Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118209075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky: M. G., O..
XX.X.XXXX, V. X.Á. XX, XXX XX P., právnej zastúpenej: JUDr. Jarmila Machová, advokátka so sídlom
Štúrova 20, 040 01 Košice, proti odporcovi: U.. U. G., O.. XX.X.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., právne
zastúpeným: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie výživného
pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
30Pc/53/2018-153 zo dňa 12.7.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že odporca je povinný platiť výživné navrhovateľke vo výške 350 eur

mesačne od 13.08.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na určenie výživného.

Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. Odporca, U.. U. G. nar. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý platiť výživné dcére M. G., nar. XX.X.XXXX, vo
výške 300,- € mesačne od 13.8.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky.
II. Dlžné výživné za obdobie od 13.8.2018 do 12.7.2019 vo výške 1.178,- € je odporca p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, navrhovateľka je dcérou odporcu,
ktorého manželstvo s matkou navrhovateľky bolo rozvedené na základe rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 26.2.2018. V konaní nebolo sporné, že odporca nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou,
ktorá bola v čase podania návrhu študentkou gymnázia a tiež plnoletá. Otec navrhovateľky bol dňom
31.8.2018 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a počnúc 1.9.2018 poberá
výsluhový dôchodok vo výške 1.511,16 €. Odporcovi bol tiež priznané odchodné vo výške takmer
30.000 €. Odporca mal takisto príjem za pedagogickú činnosť na Pedagogickej fakulte, Prešovskej

univerzity v Prešove, od mesiaca september 2018 do mája 2019 vo výške 322,55 €. Navrhovateľka
bola rozhodnutím dekana Lekárskej fakulty UPJŠ prijatá na denný formu I. a II. stupňa štúdia študijného
programu všeobecné lekárstvo.4. Prijal právny záver, podľa ktorého návrh navrhovateľky posúdil ako čiastočne odôvodnený.
Navrhovateľka býva u svojej matky, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Navrhovateľka
preukázala, že v čase podania návrhu bola študentkou tretieho ročníka gymnázia a tiež jej prijatie na

štúdium na vysokú školu a teda preukázateľne sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka
nemá žiadny príjem a je zrejmé, že nie je schopná sa v súčasnosti sama živiť. Pri skúmaní dôvodov na
určenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby navrhovateľky, pod ktorými je nutné rozumieť
potreby základné - najmä strava, ošatenie, hygiena, cestovné, ako i na školské pomôcky, či aktivity
a aj mimoškolské aktivity, šport a kultúru. Súd pri hodnotení možností, schopností a majetkových

pomerov otca skúmal komplexne pomery povinného rodiča a objektívne zisťoval jeho životnú úroveň.
Navrhovateľka svoje mesačné výdavky špecifikovala na výdavky na stravu v školskej jedálni 24 €
mesačne, stravu doma 150,- €, náklady na mobil 14 €, cestovné 9,90 €, vreckové 20 €, na služby
(kaderník, kozmetika) a hoci súdu nepredložila potvrdenie o ich výške tieto sumy neboli v konaní
namietané a preto ich mal súd medzi účastníkmi za nesporné. Čo sa týka výdavkov na kozmetiku v sume
40,- €, na oblečenie v priemere vo výške 70,- € mesačne, ako aj na školu vo výške 30,- € mesačne, tak

tieto súd vyhodnotil ako oprávnené. Súd však nepovažoval sumu vo výške 70,- € v podobe nájomného,
ktoré mala navrhovateľka platiť svojej matke, za preukázanú. Odôvodnené výdavky odporcu predstavujú
sumuvovýške833,-€.Súdneprihliadalnavýdavkynarehabilitáciu,nakoľkoichnepreukázal.Odporcovi
okremtohovoktóbri2018odpadolvýdavoknasplácaniepôžičkyvovýške135,09€.Čosatýkavýdavkov
na rekonštrukciu bytu, v ktorom v súčasnosti býva, súd konštatuje, že ich výška preukázaná faktúrami

predloženýminapojednávaní(cca15.000€)nedosahujevýškuodchodného,naktoréjetakistopotrebné
prihliadať pri určení výšky výživného. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
je primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, t.j. vzhľadom na jeho priemerný čistý mesačný
príjem, učiť výživné na navrhovateľku vo výške 300,- € mesačne, čo predstavuje takmer 1/5 z jeho
príjmu. Takto určená výška výživného reflektuje na základné potreby plnoletého študenta strednej školy,

