Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010437
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117010437.1

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Philadelphy v trestnej veci obvinenej G. N.,
nar XX. XX. XXXX v Nitre, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, po preskúmaní obžaloby dňa 25. 07. 2017 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., zastavuje trestné
stíhanie obvinenej G. N., nar XX. XX. XXXX v Nitre, trvalým bydliskom N. N., D. Ú. X, Z., pre zločin

marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť tým, že
dňa 27. 01. 2012 podala na Okresný súd Banská Bystrica, Skuteckého 28 žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu zo dňa 23.01.2012, zaevidovanú pod č. k. X Y. XX/XXXX, ktorej prílohou okrem iného
bol aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010, ktorého účelom bola úhrada spoluvlastníckeho
podielu z kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2010 v sume 100.000,- € od G. N. pre U. A., pričom znaleckým

skúmaním Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o., Líščie údolie 57/98, Bratislava bolo zistené, že
je možné s 95 % mierou pravdepodobnosti konštatovať, že uvedený doklad bol najskôr podpísaný a
až následne tlačený text dokumentu prešiel zariadením na tlač viac ako jedenkrát, t.j. podpis s časťou
papiera bol s vysokou mierou pravdepodobnosti vystrihnutý z inej vytlačenej listiny a následne bol
vytlačený text príjmového dokladu,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 02. 06. 2017 pod sp. zn. XPv XXX/XX/
XXXX obžalobu na Okresný súd Banská Bystrica na obvinenú G. N., nar XX. XX. XXXX v Nitre, trvalým
bydliskom N. N., D. Ú. X, Z., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Samosudca po predbežnom preskúmaní podanej obžaloby, ako aj predloženého dôkazného materiálu
z prípravného konania, poukazujúc na § 220 ods. 3 Tr. por., v zmysle ktorého súd nie je právnym
posúdením skutku v obžalobe viazaný, dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie
je ani dôvod na postúpenie veci.

Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX, ktoré fotokópia je súčasťou
vyšetrovacieho spisu, súd zistil, že obvinená G. N. sa ako žalobkyňa domáhala voči poškodenému
U. A. ako žalovanému určenia, že odstúpenie od zmluvy poškodeným zo dňa 24. 08. 2011, ktorú
uzatvoril s obvinenou dňa 22. 04. 2010 ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu jednej polovice
rodinného domu, číslo súpisné 696, postaveného na parcele G. Č.. XXXX/XX, je neplatné. Obvinená
žalobu odôvodnila tým, že považuje odstúpenie od zmluvy zo strany poškodeného za neplatné z

dôvodu, že dohodnutú kúpnu cenu uhradila. Ako dôkaz poukázala na účtovný doklad vystavený v
prospech poškodeného znejúci na sumu 100 000,- eur zo dňa 22. 04. 2010. Poškodený žiadal žalobuzamietnuť. Uviedol, že zo strany obvinenej nedošlo k úhrade kúpnej ceny a predložený príjmový doklad
je falzifikátom. Na preukázanie skutočnosti, či predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05.
2010 bol doplňovaný alebo pozmeňovaný, súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie. Kriminalistický

a expertízny ústav Policajného zboru vo svojom znaleckom posudku č. A.-G.-N.-I.-XXXX/XXXX uviedol,
že znaky po manipulácii (kopírovanie, prekrývanie, vsúvanie textu a pod.) tohto dokladu zistené neboli.
Ústav vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014 doplnil, že nie je možné zistiť, či bol podpis vyhotovený
ku dňu vystavenia dokladu, nakoľko tento typ expertíz sa v KEÚ PZ nevykonáva. Znalec rovnako
nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či sa text na dokumente nachádzal skôr, ako podpis. Následne bol v

konaní zabezpečený ďalší znalecký posudok Ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. č. 2/2016. Podľa
záverov tohto znaleckého posudku je možné s 95% mierou pravdepodobnosti konštatovať, že dokument
bol najskôr podpísaný a až následne bol tlačený text dokumentu. Podpis s časťou papiera bol s
vysokou mierou pravdepodobnosti vystrihnutý z inej vytlačenej listiny a následne bol vytlačený text
príjmového dokladu. Analýzou kópie bola zistená prekopírovaná čiara, ktorá pochádza s vysokou mierou
pravdepodobnosti z prekrytia, alebo odstrihnutia textu pôvodného dokumentu. Do tohto pôvodného

dokumentu bol naeditovaný a vytlačený súčasný text s orámovaním. Podpis bol s vysokou mierou
pravdepodobnosti vyhotovený na doklade pred vytlačením textu. Uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 10.06.2016 bolo predmetné konanie zastavené, nakoľko obvinená
bez bližšieho odôvodnenia vzala žalobu v celom rozsahu späť a poškodený so späťvzatím žaloby
súhlasil.

