Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200276
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317200276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. XXX/XX, XXX XX V. W. Z., právne zastúpený advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému T., L. so sídlom T. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, o vydanie
bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č.k. 21Csp/7/2017-146 zo dňa 12. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že určil neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v zmluvách o úvere č. XXXXXXXXX z
XX.XX.XXXX bod XX (dve tretiny poplatku zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy), č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v bode X - administratívny poplatok (náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou), č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v bode X - administratívny poplatok (náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy

spolu so všetkou administratívou), č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod XX (uznanie dlžnej sumy vrátane poplatku), č. XXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod XX (uznanie
dlžnej sumy vrátane poplatku), č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod XX (uznanie dlžnej sumy vrátane poplatku), č. XXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod XX (uznanie dlžnej
sumy vrátane poplatku); priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok
za podanie žaloby, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 391 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 53a, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čl. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS

z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch.3. Uznesením č.k. 5Co/128/2018-127 zo dňa 04.04.2019 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil
rozsudok vo výroku VIII. o zamietnutí žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo
výroku IX. o trovách konania a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca má zákonnú možnosť domáhať
sa vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podaním žaloby o určenie jej neplatnosti, preto v
zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nariadil súdu prvej inštancie vec opätovne posúdiť a následne
znova rozhodnúť a rozhodnutie aj náležite odôvodniť, pričom súd prvej inštancie bude musieť posúdiť,
či uvedené znenie zmluvného ustanovenia dostatočne špecifikuje o aké činnosti má ísť, a bude musieť

porovnať aj výšku týchto poplatkov s výškou poplatkov, ktoré požadujú banky za spracovanie úveru
a až následne môže vyhodnotiť, či takýto poplatok nevykazuje rozpor s dobrými mravmi. Súdu prvej
inštancie dal zároveň do pozornosti už konštantnú rozhodovaciu prax, ktorá aj vo vzťahu k 2/3-tinám
poplatku ustálila, že takýto poplatok nemôže byť akceptovateľný, čo bolo nutné pri rozhodovaní vo veci
vyhodnotiť. V takomto prípade by išlo potom o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahu medzi sporovými stranami v neprospech žalobu ako spotrebiteľa. Zároveň

uviedol, že súd prvej inštancie musí vec posúdiť cez prizmu generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie
a dospel k záveru, že nepochybne všetkých sedem predmetných úverových zmlúv je potrebné

považovať za spotrebiteľské zmluvy. Uviedol, že sporné poplatky, ktoré sú obsiahnuté pod rôznymi
bodmi v úverových zmluvách alebo vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sú poplatkami
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vrátane všetkej administratívy s tým spojenej, resp.
sú poplatkami z ktorých dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
vrátane všetkej administratívy s tým spojenej, a teda rozhodne nie sú základným plnením úverovej

zmluvy a nepredstavujú jej hlavný predmet plnenia. V predmetnom prípade súd neposudzoval cenu
ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere vrátane všetkej administratívy s tým spojenej, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť
za niečo, čo mu nie je v skutočnosti dodané. V prejednávanej veci považoval súd za neprijateľné
podmienky v zmluvách o úvere alebo vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru uvedené vo

výroku rozsudku. Pri predmetných zmluvných podmienkach videl ich neprijateľnosť nie v samotnom
predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Považoval za
samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho
poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal
naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ust. zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že v každom prípade je daný naliehavý právny
záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca
museltentonaliehavýprávnyzáujemnaurčeníosobitnýmspôsobompreukazovať,pretožetentovyplýva
priamo zo zákonných ustanovení, najmä z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Záverom poukázal na to, že uvedený poplatok bol viackrát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a

preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu
neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pretože iný postoj
súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

5. Vo vzťahu k súdnemu poplatku za podanie žaloby uviedol, že keďže žalobca ako spotrebiteľ bol v
tomto konaní od platenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania oslobodený, táto poplatková
povinnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prechádza na protistranu,
teda na žalovaného, ktorého súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok, a to v lehote troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní proti žalovanému plne úspešný, preto
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie
právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.). Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok, čím odňalžalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, a teda v konečnom dôsledku tak namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ďalej namietal, že žalobca podal žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p.,
pričom nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neprijateľnej

zmluvnej podmienky, pričom sám poukázal na to, že zo žiadne právneho predpisu nevyplýva možnosť
domáhať sa takéhoto určenia. Namietal, že žalobca žalobcu nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či
tu práve je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť
je založená osobitným predpisom. Poukázal na to, že vychádzajúc zo znenia citovaného ust. § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku je možné konštatovať, že C.s.p. v zásade nepripúšťa určovacie žaloby