ktoré nepresahujú bežnú mieru nákladov nutných pre život. Taktiež súd pri svojom rozhodovaní vzal do
úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľka bola prijatá na štúdium na vysokej škole, a teda priznaná suma
zohľadňujepredpokladanézvýšenénákladynavrhovateľkyvsúvislostisoštúdiomnauniverzite(napr.na
cestovné, študijné materiály, stravu a pod.). Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá
býva s matkou, ktorá zabezpečuje pre ňu osobnú starostlivosť. Pri rozhodovaní súd prihliadol nielen na

potreby plnoletej dcéry ale aj na možnosti a schopnosti povinného rodiča, t. j. otca, pričom prihliadol aj na
zárobkové pomery matky, resp. na skutočnosť, že práve matka zabezpečuje všetko potrebné pre dcéru,
ktorá je v súčasnosti stále študentkou a poskytuje jej osobnú starostlivosť a skutočnosť, že odporca
nemá v súčasnosti inú vyživovaciu povinnosť. Súd zaviazal otca prispievať na výživu odporcu dňom
podania návrhu a nie od 1.8.2018 tak, ako to žiadala navrhovateľka, keďže výživné pre plnoleté dieťa

možno priznal len od začatia konania. Dlžné výživné je tak za obdobie od 13.8.2018 do 12.7.2019.
Súd prihliadol na tú skutočnosť, že odporca od augusta 2018 dobrovoľne prispieval na výživu dcéry
mesačne sumou 200 €, teda dlžné výživné v sume 1.178,- € súd vypočítal ako rozdiel medzi súdom
určeným výživným a sumou, ktorú otec prispieval dobrovoľne. Odporca mal tak podľa rozhodnutia súdu
uhradiť za mesiac august 2018 (t.j. za 19 dní) alikvotnú čiastku vo výške 184,- €, za ďalších desať

mesiacov sumu vo výške 3.000,- € a za 12 dní mesiaca júl 2019 alikvotnú čiastku 116,- €, t.j. spolu
sumu vo výške 3.300,- €. Odporca uhradil výživné za obdobie 13.8.2018 do konca mesiaca jún 2019,
sumu v celkovej výške 2.122,- € (t.j. alikvotnú časť za 19 dní mesiaca august 2018 + 10 mesiacov),
nakoľko navrhovateľkou nebolo rozporované, že odporca platil sumu 200 € aj v období nasledujúcom
po mesiaci december 2018, pričom však za mesiac júl nebolo tvrdené a ani preukázané, že výživné

bolo uhradené. Rozdiel tak činí 1.178,- € (3.300,- € - 2122,- €), na zaplatenie ktorého súd zaviazal otca
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky na určenie
výživného nad 300,- €, ako aj v časti určenia výživného za obdobie od 1.8.2018 do 12.8.2018 zamietol.
Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov konania vzhľadom na pomerne
rozsiahle a detailné vyjadrenia účastníkov konania, ako aj vzhľadom k tomu, že by to bolo nehospodárne

a neprimerane by to predlžovalo konanie vo veci. Taktiež z návrhu nebolo zrejmé, aké skutočnosti by sa
malinimipreukázať.Rovnakosúdnevykonaldôkazzistenímvýškypríjmumatky,nakoľkonebolosporné,
že jej príjem je podstatne nižší ako príjem otca a preto pre rozhodnutie v tejto veci bol rozhodujúci.
5. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,5, § 63, ods. 3, §75, ods. 1,2, § 77 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Obsah odvolaní
7. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľka. Vo svojom odvolaní uviedla, že v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že odporca okrem vyživovacej povinnosti k plnoletej navrhovateľke inú
nemá, k navrhovateľke si síce vyživovaciu povinnosť plní, ale výška jej plnenia bola doposiaľ ponechanána jeho vlastnú úvahu. Odporca má bežné výdavky, súdom prvej inštancie konštatované a vyčíslené,
odporca sám ale hyperbolizuje svoju sociálnu situáciu k horšiemu a snaží sa prezentovať svoju sociálnu
stav čo najnepriaznivejšie. Výdavky dospelého rodiča poberajúceho výsluhový dôchodok vo výške 1.511

