Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205009
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718205009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
Mgr. I.. T. R., I.., nar. XX. marca XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX W. J., zast. LEGES Advisory s.r.o., -
advokátska kancelária so sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Divadlo J.
G. Tajovského, IČO: 35 989 572, so sídlom Divadelná 3, 960 77 Zvolen, zast. JUDr. Radkom Petruňom,
advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o
určenie,žepracovnýpomeruzavretýnadobuurčitúsazmenilnadobuneurčitúanaďalejtrvá,oodvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 8Cpr/8/2018-180 zo dňa 22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným na dobu určitú na základe
pracovnej zmluvy č.XXXX/XXXX zo dňa 22.8.2007, ktorá bola následne menená a dopĺňaná v zmysle
Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.XXX/XXXX zo dňa 26.5.2008, Dohody o zmene pracovnej zmluvy
č.XXX/XXXX zo dňa 27.4.2009, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.XXX/XXXX zo dňa 24.5.2010,
Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.XXX/XXXX zo dňa 18.5.2011 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy
č.XXX/XXXX zo dňa 29.5.2013 sa dňom 29.5.2013 z m e n i l na pracovný pomer na dobu neurčitú
a n a ď a l e j t r v á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto rozsudkom odvolací súd m e n í rozsudok okresného súdu tak ako bol vyhlásený.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
8Cpr/8/2018-180 zo dňa 22. mája 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“)
žalobu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol

tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia, že jej pracovný pomer so žalovaným uzatvorený na dobu určitú na základe pracovnej
zmluvy č.XXXX/XXXX zo dňa 22.08.2007, ktorá bola menená a dopĺňaná v zmysle Dohody o zmene
pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 26.05.2008, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX

zo dňa 27.04.2009, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 24.05.2010, Dohody o
zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 18.05.2011, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.XXX/
XXXX zo dňa 21.05.2012 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2013
sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá. Svoju žalobu odôvodnila v podstatetým, že po zmene zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“ alebo
„Zákonník práce“) novelou č. 257/2011 Z.z. nie je možné opakované predlžovanie pracovného pomeru v
prípade vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Podľa názoru žalobkyne

neobstojí ani možnosť predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky podľa ustanovení
kolektívnej zmluvy; pri uzatvorení pracovnej zmluvy (resp. dohody o zmene pracovnej zmluvy) absentuje
dôvod, pre ktorý bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú. Pokiaľ jej zamestnávateľ (žalovaný)
oznámil listom „Ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú“, dala mu písomne na vedomie, že toto
oznámenie považuje za bezpredmetné.

1.2 Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie so žalobou a dôvodmi v nej uvedenými nesúhlasil;
poukázal na výnimku zo zákazu reťazenia pracovného pomeru zakotvenú v článku 13 kolektívnej
zmluvy; vychádzal pritom aj z ustanovenia § 48 ods. 4 písm.d) Zákonníka práce (v znení účinnom
od 01.09.2011), ktoré ponechalo možnosť zakotviť výnimku zo zákazu reťazenia pracovného pomeru
pre vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Žalovaný poukazoval na špecifiká pracovnej

pozície žalobkyne - herečky, vyžadujúcej vzdelanie umeleckého smeru a tiež zdôraznil, že aj podľa
komentára k Zákonníku práce vecné dôvody ďalšieho predĺženia pracovného pomeru na určitú dobu
alebo jeho opätovného dohodnutia vyplývajú priamo z ustanovenia § 48 ods. 4 písm. a) až d). Žalovaný
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

1.3 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami
strán sporu, výsluchom strán sporu, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako
zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, oboznámil dohody o zmene pracovnej zmluvy tak
ako boli medzi stranami sporu uzatvorené v rokoch 2008-2013 s dôrazom na dohodu o zmene pracovnej
zmluvy č. XXX/XXXX uzatvorenú dňa 29.05.2013. Vykonal dokazovanie oboznámením písomnosti

žalovaného - Ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú, oboznámil obsah kolektívnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným a Základnou organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej
správy a kultúry zo dňa 15.02.2013; obsah kolektívnych zmlúv iných „kamenných“ divadiel (Divadlo
Jána Palárika v Trnave, Slovenská filharmónia v Bratislave, Divadlo Nová Scéna v Bratislave). Rovnako
oboznámil Metodický pokyn č. 003/2001/MP BBSK, výpis z Centrálneho registra zmlúv, objednávok

a faktúr a pracovné zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a
zamestnancom Richardom Sanitrom. Okresný súd aplikoval ustanovenia § 42 ods. 1, § 48 ods. 1 ods.
4, ods. 5, § 54, § 71 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako zamestnanec a

žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli dňa 22.08.2007 (č. XXXX/XXXX) pracovnú zmluvu, druh práce
herec. Pracovná zmluva (okrem iných dohôd o jej zmene) bola na základe Dohody o zmene pracovnej
zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 zmenená; pracovný pomer bol predlžený na dobu určitú
do 31.07.2018, a to v súlade s článkom 13 platnej kolektívnej zmluvy. Okresný súd tiež zistil, že
žalovaný žalobkyni oznámil skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 02.07.2018 uplynutím doby,

na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Podľa č.13 kolektívnej zmluvy (medzi žalovaným a Základnou
organizáciou odborového zväzu verejnej správy a kultúry zo dňa 15.02.2013) sa zamestnávateľ a
odborová organizácia dohodli, že ďalšie predlženie alebo opätovne dohodnutie pracovného pomeru na
určitúdobudodvochrokovalebonaddvarokyjemožnéokreminéhoprivykonávanípracovnýchčinností
zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru

alebo pracovné pozície, pre ktoré platí výnimka zo vzdelania v zmysle § 2 ods. 7 zákona č. 533/2003
Z.z.. Okresný súd zistil, že uvedená kolektívna zmluva bola dňa 15.02.2013 zverejnená v Centrálnom
registri zmlúv, objednávok a faktúr.

