Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010482
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416010482.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného O. U., pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1 Pv 556/15/4404 z 14.09.2016, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 03.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. U., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z., D. Č.. XXXX/XXA, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

je vinný, že

potom, čo si dňa 22.09.2015 v čase po 13.30 hod. v bližšie neurčenom čase a na nezistenom mieste,
nezisteným spôsobom zadovážil kreditnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanú spoločnosťou Y.
Slovensko a. s. Bratislava, a to bez súhlasu jej držiteľky Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové
Zámky, D. Č.. XXXX/XX, túto dňa 22.09.2015 v čase o 14.00 hod. v meste Š., na Ulici C. X, neoprávnene

trikrát použil pri pokuse o výber finančnej hotovosti v bankomate Slovenskej sporiteľne a. s. Bratislava,
číslo terminálu 001306, ktoré boli neúspešné a k výberu finančnej hotovosti nedošlo,

t e d a

- neoprávnene si obstaral inú platobnú kartu na účel použiť ju ako pravú a na taký účel ju použil,

č í m s p á c h a l

- prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej
karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§219odsek1Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia

žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená H. narodená XX.XX.XXXX. v S., trvale bytom

D. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.09.2016 pod sp.zn. 1Pv/556/15/4404
obžalobu na obvineného O. U. pre 2 skutky, to v bode 1 pre skutok právne posúdený ako prečin

krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2 pre skutok právne posúdený ako prečin
neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty
podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, a to na
tom skutkovom základe, že

1. dňa 22.09.2015 v čase o 13:30 hod., na Ulici Š. v Nových Zámkoch, na parkovisku pred Obchodným

domom G., z nákupného košíka odstaveného pri vozidle VW Polo, evidenčného čísla D., odcudzil
kabelku, obsahom ktorej boli peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške 35,- €, ďalej hotovosť vo
výške 5,- €, stravné lístky nezistenej hodnoty, karty Jednoty SD, tankovacie karty, bankomatovú kartu
Slovenskejsporiteľne,rôznevernostnékartičky,občianskepreukazyvystavenénamenoĽ.U.anameno
M. T., prsteň zo žltého kovu v hodnote 230,- €, náušnica zo žltého kovu v hodnote 300,- €, briliantový

prsteň v hodnote 380,- €, mobilný telefón HTC ONE IMEI: 359405054521909, telefón HTC Desire IMEI:
352668046653224, HTC Desire IMEI: 352668045716873, Sony Ericsson, dve Nokie, tablet I Pad mini
nezistenej hodnoty, pečiatka na podnikanie a pečiatka s adresou poškodenej, kľúče od domu, kľúče od
realitnej kancelárie, kľúče od bytu, USB kábel, nabíjačka na mobilný telefón, rôzna kozmetika, a svojím
konaním spôsobil poškodenej Ľ. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D. R., škodu

vo výške 1.100,- €,
2. dňa 22.09.2015 v čase o 14:00 hod. v meste Šaľa, na Ulici C. X, pomocou bankomatovej karty
číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, spoločnosti Y. Slovensko, a. s., so sídlom A. X, XXX XX N., patriacej
poškodenej Ľ. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D. R., sa pokúsil vykonať
trikrát výber presne nezistenej finančnej hotovosti, pričom pri treťom neoprávnenom pokuse o výber,

bankomatová karta bola zablokovaná bankomatom Z. Z., a. s., umiestneného na adrese C. X, Šaľa,
číslo terminálu XXXXXX, avšak k výberu finančnej hotovosti z bankomatu neprišlo,

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný z oboch skutkov, uvedených v obžalobe a
súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: Ľ. U., U. S., C. Z., O.. P. G.,

L.. O. C., znaleckým dokazovaním, oboznámením obrazových záznamov a listinných dôkazov.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 2T/108/2016 z
15.05.2017, ktorým podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v prípade
oboch žalovaných skutkov oslobodil.