Eur mesačne, podľa prezentovaných skutkových tvrdení odporcu mu prakticky neumožňujú viesť riadny
život a výživné vyššie ako 164 € je pre neho likvidačné. V tejto súvislosti navrhovateľka upriamuje
pozornosť odvolacieho súdu k faktu, že odporca súd prvej inštancie zavádzal, pretože od januára 2019
si plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke len vo výške 164.- €, nie 200.- € a jeho dlžné výživné
pri prepočte na súdom prvej inštancie stanovené výživné vo výške 300.- € mesačne o 13.08.2018

nečiní súdom deklarovaných 1178,- €, ale 1998,- € a navrhovateľka je toho názoru a presvedčenia,
že odporca v tejto časti odvolanie ani nepodal, súc spokojný so sumou nižšou o 700 Eur. V konaní
pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že výdavky dieťaťa , ktoré navštevuje strednú
školu v bežnom režime sú odlišné od tzv." štart up „ čiary vo štvrtom ročníku stredoškolského štúdia,
kedy na rodiča a dieťa dolieha tlak zo stužkovej (teda je potrebné na slávnostný úvod do dospelosti
zabezpečiť spoločenské šaty, topánky, pančušky, líčenie a účes) v objektívnom meradle nemožno

opomenúť slávnostnú večeru pre profesorský zbor, rodičov a študentov, ďalej náklady na školské
povinnostiodrážajúcecieľavedomosťdieťaťa,atedadoučovania,nákladynaprihláškynavysokéškolya
zabezpečovanie študijnej literatúry. Na výške určeného výživného sa odlišnosti potrieb navrhovateľky čo
do všetkých aspektov nepremietli, boli súdom prvej inštancie posudzované mechanicky a arbitrárne, čo
zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. Čistý mesačný príjem odporcu nepomerne stúpol a nepochybne

sa zlepšili aj jeho majetkové pomery, najmä ak si navrhovateľka dovolí posudzovať investície odporcu do
cudzieho bytu v inom svetle než učinil súd prvej inštancie. Odporca vo svojich vyjadreniach poukazuje
na to, že polovicu pravidelných mesačných výdavkov pre navrhovateľku na odôvodnené potreby musí
znášať matka a súd prvej inštancie sa s týmto stotožnil. Avšak tieto tvrdenia nemajú v oporu v zákone.
Keďže matka navrhovateľky jej poskytuje osobnú starostlivosť a stará sa o domácnosť, tým jej poskytuje

vyživovaciu povinnosť a to podľa svojich možností a schopností a tým prevyšuje rozsah vyživovacej
povinnosti odporcu. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov z čoho jednoznačne vyplýva,
že ak má rodič, ktorý nežije v spoločnej domácností s dieťaťom vyššiu životnú úroveň, čo odporca
preukázateľné má, keďže poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.551,16 EUR, a jeho príjem je možno
navýšiť o výsluhový dôchodok, súd prvej inštancie nesprávne posunul bremeno zabezpečenia osobnej

starostlivosti na úroveň príjmu, ktorým sa povinný rodič zasluhuje o životnú úroveň inej osoby. To sa
javí ako extrémne nespravodlivé. Čo sa týka príjmu matky, s ktorou navrhovateľka žije v domácnosti,
tak tá poberá plat okolo 900 EUR, a teda na základe týchto uvedených skutočností sa musí odraziť i na
výške vyživovacej povinnosti odporcu. Výška určeného výživného je neprimeraná skutočným príjmovým
zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu, ktorý disponuje dostatkom finančných prostriedkov na to,

aby navrhovateľke zdieľať jeho skutočnú nepredstieranú životnú úroveň. Nie je spravodlivé žiadať, aby
matka navrhovateľky, ktorá zarába zhruba dve tretiny toho, čo odporca poberá bezplatne bola nútená,
okrem zabezpečovania potrieb navrhovateľky v naturálnej forme a starostlivosti vykrývať náklady na
vzdelanie, a ostatné odôvodnené potreby ako bývanie , strava, ošatenie, obuv hygienické potreby
a lieky do ich plnej výšky . Odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je študentom UPJŠ LF odbor

