Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201783
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1619201783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu A. F. R. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Edita Lehocká, IČO: 36 079 651,
adresa sídla Šaštín-Stráže, Štúrova 1267, proti manželovi: Bc. D. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého
pobytu E., X. E. XX/XX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ľuboslav Linder, IČO: 45 014 825, adresa sídla
Malacky, Záhorácka 1899/11A, o určenie výživného na manželku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Senica z 11. februára 2020 č.k. 5Pc/13/2019-398 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka pred súdom potvrdila
skutočnosti uvedené v jej návrhu. Uviedla, že manžela nepožiadala, aby jej dával peniaze na výživu,
nakoľko vie, že musí splácať pôžičky. Je si vedomá toho, že pôžičky, ktoré si manžel bral, bral aj na ňu.
Z úverov na spoločný rodinný dom nespláca nič, pretože poberá len rodičovský príspevok a prídavky na

dieťa. Odkedy odišla zo spoločnej domácnosti stretávajú sa minimálne 3 krát týždenne tak, že manžel
prídezaňouazadcérou.Jenútenábývaťurodičovikeďmávlastnýrodinnýdom,pretožesarozhodlazo
spoločnej domácnosti odísť lebo si s manželom nerozumejú. Po uzavretí manželstva bývali s manželom
spolu 10 mesiacov a každý mesiac sa pohádali tak 3 krát. Zdravé rodinné prostredie udržiavala tým
spôsobom, že sa starala o dieťa, varila, upratovala a prala. Manžel nemal problémy s nadmerným
požívaním alkoholu, ale pár dní pred tým ako odišla zo spoločnej domácnosti sa opil, vtedy sa pohádali a
bolivulgárny.Manželpožívalalkoholpríležitostne,dvakrátzamesiac,bolotolenvjednomobdobínajar.

1.2.2 Manžel vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
4.11.2019.

1.2.3 Manželia uzavreli manželstvo dňa 30.9.2017. Z ich manželstva sa dňa 5.1.2018 narodila maloletá
T. P.. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 3.10.2019 návrh na rozvod manželstva, konanie je
vedené pod sp. zn. 10P/54/2019 a ku dňu rozhodnutia v danej veci nebolo o jej návrhu rozhodnuté.

Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom prvý krát v januári 2018 po narodení
maloletej T., pričom manžel chápal, že po pôrode chce byť pri matke a po pár dňoch sa aj vrátila. Druhý
krát odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom spolu s maloletou T. v júli 2018, kedy sa dozvedela
oúveroch,ktorésimanželvzalpreduzavretímmanželstva,keďžemuzačalichodiťupomienky.Spoločnúdomácnosť opustila bez toho, aby splácanie úverov nejakým spôsobom spoločne s manželom riešili. Po
dvoch týždňoch sa do spoločnej domácnosti vrátila a situácia medzi manželmi sa upokojila. Tretí krát
odišla zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou T. k svojim rodičom v polovici novembra 2018. Ako

dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti uviedla nezhody manželov ohľadom manželových zatajených
pôžičiek a zasahovanie rodičov manžela do ich rodinných problémov.

1.2.4 Účastníci pred uzavretím manželstva kúpili pozemok od obce za 8.600,00 eur a začali
svojpomocne stavať rodinný dom, ktorý ešte pred uzavretím manželstva celý i postavili. Tento dom

vlastní každý z manželov v podiele 1, teda nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva ako manželov.
Na kúpu pozemku pod domom navrhovateľka prispela z vlastných peňazí sumou 8.000,00 eur a na
stavbu domu sumou 8.000 eur, ktorú dostala od svojho otca a ďalšími peniazmi z jej príjmu, výšku
ktorých v konaní však nešpecifikovala. Na financovanie výstavby domu si manžel pred uzavretím
manželstva vzal spotrebné úvery od Q. T., a.s. vo výške 10.000,00 eur, 5.000,00 eur, 900,00 eur a
kreditnú kartu s úverovým limitom vo výške 1.000,00 eur a úver od H. banky, a.s. vo výške 3.500,00

