Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119209116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119209116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň
JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci manželky-matky: Bc. M. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., zastúpená advokátskou kanceláriou Právne centrum s. r. o.,
so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti manželovi: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. B. XXX, XXX XX S., Česká republika, prechodne M. R. M. XXX, XXX XX S., zastúpený spoločnosťou

Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, IČO: 47
258 535, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
maloletédieťa:M.E.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenáprocesnýmopatrovníkom:Úradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40P/63/2019-69, zo dňa 28. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o schválení rodičovskej dohody (výrok II.) a vo

výroku o úprave styku otca s maloletou M. (výrok III.) r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov,
výrokomII.schválilrodičovskúdohoduvznení:„MaloletáM.E.,nar.XX.XX.XXXX,sazverujedoosobnej
starostlivosti matky. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho

majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej M. sumou 184,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.“
Výrokom III. upravil styk otca s maloletou Veronikou tak, že „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
M. v čase 48hodinového nepretržitého pracovného voľna vždy v deň skončenia nočnej pracovnej zmeny
otca od 14:00 hod do nasledujúceho dňa do 18:00hod, v neprítomnosti matky, čo pri zohľadnení rozpisu

pracovných zmien v kalendárnom roku 2020 predstavuje oprávnenie otca stretávať sa s maloletou M.
v pravidelne sa opakujúcich intervaloch nepretržite po dobu 28 hodín v neprítomnosti matky, v mesiaci
marec 2020 nasledovne:
od 04.03. od 14.00hod do 05.03. do 18:00hod
od 08.03. od 14.00hod do 09.03. do 18:00hod
od 12.03. od 14.00hod do 13.03. do 18:00hod

od 16.03. od 14.00hod do 17.03. do 18:00hod
od 20.03. od 14.00hod do 21.03. do 18:00hod
od 24.03. od 14.00hod do 25.03. do 18:00hod
od 28.03. od 14.00hod do 29.03. do 18:00hod.
Výrokom IV. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1. 1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 18, § 22, § 23
ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákonač. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o
rodine“), § 44, § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“).

1. 2. Výrok I. súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, pretože nevedú
spoločnú domácnosť od októbra 2019, intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Za príčinu
rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť žiť spolu.

1. 3. Vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletej M. na čas po rozvode súd prvej inštancie schválil
dohodu rodičov o zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní a spravovaní jej
majetku oboma rodičmi v bežných veciach na čas po rozvode a výživnom, ktorým sa otec bude podieľať
na výžive maloletej. Súd túto dohodu schválil, nakoľko je v záujme maloletej M..

1. 4. Súd považoval za potrebné upraviť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom, neponechať v tejto

časti styk neupravený. Mal za dostatočne preukázané, že otec nie je nebezpečným pre vlastné dieťa,
je pripravený prevziať zodpovednosť za výkon svojich rodičovských práv a povinností, v ktorej mu bráni
matka dieťaťa. Súd upravil stretávanie sa otca a dieťaťa v neprítomnosti matky; mal za to, že otec je
svojprávny, zodpovedný, materiálne dostatočne zabezpečený a pre rozvoj citových väzieb maloletého
dieťaťa nie postrádateľným a nie nahraditeľným (babkou, škôlkou a pod) v živote maloletej Veroniky. Súd

nezistil žiadne prekážky na strane otca na ustálenie úpravy stretávania sa v rozsahu zohľadňujúcom
pracovné zmeny otca s ponechaním primeraného času na rekonvalescenciu (spánok) po zmene, tak
ako to navrhol otec, od 14tej hodiny po ukončení nočnej zmeny do 18tej hodiny nasledujúceho dňa.
Maloletá M. žila v spoločnej domácnosti rodičov, otca pozná, všetci traja spávali v jednej izbe až do
októbra 2019. Otec má splnené podmienky na výkon starostlivosti o dcéru, ako vyplynulo zo správy z

prešetrenia pomerov otca dňa 27.02.2020.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 C. m. p. a žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o úprave styku otca s maloletou M. (výrok III.)
podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“): pretože súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e) a súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f).
2. 1. Vo svojom odvolaní matka dôvodila tým, že vo svojich podaniach aj ústne na pojednávaniach
uviedla súdu, že má strach o svoju dcéru, pretože otec je nepredvídateľný a agresívny, má problémy s
alkoholom a alkohol užíva aj v čase, kedy má maloletú dcéru. Uvedené sa matka dozvedala od iných