Proti citovanému rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie prokurátor a poškodená Ľ. U., o ktorých
rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1To/61/2017 z 26.10.2017 tak, že rozsudok súdu I. stupňa
zrušil a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a odvolanie poškodenej
zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie v
rozsahu dostatočnom pre správne rozhodnutie o podanej obžalobe a právny záver súdu I. stupňa, že
nebolo dokázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný, označil za predčasný. Odvolací súd poukázal
na potrebu pri hodnotení dôkazov zohľadniť čas, kedy obžalovaný uplatnil na hlavnom pojednávaní
prezentovaný spôsob obhajoby vo vzťahu k ním predloženej lekárskej správy O.. G. a z tohto dôvodu

považoval za potrebné dôsledne preveriť uvedenú obhajobu obžalovaného napr. výsluchom zdravotnej
sestry, ktorá mala sadrovú dlahu obžalovanému nasadzovať a eventuálne u príslušnej zdravotnej
poisťovni, a to s poukazom na buď žiadne alebo nejednoznačné závery O.. G. na hlavnom pojednávaní.

Súd, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie o tie dôkazy, ktoré príkladmo

odvolací súd uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení a vyžiadal zo zdravotníckeho zariadenia S. H.
s.r.o. Galanta oznámenie údajov o zdravotnej sestre, ktorá dňa 22.09.20115 nasadzovala O. U. sadrovú
dlahu a dňa 29.09.2015 mu ju snímala a na základe tohto oznámenia vypočul na hlavnom pojednávaní
ako svedka C. W., vyžiadal správu zo zdravotnej poisťovne obžalovaného a následne znovu správu
zdravotníckeho zariadenia S. H. s.r.o. Galanta. Súčasne na hlavnom pojednávaní na návrh poškodenej

dopočul i svedka L.. C..Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd preto postupom podľa § 258 odsek 4
Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kedy poprel, že by ukradol z auta
poškodenej nejaké veci pred obchodným domom G., tiež to, že by vyberal z jej bankomatovej karty
peniaze. K predloženému obrazovému záznamu spred OD G. zo dňa 22.09.2015 uviedol, že tam nebol,
ale vozidlo na zázname pozná, nakoľko to je vozidlo jeho bývalej družky C. Z., na ktorom sa v minulosti

niekoľkokrát viezol a aj ho šoféroval. K osobe, zachytenej na zázname z kamery, umiestnenej na
bankomate v Šali na ulici C. zo dňa 22.09.2015 o 14.00. hod. vtedy uviedol, že nevie, kto to je, pričom
tá osoba sa na neho podobá s tým, že možno je to jeho dvojník.

Poškodená Ľ. U. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa
22.09.2015 v čase asi 13.30. hod. bola nakupovať v OD G. v Nových Zámkoch, po tom, ako nakúpila,

prišla aj s nákupným vozíkom k svojmu vozidlu a začala do kufra auta vykladať nákup a dala tam
aj kabelku. Následne ale niektoré veci preložila do chladničky na zadnom sedadle vozidla. Vtedy k
nej prišiel jeden mladý muž a pýtal sa jej, či jej neukradli kabelku, pretože videl utekať jedného muža
s kabelkou. Zistila následne, že kabelku nemá a volala políciu. Svedkyňa tiež vysvetlila, že možno
v prvotnej výpovedi nevedela uviesť, či kabelku mala v kufri alebo v nákupnom vozíku, ale teraz s

istotou tvrdila, že kabelku mala pred krádežou v kufri vozidla. Svedkyňa následne vypovedala, že v
odcudzenejkabelkesa nachádzalivšetkytieveci,ktorésauvádzajúvobžalobeatiežajiné,ktorésatam
neuvádzajú.Vypovedala,žetenmladýmuž,ktorýjuupozornilnaodcudzenúkabelkujejopísalpáchateľa
s tým, že mal na sebe oblečené niečo bledé, do tváre mu ale nevidel a tiež jej povedal typ, farbu a ŠPZ
vozidla, do ktorého potom nastúpil. Poškodená tiež uviedla, že v kabelke mala aj bankomatové karty, a

to aj spoločnosti Y., z ktorej jej oznámili, že táto bola zadržaná niekde v bankomate.

Svedok U. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetnom čase sa vracal na internát okolo
G., keď videl bežať muža s dámskou kabelkou, následne si všimol poškodenú, ako niečo hľadá a preto
sa jej opýtal, či jej nechýba kabelka, pretože videl jedného muža s kabelkou utekať preč. Poškodená

zistila, že kabelka jej skutočne chýba a preto volali políciu. Svedok tiež vypovedal, že muža s kabelkou
videl nastúpiť do zeleného vozidla, ktoré polícii bližšie vtedy opísal, muža nevedel bližšie opísať pre
odstup času.
Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal,
že muž nasadol do auta tmavozelenej farby EČV: N. a muža opísal tak, že tento mal na hlave šiltovku

tmavejfarby,bielumikinu,svetlejšierifleaklasickévychádzkovétopánky,bolvysokýasi175cm,strednej
postavy, ani chudý ani príliš tučný, so tváre mu ale nevidel.

