Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010482
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416010482.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného O. U. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a iné, na základe
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/556/15/4404 z 14.09.2016, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 13.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

obžalovaný O. U., nar. XX.XX.XXXX S. B., trvale bytom Z., D. Č.. XXXX/XXA, prechodne bytom Z., O.

Č.. XXXX/XXA, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Bratislava v inej trestnej veci

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/556/15/4404 z 14.09.2016
pre skutok v bode 1 právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a pre

skutok v bode 2 právne posúdený ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického
platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1. dňa 22.09.2015 v čase o 13:30 hod., na Ulici Š. S. D. R., na parkovisku pred Obchodným domom
Kaufland,znákupnéhokošíkaodstavenéhoprivozidleVWPolo,evidenčnéhočíslaD.,odcudzilkabelku,
obsahom ktorej boli peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške 35,- €, ďalej hotovosť vo výške 5,- €,
stravné lístky nezistenej hodnoty, karty Jednoty SD, tankovacie karty, bankomatovú kartu Slovenskej

sporiteľne, rôzne vernostné kartičky, občianske preukazy vystavené na meno Ľ. U. a na meno M. T.,
prsteň zo žltého kovu v hodnote 230,- €, náušnica zo žltého kovu v hodnote 300,- €, briliantový prsteň
v hodnote 380,- €, mobilný telefón HTC ONE IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, telefón HTC Desire IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, HTC Desire IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, Sony Ericsson, dve Nokie, tablet I
Pad mini nezistenej hodnoty, pečiatka na podnikanie a pečiatka s adresou poškodenej, kľúče od domu,
kľúče od realitnej kancelárie, kľúče od bytu, USB kábel, nabíjačka na mobilný telefón, rôzna kozmetika,
a svojím konaním spôsobil poškodenej Ľ. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D. R.,

škodu vo výške 1.100,- €,
2. dňa 22.09.2015 v čase o 14:00 hod. v meste Š.V., D. X. C. X, pomocou bankomatovej karty
číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, spoločnosti Cetelem Slovensko, a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36
Bratislava, patriacej poškodenej Ľ. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D. R., sa
pokúsil vykonať trikrát výber presne nezistenej finančnej hotovosti, pričom pri treťom neoprávnenom
pokuse o výber, bankomatová karta bola zablokovaná bankomatom Slovenskej sporiteľne, a. s.,
umiestneného na adrese Hollého 9, Šaľa, číslo terminálu 001306, avšak k výberu finančnej hotovosti

z bankomatu neprišlo,pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená Ľ. U., nar. XX.XX.XXXX S. Š., trvale bytom D.
R., D. Č.. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 14.09.2016 pod sp.zn. 1Pv/556/15/4404
obžalobu na obvineného O. U. pre hore uvedené prečiny.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný z oboch skutkov, uvedených v obžalobe a
súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: Ľ. U., U. S., C. Z., O.. P. G.,
L.. O. C., znaleckým dokazovaním, oboznámením obrazových záznamov a listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd preto postupom podľa § 258 odsek 4
Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kedy poprel, že by ukradol z auta
poškodenej nejaké veci pred obchodným domom Kaufland, tiež to, že by vyberal z jej bankomatovej
karty peniaze. K predloženému obrazovému záznamu spred OD Kaufland zo dňa 22.09.2015 uviedol, že
tam nebol, ale vozidlo na zázname pozná, nakoľko to je vozidlo jeho bývalej družky C. Z., na ktorom sa v

minulosti niekoľkokrát viezol a aj ho šoféroval. K osobe, zachytenej na zázname z kamery, umiestnenej
na bankomate v Šali na ulici C. zo dňa 22.09.2015 o 14.00. hod. vtedy uviedol, že nevie, kto to je, pričom
tá osoba sa na neho podobá s tým, že možno je to jeho dvojník.

Poškodená Ľ. U. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa

22.09.2015 v čase asi 13.30. hod. bola nakupovať v OD Kaufland v Nových Zámkoch, po tom, ako
nakúpila, prišla aj s nákupným vozíkom k svojmu vozidlu a začala do kufra auta vykladať nákup a dala
tam aj kabelku. Následne ale niektoré veci preložila do chladničky na zadnom sedadle vozidla. Vtedy
k nej prišiel jeden mladý muž a pýtal sa jej, či jej neukradli kabelku, pretože videl utekať jedného muža
s kabelkou. Zistila následne, že kabelku nemá a volala políciu. Svedkyňa tiež vysvetlila, že možno

v prvotnej výpovedi nevedela uviesť, či kabelku mala v kufri alebo v nákupnom vozíku, ale teraz s
istotou tvrdila, že kabelku mala pred krádežou v kufri vozidla. Svedkyňa následne vypovedala, že v
odcudzenejkabelkesa nachádzalivšetkytieveci,ktorésauvádzajúvobžalobeatiežajiné,ktorésatam
neuvádzajú.Vypovedala,žetenmladýmuž,ktorýjuupozornilnaodcudzenúkabelkujejopísalpáchateľa
s tým, že mal na sebe oblečené niečo bledé, do tváre mu ale nevidel a tiež jej povedal typ, farbu a ŠPZ

vozidla, do ktorého potom nastúpil. Poškodená tiež uviedla, že v kabelke mala aj bankomatové karty, a
to aj spoločnosti Cetelem, z ktorej jej oznámili, že táto bola zadržaná niekde v bankomate.