1.5 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že nebolo možné konštatovať, že

došlo k zmene pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú
a zároveň, že pracovný pomer trvá. Okresný súd mal zato, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú, skončil v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.05.2013 dňom 31.07.2018. Z
uvedeného dôvodu okresný súd žalobu zamietol.

1.6 Okresný súd argumentoval, že s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce je
uzatvoreniepracovnejzmluvy(dohodyozmenepracovnejzmluvy)dobrovoľné(aksanepreukážeopak).
Pre posúdenie otázky, či a kedy došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na dobu určitú resp. neurčitú, nie
sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov dohody o vzniku, resp. zmene pracovného pomeru.Významné pre súd prvej inštancie boli objektívne zistenia, či nastali také skutočnosti, s ktorými právna
normaspájavznikpracovnoprávnejzmluvyajejzmenypriuzatvorenízmluvynadobuurčitúnapracovnú
zmluvu na dobu neurčitú. Každý účastník zmluvy si musí uvedomiť dôsledky uzatvorenia zmluvy; nebolo

preukázané, že by niekto (žalobkyňa) bola donútená uzatvoriť zmluvu pre ňu nevýhodnú. Okresný súd
v tomto smere uzavrel, že nemožno jednotlivé dohodnuté podmienky pracovnej zmluvy pripisovať na
ťarchu resp. na prospech len jedného z účastníkov takéhoto právneho vzťahu; obaja účastníci sa dohodli
na určitých podmienkach v rámci pracovnej zmluvy, resp. dohody o zmene pracovnej zmluvy.

1.7 Pokiaľ ide o namietaný rozpor predlžovania pracovnej zmluvy na dobu určitú s dobrými mravmi,
okresný súd ustálil, že pokiaľ Zákonník práce vymedzuje možnosť uzatvoriť pracovný pomer na dobu
určitú, takéto uzatvorenie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak účastníci pracovný pomer
uzatvorili dobrovoľne. Žalobkyňa mala pri uzatváraní poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy na
výber, či takúto dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvorí; musela by si byť vedomá, že uplynutím
dohodnutej doby jej môže skončiť pracovný pomer. Bolo len na nej, či predložený návrh dohody o zmene

pracovnej zmluvy podpíše alebo nie, ak ju podpísala, bola povinná takúto dohodu rešpektovať.

1.8 Vo vzťahu k aplikovanému ustanoveniu § 48 ods. 1, ods. 4 písm. d) a ods. 5 Zákonníka práce
mal súd prvej inštancie zato, že pracovný pomer je možné dohodnúť na čas neurčitý alebo na čas
určitý. Žalobkyňa poukazovala na to, že pri dohode o zmene pracovnej zmluvy došlo k porušeniu

zákonných podmienok na uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú. Súd prvej inštancie zistil, že
kolektívna zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, objednávok a faktúr (a teda z dôvodu
jej nezverejnenia nemôže byť neplatnou); pojem „vzdelanie umeleckého smeru“ používa ako Zákonník
práce, tak aj zákon č. 384/1997 Z.z. o divadelnej činnosti; ustanovenie kolektívnej zmluvy používajúce
uvedený pojem je tak určité a zrozumiteľné. Zároveň mal súd za preukázané naplnenie dôvodov pre

uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú; postačuje, že možnosť uzatvorenia pracovného pomeru
na dobu určitú umožňuje v čl. 13 kolektívna zmluva - umožňuje sa to pri pracovných pozíciách, pre ktoré
sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Zákonodarca v ustanovení § 48 ods.4 písm.d) Zákonníka
práce nepoukazuje, že sa majú vypísať konkrétne práce; postačuje, že ide o práce, ktoré vykonáva
zamestnanec zaradený na tej ktorej pozícií.

1.9 Ak žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že jej nie je na prospech neustále predlžovanie
pracovného pomeru, okresný súd túto argumentáciu neakceptoval; zákonodarca takýto skutkový základ
predĺženia, resp. zmeny pracovného pomeru na dobu neurčitú nepripúšťa a ani neumožňuje. Bez
významu pre okresný súd bola skutočnosť, či žalovaný ako zamestnávateľ niektorým zamestnancom

predĺži zmluvu na jeden, dva, resp. viac rokov a s niektorými zamestnancami uzatvorí zmluvu na dobu
neurčitú.

1.10 Okresný súd tak uzavrel, že v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce je daná
možnosť predlžovať pracovný pomer na dobu určitú na dva roky, resp. nad dva roky u zamestnancov

vykonávajúcich práce, ktoré vykonávala aj žalobkyňa, t.j. práce umeleckého smeru. Zakotvením tejto
podmienky v kolektívnej zmluve došlo k naplneniu podstaty zákonného ustanovenia, ktoré zákonodarca
vyžaduje.

1.11 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% priznal v celom rozsahu úspešnému žalovanému.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa (ďalej aj

„odvolateľka“), v ktorom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a sám vo veci
rozhodol alebo aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.;
tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V odvolaní tvrdila, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z mechanického výkladu
a aplikácie ustanovení Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy, bez zohľadnenia relevantných predpisovEurópskej únie a špecifických okolností prípadu. Mala zato, že predlžovanie pracovného pomeru na
dobu určitú nemožno robiť v prípadoch a spôsobom, ako to robil žalovaný.

