Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209986
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717209986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlom 29.augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, konajúca prostredníctvom pobočky Sociálnej
poisťovne vo Zvolene, proti žalovanej: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., so sídlom Rožňavská 1,
832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Colonnade Insurance
S.A., so sídlom Rue Eugéne Ruppert 20, L-2453 Luxemburg, Luxembursko, konajúca prostredníctvom
Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Štúrova 27, 042
80 Košice, IČO: 50 013 602, o zaplatenie 100.841,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/28/2017 - 339 zo dňa 24. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/28/2017 - 339 zo dňa 24. 04. 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
žalobu žalobcu zamietol (výrok I. rozsudku). Výrokom II. súd rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % a výrokom III. súd prvej inštancie vyslovil, že
intervenientovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 07. 2017
domáhal, aby súd formou platobného rozkazu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 85.356,31 Eur.
Žalobu zdôvodnil tým, že vyplatil (žalobca) poškodenému T. T. dávky sociálneho poistenia v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 09. 07. 2014, ktorý utrpel poškodený z dôvodu zavineného protiprávneho
konania žalovanej, pričom špecifikovali konkrétnu výšku jednotlivých dávok, ako i obdobia, za ktoré
boli vyplatené. Žalobca odkázal na Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-101-12-2.6/
P-J02-14 zo dňa 07. 11. 2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18. 11. 2014, podľa ktorého príčinou

pracovného úrazu poškodeného T. T. bola nesprávna organizácia práce zo strany žalovanej. Konkrétne
bolo konštatované porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, čo bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Žalobca uviedol, že
žalovanúvyzvalinadobrovoľnúúhradusúmvyplatenýchpoškodenému,stým,žežalovanánatútovýzvureagovala svojim vyjadrením, v zmysle ktorého odmietla plniť. Po právnej stránke žalobca zdôvodnil
podanú žalobu odkazom na ustanovenie § 238 Zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, po pripustení zmeny žaloby formou jej rozšírenia, od žalovanej
sumy 100.841,28 Eur, a to z titulu náhrady škody v zmysle ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení. V dôsledku toho bol súd povinný skúmať, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v
spojení s § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. či je v danej veci daný: 1/ protiprávny úkon,

2/ spôsobenie škody, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4/ zavinenie. Pokiaľ
išlo o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že žalovaná porušila ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o
BOZP, keď neoboznámila svojich zamestnancov v pozícii strojmajstra s aktuálne platným Prevádzkovo-
technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen, ktorý bol účinný od 01. 05. 2012, s
tým, že dotyční zamestnanci boli oboznámení len s Prevádzkovo-technologickým poriadkom, ktorý bol

účinnýod01.12.2008.Súdtakkonštatoval,žeprvýpredpokladohľadneprotiprávnehoúkonupovažoval
za preukázaný, nakoľko porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v konaní alebo v opomenutí,
pokiaľ existuje povinnosť určitým spôsobom konať, čo bol aj tento prípad. Súd pritom vychádzal zo
záverov odborného vyjadrenia, ktoré bolo v konaní vykonané, keď súd nariadil vykonať tento dôkaz na
návrh žalobkyne, nakoľko mal za to, že bolo v konaní potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré sú potrebné

odborné znalosti. Pokiaľ ide o vznik škody, z vykonaného dokazovania mal tiež súd preukázané, že v
majetkovej sfére žalobcu vznikla škoda vo výške, ktorá bola žalobou uplatnená. Ďalším predpokladom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom. Súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že tento zodpovednostný predpoklad nebol v priebehu konania preukázaný, keď súd

nemohol konštatovať existenciu vzťahu príčiny a následku medzi protiprávnym konaním žalovanej a
vzniknutou škodou. I v zmysle právnej teórie nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale
príčinnú súvislosť je treba vždy preukázať, a to v konkrétnych súvislostiach.
Súd pritom poukázal na Prevádzkovo-technologický poriadok pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen,
účinný od 01. 05. 2012, ktorého bod 4.14.1. upravuje, že: „HDV, na ktorých je požadovaná oprava