Svedok U. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetnom čase sa vracal na internát okolo
Kauflandu, keď videl bežať muža s dámskou kabelkou, čo mu prišlo zvláštne. Následne si všimol

poškodenú, ako niečo hľadá a preto sa jej opýtal, či jej nechýba kabelka, pretože videl jedného muža
s kabelkou utekať preč. Poškodená zistila, že kabelka jej skutočne chýba a preto volali políciu. Svedok
tiež vypovedal, že muža s kabelkou videl nastúpiť do zeleného vozidla, ktoré polícii bližšie vtedy opísal,
muža nevedel bližšie opísať pre odstup času.
Súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede tohto svedka z prípravného konania, kedy vypovedal,

že muž nasadol do auta tmavozelenej farby EČV: N. a muža opísal tak, že tento mal na hlave šiltovku
tmavejfarby,bielumikinu,svetlejšierifleaklasickévychádzkovétopánky,bolvysokýasi175cm,strednej
postavy, ani chudý ani príliš tučný, so tváre mu ale nevidel.

Svedkyňa C. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že bola vlastníčkou osobného motorového vozidla Toyota

Karina EČV: N., nepamätá si ale, od koho ho kúpila s tým, že toto nebolo ani prepísané a bolo rozbité. Na
otázku, kde sa nachádzalo toto vozidlo dňa 22.09.2015 uviedla, že ho požičala jednej cigánke menom V.,
ktorá jej ho síce vrátila, ale bolo nepojazdné, pričom spomínaná V. s obžalovaným nič nemá. Tvrdila tiež,
že s obžalovaným žila v pomere pred 14 rokmi, odvtedy nie sú partnermi a tvrdila, že auto obžalovanému
nikdy nepožičala.Súd oboznámil aj obžalovaným na hlavnom pojednávaní predložené lekárske správy zdravotníckeho
zariadenia S. H. Z..F..P.. B., a to zo dňa 22.09.2015 o 11.39. hod. a zo dňa 29.09.2015, z ktorých vyplýva,
že MUDr. P. G. v uvedenom zdravotníckom zariadení ošetril osobu s osobnými údajmi obžalovaného,

u ktorej bolo zistené poranenie pravého členka, ktorý bol výrazne opuchnutý, s hematómom laterálne,
palpačne bolestivý, bez krepitu, s ľahko obmedzenou hybnosťou a bola jej nasadená sadrová dlaha
a určený termín kontroly na deň 29.09.2015, kedy jej následne bola sadrová dlaha odstránená a bola
nasadená ortéza.

Na návrh obhajoby súd následne vypočul MUDr. P. G. ako svedka na hlavnom pojednávaní, kedy tento
vypovedal, že u obžalovaného dňa 22.09.2015 diagnostikoval vyvrtnutie členka, ktorá diagnóza pre
schopnosť pohybu je veľmi individuálna s tým, že niekedy sa nedá na zranenú nohu ani stupiť, pretože
veľmi bolí a utekať sa s takýmto zranením dá len veľmi ťažko, prípadne je to vylúčené. Tiež vypovedal,
že čas ošetrenia, uvedený na písomnom náleze, zodpovedá reálnemu času ošetrenia v jeho ambulancii.
Po vzhliadnutí predmetnej lekárskej správy doplnil, že obžalovanému naordinoval sadrovú dlahu, ktorá

sa dáva v závažnejších prípadoch, táto sa nasadzuje priamo v jeho ambulancii, pričom v prípade takejto
fixácie je hybnosť končatiny ešte viac zhoršená, ale chôdza je menej bolestivá. Na otázku odpovedal, že
RTG snímok končatiny obžalovaného nerobil, pričom tento postup je na zvážení lekára, sadrová dlaha
sa dáva aj v prípade podozrenia na roztrhnutie väzov, obžalovaný mal roztrhnutý iba jeden, a to predný,
čo je zistiteľné podľa prítomnosti hematómu. Svedok tiež uviedol, že od pacienta si vypýtal iba kartičku

poistenca a myslí si, že obžalovaný je osobou, ktorú v predmetných dňoch ošetroval, pričom tohto ako
osobu nepozná a vtedy ho ošetroval prvý krát.

