Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718205009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobkyne: E.. I.. T.
Š., I.., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.U. XXX/XX, XXX XX W. J., zastúpenej: LEGES Advisory s.r.o. -
advokátskakanceláriasosídlomPodUrpínom5,97401BanskáBystricaprotižalovanému:DivadloJ.G.
Tajovského so sídlom Divadelná 3, 960 77 Zvolen, IČO: 35989572, zastúpenému: JUDr. Radko Petruňo,
advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o

návrhu, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa zmenil na dobu neurčitú a naďalej trvá, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti unesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu vo Zvolene dňa 10.
09. 2018 domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú medzi žalobkyňou

a žalovaným na základe pracovnej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 22. 08. 2007, ktorá bola následne
menená a dopĺňaná v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 26. 05. 2008,
Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 27. 04. 2009, Dohody o zmene pracovnej
zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 24. 05. 2010, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa
18. 05. 2011, Dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 21. 05. 2012 a Dohody o zmene
pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a

naďalej trvá. Zároveň žiadala priznať aj trovy konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe vyššie uvedenej pracovnej zmluvy č. XXXX/XXXX, ktorá bola
neskôr menená a dopĺňaná v zmysle dohôd jej vznikol pracovný pomer, pričom v liste žalovaného zo
dňa 02. 07. 2018 označeného ako „Ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú“ sa uvádza, že titulom
pracovnej zmluvy v znení jej jednotlivých dohôd bol pracovný pomer žalobkyne dojednaný na dobu určitú
do 31. 07. 2018 pričom tento pomer nad dva roky bol predlžovaný v súlade s § 48 ods. 4 písm. d)
Zákonníka práce. Na základe dohody medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou v kolektívnej

zmluve na obdobie rokov 2013 a 2014 bolo dohodnuté predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú
nad dva roky pri vykonávaní činností zamestnancami v rámci pracovných pozícií, na ktoré sa vyžaduje
vzdelanie umeleckého smeru. Podľa novely Zákonníka práce č. 257/2011 účinného od 01. 09. 2011
došlo k zmene pri úprave dôvodov predlžovania pracovných pomerov na dobu určitú upravených v §
48 Zákonníka práce. Na základe novely Zákonníka práce bol žalovaný oprávnený ako zamestnávateľ
uzatvárať so žalobkyňou aj opätovné pracovné dohody na dobu určitú. Zároveň po prijatí tejto novely

z pôvodného zákona došlo k vypusteniu štyroch výnimiek a to uvedených v § 48 ods. 4 písm. d) až f),
pričom v rámci písm. e) sa mohli dovtedy predlžovať pracovné pomery pri vykonávaní práce, pri ktorej sa
vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Z tohto teda vyplýva, že opakované predlžovanie pracovnéhopomeru v prípade vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru nie je počnúc
účinnosťou zákona č. 257/2011 Z. z. možné t. j. je v rozpore so zákonom.
Reakciou žalovaného ako zamestnávateľa na prijatie vyššie uvedenej novely bolo uzatvorenie

kolektívnej zmluvy s odborovou organizáciou, kde sa dohodli opakované predĺženia pracovného pomeru
na dobu určitú nad dva roky pri vykonávaní činností zamestnancami zaradenými na pracovné pozície,
pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru, čo je v rozpore so zákonom.
S odkazom na § 48 ods. 5 Zákonníka práce sa dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia
pracovného pomeru podľa odseku 4 uvedie v pracovnej zmluve. V samotnej dohode o zmene

pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX sa v súvislosti s predĺžením pracovného pomeru na dobu určitú
odvoláva na ustanovenie článku 15 kolektívnej zmluvy, ktoré však o dôvodoch pracovného pomeru
na dobu určitú vôbec nepojednáva. Ako vyplýva z gramatického a systematického výkladu Zákonníka
práce sa vyžaduje uviesť práce dohodnuté v kolektívnej zmluve, pričom má ísť o konkrétne práce s
bližšou charakteristikou pracovných podmienok. Uvedenie len konkrétneho názvu pracovných kategórií
nevyjadruje obsah pojmu objektívne dôvody. Činnosti, ktoré možno dohodnúť ako výnimku v § 48 ods.

