Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/541/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115232686
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115232686.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: C.. R. U., O..

XX.X.XXXX, V. F. X, M., právne zastúpený advokátom: JUDr. Michalom Treščákom, ml., AK Košice, ul.
Turzova 6 proti žalovanej: Z. U., E.. R.N.C., O.. XX.X.XXXX, V. N. XX, M., právne zastúpená advokátkou
JUDr. Katarínou Habiňákovou, AK Košice, ul. Štúrova č. 20 o zaplatenie sumy 5.985,- EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Vzájomný návrh žalobkyne zo dňa 7.12.2017, ktorým sa domáha od žalobcu zaplatenia sumy 604,68
EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 302,34 EUR od 1.1.2016 do zaplatenia s 5 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 302,24 od 1.1.2017 do zaplatenia v y l u č u j e na samostatné
konanie.

III. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2015, ktorá bola súdu doručená dňa 1.12.2015, domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.268,- EUR spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.268,- EUR od 26.10.2016 do zaplatenia a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sú evidovaní na liste vlastníctva č. XXXXX ako podieloví
spoluvlastníci bytu č. X na X. poschodí obytného domu so súp.č. XXXX na parcelách registra „C“
č. XXXX, Č.. XXXX R. Č.. XXXX na N. XX, M.C. v podiele na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a podiele k pozemku vo veľkosti 420/10000 a to každý po 1 k celku. Poukázal
na to, že na tunajšom súde sa vedie konanie 15C/439/2009 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Zo skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšlo najavo, vyplýva,
že v predmetnom byte býva dlhé roky žalovaná, pričom žalobcovi nikdy neumožnila užívať tento byt

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca chcel vykonávať svoje spoluvlastnícke právo k
predmetnému bytu a dať jednu izbu v tomto byte do užívania svojmu nájomcovi. Žalovaná žalobcovi
neumožnila vstup do bytu s nájomcom a tak mu zabránila využiť jeho právo disponovať vecou v
jeho vlastníctve. Nakoľko žalovaná žalobcovi dlhodobo bráni v užívaní bytu a tým ho obmedzuje vo
výkone jeho spoluvlastníckeho práva, žalobca má za to, že žalovaná sa obohacuje na jeho úkor, a
preto vyzval žalovanú na náhradu 1 obvyklého nájomného za užívanie sporného bytu, t.j. sumy 63,-
EUR mesačne za posledné tri roky užívania nehnuteľnosti. Žalobca vychádzal zo všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti v sume 37.800,- EUR zistenej znaleckým posudkom č. 3/2005 vypracovaným znaleckým
ústavom Technickej univerzity v Košiciach v odbore Stavebníctvo dňa 31.3.2015 na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2014 vydaného v konaní 15C/439/2009 vedenom na Okresnom
súde Košice I. Tento znalecký posudok sa nachádza v predmetnom spise. Aj napriek písomnej výzve zodňa 21.9.2015 žalovaná dodnes žalobcovi túto sumu nezaplatila. Nakoľko žalovaná dlhodobo zabraňuje
žalobcovi v užívaní tejto nehnuteľnosti, žalobca sa domáha zaplatenia obvyklého nájomného za obdobie
posledných troch rokov pred podaním žaloby. V žalobe poukázal žalobca na ust. § 123 Občianskeho

zákonníka § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
33Odo 778/2005, nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 383/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo
277/2009. Keďže je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, uplatnil si aj úrok z omeškania a
to do výšky 8,05 % ročne zo sumy 2.268,- EUR od 26.11.2015 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu označil a predložil tieto listiny : informatívny výpis z

katastra nehnuteľností vyhotovený prostredníctvom internetovej stránky Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR dňa 30.11.2015 - ide o čiastočný výpis z LV č. XXXXX; výzvu zo dňa 21.9.2015 adresovanú
žalobcom žalovanej.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.8.2016 uviedla, že je pravdou, že obaja účastníci
sú právne spoluvlastníkmi, každý v 1 k bytu č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX
a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku parcely č.

XXXX, XXXX R. XXXX v podiele 420/10000. Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 24C/217/2015, v ktorom sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu,
nakoľko druhá polovica týchto nehnuteľností mala byť predmetnom dedičského konania po nebohom
predchodcovi strán sporu a to R. U., O.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, a preto má byť
správny spoluvlastnícky režim taký, že i ona je spoluvlastníčkou 1 a žalovaný má mať nárok na

spoluvlastnícky podiel ako dedič po nebohom R. U. v 1. Konanie nie je doposiaľ skončené. Z tohto
dôvodu a s prihliadnutím na doterajší spoluvlastnícky režim a prebiehajúce súdne konanie - konania
24C/217/2015 a 15C/439/2009 na Okresnom súde Košice I navrhla, aby súd konanie prerušil. Zároveň
uviedla, že popiera skutkové tvrdenia žalobcu, žalobca vychádza z nesprávneho spoluvlastníckeho
podielu a nárok žalobcu neuznáva.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.10.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.10.2016, uviedol,
že neuznáva nárok žalovanej uplatnenej v konaní 24C/217/2015. Poukázal na to, že žalovaná sa už
raz pokúšala viesť konanie o určenie vlastníckeho práva podaním žaloby proti žalobcovi na tunajšom
súde pod sp. zn. 25C/219/2012. Žalovaná však v tomto konaní vzala podanú žalobu späť a konanie
bolo zastavené zastavením zo dňa 10.7.2014. Konanie 24C/217/2015 je účelové a neopodstatnené.

Uviedol, že nesúhlasí s návrhom na prerušenie konania, nakoľko nie sú dané dôvody na prerušenie
tohto konania. Tvrdenie žalovanej o tom, že nemá zabezpečené iné bývanie a byt slúži výlučne na jej
bývanie, kým žalobca má kde bývať, sú irelevantné. Žalobca ako podielový spoluvlastník s podielom vo
veľkosti 1 z celku má k bytu rovnaké práva ako žalovaná vrátane práva užívania. Nakoľko mu toto nie je
zo strany žalovanej umožnené a žalovaná užíva byt ako by bola jeho výlučnou vlastníčkou a žalobcovi

preukázateľne bráni vo vykonávaní jeho práva k bytu, čo aj sám potvrdila, je povinná za užívanie v
rozsahu presahujúcom jej spoluvlastnícky podiel vydať žalobcovi peňažnú náhradu. Ide tu o nárok, ktorý
žalobcovi vyplýva priamo zo zákona a ktorý nie je nijak závislý od žalovanou uvádzaných skutočností
týkajúcich sa riešenia bytovej otázky, resp. bytového komfortu v 2-izbovom byte.
6. Vo vyjadrení zo dňa 6.4.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.4.2017 žalovaná uviedla, že návrh na

určenie vlastníckeho práva k bytu vo veci vedenej pod sp.zn. 24C/217/2015 na Okresnom súde Košice I
zobrala späť a preto netrvá na návrhu na prerušení konania a súhlasí s tým, aby súd vo veci pokračoval
ďalej.
7. Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2017 zotrval žalobca na podanom návrhu, súdu predložil
nájomnú zmluvu, ktorá má preukazovať to, že sa pokúšal prenajať predmetný byt tak, ako je to uvedené

v žalobe. Uviedol, že ide o 2-izbový byt a mala byť prenajatá len jedna izba. Zároveň súdu predložil
generálnu plnú moc zo dňa 10.12.2014, ktorou žalobca splnomocnil svojho brata na zastupovanie vo
všetkých veciach týkajúcich sa bytu č. X na X. poschodí, ktorý vlastne zabezpečoval všetky náležitosti
v súvislosti s predmetnou nájomnou zmluvou. Ďalej viedol, že poukazuje na judikatúru, ktorú uviedli v
žalobe a má za to, že žalovaná potvrdila, že celý byt užíva výlučne pre seba.