osôb v čase, kedy musela ísť do práce. Otca vídavali v krčme s maloletou, kde on popíjal alkohol a
o dcéru sa vôbec nezaujímal. Súd prvej inštancie v tejto veci nevyvinul žiadnu aktivitu, aby preukázal
skutočný stav veci. Celé dokazovanie súdu prvej inštancie smeroval k vyvineniu sa otca, keď súd prvej
inštancie do zápisnice z pojednávaní neuvádzal skutočnosti svedčiace v neprospech otca. Rovnako
súd prvej inštancie nevyvinul žiadnu aktivitu vo vzťahu k preukázaniu alebo vylúčeniu agresivity otca a

jeho možnej nebezpečnosti pre vlastnú dcéru. Vzhľadom na vek maloletej si jej starostlivosť vyžaduje
väčšiu mieru trpezlivosti, ktorou však otec nedisponuje. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že súdu
opakovane uvádzala, že nemá záujem obmedzovať styk otca s maloletou a tento sa mu snaží umožniť
aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Otec navyše sám priznal, že mu matka styk nad rámec súdneho
rozhodnutia umožňuje. Napriek tomu, že otec o takýto styk “navyše“ neprejavil žiadny záujem, všetko

bolo z iniciatívy matky, celé súdne konanie sa nieslo v duchu, že matka chce obmedzovať otca v styku
so svojou dcérou. Matka vyslovila presvedčenie, že súd je povinný vykonať úplné a riadne dokazovanie,
rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa, prihliadať na potenciálne nebezpečné správanie jedného z
rodičov, pretože maloletá bude mať len 3 roky a nie je schopná sa sama brániť, resp. pochopiť rozdiel
medzi negatívnym a pozitívnym správaním svojich rodičov a vyhodnotiť, čo je normálne a čo už je

neprípustné. Opakovane súdu uviedla, že pokiaľ bude vidieť, že sa dcéra už svojho otca nebojí, nebude
brániť ani v tom aby trávili spoločný čas bez jej prítomnosti, a to bez intervencie súdu. Ďalej uviedla
že otec od 13.03.2020 neprejavil žiadny záujem o maloletú dcéru a snahu o nadviazanie komunikáciezo strany matky ignoruje. Matka navrhla doplnenie dokazovania o posudok zamestnávateľa manžela,
najmäsprihliadnutímnadodržiavaniepracovnéhočasuaprípadnéproblémysalkoholomnapracovisku.

2. 2. K podmienkam, v ktorých otec žije a kde by mal prebiehať styk s maloletou matka uviedla, že
otec si prenajal garsónku v priemyselnej časti mesta S.. Uvedená lokalita nie je vhodná pre výchovu
maloletého dieťaťa, pretože v danej lokalite bývajú asociáli. Matka ani jej právny zástupca nemajú k
dispozícii žiadnu správu súdu o tom, ako vyhodnotil lokalitu, kde by mala byť takmer trojročná dcéra so
svojím otcom bez prítomnosti matky.

2. 3. Matka ďalej poukázala na nevykonateľnosť napadnutého výroku, keď je ponechané na ľubovôli
otca, kedy matke oznámi, ako sa má styk realizovať. Matka apelovala na súd prvej inštancie, aby
ponechal úpravu styku na dohodu rodičov. Súd prvej inštancie však bez akéhokoľvek dôkazu nesprávne
vychádzal z toho, že matka má v úmysle obmedzovať styk otca s dcérou a autoritatívne nariadil
nevykonateľný výrok. V tejto súvislosti poukázala na právo na súdnu ochranu, ktoré zahŕňa aj právo na

výkon vykonateľného rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 159/2009).

2.4.Záverommatkanavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuzrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a konanie v časti úpravy styku otca s maloletou dcérou

zastavil a styk otca s maloletou dcérou ponechal na dohodu rodičov.

2. 5. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 C. m. p. v spojení s ustanovením § 62 ods. 1 C. m. p. a
§ 63 C. m. p. matka doplnila svoje odvolanie o nové skutočnosti, keď otec mal byť na základe absencií
v práci a požívania alkoholu prepustený zo zamestnania, otec tak nemá na území Slovenskej republiky

v súčasnosti žiadne zázemie ani rodinu, matka tak má podozrenie, že otec má v pláne zo Slovenskej
republiky sa vysťahovať a rovnako má podozrenie, že otec má v úmysle maloletú vziať pri najbližšej
možnosti do zahraničia na matke vopred neznáme miesto.

3. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol nájdenie kompromisu pri riešení

stretávania sa otca s maloletou, s nastavením oboch rodičov tak, aby úprava styku bola v najlepšom
záujme maloletej.