eur. Dňa 9.9.2015 vzal manžel úver od svojho zamestnávateľa R. J., a.s. vo výške 25.000,00 eur
a toho istého dňa navrhovateľka pristúpila k záväzku ako spoludlžník, čo bolo podmienkou veriteľa.
Následne bol úver navýšený na sumu 41.000,00 eur. Po uzavretí manželstva manžel vzal úvery na
dofinancovanie zariadenia domu od Q. banky, a.s. vo výške 1.350,00 eur a vo výške 650,00 eur.
Existencia týchto úverov nebola medzi účastníkmi sporná. Finančné prostriedky boli použité na kúpu

stavebného materiálu, výstavbu a zariadenie rodinného domu a na kúpu osobného motorového vozidla.
Manžel predložil súdu len časť dokladov svedčiacich o nákupe stavebného materiálu na stavbu domu s
tým, že všetky doklady a faktúry preukazujúce náklady na výstavbu domu navrhovateľka pri odchode zo
spoločnej domácnosti zobrala, čo navrhovateľka v konaní ani nepoprela. Manžel predložil súdu listinné
dôkazy, ktorými preukázal náklady na výstavbu rodinného domu v celkovej sume 79.277,00 eur. Tieto

listinné dôkazy navrhovateľka v konaní nenamietala a ani žiadnym spôsobom nerozporovala. Manžel
vzal do užívania na leasing nové motorové vozidlo. Po krátkom čase však nastala priorita splácať úvery
na výstavbu domu, tak sa rozhodol motorové vozidlo predať, čo však nebolo možné, keďže vozidlo
vlastnila leasingová spoločnosť. Na splatenie leasingových splátok poskytol manželovi pôžičku vo výške
20.000,00 eur R. D., druh jeho matky, ktorému pôžičku spláca v splátkach po 200,00 eur mesačne.

Následne manžel motorové vozidlo predal a z finančných prostriedkov získaných predajom vozidla
vyplatil časť nevýhodných úverov.

1.2.5 Navrhovateľka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, rodičovský príspevok poberala do
konca roku 2019 v sume 220,70 eur mesačne, ktorý bol od 1.1.2020 zvýšený, avšak navrhovateľka

neuviedla na akú výšku. Prídavky na maloletú T. poberá v sume 24,34 eur mesačne. Spolu maloletou
T. býva u svojich rodičov. Nespláca žiadne úvery ani pôžičky, finančne jej vypomáhajú rodičia.

1.2.6 Manžel je zamestnaný v spoločnosti R. J., a.s., kde za obdobie od augusta 2018 do decembra
2019, vrátane, dosiahol priemerný mesačný čistý zárobok v sume 2.052,79 eur. Manžel v súčasnej

dobe spláca úvery a pôžičky v celkovej sume 948,77 eur mesačne, a to pôžičku R. D. v splátkach po
200,00 eur mesačne, úver zamestnávateľovi R. J., a.s. v splátkach po 292,52 eur mesačne, úvery Q.
banke, a.s. v splátkach v celkovej výške po 336,25 eur mesačne, úver H. banke, a.s. v splátkach po
80,00 eur mesačne a úver spoločnosti Home Credit v splátkach po 40,00 eur mesačne. Okrem úverov
a pôžičky manžel platí všetky náklady spojené s prevádzkou a užívaním spoločného domu manželov,

a to mesačne plyn v sume 61,00 eur, elektrinu v sume 22,50 eur a vodu v sume 13,30 eur. Taktiež
zaplatil daň z nehnuteľností v sume 118,00 eur, poplatok za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu v
sume 78,00 eur a poistné na dom v sume 86,95 eur. Ďalej si manžel platí poplatky za telekomunikačné
služby v sume 100,00 eur mesačne a cestovné do zamestnania. Spolu mesačné náklady manžela, bez
výdavkov na osobné potreby, stravu, odevy a hygienu predstavujú sumu 1.246,00 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok manželky voči manželovi na výživné podľa § 71 ods. 1, 75 ods. 1 a §
18 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru,
že navrhovateľke nemožno výživné priznať, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto jej
návrh zamietol.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutie uviedol, že vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzavretím
manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Právna úprava vyživovacej povinnosti
medzi manželmi vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, žemuž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, tzn. že manžel a manželka sú si rovní v právach a
povinnostiach. Z uvedeného potom vyplýva, že i životná úroveň manželov má byt v zásade rovnaká.
Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov však znamená, že nejde o mechanickú

rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti
vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