Svedok Ing. O. C., vyšetrovateľ, vykonávajúci vyšetrovanie v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní ako svedok vypovedal, že obžalovaný ani svedkyňa C. Z. mu počas ním realizovaných

úkonov v tejto veci nepredkladali žiadne lekárske správy, obžalovaný mal túto možnosť a pokiaľ by mu
nejaké lekárske správy predložil, bol by sa nimi zaoberal.

Súd najskôr so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava
z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvia kriminalistickej antropológie,

neskôr ale súd z vlastného podnetu považoval za potrebné znalca vypočuť na hlavnom pojednávaní.
Znaleckým ústavom poverená znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch písomne
podaného znaleckého posudku, kedy uviedla, že na snímkach z kamerového záznamu bankomatu
Šaľa - S. č. XXXX a upravených snímkach boli vyhodnotené znaky: šírka nosa, veľkosť hrotu nosa,
chrupavčitá časť nosa, chrbát nosa (priebeh kostená - chrupavčitá časť), nasadenie nosových krídeliek,

výška hornej pery, šírka a tvar filtra, výška dolnej pery, pery spolu, obrys sliznice hornej pery, obrys
sliznice dolnej pery, výška slizničnej časti hornej pery, výška slizničnej časti dolnej pery, línia úst,
kútiky úst, nasolabiálna ryha, tvar brady, profil brady, zavinutie helixu ušnice, celkový tvar obrysu
ušnice, reliéf pravej ušnice, tragus pravej ušnice, dolný okraj lalôčika ušnice, priľahlosť ušnice a hrana
zarastania oblasti brady a fúzov, pričom tieto znaky vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári

osoby - porovnávacích fotografiách obžalovaného. Z uvedeného vyplýva, že na spornom materiály je s
vysokou pravdepodobnosťou zobrazená rovnaká osoba ako na predloženom porovnávacom materiáli.
Súčasne bolo zistené, že relevantná osoba, zobrazená na záznamoch OD Kaufland a vyhotovených a
upravenýchsnímkachniejevhodnánaskúmanieantropologickousomatoskopickoumetódouzaúčelom
identifikácie a preto porovnanie ani nebolo vykonané.

Znalkyňa doplnila, že porovnávala iba tie znaky hlavy a tváre, ktoré boli viditeľné, pretože v danom
prípade neboli viditeľné znaky čelovej oblasti hlavy a očí, pričom všetky znaky uvádzané v znaleckom
posudku a ktoré vykazovali zhodu s porovnávacím materiálom sú tzv. všeobecnými znakmi, jedine
priebeh chrbta nosa môže byť považovaný v tomto prípade za jedinečný znak. Podľa ustálenej praxe
je pre jednoznačnú identifikáciu osoby potrebná zhoda aspoň v 40-tich všeobecných znakoch, v danom

prípade na základe počtu a váhy zhodných všeobecných znakov dospela k záveru o ňou uvedenom
stupni pravdepodobnosti, že na spornom materály je zachytená osoba, ktorej porovnávací materiál
jej bol predložený na skúmanie. Podľa vyjadrenia znalkyne teoreticky jeden špecifický znak stačí na
jednoznačné vylúčenie identity osoby.

Z oboznámeného záznamu z kamerového systému pred OD Kaufland v Nových Zámkoch súd zistil,
že na tomto je zachytený priebeh skutku pod bodom 1 obžaloby, pričom na zázname je zachytená
osoba páchateľa a ktorá je rozpoznateľná ako osoba mužského pohlavia, odetá v dlhých nohaviciach
bledomodrej farby, zvršku bledej farby s kapucňou a so šiltovkou na hlave a má obuté topánky s bieloupodrážkou. Zo záznamu nie sú rozpoznateľné detaily tváre tejto osoby. Zo záznamu je zistiteľné ďalej
to, že osoba po odcudzení kabelky poškodenej a úteku od jej vozidla s touto nastupuje na miesto
spolujazdca do osobného motorového vozidla tmavozelenej resp. modrozelenej metalízy. Zo záznamu

nie je rozpoznateľné, že by páchateľ kríval, mal problémy s chôdzou alebo že by mal na nohe sadrovú
dlahu.

Zoboznámenéhoobrazovéhozáznamuzkamerovéhosystému,umiestenéhonabankomateSlovenskej
sporiteľne a.s. na adrese Š., C. Č.. X súd zistil, že v čase skutku pod bodom 2 obžaloby je na tomto

zázname zachytený príchod muža k tomuto bankomatu, pričom tento muž prichádza k bankomatu, na
jeho chôdzi nie sú rozpoznateľné žiadne problémy, krívanie, muž má obuté topánky s bielou podrážkou,
oblečené rifle bledomodrej farby, zvršok s kapucňou bledej farby, na hlave má tmavú šiltovku a na očiach
slnečné okuliare.

Z evidenčnej karty vozidla zn. Toyota Carina E GL XXSBKX evidenčného čísla N. tmavozelenej metalízy

súd zistil, že ako vlastník vozidla je stále evidovaný M. G. a ako budúci vlastník a držiteľ C. Z., bytom
Z., O. Č.. XXXX/XXA.