8. Na tomto pojednávaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, nakoľko predmetný nárok sa
premlčuje, podľa nej je v dvojročnej premlčacej lehote. K tomuto žalobca uviedol, že táto premlčacia
lehota je trojročná.
9. Podaním zo dňa 30.10.2017 doručeným súdu dňa 31.10.2017 navrhol žalobca zmenu žaloby a
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.961,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne zo sumy 2.268,- EUR od 26.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 693,- EUR od 25.10.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Túto
zmenu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 15C/439/2009 zo dňa 12.5.2015,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2016 tunajší súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej k predmetnému bytu. Žalobcovi od dátumu do ktorého bol uplatnený nárok podanou žalobou,
do dňa zrušenia podielového spoluvlastníctva tak vznikol nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti

žalovanejvovýškeobvykléhonájomnéhozaďalších11mesiacovspoluvsume693,-EUR.Spolustýmto
návrhom na zmenu žaloby žalobca súdu predložil aj Nájomnú zmluvu zo dňa 3.9.2015, ktorú žalobca
ako podielový spoluvlastník uzatvoril s nájomcom C.. P. X., nar. XX.X.XXXX, V. G. X, M.. Opätovne
poukázal na to, že žalovaná zabránila žalobcovi nakladať s bytom v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu a to tak, aby prenechal jednu izbu v byte do užívania tretej osoby. Svojim konaním spôsobila

žalobcovi ujmu, nakoľko tento nebol schopný dodržať svoj záväzok zo zmluvy a musel niesť voči
nájomcovi zodpovednosť. Ide tu o nesporný dôkaz bránenia užívania bytu zo strany žalovanej žalobcovi,
pričom žalovaná s prihliadnutím na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu nebola oprávnená bez dohody
s druhým spoluvlastníkom byt užívať sama. Poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky
25Cdo 2616/1999 a 29Cdo 1213/1999 ako aj 22Cdo 2624/2003, pričom podľa ustálenej judikatúry ako
spoločnú vec užíva len jeden zo spoluvlastníkov bez toho, aby medzi nim a druhým spoluvlastníkom bola

uzatvorená nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie tohto spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za
užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že takto užívajúci spoluvlastník nie je schopný spotrebované
plnenie spočívajúce vo výkone práva nájmu vydať, musí poskytnúť druhému spoluvlastníkovi peňažnú
náhradu. Žalobca uviedol, že má za to, že nárok žalobcu na vydanie peňažnej náhrady žalovanou za

užívanie bytu nad mieru pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel považuje za dôvodný a nesporný.
Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady, tú taktiež je potrebné považovať za nespornú, nakoľko táto bola
vypočítaná na podklade odborne vypracovaného znaleckého posudku.
10. Podaním zo dňa 7.12.2017, ktorý bol súdu doručený toho istého dňa predložila žalovaná súdu
vzájomný návrh a žiadala, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 604,68 EUR do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku a to s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 302,34 EUR od 1.1.2016
do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 302,34 EUR od 1.1.2016 do zaplatenia.
Tohto nároku sa domáhala titulom náhrady na nákladoch, ktoré súvisia s fondom opráv, správnou réžiou,
spoločnou anténou, na energiách v spoločných priestoroch, zrážke vody a upratovania spoločných
priestorov, ktoré za rok 2015 a 2016 znášala výlučne ona sama. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, uviedla

v tomto podaní, že žalobca sa ako podielový spoluvlastník nikdy nedomáhal užívania nehnuteľnosti,
ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve i napriek tomu, že mu ona umožnila vstup do bytu a ponúkla
mu možnosť užívať jednu miestnosť, s čím on nesúhlasil. Jeho úmyslom bolo to, aby jej robil prieky,
a preto našiel aj tzv. nájomcu, ktorý by namiesto neho užíval zverenú izbu, čo vyplýva podľa nej aj z
predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 3.9.2015. Uviedla, že žalobca ju osobne vyhľadal v jej byte, ona mu

byt ukázala a oznámila mu, že uvoľňuje mu jednu izbu tak, že do bytu sa môže kedykoľvek nasťahovať
a využívať túto časť pre účely bývania. Žalobca však s jej návrhom nikdy nesúhlasil. Následne sa stala
užívateľkou len jednej izby a izbu, ktorú mu ponúkla, neužívala, vypratala z nej všetky veci osobného
charakteru pre prípad, že by sa žalobca rozhodol túto izbu užívať. Odstavila aj kúrenie, aby znížila
náklady. Nehnuteľnosť užívala len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a to jednu izbu, spoločné

priestory vyčlenila tak, že aj zariadenia, ktoré patrili k nehnuteľnosti vrátane chodby a kuchyne, oddelila
pre prípad, že by žalobca prejavil záujem túto nehnuteľnosť užívať. Neužívala teda celú nehnuteľnosť,
užívala len po rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a neprisvojovala si úžitok hodnoty bytu vo väčšej
miere, než ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu v 1. Zároveň s týmto vzájomným návrhom
predložila súdu aj rozpis nákladov za rok 2015 a za rok 2016.

11. Podaním zo dňa 20.12.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.12.2017 žalovaná predložila súdu
odpoveď žalovanej adresovaná advokátskej kancelárii JUDr. Diany Treščákovej zo dňa 17.3.2014.
12. Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2018 súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 2.961,- EUR spolu s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 2.268,- EUR od 26.11.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 693,- EUR od 25.10.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca
má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
13. Na tomto pojednávaní zotrval žalobca na podanej žalobe, navrhol, aby súd v konaní vypočul brata
žalobcu za účelom preukázania spôsobu domáhania sa užívania predmetného bytu. Podľa žalobcu nie
je pravdou tvrdenie žalovanej o tom, že by chcela umožniť užívanie bytu žalobcovi. V čase, keď bola

uzavretá predmetná nájomná zmluva medzi žalobcom a nájomcom, žalobca s nájomcom išli do bytu
za žalovanou, avšak neboli pustení do tohto bytu a žalovaná odmietla s nimi komunikovať. Následne
bol zaslaný žalovanej aj list a to v septembri roku 2015, na ktorý vôbec nereagovala. Taktiež žalovaná
nemala žiaden záujem na vyriešení zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zástupcažalobcu uviedol, že súdu predloží do spisu potvrdenia ohľadne výšky nájmu z realitných kancelárií.
Zároveň predloží aj znalecké posudky, z ktorých bude zrejmé, v akom rozsahu užívala žalovaná byt,
nakoľko nie je pravdou jej tvrdenie o tom, že užívala len jednu izbu, ale z týchto znaleckých posudkov

bude podľa žalobcu zrejmé, že užívala celý byt.
14. Na pojednávaní dňa 19.4.2018 advokátka žalovanej uviedla, že žalovaná žiadnym spôsobom
nebránila žalobcovi ani jeho bratovi, aby byt užívali. Súdu predložila dohodu o užívaní nehnuteľnosti,
ktorá bola vypracovaná ešte p. JUDr. Treščákovou, na ktorú reagovala prípisom žalovaná, pričom sa
jedná o list zo dňa 17.3.2014, ktorý adresovala kancelárií JUDr. Diany Treščákovej, z obsahu ktorého

je zrejmé, že žalovaná žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.
Ide o dvojizbový byt s príslušenstvom a žalobca mohol kedykoľvek prísť a užívať túto nehnuteľnosť.
Neskôr bola žalovanej doručená aj nájomná zmluva, ktorá sa taktiež nachádza v spise. Ide o nájomnú
zmluvu, ktorá mala byť uzavretá medzi C.. R. U. a nájomcom C.. P. X., ktorého navrhli v konaní
vypočuť ako svedka. Žalobca nikdy neuviedol, akým spôsobom bude užívať svoju polovicu, keďže byt
bol v podielovom spoluvlastníctve, nerešpektoval to, že byt slúži žalovanej na trvalé bývanie. Navrhla,