1.5 Súd má pri rozhodovaní o určení povinnosti niektorému z manželov platiť výživné druhému
manželovipovinnosťprihliadaťajnadobrémravy.Dobrémravysúnepísanépravidláslušnosti,ľudskosti,

tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované
a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich
vždy posudzuje v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov
v čase a mieste. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej
požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí
uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na

určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových
vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší
ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu
manželstva v § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné

prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností
zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického,
psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné,
resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad,
keď sa manželka prestane starať o domácnosť a žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej konania

je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela; vtedy jej nárok treba považovať za oprávnený.

1.6 Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný v
rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je dôvodný. Súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky na
výživné od manžela za trvania manželstva vzal do úvahy dĺžku manželského spolužitia, vzájomné

správanie sa oboch manželov, vzájomné plnenie ich manželských povinností, starostlivosť o spoločnú
domácnosť a o výchovu maloletej dcéry. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo
uzavreté dňa 30.9.2017 a už v polovici novembra 2018 manželka spolu s maloletou dcérou účastníkov
T. opustila spoločnú domácnosť a následne podala na tunajšom súde dňa 3.10.2019 návrh na rozvod
manželstva, pričom v konaní nebolo preukázané, že by ju manžel akýmkoľvek spôsobom k odchodu nútil

alebojejbránilvrátiťsa.Počastrvaniamanželstvažilimanželiavspoločnejdomácnostitedalenrelatívne
krátku dobu (13,5 mesiaca), počas ktorej manželka opustila spoločnú domácnosť celkom tri krát. Ako
hlavný dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka uviedla nezhody manželov ohľadom
pôžičiek pred uzavretím manželstva, ktoré jej manžel zatajil. Súd mal však preukázané, že o existencii
úverov a pôžičiek mala navrhovateľka vedomosť už v júli roku 2018, kedy druhý krát opustila spoločnú

domácnosť,pretožesadozvedelaoúveroch,ktorésimanželvzalpreduzavretímmanželstva,nonapriek
tejto vedomosti sa po dvoch týždňoch do spoločnej domácnosti vrátila a vzťahy manželov sa upravili.
Neveru, alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela navrhovateľka v konaní neuvádzala a
žiadne nevhodné správanie zo strany manžela voči navrhovateľke v konaní preukázané ani nebolo.
Ešte pred uzavretím manželstva sa účastníci rozhodli, že kúpia stavebný pozemok a postavia si rodinný

dom, čo do uzavretia manželstva aj zrealizovali, pričom dom postavili svojpomocne a nadobudli ho do
podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Navrhovateľka mala preukázateľne vedomosť o tom,
že pred kúpou pozemku a výstavbou spoločného rodinného domu nemal ani jeden z manželov žiadne
väčšie úspory. Náklady na výstavbu domu podľa tvrdenia manžela presiahli sumu cca 80.000,00 €, čo
navrhovateľka nenamietala, z čoho vyplýva, že úvery a pôžičky manžela boli použité na nadobudnutie

spoločného majetku manželov.

