Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210644
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8714210644.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu T.. B. M., nar.

XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, O., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,
so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, proti žalovanému B.. B. K., Q. A. A. Š. XX, I., právne zastúpenému
Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, o zaplatenie
7000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.09.2014 domáhal zaplatenia 7000 eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zvolil pre svojho syna Q. M. obhajcu vo veci XTPo/X/XXXX KS O.. Žalobca
zaplatil žalovanému dňa 28.11.2012 dohodnutú zálohu na zmluvnú odmenu vo výške 10 000,-€. Dňa
28.11.2013 žalovaný vyúčtoval žalobcovi odmenu za zastupovanie Q. M. v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde O. č.k. XT/XX/XXXX vo výške 5 091,12 €, ktorá suma pozostávala z odmeny a
režijného paušálu podľa jednotlivých úkonov vo výške 1 972,11 €, náhrady cestovného l 494,03 € a
náhrady za stratu času vo výške l 524,98 €. Zároveň žalovaný do vyúčtovania zahrnul sumu 100 €, ktorú

zaslal Q. M. do väzby. Listom zo dňa 9.12.2013 žalobca mailom adresoval žalovanému list, ktorým mu
oznámil, že nesúhlasí s vyúčtovanou odmenou. Žalovaný reagoval na list žalobcu sms správou, že je v
nemocnici a neskôr sa ozve. Listom zo dňa 27.2.2014, odoslaný žalovanému mailom žalobca opätovne
namietal vyúčtovanie odmeny. Listom zo dňa 27. 2. 2014, odoslaný odporcovi mailom navrhovateľ
opätovne namietal vyúčtovanie odmeny. Vyúčtovaním zo dňa 28.11.2013 si žalovaný vyúčtoval odmenu
za jednotlivé úkony právnej služby podľa § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca mal
za to, že žalovaný nemá nárok na celú vyúčtovanú odmenu. Žalovaný niekoľkokrát kontaktoval sms

správami žalobcu s tým, že vec urovná. Následne sa žalovaný ústne telefonicky dohodol so žalobcom,
že mu vráti z prijatej zálohy sumu 8 000,- €. SMS správou dňa 27.6.2014 žalovaný oznámil žalobcovi,
že mu zaslal 1 000,- € a zvyšok finančných prostriedkov zašle v najbližších dňoch. Dňa 27.6.2014
žalovaný skutočne vrátil žalobcovi sumu 1 000 €. Ďalšie finančné prostriedky nevrátil, a od tej doby
prestal komunikovať.

3. Dňa 30.12.2014 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol podaním odporu žalovaným zrušený. Žalovaný

uviedol, že zmluvná odmena za zastupovanie syna žalobcu Q. M. bola dohodnutá vo výške 10 000 €,
tak ako je to uvedené na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 28.11.2012. Teda nešlo o zálohu
ako tvrdí žalobca, ale o odmenu za zastupovanie v konaní. Veľké množstvo porád, ktoré žalobca
namietal bolo uskutočnených na výslovnú žiadosť klienta Q. M.. So svojím klientom Q. M. si dohodolzmluvnú odmenu vo forme paušálnej sumy za zastupovanie v konaní vo výške 10 000 €. Vyúčtovanie
odmeny za zastupovanie predložil žalobcovi na jeho žiadosť, aby mal celkový prehľad o vykonaných
úkonoch právnej služby pre jeho syna. Vzhľadom k tomu, že odmena za zastupovanie Q. M., ktorý je

synom žalobcu bola dohodnutá ako zmluvná paušálna odmena a nie ako tarifná odmena, žalobca nemá
nárok požadovať vrátenie sumy 7 000 € spolu so zákonným úrokom z omeškania. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.11.2015 uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že medzi

stranami sporu bola uzavretá dohoda o zmluvnej odmene je nepravdivé. Žalovanému bola poskytnutá
záloha na právne služby v sume 10 000,- € s tým, že nárok na túto odmenu mal žalovaný iba v prípade,
že sa mu podarí docieliť prepustenie syna žalobcu z väzby. Keďže k tomu nedošlo a žalovaný si teda
nesplnil záväzok, ktorý na seba prevzal, to znamená dosiahnuť prepustenie syna žalobcu - Q. M. z
väzby na slobodu, nárok na túto zmluvnú odmenu mu nevznikol. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj
žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi vyúčtovanie nákladov obhajoby Q. M., z ktorého je zrejmé, že si