aby súd v konaní vypočul aj svedka Y.. U., zároveň aj iných svedkov a známych žalovanej, ktorých
prítomnosť zabezpečia na pojednávaniach. Nimi chce súdu preukázať to, že nebránila žalobcovi v
užívaní nehnuteľnosti, ani neužívala byt, nakoľko pre žalobcu bola vyhradená jedna izba, bol vyhradený
priestor v tomto byte. Zároveň navrhla, aby súd v konaní aj vypočul p. JUDr. Treščákovú, ktorá
riešila otázku predmetného bytu v čase, keď prebiehalo konanie o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Súdu predložila aj list zo dňa 17.3.2014. Uviedla, že tento list bol reakciou na dohodu
o užívaní nehnuteľností, ktorá bola žalovanej doručená a je to zrejmé aj z tohto listu. Výslovne je v tomto
liste uvedené, že podmienky tejto dohody sú neakceptovateľné. Žalovaná vlastne týmto chcela vyriešiť
to, aby mala vedomosť o tom, kto príde, kto bude nájomcom, či to bude žena alebo muž, či pracuje alebo
nepracuje, chcela poznať tieto okolnosti a takto formulovaná dohoda, ktorá jej bola doručená, teda jej

predmetné ustanovenia, neboli pre ňu prijateľné. Pokiaľ požaduje žalobca náhradu za jednu polovicu,
žalovaná bola vlastníčkou od roku 2014 len v jednej štvrtine, až následne nadobudla podiel v priebehu
konania. Preto nie je zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri vyčíslení sumy 63,- EUR. Žalobca v reakcii na
list zo dňa 17.3.2014 uviedol, že poukazuje na dátumovú nezrovnalosť, nakoľko nájomná zmluva bola
uzavretá dňa 3.9.2015, list žalobcu zaslaný žalovanej bol zo dňa 30.9.2015 a list predložený žalovanou

zo dňa 17.3.2014 a o tomto žalobca nemá žiadnu vedomosť, ani mu nikdy nebol doručený.
15. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.4.2018 predložil rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 6Cdo 184/2006 z 27.10.2010 a 4Cdo 277/2009 z 24.11.2009 s poukazom na právny názor
Najvyššieho súdu ohľadom existencie nároku podielového spoluvlastníka, s ktorým spoločnú vec
neužíva, na zaplatenie peňažnej náhrady druhým podielovým spoluvlastníkom užívajúcim vec nad

rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Nárok je odvodený z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka,
pričom podľa žalobcu z oboch rozhodnutí je zrejmé, že nie je podmienený úmyselným bránením v
užívaní veci jedným zo spoluvlastníkov a jedinou podmienkou je prekročenie rozsahu užívania veci
zodpovedajúcemu veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Právny základ nároku vychádza zo samotnej
podstaty vlastníckeho práva a jediným prípadom, kedy neužívajúcemu spoluvlastníkovi náhrada nepatrí,

je vtedy, ak došlo k dohode o bezodplatnom užívaní veci len niektorým zo spoluvlastníkov, čo nie je
prípad žalobcu a žalovanej. Taktiež predložil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 28Cdo
1950/2016 z 8.8.2016. Zároveň súdu predložila aj potvrdenie o hodnote trhovej ceny nájmu predmetných
nehnuteľností realitnou kanceláriou Cassovia Realitas Košice s.r.o. v rozhodnom období.
16. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 bol vypočutý žalobca, tento vo svojej výpovedi uviedol,

že podiel na predmetnom byte nadobudol v dedičskom konaní po smrti jeho otca, v rovnakom podiele
nadobudol podiel na predmetnom byte aj jeho brat, ktorý ho neskôr previedol na žalobcu. Žalobca
výslovne uviedol, že byt vôbec neužíval, v predmetnom byte bol len raz za účelom vypracovania
znaleckého posudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V rokoch 2005
- 2015 býval v prenájmoch a pripadalo mu to správne podať túto žalobu, nakoľko v predmetnom byte,

keďže má podiel, má nárok na určitú náhradu. Uviedol, že v predmetnom byte nemal žiadne veci.
Na otázku súdu, či sa žalobca snažil dohodnúť so žalovanou na užívaní bytu, žalobca uviedol, že
nie, nesnažil. Následne žalobca udelil generálnu plnú moc na svojho brata, nakoľko on išiel študovať
do Žiliny, tam aj pracoval, následne odišiel do Ostravy, kde žije. Na otázku súdu, či pred uzavretím
predmetnej zmluvy bol žalobca v byte a či kontaktoval žalovanú, tento uviedol, že v byte nebol a on

osobne žalovanú nekontaktoval. Žalobca uviedol, že má vedomosť o tom, že bol kontakt so žalovanou,
avšak nevie, či to bolo priamo cez L.. U. alebo cez jeho brata a má vedomosť aj o tom, že potom bola
realizovaná aj návšteva v predmetnom byte. Vie aj o tom, s akým výsledkom užívanie nehnuteľnosti
nebolo zo strany žalovanej dovolené z dôvodu, že v byte má osobné veci. Uviedol, že nemá vedomosťo tom, aby v čase medzi udelením generálnej plnej moci a uzavretím nájomnej zmluvy sa jeho brat
snažil kontaktovať žalovanú za účelom, aby mu umožnila užívať predmetný byt. Uviedol, že v rámci
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mu žalovaná ponúkla s tým, aby žili

na jednej kope. Vo výpovedi ďalej na otázku advokátky žalovanej uviedol, že všetky pokyny týkajúce
sa riešenia sporu ohľadom predmetného bytu riešil brat žalobcu. Na otázku advokátky žalovanej na
žalobcu, kedy sa dozvedel alebo ako sa dozvedel o tom, že žalovaná neumožňuje predmetný byt
žalobcovi užívať, uviedol, že bolo to prostredníctvom telefonického rozhovoru s jeho bratom krátko po
predmetnej návšteve, teda keď bol vykonaný pokus o nájom izby v predmetnom byte. Pokiaľ uviedol,

že mu žalovaná navrhla, aby v predmetnom byte bývali na jednej kope, na otázku advokátky žalovanej
uviedol, že nemal v úmysle ísť bývať do predmetného bytu, nakoľko by to nedokázal.
17. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 bola vypočutá aj žalovaná. Uviedla, že p. U. bol v byte
dvakrát a to raz pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, raz v prítomnosti súdneho znalca a bol tam aj
jej syn s tým, že sa ho spýtala, či príde k nej bývať a dvakrát jej žalobca odpovedal, že to nevie. Pokiaľ
ide o brata pána žalobcu, ten prišiel za žalobkyňou do bytu aj s dvoma ďalšími mužmi, vtedy bola tma,

zazvonili na dvere a ona dvere otvorila a brat pána žalobcu jej povedal, že idú obhliadať byt. Žalobkyňa
povedala, že nie a dvere zavrela. Zazvonili druhýkrát, zasa otvorili dvere a brat pána žalobcu sa spýtal,
či môže prísť aspoň on, žalobkyňa ho pustila, on ju odstrkol, začal pobehovať po byte, s mobilom sa tam
fotil a správal sa neadekvátne. Žalobkyňa na to otvorila dvere, pretože ju to znervóznilo a vystrčila ho von
a zavolala na políciu. Bolo to asi v októbri alebo v novembri, bola neskorá jeseň. Uviedla, že p. U. nikdy

nebránila v užívaní bytu, kľúče boli pripravené, keby bol prejavil záujem, tak by ho v tom byte nechala.
On však záujem neprejavil, ani nechcel, čo povedal aj sám. Žalovaná bola ochotná umožniť mu toto
užívanie. Žalobca kľúče nemal, neprišiel si po nich. Pokiaľ ide o predmetný list zo dňa 17.3.2014, tento
písal p. U., ktorý v tom čase žalovanú zastupoval. On to napísal a taktiež to aj poslal. Žalovaná uviedla,
že na tento list žiadnu odpoveď nedostala. Na otázku advokáta žalobcu na žalovanú, či žalovaná niekedy