2.2 Namietala záver súdu prvej inštancie o absolútnej zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávneho
vzťahu; zamestnanec je v takomto vzťahu relatívne slabšou stranou. Žalobkyňa v čase uzatvorenia prvej
pracovnej zmluve nemala vedomosť o tom, že žalovaný jej bude nedôvodne a opakovane predlžovať
pracovný pomer vždy len na určitý čas; mala legitímne očakávanie, že vzhľadom na dobu trvania
pracovného pomeru dôjde k transformácii pracovného pomeru na dobu neurčitú. Bolo úlohou súdu prvej

inštancie skúmať zákonnosť zmluvných dojednaní pracovnej zmluvy a rámec, v ktorom mohli byť tieto
dojednania účastníkmi dohodnuté.

2.3 Odvolateľka ďalej namietala, že ustanovenie § 48 ods. 4, ods. 5 Zákonníka práce platné a účinné
v čase uzatvorenia pracovného pomeru a dohôd o zmene pracovnej zmluvy do roku 2011 umožňovalo
predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú v prípade výkonu činností zamestnanca, pre ktoré bolo

predpísané vzdelanie umeleckého smeru; s účinnosťou od 01.09.2011 (novela Zákonníka práce, zákon
č. 257/2011 Z.z.) však došlo k zásadnej zmene dôvodov predlžovania pracovných pomerov dojednaných
na dobu určitú. V tomto smere poukázala na dôvody zmeny právnej úpravy (požiadavka Európskej
komisie), judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil ustanovenia kolektívnej zmluvy, keď ako výnimku z reťazenia pracovných pomerov na dobu

určitú pripúšťa vykonávanie prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru - výnimku, ktorá
bola z ustanovení Zákonníka práce dôvodne vypustená (zákon č. 257/2011 Z.z.).

2.4 Ako ďalší dôvod nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa namietala, že súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal existenciou objektívnych dôvodov na opakované predlžovanie

pracovných pomerov na dobu určitú zo strany žalovaného; nezaoberal sa skutočnosťou, či žalovaný
svojím postupom pokrýva svoje dočasne potreby alebo v skutočnosti dlhodobé a trvalé potreby. Ak súd
prvej inštancie iba poukázal na ustanovenie v kolektívnej zmluve, nezaoberal sa prípustnosťou uvedenej
výnimky s ohľadom na predpisy Európskej únie a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

2.5 Žalovaný pritom opakovane uzatvára pracovné zmluvy na dobu určitú na 5 rokov; u žalovaného
neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré by mohol predlžovať pracovné pomery hercov na dobu určitú
uvedeným spôsobom. Predlžovanie pracovných pomerov dojednaných na dobu určitú je možné pritom
len z objektívnych dôvodov a na pokrytie dočasných potrieb.

2.6 Odvolateľka uzavrela, že súd prvej inštancie postupoval prehnane formalisticky, keď mechanicky
vyložil a aplikoval ustanovenia Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy. Dostatočne sa nevysporiadal s
prípustnosťou predlžovania pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného, nehodnotil zákonnosť
ustanoveníkolektívnejzmluvyapostupužalovaného.Okresnýsúdodpočiatkuvychádzalznesprávneho
právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a
zaviazal žalobkyňu k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

3.1 Žalovaný tvrdil, že na žalobkyňou citovanú smernicu 1999/70/ES reagoval zákonodarca tým, že
novelou (zákon č.257/2011 Z.z.) došlo okrem iného k zrušeniu viacerých výnimiek zakotvených v
ustanovení § 48 ods. 4 písm. d) až f) a ods. 6 Zákonníka práce. Súčasne však so zrušením predmetných
výnimiek Zákonník práce ponechal možnosť zakotviť výnimky zo zákazu reťazenia pracovného pomeru
pre vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Zákonodarca ponechal zamestnávateľovi

možnosť dohodnúť si s odborovou organizáciou druhy prác, pri ktorých zákaz reťazenia pracovného
pomeru na dobu určitú neplatí, a to bez akýchkoľvek obmedzení a reštrikcií; neprijal žiadne opatrenia vo
forme priameho alebo nepriameho zákazu dohodnúť výnimky zo zákazu reťazenia pracovného pomeru
pri prácach, pre ktoré vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Niet tak dôvodu, pre ktoré by namietané
ustanovenie kolektívnej zmluvy malo byť v rozpore so zákonom. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ Zákonník

práce po novelizácii umožňuje reťazenie pracovného pomeru z dôvodu vykonávania prác dohodnutých
v kolektívnej zmluve bez akýchkoľvek ďalších podmienok a obmedzení, znamená to, že je vecou
vzájomnej dohody zamestnávateľa a odborovej organizácie vymedziť jednotlivé pracovné činnosti, u
ktorých bude možné pracovný pomer predlžiť alebo opätovne dohodnúť na akúkoľvek dobu určitú.3.2 Žalovaný rovnako poukázal na špecifiká výkonu práce hercov, ktoré zakotvenie výnimky (zo
zákazu reťazenia) odôvodňujú. V divadle je práca herca priamo závislá od dramaturgického plánu

zohľadňujúceho potrebu obsadenia jednotlivých postáv v prvom rade internými zamestnancami divadla
- hercami a následne v prípade požiadavky aj hosťujúcimi hercami.

3.3 Žalovaný zdôraznil, že definícia prác, pre ktoré platí výnimka z reťazenia, je v kolektívnej zmluve
definovaná dostatočne precízne vrátane pojmu „umelec“, resp. „vzdelanie umeleckého smeru“.

3.4 Žalovaný napokon zdôraznil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica na jeho žiadosť zaujal
jednoznačné stanovisko, podľa ktorého žalovaný pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú
postupoval správne a súlade so zákonom; inšpektorát práce prijal záver, že pracovný pomer žalobkyne
sa skončil uplynutím doby určitej, t.j. dňa 31.07.2018.

