Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200150
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: E. I. S.,

nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. O. S., bez dokladov totožnosti, trvale bytom I. O. S., toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce,
Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie slobody 12, 810 00
Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie
rozhodnutiažalovanéhovovecizaisteniažalobcuč.PPZ-HCP-BA6-52-014/2020-AVzodňa28.01.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava,
Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia
žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-52-014/2020-AV zo dňa 28.01.2020, týkajúce sa žalobcu: E. I. S., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. O. S., bez dokladov totožnosti, trvale bytom I. O. S., toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce,
Slovenská republika a n a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu
zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnoužalobouvoveciachzaisteniapodanoužalovanému14.02.2020,doručenúsúdu27.02.2020,
žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava zo dňa 28.01.2020, Č.: PPZ-HCP-BA6-52-014/2020-AV, o
zaistení žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca E. I. S., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, št. príslušnosť I. O.
S., trvalý pobyt I. O. S., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce,
Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.01.2020, č.: PPZ-HCP-BA6-52-014/2020-AV (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), žalovaný rozhodol o zaistení
žalobcu dňom 28.01.2020 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 28.07.2020 na účel výkonu

rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 28.01.2020 žalovaným pod číslom PPZ-
HCP-BA6-52-008/2020-AV a zároveň žalobcu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.3. Skorším rozhodnutím zo dňa 28.01.2020 správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení
žalobcu do krajiny pôvodu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na § 83 ods. 2
písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko účastník konania sa neoprávnene zdržiaval na území

Slovenskej republiky a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov mu bol zakázaný vstup
na územie Slovenskej republiky a na územie členských štátov na dobu dva roky.

4. Správny orgán spísal so žalobcom dňa 28.01.2020 zápisnicu pod č. PPZ-HCP-BA6-52-013/2020-
AV, v ktorej žalobca uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá zabezpečené žiadne

ubytovanie. Na základe týchto výpovedí vylúčil postup podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte
cudzincov. Taktiež správny orgán zargumentoval dĺžku doby zaistenia.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci

zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti SSP z nasledujúceho dôvodu.

6. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je zároveň
nepreskúmateľné z dôvodov uvádzaných nižšie.

7. V prvom rade žalobca vytýkal žalovanému, že v prejednávanej veci je zaistenie žalobcu neúčelné
a neefektívne, pretože žalobcu nemožno vyhostiť do domovskej krajiny, ani do inej krajiny. Žalovaný
pochybil, keď sa v konaní o zaistení, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nezaoberal skúmaním
účelnostiaefektívnostizaisteniažalobcu,nezaoberalsaskúmanímavyhodnotenímexistencieprekážok

vyhostenia žalobcu. V tejto súvislosti uvádza: „Vyhostenie žalobcu do Afganistanu za súčasnej
bezpečnostnej situácie a pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt by znamenalo porušenie ČI. 3
Dohovoru a vyššie citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ako aj porušenie medzinárodného
princípu non refoulenient.“ Na podporu tohto názoru uvádza ustálenú prax kasačného súdu, ale aj
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

8. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie žalovaného trpí taktiež vadou nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia, v časti stanovenej dĺžky doby zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného totiž
vyplýva, že na realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu stanovil vo výroku rozhodnutia za čas
nevyhnutne potrebný na zaistenie maximálnu dobu 6 mesiacov. V tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný

pritom v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal pri
stanovení dĺžky doby zaistenia, a ktorými odôvodňuje svoje právne závery, pretože iba blankytne a
formálne uvádza, že bude vo veci vykonávať úkony a bude zabezpečovať materiálne proces vyhostenia.
Žalovaný neuviedol, aké konkrétne úkony bude musieť zariadenie pre cudzincov vykonať za účelom
vyhostenia žalobcu, a či je zrealizovanie cesty do Afganistanu v prvom rade bezpečné a možné.“

9. V správnej žalobe žalobca ešte uvádza: „Z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane sa
žalobca rozhodol požiadať o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenska a čaká v zariadení
na prijatie jeho vyhlásenia o azyle. Zároveň sa žalobca podrobí skúmaniu kostného veku.“