Súd tiež oboznámil správu spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. Bratislava o zadržaní kreditnej karty
poškodenej,poškodenoupredloženédokladykodcudzenýmveciamaodbornévyjadreniakichhodnote.

Na základe vyššie opísaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 2T/108/2016 z
15.05.2017, ktorým podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v prípade
oboch žalovaných skutkov oslobodil.
Proti citovanému rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie prokurátor a poškodená Ľ. U., o ktorých

rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 1To/61/2017 z 26.10.2017 tak, že rozsudok súdu I. stupňa
zrušil a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a odvolanie poškodenej
zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd I. stupňa nevykonal dokazovanie v

rozsahu dostatočnom pre správne rozhodnutie o podanej obžalobe a právny záver súdu I. stupňa,
že nebolo dokázané, že žalované skutky spáchal obžalovaný, nemožno považovať za správny a je
predčasný.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení na strane 3 a 4 v troch odsekoch vytýkal správnosť a
úplnosť tzv. skutkovej vety obžaloby prokurátora, následne poukázal pokiaľ ide o skutok pod bodom 2

napadnutého oslobodzujúceho rozsudku na nesúlad právnej vety s tam uvedeným skutkovým záverom
- „............neoprávnene si obstarať platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý.............“ s tým, že
v súvislosti s právnou kvalifikáciou je potrebné sa zaoberať aj tým, či sa nejedná o jednočinný súbeh
žalovaných trestný činov a jeden skutok.
Odvolací súd tiež poukázal na potrebu pri hodnotení dôkazov zohľadniť čas, kedy obžalovaný uplatnil

na hlavnom pojednávaní prezentovaný spôsob obhajoby vo vzťahu k ním predloženej lekárskej správy
MUDr. G. a z tohto dôvodu považoval za potrebné dôsledne preveriť uvedenú obhajobu obžalovaného
napr. výsluchom zdravotnej sestry, ktorá mala sádrovú dlahu obžalovanému nasadzovať a eventuálne
u príslušnej zdravotnej poisťovni, a to s poukazom na buď žiadne alebo nejednoznačné závery MUDr.
G. na hlavnom pojednávaní.

Záverom odvolací súd uviedol, že súd môže vinu oprieť aj o nepriame dôkazy, a to za predpokladu,
že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nerušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí
preto len jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku
zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k
dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných

záverov. Nepriame dôkazy vedúce síce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, nevylučujúce ale
reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny
obvineného (napr. R38/1970-I).

Súd, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie o tie dôkazy, ktoré príkladmo

odvolací súd uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení a vyžiadal zo zdravotníckeho zariadenia S. H.
Z..F..P.. B. oznámenie údajov o zdravotnej sestre, ktorá dňa 22.09.20115 nasadzovala O. U. sadrovú
dlahu a dňa 29.09.2015 mu ju snímala a na základe tohto oznámenia vypočul na hlavnom pojednávaní
ako svedka C. W., vyžiadal správu zo zdravotnej poisťovne obžalovaného a následne znovu správuzdravotníckeho zariadenia S. H. Z..F..P.. B.. Súčasne na hlavnom pojednávaní na návrh poškodenej
dopočul i svedka L.. C..

Svedkyňa C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predpokladá, že v uvedených dňoch
zastupovala zdravotnú sestru, pokiaľ bola operovaná, v ordinácii MUDr. G. S. B., keďže je dôchodkyňa
a aj v súčasnej dobe a aj v roku 2015 zvykla na dohodu v tejto ordinácii zastupovať. Podľa vyjadrenia
svedkyne v ordinácii vykonáva všetky úkony, ktoré vykonáva zdravotná sestra v ambulancii, medzi
ktoré úkony bežne na pokyn lekára patrí aj nasadzovanie sadrových dláh a ich snímanie. Svedkyňa

nevedela uviesť, aké úkony vykonávala v dňoch 22.09.2015 a 29.09.2015, pretože denne ošetrujú aj
30 až 60 pacientov a v ambulancii je ako zdravotná sestra sama. Na otázku, či pozná obžalovaného a
či s ním prišla niekedy do kontaktu v ambulancii MUDr. G., uviedla, že si nepamätá a nepozná ho a k
oznámeniu zdravotníckeho zariadenia, že práve ona dňa 22.09.2015 ako zdravotná sestra nasadzovala
obžalovanému sadrovú dlahu na pravý členok a dňa 29.09.2015 ju mala dávať dole, sa nevedela vyjadriť
s tým, že si pre odstup času na pacientov z toho obdobia vôbec nepamätá.

Všeobecná zdravotná poisťovňa na žiadosť súdu oznámila, že obžalovaný je ich poistencom od
01.01.1995, pričom v dňoch 22.09.2015 a 29.09.2015 neeviduje žiadne výkony zdravotnej starostlivosti
poskytnuté tomuto poistencovi.