1.7 Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľka si bez skutočne
závažných dôvodov, či už zo svojej strany alebo zo strany manžela, úplne odmieta plniť svoje manželské
povinnosti v zmysle Zákona o rodine. Opustila spoločnú domácnosť, pričom vzala i dcéru účastníkov,

čím znemožnila manželovi zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru, starostlivosť o dom a celú
domácnosť ako i platby spojené s užívaním domu a jeho udržiavaním nechala v celom rozsahu na
manželovi, nemieni manželské spolužitie obnoviť, rozhodla sa manželstvo ukončiť, o čom svedčí aj
jej návrh na rozvod manželstva. Taktiež nejaví ani žiadny záujem na riešení finančných problémovmanželov, keďže platenie úverov a pôžičiek, ktoré boli použité na nadobudnutie spoločného majetku
manželov prenechala v celom rozsahu na manželovi. Ani samotná skutočnosť, že navrhovateľka je
v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloletú dcéru

účastníkov nie je dostatočným dôvodom k tomu, aby súd uložil manželovi povinnosť platiť navrhovateľke
výživné. Čo sa týka zabezpečenia potrieb maloletej dcéry účastníkov toto je potrebné riešiť aj výživným
zo strany manžela, teda jej otca, čím bude v tomto smere navrhovateľka finančne odbremenená, a
preto je potrebné mať na zreteli, že zabezpečovanie potrieb maloletého dieťaťa nemôže byť riešené
uložením povinnosti manželovi platiť manželke výživné. V kontexte posudzovanej veci nie je podstatná

výška príjmov a výdavkov manželov, ale konkrétne ich vzájomné správanie sa ako manželov a vzájomné
plnenie ich manželských povinností, nakoľko v zmysle § 18 Zákona o rodine majú manželia vzájomne
nielen práva, ale aj povinnosti. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti by bolo v rozpore
s dobrými mravmi manželovi, ktorý si preukázateľne svoje povinnosti plní a v záujme zachovania
spoločného majetku, čiže aj majetku navrhovateľky, spláca všetky úvery, na základe ktorých získal
finančné prostriedky na výstavbu spoločného domu manželov, uhrádza všetky poplatky spojené s

užívaním a udržiavaním tohto domu, uložiť ešte aj povinnosť platiť výživné navrhovateľke, ktorá svojim
ľahkovážnym postojom k manželstvu ako takému sama seba vystavila neprimeranému finančnému
riziku a úplne si prestala plniť svoje manželské povinnosti, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol.

1.8 Existencia úverov a pôžičky manžela nebola medzi účastníkmi sporná, a preto sa súd presnejšou

špecifikáciou úverov manžela v odôvodnení tohto rozsudku ani nezaoberal. Taktiež listinné dôkazy,
ktorými manžel preukázal náklady na výstavbu rodinného domu v celkovej sume 79.277,00 eur
navrhovateľka v konaní nenamietala a ani žiadnym spôsobom nerozporovala, a preto sa súd ani ich
presnejšou špecifikáciou v odôvodnení tohto rozsudku ani nezaoberal.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou pridržania sa pri rozhodovaní o trovách
tohto konania zásady v zmysle ktorej každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.

2.1 Rozsudok napadla v celom rozsahu včasným odvolaním len žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu
úplným vyhovením žalobe, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho potom nesprávne aj rozhodol.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že už v podanom návrhu ako aj vo svojom výsluchu

pred súdom uviedla dôvody, prečo opustila spoločnú domácnosť a tým bola strata dôvery manželovi,
keďže počas manželstva sa dozvedela o existencii viacerých pôžičiek, ktoré boli manželovi poskytnuté
nielen pred uzatvorením manželstva, ale aj počas manželstva a navrhovateľke nechcel uviesť dôvody,
pre ktoré si tieto pôžičky zobral a načo peniaze použil. Dôvody, pre ktoré boli zmluvy o pôžičkách zo
strany manžela uzatvárané pred manželstvom neboli ani v priebehu konania dostatočne preukázané. V

prípade, ak manžel skutočne uzatvoril zmluvy o úveroch a tieto peniaze by použil na výstavbu rodinného
domu, nebol dôvod na zatajenie existencie týchto pôžičiek pred navrhovateľkou.