4 písm. d) by mali byť formulované tak, aby umožňovali zistiť objektívne kritéria s cieľom overiť, či
opätovné uzatvorenie takýchto pracovných pomerov na dobu určitú zodpovedá skutočnej potrebe či
budú spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ a mali by byť pre zamestnanca výhodnejšie a nie zjavne v
neprospech zamestnancov. Opakované predlžovanie pracovného pomeru bez možnosti uzatvorenia
pracovného pomeru na dobu neurčitú nie je v prospech žalobkyne, nakoľko táto je stálou a dlhoročnou

členkou hereckej základne žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na § 71
ods. 2 Zákonníka práce žalobkyňa zamestnávateľovi prostredníctvom vyjadrenia zo dňa 30. 07. 2018
dal na vedomie, že jej pracovný pomer je potrebné definovať ako pracovný pomer na dobu neurčitú, z
dôvodu čoho oznámenie žalovaného o ukončení pracovného pomeru na dobu určitú zo dňa 02. 07. 2018
považuje za bezpredmetné. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd rozhodol tak ako je vyššie

uvedené.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako

zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom č. XXXX/XXXX zo dňa 22. 08. 2007 zistil, že
účastníci zmluvy uzatvorili pracovnú zmluvu, pričom zamestnanec nastúpil do práce od 03. 09. 2007,
kde ako (uvedie sa druh práce, opis pracovných činností) je uvedené herec - tvorivým spôsobom študuje
a interpretuje jednotlivé role umeleckého diela svojou prácou a starostlivým, tvorivým výkonom dotvára
každú zverenú postavu, zúčastňuje sa všetkých zájazdov divadla v tuzemsku i zahraničí, miesto výkonu

práce je Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

4. Súd na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX uzatvorenej dňa
29. 05. 2013 zistil, že pracovná zmluva zamestnankyni č. XXXX/XXXX uzatvorená 22. 08. 2007 sa s
účinnosťouod01.08.2013menínasledovne,pričomvbode2jeuvedené:„vsúladesčlánkom13platnej

kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene a Základnou organizáciou
J. W. sa pracovný pomer dohodnutý v pracovnej zmluve predlžuje na dobu určitú do 31. 07. 2018.

5. Súd na základe listu adresovaného žalovaným žalobkyni zo dňa 02. 07. 2018 zistil,
že:„vzmysleDohodyozmenepracovnejzmluvyč.XXX/XXXXzodňa29.05.2013bolsvamidohodnutý

pomer na dobu určitú do 31. 07. 2018. Na základe platnej dohody v kolektívnej zmluve na obdobie rokov
2013 - 2014 bolo dohodnuté predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky pri vykonávaní
činnosti zamestnancami zaradenými na pracovné pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého
smeru alebo pre pracovné pozície, pre ktoré platí výnimka zo vzdelania v zmysle § 2 ods. 7 zákona č.
553/2003 Z. z. Keďže pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú do 31. 07. 2018 v súlade s článkom

IV. bod 12 platného Pracovného poriadku ste bola pozvaná na prerokovanie pracovných podmienok
aktuálnej pracovnej dohody a bola vám ponúknuté opätovné predĺženie pracovného pomeru na dobu
určitú, ktoré ste namietala a žiadala, aby bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú.
Predmetná požiadavka nič nemení na skutočnosti, že pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.
07.2018jevsúlades§48ods.4písm.d)ZákonníkapráceakončídňomdohodnutýmvDohodeozmene

pracovnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného pracovný pomer na dobu určitú skončí uplynutím
dohodnutého času a nemení sa na pracovný pomer na dobu neurčitú t. z., že pracovný pomer dohodnutý
v dohode o zmene pracovnej zmluvy skončí dňom 31. 07. 2018.“6. Súd na základe Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným na jednej strane
a Základnou organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry na strane druhej
zo dňa 15. 02. 2013 zistil, že podľa článku 13 zamestnávateľ a odborová organizácia sa dohodli, že

ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo
nad dva roky je možné pri vykonávaní pracovných činností: zamestnancami zaradenými na pracovné
pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie
umeleckého smeru alebo pracovné pozície, pre ktoré platí výnimka zo vzdelania v zmysle § 2 ods. 7
zákona č. 553/2003 Z.z.

Podľa článku 1 cieľom tejto kolektívnej zmluvy je udržať sociálny mier a preto zmluvné strany budú pri
riešení vzájomných vzťahov prednostne používať prostriedky kolektívneho vyjednávania.
Podľa článku 3 táto kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
Podľa článku 5 zamestnávateľ uznáva odborovú organizáciu a jej závodný výbor za jediného
predstaviteľa všetkých zamestnancov zamestnávateľa v kolektívnom vyjednávaní, uznáva právo
odborov vyplývajúce z platných pracovnoprávnych predpisov a tejto kolektívnej zmluvy.