vyzývala žalobcu na prevzatie kľúčov. Žalovaná uviedla, nie. Avšak v liste, o ktorom sa tu stále hovorí,
že nebol doručený, tam je uvedené, teda bol vyzvaný, aby si prevzal kľúče. Tento list bol adresovaný
kancelárií JUDr. Treščákovej. Žalovaná ďalej uviedla, že v predmetnom byte mal trvalý pobyt jej syn z
prvého manželstva. Občas ju navštevoval ako mamu, prespával v tom byte v čase, keď bol uvedený
ako spolumajiteľ tohto bytu, prespával tam však málo. Zdržiaval sa v kuchyne, kde mala váľandu. Na

otázku advokáta žalobcu na žalovanú, ktorú izbu mala pripravenú pre žalobcu, žalovaná uviedla, že to
bola tá väčšia izba. V nej bola váľanda, stôl, sekretár, perinák, písací stôl, konferenčný stolík a kreslo.
Boli tam veci aj po manželovi, teda po otcovi, boli tam veci aj jej, avšak len stačilo prísť a vypratať to.
Bolo tam aj odstavené kúrenie a je to aj zapísané, aby nemala zvýšené náklady. Žalovaná uviedla, že
v tej izbe nebývala.

18. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 súd ako svedka vypočul brata žalobcu E. U.. Ten vo svojej
výpovedi uviedol, že žalovaná užívala predmetný byt po smrti manžela bez akéhokoľvek dopytovania,
teda aj bez toho, aby sa riešilo, čo bude s predmetným bytom a aké bude jeho vlastníctvo. On sa vzdal
svojho podielu po dedičskom konaní v prospech brata, nakoľko pracoval v zahraničí a v tom čase už
prebiehalo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. On s bratom tento byt aj

počas trvania tohto sporu dlhodobo neužívali, tak sa rozhodlo, že byt bolo dobre prenajať. Medzi tým
hľadali, aké sú možnosti prenajať tento byt a na základe inzerátu, ktorý našiel, že chalan hľadá prenájom,
mu ponúkol možnosť prenajať izbu v byte, ktorého podielovým spoluvlastníkom bol brat. Spolu spísali
nájomnú zmluvu, on našiel túto zmluvu na internete, spísal ju so záujemcom a dal ju overiť aj u notára.
Následne išli do bytu s tým, že povie p. U., že žiadať o právo užívania tohto bytu, ona mu však povedala,

že s tým nesúhlasí a nájomcu do bytu nevpustila. Jeho vpustila len do kuchyne. Uviedla, že nesúhlasí s
tým, pretože tam má svoje osobné veci. Chcel si urobiť aj fotografie, avšak bolo mu v tom zabránené. Na
otázku advokáta žalobcu, či do doby, dokedy bol podielovým spoluvlastníkom na predmetnom byte spolu
s bratom, im niekedy žalovaná navrhla, že môžu predmetný byt užívať, svedok uviedol, nie, nakoľko to
nikdy nepreberali. Taktiež mu žalovaná nikdy neoznámila, že si môže prevziať kľúče od bytu. Uviedol,

že nemá vedomosť ani o tom, aby žalovaná jeho bratovi, teda žalobcovi umožnila prevziať predmetné
kľúče od bytu. Na kladené otázky advokátky žalovanej svedok uviedol, že v čase, keď bol v predmetnom
byte, keď ho chcel prenajať, vôbec nedošlo k téme, že by žalovaná povedala, že žalobca môže užívať
tento byt. Uviedol len, že si vôbec neželá, aby tam niekto bol. Pokiaľ ide o zariadenie bytu, uviedol, že
žiadna z izieb nebola v takom stave, aby ju mohol niekto užívať. Tie izby boli normálne zariadené, boli

tam postele, gauč a viseli tam obrazy na stene. Boli tam aj osobné veci a aj to mu vlastne p. U. zakázala
fotiť, nakoľko tam má osobné veci. Uviedol na otázku žalovanej, či brat mal záujem túto nehnuteľnosť
užívať, že áno, ale vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí, sa rozhodol pre tento štýl užívania, že to
prenájme. Pokiaľ ide o to, či predtým oboznámil žalovanú s tým, že chce časť nehnuteľnosti prenajaťinej osobe, svedok uviedol, že to nevie povedať. On to vlastne riešil až vtedy, keď sa uzatvorila nájomná
zmluva a keď tam prišli. Od brata mal taký pokyn, že má nájsť niekoho do prenájmu na tú izbu a ísť do
bytu a túto izbu prenajať. Uviedol, že nemal žiadnu vedomosť o tom, aby žalovaná urobila nejaký krok vo

vzťahu k žalobcovi tak, aby tento mohol užívať, teda realizovať svoje užívacie práva. Fotodokumentáciu
pri návšteve bytu si chcel vyhotoviť z dôvodu, aby bolo zdokumentované, aký je užívaný byt.
19. Na pojednávaní konanom dňa 5.2.2019 advokát žalobcu uviedol, že žiada, aby súd zo spisu
Okresného súdu Košice I 15C/439/2009 oboznámil znalecké posudky, predovšetkým fotodokumentáciu,
ktorá je v týchto znaleckých posudkoch a takisto výpoveď žalovanej v konaní 15C/439/2009. Ide o

zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.5.2010. Na tento návrh žalovaná uviedla, že oboznámenie výpovede
žalovanejvkonaní15C/439/2009jebezpredmetné,pretožeideoobdobieroka2010,ktorápopisujestav,
aký bol po smrti poručiteľa a žaloba o náhradu za užívanie bytu bola podaná až za neskoršie obdobie.
20. Na pojednávaní dňa 5.2.2019 súd vypočul svedka L.. L. U., ktorý uviedol, že v priebehu konania o
zrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvabolip.U.zaslanéurčitédokumenty,bolatodohoda
o užívaní bytu a bolo to niekedy v roku 2013, tá bola zaslaná z advokátskej kancelárie JUDr. Treščákovej

priamo p. U.. Ona mu ju ukázala, a on na to pripravil odpoveď a p. U. to potom zaslala advokátskej
kancelárií. V tej odpovedi bolo uvedené, že nik nebráni p. U., aby byt užíval ako spoluvlastník a ďalej
tam bolo uvedené to, že tá dohoda je neakceptovateľná z dôvodu, že tam bolo uvedené, že ktokoľvek
bez jej súhlasu môže užívať tento byt, niekto iný okrem spoluvlastníkov. Počas konania nikdy pani U.
nikomu nebránila v tom, aby tento byt užívali strany sporu ako spoluvlastníci, dokonca to odznelo na

jednom pojednávaní, ale nie je to zachytené v zápisnici na otázku pani doktorky Treščákovej, či tam
môže ísť p. U. bývať, pani U. povedala, že ktokoľvek z tých bratov tam môže prísť bývať, avšak reakcia
bola taká, že čo tam majú bývať, čo oni spolu pokope. Následne išli pani U. od p. JUDr. Treščákvej
ďalšie výzvy, aby pani U. zaplatila nejakú úhradu za to, že bratia neužívajú tento byt a svedok uviedol,
že on opätovne na to pripravil odpoveď. Prvá výzva bola zo dňa 30.09.2013 a následne na to svedok

dňa 09.10.2013 pripravil odpoveď. Obdobne aj v roku 2014 prišiel ďalší list, na ktorý bolo odpovedané
obdobným spôsobom. Svedok uviedol, že odporúčal p. U., aby odpovede zasielala doporučene. Aj sa
jej na to spýtal, či to takto poslala a taktiež mu aj ukázala podací lístok. Svedok uviedol, že bol prítomný
aj pri tom, keď bola hliadka bytu znalcom z Technickej univerzity v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. To bol ten posledný znalecký posudok, kde bol prítomný p. U. a tam p. U.

povedala, že môže kedykoľvek p. U. prísť do bytu. Svedok uviedol, že v jeho prítomnosti neodznelo to,
že by bratia U. chceli vstupovať do bytu, teda že by sa domáhali toho vstupu do bytu, ani jemu nikdy
takýto list neprišiel. Po vyhlásení rozsudku vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva mu p. U.
telefonovala, že sa p. U. domáhal vstupu do bytu aj s nejakým pánom, ktorý tam mal bývať s tým, že
p. U. si robil fotodokumentáciu, ale p. U. nevpustila do bytu cudziu osobu s tým, že s tým nesúhlasila.