Svedkyňa C. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že bola vlastníčkou osobného motorového vozidla Toyota
Karina EČV: N., nepamätá si ale, od koho ho kúpila s tým, že toto nebolo ani prepísané a bolo rozbité. Na

otázku, kde sa nachádzalo toto vozidlo dňa 22.09.2015 uviedla, že ho požičala jednej cigánke menom V.,
ktorá jej ho síce vrátila, ale bolo nepojazdné, pričom spomínaná V. s obžalovaným nič nemá. Tvrdila tiež,
že s obžalovaným žila v pomere pred 14 rokmi, odvtedy nie sú partnermi a tvrdila, že auto obžalovanému
nikdy nepožičala.

Súd oboznámil aj obžalovaným na hlavnom pojednávaní predložené lekárske správy zdravotníckeho
zariadenia S. H. s.r.o. Galanta, a to zo dňa 22.09.2015 o 11.39. hod. a zo dňa 29.09.2015, z
ktorých vyplýva, že O.. P. G. v uvedenom zdravotníckom zariadení ošetril osobu s osobnými údajmi
obžalovaného, u ktorej bolo zistené poranenie pravého členka, ktorý bol výrazne opuchnutý, s
hematómom laterálne, palpačne bolestivý, bez krepitu, s ľahko obmedzenou hybnosťou a bola jej

nasadená sadrová dlaha a určený termín kontroly na deň 29.09.2015, kedy jej následne bola sadrová
dlaha odstránená a bola nasadená ortéza.

Na návrh obhajoby súd následne vypočul O.. P. G. ako svedka na hlavnom pojednávaní, kedy tento
vypovedal, že u obžalovaného dňa 22.09.2015 diagnostikoval vyvrtnutie členka, ktorá diagnóza pre

schopnosť pohybu je veľmi individuálna s tým, že niekedy sa nedá na zranenú nohu ani stupiť, pretože
veľmi bolí a utekať sa s takýmto zranením dá len veľmi ťažko, prípadne je to vylúčené. Tiež vypovedal,
že čas ošetrenia, uvedený na písomnom náleze, zodpovedá reálnemu času ošetrenia v jeho ambulancii.
Po vzhliadnutí predmetnej lekárskej správy doplnil, že obžalovanému naordinoval sadrovú dlahu, ktorása dáva v závažnejších prípadoch, táto sa nasadzuje priamo v jeho ambulancii, pričom v prípade takejto
fixácie je hybnosť končatiny ešte viac zhoršená, ale chôdza je menej bolestivá. Na otázku odpovedal, že
RTG snímok končatiny obžalovaného nerobil, pričom tento postup je na zvážení lekára, sadrová dlaha

sa dáva aj v prípade podozrenia na roztrhnutie väzov, obžalovaný mal roztrhnutý iba jeden, a to predný,
čo je zistiteľné podľa prítomnosti hematómu. Svedok tiež uviedol, že od pacienta si vypýtal iba kartičku
poistenca a myslí si, že obžalovaný je osobou, ktorú v predmetných dňoch ošetroval, pričom tohto ako
osobu nepozná a vtedy ho ošetroval prvý krát.

Svedkyňa C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predpokladá, že v uvedených dňoch
zastupovala zdravotnú sestru, pokiaľ bola operovaná, v ordinácii O.. G. v Galante, keďže je dôchodkyňa
a aj v súčasnej dobe a aj v roku 2015 zvykla na dohodu v tejto ordinácii zastupovať. Podľa vyjadrenia
svedkyne v ordinácii vykonáva všetky úkony, ktoré vykonáva zdravotná sestra v ambulancii, medzi
ktoré úkony bežne na pokyn lekára patrí aj nasadzovanie sadrových dláh a ich snímanie. Svedkyňa
nevedela uviesť, aké úkony vykonávala v dňoch 22.09.2015 a 29.09.2015, pretože denne ošetrujú aj

30 až 60 pacientov a v ambulancii je ako zdravotná sestra sama. Na otázku, či pozná obžalovaného
a či s ním prišla niekedy do kontaktu v ambulancii O.. G., uviedla, že si nepamätá a nepozná ho a k
oznámeniu zdravotníckeho zariadenia, že práve ona dňa 22.09.2015 ako zdravotná sestra nasadzovala
obžalovanému sadrovú dlahu na pravý členok a dňa 29.09.2015 ju mala dávať dole, sa nevedela vyjadriť
s tým, že si pre odstup času na pacientov z toho obdobia vôbec nepamätá.