a nie je ich možné ihneď pristaviť do HCO, by sa mali prednostne pristavovať len na koľaje bez
trolejového vedenia z dôvodu ochrany zamestnancov úseku opráv, ale aj prevádzky pred možnosťou
úrazu elektrickým prúdom“. Ak by sa teda vychádzalo z predpokladu, že by zamestnanci žalovanej boli
s týmto Prevádzkovo-technologickým poriadkom účinným od 01. 05. 2012 riadne oboznámení, a teda
na strane žalovanej by nedošlo k protiprávnemu úkonu spočívajúcom v neoboznámení s ním svojich

zamestnancov, nie je možné z toho bez ďalšieho vyvodiť, že by k tejto nehode nebolo došlo a teda
následne by ani na strane žalobcu nevznikla uplatňovaná škoda. V tomto ustanovení sa pojednáva len
o tom, že HDV, na ktorých sa požaduje vykonať opravu, sa majú prednostne pristavovať na koľaje bez
trolejového vedenia, čiže jednak nie je tam uvedená povinnosť pristavovať ich výlučne na koľaje bez
trolejového vedenia a zároveň z toho je možné vyvodiť, že pre účely následnej konkrétnej opravy by

mohlo byť HDV prestavené do haly cyklických opráv, prípadne iného vhodného priestoru. Zamestnanci
teda mali možnosť zhotoviteľa požiadať o preposunovanie HDV na koľaj bez trakčného vedenia, a
to z dôvodu dodržania zásady bezpečnej práce v blízkosti trakčného vedenia, z ktorých by mali byť
preškolení. S poukazom na tieto skutočnosti súd tak celkom postrádal tzv. kauzálny nexus medzi
porušením právnej povinnosti na strane žalovanej, ktorou bolo neoboznámenie svojich dotknutých

zamestnancov s Prevádzkovo-technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen, účinným
od 01. 05. 2012, ako príčinou a škodou ako jeho následkom, keďže aj keby s ním oboznámení boli, nič
by im nebránilo pristaviť predmetné HDV aj na koľaj s trakčným vedením, keďže tak ako to tiež vyplynulo
z predmetného odborného vyjadrenia, oprava tohto HDV nevyžadovala výstup osoby vykonávajúcej
opravu na kabínu HDV, keďže existovala aj iná alternatíva odstránenia predmetnej závady, a pokiaľ

by napriek tomu osoba vykonávajúca túto opravu rozhodla o potrebe výstupu na kabínu HDV, mala
táto osoba možnosť, resp. priamo povinnosť požiadať zamestnanca žalovanej na pozíciu strojmajstra,
aby zabezpečili prestavenie dotknutého HDV na iné vhodné miesto, ktoré by neohrozovalo bezpečnosť
osôb pre prácu v blízkosti trakčného vedenia a tak o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody by sa mohlo hovoriť len vtedy, ak by teoreticky strojmajster za

takýchto okolností odmietol, resp. nezabezpečil prestavenie tohto HDV na iné vhodné miesto. Takáto
skutočnosť však v konaní nebola nielenže preukázaná, ale ani tvrdená zo strany žalobcu. Súd tak
ustálil, že tento zodpovednostný predpoklad v súdenej veci absentuje, v dôsledku čoho, keďže neboli
všetky zodpovednostné predpoklady splnené kumulatívne, nebola následne preukázaná zodpovednosťžalovanej za náhradu tejto škody. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že nakoľko bola žalovaná a v tom dôsledku i intervenient na strane

žalovanej v celom rozsahu úspešný v tomto konaní (keďže súd žalobu zamietol), bol im priznaný nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Žalobca uviedol, že trvá na názore, ktorý prezentovali v konaní,
že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú pracovným úrazom, nakoľko zamestnanci
zodpovedali za to, kde bolo HDV určené na opravu odstavené, čo konštatoval aj Inšpektorát práce
Banská Bystrica v Protokole č. IBB-101-12-2.6/P-J02-14 zo dňa 07. 11. 2014 v znení Dodatku č. 1
zo dňa 18. 11. 2014. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v odbornom vyjadrení, ktoré bolo vypracované
znalcom z odboru doprava železničná Ing. Petrom Blahom, PhD., sa zhodujú s tými, ktoré uvádza