Keď odišiel znalec, tak sa ešte s p. U. rozprávali o tom, čo a ako budú ďalej pokračovať v konaní, vtedy
mu p. U. ukázala, nevie už ktorá z konkrétnych izieb to bola, že do tejto izby sa kedykoľvek môže p.
U. nasťahovať. Bol tam ešte nábytok jej neb. manžela, nakoľko ho kúpili spolu s týmto nábytkom. Tak
mu to p. U. vysvetlila. Svedok uviedol, že žiadne z odpovedí na výzvy, ktoré boli p. U. adresované od p.
JUDr. Treščákovej nedoručoval, on ich len vyhotovil, avšak doručovala ich p. U., pretože boli adresované

priamo jej. Svedok uviedol, že po niektorom z pojednávaní vo veci v súvislosti s konaním o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na chodbe pred pojednávaním povedal p. JUDr. Treščákovej,
že nie je problém, aby bratia U. kedykoľvek prišli do toho bytu.
21. Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2019 súd vypočul svedkyňu JUDr. Dianu Treščákovú, ktorá
uviedla, že počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vôbec neriešili

užívanie predmetného bytu. Svedkyňa uviedla, že ohľadom užívania predmetného bytu nemá žiadne
vedomosti, pretože to neriešili. Ohľadne nedošlo k žiadnemu stretnutiu, pretože sa riešilo iba
vyporiadanie. Uviedla, že má presvedčenie o tom, že tento byt užívala p. U., no nie je si istá, či to bolo aj
s jej synom, avšak takto jej to vyplynulo z pojednávaní. Pokiaľ ide o list ohľadom užívania predmetného
bytu,ktorýbymalbyťadresovanýpočaskonaniaozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva

žalovanej, svedkyňa uviedla, že nemá o tom vedomosť, aby takýto list písala, pretože aj všetky tie
výzvy, ktoré išli počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva p. L.. U., sa
týkali toho vyporiadania. Na otázku advokátky žalovanej, či svedkyňu ako advokátku jej klienti bratia U.
informovali o tom, že majú záujem prenajať časť bytu, svedkyňa uviedla, že o tom nevie. V tom čase,
keď ich zastupovala, sa o tom nebavili, predtým ešte informovali žalobcu a jeho brata ohľadom náhrady

za užívanie bytu. Uviedol, že áno, informovala ich o tom, že majú nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu vzhľadom k tomu, že sú aj oni vlastníci. Po predložení dohody o užívaní
nehnuteľnosti svedkyňa uviedla, že a k tomuto nevie vyjadriť, nakoľko ju nevidela, nie je jej známa a
je to úplne iný štýl dohôd, ako robia oni. Taktiež uviedla, že netuší, kto mohol takúto dohodu písať.Po predložení listu zo dňa 17.3., ktorý bola adresovaný žalovanou svedkyni, táto uviedla, že o tom
liste nemá žiadnu vedomosť. Taktiež uviedla, že ani neskôr jej neboli doručené žiadne listy. Dodala, že
takýmto listom určite nedisponuje. Uviedla aj to, že si nespomína, že by jej p. L.. U.G. doručoval tri listy

ako vyjadrenia na jej výzvy. Svedkyňa uviedla, že si nespomína, aby posielal nejakú výzvu, ani jej to
nedáva zmysel a nie sú jej známy tieto dokumenty a to aj napriek tomu, že advokátky žalovanej uviedla,
že tento list bol reakciou na výzvu, nakoľko v liste je uvedené, že dňa 13.1. bola doručená vaša výzva.
Taktiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by p. U. v spoločnosti svojho brata za prítomnosti ďalších
dvoch osôb navštívili p. U. v byte, pričom išlo o osoby, ktoré tam mali bývať. Svedkyňa uviedla, že to

je všetko, čo o veci vie uviesť.

22. Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2019 súd pristúpil aj k výsluchu svedkyne M. M., ktorá uviedla, že
p. žalovanú pozná od roku 2006 alebo 2007, keď sa zoznámili cez spoločnú známu. Pani U.Á. jej volala
raz podvečer na jeseň, že k nej prišiel do bytu p. U. spolu s ďalšími dvoma mužmi. Pani U. jej povedal,
že p. U. chodil po byte a natáčal si to. Od pani U. vie, že v tom čase p. U. zastupovala advokátka, išlo

o pani manželku p. JUDr. Treščáka. Tá jej poslala nejakú dohodu o užívaní bytu. Svedkyňa uviedla, že
nevie, čo bolo v tej dohode, pretože ju nevidela, len p. U. jej povedala, aby sa dohodli na užívaní bytu
alebo izby, pretože je to dvojizbový byt. Od pani U. vie, že p. U. spísala s advokátom list. Raz, bolo to
náhodne, ju viezla na poštu, pričom p. U. jej povedala, že na poštu nesie list - odpoveď na dohodu o
užívaní bytu. Svedkyňa uviedla, že p. U. jej stále hovorila, že ona im umožní užívať byt resp. tú jednu

izbu, avšak U. sa k tomu nejako nemali. Svedkyňa uviedla, že chodí k p. U.. Pani U. užíva jednu izbu, tá
druhá izba v byte je uzatvorená. Pokiaľ žila jej svokra, tá tam bývala a tá izba je v súčasnosti nedotknutá.
Svedkyňa potvrdila, že bola v byte aj v čase, keď prebiehali konania ohľadom užívania bytu. Na otázku
advokátky žalovanej na svedkyňu, či p. U. urobila aj nejaké opatrenia, či mala v tej izbe svoje veci,
svedkyňa uviedla, že má tam nejaké svoje veci položené, nakoľko maľuje a už má položené v tej druhej

izbe, čiže v tej izbe nemala žiadne veci. Svedkyňa potvrdila, že v tej izbe neboli Z. veci. Tú druhú izbu
užívala žalovanej svokra, dokedy nezomrela. Svedkyňa potvrdila, že tento byt syn p. žalovanej neužíval,
nakoľko býval vtedy s priateľkou C..