SvedokL..O.C.,vyšetrovateľ,vykonávajúcivyšetrovanievprípravnomkonaní,nahlavnompojednávaní
ako svedok vypovedal, že obžalovaný ani svedkyňa C. Z. mu počas ním realizovaných úkonov v tejto
veci nepredkladali žiadne lekárske správy, obžalovaný mal túto možnosť a pokiaľ by mu nejaké lekárske
správy predložil, bol by sa nimi zaoberal.

Súd na návrh poškodenej svedka - vyšetrovateľa L.. O. C. dopočul, keďže podľa tvrdenia poškodenej
tento sa mal pred ňou v prípravnom konaní vyjadriť, že obžalovaný prišiel na výsluch v tých istých
okuliaroch, v akých je zachytená osoba na obrazovom zázname.
Svedok L.. O. C. na hlavnom pojednávaní následne uviedol, že obžalovaného v predmetnej trestnej
veci vypočúval iba raz, pričom bol výsluch osobne vykonať na OO PZ Sereď. Podľa jeho vyjadrenia

mal obžalovaný oblečenú kockovanú košeľu a mal aj okuliare, na ktoré ho upozornil kolega, ktorý bol
pri výsluchu prítomný s tým, že sa podobajú na okuliare z obrazového záznamu a pokiaľ si pamätá,
obžalovaný vtedy povedal, že ich kúpil a nie sú to tie isté. Túto skutočnosť ale svedok nezaprotokoloval
do zápisnice dôvodiac tým, že sa mu nezdalo, že by boli tie okuliare presne také isté ako na zázname,
pretože tvar bol možno podobný, okuliare neboli celkom okrúhle, ale trochu sploštené ale rozdielnosť

postrehol predovšetkým vo farbe rámu v bočnej časti, keďže na obrazovom zázname sa mu zdal
strieborný a tie, ktoré mal obžalovaný pri výsluchu, boli v tejto časti zlatej farby, ale to bolo opačne.
Svedok na otázku odpovedal, že okuliare obžalovaného vtedy nezaistil, a to ani fotograficky pre účely
prípadného porovnania. Tvrdil, že poškodenej určite nepovedal, že okuliare boli také isté, pretože v
opačnom prípade by ich bol zaistil alebo aspoň vyhotovil fotografiu.

Súd najskôr so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava
z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvia kriminalistickej antropológie,
neskôr ale súd z vlastného podnetu považoval za potrebné znalca vypočuť na hlavnom pojednávaní.

Znaleckým ústavom poverená znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne
podaného znaleckého posudku, kedy uviedla, že na snímkach z kamerového záznamu bankomatu
Š. - S. Č.. XXXX a upravených snímkach boli vyhodnotené znaky: šírka nosa, veľkosť hrotu nosa,
chrupavčitá časť nosa, chrbát nosa (priebeh kostená - chrupavčitá časť), nasadenie nosových krídeliek,
výška hornej pery, šírka a tvar filtra, výška dolnej pery, pery spolu, obrys sliznice hornej pery, obrys

sliznice dolnej pery, výška slizničnej časti hornej pery, výška slizničnej časti dolnej pery, línia úst, kútiky
úst, nasolabiálna ryha, tvar brady, profil brady, zavinutie helixu ušnice, celkový tvar obrysu ušnice, reliéf
pravej ušnice, tragus pravej ušnice, dolný okraj lalôčika ušnice, priľahlosť ušnice a hrana zarastania
oblasti brady a fúzov, pričom tieto znaky vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári osoby -
porovnávacích fotografiách obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že na spornom materiály je s vysokou

pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba ako na predloženom porovnávacom materiáli. Súčasne
bolo zistené, že relevantná osoba, zobrazená na záznamoch OD G. a vyhotovených a upravených
snímkachniejevhodnánaskúmanieantropologickousomatoskopickoumetódouzaúčelomidentifikácie
a preto porovnanie ani nebolo vykonané.Znalkyňa doplnila, že porovnávala iba tie znaky hlavy a tváre, ktoré boli viditeľné, pretože v danom
prípade neboli viditeľné znaky čelovej oblasti hlavy a očí, pričom všetky znaky uvádzané v znaleckom
posudku a ktoré vykazovali zhodu s porovnávacím materiálom sú tzv. všeobecnými znakmi, jedine