4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených; v prevažnej časti zopakovala svoju argumentáciu tak, ako ňou bola prednesená v konaní
pred súdom prvého stupňa, resp. v podanom odvolaní. Opakovane zdôraznila, že neexistujú objektívne
dôvody na reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú a žalovaný opakovaným uzatváraním
pracovných zmlúv na dobu určitú pokrýva svoje trvalé a dlhodobé potreby. V replike žalobkyňa

polemizovala z tvrdeniami žalovaného vo vzťahu k špecifikám povolania herca, tvrdila, že toto povolanie
je rovnaké ako akékoľvek iné povolanie. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na stanovisko
inšpektorátu práce žalobkyňa zdôraznila, že inšpektorát práce neposkytuje záväzný výklad právnych
noriem. Pripojila rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v obdobných veciach.

5.Žalovaný v duplike na repliku žalobkyne vyprecizoval svoju argumentáciu vo vzťahu k vyjadreniu
k odvolaniu pokiaľ ide o možnosť zakotviť výnimky zo zákazu z reťazenia pracovných pomerov
dohodnutých na dobu určitú v kolektívnej zmluve. Žalovaný zároveň opakovane poukázal na špecifiká
pracovnej činnosti spočívajúcej v umeleckej činnosti.

6. S duplikou žalovaného sa žalobkyňa (a jej právny zástupca) oboznámila na pojednávaní pred
odvolacím súdom, o odročenie alebo prerušenie pojednávania nežiadali.

7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., podané odvolanie
preskúmal na pojednávaní dňa 27.2.2020, v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov

vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p., doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Odvolací
súd dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

7.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Tvrdil, že reťazenie právneho pomeru je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora
Európskej únie a jej predpismi. Výklad uskutočnený súdom prvej inštancie je formalistický a mechanický,

žalovaný reťazením pokrýva svoje trvalé potreby a nie sú dané objektívne dôvody na to, aby dochádzalo
k opakovanému uzatváraniu pracovných pomerov na dobu určitú. Za rozpornú s právnym poriadkom
Európskej únie právny zástupca žalobkyne považoval aj kolektívnu zmluvu; kolektívna zmluva má
zabezpečovať pre zamestnancov výhodnejšie podmienky, pričom v danom prípade tomu tak nie je.
Reťazenie pracovného pomeru nie je pre herca výhodné a dáva zamestnávateľovi možnosť jeho

vydierania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie, prípadne aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržala svojej dovtedajšej argumentácie. Mala
zato, že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred odvolacím súdom neuviedol žiadne také

skutočnosti, ktoré by zvrátili správnosť rozhodnutia okresného súdu; napadnutý rozsudok okresného
súdu považovala za vecne správny a zákonný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.10. Žalobkyňa na pojednávaní popísala spôsob uzatvárania pracovných zmlúv, resp. dohôd o zmene
pracovného pomeru. Jej bola vždy po roku predložená nová pracovná zmluva, resp. opakovaný
pracovný pomer na dobu určitú. Umelecký súbor sa s takýmto postupom zamestnávateľa nestotožňoval,

herci však mali u zamestnávateľa menšinu a pri rokovaní o kolektívnej zmluve boli prehlasovaný. Pokiaľ
ide o hercov, títo majú pracovný pomer uzatváraný na dobu jedného roka, niektorí na tri a niektorí na päť
rokov. Tieto rozdiely neboli hercom vysvetlené. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Akadémii umení v
Banskej Bystrici, nemá vedomosť o tom, že by iné divadlo v prípade stáleho člena umeleckého súboru
malo takú prax, že by uzatváralo opakovane pracovný pomer na dobu určitú. Pracovnú zmluvu v roku

2013 podpísala, návrh ďalšej pracovnej zmluvy v roku 2018 už nepodpísala a zamestnávateľ jej doručil
ukončenie pracovného pomeru po niekoľkonásobnom predĺžení. Už v roku 2013 upozorňovala, že
chce, aby jej pracovný pomer bol na dobu neurčitú, zmluvu však podpísala, existoval tlak prípadného
ukončenia pracovného pomeru. Mala zato, že po piatich rokoch sa to vyrieši, chcela hrať, chcela byť
na javisku. Podľa názoru žalobkyne neexistovali objektívne dôvody na ukončenie pracovného pomeru
s jej osobou, existovali len subjektívne dôvody. Chcela mať nárok na dôchodok, ktorý by jej vyplýval z

pracovného pomeru na dobu neurčitú, chcela mať nárok na istotu a benefity, na ktoré má právo a chcela
byť len plnohodnotným členom umeleckého súboru.

11. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na špecifiká umeleckého
zamestnanca. Poukázala tiež na závery občianskeho združenia Klub pre zriaďované divadlá, v zmysle

ktorých existuje iniciatíva, aby v Zákonníku práce boli vytvorené podmienky pre lepšie uzatváranie
pracovného pomeru na dobu určitú, pokiaľ ide o herecký súbor. Zo strany žalovaného nešlo o svojvôľu
pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú; herec, ak je zamestnancom, dostáva plat, aj keď
nehrá a ani neskúša. Do roku 2011 boli s hercami uzatvárané pracovné pomery na dobu určitú, na dobu
jedného roka, boli uzatvárané aj opakovane. Od roku 2011 boli uzatvárané na dobu piatich rokov. Na

hercov tlak vyvíjaný nebol a nebola ani požiadavka hercov na iné znenie kolektívnej zmluvy. Pokiaľ bola
prijatá novela Zákonníka práce (zákon č. 257/2011 Z.z.), žalovaný si vyvodil, že pracovný pomer na dobu
určitú môže uzatvárať prostredníctvom kolektívnej zmluvy vzhľadom na špecifickosť povolania herca. Zo
strany zamestnávateľa nedošlo v roku 2018 k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, pracovný
pomerskončiluplynutímdobyurčitej.Praxžalovanéhojetaká,ženanejakúdobusauzatvárajúpracovné