Súd následne vyžiadal stanovisko zdravotníckeho zariadenia S. H. Z..F..P.. B. k uvedenému oznámeniu
zdravotnej poisťovne, na čo zdravotnícke zariadenie oznámilo, že uvedené výkony zdravotnej
starostlivosti poisťovni nefakturovali, pretože vysoko prekračujú limity faktúr za zdravotnú starostlivosť
za mesiac a preto ku koncu mesiaca niekedy zdravotnú výkony poisťovni nefakturujú.

Poškodenánavrhladopočuťsvedka-vyšetrovateľaIng.O.C.,keďžetentosamalpredňouvprípravnom
konaní vyjadriť, že obžalovaný prišiel na výsluch v tých istých okuliaroch, v akých je zachytená osoba
na obrazovom zázname.
Svedok Ing. O. C. na hlavnom pojednávaní následne uviedol, že obžalovaného v predmetnej trestnej
veci vypočúval iba raz, pričom bol výsluch osobne vykonať na OO PZ Sereď. Podľa jeho vyjadrenia

mal obžalovaný oblečenú kockovanú košeľu a mal aj okuliare, na ktoré ho upozornil kolega, ktorý bol
pri výsluchu prítomný s tým, že sa podobajú na okuliare z obrazového záznamu a pokiaľ si pamätá,
obžalovaný vtedy povedal, že ich kúpil a nie sú to tie isté. Túto skutočnosť ale svedok nezaprotokoloval
do zápisnice dôvodiac tým, že sa mu nezdalo, že by boli tie okuliare presne také isté ako na zázname,
pretože tvar bol možno podobný, okuliare neboli celkom okrúhle, ale trochu sploštené ale rozdielnosť

postrehol predovšetkým vo farbe rámu v bočnej časti, keďže na obrazovom zázname sa mu zdal
strieborný a tie, ktoré mal obžalovaný pri výsluchu, boli v tejto časti zlatej farby, ale to bolo opačne.
Svedok na otázku odpovedal, že okuliare obžalovaného vtedy nezaistil, a to ani fotograficky pre účely
prípadného porovnania. Tvrdil, že poškodenej určite nepovedal, že okuliare boli také isté, pretože v
opačnom prípade by ich bol zaistil alebo aspoň vyhotovil fotografiu.

Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania a to aj po jeho doplnení podľa
pokynov odvolacieho súdu súd znovu dospel k záveru, že oba skutky, ktoré obžaloba kládla za vinu
obžalovanému, sa stali a tieto aj vykazujú znaky trestného činu, avšak podľa názoru súdu nebolo
týmto vykaným dokazovaním bez pochybností preukázané, že žalovaných skutkov sa dopustil práve

obžalovaný O. U.. Podľa názoru súdu aj po doplnení dokazovania naďalej absentuje úplná, ucelená
reťaz či už priamych ako nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o vine
obžalovaného a súčasne vylúčiac reálnu možnosť, že páchateľom týchto skutkov môže byť aj iná osoba
než obžalovaný (R38/1970-I, na ktorý poukázal aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení).

Súd mal preukázané, že osoba páchateľa skutku pod bodom 1 obžaloby po odcudzení kabelky
poškodenej nastúpila do osobného motorového vozidla, ktorého faktickou držiteľkou bola podľa
výsledkov dokazovania matka detí obžalovaného, tiež to, že táto osoba je oblečená v odeve, ktorý
laickým porovnaním vykazuje podobnosť s oblečením, v ktorom je odetá osoba, zachytená na
obrazovom zázname z kamerového systému umiestneného na bankomate, v ktorom sa páchateľ pokúsil

realizovať v meste Šaľa v čase o 14.00. hod. výber z poškodenej odcudzenej kreditnej karty a ktorej
identifikácia bola predmetom znaleckého skúmania z odvetvia kriminalistickej antropológie s vyššie
opísaným výsledkom, avšak podľa názoru súdu z týchto dôkazov nemožno vyvodiť záver, že ide o
jednu a tú istú osobu. Páchateľa skutku totiž vôbec neidentifikovala poškodená (ktorá sama krádežkabelky vôbec nepostrehla), svedok U. S. (vo svojej výpovedi z prípravného konania po vznesení
obvinenia, ako jedinej z prípravného konania použiteľnej v konaní pred súdom) túto opísal v podstate
iba v rozsahu, v akom je tento pozorovateľný aj na obrazovom zázname z kamerového systému. Podľa

záverovznaleckéhoposudkuzodvetviakriminalistickejantropológiepritomtietozáznamyzkamerového
systému z miesta krádeže nie sú spôsobilé na antropologickú identifikáciu somatickou metódou, a
teda nielen na porovnávanie s predloženým porovnávacím materiálom obžalovaného, ale ani na
porovnávaniesobrazovýmzáznamomspredbankomatuvmesteŠ.,ktorýboltiežpredmetomskúmania.
Neexistuje preto žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť žiadne pochybnosti nevzbudzujúci