Obvinená G. N. vo svojom výsluchu uviedla, že príjmový pokladničný doklad predložila okresnému súdu
taký, ako ho dostala od poškodeného a nemala žiadnu vedomosť, že by bol pozmeňovaný. Aký ho
dostala, taký ho predložila a kúpnu cenu v ňom uvedenú zaplatila. Doklad bližšie neskúmala, bol tam
podpis poškodeného, ktorý ona poznala. Stopy po kopírovaní si nevšimla, pochybnosti o originalite

predmetného dokladu nemala. Poprela, že by príjmový doklad nejakým spôsobom pozmeňovala,
nakoľko nemala na to žiadny dôvod, keďže kúpnu cenu na základe tohto dokladu aj vyplatila.

Svedok - poškodený U. A. v prípravnom konaní vypovedal, že od roku 1998 do roku 2010 žil s obvinenou,
s ktorou má mal. dcéru. V máji 2010 podpísali kúpnu zmluvu, ktorou predával jednu polovicu rodinného

domu. Z tejto zmluvy vznikol spor, ktorý bol riešený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedeným
pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Nakoľko v predmetnom konaní bolo veľa prieťahov, rozhodol sa vec riešiť
podaním trestného oznámenia dňa 21. 03. 2016. Následne Okresný súd Banská Bystrica dňa 10. 06.
2016 vydal uznesenie (o zastavení konania - pozn. súdu), ktoré sa stalo tým okamihom právoplatné.
Z uvedeného dôvodu mal za to, že trestné konanie je bezpredmetné s tým, že nesúhlasí, aby v ňom

bolo pokračované. Odmietol vo veci ďalej vypovedať, nakoľko obvinená je jeho blízkou osobou. Nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným činom si neuplatnil.

V konaní bol zabezpečený aj výsluch svedka O.. A. O., A.., zamestnanca Ústavu kriminalistiky a
kriminológie, s.r.o., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 2/2016. Ten zotrval na záveroch znaleckého

posudku. Doplnil, že predložený a skúmaný príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010 vystavený
na sumu 100 000,- eur bol pozmenený tým spôsobom, že pokladničný doklad bol vložený do
tlačiarenskéhozariadeniaviackrát,pričompoodstrihnutípôvodnéhotextuboldotlačenýnadpodpisnový
text. O odstrihnutí pôvodnej časti textu svedčia aj nerovnomerné okraje papiera.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania v prípravnom konaní preskúmal obžalobu podľa § 241
ods. 1 Trestného poriadku a hodnotil výsledky prípravného konania z hľadiska, či odôvodňujú postavenie
obvinenej pred súd a zaoberal sa konaním obvinenej popísaným v skutkovej vete obžaloby z hľadiska
jeho právneho posúdenia ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona.

Podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona zločinu marenia spravodlivosti sa dopustí
ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný
alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech
alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie zločinu marenia spravodlivosti v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia postačuje, ak páchateľ úmyselne predloží súdu sfalšovaný alebo pozmenený
dôkaz, pričom páchateľ vie o tom, že dôkaz je sfalšovaný, či pozmenený a takýto dôkaz predložív súdnom konaní v úmysle sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú
škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Zločin marenia spravodlivosti je tak dokonaný dňom,
kedy bol takýto dôkaz pri kvalifikovanom úmysle páchateľa odovzdaný súdu. Za sfalšovaný listinný

dôkaz je potrebné považovať dôkaz, ktorý bol úplne celý vyhotovený tak, aby vyzeral ako pravý. Ide
teda o listinný dôkaz, ktorý nezodpovedá skutočnosti, obsah tohto listinného dôkazu je vymyslený a
osvedčuje skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. O pozmenený dôkaz pôjde v prípade, ak bol
vykonaný zásah od obsahu inak pravého listinného dôkazu, napr. vloženie strán do uzavretej zmluvy
a pod. Dôkaz je výsledkom dokazovania, ktoré sa vedie za účelom objasnenia skutkových okolností

prejednávaného prípadu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom v dokazovaní sa za pomoci
dôkazných prostriedkov rekonštruuje už uplynulá skutočnosť či udalosť a zisťuje sa, ako sa odohrala.
Na záver je potrebné doplniť, že v skutkovej vete podanej obžaloby musia byť obsiahnuté všetky
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pričom pokiaľ ide o úmysel, tento síce nemusí
byť v skutkovej vete deklarovaný výslovne ale skutková veta musí obsahovať také okolnosti, z ktorých
existencia takéhoto úmyslu nepochybne vyplýva.