pomery na dobu určitú a následne po nejakom čase sa uzatvárajú aj pracovné pomery na dobu neurčitú,
podľa dramaturgického plánu. U žalobkyne konkrétny dôvod, pre ktorý bol opakovane uzatvorený
pracovnýpomernadobuurčitú,danýnebol,išlokpraxžalovaného;žalobkyňaspracovnýmpomeromna
dobu určitú súhlasila. Ak bol žalobkyni v roku 2018 ponúknutý pracovný pomer na dobu určitú, žalovaný
prihliadal na to, že bola na materskej dovolenke ako aj na skutočnosť, že po opätovnom nástupe trvá

rok-dva, kým dochádza k optimálnej využiteľnosti herca. Štatutárna zástupkyňa žalovaného zdôraznila,
že zo svojej pozície pracovné pomery s hercami nekončila, nestalo sa, aby nepokračovali v pracovnom
pomere, pokiaľ o pokračovanie pracovného pomeru prejavili záujem. Žalovaný má uzatvorené pracovné
pomeryshercamiajnadobuneurčitú,išloopracovnézmluvyuzatváranézaúčinnostipredchádzajúceho
právneho predpisu - Zákonník práce, zákon č. 65/1965 Zb.. Z novších hercov majú pracovný pomer na

dobu neurčitú uzavretý dvaja herci, ktorí sú považovaní za ťahúňov v súbore. Pokiaľ ide o dôvod, pre
ktorý žalovaný neuvádza v pracovnej zmluve špecifikum hereckého povolania, žalovaný na pojednávaní
uviedol, že dôvod je aj to, že je to v kolektívnej zmluve; postačuje odkaz na ustanovenie zákona - § 48
ods. 4 Zákonníka práce.

12. Odvolateľka v odvolacom konaní predložila niektoré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie,
vo veciach C-144/04, C-190/13, C-586/10, C-286/06, v spojených veciach C-378/07 až C-380/07 a
C-212/04.

13. V záverečných návrhoch právni zástupcovia nové relevantné argumenty nepredložili.

14. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na
odvolacie dôvody a skutočnosti zistené v rámci dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne, vec však nesprávne právne posúdil.

14.1 Súd prvej inštancie konal o žalobe žalobkyne, ktorá sa domáhala, že jej pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa 22.08.2007, doplnenej Dohodami o zmene pracovnej zmluvy,
najmä Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.5.2013 sa zmenil na pracovnýpomer na dobu určitú a naďalej trvá. Žalobkyňa predovšetkým namietala postup žalovaného ako
zamestnávateľa, ktorý aj napriek novele Zákonníka práce (zákon č. 257/2011 Z.z.) so zamestnancami
- hercami uzatváral pracovné pomery na dobu určitú, a to bez toho, aby k takémuto postupu boli dané

dôvody a z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce vyvodila, že jej pracovný pomer bol uzatvorený
na dobu neurčitú (v dôsledku Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX),
nakoľko pri zmene pracovnej zmluvy neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného
pomeru na dobu určitú.

14.2 Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento ustálil, že zákonné podmienky
na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú boli dodržané, a preto nebolo možné konštatovať,
že došlo k zmene pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie
argumentoval na jednej strane zmluvnou voľnosťou, kde vstupovali strany sporu do pracovného pomeru
slobodne a žalobkyňa akceptovala ponuku uzavretia pracovného pomeru na dobu určitú. Zdôraznil, že
opakované predlžovanie, resp. reťazenie pracovného pomeru na dobu určitú nebolo v rozpore s dobrými

mravmi; zaoberal sa aj otázkou evidencie kolektívnej zmluvy v centrálnom registri. Podstatným, na čom
okresný súd založil svoje rozhodnutie, bolo konštatovanie, že nebolo preukázané, že neboli splnené
podmienky pre uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú. Odvolací súd sa s týmto záverom
okresného súdu nestotožňuje, uvedený záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Cdo222/2009zodňa29.februára2010).Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie

veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 M Cdo 4/2009).

15.1 Výklad právnej normy, ustanovenia § 48 Zákonníka práce, tak ako ho prijal súd prvej inštancie,
je formalistický, nezodpovedá ustanoveniu zákona, jeho systematike a výkladovým pravidlám, ktoré je
potrebné použiť k zisteniu obsahu právnej normy.

15.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžfk 62/2017 zo dňa 27. februára 2019

vo vzťahu k výkladu právnej normy uviedol nasledovné: „Právna metodológia a právna teória vyvinuli
pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami
alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový
kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2. historický výklad, 3. systematický výklad,
4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity s európskym právom, 6. výklad na základe

konformity s ústavou, 7. výklad v zmysle „hospodárskej analýzy práva“. V právnej vede neexistuje
všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z foriem výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej
normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného
menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia

všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu;
až tam, kde doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt
právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť
právnej normy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. K výkladu právnych predpisov a ich
inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže

javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže
totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný
právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie
potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto
prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie

predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä
v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom.
Otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie. Pokiaľ
vezmeme do úvahy jednu zo základných charakteristík právnej normy (tenzia medzi ich všeobecnoua širokou variabilitou spoločenských vzťahov, na ktoré dopadá) a nadprodukciou právnych predpisov
posledných rokov, ako aj ich vzájomné prekrývanie, mohlo by trvanie na doslovnom znení zákona, bez
možnosti použitia ďalších výkladových metód (popri metóde jazykovej) viesť v konkrétnych prípadoch k

absurdným dôsledkom. Teleologický výklad je takmer nevyhnutnou súčasťou aplikácie práva, je akousi
„korunou“ výkladu, zatiaľ čo výklad logicko - jazykový je jeho základom. Tento spôsob výkladu nemožno
ignorovaťapodceňovať.Každáprávnanormamásvojzmyselaúčel,ktorýmožnovyvodiťpredovšetkým
z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (dôvodová správa k zákonu,
priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy

je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie
zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom
ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup
smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má
zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a
aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v

ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma
si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia.“

15.3 Podstatným pre posúdenie dôvodnosti žaloby je ustanovenie § 48 zákona č. 311/2001 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2013,

definujúce pracovný pomer na dobu určitú. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 42 ods. 1 prvá veta
Zákonníkapráce).Pracovnýpomerjedohodnutýnaneurčitýčas,aknebolavpracovnejzmluvevýslovne
určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné
podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu (§ 48 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce).