4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 2 C. m. p. a § 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - matka maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, § 66, § 23 ods. 2 C. m. p.) a dospel k
záveru,žeodvolaniematkyjedôvodné,rozsudoksúduprvejinštanciebolopretopotrebnévnapadnutom
výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom
na ustanovenie § 65 C. m. p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje preskúmať aj výroky, ktoré odvolaním
napadnuté nie sú, pretože v prípade úpravy práv a povinností k maloletým ide o konanie, ktoré je možné

začať aj bez návrhu, odvolací súd preskúmal aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie napriek tomu,
že tento výrok napadnutý odvolaním nebol a skonštatoval, že aj tento výrok je potrebné z dôvodov,
ktoré sú uvedené nižšie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o
zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti, o jej zastupovaní a spravovaní jej majetku a o určenie
výšky výživného.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva rodičov a úprava pomerov
manželov k maloletej M. na čas po rozvode, keď súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, schválil
rodičovskú dohodu o zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní a spravovaní
jej majetku a povinnosti otca platiť výživné v sume 184 eur a odvolaním napadnutým výrokom rozhodol

o úprave styku otca s maloletou.7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä
vo výroku, ktorým rozhodol o úprave styku otca s maloletou M. a s poukazom na ustanovenie§ 65 C. m.
p. aj vo výroku o schválení rodičovskej dohody a súvisiacom výroku o trovách konania.

8. Po preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o úprave styku otca s maloletou (výrok III.)
odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné dať za pravdu matke, že uvedené rozhodnutie súdu je
nevykonateľné.

9. Podľa ustanovenia § 232 ods. 1 C. s. p. je vykonateľnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami.

10. Aby bolo možné vynútiť povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, toto rozhodnutie musí mať obsah,
ktorý umožní bezproblémovo identifikovať subjekty i rozsah judikovanej povinnosti. Výrok rozhodnutia

musí obsahovať konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, musí byť konkrétny a určitý, aby
nevzbudzoval pochybnosti o tom, aký je rozsah priznaných resp. uložených práv a povinností - teda čo
má kto a kedy plniť.

11. Napadnutým výrokom III. súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. v čase

48hodinového nepretržitého pracovného voľna vždy v deň skončenia nočnej pracovnej zmeny otca
od 14:00 hod do nasledujúceho dňa do 18:00 hod, v neprítomnosti matky, čo pri zohľadnení rozpisu
pracovných zmien v kalendárnom roku 2020 predstavuje oprávnenie otca stretávať sa s maloletou M. v
pravidelne sa opakujúcich intervaloch nepretržite po dobu 28hodín v neprítomnosti matky.

12. Z uvedenej formulácie časti výroku III je zrejmé, že tento výrok kritériá vykonateľného rozhodnutia
nespĺňa - je nepresný, nejasný, neurčitý a tým aj nevykonateľný. Rozsah oprávnenia otca stretávať
sa s dcérou musí byť upravený tak, aby bolo jasné, v ktorých presne vymedzených dňoch - vopred
označených, má prebiehať realizácia styku. Tento rozsah nemôže byť ponechaný na ľubovôľu jedného
z rodičov, aby označil v podstate ktorýkoľvek deň za ten, kedy bude realizovať svoje právo na styk s

dcérou. V ďalšej časti výroku III. súd prvej inštancie rozhodol, že v mesiaci marec 2020 sa bude styk
realizovať nasledovne:
od 04.03. od 14.00hod do 05.03. do 18:00hod
od 08.03. od 14.00hod do 09.03. do 18:00hod
od 12.03. od 14.00hod do 13.03. do 18:00hod

od 16.03. od 14.00hod do 17.03. do 18:00hod
od 20.03. od 14.00hod do 21.03. do 18:00hod
od 24.03. od 14.00hod do 25.03. do 18:00hod
od 28.03. od 14.00hod do 29.03. do 18:00hod.

13.Mesiacmarec2020nasledovalpomesiaci,vktoromsúdnapadnutýmrozsudkomrozhodol.Oúprave
pomerov rodičov k maloletej M. však súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť na čas po rozvode
ich manželstva do budúcna a nielen v mesiaci marci 2020. Táto časť výroku preto nemá praktické
opodstatnenie.

14. Odvolací súd preskúmal aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento súd schválil
rodičovskú dohodu o zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, o jej zastupovaní a spravovaní
jej majetku a o výške výživného, ktorým bude prispievať na výživu maloletej M. otec.

15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa na súde prvej inštancie konali

v prítomnosti oboch rodičov pojednávania v dňoch 08.01.2020, 12.02.2020, 28.02.2020, z obsahu spisu
a ani z jednej zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by rodičia maloletej M. uzavreli v konaní o úpravu
pomerov k maloletej na čas po rozvode rodičovskú dohodu.