priebeh chrbta nosa môže byť považovaný v tomto prípade za jedinečný znak. Podľa ustálenej praxe
je pre jednoznačnú identifikáciu osoby potrebná zhoda aspoň v 40-tich všeobecných znakoch, v danom
prípade na základe počtu a váhy zhodných všeobecných znakov dospela k záveru o ňou uvedenom
stupni pravdepodobnosti, že na spornom materiály je zachytená osoba, ktorej porovnávací materiál
jej bol predložený na skúmanie. Podľa vyjadrenia znalkyne teoreticky jeden špecifický znak stačí na

jednoznačné vylúčenie identity osoby.

Z oboznámeného záznamu z kamerového systému pred OD G. v Nových Zámkoch súd zistil, že
na tomto je zachytený priebeh skutku pod bodom 1 obžaloby, pričom na zázname je zachytená
osoba páchateľa a ktorá je rozpoznateľná ako osoba mužského pohlavia, odetá v dlhých nohaviciach
bledomodrej farby, zvršku bledej farby s kapucňou a so šiltovkou na hlave a má obuté topánky s bielou

podrážkou. Zo záznamu nie sú rozpoznateľné detaily tváre tejto osoby. Zo záznamu je zistiteľné ďalej
to, že osoba po odcudzení kabelky poškodenej a úteku od jej vozidla s touto nastupuje na miesto
spolujazdca do osobného motorového vozidla tmavozelenej resp. modrozelenej metalízy. Zo záznamu
nie je rozpoznateľné, že by páchateľ kríval, mal problémy s chôdzou alebo že by mal na nohe sadrovú
dlahu.

Zoboznámenéhoobrazovéhozáznamuzkamerovéhosystému,umiestenéhonabankomateSlovenskej
sporiteľne a.s. na adrese Šaľa, C. Č.. X súd zistil, že v čase skutku pod bodom 2 obžaloby je na tomto
zázname zachytený príchod muža k tomuto bankomatu, pričom tento muž prichádza k bankomatu, na
jeho chôdzi nie sú rozpoznateľné žiadne problémy, krívanie, muž má obuté topánky s bielou podrážkou,

oblečené rifle bledomodrej farby, zvršok s kapucňou bledej farby, na hlave má tmavú šiltovku a na očiach
slnečné okuliare.

Z evidenčnej karty vozidla zn. Toyota Carina E GL 64SBK1 evidenčného čísla N. tmavozelenej metalízy
súd zistil, že ako vlastník vozidla je stále evidovaný M. G. a ako budúci vlastník a držiteľ C. Z., bytom

Z., O. Č.. XXXX/XXA.

Súd tiež oboznámil správu spoločnosti Y. Slovensko a.s. Bratislava o zadržaní kreditnej karty
poškodenej,poškodenoupredloženédokladykodcudzenýmveciamaodbornévyjadreniakichhodnote.

Všeobecná zdravotná poisťovňa na žiadosť súdu oznámila, že obžalovaný je ich poistencom od
01.01.1995, pričom v dňoch 22.09.2015 a 29.09.2015 neeviduje žiadne výkony zdravotnej starostlivosti
poskytnuté tomuto poistencovi.

Súd následne vyžiadal stanovisko zdravotníckeho zariadenia S. H. s.r.o. Galanta k uvedenému

oznámeniu zdravotnej poisťovne, na čo zdravotnícke zariadenie oznámilo, že uvedené výkony
zdravotnej starostlivosti poisťovni nefakturovali, pretože vysoko prekračujú limity faktúr za zdravotnú
starostlivosť za mesiac a preto ku koncu mesiaca niekedy zdravotnú výkony poisťovni nefakturujú.