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pravidlom je, že pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú,
pracovný pomer na určitú dobu je výnimkou z tohto pravidla, ak pre uzatvorenie pracovného pomeru
na určitú dobu sú splnené zákonné podmienky. Vyplýva to aj zo zákonnej možnosti zmeny pracovného
pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú (a nie naopak), vymedzenia konkrétnych
skutkových podstát pracovného pomeru na dobu určitú pri reťazení pracovných pomerov uzavretých na

dobu určitú (a nie pri pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas).

15.4 Zákonník práce v ustanovení § 48 ods. 2 prvá veta umožňuje dohodnúť pracovný pomer na
dobu určitú najdlhšie na dva roky; pre takýto prípad nestanovuje žiadne podmienky, resp. nestanovuje
druhy prác, pri ktorých pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť. Z uvedeného vyplýva, že

pracovný pomer na dobu určitú (najdlhšie na dva roky) možno dohodnúť pri akomkoľvek druhu prác a
pri akomkoľvek pracovnom zaradení.

15.5 Reťazením pracovného pomeru je jeho ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie; opätovne
dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím

šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými
účastníkmi; ďalším predĺžením pracovného pomeru je jeho predĺženie medzi tými istými účastníkmi
v čase, keď pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú ešte trvá. Reťazenie pracovného pomeru
dohodnutého na dobu určitú je obmedzené v ustanovení § 48 ods. 2 druhá veta, pracovný pomer na
dobu určitú možno vo všeobecnosti predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac

dvakrát. Ani v tomto prípade Zákonník práce neustanovuje druh prác, prípadne pracovné zaradenie,
pokiaľ celkové trvanie opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú alebo jeho ďalšie
predĺženie nepresiahne dva roky.

15.6 Reťazenie pracovného pomeru na určitú dobu v pracovnom práve nie je žiadúce, reťazenie

pracovného pomeru na dobu určitú (nad dva roky) Zákonník práce obmedzuje tým, že stanovuje
výnimky, pri ktorých reťazenie pracovných pomerov umožňuje. Výnimky zo zákazu reťazenia
pracovného pomeru na určitú dobu predstavuje ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce, v ktorom
definuje prípady, v ktorých je možné ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru
na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Pokiaľ ide o ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a)

- c), definuje jednotlivé skutkového podstaty pracovného pomeru na dobu určitú, ktorých spoločným
znakom je dočasnosť z dôvodov prekážok, pre ktoré nemožno zamestnanca zamestnať v pracovnom
pomere na dobu neurčitú, ktoré sú na strane zamestnávateľa a ktoré spočívajú v osobných prekážkach
(zastupovanie zamestnanca), efektivity práce (dočasne zvýšený objem prác), prípadne od prírodnýchpodmienok (sezónne práce). Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) síce rovnako prelamuje zákaz reťazenia
pracovnéhopomerunadobuurčitúodkazomnaprácedohodnutévkolektívnejzmluve,nemožnosavšak
v súlade s charakterom pracovnoprávneho inštitútu pracovného pomeru na dobu určitú, s prihliadnutím

na systematické zaradenie predmetného ustanovenia, stotožniť s takým výkladom, podľa ktorého je
možné v kolektívnej zmluve dohodnúť akékoľvek práce; naopak, aj v kolektívnej zmluve možno ako
výnimku z reťazenia pracovného pomeru dohodnúť len také práce, ktorých charakteristickým znakom
je ich dočasnosť. Kolektívna zmluva tak môže upraviť ako výnimku zo zákazu reťazenia pracovného
pomeru na dobu určitú aj ďalšie druhy pracovných činnosti (druh práce), nie však bezbreho, stanovením

akéhokoľvek druhu prác, ale len takých, ktoré majú spoločný znak s ostatnými skutkovými podstatami
(§ 48 ods. 4 písm.a/ - c/), a to dočasnosť.

15.7 Nemožno opomenúť skutočnosť, že Zákonník práce v znení účinnom do 30.08.2011 v ustanovení §
48ods.4písm.e)umožňovalďalšiepredĺženiealeboopätovnédohodnutiepracovnéhopomerunaurčitú
dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky z dôvodu vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie

umeleckého smeru; zmenu priniesla novela Zákonníka práce, zákon č. 257/2011 Z.z.. Z dôvodovej
správy k uvedenej novele vyplýva, že
„zmeny v § 48 Zákonníka práce sú odôvodnené na jednej strane spružniť pracovnoprávne vzťahy a
podporiť vytváranie nových pracovných miest, hoci aj na dobu určitú, a na druhej strane formálnym
oznámením Európskej komisie, v ktorom označila niektoré výnimky uvedené v § 48 ods. 4 a ods. 6 v

rozpore so smernicou Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú,
ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP a vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s
cieľom vyhovieť tomuto formálnemu oznámeniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia“. Postup
zákonodarcu, ktorý okrem iných aj výnimku zo zákazu reťazenia spočívajúcu vo vykonávaní prác, pre
ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru, z ustanovenia § 48 ods. 4 Zákonníka práce vypustil,

znamená, že výhrady Európskej komisie akceptoval. Ak následne kolektívna zmluva v danom prípade
zrušené ustanovenie zákona bez výhrad akceptovala v znení, že „ďalšie predĺženie alebo opätovné
dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné pri
vykonávaní pracovných činností zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje
vzdelanie umeleckého smeru“, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý by tieto pracovné činnosti

mali mať charakter dočasnosti, ustanovila výnimku z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú nad
rámec zákona, v neprospech zamestnanca a v rozpore s charakterom prác, pre ktorý Zákonník práce
výnimku zo zákazu reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú pripúšťa.