Zo znaleckého posudku Ústavu kriminalistiky a kriminológie s.r.o. č. 2/2016, ktorý bol vypracovaný v
sporovom konaní medzi obvinenou a poškodeným vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. XC/XX/XXXX a z následného výsluchu svedka O.. A. O., A.., ktorý tento posudok vypracoval,
bolo preukázané, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 19. 05. 2010 vystavený na sumu 100 000,-

eur, ktorý dňa 27. 01. 2012 predložila obvinená na Okresný súd Banská Bystrica spolu so žalobu o
určenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa 23.01.2012 (zaevidovanou pod sp. zn. XC/XX/XXXX), bol
pozmenený tým spôsobom, že pokladničný doklad bol vložený do tlačiarenského zariadenia viackrát,
pričom po odstrihnutí pôvodného textu bol dotlačený nad podpis nový text. Obvinená vypovedala,
že príjmový pokladničný doklad predložila súdu taký, aký ho dostala od poškodeného bez toho, aby

ho pozmeňovala. Nemala žiadnu vedomosť, že by bol pozmeňovaný, ona sama ho nepozmeňovala
ani na to nemala dôvod, keďže sumu 100 000,- eur uvedenú na doklade poškodenému aj vyplatila.
Samotný poškodený mal za to, že trestné konanie je bezpredmetné s tým, že nesúhlasí, aby v ňom
bolo pokračované. Nárok na náhradu škody si neuplatnil. Odmietol vo veci ďalej vypovedať, nakoľko
obvinená je jeho blízkou osobou. Trestné stíhanie vo veci tak síce bolo začaté na podklade podrobného

trestného oznámenia obvineného, ten však následne odmietol vo veci vypovedať, pričom civilné konanie
ohľadom sporu medzi ním a obvinenou (kde hlavným dôkazom mal byť sporný doklad) bolo na základe
jednostrannýchprejavovobdivochstránzastavené,pričomstranypočasceléhopriebehusporuprakticky
zotrvali na svojich protichodných stanoviskách. Dôkaz, že príjmový pokladničný doklad predložený
obvinenou v súdnom konaní bol pozmenený, však automaticky sám o sebe nie je spôsobilý preukázať aj

jej vedomosť, že v konaní predkladá pozmeňovaný dôkaz a ani kvalifikovaný úmysel obvinenej takýmto
konaním sebe alebo inému zadovážiť značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť
závažný následok. Rovnako hodnotením takého zistenia nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že
predložený pozmenený doklad osvedčuje skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Inými slovami,
na základe zistenia skutočnosti, že doklad bol pozmeňovaný, nie je možné bez podpory ďalšieho dôkazu

vyvodiť, že suma 100 000,- eur zo strany obvinenej nebola poškodenému aj skutočne vyplatená, a teda
nie je možné uzavrieť, že obvinená si jeho predložením chcela pravdepodobne pre seba (zo skutkovej
vety to nevyplýva), zadovážiť aj neoprávnený prospech. Na preukázanie týchto skutočností neboli v
prípravnom konaní prakticky zaobstarané žiadne priame či nepriame dôkazy. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na zreteľný nedostatok skutkovej vety obžaloby, kde absentujú skutočnosti opierajúce sa o

vykonané dokazovanie, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, či obvinená takto
protiprávnekonalavúmyslezadovážiťprospechsebe,aleboinejosobe,alebojejúmyslombolospôsobiť
značnúškodualebodokoncainýobzvlášťzávažnýnásledok.Takátošpecifikáciakvalifikovanéhoúmyslu
resp. pohnútky obvinenej v zmysle § 344 ods. ods. 2 písm. a) Trestného zákona v skutkovej vete nie je
vôbec uvedená. Na základe vykonaného dokazovania, v ktorom absentujú kladné poznatky o vedomosti

obvinenej,žepredkladávkonanípozmenenýdoklad,taknemožnobezakýchkoľvekpochybnostívyvodiť
záveroexistenciijejúmyselnéhozavinenia(vrátanekvalifikovanéhoúmyslu)akojednéhozozákladných
znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, pričom zavinenie ako obligatórna zložka subjektívnej stránky trestného činu je
jedným z rozhodujúcich kritérií pre vyvodenie trestnej zodpovednosti (tzv. zásada zodpovednosti za