Na základe vyššie opísaného dokazovania súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom 2T/108/2016 z

13.06.2018, ktorým podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v prípade
oboch žalovaných skutkov oslobodil.
Proti citovanému rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie prokurátor a poškodená Ľ. U., o ktorých
rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1To/82/2018 z 13.11.2018 tak, že rozsudok súdu I. stupňa
podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku zrušil v oslobodzujúcej časti

týkajúcej sa skutku pod bodom 2 a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a tiež odvolanie poškodenej zamietol ako podané
neoprávnenou osobou.
Rozsudok súdu I. stupňa z 13.06.2018 sa tak vo vzťahu k časti, v ktorej bol obžalovaný oslobodený
spod obžaloby prokurátora pre skutok pod bodom 1. Obžaloby, stal právoplatným.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd I. stupňa vo vzťahu ku skutku pod
bodom 2 obžaloby prokurátora pri hodnotení dôkazu - znaleckého dokazovania posudkom KEÚ PZ
Bratislava jednotlivo a následne v jeho súvislostiach s ostatnými dôkazmi, nepostupoval správne, keďtieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Odvolací súd v tomto smere poukázal na
prednes znaleckého posudku O.. P. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2017, ktorá zotrvala na
závere o „vysokej pravdepodobnosti zhody“ osoby zosnímanej kamerovým zariadením na bankomate

s porovnávacím materiálom, na ktorom je zobrazený obžalovaný, na základe porovnania skupinových
i zvláštnych jedinečných znakov hlavy a tváre, keď popísané znaky hlavy a tváre vykazovali zhodu. Z
praxe používanej zhody 40 všeobecných znakov ( jednoznačná identifikácia) znalkyňa zistila zhodu v 30
všeobecných znakoch a uviedla, že sa používa 5 bodová stupnica zhody od najnižšej po najvyššiu (od 1
po 5) pričom u obžalovaného konštatovala stupeň 3. Pri ich skúmaní sa dali vyhodnotiť viditeľné znaky,

bola zistená zhoda pri väčšom počte znakov, 5 všeobecných znakov môžu mať viacerí ľudia, ale nie
taký počet, ako bolo zistené v tomto prípade. V súvislosti s uvedenou stupnicou odvolací súd považoval
za potrebné si uvedomiť kvalitatívny rozdiel medzi jednotlivými bodmi:
- bod 2 - osobu nie je možné vylúčiť ani potvrdiť,
- bod 3 - vysoká pravdepodobnosť identifikácie,
- bod 4 - veľmi vysoká pravdepodobnosť identifikácie.

Podľa odvolacieho súdu by právne úvahy súdu I. stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku
by boli akceptovateľné vo vzťahu k bodu 2/, kedy by skutočne bolo potrebné aplikovať zásadu „in
dubio pro reo“, nie však už pri bode 3/ a ďalších bodoch. Nemenej významným faktom, ktorým sa
podľa odvolacieho súdu súd I. stupňa pri hodnotení posudku nezaoberal, je rozbor predchádzajúcej
trestnej činnosti obžalovaného, pričom poukázal na to, že vo veci Okresného súdu Bratislava II sp.

zn. 5T/93/2011 podstata jeho konania spočívala v tom, že si v roku 2011 neoprávnene zaobstaral
platobnú kartu, s ktorou sa pokúsil vykonať výber v bankomate a rovnako konal aj vo dvoch prípadoch
vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/37/2012. Berúc do úvahy objektívnosť znaleckého
posudku a jeho záver o vysokej pravdepodobnosti identifikácie obžalovaného ako páchateľa skutku v
bode 2 spolu s ostatnými dôkazmi, preukazujúcimi odcudzenie bankomatovej karty poškodenej doposiaľ

nestotožneným páchateľom, sú tieto dôkazy podľa odvolacieho súdu za postačujúce na prokurátorom
požadovaný záver o vine obžalovaného.

Keďže odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení neuložil súdu I. stupňa dopĺňať dokazovanie o
vykonanie žiadnych ďalších dôkazov, súd na hlavnom pojednávaní z vlastnej iniciatívy, ani nepovažujúc

to za potrebné, žiadne ďalšie dôkazy vo vzťahu ku skutku pod bodom 2 obžaloby prokurátora
nevykonával.

Pokiaľ obžalovaný navrhoval vypočuť v konaní pred súdom ako svedka svoju matku O. U. k okolnostiam
svojho pobytu doma v deň návštevy lekára, súd jednak tento návrh obžalovaného považoval z hľadiska

časového za podaný v rozpore s upozornením obžalovaného, daného mu v písomnej výzve súdu podľa
§ 240 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku ( a síce, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
stranám boli známe v čase doručenia tejto výzvy, môže súd odmietnuť) a jednak vykonanie tohto dôkazu
ani súd nepovažoval za potrebné pre svoje rozhodnutie s poukazom práve na vyššie citovaný právny
názor odvolacieho súdu vyjadrený v tejto veci, predovšetkým vo vzťahu k hodnoteniu záverov vo veci

podaného znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu súd návrh obžalovaného na vykonanie dôkazu
výsluchom tohto svedka odmietol.