16. K možnosti uzavrieť pracovný pomer na určitú dobu odvolací súd zároveň uvádza, že z ustanovenia

§ 48 ods. 2 Zákonníka práce možno vyvodiť dve zásady. Prvá veta citovaného ustanovenia definuje, že
pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Podľa druhej vety predmetného
ustanovenia pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch
rokov najviac dvakrát. Pracovný pomer na dobu určitú tak vo všeobecnosti môže trvať najviac dva roky.

16.1 Ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce svojím znením neustanovuje možnosť dohodnúť
pracovný pomer na dobu určitú na dobu dlhšiu ako dva roky v rámci zákonom stanovených výnimiek zo
zákazu reťazenia pracovných pomerov na určitú dobu. Predmetné ustanovenie len umožňuje aplikovať
inštitúty uvedené v § 48 ods. 2 druhá veta (opätovné dohodnutie, resp. predĺženie) viac ako dvakrát
(ide o prípad, keď zamestnávateľ so zamestnancom predĺži alebo opätovne dohodne pracovný pomer

na dobu určitú viac ako dvakrát vo všeobecne prípustnej dobe dvoch rokov); alebo nad dva roky (ide
o prípad, keď zamestnávateľ so zamestnancom predĺži alebo opätovne dohodne pracovný pomer na
dobu určitú tak, že súčet dôb predĺženia alebo opätovného dohodnutia presahuje dva roky). Podstatným
je, že ustanovenie § 48 ods. 4 Zákonníka práce umožňuje aplikovať inštitúty reťaziace pracovný pomer
na dobu určitú tak, aby súčet týchto dôb presiahol dobu dvoch rokov. Predmetné ustanovenie však

neumožňuje uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú na obdobie dlhšie ako dva roky (všeobecná lehota
trvania pracovného pomeru na dobu určitú v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce),
čo vyplýva zo systematiky ustanovenia § 48 ako aj zo zákonnej formulácie ustanovenia § 48 ods. 4
Zákonníkapráce,ktoréuvažujesďalšímpredĺžením,resp.ďalšímopätovnýmdohodnutím.Zuvedeného
nemožnovyvodiťinak,lento,žesúčetdôbpredĺženiaaleboopätovnéhodohodnutiapracovnéhopomeru

na dobu určitú môže pri stanovených výnimkách (§ 48 ods. 1 písm. a/ až d/) presiahnuť dobu dvoch
rokov, avšak jednotlivo predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú je možné
najdlhšie na dobu dvoch rokov.16.2 Je potrebné totiž určiť hranicu, kde konflikt medzi požiadavkami zamestnávateľa na dočasné
zamestnávanie (súvisiace s personálnymi požiadavkami, efektivitou práce, sezónnosťou niektorých prác
a špecifikami niektorých druhov prác /kolektívna zmluva/) a požiadavkami zamestnanca (budujúceho

a rozvíjajúceho svoje rodinné prostredie, sociálne zázemie a majetkové pomery) je ešte rovnovážny a
nie na prospech len jednej strany. Zákonník práce túto hranicu definuje práve v ustanovení § 48 ods.
2 prvá veta tým, že jednotlivé uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie
na dva roky. Výkladom, ktorý prijal žalovaný, a ktorý si nesprávne osvojil súd prvej inštancie, by mohlo
dochádzať k dohodnutiu pracovného pomeru aj na obdobie napr. 10-tich, 20-tich rokov, prípadne „do

dosiahnutia dôchodkového veku“ (doba nad dva roky); v takomto prípade by sa nevyhnutne stratil
pojmový charakter pracovného pomeru na dobu určitú, ktorým je práve dočasnosť.

17. Z predloženej Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2013, Bod 2 vyplýva
nasledovné:„Vsúladesčl.13platnejkolektívnejzmluvyuzatvorenejmedziDivadlomJ.G.Tajovskéhovo
Zvolene a základnou organizáciou SLOVES Zvolen sa pracovný pomer dohodnutý v pracovnej zmluve

predlžuje na dobu do 31.07.2018“. Žalobkyňa namietala, že takto dohodnuté predĺženie pracovného
pomeru na dobu určitú neobsahuje dôvod, pre ktorý došlo k reťazeniu pracovného pomeru na dobu
určitú, ktorý vyžaduje ustanovenie § 48 ods.5 Zákonníka práce (dôvod na predĺženie alebo opätovné
dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve). Odvolací súd sa s
takouto argumentáciou žalobkyne stotožňuje. Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) je v porovnaní so

skutkovými podstatami výnimiek zo zákazu reťazenia (§ 48 ods. 4 písm. a/ až c/) všeobecné, nemožno
z neho vyvodiť ani požadovaný dočasný charakter a ani dôvodnosť požiadavky zamestnávateľa na
dočasný výkon prác zamestnanca. Aj v prípade zastupovania zamestnanca (§ 48 ods. 4 písm. a/) je
nevyhnutné v pracovnej zmluve uviesť, o zastupovanie ktorého z doterajších zamestnancov ide. Iba
poukaz na kolektívnu zmluvu neuvádzajúcu žiadne konkrétne dôvody, cez ustanovenie § 48 ods. 4