o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho
predpisu, kde takýmto osobitným právnym predpisom je Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných
dražbách, či Občiansky zákonník. Namietal, že žalobca sa domáha určenia neprijateľnosti právnej
skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Ďalej poukázal na to, že o predmetných zmluvách,
ktoré sú predmetom sporu bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k.
21Csp/7/2017-50 zo dňa 14.03.2018, v ktorom sa už raz súd v odôvodnení rozhodnutia prejudiciálne

vysporiadal s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov a
následne rozhodol rozsudkom na plnenie a v prípade určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok
by nezakladal žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným a ani aplikovateľným.
Ďalej poukázal na to, že rovnaká otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola posúdená v konaní
na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 11Csp/244/2017 zo dňa 09.03.2018 a otázka naliehavého právneho

záujmu bola riešená Najvyšším súdom SR aj pri určení neplatnosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy v
rozhodnutí sp. zn. Cdo/251/2016 zo dňa 16.03.2016, rovnako poukázal aj na rozhodnutie Okresného
súdu Levice vo veci sp. zn. 7C/681/2015 zo dňa 24.11.2015. Poukázal a to, že aktuálna právna úprava
neumožňuje podávanie nezmyselných žalôb, ktoré nič neriešia a až rozsudok na plnenie vyrieši s
konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania. Uviedol, že sa domnieva,

že v danom prípade ide o naplnenie čl 5 C.s.p., teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu
ochranu a je zrejmé, že v danom prípade ide o duplicitu vzhľadom k tomu, že sa domáha určenia
vo vzťahu k tým istým zmluvným podmienkam. Záverom namietal, že v predmetnom prípade ide aj o
prekážku res iudicata. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie

tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli,
vrátane trov odvolacieho konania.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že podľa jeho názoru sa okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne zaoberal všetkými rozhodnými skutočnosťami. V

súvislosti s poplatkom používaným žalovaným uviedol, že tento mu neposkytol reálne protiplnenie za
takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý
aj predmet administratívneho poplatku a zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie
sa jedná. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-143/13
zo dňa 26.02.2015, ktorý sa vyjadril k zmluvnej podmienke, ktorá neposkytuje dlžníkovi skutočné

plnenie zo strany veriteľa. Uviedol, že hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú
zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena poplatku značne prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako „technickú
podporu“ závisel a výške poskytnutého úveru, pričom žalovaný vôbec nevysvetľuje, preto žiada vyšší

poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu ako od toho, ktorému požičiava menej. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozsudky Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešov v obdobných
veciach. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedol, že jeho naliehavý právny záujem je daný
spotrebiteľským právom a s určovacím výrokom ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok počíta aj
§ 53a Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a teda naliehavý právny záujem

daný zákonom sa nepreukazuje. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku
všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich doterajších podaní a podaného odvolania

na ktorých trvá v celom rozsahu. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení opakuje opätovne tie isté
skutočnosti, považuje obsah svojho odvolania za dostačujúci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadal úhradu
trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením,

teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú
vadu konania. Tu odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať
iba pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. - porušenie práva na spravodlivý proces,
a nie pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod

dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Takáto vada však odvolacím súdom zistená nebola.

15. K samotnej nepreskúmateľnosti - k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,

že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého

rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie, teda je preskúmateľné.

16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje

aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobomreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetné vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným na základe uzatvorených zmlúv o úveroch

sú vzťahmi spotrebiteľskými. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že uvedený záver bol už konštatovaný
taksúdomprvejinštancievpredmetnejveci(č.k.21Csp/7/2017-50;bod25)akoajodvolacímsúdom(č.k.
5Co/128/2018-127; bod 18), pričom v tejto časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 23.05.2019.

20. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci v zmysle pokynu odvolacieho súdu zoberal otázkou určenia

neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom tieto v zmysle podanej žaloby je možné rozdeliť do dvoch
skupín, a to: (i) administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou a (ii) uznanie dlžnej sumy spotrebiteľom už v čase uzatvorenia zmluvy.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal absenciu naliehavého právneho záujmu a existencie prekážky
res iudicata. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal uvedenými námietkami vznesenými žalovaným.

21. K námietke žalovaného, že v súčasnosti Civilný sporový poriadok neumožňuje žalobu o
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd uvádza, že nie sú právne významné
námietky žalovaného, ktorý poukazuje na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení týchto
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Aj po zmene procesných predpisov

s účinnosťou od 01.07.2016 (prijatím nového procesného kódexu v podobe C.s.p.) možno konštatovať,
že v prejednávanej veci odôvodňuje určenie neprijateľných zmluvných podmienok ustanovenie § 137
písm. c) C.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 298 ods. 2 C.s.p., ktorý priamo ukladá súdu, aby v
prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, resp. zmluvných podmienok tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Napokon právo žalobcu

domáhať sa určenia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 3 zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách,zčohovyplýva,že(vkoreláciisospomínaným
ustanovením § 298 ods. 2 C.s.p.) spotrebiteľ - žalobca má preukázateľný naliehavý právny záujem
na určení neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky za situácie, že samotný súd prvej inštancie zistil

neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, resp. zmluvných podmienok a v závislosti od toho aj vo veci
rozhodol. Vzhľadom na uvedené nie je preto táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná.