neuplatnil zmluvnú odmenu, lebo si bol vedomý toho, že nárok mu nevznikol, keďže nedosiahol účel
právneho zastúpenia. Tento zmluvný vzťah jednoznačne vznikol medzi stranami sporu, o čom svedčí
jednak skutočnosť, že záloha bola poskytnutá žalobcom, vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi, aj keď v
hlavičke je uvedený Q. M. na jeho adresu, a Q. M. podpísal len plnú moc z toho dôvodu, že v tom čase
bol vo väzbe, a aby mal žalovaný k tomuto prístup. Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci však neuzavrel

Q. M. ale žalobca na poskytnutie právnej pomoci v prospech svojho syna Q. M.. Tvrdenia o zmluvnej
odmene vyvrátil svojim konaním samotný žalovaný, ktorý poslal na účet žalobcu dňa 27.6.2014 sumu l
000 € a následne zaslal žalovaný žalobcovi niekoľko sms správ s tvrdením, že zbytok mu zašle k jeho
spokojnosti v krátkom čase, čo svedčí o tom, že došlo k novácii záväzku a tvrdenia o zmluvnej odmene
sú preto nepravdivé.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 05.06.2017 namietal, že žalobca v tomto konaní nie
je dostatočne aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu z
ktorého odvodzuje svoj nárok. Zmluvná odmena, ktorú požaduje žalobca v tomto konaní vrátiť, a ktorú
nazýva bezdôvodným obohatením bola dohodnutá za zastupovanie syna žalobcu v trestnom konaní.

Plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pod sp. zn. XTpo/X/XXXX na KS O., mu bolo udelené zo
strany Q. M., ktorý je synom žalobcu a nie samotným žalobcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
žalobca nebol a ani nie je oprávnený podať akúkoľvek žalobu, ktorou by uplatňoval akékoľvek právo
vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a synom žalobcu Q. M.. Paušálny charakter tohto
druhu zmluvnej odmeny spočíva v tom, že advokátovi vzniká nárok na odmenu v dohodnutej výške bez

ohľadu na reálny rozsah poskytnutých právnych služieb, resp. úkonov právnej služby, ako aj bez ohľadu
na prípadný procesný úspech klienta v súdnom alebo inom konaní. Teda advokát má nárok na paušálnu
odmenuajpričiastočnomaleboúplnomneúspechuklienta.Niejepravdou,žeQ.M.prisľúbilprepustenie
z väzby, nakoľko jediným kompetentným orgánom, ktorý rozhoduje o prepustení obvineného z väzby
na slobodu je konajúci súd a rozhodnutie vždy závisí od jeho právneho posúdenia veci, ktoré vopred

nemožno predpokladať. Advokátska tarifa neobsahuje osobitné kritéria na stanovenie výšky paušálnej
odmeny. Vyúčtovanie, ktoré klientovi predložil bolo len informačným listom, ktorým poskytol prehľad
úkonov, ktoré pre klienta vykonal. Z uvedeného vyplýva, že v rámci určovania výšky paušálnej odmeny
nie je advokát povinný prihliadať na spôsob určenia odmeny v zmysle tarifnej odmeny, čo sa týka výšky
odmeny za jednotlivé úkony, ale aj vyúčtovania hotových výdavkov akými sú cestovné a strata času, a

teda nie je možné aplikovať ani ustanovenia, v rámci ktorých odmena za určité úkony advokátovi nepatrí.
Vyúčtovanie odmeny za zastupovanie predložil na žiadosť žalobcu, ako celkový prehľad o vykonaných
úkonoch právnej služby pre jeho syna. Sumu vo výške 1000,-Eur žalobcovi vrátil z dôvodu, že sa
snažil o zmierne ukončenie veci, nakoľko ho neustále kontaktoval a požadoval vrátenie celej dohodnutej
paušálnej odmeny, na čo nemá zákonný nárok, preto sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o nováciu

záväzku tak ako to tvrdí žalobca vo svojom vyjadrení.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 28.11.2012, vyúčtovaním odmeny zo dňa 28.11.2013, výpisom návštev, emailovou
komunikáciou medzi stranami sporu, sms správami, výpisom z účtu žalobcu, plnomocenstvom zo dňa

04.09.2012, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z plnomocenstva zo dňa 04.09.2012 súd zistil, že Q. M., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil žalovaného
aby ho obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval. Toto splnomocnenie udelil i vrozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Splnomocniteľ
sa zaviazal hradiť trovy zastupovania.
8. Dňa 28.11.2012 žalobca vyplatil žalovanému 10 000 eur ako dohodnutú zmluvnú odmenu za

zastupovanie vo veci sp. zn. XTpo/X/XXXX.