2.3 Dôvera medzi manželmi je jedným z pilierov spoločného manželského spolužitia a keď príde k jej
strate, tak je spoločné spolužitie manželov na úrovni plnení si manželských povinností v zmysle Zákona

o rodine vylúčené. Pokiaľ teda navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu straty dôvery,
nemal byť posudzovaný jej návrh na určenie vyživovacej povinnosti ako rozporný s dobrými mravmi. V
priebehukonaniabolopreukázané,ženavrhovateľkasapredodchodomzospoločnejdomácnostiriadne
starala o spoločnú domácnosť, manžela a ich dieťa a v rámci finančných možností prispievala na chod
domácnosti. Súd mal v priebehu konania zisťovať dôvody, pre ktoré si manžel prestal plniť vyživovaciu

povinnosť voči navrhovateľke, či existujú dôvody sociálnej odkázanosti navrhovateľky na výživu a či
je spravodlivé dorovnať životnú úroveň manželov. Zároveň mal súd preukázané, že výška mesačných
príjmov manželov nie je ani zďaleka rovnaká a životná úroveň manželov vyrovnaná. Navrhovateľka
poberá rodičovský príspevok a manžel preukázal svoj priemerný mesačný príjem v sume okolo 2.000
eur. Navrhovateľka z rodičovského príspevku zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, manžel do

času do rozvodu manželstva obstarával nákupy, finančne na výživu maloletej neprispieval. Finančne
navrhovateľkeprispievalijejrodičia,nakoľkozrodičovskéhopríspevkunebolovjejmožnostiachfinančne
pokryť všetky náklady spojené tak s výživou dieťaťa ako i svoje životné potreby.3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol
odvolaním napadnutý rozsudok súdu do prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že
životná úroveň manželov do 11.3.2020 (manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Senica sp. zn. 10 P/54/2019, právoplatné dňom 11.3.2020) bola rovnaká a to aj zásluhou
žalovaného. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
a to novostavby rodinného domu a pozemku, na ktorom je dom postavený a záhrady. Z dôkazov a
výsluchom žalovaného bolo preukázané, že náklady na výstavbu a zariadenie domu boli minimálne
vo výške 70.000 eur, z ktorých prevažnú čas zabezpečil práve žalovaný, ako hradením spoločného

úveru R. finančné služby a.s., ako aj splácaním ďalších úverov, ktoré si zobral žalovaný najmä
pred uzatvorením manželstva s cieľom dofinancovania výstavby rodinného domu. Ani po vykonanom
dokazovaní žalobkyňa nepochopila, že náklady na výstavbu domu jednoducho nemôžu byť len 45.000
eur, ktoré spoločne získali úverom od zamestnávateľa žalovaného. Odôvodnenie získania úverov
žalovaným na financovanie výstavby domu považuje žalobkyňa za nepravdivé, stratila dôveru v
žalovanom a to uviedla ako hlavnú príčinu jej odchodu zo spoločnej domácnosti, rozvratu manželstva

a rozvodu. Investovaním do spoločnej veci žalovaným a zhodnotenie majetku na úkor žalovaného
žalobkyňa nevníma pozitívne. Tým, že žalobkyňa nadobudla do spoluvlastníctva rodinný dom, v ktorom
spoločne so žalovaným žili po uzatvorení manželstva s jej minimálnou investíciou, ako bolo preukázané,
sa žalobkyni zásluhou žalovaného zvýšila životná úroveň. Žalovaný doteraz hradí za žalobkyňu náklady
na prevádzku nehnuteľnosti. Spolu mesačné výdavky žalovaného s hradením služieb s užívaním

nehnuteľnosti ako aj s hradením výživného na maloletú dcéru (220 eur a tvorbu úspor 50 eur) sú 1.766
eur (splátka úveru VW Slovakia 293 eur, splátka úveru Q. banka 300 eur, splátka úveru H. banka 80
eur, splátka úveru Home credit 40 eur, splátka úveru Tatra banka 36,25 eur, splátka úveru Vladimírovi
Janečkovi 200 eur, SPP). Žalobkyňa poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur a výživné na
maloletú vo výške 220 eur. Žalovanému po uhradení všetkých platieb aj za žalobkyňu nezostane na

život ani taká finančná čiastka, akou disponuje žalobkyňa.