Podľa článku 42 kolektívna zmluva sa uzatvára na obdobie do 31. 12. 2014.

7. Súd zistil z kolektívnych zmlúv a to uzatvorených medzi Divadlom Jána
Palárika v Trnave a Základnou organizáciou slovenského odborového zväzu verejnej správy a
kultúry pri Divadle Jána Palárika v Trnave, že v tejto sa obdobne v článku 14 upravuje možnosť

predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov alebo nad dva roky so zamestnancami
zaradenými na pracovné pozície, u ktorých sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru, v kolektívnej
zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou filharmóniou v Bratislave a Odborovým zväzom profesionálnych
hudobníkov Slovenskej republiky pri Slovenskej filharmónii v článku 5 bod 11 je obdobne riešená
možnosť predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov

alebo nad dva roky z dôvodu vykonávania prác v umeleckých telesách Slovenskej filharmónie, taktiež sa
v kolektívnej zmluve uzatvorenej Divadlom Nová Scéna v Bratislave takýto článok nachádza v článku 17
kolektívnej zmluvy, kde sa uvádza, že zamestnávateľ môže opätovne predĺžiť alebo opätovne dohodnúť
pracovný pomer na dobu určitú nad dva roky na vykonávanie prác: údržbárske práce, upratovacie
práce, práce kontrol a práce umeleckého charakteru (herec, tanečník, inšpicient, dramaturg, korepetítor

a hlasový pedagóg).

8. Súd z Metodického pokynu č. 003/2001/MP BBSK k povinnému zverejňovaniu
zmlúv, objednávok a faktúr v podmienkach Banskobystrického kraja zo dňa 01. 09. 2011 zistil, že podľa
článku III. bod 1 povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv, objednávok a

faktúr BBSK na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzatvára.

9. Súd z výpisu internetovej stránky Centrálny register zmlúv, objednávok a faktúr
zistil, že dňa 15. 02. 2013 bola zverejnená zmluva P. XXXX-XXXX Divadlo Jozefa Gregora Tajovského
a Základná organizácia Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry.

10. Súd z pracovných zmlúv a dohôd o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným a zamestnancom S. J. zistil, že tento pracuje u žalovaného ako herec s tým, že prvú zmluvu
podpísal dňa 30. 05. 2007, bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 07. 2008, ďalej dohoda o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 24. 05. 2010 na dobu určitú do 31. 07. 2011, ďalšiu dohodu uzatvoril na dobu

určitú do 31. 07. 2012, ďalšiu dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvoril do 31. 07. 2013 a dohodu
o zmene pracovnej zmluvy č. 615/2013 uzatvoril na dobu určitú do 31. 07. 2018. Poslednú dohodu o
zmene pracovnej zmluvy uzatvoril pod č. 527/2018 dňa 05. 06. 2018 na dobu určitú do 31. 07. 2019.

11. Súd z ústnych a písomných vyjadrení žalobkyne zistil, že táto u žalovaného

pracuje ako zamestnanec 11 rokov a preto neexistujú objektívne dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu
uzatvárať s ňou pracovný pomer na dobu určitú a ktoré by vylučovali uzatvorenie pracovného pomeru
na dobu neurčitú. § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce nie je možné vykladať a aplikovať mechanicky a
je nevyhnutné posúdiť skutočnosti či existujú dôvody na strane zamestnávateľa na opätovné predĺženie
pracovnéhopomerunadobuurčitú,alejetiežnevyhnutnésplniťformálnenáležitostistanovenézákonom

podľa žalobkyni, ako príklad je možné uviesť zamestnávanie hercov, u ktorých ide o tzv. hosťovanie,
teda prípady, keď je projekt časovo obmedzený. Postavenie žalobkyne u žalovaného je ako stály člen
súboru. Poukazujú na to, že iní herci, resp. zamestnanci zaradení na pracovné pozície, pre ktoré sa
vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru (umelecký šéf, dramaturg) majú uzatvorené pracovné pomeryna dobu neurčitú, pričom žalobkyni takáto možnosť nebola nikdy ponúknutá. Opätovné predĺženie
žalobkyňa odmietla len z toho dôvodu, že svoj pracovný pomer považuje za pracovný pomer na dobu
neurčitú, ktorého transformácia nastala ex lege a nie je ho potrebné predlžovať. Poukazujú na to, že