9. Dňa 28.11.2013 vypracoval žalovaný vyúčtovanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za obhajobu
v trestnej veci Q. M.. Emailom adresovaným žalovanému dňa 09.12.2013 žalobca nesúhlasil s
vyúčtovanou sumou. Ďalším emailom adresovaným žalovanému dňa 27.02.2014 žalobca žiadal o

prepracovanie vyúčtovania.

10. Dňa 27.06.2014 žalovaný zaslal na účet žalobcu sumu 1000 eur.

11. Žalobca vypovedal tak, že keď jeho syna zobrali do väzby, tak mu syn povedal, že je možnosť, aby
sa dostal z väzby von a že mu k tomu môže pomôcť žalovaný a že v najbližšom liste mu pošle naňho

telefónne číslo, aby sa s ním skontaktoval a dohodol. Jeho syn mal už iného právneho zástupcu, a tým
nepotreboval ďalšie zastupovanie. Zhruba v septembri alebo v októbri sa spojil so žalovaným, pretože
syn mu poslal číslo telefónu. Žalovaný mu povedal, že vie zariadiť za odmenu 10.000,- eur, že jeho syna
dostane do Vianoc r. 2012 z väzby vonku. Na to mu vyplatil v hotovosti 10.000,- eur, na ktoré dostal
potvrdenku a pri rozlúčení mu žalovaný povedal, že keď to nevyjde, tak týchto 10.000,- ako prijal, tak

ich vráti. Prešli Vianoce, syna z väzby neprepustili. Žalovaný odkazoval, že to bude na budúce, pretože
je potrebné podať žiadosť na okresnom súde o prepustenie z väzby a na krajskom súde, že tam to
zariadi, a pretože nebol ani v roku 2013 na Vianoce syn doma, tak v roku 2014 začal urgovať, aby
mu žalovaný poslal faktúru, pretože z toho, čo zistil, tak ho raz zastupoval, bol iba na návštevách vo
väzbe. Žiadal, aby vrátil 8.000,- eur späť. Podľa sms-iek žalovaný uznal, niekoľkokrát pýtal číslo účtu a

poslednýkrát 27.6.2014 mu vložil na účet 1.000,- eur. Po týchto 1.000,- eur žalovaný sa viacej neozval.
Plnomocenstvo bolo podpísané iba z toho dôvodu, aby sa žalovaný dostal k synovi do väzby.

12. Rozsudkom zo dňa 19.10.2017 súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

13. Na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Bol opätovne vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že rozprával so žalovaným, syn mu dal číslo s tým, že
keď mu dá desaťtisíc, tak na Vianoce 2012 bude syn doma. Jediné, čo od žalobcu požadoval žalovaný

bolo, aby požiadal B.. B., aby podal žiadosť o prepustenie z väzby a on, že zariadi ďalšie. Keď ani na
Vianoce v r. 2013 jeho syn nebol prepustený z väzby, tak požiadal žalovaného, aby mu po odrátaní toho,
čo synovi poslal, keď bol vo väzbe, vrátil. Dohodli sa, že mu vráti osemtisíc. Tisíc eur mu vrátil, poslal mu
ich na účet a zvyšných sedemtisíc, mu mal podľa sms-iek vrátiť. Podmienky zmluvy dojednával žalobca,
taktiež aj poskytol finančné prostriedky. Keď mu odovzdával v O. v U. M. 10.000,- eur, tak mu povedal, že

ak syna vonku nedostane, tak mu všetky tieto peniaze nakoniec vráti. Vyúčtovanie nákladov obhajoby
mu bolo zaslané a aj to reklamoval. Plnomocenstvo s B.. B. podpísal žalobca, aj ho vyplatil a dostal
doklad o zaplatení.