22. K námietke žalovaného, že v predmetnej veci existuje prekážka res iudicata, odvolací súd uvádza,
že aj táto odvolacia námietka nebola relevantná, pretože ako poukazoval žalovaný, súd prvej inštancie

síce v predmetnom prípade prvý krát rozhodol o návrhu žalobcu na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok tak, že v tejto časti jeho žalobu zamietol (č.k. 21Csp/7/2017-50; výrok VIII.), avšak voči
uvedenému výroku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorému odvolací súd vyhovel (č.k.
5Co/128/2018-127; výrok II.) a vec v rozsahu zamietnutia žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda v tomto smere

rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 21Csp/7/2017-50 vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných
podmienok na ktoré sa odvoláva žalovaný nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť, a teda nemohla ani
vzniknúť prekážka res iudicata, a teda nebolo duplicitne rozhodnuté o návrhu žalobcu v tejto časti.23. Zároveň nebolo možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného, že prípadné určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok by nezakladalo žiadne nové práva alebo povinnosti a rozsudok by nebol
vykonateľným a ani aplikovateľným, pretože ako už správne podotkol súd prvej inštancie vo svojom

odôvodnení v bode 18., v prípade vyhlásenia zmluvnej podmienky alebo zmluvných podmienok za
neprijateľné, má (v tomto konaní v postavení žalovaného) veriteľ povinnosť do budúcnosti zdržať sa
používania takejto alebo takýchto zmluvných podmienok.

24. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku, ako tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce

nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyspolusovšetkouadministratívoustýmspojenouodvolací
súd uvádza, že poplatky sú v tejto časti neúmerne vysoké. Dojednanie o administratívnom poplatku
je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide,
pričom výška administratívnych poplatkov (v úverovej zmluve č. XXXXXXXXX. vo výške 196,- Eur
zo sumy poskytnutého úveru 200,- Eur; v úverovej zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 293,10 Eur zo
sumy poskytnutého úveru 600,- Eur; v úverovej zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 184,47 Eur zo sumy

poskytnutého úveru 350,- Eur) predstavuje neúmerne vysoké poplatky bez bližšej špecifikácie ich výšky
a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

25. Administratívny poplatok predstavujúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na
tzv. všetku administratívnu činnosť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje

od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané
a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie
v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri poplatkoch zo spotrebiteľského
úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľa a v jeho záujme.

26. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec
nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.

27. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s ich podstatou oboznámený, poplatok nie
je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou
rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci viac než polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval

výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

28. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia

možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

29. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.09.2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.08.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C/212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co/118/2015 zo dňa 22.07.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa
ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď uvedené zmluvné

podmienky v úverových zmluvách vyhlásil za neprijateľné.

30. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam v ktorých žalobca ako spotrebiteľ uznal dlžnú sumu
odvolací súd uvádza, že ani v tomto smere nemožno uvedené zmluvné podmienky v uzatvorených
úverovýchzmluváchpovažovaťzaindividuálnedojednané,pretožeboližalovanýmakoveriteľomvopred

pripravené a žalobca ako spotrebiteľ nemohol meniť ich obsah. Naviac, ako vyplýva zo samotného
obsahu uvedených zmluvných podmienok, ide o uznanie dlhu zo strany žalobcu ako spotrebiteľa, pričom
taktoformulovanézmluvnépodmienkyzhoršujújehozmluvnépostavenie,pričomakovyplývaz§54ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliťod uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takéto vyhlásenie žalobcu
ako spotrebiteľa tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospechspotrebiteľa,atotým,žebezjehovedomiadochádzakzaloženiu10-ročnejpremlčacejdoby
a tým, že dlžník uznáva dlh, ktorého splatnosť nastane až v budúcnosti už pri uzavretí zmluvy. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že pre uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje
písomná forma a v predmetnom prípade zmluvné podmienky žalovaného neboli zo strany žalobcu ako
spotrebiteľa podpísané, preto nemohlo dôjsť ani dodržaniu formy uznania dlhu spotrebiteľom. Dodržanie

písomnej formy uznania dlhu nemôže byť nahradená len odkazom na zmluvnú podmienku uvedenú v
tej ktorej zmluve. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn.
I.ÚS 3512/11, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy
samotnej- listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojí svoj podpis. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd má za
to, že aj v rámci tejto skupiny neprijateľných zmluvných podmienok rozhodol súd prvej inštancie správne.

31. S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
merite veci, včítane závislých, odvolaním osobitne nespochybnených a taktiež správnych výrokoch o
trovách konania a poplatkovej povinnosti, s použitím ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

32.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).