podľa nich kolektívna zmluva nebola zverejnená na webovej stránke povinnej osoby. Taktiež v zmysle
§ 48 ods. 5 Zákonníka práce sa dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru
podľa odseku 4 uvedie v pracovnej zmluve. Ani jedna dohoda o zmene pracovnej zmluvy neobsahuje
dôvod predĺženia pracovnej zmluvy na dobu určitú. Poukázali na to, že napr. pán C. R. má predĺženú
zmluvu na 10 rokov, pričom ustanovenie v kolektívnej zmluve o predlžovaní pracovného pomeru je

nekonkrétne a je ponechaná ľubovôľa žalovaného v rámci predlžovania takýchto pracovných zmlúv.
Čo sa týka uzatvárania kolektívnej zmluvy poukazujú na to, že v rámci tohto kolektívneho orgánu nie
je členom ani jeden herec, čiže zamestnanec, pri ktorom sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru.
Taktiež podľa nich nie je možné dopátrať sa prečo a akým spôsobom sa predlžuje pracovná zmluva
na dobu určitú a na dobu neurčitú, pričom niekto má predĺženú o jeden rok a niekto o desať. Vo
všetkých divadlách na Slovensku sú herci zamestnávaní na dobu neurčitú a tí, ktorí sú na dobu určitú

si sami povedali, že nechcú využiť túto možnosť, lebo je to vtedy, keď je to pri veľkých projektoch.
Neustále predlžovanie pracovného pomeru môže vyvolať to, že v preddôchodkovom veku sú niektorí
herci nevyužití a môže byť s nimi ukončený pracovný pomer. V profesionálnom divadle je povinnosťou
riadiacej funkcie a to riaditeľa, dramaturga, umeleckého šéfa vytvoriť taký repertoár a podmienky pre
hercov, ktorí sú v zdravom jadre. Aj C. R. bolo najprv ponúknuté predĺženie pracovnej zmluvy na 5

rokov a keď povedal, že to nepodpíše potom mu bolo ponúknuté na 10 rokov, takto to funguje. Teda si
je vedomá, že je tu kolektívna zmluva, avšak je potrebné zodpovedať na otázku prečo herci sa musia
správať plnohodnotne v rámci plnenia pracovného času, čerpania dovolenky, stravných lístkov, tretieho
piliera atď. a zároveň nemajú mať zmluvy na dobu neurčitú tak ako vo všetkých divadlách na Slovensku.
Žalobkyňasaradilaajsprávnikmi,ktoríuviedli,ženevidiaprečobynemohlaonamaťuzatvorenúzmluvu

na dobu neurčitú. K dohode a uzavretiu zmluvy na dobu neurčitú nedošlo a bolo žalobkyni ponúknuté
predĺženie zmluvy na 5 rokov. Žalobkyňa pracuje u žalovaného viac ako 12 rokov, je jednou z tvárí
divadla, pričom ustanovenia kolektívnej zmluvy sú aplikované veľmi svojvoľne a extenzívne zo strany
žalovaného. Postup pri predlžovaní zmluvy je neprijateľný, nakoľko zamestnanec je slabšou stranou a je
na svojvôli zamestnávateľa či pristúpi k predĺženiu pracovnej zmluvy alebo nie. Spôsob, akým žalovaný

vykladá ustanovenia kolektívnej zmluvy resp. zákona dostávajú najmä zamestnancov, pri ktorých sa
vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru do zjavne nevýhodnejšej pozície ako ostatných zamestnancov
divadla. Môže nastať situácia, že zamestnanci s trvalým pracovným pomerom s resp. pomerom na dobu
neurčitú budú asistenti, upratovačky, biletári, vrátnici, avšak herci budú ustavične v stave existenčnej
neistoty. Kolektívna zmluva resp. dodatky k tejto by mali vždy obsahovať konkrétny dôvod predĺženia

a nestačí tam všeobecný odkaz na predĺženie pracovného pomeru pri zamestnancoch, pri ktorých sa
vyžaduje vzdelanie v umeleckom smere.