15. Svedok Q. M. vo svojej výpovedi uviedol, že mal dvoch obhajcov. Prvý bol B.. B. a druhý B.. K.,

ktorý bol v konaní o prepustení z väzby. B.. K. si zobral iba kvôli prepusteniu z väzby, jeho úlohou bolo
len vybaviť prepustenie. Zmluvy uzatváral jeho otec, aj mu vyplácal peniaze. Telefonicky mu povedal,
aby uzavrel zmluvu. Podmienky dohadoval otec, s otcom hovoril telefonicky. K naplneniu predmetu
zmluvy nedošlo. Obsah zmluvy nepozná, zmluvu nevidel. Zmluvu uzatváral otec. B.. K. dostal peniaze,
nič neurobil. Na hlavnom pojednávaní ho nezastupoval, z väzby ho neprepustil, riešil to B.. B.. B.. K.

kontaktoval preto, lebo mal referencie, že vie zabezpečiť prepustenie z väzby. Jeho jedinou úlohou bolo
zabezpečiť prepustenie z väzby. O platobných podmienkach sa s ním bavil otec. Svedok B.. K. povedal
len to čo chcel zabezpečiť.

16.Vprvomradesasúdzaoberalotázkouvecnejlegitimácieakostavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,

podľa ktorého je strana subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.17. Žalobca tvrdil, že pre svojho syna zvolil v trestnej veci obhajcu - žalovaného, ktorý mal docieliť
prepustenie jeho syna z väzby. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil záväzok - nedošlo k prepusteniu
z väzby, žiadal vrátiť späť vyplatenú odmenu.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

19. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má

tá zo strán, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovaným a synom žalobcu vznikol

záväzkový vzťah a to na základe plnomocenstva zo dňa 04.09.2012, v ktorom Q. M. splnomocnil
žalovaného, aby ho obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval. Toto splnomocnenie
udelil i v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku.
Splnomocniteľ sa zaviazal hradiť trovy zastupovania.

21. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že malo ísť o obhajobu syna žalobcu v trestnej veci.

22. Podľa § 39 Trestného poriadku
(1) Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou
advokáta.

(2) Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho
zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba.
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného povinné obvinenému umožniť, aby v
určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v
trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.

(3) Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
(4) Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.
(5) Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba
uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

23. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

24. Žalovaný a syn žalobcu Q. M. tak uzavreli príkaznú zmluvu (zmluvu o právnej pomoci) podľa § 724

Občianskeho zákonníka, a preto procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha týmto dvom
účastníkom zmluvy. Záväzkový vzťah vznikol medzi žalovaným a synom žalobcu Q. M., preto akékoľvek
nároky vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu by mohol uplatňovať iba syn žalobcu, pretože on uzavrel
zmluvu so žalovaným.

25. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného
oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom
oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná a má za následok zamietnutie žaloby.

26. V danom prípade nároku uplatňovaného v tomto konaní sa mohol domáhať iba priamo syn žalobcu

proti žalovanému, ktorého v trestnom konaní zastupoval a ktorému bol povinný zaplatiť odmenu za
zastupovanie, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení.27. To, že žalobca rokoval so žalovaným, vyplatil odmenu žalovanému, bolo mu zaslané vyúčtovanie,
a vrátená časť odmeny dobrovoľne žalovaným, nemení nič na skutočnosti, že zmluva bola uzavretá
medzi žalovaným a synom žalobcu, a teda hmotnoprávne jedine on by bol v súdnom spore aktívne

vecne legitimovaný na vrátenie časti odmeny samozrejme za splnenia ďalších predpokladov. Žalobca
obstarával záležitosti za syna vzhľadom k tomu, že tento bol vo väzbe, a mal obmedzené možnosti. Iná
situácia by bola, ak by žalobca sám zvolil a teda aj písomne splnomocnil synovi obhajcu. Takéto písomné
splnomocnenie podľa Trestného poriadku (§ 39 ods. 1) predložené nebolo, a preto súd vychádzal z
plnomocenstva zo dňa 04.09.2012.

28. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že advokát má nárok na dohodnutú odmenu bez ohľadu na
výsledok konania (§ 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

29. K dôvodom, ktoré uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 13.09.2018 súd uvádza, že žalobca mohol
pre svojho syna zvoliť obhajcu v trestnom konaní, avšak v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného poriadku by

homuselpísomnesplnomocniť.Keďžepísomnesplnomocneniebolopodpísanésynomžalobcu, právny
vzťah vznikol medzi synom žalobcu a nie žalobcom. Odmenu žalobca vyplatil žalovanému, pretože jeho
syn bol vo väzbe a nemohol z tohto dôvodu obhajcu vyplatiť. Preto bolo vydané aj potvrdenie žalobcovi o
zaplatení odmeny dňa 28.11.2012, pretože suma bola prijatá od žalobcu z dôvodu vyššie uvedeného, v
príjmovom pokladničnom doklade sa uvádza: ,,prijaté od: p. M. st., O., účel: dohodnutá zmluvná odmena

za zastupovanie sp. zn. XTpo/X/XXXX“.

30. Podľa názoru súdu je irelevantné sa zaoberať tým, na čom sa žalobca a žalovaný dohodli, a či
táto dohoda bola naplnená, pretože je nepochybne preukázané, že právny vzťah vznikol medzi synom
žalobcu a žalovaným, nie medzi stranami sporu, žalobca zariaďoval záležitosti za svojho syna, čo

je preukázané písomným splnomocnením podpísaným synom žalobcu, preto pokiaľ mal za to, že
zaplatená odmena je neadekvátna, žalovať mal syn a nie žalobca. Súd je toho názoru, že nemôže v
tomtospore,medzistranamisporu,skúmaťprimeranosťodmenyzazastupovaniemedzisynomžalobcu,
ktorý nie je stranou sporu a žalovaným. Bolo by to možné, ak by neexistovala písomná dohoda medzi
synom žalobcu a žalovaným, ktorá preukazuje existenciu vzťahu medzi nimi.

31. Napriek vyššie uvedenému súd uvádza, že podľa tvrdenia žalobcu sa strany sporu mali dohodnúť
na tom, že žalovaný mal zariadiť prepustenie syna žalobcu z väzby za 10 000 eur. V prípade, ak syn
žalobcu prepustený nebude, tak mu žalovaný peniaze vráti. Syn žalobcu z väzby prepustený nebol.

32. Zmluvu o právnej pomoci uzavreli výlučne len syn žalobcu a žalovaný. Na základ nej bol obhajca
oprávnený na všetky právne úkony. Odmenu vyplatil žalovanému žalobca.

33. Žalovaný zaslal žalobcovi 1000 eur a bol ochotný vrátiť žalobcovi pred pojednávaním 3000 eur z
dôvodu, že sa snažil o zmierne ukončenie veci. Tieto skutočnosti nepreukazujú, že medzi stranami sporu

vznikolprávnyvzťah.Vyúčtovanie,ktoréklientovižalovanýpredložil,bololeninformačnýmlistom,ktorým
poskytol prehľad úkonov, ktoré pre klienta vykonal. Vyúčtovanie odmeny za zastupovanie, predložil
na žiadosť žalobcu ako celkový prehľad o vykonaných úkonoch právnej služby pre jeho syna, bolo
adresované jeho synovi, ale nakoľko tento bol v tom čase vo väzbe, zaslal ho žalovaný na žiadosť
žalobcu na jeho e-mailovú adresu.

34. Nebolo sporné, že syn žalobcu mal aj iného obhajcu B.. B., avšak tomuto udelil splnomocnenie na
zastupovanie žalobca. Táto skutočnosť podporuje tvrdenie o tom, že žalobca takto mohol postupovať aj
v prípade žalovaného a udeliť mu splnomocnenie na zastupovanie jeho syna, čo sa však nestalo, lebo
splnomocnenie na zastupovanie žalovaným bolo udelené samotným synom žalobcu a nie žalobcom.

Tvrdenie žalobcu, že syn udelil splnomocnenie žalovanému na zastupovanie z dôvodu, aby sa mohol k
nemu dostať do väzby, nie je pravdivé, pretože aj v prípade udelenia splnomocnenia inou oprávnenou
osobou v zmysle Trestného poriadku, je obhajca oprávnený a povinný na všetky úkony právnej služby,
a teda aj návštevy klienta vo väzbe.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

36. Žalovanému ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný výslovne
nežiadal náhradu trov konania priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.