všeobecné lekárstvo sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a vychádzajúc
z reálneho príjmu odporcu, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim
hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom. Odporca má v rozhodnom období, t.j. od 13.08.2018 až doposiaľ
dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu väčšom ako je bežný
životný štandard, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby takýto štandard poskytol svojej dcére

i formou výživného ( a vyvážil doposiaľ zabezpečované len a iba nevyhnutné výdavky), čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Odôvodnené potreby navrhovateľky sú nepochybne vysoké aj vďaka tomu, že
jej rozumové schopnosti, svedomitosť, a vôľa študovať odôvodňujú aj nadštandardné vzdelávanie.
Vzhľadom k tomu, že odporca neprispieval vo výške podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov, navrhovateľku prinútil iniciovať toto súdne konanie (bez ohľadu na bdelosť matky), a konanie
bolo zahájené dôvodne a doposiaľ sa vyporiadavame s argumentmi otca. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že s účinnosťou od 13..08.2018 zvýši výživné na plnoletú navrhovateľku sumu
na sumu 500-Eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci a z takto určeného výživného určí aj
nedoplatok odporcu na zročnom výživnom.

8. Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov
a nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancieneodôvodnil, na základe akých kritérií rozhodol o výške výživného v sume 300,-Eur. Takéto odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárne a rozsudok súdu prvej inštancie z toho
dôvodu za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Preukázané náklady navrhovateľky podľa jej

písomných vyjadrení a dokladov predstavujú mesačne sumu 328,-Eur, z čoho polovica predstavuje
164,-Eur mesačne, a preto v zmysle zásady, že každý z rodičov má hradiť výdavky svojho dieťaťa
pomerne a s prihliadnutím na to, že ide o plnoleté dieťa, ktoré nevyžaduje osobnú starostlivosť, mal byť
žalovaný zaviazaný platiť mesačné výživné v sume 164,-Eur. Jedná sa evidentne o nesprávne právne
posúdenie súdom prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie posudzoval navrhovateľku ako maloletú a

prihliadal mylne na osobnú starostlivosť jej matky o ňu. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
výsluchomúčastníkovkonania.Odporca sanapojednávanienemoholdostaviťzozdravotnýchdôvodov,
pričom súd prvej inštancie konštatoval, že účastníkov nevypočul vzhľadom na ich pomerne rozsiahle
a detailné vyjadrenia, ako aj vzhľadom na nehospodárnosť. Vo svojom vyjadrení zo dňa 03.12.2018
pritom žalovaný navrhol ako dôkaz výsluch žalobkyne. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že súd prvej
inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným, v dôsledku čoho nebol skutkový stav zistený

dostatočne a objektívne.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a
dospel k záveru, že je dôvodný postup podľa § 388, zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) v časti a v časti na jeho zrušenie.
10. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného

prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú

schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym
vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť
samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to

hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá ako určitý návod
pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to
relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa

nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal.
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

13. Potreby plnoletého človeka na uspokojovanie jeho sociálnych a kultúrnych potrieb sú vyššie, ako u
maloletého dieťaťa. Za takého výdavky je okrem bežných výdavkov možné považovať výdavky stužkovú
slávnosť,nanávštevykultúrnychaspoločenskýchakcií,športovépodujatiaataktiežvýdavkyvynaložené
v súvislosti s prípravou na štúdium na vysokej škole (doučovanie na prijímacie skúšky). Tak ako je to pri
výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na

budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov.
14. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o určení výšky výživného.
Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného
otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc
z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať

v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného,
z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právnehoprostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku
2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení
rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ ( https://justice.cz/web/msp?

clanek=opatrovnicka-agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac
rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica,
pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu
povinnosť.
15. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje výsluhový dôchodok vo výške 1.511,16 Eur.

Okrem toho bolo v konaní preukázané, že mu bolo vyplatené odchodné vo výške takmer 30.000 Eur,
odporca má nepravidelný príjem z pedagogickej činnosti na Pedagogickej fakulte UPJŠ. Kritériám
uvedenýmvpredchádzajúcomodsekupodľanázoruodvolaciehosúduzodpovedástanovenievýživného
vo výške 350 Eur mesačne, ktoré predstavuje 23,16 % čistého pravidelného mesačného príjmu otca, čo
aj pri zohľadnení skutočnosti, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti ani zvýšené výdavky v súvislosti
so zdravotným stavom zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám.