23. Podaním zo dňa 2.4.2019 doručeným do spisu navrhol žalobca zmenu žaloby v tom znení, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.985,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 4.030,- EUR od 26.11.2015 do zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo sumy 1.955,- EUR od
25.10.2017 od zaplatenia, všetko do troch dní od doručenia tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Tentonávrhnazmenužalobcaodôvodniltým,ževzhľadomnapredložené
vyjadrenie k žiadosti o vyhodnotenie výšky nájmu za dvojizbový byt za obdobie 11/2012 až 11/2016,

ktorý bol vypracovaný VRK REALITNÁ AGENTÚRA s.r.o. dňa 5.9.2018 a vzhľadom aj na stanovenie
trhovej ceny nehnuteľnosti - oznámenie trhovej hodnoty prenájmu bytu vrátane energií vypracovaný
CASSOVIA REALITAS s.r.o. zo dňa 5.9.2018, z ktorých vyplýva to, že minimálne nájomné za predmetný
byt bol v jednotlivých obdobiach nasledovný: za obdobie 12/2012 - 280 EUR; za obdobie 01-06/2013 - 6
x 300,- EUR, teda 1.800,- EUR; za obdobie 07-12/2013 - 6 x 310,- EUR, teda 1.860,- EUR; za obdobie

01-06/2014 - 6 x 330,- EUR, teda 1.980,- EUR; za obdobie 07-10/2014 - 4 x 340,- EUR, teda 1.360,-
EUR; za obdobie 11/2014 - 18.11.2016 - 24 a 1 x 340,- EUR, teda 8.330,- EUR, spolu takto suma vo
výške 4.165,- EUR za obdobie 11/2014 - 18.11.2016 + suma 1.820,- EUR za zvyšné obdobie. Pokiaľ ide
o žalovanou vznesenú námietku premlčania na pojednávaní dňa 19.3.2019, na ktorom žalobca oznámil
zmenu žaloby, uviedol, že túto považuje za právne irelevantnú. Žalobca si neuplatňuje nárok za iné

obdobia, ako si uplatnil v podanej žalobe a nenavrhuje teda rozšírenie žaloby za obdobie, za ktoré by
mohol byť jeho nárok už premlčaný, ale uplatňuje si vyšší nárok, nakoľko podľa neho z dokazovania
vyplynulo, že žalobca má za uplatňované obdobie nárok na vyšší nárok, ako si uplatnil v podanej žalobe.
Kzmenevýškyuplatňovanéhonárokudochádzatedavýlučnezdôvoduzmenyskutkovéhostavutým,že
došlo k preukázaniu presnej výšky nájomného, ktoré patrí žalobcovi s ohľadom na jeho spoluvlastnícky

podiel a z dôvodu výlučného užívania predmetného bytu žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho
podielu.
24. O zmene žaloby v zmysle návrhu zo dňa 02.04.2019 rozhodol súd uznesením na pojednávaní dňa
14.5.2019.
25. Z informatívneho výpisu vyhotoveného prostredníctvom Úradu geodézie, kartografia a katastra

Slovenskej republiky dňa 30.11.2015 - ide o čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXXX pre okres M. C.,
D. M. - F. U., kat. územie G., je zrejmé, že v tom čase boli vlastníkmi bytu č. X vo vchode č. XX na X.
poschodí v obytnom dome na N. Č.. XX U. Z. vo veľkosti podielu 2 x 1 a to v 1 titulom v Osvedčenia o
dedičstve 15D/593/2206 a v 1 titulom Darovacej zmluvy ktorej vklad bol povolený pod V 11176/2014 z12.11.2014; U. R. vo veľkosti podielu 2 x 1. a to v 1 titulom osvedčenia o dedičstve 15D/296/2006 a 1
titulom rozhodnutia o povolení vkladu darovacej zmluvy V 334/12 zo dňa 22.2.2012.
26. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa 12.5.2015 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/355/2015-546 zo dňa 11.10.2016 rozhodol tak, že zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa Ing. R. U. a žalovanej v 1. rade Z. U. k bytu č. X na X. poschodí vo vchode
XX D. Y. N. X,XX R. XX X. M. súp.č. XXXX na pozemkoch parcela registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX
k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu N. X,XX R. XX
X. M. vo veľkosti 420/10000 z celku a spoluvlastníckemu podielu na pozemku v parcelách registra „C“

č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 162 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 155 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 vo veľkosti 420/10000
z celku, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX kat.úz. G., D. M. C., obec M. - F. U.. Tieto
nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade - Z. U. a zaviazal ju na náhradu
za spoluvlastnícky podiel v sume 18.900,- EUR.
27. Z generálnej plnej moci predloženej žalobcom vyplýva, že touto splnomocnil Ing. R. U. E. U. na jeho

zastupovanie pri všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú bytu č. X na X. poschodí vo vchode XX obytného
domu N. X,XX R. XX v Košiciach súp.č. XXXX na pozemkoch parcela registra „C“ č. XXXX, XXXX,
XXXX k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu N. X,XX
R. XX X. M. vo veľkosti 420/10000 z celku a spoluvlastníckemu podielu na pozemku, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXXX, pre okres M. C., D. M. - F. U., M..Ú.. G., ktorého je podielovým spoluvlastníkom

a to predovšetkým na uzatváranie nájomných zmlúv a ďalších úkonov tam uvedených týkajúcich sa
uplatňovania jeho nároku.
28. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom Ing. R. U. a nájomcom Ing. P. X. ako nájomcom
dňa 3.9.2015, ktorá je podpísaná oboma účastníkmi tejto zmluvy, je zrejmé, že touto prenajímateľ, ktorý
je podielový spoluvlastník bytu č. X na X. P. obytného domu na ul. N. Č.. XX, ktorý je zapísaný na LV č.

XXXX pre okres M. C., obec M.Š. - F. U., M.. Ú.. G., prenecháva nájomcovi do užívania jemu zverenú
izbu v byte, ktorá je uvedená v článku 2 tejto zmluvy po dobu dohodnutú v tejto zmluve, teda na dobu
určitú, ako vyplýva z článku 3 tejto zmluvy s účinnosťou od 3.9.2015.
29. Zo žalovanou predloženého listu zo dňa 17.3.2014 je zrejmé, že tento žalovaná adresovala
advokátskej kancelárií JUDr. Diany Treščákovej so sídlom Skladná č. 38, Košice, z obsahu ktorého jej

vyplýva, že žalovanej bol doručený list tejto advokátskej kancelárie zo dňa 13.1.2014 vrátane príloh,
ktorým bol návrh dohody o užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému žalovaná uviedla, že podmienky tejto
dohody sú pre ňu neakceptovateľné a obzvlášť sporné sú body I., II., III., IV. a absolútne neprijateľný je
bod I.VI, pričom jednalo sa o dohodu o užívaní bytu č. XX na N. XX X. M.. Žalovaná ďalej v tomto liste
uviedla, že už dňa 9.10.2013 písomne oznámila tejto advokátskej kancelárií, že jej klientovi, odkedy sa

stal spoluvlastníkom predmetného bytu, nebolo bránené v spoluužívaní tohto bytu. Uviedla, že váš klient
môže kedykoľvek do bytu prísť a bez problémov sa osobne môže podieľať na spoluužívaní bytu tak,
ako to ustanovuje zákon. Požiadala advokátsku kanceláriu, aby poskytla jej klientovi kontaktné údaje
žalovanej a aby tento v prípade záujmu o spoluužívanie predmetného bytu kontaktoval žalovanú a po
dohode si vyzdvihol kľúče od bytu bytového domu a spoločných priestorov.

30. Z dohody o užívaní nehnuteľností predloženej žalovanou v tomto konaní je zrejmé, že táto mala
byť uzavretá medzi C.. R. U. na jednej strane a Z. U. R. X. U. na strane druhej, pričom predmetom
tejto dohody malo byť dojednanie rozsahu a podmienok užívania nehnuteľností a to bytu č. X na X.
poschodí vo vchode XX obytného domu N. XX/XX X. M. so súp. č. XXXX na pozemkoch parc. registra
„C“ XXXX, XXXX R. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. úz. F. U. D. M. I, obec M. - F. U., ktorý je

v podielovom spoluvlastníctve strán dohody. V zmysle tejto dohody mali umožniť Z. U., X. U. užívanie
bytu C.. R. U. tak, že mu vyčlenia izbu o výmere 13,43 m2 v byte a túto bude výlučne užívať on sám.
Zároveň v zmysle tejto dohody bodu I.VI spoluvlastník má právo vyčlenenú izbu prenajať aj to aj bez
súhlasu spoluvlastníkov. Dohoda nebola medzi účastníkmi tejto dohody podpísaná.
31. Z listu predloženého žalovanou zo dňa 9.10.2013 je zrejmé, že tento bol adresovaný žalovanou