12. Žalovaná vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach poukázala na to, že
výnimka z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú je zakotvená v článku 13 kolektívnej zmluvy

platnej od 15. 02. 2013 t. j. v čase uzatvorenia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29. 05. 2013
a nie v žalobkyňou nesprávne označenom článku 15. Novelizáciou Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z.
došlo k zrušeniu pôvodne zakotvených výnimiek v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) až f) a ods. 6, pričom
v zákonníku práce zostala ponechaná možnosť zakotviť výnimku zo zákazu reťazenia pracovného
pomeru pre vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Takáto možnosť ponúkaná zákonom

je žalovaným využitá a v kolektívnej zmluve zo dňa 15. 02. 2013 dohodnutá so zamestnancami
(zastúpenými odborovou organizáciou) okrem iného v rámci prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie
umeleckého smeru ako je aj práca herečky. Vo veci námietky neurčitosti predmetného ustanovenia v
kolektívnej zmluve poukazujú na to, že pojem umelec resp. vzdelanie umeleckého smeru je slovným
spojením v podmienkach slovenského jazyka častým a obvyklým a označuje osobu, ktorá vytvára

alebo interpretuje umelecké diela. V tejto súvislosti poukazujú aj na samotný Zákonník práce § 48
ods. 5 písm. c) Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 08. 2007 a ustanovenie § 48 ods. 6 písm.
d) v znení účinnom do 28. 02. 2010, ako aj ustanovenie § 9 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej
činnosti, kde sa používa spojenie vzdelanie umeleckého smeru. Z tohto dôvodu neobstojí názor, že
slovné spojenie vzdelanie umeleckého smeru je neurčité. Čo sa týka výhodnosti, resp. nevýhodnosti

ustanovenia kolektívnej zmluvy uvádzajú, že kolektívna zmluva je uzavretá s odborovou organizáciou,
ktorá reprezentuje záujmy zamestnancov, pričom je ťažko predstaviteľné, aby odborová organizácia
dohodla v kolektívnej zmluve také podmienky výkonu práce, ktoré sú pre zamestnanca nevýhodné.
Samotná žalobkyňa uzatvárala pracovnú zmluvu a neskôr dohody o zmene pracovnej zmluvy a pretosa nedá predpokladať, že by žalobkyňa súhlasila s podmienkou výkonu pracovného pomeru, ktorá
by bola pre ňu nevýhodná. Obdobnú formu reťazenia pracovného pomeru prostredníctvom kolektívnej
zmluvy má upravenú väčšina divadiel pôsobiacich v Slovenskej republike. Poukázali, že po novele

zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. sa žalovaný s príslušnou odborovou organizáciou dohodol vo
všetkých odvtedy platných kolektívnych zmluvách, resp. v rámci ich dodatkov o možnosť predĺženia
pracovného pomeru prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Ich organizácia je
príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, ktorá hospodári
so svojim rozpočtom a tento je napojený na rozpočet zriaďovateľa, ktorý má zverený do správy t.

z., že hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu a je plne zodpovedná za hospodárenie a
nakladanie s verejnými prostriedkami. Zákonník práce v zmysle § 48 ods. 4 písm. d) umožňuje reťazenie
pracovného pomeru z dôvodu vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve bez akýchkoľvek
ďalších podmienok a obmedzení, čo znamená, že je na vzájomnej dohode zamestnávateľa a odborovej
organizácie vymedzenie jednotlivých pracovných činností resp. zaradení zamestnancov, u ktorých toto
bude možné. Zmluvy s hosťujúcimi hercami sú jednoznačne uzatvárané v zmysle autorského zákona

a hosťujúci herec už z názvu znamená, že nie sú prijímaní do pracovnoprávneho pomeru. Taktiež nie
je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že ostatní herci majú uzatvorené pracovné pomery na dobu neurčitú.
Čo sa týka nezverejnenia kolektívnej zmluvy, ktorá je povinne zverejňovanou zmluvou poukazujú na
to, že tieto boli vypracované v zmysle metodického pokynu č. 003/2011/MB BBSK účinného od 01.
09. 2011 a boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv vo formáte PDF a to takým spôsobom, že na

webovom sídle www.djgt.sk , kde je odkaz smerujúci na CRZ, t. j. , kde preklikom na odkaz „Centrálny register zmlúv“ sa zobrazí priamo web CRZ,
kde je možné následne dohľadať zverejnenú príslušnú kolektívnu zmluvu.
V komentári k Zákonníku práce Ph. Barancová v § 48 ods. 4 uvádza, že vecné dôvody ďalšieho
predĺženia pracovného pomeru na určitú dobu alebo jeho opätovného dohodnutia sú špecifikované