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právna zástupkyňa žalobcu žiada, aby po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd zrušil rozhodnutie o zaistení, a žalovanému nariadil
bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

11. Listom č. PPZ-HCP-BA6-52-022/2020-AV zo dňa 18.02.2020 sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení

uviedol, že vyhostenie, resp. odsun žalobcu je reálny a uskutočniteľný, čoho dôkazom je vydané
rozhodnutie vo veci administratívneho vyhostenia, čím je preukázaná aj nutnosť zaistenia žalobcu. K
tomuto uvádza: „Žalovaný má za to, že samotné zaistenie je efektívne, účelné a nevyhnutné nakoľko
žalobca nespĺňal žiadnu z podmienok pre uloženie alternatívy zaistenia ako hlásenie pobytu alebo
zloženie peňažnej zábezpeky, ako aj uloženie lehoty na vycestovanie. Sám žalobca nie je schopný

opustiť územie Slovenskej republiky, nakoľko aj k prechodu v rámci krajín schengenského priestoru
je nutné byt' držiteľom dokladu totožnosti. Je neprijateľné, aby sa osoby bez akýchkoľvek dokladov
totožnosti a povolenia na pobyt beztrestne a voľne pohybovali po jednotlivých krajinách schengenského
priestoru. Pokiaľ by bol osobou, ktorej v domovskej krajine alebo v krajine, z ktorej prichádza, hrozilonebezpečenstvo, tak by o medzinárodnú ochranu požiadal prvú bezpečnú krajinu, do ktorej prišiel.
Žalobca si však sám svojvoľne uviedol krajinu, v ktorej chce žiť, a ktorá mu má poskytnúť primeranú
ochranu. Tou krajinou, ako sám uviedol, malo byt' Nemecko, Belgicko alebo Francúzsko. Takéto konanie

je neprijateľné.“

12. Ohľadom odôvodnenia dĺžky doby zaistenia žalovaný uvádza: „odôvodnenie považujeme za
dostatočné, či do rozhodnutia odôvodníme každý krok (napr. aj to, že sa kúpi pero, ktorým bude žalobca
vypisovať žiadosť v UPZC Sečovce), neovplyvní to, aby sa na to naďalej neodvolávala splnomocnená

osoba alebo žalobca ako nedostatočne odôvodnené. Ako už z praxe vieme, tak takáto dĺžka doby
zaistenia sa nedá reálne stanoviť, nakoľko už počas konania na Oddelení cudzineckej polície PZ
Bratislava a následne v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, účastník konania nespolupracuje a
zavádza správny orgán, pričom nemá akýkoľvek doklad totožnosti, mená a dátumy narodenia sú zväčša
vymyslené, ako aj to, odkiaľ účastník konania pochádza. Keby sme reálnu dobu zdôvodnili po každom
jednom dni a kroku, čo sa s účastníkom konania bude vykonávať a zdôvodnili to aj na 10 strán formátu

A4 a stanovili ju napríklad na 2 mesiace, tak v prípade toho, že účastník konania nebude spolupracovať
a bude zavádzať a klamať správny orgán, ako vo väčšine prípadov, tak takáto doba sa proste nedá
stanoviť presne. A považujeme stanovenie kratšej doby zaistenia za neopodstatnené a neekonomické,
pričom keby účastník konania spolupracoval pri len základných údajoch ako je meno, priezvisko, dátum
narodenia a odkiaľ presne pochádza, tak by určite doba zaistenia trvala len čisto potrebný čas a mohol

by byt' jeho výkon administratívneho vyhostenia zabezpečený aj v reálnej dobe a v krátkom čase.
Považovať takéto zdôvodnenie za podstatnú vadu rozhodnutia je nedôvodné.“

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

14. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na nariadenom pojednávaní podľa ustanovenia
§ 206 a nasl. SSP, postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe je dôvodná.

15. Podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil
žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože tento bol zaistený z nezákonného
dôvodu.