16. Otec vo svojom odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevychádzal zo zásady,
že pri plnoletom dieťati sa majú obaja z rodičov podieľať na jeho výžive v rovnakom pomere, pričom
osobná starostlivosť sa nezohľadňuje. Tento názor odporcu nie je správny. Bez ohľadu na vek, dieťa
sa má právo podieľať na rovnakej životnej úrovni ako jeho rodičia, ktorí voči nemu majú zákonnú
vyživovaciu povinnosť. Je nesporné, že aj matka navrhovateľky má voči nej vyživovaciu povinnosť,

avšak jej zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery sú nižšie, ako je to u odporcu. Pri
zohľadnení zákonných kritérií pri určení výšky výživného nie je možné vychádzať z rovnakého podielu,
ktorým sa obaja rodičia majú podieľať na výdavkoch dieťaťa. Vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti,
odvolací súd podporne poukazuje na materiál, vypracovaný U.. F. a Mgr. N., vymedzujúci podiel osobnej
starostlivosti podľa veku mal. dieťaťa nasledovne: 1. starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku až 100%, 2.

starostlivosť o dieťa do 6 rokov veku 90%, 3. starostlivosť o dieťa do 12 rokov veku 75%, 4. starostlivosť
o dieťa do 15 rokov veku 30%, 5. starostlivosť o dieťa nad 18 rokov veku 5%. Z toho vyplýva, že hoci
u plnoletého dieťaťa je podiel osobnej starostlivosti oveľa nižší ako je tomu u maloletého dieťaťa, nie
je možné uzavrieť, že rezidentný rodič túto nezabezpečuje vôbec. Navrhovateľka v čase rozhodovania
súdu bývala u matky, ktorá pre ňu zabezpečovala bývanie, stravu a podieľala sa na ďalších nákladoch.

Odvolací súd dáva za pravdu odporcovi, že rozhodujúci stav bol stav v čase vyhlásenia rozsudku súdu
prvej inštancie. Navrhovateľka k svojmu odvolaniu predložila rozpis výdavkov v súvislosti s nástupom
na vysokoškolské štúdium. V čase rozhodovania súdu o výživnom bola absolventkou stredoškolského
štúdia. V prípade, ak odvtedy jej výdavky stúpli v intenzite, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho
rozhodnutia, má možnosť žiadať o zmenu rozhodnutia súdnou cestou.

17. Odporca namieta, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, čoho dôsledkom bolo
nedostatočné zistenie skutočného stavu. Ako to vyplýva z bodu 38. odôvodnenia rozsudku, súd zamietol
návrh na vykonanie dokazovania výsluchom účastníkov konania vzhľadom na ich detailné písomné
vyjadrenia obsiahnuté v spise. Podľa § 195 CSP, v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba
podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy,

ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 195 [Výsluch strany]. In:
ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana,
TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017,
s. 739.) Odvolací súd má za to, že výsluchom účastníkov konania by neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by mali vplyv na rozhodnutie, keďže tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, v konaní boli pomery

účastníkov dostatočne preukázané listinnými dôkazmi.
18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok postupom podľa §
388 CSP zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživné na M. sumou 350 Eur mesačne, počnúc dňom
13.8.2018 do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
19. Vzhľadom k zmene rozsudku vo vzťahu k výške výživného ako aj k nejasnostiam, v akom rozsahu

odporca výživné v rozhodnom čase uhrádzal, v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania,
odvolací súd nepovažoval za efektívne doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom zameraným na
ustálenie výšky dlžného výživného, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku vo výroku o dlžnom výživnom
a vo výroku o trovách konania (§ 389 ods.1 písm.b C.s.p. a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 C.s.p.).

20. Úlohou súdu bude v rozhodnom období dôsledne zistiť reálne poskytnutú výšku plnení odporcu,
ktoré poskytol na výživu navrhovateľky a určiť paričnú lehotu na jeho zaplatenie. Súd rozhodne aj o
trovách konania.21. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).