záver, že osoba, ktorá poškodenej odcudzila kabelku s ňou opísaným obsahom, je tou istou osobou,
ktorá následne použila poškodenej odcudzenú kreditnú kartu v bankomate v meste Š. a podľa názoru
súdu vo veci vykonané dôkazy ani nepredstavujú ucelenú, žiadnou pochybnosťou nenarušenú reťaz
dôkazov, umožňujúcu následne dospieť ani k jednoznačnému záveru, že odcudzenú kreditnú kartu
poškodenej použil práve obžalovaný O. U..

Tento záver nemožno vyvodiť ani z výsledkov znaleckého skúmania z odvetvia kriminalistickej
antropológie, ktorým osoba na skúmanom obrazovom zázname nebola identifikovaná ako obžalovaný
jednoznačne, ale výsledok tohto znaleckého skúmania svedčí iba o vysokej pravdepodobnosti, že touto
osobu je práve obžalovaný. Podľa názoru súdu takýto výsledok znaleckého skúmania nie je spôsobilý
bez ďalšieho (t.j. bez podpory ďalšími dôkazmi) viesť k záveru, že páchateľom skutku pod bodom 2

a tobôž nie odvodzujúc od toho aj skutku pod bodom 1 obžaloby, je práve obžalovaný. Takýto záver
neodôvodňuje ani inak pochybnosti vzbudzujúca výpoveď faktickej držiteľky vozidla, do ktorého páchateľ
po spáchaní skutku pod bodom 1 obžaloby nastúpil a odišiel z miesta činu preč, C. Z., ktorá je matkou
detí obžalovaného. Táto síce dokonca v rozpore s tvrdením obžalovaného z prípravného konania
vypovedala, že mu toto vozidlo nikdy nepožičala a pochybnosti vzbudzuje aj jej tvrdenie, že nie je

s obžalovaným v žiadnom vzťahu (hoci rozhodnutie o postihu obžalovaného za priestupok, spáchaný
proti nej, svedčí o opaku), na druhej strane ani z jej výpovede, ani z iného dôkazu nevyplýva, že by
predmetným motorovým vozidlom v rozhodnom čase disponoval práve obžalovaný a že tento sa dňa
22.09.2015 v čase o 13.30. hod. nachádzal na parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Nových
Zámkoch.

V konaní tak nebol produkovaný žiadny dôkaz, odôvodňujúci jednak záver, že v prípade osôb,
zachytených na oboch obrazových záznamoch, ide o jednu a tú istú osobu a rovnako ani záver, že v
oboch prípadoch je touto osobou práve obžalovaný. Ucelenosť a sústavnosť komplexu v prejednávanej
veci zadovážených dôkazov ( ktoré v prípravnom konaní založili podozrenie voči obžalovanému) naviac

na hlavnom pojednávaní ešte viac narušila pochybnosť, vyplývajúca z dôkazu, ktorý v konaní pred
súdompredložilobžalovaný,atovpodobelekárskejsprávyzjehoošetreniaMUDr.P.G.vzdravotníckom
zariadeníS.H.Z..F..P..B.avýsluchomsamotnéhotohtolekáraakosvedka.Podľanázorusúdunemožno
skonštatovať ani zmenu obrany obžalovaného v konaní pred súdom, keďže tento už v prípravnom
konaní popieral spáchanie oboch skutkov a s tým, že v rozhodnom čase v meste Nové Zámky nebol,

na hlavnom pojednávaní sa však bránil aj tým, že bol dňa 22.09.2015 ošetrený traumatológom MUDr.
G. z dôvodu poranenia nohy, a to podľa lekárskej správy v čase o 11.39. hod., kedy mu bola na
pravý členok nasadená sadrová dlaha a ktorá podľa vyjadrenia lekára obmedzovala jeho hybnosť a táto
mu bola v ambulancii toho istého lekára sňatá dňa 29.09.2015 a bola mu predpísaná ortéza. Svedok
MUDr. G. všetky tieto skutočnosti potvrdil na hlavnom pojednávaní, vyjadril sa tiež, že obžalovaného

ako osobu vôbec nepozná a v uvedenom prípade ho ošetroval prvý krát. Skutočnosť, že tento ošetrujúci
lekár dospel k záveru o diagnóze bez toho, aby mal k dispozícii RTG snímok zranenej končatiny a
tiež to, že osobu pacienta identifikoval iba na základe preukazu poistenca, podľa názoru súdu nemôže
viesť k záveru, že obžalovaný nebol v uvedenom čase týmto lekárom ošetrený, a to pre lekárom
skonštatovanú diagnózu a tiež, že by mu nebola nasadená sadrová dlaha. Rovnako aj skutočnosť,