16. Krajský súd sa najskôr zaoberal otázkou, či žalobca bol zaistený zo zákonných dôvodov, ktoré
predvída zákon o pobyte cudzincov. Na pojednávaní dňa 09.03.2020 správny súd najskôr skúmal
otázku, či žalobca bol počas konania žiadateľom o azyl, pretože táto skutočnosť nevyplývala z
predloženého administratívneho spisu. O skutočnosti, že žalobca je aj žiadateľom o azyl mal súd

informáciu len zo správnej žaloby (nepriamo - bod 9. rozsudku) a z listiny, ktorú doručila právna
zástupkyňa žalobcu správnemu súdu dňa 04.03.2020. V podaní zo dňa 04.03.2020 s názvom
„Doplnenie dôkazov a správnej žaloby“ sa uvádza: „Dňa 21.02.2020 prijalo zariadenie pre cudzincov v
Sečovciach vyhlásenie žalobcu o žiadosti o azyl na území Slovenskej republiky. Žalobca už v podanej
žalobe uviedol, že má záujem o udelenie azylu na území SR, resp. o poskytnutie doplnkovej ochrany. Z

dôvodu aktuálneho vysokého počtu cudzincov zaistených v zariadení a plánovaného vyšetrenia veku,
došlo k prijatiu vyhlásenia žalobcu o azyle dňa 21.02.2020. Žalobca prejavoval záujem o medzinárodnú
ochranu na území SR už od počiatku jeho umiestnenia v zariadení. Žalobca preto nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že je ekonomickým migrantom.“ Prílohou tohto podania bola aj kópia vyhlásenia cudzinca
E. I. S. o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pod č. PPZ-HCP-SEI-42-027/2020 zo dňa

21.02.2020, ktoré je adresované Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (č.l. 35 súdneho
spisu). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom tejto listiny.

17. Zo záverov napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca bol počas
konania o vyhostení zaistený v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov

preskúmavaným rozhodnutím. Keďže pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo
v čase vydania jeho rozhodnutia, zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že keďže žalobca je už žiadateľom o udelenie azylu, spoukazom na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov konštatuje, že správny orgán si nesplnil
zákonnú povinnosť a nezrušil nezákonné preskúmavané rozhodnutie o zaistení žalobcu.

18. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, umožňuje žalovanému zaistiť
žiadateľa o udelenie azylu, ktorý je už zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak na
dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, a ktorý podal žiadosť
o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť
alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie (pozri, napr. rozsudok NS SR 1Sža/40/2014 z 04.11.2014).

V prejednávanom prípade bol žalobca počas súdneho konania zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu
z dôvodov, ktoré zákon o pobyte cudzincov nepozná. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu
nanovo zistiť skutkový a právny stav a nanovo rozhodnúť o právach žalobcu.

19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

22. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ,
ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a
ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu
výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

23. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak
stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody
osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie

o vyhostenie alebo vydanie.

24. Podľa bodu 16 Preambuly smernica 2008/115/ES, využitie zaistenia na účely odsunu, by malo byť
s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti.
Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu, a ak by uplatnenie

miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

25. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES, zaistenie sa vždy uskutočňuje na
čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou
starostlivosťou.

26. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci.
Jeho rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ani medzinárodnými predpismi, ako
je vyššie uvedené.

27. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ Správneho
súdneho poriadku zrušil a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia, majúc zato,
že správna žaloba vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodná.

28. Správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia administratívneho rozhodnutia podľa § 230
ods. 1 písm. a) SSP a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia z dôvodu
neodstrániteľnej chyby, ktorou je nezákonný dôvod zaistenia žalobcu, ktorý sa nedá konvalidovať
vydaním nového rozhodnutia za tej istej skutkovej situácie. Keďže súdom zistený skutkový stav vôbecnekorešpondoval so skutkovým stavom, na ktorom správny orgán založil svoje rozhodnutie o zaistení,
musel správny súd rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že priznal
ich náhradu v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom
skončení veci podľa § 175 ods. 2 SSP vyšší súdny úradník správneho súdu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo

veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku,
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a
to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.