Súd na základe vyššie opísaných dôkazov, hodnotených jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach
a v intenciách právneho názoru, vysloveného nadriadeným súdom v prejednávanej veci a ktorým

je viazaný, dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, žalovaného pod bodom 2 obžaloby
prokurátora, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd dospel k záveru, že osobou, ktorá dňa 22.09.2015 v čase o 14.00. hod. použila kreditnú kartu
vydanú spoločnosťou Y. jej držiteľke Ľ. U. pri celkom troch neúspešných pokusoch o výber finančnej

hotovosti v meste Šaľa na ulici C. Č.. X prostredníctvom bankomatu Z. Z. a.s., a to potom, ako
bola táto poškodenej Ľ. U. odcudzená spolu s ďalšími vecami dňa 22.09.2015 v čase o 13.30.
hod. v Nových Zámkoch pred obchodným domom G. dosiaľ nestotožneným páchateľom, bol práve
obžalovaný. Tento záver súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu oprel o záver objektívneho znaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava, z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvia

kriminalistickej antropológie o vysokej pravdepodobnosti identifikácie obžalovaného ako páchateľa
skutku pod bodom 2, a to aj v kontexte s ostatnými dôkazmi, preukazujúcimi samotné odcudzenie
predmetnej kreditnej karty poškodenej dosiaľ neznámym páchateľom a tiež aj v nadväznosti na rozbor
predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil prečinu neoprávnenéhovyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek
1 Trestného zákona (vec jeho predchádzajúcich odsúdení vo veci okresného súdu Bratislava 2 sp.zn.
5T/93/2011 a Okresného súdu Bratislava 5 sp.zn. 2T/37/2012). Pre záver súdu o vine obžalovaného bolo

irelevantné, akým spôsobom sa predmetná kreditná karta po jej odcudzení poškodenej dňa 22.09.2015
dostala do dispozície obžalovaného (či už nálezom, poskytnutím inou osobu alebo akokoľvek inak
bez súhlasu jej oprávnenej držiteľky), keďže je nesporné, že obžalovaný nedisponoval súhlasom
poškodenej na obstaranie si tejto karty a už vôbec nie na jej použitie akýmkoľvek spôsobom. Obrana
obžalovaného z hľadiska jej spôsobu, ktorý predniesol až na hlavnom pojednávaní, spočívajúca v

tvrdení, že v rozhodnom čase mal nasadenú sadrovú dlahu, nebola spôsobilá spochybniť závery vyššie
označeného znaleckého posudku, a to práve s poukazom na v znaleckom posudku konštatovanú
výšku pravdepodobnosti identifikácie obžalovaného ako osoby, zachytenej na kamerovom zázname z
bankomatu v rozhodnom čase.

Súd upravil skutkovú vetu predmetného skutku v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania

a aj s poukazom na upozornenie odvolacieho súdu, dané súdu I. stupňa už v prvom jeho zrušujúcom
uznesení a skutok následne kvalifikoval ako dokonaný trestný čin, na ktorú možnosť súd obžalovaného
upozornil už na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2019, keďže už neoprávnené obstaranie si platobnej
karty na účel ju použiť ako pravú a tiež aj pokus, hoc aj neúspešný, o výber finančnej hotovosti
prostredníctvom neoprávnene obstaranej platobnej karty, je subsumovateľné pod ust. § 219 odsek 1

Trestného zákona ako dokonaného trestného činu.

Súd tak uznal obžalovaného vinným majúc za to, že vo výroku rozsudku opísaným protiprávnym
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia a
používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného

zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem
spoločnosti na ochrane majetku v podobe ochrany výkonu vlastníckeho práva pri využívaní takýchto
platobných prostriedkov, a to tak, že si neoprávnene obstaral inú platobnú kartu na účel použiť ju ako
pravú a na taký účel ju použil. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti

medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho
úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po
stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkami (keď
si obžalovaný platobnú kartu poškodenej obstaral neoprávnene, t.j. bez jej súhlasu a tiež sa celkom

trikrát pokúsil jej prostredníctvom aj o výber finančnej hotovosti ), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný,
mierou zavinenia obžalovaného a jeho zištnou pohnútkou.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta bydliska nie je bližšie
hodnotený a súd nemal preukázaný ani žiadny legálny pracovný pomer obžalovaného. Obžalovaný má