Inšpektorát práce Banská Bystrica v Protokole zo dňa 07. 11. 2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18. 11.
2014. Ak žalovaná tvrdí, že Inšpektorát práce Banská Bystrica nesprávne posúdil v citovanom protokole
príčiny vzniku pracovného úrazu, mala v čase vydania tohto protokolu riešiť tento svoj nesúhlas inými
prostriedkami súdnej ochrany. Skutočnosť, že konanie o uložení pokuty bolo zastavené, neznamená,
že k porušeniu povinností zo strany žalovanej, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody,

nedošlo. Preto žalobca zastal názor, že súd nesprávne vyhodnotil porušenie povinnosti zo strany
žalovanej v nadväznosti na zodpovednosť za škodu podľa § 238 zákona. Ak nie je podľa názoru súdu
daná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa ust. § 238 zákona v rozsahu 100 %, je určite daná v
nižšom rozsahu, ktorý má súd určiť, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným dňa 05. 06. 2019 vyjadrila žalovaná. Má za to,
že okresný súd sa žalobou dostatočne zaoberal a riadne sa s ňou vysporiadal. Posudzoval ju zo
všetkých stránok a aspektov a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Z hľadiska
dôkazného bremena, žalobca okrem tvrdenia, že mu náleží nárok na náhradu škody podľa ZSP a

poukazovaním na zrušený protokol a dodatok, neuniesol podľa žalovanej dôkazné bremeno. Ak bol
žalobca presvedčený o ním tvrdených domnienkach, mal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania,
napr. o výsluch zamestnancov Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorí nehodu vyšetrovali. Žalobca tak
všakneurobil.TaktiežmalžalobcamožnosťnavrhnúťvýsluchpoškodenéhozamestnancaŽOSZvolenp.
T., avšak tak neurobil. Podľa názoru žalovanej, žalobca nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania alebo

žiaden výsluch svedkov alebo znalca, pretože si bol sám vedomý, že v danom prípade žalovaná nenesie
na vzniknutej škode žiadnu vinu. Rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica, o ktorý sa žalobca
opiera, bolo vydané bez dostatočného zistenia skutkového a právneho stavu zo strany inšpektorov
Inšpektorátu práce Banská Bystrica. To opakovane potvrdzoval aj Národný inšpektorát práce. Okrem
argumentácie žalovanej doloženej vo svojich podaniach a prednesoch ohľadom nedôveryhodnosti

rozhodnutia a protokolu § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. jasne určuje, že inšpektorát
práce v prípade ťažkej ujmy na zdraví uloží povinne pokutu vo výške 33.000,- Eur. Upustenie od
uloženia pokuty je v poradí ďalším nepriamymi dôkazom toho, že Inšpektorát práce Banská Bystrica
(ďalej len „IPBB“) protokol a dodatok zrušil, inak by pokutu žalovanej uložil (pokiaľ by bolo zistené
porušenie z jej strany). Žalovaná už poukázala na to, že Okresný súd Zvolen na žiadosť žalobcu

nariadil vypracovanie odborného vyjadrenia, pričom aj smerovanie samotného odborného vyjadrenia,
čo sa ním má skúmať, čo má znalec objasniť, ponechal na žalobcu, aby mohol závery navrhnutého
odborného vyjadrenia prispôsobiť svojim tvrdeniam a podporiť ich. Žalobca určil charakter a obsah
otázok, ktorými sa mal znalec v odbornom vyjadrení zaoberať a ku ktorým mal dať odpovede. K
odbornému vyjadreniu, jeho obsahu a záverom sa žalovaná vyjadrila vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 01.