Advokátskej kancelárií JUDr. Diany Treščákovej so sídlom v Skladná č. 38, Košice a z neho je zrejmé,
že žalovaná týmto reaguje na výzvu zo dňa 30.9.2013 vo veci bytu na N. XX, ktorá jej bola doručená
od tejto advokátskej kancelárie. V ňom uviedla, že klientovi tejto advokátskej kancelárie a jeho bratovi,
odkedy sa stali spoluvlastníkmi predmetného bytu, nikto nikdy nebránil v spoluužívaní tohto bytu. Do
bytu mali prísť a mohli ho spolu užívať. Nikdy doteraz však klient tejto advokátskej kancelárie spolu s

bratom ani on sám neprejavil záujem o užívanie tohto bytu. Klient môže prísť kedykoľvek do bytu a bez
problémov sa môže podieľať na spoluužívaní tohto bytu.
32. Z listu žalovanej zo dňa 17.2.2014, ktorý bol adresovaný advokátskej kancelárie Diany Treščákovej,
je zrejmé, že týmto reaguje na list aj s prílohou vo veci bytu N. XX. Opätovne v ňom uvádza tie istéskutočnosti, ktoré sú uvedené v liste zo dňa 9.10.2013 ohľadom možnosti spoluužívania tohto bytu R.
U. a jeho obratom.
33. Zo znaleckých posudkov v spise Okresného súdu Košice I sp. zn.: 15C/439/2009 ktoré boli na

návrh žalobcu oboznámené na pojednávaní dňa 05.02.2019 - ide o znalecký posudok číslo 9/2010
vypracovaný C.. U. F. 10.08.2010 zo strany 30, kde je fotodokumentácia týkajúca sa bytu podľa advokáta
žalobcu, ktorý súdu na tomto pojednávaní popisov fotografie v tomto znaleckom posudku z fotky vpravo
hore a jednak vľavo dole, kde sú odfotené obidve izby, tam je z toho evidentné, že vlastne v obidvoch
izbách sa nachádzajú osobné veci, tieto izby nie sú tak vypratané ako to uvádzala žalovaná, že boli

pripravené na to, aby sa tam nasťahoval žalobca, resp. jeho brat a uvedená skutočnosť vyplýva vlastne
aj zo znaleckého posudku, tam je to presne zachytené, ale aj zo znaleckého posudku Ing. P. Š. 67/2014,
ktorý je súčasťou súdneho spisu. Z týchto posudkov podľa advokáta žalobcu vyplýva, že byty boli
kompletne zariadené, boli prispôsobené na užívanie len samotnej žalovanej, neboli pripravené na to,
aby ich užívala iná osoba a to je žalobca alebo jeho brat.
34. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.: 15C/439/2009 bola na pojednávaní dňa 05.02.2019

oboznámená výpoveď Z. U. v tomto konaní na pojednávaní dňa 11.05.2013, kde táto uviedla, že byt
získala spoločne so svojím synom v dedičskom konaní po mojom manželovi na základe osvedčenia
o dedičstve. Podotkla, že tento byt nadobudli ešte za trvania manželstva kúpnopredajnou zmluvou a
to v roku 2000 od svokra a starej mamy navrhovateľov. Starú matku navrhovateľov som dochovala
ona. Nevšimla som si, že v kúpno-predajnej zmluve nebola uvedená ako účastník zmluvy, keďže

prevod vybavoval jej nebohý manžel, na základe dedičského konania som sa teda stala podielovou
spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1. Jedná sa o 2-izbový byt, ktorý je v pôvodnom stave vo veku okolo
60 rokov. Tento byt užíva ona a jej syn. Navrhujem, aby tento byt bol prikázaný do môjho výlučného
vlastníctva spoločne so synom a aby sme boli zaviazaní vyplatiť navrhovateľom podiel stanovený
znaleckým posudkom ktorý sme pripojili a to vo výške 940.000,- Sk, teda polovicu hodnoty určenú

znaleckým posudkom, 470.000,- Sk.
35. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa 12.5.2015 je zrejmé, že
žalobcami v tejto veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol Ing. R. U. a žalovanými
Z. U. a X. U..
36. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
37. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
38. Podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
39. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
40. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa ust. článku 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
42. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

43. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
44. Podľa § 147 ods.1 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
45. Podľa § 147 ods.4 C.s.p. vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.
46. Konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od

01.07.2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom, v zmysle ktorého ustanovenia § 470 bol tento
Civilný sporový poriadok použitý na toto konanie.
47. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu
svojhospoluvlastníckehopodieluzaobdobie3rokovpredpodanímžalobydoprávoplatnostirozhodnutia
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa 12.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

18.11.2016, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu.
48.Tentonárokvyplývazust.§137ods.1Obč.zákonníka.Jehonevyhnutnýmpredpokladomjeužívanie
tejtovecidruhýmspoluvlastníkomnadrozsahjehospoluvlastníckehopodielu.Neužívanievecivrozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkomnad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Spoluvlastníci môžu dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím alebo

súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka tak, že niektorého
zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo v časti vylúčia; v takom prípade logicky
užívania niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu, a teda neužíva vec v súlade s kritériom
vytýčeným v § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Ide však o obmedzenie práva dovolané zákonom, za ktoré z
užívania celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi náleží náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu

užívania. Iná situácia nastane, ak spoluvlastník užíva vec nad rámec svojho podielu bez právneho
dôvodu, teda bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov, alebo bez
rozhodnutia súdu. V takomto prípade je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom náhradu za užívanie
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ však spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bránil, teda
neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania

druhým spoluvlastníkom nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, alebo pokiaľ spoluvlastník so
svojim obmedzením vysloví súhlas a zároveň súhlasí aj s užívaním spoločnej veci iným spoluvlastníkom
beznáhrady,nároknanáhraduzaneužívaniemunevzniká.Právonaposkytnutiepeňažnejnáhradyteda
patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému spoluvlastníkovi. Len samotná skutočnosť, že žalovaná
bez ďalšieho užíva nehnuteľnosť, nemôže byť dôvodom na uplatnenie peňažnej náhrady žalobcom

titulom, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Tento
nárok žalobcu nie je možné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v prípade
právapodielovéhospoluvlastníkananáhraduzato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahuzodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckemu podielu nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného
obohatenia, právnym dôvodom na užívanie veci je tu spoluvlastnícke právo a teda ide tu o nárok

majetkovej povahy. Tomuto zodpovedá aj posudzovanie námietky premlčania vo vzťahu k náhrade za
užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, keď na vznesenú námietku premlčania je potrebné
použiť ustanovenie § 101 ods.1 Obč. zákonníka a to trojročnú premlčaciu lehotu a nie ustanovenie §
107 o plynutí premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení.
49. Súd sa najprv zaoberal námietkou premlčania, ktorú na pojednávaní dňa 24.10.2017 vzniesla

žalovaná s tým, že nárok sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Keďže si žalobca uplatnil nárok
za dobu 3 rokov spätne od podania žaloby - žaloba podaná na súde dňa 01.12.2015 a ide o nárok
vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods.1 Obč. zákonníka, ktorý sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho
zákonníka v trojročnej premlčacej lehote. Na základe takéhoto právneho posúdenia mal súd za to, že
nárok žalobcu nie je premlčaný a preto v konaní vykonal navrhnuté dokazovanie.

50. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania na pojednávaní dňa 19.03.2019 po tom,
čo žalobca navrhol zmenu žaloby v zmysle uplatnenia si vyššej sumy za rovnaké obdobie, k tejto súd
uvádza, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko žalobca navrhovanou zmenou si
neuplatnil nárok za iné obdobie ani si neuplatnil nejaký iný nárok. Ide stále o ten istý nárok, za to isté
obdobie vo vzťahu ku ktorému bola však návrhom na zmenu uplatnená vyššia suma v zmysle žalobcom

predložených listín ohľadom výšky nájomného za obdobné bytu v tom istom rozhodnom období.
51. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že nárok žalobcu v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko
žalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremenoasúdunepreukázalto,žežalovanáužívalabytnadrozsah
spoluvlastníckeho podielu.
52.Vkonanínebolospornéto,žestranysporubolivčasepodaniažalobyakoaj3rokyspätneodpodania

žaloby podielovými spoluvlastníkmi bytu č. č. X na X. poschodí vo vchode XX obytného domu N. XX/XX
X. M. so súp. č. XXXX na pozemkoch parc. registra „C“ XXXX, XXXX R. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX
pre kat. úz. F. U. D. M. C., D. M. - F. U., čo aj bolo preukázané informatívnym výpisom z listu vlastníctva
č. XXXXX pre okres: M. C., D. : M. - F. U., katastrálne územie : G. zo dňa 30.11.2015. Nespornou
skutočnosťou bolo taktiež to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa

12.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/355/2015-546 zo dňa 11.10.2016
bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa Ing. R. U. a žalovanej v 1. rade Z. U. k bytu č. X
na X. poschodí vo vchode XX obytného domu N. X,XX R. XX X. M. súp.č. XXXX na pozemkoch parcela
registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu N. X,XX R. XX X. M. vo veľkosti 420/10000 z celku a spoluvlastníckemu podielu na

pozemku v parcelách registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 162 m2, č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 157
m2 vo veľkosti 420/10000 z celku, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX kat.úz. G., okres M.
C., obec M. - F. U.. Tieto nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade - Z.Ť.U. a zaviazal ju na náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 18.900,- EUR. Nespornou skutočnosťou v
konaní bolo aj to, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel dňa 03.09.2015 s nájomcom Ing. P. X. nájomnú
zmluvu predmetom ktorej mala byť žalobcovi zverená izba v byte č. X na X. poschodí obytného domu

na ul. N. Č.. XX X. M. so súpisným číslom XXXX. A v konečnom dôsledku bolo nesporné aj to skutkové
tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že v predmetnom byte býva dlhé roky žalovaná.
53. Sporné ostalo v konaní to, či žalovaná užívala byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
54. V konaní nebolo sporné ani to, že medzi stranami sporu nebola dohoda o užívaní bytu v zmysle ust.
§ 139 ods.2 Občianskeho zákonníka. Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať nielen to, že žalovaná

užíva výlučne sama nehnuteľnosť (nebolo sporné to, že žalovaná v byte býva) ale zároveň aj to, že ju
užíva nad rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
55. Žalobca v žalobe tvrdil, to, že žalovaná neumožnila nikdy žalobcovi užívať byt v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu ako aj to, že mu dlhodobo bráni v užívaní bytu a tým ho obmedzuje vo výkone
jeho spoluvlastníckeho práva. Žalovaná v konaní nepopierala, že byt užívala a tvrdila, že nikdy nebránila
žalobcovi v užívaní bytu. Na pojednávaní dňa 22.11.2018 žalobca uviedol, že byt neužíval a že sa so

žalovanou nesnažil dohodnúť na užívaní bytu. Týmto vlastne žalobca poprel svoje skutkové tvrdenie
uvedené v žalobe o tom, že mu žalovaná dlhodobo bráni v užívaní bytu a že ho obmedzuje vo výkone
jeho spoluvlastníckeho práva a zároveň týmto aj potvrdil, skutkové tvrdenie žalovanej, že žalobcovi nikdy
nebránila v užívaní bytu. To že mu žalovaná nikdy nebránil v užívaní bytu potvrdzuje aj list predložený
žalovanou zo dňa 17.03.2014, zo dňa 03.10.2013, zo dňa 17.02.2014, ktorých autenticitu, aj keď ich

existenciu popierala svedkyňa JUDr. Treščáková potvrdil svedok JUDr. U. vo svojej výpovedi. Taktiež
to, že žalovaná nikdy nebránila žalobcovi v užívaní bytu potvrdzuje aj samotná výpoveď žalobcu na
pojednávaní dňa 22.11.2018, ktorý uviedol, že v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva „ mu žalovaná ponúkla, aby žili na jednej kope. “ To že žalovaná nebránila žalobcovi
aby byt užíval a teda túto skutočnosť uvedenú žalobcom na pojednávaní dňa 22.11.2018, ktorý uviedol,

že v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva „ mu žalovaná ponúkla, aby
žili na jednej kope “ potvrdzuje aj výpoveď svedka JUDr. U. na pojednávaní dňa 05.02.2019, keď tento
povedal, že na jednom pojednávaní v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
odznelo to, že ktokoľvek z bratov tam môže ísť bývať čo bola odpoveď žalovanej na otázku JUDr.
Treščákovej.Tožežalobcaprišieldobytusnájomcom,sktorýmuzavreldňa03.09.2015nájomnúzmluvu

na prenájom jednej izby v predmetnom byte nemožno považovať za bránenie žalobcovi vo výkone jeho
spoluvlastníckeho práva, nakoľko takýto prenájom je vlastnej hospodárením so spoločnou vecou a na
takomto hospodárení sa spoluvlastníci nedohodli. Ak by bola v konaní preukázaná takáto dohoda, a
ak by žalobkyňa nesúhlasila s takýmto prenájmom vtedy by bolo možné považovať takúto situáciu za
bránenie v užívaní bytu.

56. Súd má za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal to, že žalovaná užívala byt nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť
rozhodujúca len veľkosť užívanej veci ale rozhodujúca môže byť aj úžitková ( hospodárska ) hodnota
užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí rozdielna. V
prvom rade medzi stranami sporu nebola dohoda o tom, ktorú časť bytu môže žalovaná užíva. Žalobca

v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ak súdu nepreukázal v akej výmere žalovaná užívala byt nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. ( súd poukazuje na to, že medzi nimi ani nebola dohoda o
užívaní bytu teda ani o tom, v akej výmere zodpovedajúcej jej podielu má žalovaná užívať byt a o takúto
dohodu sa žalobca ani nesnažil ). Táto skutočnosť - užívanie nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
nebola preukázaná ani fotografiami v znaleckom posudku č.9/2010 ktorý bol vypracovaný znalcom C..

U. F. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 15C/439/2009. Tieto fotografie sú zo
dňa je na nich celý byt, sú tam zachytené obidve izby, v obidvoch izbách sa nachádzajú veci. Súd má za
to, že jednak ide o fotografie, ktoré len ten ktorý deň kedy boli vyhotovené, avšak nie je z nich zrejmé, či
skutočne ide o osobné veci žalovanej alebo aj o iné veci, veci iných osôb tak ako to uviedla aj žalovaná,
nie je z nich zrejmé, či sa tieto veci používali a nie je z nich zrejmé, či tieto veci tam boli aj predtým tieto

fotografie vôbec nepotvrdzujú podľa súdu to, že žalovaná užíva nad rozsah podielu. To že v izbe ktorú
podľa žalobcu mala žalovaná jemu dať do užívania neužívala žalovaná potvrdzuje aj výpoveď svedkyne
M. M., ktorá zároveň aj potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.03.2019 to, že žalovaná
nikdy nebránila žalobcovi v užívaní bytu.
57. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázané, že je daný základ nároku žalobcu, nezaoberal

sa už v ďalšom samotnou výškou náhrady za užívanie bytu.
58. Pokiaľ ide o vzájomný návrh uplatnený žalovanou písomným podaním doručeným súdu dňa
07.12.2017, tento súd v zmysle ustanovenia § 147 ods.4 C.s.p. vylúčil na samostatné konanie, nakoľko
po zamietnutí žaloby nie sú splnené podmienky na spojenie veci.59. O nároku úspešnej žalovanej rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Keďže bola žalovaná v plnom rozsahu v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%.
61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ustanovenie § 262 ods.2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).