v evidencii priestupkov evidované nielen, a to mnohopočetné, postihnutia za priestupky na úseku cestnej
dopravy, ale aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku. Obžalovaný má
v odpise z registra trestov viacero záznamov pre spáchanie trestných činov rôznorodého charakteru,
avšak s prevahou majetkovej trestnej činnosti, a to aj konkrétne za spáchanie trestných činov podľa
§ 219 odsek 1 Trestného zákona tak, ako je vyššie uvedené, čo svedčí o sklonoch obžalovaného k

páchaniu takto orientovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/120/2014 z 30.12.2014, právoplatným
dňa30.12.2014,uznanývinnýmzozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d)

Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom za súčasného uloženia zákazu požívať návykové
látky a povinnosti podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného
odsúdenia.

Z odpisu z registra trestov pritom vyplýva, že obžalovaný sa dňa 14.07.2014 dopustil trestného činu
krádeže aj na území Rakúskej republiky.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/58/2018 z 12.12.2018, právoplatného dňa
25.07.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/23/20019 z 25.07.2019, bol
obžalovaný uznaný vinným zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 odsek

1 k § 20 k § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona (skutok zo dňa 31.01.2018 až
01.02.2018), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na skutočnosť, že skutok vo vyššie označenej trestnej veci Okresného súdu Bratislava IV
bol spáchaný potom, ako bol obžalovanému v prejednávanej veci dňa 28.09.2016 doručený súdom

skôr vydaný trestný rozkaz sp.zn. 2T/108/2016 z 19.09.2016, v označenej trestnej veci Okresného súdu
Bratislava IV nešlo o súbeh trestných činov, z ktorého dôvodu neboli splnené podmienky pre ukladanie
súhrnného trestu, a to aj s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp.zn. Tpj 31/2018,
ale obžalovanému bolo na mieste ukladať trest samostatný.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený vo veci okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/120/2014).
Trestný zákon za prečin podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody 1 až 5

rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného
zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolností poľahčujúcich zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia
slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o
jednu tretinu, t.j. na 28 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
takto zvýšenej trestnej sadzby, majúc za to, že trest uvedenej výmery je na ochranu spoločnosti a

nápravu obžalovaného dostatočný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súd je toho názoru, že uložený trest reflektuje okolnosti, za ktorých bol obžalovaným uvedený majetkový

prečin spáchaný, tiež jeho doterajší prístup k dodržiavaniu právnym poriadkom určených noriem
správania sa, keďže sa do rozporu so zákonom nedostal po prvý krát a súčasne skutok v prejednávanej
veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Obžalovaný je pritom osobou, ktorá sa v minulosti dopustila nielen zhodných prečinov, ale aj iných
majetkovo motivovaných trestných činov. Z uvedeného je zrejmé, že u obžalovaného ani dosiaľ mu

opakovane ukladané výchovné tresty, nespojené bezprostredne so zásahom do jeho osobnej slobody,
neviedli k želanému nápravnému účinku, keďže sa znovu dopustil takého trestného činu, a to naviac
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a
v uvedenej výmere je tak na mieste nielen pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť
nápravuobžalovaného,viesťhokvedeniuriadnehoživotavbudúcnosti,vyjadriťjehomorálneodsúdenie

spoločnosťou a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti, ale, a to predovšetkým, si to vyžaduje
účinná ochrana spoločnosti.

Poškodená Ľ. U. na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2019 modifikovala skôr ňou uplatnený nárok
na náhradu škody s tým, že náhradu škody, ktorej výšku ale nešpecifikovala ani nezdokladovala

žiadnym spôsobom, žiada od obžalovaného nahradiť aj z titulu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s
nutnosťou zablokovania všetkých kariet a vybavením nových dokladov. Keďže však súd, po nadobudnutí
právoplatnosti jeho predchádzajúceho rozsudku z 13.06.2018 vo vzťahu k oslobodeniu obžalovaného
pre skutok pod bodom 1 obžaloby, nemal z vykonaného dokazovania preukázané žiadne náklady ako
majetkovú škodu, ktorá by poškodenej vznikla v súvislosti so skutkom pod bodom 2 obžaloby a ani sama

poškodená do skončenia dokazovania za týmto účelom nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiadne
dokazovanie, súd poškodenú s týmto nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288
odsek 1 Trestného poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).