2019. V ňom rozobrala zistenia a závery znalca, pričom poukázala na skutočnosť, že odborné vyjadrenie
jednoznačne potvrdilo skutočnosť, že žalovaná za nehodu nenesie zodpovednosť. Zo samotného
priebehu nehody, ako aj zo záverov znalca v odbornom vyjadrení jasne vyplýva množstvo porušení, ku
ktorýmdošlopripracovnomúraze.Zmnožstvatýchtoporušení,znalecpoukázallennajedennedostatok
užalovanej,keďzamestnancižalovanejnebolipreukázateľnepoučeníoaktualizáciijednéhozpredpisov

- prevádzkovo-technologický poriadok. To ale neznamenalo, že zamestnanci žalovanej tento predpis v
jeho aktualizovanej podobe nedodržiavali alebo že by jeho použitie v praxi neovládali. V danom prípade
chýba príčinná súvislosť medzi nehodou a konaním žalovanej, presnejšie vyjadrené, konanie žalovanej
a jej zamestnancov nemohlo viesť k nehode a pracovnému úrazu, a teda za škodu vzniknutú z tejtonehody nemôže zodpovedať žalovaná. Až záverom odvolania žalobca uviedol, že odvolanie podáva
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Takéto tvrdenie žalobcu žalovaná považuje za účelové.

V samotnej žalobe mal žalobca v zmysle zásady kontradiktórnosti navrhnúť dôkazy, ktoré podporia
jeho tvrdenia v žalobe. Jediný dôkaz, ktorý predložil, bol uvedený zmätočný a podľa názoru žalovanej
zrušený protokol IPBB. Žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by podporili jeho
tvrdenia. Až v momente, keď si žalobca uvedomil, že má slabú dôkaznú pozíciu, navrhol vypracovanie
odborného vyjadrenia, ktoré malo dokázať jeho tvrdenie. Na základe všetkých uvedených skutočností

nemohol okresný súd dospieť k inému záveru, než ktorý vyjadril vo svojom rozsudku zo dňa 24. 04.
2019. Žalovaná tak navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo doručené i intervenientovi na strane žalovanej.

6. Dňa 19. 06. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie intervenienta na strane žalovanej,

v ktorom uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovanej zo dňa 30. 05. 2019 k
odvolaniu Sociálnej poisťovne voči rozhodnutiu prvostupňového súdu a takisto navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

7. Dňa 24. 06. 2019 sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril žalobca. Uviedol, že okresný súd v rámci

predbežného právneho posúdenia veci konštatoval, že sa v danom štádiu konania javil nárok Sociálnej
poisťovne ako nedôvodný. Z uvedeného dôvodu bolo navrhnuté vykonanie dôkazu - vyžiadanie
odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby. Odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované
znalcom z odboru doprava železničná Ing. Petrom Blahom, PhD. v súlade s uznesením Okresného
súdu Zvolen zo dňa 19. 07. 2018 podľa názoru žalobcu nevylúčilo zodpovednosť žalovanej za vznik

pracovného úrazu. Znalec v odbornom vyjadrení uvádza, že vznik pracovného úrazu poškodeného pána
T.T.bolzapríčinenýsledomporušeníviacerýchzákonov,ustanoveníapredpisovjednotlivýchúčastníkov
a subjektov. Z uvedeného dôvodu žalobca zastáva názor, ktorý uviedol i v podanom odvolaní, že ak nie
je podľa názoru súdu daná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa ust. § 238 Zákona č. 461/2003 o
sociálnom poistení v rozsahu 100 %, je určite daná v nižšom rozsahu, ktorý má určiť súd. Ďalej uviedol,

že trvá vo všetkých svojich doterajších vyjadreniach a prednesoch v spore.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené Železničnej spoločnosti Slovensko, žalovanej dňa 04. 07. 2019.

9. Žalovaná sa k uvedenému nevyjadrila.

10. V dôsledku podaného odvolania žalobcu Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok Okresného súdu v
odvolaním napadnutom prvom meritórnom výroku a závislých výrokoch II. a III. o trovách konania podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj

odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne ako vo
výroku, tak aj v odôvodnení, pričom odôvodnenie rozsudku je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité a
spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. S týmito dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu naň poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.

14. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, žalobu
žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázanej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti žalovanou. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§
380 CSP) obsiahnutými v odvolaní žalobcu uvádza, že ťažiskovou odvolacou námietkou žalobcu bolopredovšetkým tvrdenie žalobcu, že je daná zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú pracovným
úrazom, nakoľko jej zamestnanci zodpovedajú za to, kde bolo hnacie dráhové vozidlo určené na opravu,
pristavené (ktorú skutočnosť konštatoval aj Inšpektorát práce Banská Bystrica v protokole zo dňa 07.

11. 2014 v znení dodatku č. zo dňa 18. 11. 2014). V uvedenej okolnosti vzhliadol žalobca zodpovednosť
žalovanej za škodu vzniknutú vyplatením dávok nemocenských, ako i všetkých náhrad v súvislosti s
pracovným úrazom, sťažením spoločenského uplatnenia a pod.

15. Súd prvej inštancie naproti tomu vo svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi porušením právnej

povinnostinastranežalovanej,ktorouboloneoboznámeniesvojichdotknutýchzamestnancovsaktuálne
platným Prevádzkovo technologickým poriadkom pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolen účinným od 01.
05. 2012, ako príčinou a škodou ak jeho následkom, nie je daný kauzálny nexus, t. j. príčinná súvislosť.

16. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje i odvolací súd a v zhode so súdom
prvej inštancie zvýrazňuje, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je

preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo
opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v
podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessans) musí byť spôsobená
bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte
nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť

musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,
bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, v civilnom
procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) je teda podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine ale vždy v konkrétnych

súvislostiach, Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia)
škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie povinnosti
samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu
má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná

náhrada práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť zisťuje. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, preto vyriešenie
tejto otázky nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri
zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou

(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosti zisťovaná.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová
súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992).

17. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý
ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť možno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

18. V súvislosti s uvedeným a na odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že „je daná
zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú pracovným úrazom, nakoľko zamestnanci žalovaného

zodpovedali za to, kde bolo hnacie dráhové vozidlo určené na opravu odstavené“, odvolací súd
prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou a porušením povinnosti žalovanej nie je daná. Z odborného vyjadrenia vypracovaného v konaní
Ing. Petrom Blahom, PhD. na návrh žalobkyne totiž vyplýva, niekoľko porušení právnych predpisov, a
to všetkými doktnutými subjektmi (t. j. samotným poškodeným, zamestnávateľom poškodeného, ako i

stranou žalovanou), pričom jednoznačne možno konštatovať, že príčinou toho, že došlo k pracovnému
úrazu poškodeného a v tej súvislosti k vzniku škody, nebola tá skutočnosť, na ktorú poukazuje v
odvolaní žalovaná, t. j. nesprávne odstavenie hnacieho dráhového vozidla na koľaji pod trakčným
trolejovým vedením. Je potrebné ale upresniť a zvýrazniť, že porušenie právnej povinnosti žalovanouspočívalo v porušení ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP, keď neoboznámila
svojich zamestnancov v pozícii strojmastra s aktuálne platným Prevádzkovo- technologickým poriadkom
pracoviska SRT Zvolen - RD Zvolený, účinným od 01. 05. 2012, keď zamestnanci žalovanej boli

oboznámení„len“sPrevádzkovo-technologickýmporiadkom,účinnýmod01.12.2008. Anipripustením
opaku však nemožno konštatovať, že by k vzniku škody nedošlo. Nemožno totiž uzavurieť, že pokiaľ by
konkrétni zamestnanci žalovanej preškolení boli (resp. oboznámený s aktuálnym znením prevádzkovo
- technologického poriadku), k úrazu T. T. by nebolo došlo. I v prípade preškolenia zamestnancov, títo i
napriek zaškoleniu mohli ponechať hnacie dráhové vozidlo určené na opravu odstavené pod trakčným