písm. d) Zákonníka práce, nepostačuje. Takýmto spôsobom by kolektívna zmluva mohla v rozpore s
charakterom dočasnosti ustanoviť prakticky akýkoľvek druh prác, čo by nevyhnute viedlo k rozporu s
princípom pracovného pomeru na dobu určitú, ako výnimky z pravidla, podľa ktorého sa je pracovný
pomer dohodnutý na neurčitý čas.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v prípade Dohody
o zmene pracovného pomeru č.XXX/XXXX zo dňa 29.5.2013 neboli splnené zákonné podmienky na
uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že pracovný
pomer na dobu určitú - predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú - bol dohodnutý na dobu piatich
rokov v rozpore s ustanovením § 48 ods.2 prvé veta Zákonníka práce. Kolektívna zmluva v rozpore s

inštitútom pracovného pomeru na dobu určitú vymedzila možnosť ďalšieho predĺženia alebo opätovného
dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky pri vykonávaní
pracovných činností zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie
umeleckého smeru bez toho, aby z takéhoto vymedzenia vyplývala dočasná potreba zamestnávateľa
na zamestnanie (v danom prípade) hercov v pracovnom pomere na dobu určitú. Zároveň v pracovnej

zmluve v znení Dohody o zmene pracovného pomeru č. 616/2013 absentujú dôvody na predĺženie
pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. Všetky uvedené dôvody sú samostatnými dôvodmi
pre vyslovenie záveru a nesplnení zákonných podmienok pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu
určitú, resp. nesplnenie zákonných podmienok pre jeho predĺženie.

18.1 Právnym následkom nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie (predĺženie) pracovného
pomeru na určitú dobu je záver o tom, že pracovný pomer, v danom prípade uzatvorený medzi
žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, je dohodnutý na neurčitý čas.

18.2 Odvolací súd rozhodujúc o podanej žalobe nezistil, že by zo strany zamestnávateľa došlo vo vzťahu

k žalobkyni k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 ods. 1 Zákonníka
práce; aplikácia ustanovenia § 59 ods. 2 Zákonníka práce z vyššie uvedených dôvodov neprichádza
do úvahy. Žalovaný ako zamestnávateľ iba žalobkyni oznámil ukončenie pracovného pomeru na dobu
určitú ( zo dňa 02.07.2018) z dôvodu uplynutia doby, na ktorú mal byť dohodnutý. S prihliadnutím
na skutočnosť, že nemožno akceptovať záver o zákonnom predĺžení pracovného pomeru na dobu

určitú, uvedená listina (oznámenie ukončenia pracovného pomeru na dobu určitú) nemá vo vzťahu
ku skončeniu pracovného pomeru žiadnu relevanciu, najmä keď žalobkyňa v zmysle svojho tvrdenia
požiadala žalovaného o plnenie svojich povinností zamestnávateľa; žalovaný toto tvrdenie žalobkyne
nepoprel.18.3 Právnym následkom vyššie uvedeného je záver, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
dohodnutý na dobu určitú (založený pracovnou zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa 22.08.2007 zmenený

Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2013) sa zmenil na dobu neurčitú z
dôvodu absencie splnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu a
z dôvodu absencie relevantného skončenia pracovného pomeru tento pracovný pomer trvá.

18.4 Vzhľadom ku skutočnosti, že nesplnenie zákonných podmienok na uzatvorenie (predĺženie)

pracovného pomeru na dobu určitú bolo zistené už podľa predpisov slovenského právneho poriadku
nevznikol dôvod na komparáciu prejednávanej veci vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora Európskej
únie, na ktoré poukazovala odvolateľka.

19. Obrana žalovaného neobstojí. Poukaz na špecifiká výkonu práce herca neobstojí, pokiaľ sa tieto
špecifiká a dôvody do kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy nijako nepremietli; v konečnom dôsledku

žalovaný na pojednávaní potvrdil, že u žalobkyne neexistoval žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý malo
dôjsť k predlženiu pracovného pomeru na dobu určitú; išlo iba o prax žalovaného (bez uvedenia
relevantných dôvodov).

19.1 Neobstojí ani poukaz žalovaného na znenie ustanovenia § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce,

pokiaľ tento mal umožňovať predĺženie pracovného pomeru na vykonávanie prác dohodnutých v
kolektívnej zmluve; v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v bode 15.6 a 15.7 tohto
rozsudku.

19.2 Napokon žalovaný poukazoval na stanovisko Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý mal odobriť

jeho postup pri uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
takéto stanovisko nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný (§ 193 C.s.p.). V konečnom dôsledku sa
inšpektorát práce nevyjadril k zákonnosti uzatvorenia (predĺženia) pracovného pomeru na dobu určitú,
ale k postupu zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú v súvislosti
so žiadosťou zamestnanca o poskytnutie rodičovskej dovolenky. Takýmto rozhodnutím (§ 193 C.s.p.) nie

je ani stanovisko občianskeho združenia Klub pre zriaďované divadlá. Na záveroch odvolacieho súdu
nič nemení ani skutočnosť, že obdobný postup pre predĺženie, resp. opätovné dohodnutie pracovného
pomeru na dobu určitú prijali aj iné „kamenné“ divadlá s kolektívnych zmluvách uzavretých s príslušnými
odborovými organizáciami.

20. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že žalobca žalobkyňa je dôvodná, napadnutý rozsudok
okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel; precizoval
len dátum, od ktorého došlo k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú a ktorým je deň, kedy strany
sporu uzatvorili dohodu o zmene pracovnej zmluvy (č.XXX/XXXX) bez toho, aby boli splnené podmienky
pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyni
priznalvočižalovanémunároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
keďže žalobkyňa bola v spore úspešná v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).