4. Žalobkyňa vo svojej replike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, poukazujúc na to, že pôžičku
poskytnutú zamestnávateľom manžela splácali každý v jednej polovici, že ona taktiež do domu
investovala svoje nasporené peniaze a na výstavbu domu prispievala aj z jej mesačných miezd až

do času, než nastúpila na rodičovskú dovolenku, spoločnú domácnosť a spoločný dom opustila na
popud manžela, keď ju vyhadzoval v opitosti z domu, že po jej odchode zo spoločnej domácnosti
zabezpečovala vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu len sama, nakoľko manžel neuhrádzal
žiadne výživné na dieťa, mesačne priniesol nákup v hodnote cca 60 eur, že manžel neprispieva riadne
a včas na výživu maloletého dieťaťa ani na sporenie (tak ako mu bolo určené rozsudkom), z ktorého

dôvodu museli finančne vypomáhať navrhovateľke jej rodičia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. - zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal
(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

6. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 5Pc/13/2019 je
návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti odporcovi platiť navrhovateľke výživné v sume 400 eur

mesačne od 5.8.2019 do zániku manželstva. Súd navrhovateľke výživné nepriznal, nakoľko by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi.7. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a tak dospel k nesprávnemu záveru o potrebe zamietnutia návrhu navrhovateľky na

výživné z dôvodu, že priznanie jej manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nároku (uvedené toto v bode 1.2.1 až 1.2.6 tohto
rozhodnutia), ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného
nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i

podľaodvolaciehosúdudospelksprávnymskutkovýmzisteniam,apretoževcelomrozsahuzdieľaijeho
správny právny záver vo veci (o potrebe považovať nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní voči
manželovi/teraz už bývalému manželovi na manželské výživné za rozporný s dobrými mravmi, z dôvodu,
že navrhovateľka si bez skutočne závažných dôvodov, či už zo svojej strany alebo zo strany manžela, v
rozhodnom období úplne odmietala plniť svoje manželské povinnosti v zmysle Zákona o rodine, opustila

spoločnú domácnosť, pričom vzala i dcéru účastníkov, čím znemožnila manželovi zabezpečovať osobnú
starostlivosť o dcéru, starostlivosť o dom a celú domácnosť ako i platby spojené s užívaním domu
a jeho udržiavaním nechala v celom rozsahu na manželovi, nemienila manželské spolužitie obnoviť,
rozhodla sa manželstvo ukončiť a nakoniec nejaví ani žiadny záujem na riešení finančných problémov
manželov, keďže platenie úverov a pôžičiek, ktoré boli použité na nadobudnutie spoločného majetku

manželov prenechala v celom rozsahu na manželovi, ktorý tieto aj spláca) s poukazom na § 387 ods.
2 C.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z
vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom
preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný. Na takomto závere nemohli nič

zmeniť ani námietky navrhovateľky o nerovnakej životnej úrovni manželov v období od podania jej
návrhu, do zániku manželstva rozvodom, nakoľko návrh navrhovateľky na manželské výživné nebol
súdom zamietnutý z dôvodu zistenia rovnakej životnej úrovne manželov, ďalej námietky o plnení si
manželských povinností a podieľaní sa na splácaní úverov a nákladov na stavbu domu z jej strany
v období pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti, nakoľko predmetom konania nebolo výživné

za takéto obdobie a nakoniec ani námietky o neplatení výživného na maloleté dieťa, nakoľko pokiaľ
bolo výživné priznané právoplatným rozhodnutím súdu, matka môže požiadať o vymoženie v rozsudku
uloženej povinnosti otcovi dieťaťa exekúciou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo
možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Pokiaľ
ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolacom konaní nepredniesla žiadne
nové námietky , s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen

opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

10. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p., pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49
C.m.p.) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (ak pravdaže nie sú splnené
podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 C.m.p. - v konaní vo veci určenia rodičovstva a v konaní

vo veci notárskych úschov, alebo podľa § 55 C.m.p. ak by ich priznanie vyžadovali okolnosti prípadu
a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci, čo však nebol prípad práve prejednávanej
veci). Konania podľa Civilného mimo sporového poriadku, medzi ktoré patrí aj toto konanie, sú totižuskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh,
nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie.

12. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).