zavinenie). Takýto záver nie je možné vyvodiť ani z iných dôkazov a skutočností, ktoré dotvárajú rámec
posudzovaného prípadu. Právny záver o tom, že zo strany obvinenej bola naplnená subjektívna stránka
žalovaného zločinu, je tak v rozpore so skutkovými zisteniami, nakoľko vykonané dôkazy vo svojom
súhrne netvoria systém preukazujúci úmysel obvinenej dopustiť sa skutku, ktorý jej je kladený za vinu.Na základe takéhoto vývoja dôkaznej situácie je nutné konštatovať, že výsledky prípravného konania
naďalej netvoria spoľahlivý základ pre konštatovanie, že boli naplnené všetky prezumované znaky
skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného

zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát,
kto nesie konkrétne dôkazné bremeno. Ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nie je možné ich
vykladať v neprospech obvineného, ale naopak je potrebné ich vkladať v jeho prospech. Z princípu

prezumpcie neviny plynie pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní možné
dosiahnuť praktickú istotu o existencii relevantných skutkových okolností, teda ak sú prítomné vo vzťahu
ku skutku alebo vo vzťahu k osobe páchateľa pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť ani vykonaním
iného dôkazu, je nutné rozhodnúť v prospech obvineného. Súdy v trestnom konaní musia dodržiavať
vysoký štandard aj tam, kde ide o hodnotenie výpovednej hodnoty dôkazu a hodnovernosť samotného
dôkazu. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, procesné predpisy síce ponechávajú voľnosť sudcovi, nemôže

však ísť o voľnosť absolútnu. Dôkaz musí byť odrazom skutočných udalostí a situácií a obvinený môže
byť uznaný za vinného len na základe objektívnych a skutočnosti zodpovedajúcich zistení, pretože len
také zistenia sú spôsobilé odôvodniť trestnoprávny postih obvineného.

Princípy zodpovednosti za zavinenie a prezumpcie neviny sa premietajú do jednotlivých ustanovení

trestného zákona ako aj trestného poriadku a súdy sú zaviazané k ich rešpektovaniu. Nadväzujúc na
predchádzajúce právne úvahy je potom potrebné zhrnúť, že súd sa pri preskúmaní obžaloby zaoberal
konaním obvinenej z hľadiska jeho posúdenia ako zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich
právnych noriem dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obvinenej kladie za vinu, nevykazuje zákonom

prezumovanéformálneznakyskutkovejpodstatyzločinumareniaspravodlivostipodľa§344ods.1písm.
a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ako to zákonné ustanovenie v osobitnej časti trestného zákona
vyžaduje. Pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska jeho podstaty, spočívajúcej v konaní páchateľa a
jeho následku, tento skutok nevykazuje ani znaky skutkovej podstaty žiadneho iného trestného činu,
priestupku, či správneho deliktu. Preto je s poukazom na zistený skutkový a právny stav na mieste

postupovať v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. v spojení s 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., v zmysle
ktorých je nutné rozhodnúť o zastavení trestného stíhania, ak nie je skutok trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci.

Medzi základné zásady trestného konania patrí aj zásada bezprostrednosti a ústnosti trestného konania,

zktorejvyplýva,ževecobvinenejbymalabyťprejednanápredsúdomzaúčastiobvinenejakoajsvedkov
a až následne by mal súd vo veci rozhodnúť. Jednotlivé zásady trestného konania sú navzájom skĺbené
a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Z tohto dôvodu nie je možné niektorú zo zásad
vyzdvihovať nad iné. Zásada, ktorou sa súd v danom prípade spravoval je zásada hospodárnosti, a
to z dôvodu, že nariaďovanie hlavného pojednávania s už očakávaným výsledkom rozhodnutia súdu,

že bude obvinená spod obžaloby oslobodená, je neprimerané. Rovnako je neprimerané predlžovať jej
právnu neistotu, najmä keď je nutné konštatovať, že v prípravnom konaní boli obstarané všetky dostupné
dôkazy, z ktorých je jasne zistiteľný skutkový stav a z tohto skutkového stavu vyplýva aj jednoznačný
právny záver.

Súd preto v zmysle § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. trestné stíhanie
zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko skutok nie je trestným činom
a nie je ani dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od jej doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.