priamo v § 48 ods. 4 písm. a) až d). Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na
určitú dobu nad dva roky je možné len z dôvodov uvedených v tomto paragrafe, pričom Zákonník práce
aplikáciu tohto ustanovenia nepodmieňuje splnením žiadnych ďalších podmienok. Preto ich organizácia
pri uzatváraní pracovného pomeru a jeho predlžovaní na dobu určitú nekoná v rozpore so Zákonníkom
práce a nemožno to považovať za obchádzanie zákona. Čo sa týka poukazovania, že žalobkyňa sa

nachádza v stave existenčnej neistoty poukazujú na to, že v súčasnosti je žalobkyňa poberateľkou
rodičovského príspevku a podľa ich informácií je zároveň zamestnaná na polovičný pracovný úväzok na
verejnej vysokej škole - M. C. K. I. K. R. T. T., kde sa venuje príprave študentov na budúce povolanie,
súčasne je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Z vyjadrenia riaditeľky žalovanej O.. D. S., táto poukázala na to, že herci v divadlách nemajú všetci

uzatvorené zmluvy na dobu neurčitú. Predkladali aj dôkazy a to kolektívne zmluvy z iných divadiel, kde
tiež nie je priamo zakotvená v týchto zmluvách možnosť predĺženia pracovnej zmluvy na dobu určitú.
Čo sa týka rôznej doby predĺženia pracovnej zmluvy u jednotlivých hercov je to vec vyjednávania, nie
je to vec svojvôle riaditeľa. Aj u pána R. to bolo tak, pretože najprv mu bola zmluva ponúknutá na dobu
určitú v rámci predĺženia na 5 rokov a on žiadal či by sa to nedalo na 10 rokov a dohodli sme sa na

10 rokoch. Vždy je toto len vecou dohody. Čo sa týka poznámky, že herci sa nevyjadrujú ku kolektívnej
zmluve, za toto ona nemôže, keďže nie sú členmi odborov hoci nimi môžu byť. Kolektívna zmluva je vec
vyjednávania medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nikdy nebola snaha o nejaké poškodzovanie
niekoho. Tento model, ktorý tu funguje a fungoval doteraz, bol podľa nej vždy optimálny, pričom vždy sa
dajú riešiť tieto veci. Čo sa týka pani žalobkyne poukázala na to, že s ňou naďalej rátali a nemysleli si,

že prídu do nejakého sporu, keďže jej ponúkli aj predĺženie pracovnej zmluvy. Aj v súčasnosti hoci čerpá
rodičovskú dovolenku jej ponúkali hosťovanie, ktoré však odmietla s tým, že sa venuje rodičovským
povinnostiam.
Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči uviedla, že podľa nej špecifickosť povolania
umeleckého zamerania bola reflektovaná do roku 2011 v Zákonníku práce, ktorý priamo definoval

výnimku z reťazenia pracovného pomeru práve pri povolaniach umeleckého zamerania. Čo sa týka
námietky nekonkrétnosti alebo neurčitosti tejto výnimky určenej v kolektívnej zmluve, s týmto nemôžu
súhlasiť, nakoľko kolektívna zmluva obsahuje definíciou výnimky zreťazenia v podstate totožnú ako bola
daná samotným zákonodarcom v Zákonníku práce. Vo veci námietky, že členmi odborov nie sú herci
poukázala na to, že ktokoľvek môže byť členom odborovej organizácie, t. j. ktorýkoľvek zamestnanec a

ak umelci nemajú záujem uzatvárať kolektívnu zmluvu to je ich problém. Taktiež sa tu nemôže jednať
o nejakú svojvôľu pani riaditeľky pri uzatváraní pracovných zmlúv, pretože táto postupuje v zmysle a v
súlade s kolektívnou zmluvou a Zákonníkom práce. V kolektívnej zmluve je jasne stanovená možnosťuzatvárania takýchto pracovných zmlúv na dobu určitú. Na základe tohto žiadajú, aby súd žalobu
zamietol.

13. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok (C. s. p.) súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

16. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Súd na vyššie uvedené paragrafy poukazuje z toho dôvodu, že predovšetkým je
súd povinný sa zaoberať tými skutočnosťami a tými dôkazmi a vykonaním tých dôkazov, ktoré majú pre
rozhodnutie význam. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplýva z povinnosti všeobecného súdu sa
účinne zaoberať len tými námietkami a dôkaznými návrhmi strán, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie
(I.ÚS 46/05). Z uvedeného dôvodu teda súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia úplne sa zaoberať

všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán, pričom je potrebné predovšetkým objasniť skutkový
a právny základ rozhodnutia (II.ÚS 76/07). Na vyššie uvedené súd poukázal z toho dôvodu, že v konaní
bol navrhnutý aj dôkaz na vykonanie výsluchu p. H., ktorá je referentkou ľudských zdrojov, pričom však
súd tento dôkaz nevykonal a to z dôvodu, že podľa súdu nebolo potrebné ho vykonať a ani právna
zástupkyňa žalovaného na pojednávaní neuviedla k čomu konkrétne by táto mala vypovedať a ktoré

sporné, resp. pre rozhodnutie súdu dôležité skutočnosti by mala objasniť.

18. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) pracovný
pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento
zákonneustanovujeinak.Jednopísomnévyhotoveniepracovnejzmluvyjezamestnávateľpovinnývydať

zamestnancovi.

19. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas,
aknebolavpracovnejzmluvevýslovneurčenádobajehotrvaniaaleboakvpracovnejzmluvealeboprijej
zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný

pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý
písomne.

20. Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie
pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu

a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky
bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej
neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo
odborovej funkcie,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas

nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú
osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

21. Podľa § 48 ods. 5 Zákonníka práce dôvod na predĺženie alebo opätovné
dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.

22. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniťlen vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný
zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

23. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa
skončí uplynutím tejto doby.

24. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec pokračuje po uplynutí
dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný

pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so
zamestnancom inak.

25. Čo sa týka poukazovania na § 42 ods. 1 Zákonníka práce súd predovšetkým
poukázal na tento paragraf z toho dôvodu, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo samotného vyjadrenia

(zmluvy resp. dohody) vyplýva tá skutočnosť, že uzatvorenie takejto, či už zmluvy resp. dohody je vždy v
prípade,aksanepreukážeopakdobrovoľné.Súd musívychádzaťzpredpokladu,žeúčastnícipracovnej
zmluvy resp. dohody túto uzatvorili dobrovoľne a preto samotné ustanovenia takéhoto koncenzu majú
obidve strany už podľa rímskej zásady dodržiavať. Ak sa pri uzatváraní zmluvy, čo je v našom prípade
predovšetkým dôležité z hľadiska určenia či pracovný pomer vzniká na dobu neurčitú resp. na čas

určitý,účastnícidohodnúnatakomtouzatvoreníplatí,pokiaľnenastanúniektorézákonnépodmienkypre
zmenu zmluvy z doby určitej na dobu neurčitú, že takúto zmluvu je možné zmeniť opätovne len dohodou
resp. vypovedaním takejto zmluvy a uzatvorením novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, ako napr. v
zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý predpokladá, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, ak
nebola v nej výslovne určená doba, čo sa netýka nášho prípadu, alebo ak nebola uzatvorená písomne,

resp. ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie
pracovného pomeru na dobu určitú. Preto súd k posúdeniu otázky či a kedy došlo k uzatvoreniu
pracovnej zmluvy na dobu určitú resp. neurčitú poukazuje na to, že tu nie sú rozhodujúce subjektívne
predstavy účastníkov o vzniku resp. zmene pracovného pomeru. Významné je pre súd len objektívne
zistenie či nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma spája vznik pracovnoprávnej zmluvy resp.

jej zmeny pri uzatvorení zmluvy na dobu určitú na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Každý účastník
zmluvy má právo požadovať, aby tá ktorá zmluva bola pre neho čo najvýhodnejšia, a to tak na strane
zamestnanca ako aj na strane zamestnávateľa. Preto každý účastník zmluvy, či už zamestnanec alebo
zamestnávateľ si musí uvedomiť dôsledky uzatvorenia zmluvy. Ako súd vyššie poukázal, pokiaľ nie je
preukázané, že niekto bol donútený uzatvoriť zmluvu pre neho nevýhodnú nejakými takými okolnosťami,

ktoré by vylučovali platné uzatvorenie zmluvy, pričom v tomto prípade by potom došlo k absolútne
neplatnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy, a bolo by to jedno či by išlo o zmluvu na dobu určitú resp.
na neurčitú, pričom zmluva je platným právnym úkonom. Je na každej strane ako pri uzatváraní zmluvy
postupuje a aké podmienky pri uzatváraní zmluvy sú pre neho výhodnejšie, pričom toto sa môže týkať
nielen samotného času, na ktorý je zmluva uzatvorená, ale aj ostatných podmienok ako je napr. výkon