vedením, nakoľko prevádzakovo - technologický poriadok mal v tejto časti charakter odporúčania
umiestnenia hnacieho dráhového vozidla (na dráhu mimo trolejového vedenia), a nie povinnosti. Bolo
totiž v konaní preukázané, že hlásená závada, porucha hnacieho dráhového vozidla, si nevyžadovala
opravu zahŕňajúcu i výstup osoby vykonávajúcej opravu na kabínu hnacieho dráhového vozidla a
jednak i v prípade nesprávneho odstavenia hnacieho dráhového vozidla určeného na opravu na koľaji
pod trakčným vedením, osoba vykonávajúca opravu mala možnosť jednak požiadať o premiestnenie

hnacieho dráhového vozidla na miesto mimo trakčného vedenia, prípadne v opačnom prípade opravu
na mieste pod trakčným vedením nevykonať. Sám poškodený tak však nekonal. Z uvedeného tak
vyplýva jednoznačne záver, že porušenie povinnosti žalovanej spočívajúcej v neoboznámení svojich
zamestnancov v pozícii strojmajster s aktuálne platným prevádzkovo - technologickým poriadkom,
nebolo príčinou úrazu poškodeného T. T., čím je nutné dospieť k záveru o nepreukázanej príčinnej

súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti na strane žalovanej. Opätovne a na
odvolaciu námietku žalobcu o tom, že zodpovednosť žalovaného je určite daná aspoň v nižšom rozsahu,
ktorý má určiť súd, odvolací súd uvádza, že ak príčinou škody je iná skutočnosť, napr. porušenie
povinnosti poškodeným, zodpovednosť nenastáva. Z uvedeného dôvodu preto v tejto časti odvolací
súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

19. Pre úplnosť je nevyhnutné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní prihliadal na skutočnosti zistené
znalcom, konštatované v odbornom vyjadrení vypracovanom znalcom z odboru doprava železničná
Ing. Petrom Blahom, PhD.. Argumenty, ktoré vo svojom odvolaní uvádza žalobca, že „skutočnosť, že
konanie o uložení pokuty bolo zastavené, neznamená, že k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného,

ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody nedošlo“, nemá relevanciu na rozhodnutie
vo veci samej, nakoľko nie je podstatné a relevantné, či žalovanému bola alebo nebola uložená
pokuta za porušenie povinnosti v inom (správnom) konaní. Porušenie konkrétnej právnej povinnosti
žalovanou (§ 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z.z. ) bolo konštatované i v predmetnom súdom
konaní, avšak zásadnou bola tá okolnosť, že porušenie povinnosti žalovanej oboznámiť konkrétnych

zamestnancov v prevádzkovo - technologickým poriadkom v aktuálnom platnom znení, nebolo príčinou
vzniku škody na strane žalobcu. Preto uloženie, resp. neuloženie pokuty za konštatované porušenie
povinnosti žalovanou je nad rámec potreby pre rozhodnutie o veci samej v prejednávanom prípade.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom prvom
výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil ako vecne správny, nakoľko nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného subjektu.

20. Ako výroky závislé preskúmal odvolací súd i výroky o trovách konania (druhý a tretí výrok rozsudku),
ktorým bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a
intervenientovi na strane žalovanej bol rovnako priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a žalobca
tak nebol v konaní úspešný ani čiastočne, celý procesný úspech v konaní patrí strane žalovanej, teda
i intervenientovi na strane žalovanej, preto súd prvej inštancie postupujúc správne podľa § 255 ods. 1
CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil
ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v závislom druhom a treťom výroku o trovách konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP, rovnako podľa zásady úspechu v konaní, keď úspešnou sporovou stranou v odvolacom
konaní bola žalovaná strana, na ktorej v konaní vystupoval i intervenient. Žalobca, ktorý odvolanie vo
veci podal, nebol v odvolacom konaní úspešný ani sčasti. Žalovanej strane, vrátane intervenienta

na strane žalovanej, potom v odvolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, a preto osobitným výrokom odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej
a intervenientovi na strane žalovanej trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100 %.22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).