16. Podľa § 15 C. m. p., ak zápisnica obsahuje dohodu subjektov právneho vzťahu, podpisujú ju aj

subjekty, ktoré dohodu uzavreli.17. V spise, ani žiadnej zápisnici nielen, že nie je obsiahnutá dohoda rodičov o úprave pomerov k
maloletej (i keď nepodpísaná), z obsahu zápisníc ani nevyplýva, že by sa o dosiahnutie dohody rodičia
v predmetnom konaní vôbec snažili.

18. Uvedený postup súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. schválil „dohodu rodičov“, ktorú títo v
predmetnom konaní neuzavreli, hraničí so svojvôľou súdu, a to napriek tomu, že uvedený výrok
napadnutý odvolaním nebol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj poučenie v znení „Proti
tomuto rozsudku do výroku II. odvolanie nie je prípustné.“ Je nesprávne.

19. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 122 C. m. p., podľa ktorého ak vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku,
ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že voči výroku o schválení dohody rodičov nie

sú oprávnení podať odvolanie len rodičia, ostatným účastníkom toto právo zostáva zachované - v
preskúmavanej veci je to napr. kolízny opatrovník.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa ustálenej a obsiahlej judikatúry obsah práva na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie

sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však
hodnotené v kontexte celého konania pričom nesprávny procesný postup súdu musí dosiahnuť takú
intenzitu ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Vychádzajúc z vyššie

uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch II. a III. zrušiť použitím citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., pretože súd
výrokom II. svojvoľne rozhodol o schválení rodičovskej dohody, ktorú účastníci v konaní neuzavreli a
výrokom III. vyhlásil rozhodnutie, ktoré je nevykonateľné. Týmto konaním došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces pričom uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

24. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. V zmysle citovaných ustanovení odvolací súd po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, doplní dokazovanie na zistenie skutočností
nevyhnutných pre rozhodnutie o úprave pomerov rodičov k maloletej na čas po ich rozvode. Nie je
vylúčené, že rodičia maloletej uzavrú rodičovskú dohodu - táto dohoda však musí byť obsiahnutá v
zápisnici o pojednávaní a účastníci túto dohodu musia v zápisnici podpísať. Aj v tomto prípade však

musí súd prvej inštancie skúmať odôvodnené potreby maloletej a možnosti, schopnosti a majetkové
pomery rodiča, ktorému maloletá nebude zverená a ktorý bude zaviazaný na platenie výživného. Inak
súd nebude môcť posúdiť, či je dohoda uzavretá rodičmi maloletej na prospech. Ale aj pokiaľ rodičovská
dohoda v predmetnom konaní uzavretá nebude, súd je povinný zisťovať všetky okolnosti významné
pre rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti, o úprave styku a výške výživného. Súd

svoje zistenia a ich vyhodnotenie riadne uvedie do odôvodnenia rozsudku, pričom je potrebné mať na
pamäti, že vzhľadom na vek maloletej je dôvodný predpoklad, že toto rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností bude v budúcnosti v dôsledku zmeny pomerov menené. Predmetné
rozhodnutie - a v ňom uvedený zistený skutočný stav tak bude základom, s ktorým sa budú porovnávaťbudúce pomery maloletej a jej rodičov, v prípade budúceho rozhodovania o zmene výkonu rodičovských
práv a povinností. Je preto potrebné postupovať dôsledne, skutočný stav ustáliť na základe podrobných
výsluchov rodičov k ich príjmom, odôvodneným životným nákladom, majetkovým pomerom, vzdelaniu,

postaveniu na trhu práce a k ich zainteresovaniu na výchove maloletej. Podrobne je potrebné preskúmať
aj skutočné, odôvodnené potreby maloletej, vyhodnotiť tieto potreby vzhľadom na jej vek, zdravotný stav,
záujmy (ak sa už prejavujú, napr. formou primeraných aktivít). V priebehu dokazovania bude súd prvej
inštancie venovať pozornosť aj tvrdeniam matky uvedeným v odvolaní vo vzťahu k osobnosti otca, ak sa
bude javiť potrebné, tak súd nariadi znalecké dokazovanie na zistenie opodstatnenosti tvrdení matky o

závislostiach otca, resp. jeho agresivite. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. tak, aby skutkové
a právne závery, ku ktorým dospeje, korešpondovali s vykonaným dokazovaním a aby úvahy súdu k
týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

27. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 3 C. s. p. a § 58 C. m. p.

súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).