že zdravotná sestra, ktorá v uvedené rozhodné dni vykonávala úkony zdravotnej starostlivosti v
predmetnom zdravotníckom zariadení, obžalovaného ako osobu nepozná, resp. si nepamätá, či ho
v uvedený deň ošetrovala rovnako, ako si nepamätala vôbec, aké úkony zdravotnej starostlivosti v
predmetné dni vykonávala, nemôžu viesť k záveru, že osoba, ktorej bola dňa 22.09.2015 nasadená
sadrová dlaha a dňa 29.09.2015 sadrová dlaha sňatá, nebol obžalovaný. Z dokazovania nevyplýva,

že by obžalovaný bol stálym alebo častým pacientom predmetného zdravotníckeho zariadenia a preto
podľa názoru súdu nie je neobvyklé a nemôže spochybňovať výpovednú hodnotu vyjadrení týchto
zdravotníckych pracovníkov, že si pre odstup času (viac ako 2 roky) a veľké množstvo denne ošetrených
pacientov na konkrétnu osobu pacienta nepamätajú. Zdravotnícke zariadenie vysvetlilo, z akého dôvoduuvedené úkony zdravotnej starostlivosti nefakturovalo zdravotnej poisťovni, pričom v tomto smere je
irelevantná prax iných zdravotníckych zariadení v obdobných prípadoch, keďže ide o samostatne
podnikajúce subjekty a je v ich kompetencii rozhodovanie, za ktoré úkony a či vôbec budú žiadať

úhradu. Súčasne z tohto postupu zdravotníckeho zariadenia nemožno konštatovať, že by obžalovaným
predložený dôkaz v podobe uvedených lekárskych správ bol nepravdivý, vykonštruovaný alebo dokonca
sfalšovaný, ktoré skonštatovanie by bolo púhou špekuláciou a zo strany súdu neprípustnou, v rozpore
so zásadami, platnými pre hodnotenie dôkazov v konaní pred súdom. Výsledky tohto, na hlavnom
pojednávaní doplneného dokazovania, však vedú podľa názoru súdu k ešte väčším pochybnostiam

o vine obžalovaného a k ďalšiemu narušeniu pre uznanie viny potrebnej vyššie uvedenej ucelenosti,
súhrnnej logickosti a nerušenosti sústavy dôkazov. Podľa lekárskej správy zdravotníckeho zariadenia
S. H. Z..F..P.. B. z 22.09.2018 síce vyplýva, že hybnosť pravého členka osoby ošetrenej osoby bola
pri vyšetrení (ktoré skonštatovalo aj výrazný opuch a hematóm) obmedzená iba ľahko, avšak následne
bola tejto osobe nasadená sadrová dlaha, ktorá skutočnosť podľa vyjadrenia MUDr. G. na hlavnom
pojednávaní ešte viac zhoršuje hybnosť členka, i keď je chôdza menej bolestivá. Pokiaľ osoba

obžalovaného mala byť ošetrená dňa 22.09.2015 vo vyššie uvedenom zdravotníckom zariadení (ktorá
skutočnosť nebola vyvrátená a žiadnym z vykonaných dôkazov nebol preukázaný opak), táto skutočnosť
síce nevylučuje fyzickú prítomnosť obžalovaného v čase spáchania skutkov na mieste činu (a to ani z
časového hľadiska vzhľadom na vzdialenosť medzi oboma miestami činu), avšak na druhej strane zo
žiadneho z obrazových záznamov z miest spáchania oboch žalovaných skutkov nevyplýva, že by sa

osoba páchateľapohybovalasťažkosťami,krívala,malaporanenúpravúnohualebodokoncanasadenú
sadrovú dlahu na pravom členku, keďže na záznamoch zachytená osoba má obuté topánky na oboch
nohách, pohybuje sa plynule a pred OD Kaufland v Nových Zámkoch dokonca rýchlo beží.

Vo vzťahu k vyjadreniu svedka Ing. C. pri jeho dopočutí na hlavnom pojednávaní k opisu okuliarov,

ktoré mal mať obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní v zmysle spôsobu zisťovania ich
podobnosti, resp. totožnosti s okuliarmi, v ktorých je zachytená osoba na obrazovom zázname z
kamerového systému na bankomate, súd osobitne výsledky tohto doplneného dokazovania na hlavnom
pojednávaní musí nevyhnutne vyhodnotiť ako nulitné, a to s poukazom na ust. § 119 odsek 2 Trestného
poriadku, upravujúce zákonnosť dôkazných prostriedkov. Osobné postrehy vyšetrovateľa, ktorému bola

v prípravnom konaní vec pridelená na vykonávanie úkonov vyšetrovania a vec realizujúceho, vo vzťahu
k skutkovým okolnostiam prípadu, ktoré spôsobom prepísaným Trestným poriadkom nezadokumentoval
do vyšetrovacieho spisu, resp. absenciu takéhoto zadokumentovania, totiž nemožno následne v konaní
pred súdom legalizovať jeho výsluchom ako svedka. Z výpovede Ing. C. ako svedka na hlavnom
pojednávaní dňa 13.06.2018 síce vyplýva, že zaregistroval podobnosť okuliarov obžalovaného pri

vykonávaní jeho výsluchu v prípravnom konaní s okuliarmi osoby, zachytenej na obrazovom zázname z
kamerového systému umiestneného na bankomate, avšak tieto okuliare ako vecný dôkaz (§153 odsek
2 Trestného poriadku) pre účely trestného konania nezaistil postupom podľa § 89 resp. § 91 Trestného
poriadku a teda ani nevyhotovil ich fotodokumentáciu tak, aby tieto vôbec mohli byť predmetom či už
laického, ale dokonca podľa názoru súdu nevyhnutne odborného porovnávania (vzhľadom na kvalitu

jediného do úvahy prichádzajúceho porovnávacieho materiálu - obrazového záznamu z kamerového
systému umiestneného na bankomate, kde podľa názoru súdu bežným pozorovaním ani nie je možné
zistiť, či rám okuliarov je zlatý alebo strieborný).

Podľa názoru súdu tak nemožno z vykonaných dôkazov vyvodiť jednoznačný, dôvodné pochybnosti

nevzbudzujúci záver o tom, že žalovaných skutkov sa dopustil práve obžalovaný O. U. a žiadne
také a ani ďalšie dôkazy, ktorých vykonaním by bolo možné vec v tomto smere ešte bližšie objasniť,
súdu neboli ani navrhnuté. Takýmto dôkazom nie je ani poškodenou ešte v štádiu trestného konania
pred zrušením rozhodnutia a vrátením veci súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie navrhované
doplnenie dokazovania o zistenie, či obžalovaný bol v súvislosti s diagnózou, skonštatovanou MUDr.

G. dňa 22.09.2015, uznaný práceneschopným, nakoľko akýkoľvek výsledok takéhoto dôkazu by bol pre
záver o vine obžalovaného irelevantný vzhľadom na ostatné, vo veci produkované dôkazy a zvlášť za
stavu, že z obsahu spisu nevyplýva, že by obžalovaný dňa 22.09.2015 bol vôbec zamestnaný a teda
mu bolo potrebné navrhované potvrdenie vystavovať. Z tohto dôvodu súdu poškodenou navrhované
doplnenie dokazovania odmietol.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obžalovaného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonanímďalších dostupných dôkazov a jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok, ako dokázaná nevina (ktorú obžalovaný ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať).
Na uvedené pravidlo v prejednávanej veci súd zvlášť poukazuje preto, že uznať vinu obžalovaného

nie je možné iba na základe toho, že jeho obrana alebo niektoré dôkazy, vyznievajúce v jeho prospech,
sa javia byť nevierohodnými, ale vina obžalovaného musí byť pozitívne prokurátorom dokázaná, t.j.
preukázaná dôkazmi, ktoré ho zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú takým spôsobom, že o vine
obžalovaného neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti. Nakoľko v prejednávanej veci sa tak nestalo,
súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil.

Súd nielenže rešpektuje, ale sa i stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveného v jeho
zrušujúcom uznesení, o potrebe, v prípade uznania viny obžalovaného, uvažovať o jednom skutku a
súčasne jednočinnom súbehu žalovaných prečinov, podľa názoru súdu však jedine v prípade, ak by
bolo vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci tak, ako je vyššie už opakovane uvádzané, bez
dôvodných pochybností preukázané, že páchateľom, ktorý poškodenej dňa 22.09.2015 v čase o 13.30

hod odcudzil kabelku s uvedeným obsahom, vrátane platobnej karty, je tá istá osoba, ktorá sa touto
platobnou kartou následne v ten istý deň dňa 22.09.2015 o 14.00. hod. v meste Šaľa neúspešne pokúsila
o výber finančných prostriedkov. Tak, ako súd už skonštatoval, nielen že nemal preukázanú totožnosť
páchateľa v osobe obžalovaného O. U. v prípade oboch prokurátorom žalovaných skutkov, ale nebolo
preukázané ani to, že v jednom i druhom prípade ide o tú osobu páchateľa. Keďže však súd vo veci

rozhodol obžalovaného plne oslobodzujúcim výrokom, nebolo potrebné riešiť uvedenú otázku právnej
kvalifikácie, ako ani odvolacím súdom vytýkané nedostatky skutkovej vety obžaloby prokurátora, keďže
súd pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby tohto oslobodzuje zo skutku, resp. skutkov tak, ako
tieto žaloval prokurátor v podanej obžalobe.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú Ľ. U. s uplatneným nárokom na náhradu
škody obligatórne odkázal podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).