práce, druh práce, miesto výkonu práce, samozrejme výška mzdy a ostatné skutočnosti.
V zmysle uvedeného potom nemožno jednotlivé dohodnuté podmienky pracovnej zmluvy pripisovať na
ťarchu resp. na prospech len jedného z účastníkov takéhoto právneho úkonu, ale obdivoch účastníkov,
keďže títo sa dohodli na určitých podmienkach v rámci pracovnej zmluvy resp. dohody o zmene
pracovnej zmluvy. Ak by tomuto tak nebolo, potom by sa mohlo stať, že každá pracovná zmluva by mohla

byť v rámci jednotlivých, účastníkmi dohodnutých ustanovení napadnutá, či už zamestnancom resp.
zamestnávateľom s tým, že títo by považovali tie ktoré ustanovenia tejto zmluvy, keďže podľa nich sú
nevýhodné, hoci v čase podpisovania zmluvy s nimi súhlasili za neplatné. V takýchto prípadoch by potom
teda dochádzalo k neprimeranému oslabovaniu subjektívneho práva, ktoré vyplýva z platne dohodnutej
zmluvy toho ktorého účastníka a to je jedno či na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, keďže

ktorýkoľvek z týchto účastníkov by sa mohol domáhať toho, aby došlo súdnym rozhodnutím k zmene
podmienok, ktoré si účastníci v zmluve dohodli.

26. Čo sa týka poukazovania, že predlžovaním predmetnej zmluvy na dobu určitú do
dvoch rokov resp. nad dva roky je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, súd na uvedenú námietku poukazuje aj na vyjadrenie v odseku č. 25 s tým, že súd poukazuje
na to, že pojem dobrých mravov nie je v Občianskom zákonníku jednotne vymedzený, avšak chápe sa
ako určitý hodnotový systém rešpektovania etických, kultúrnych a iných noriem jednotlivými subjektmi
práva, ktorých sa takéto správanie týka. Preto súd mal za to, že ak sa pri uzatváraní určitého vzťahumedzi účastníkmi vychádza zo zákonných noriem, ktoré zákon predpokladá, čo je aj v našom prípade,
kedy Zákonník práce jednoznačne vymedzuje možnosť uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú,
takéto uzatvorenie nemôže byť potom v rozpore s dobrými mravmi, ak účastníci dobrovoľne uzatvorili

takýto pracovný pomer. Žalobkyňa už pri uzatváraní poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy mala
jednoznačne na výber či takúto dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvorí resp. neuzatvorí. Sama
si musela byť vedomá toho, že uplynutím tejto doby jej môže skončiť pracovný pomer. V prípade, ak
nesúhlasila s takouto zmenou dohody takúto dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísať nemala. Je
vždy len na dohode účastníkov či sa dohodnú na zmene pracovnej zmluvy a ak jeden z účastníkov má

za to, že pre neho je v súčasnosti tá ktorá dohoda o zmene pracovnej zmluvy nevýhodná, či už v rámci
predĺženia zmluvy, resp. by sa týkala iných skutočností, tak je len na ňom či takúto zmluvu podpíše
resp. nie, ale ak ju podpíše je potrebné takúto dohodu rešpektovať.

27. Čo sa týka paragrafu, ktorý je podľa súdu v tomto konaní pre posúdenie
oprávnenosti žaloby najdôležitejším, jedná sa o § 48 ods. 1, ods. 4 písm. d) a ods. 5 Zákonníka práce.

K uvedenému paragrafu súd uvádza, že zákonodarca jednoznačne v § 48 ods. 1 poukazuje na to,
že pracovný pomer je možné dohodnúť na čas neurčitý alebo na čas určitý a taktiež poukazuje na
to kedy sa zmení pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú na dobu neurčitú. V našom konaní je
dôležitá tá skutočnosť, že žalobkyňa poukazovala na to, že pri dohode o zmene pracovnej zmluvy
došlo k porušeniu zákonných podmienok na uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu určitú, čím by jej

pôvodná zmluva uzatvorená dňa 22. 08. 2007 a neskôr menená a dopĺňaná v zmysle dohôd sa stala
pracovnou zmluvou na dobu neurčitú. Dôvody, pre ktoré došlo podľa žalobcu k porušeniu zákonných
podmienok sú predovšetkým tie, že v kolektívnej zmluve by malo ísť o konkrétne vymedzenie prác
s bližšou charakteristikou pracovných podmienok. Podľa nich opakované predlžovanie pracovného
pomeru v prípade vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru nie je počnúc

účinnosťouzákonač.257/2011Z.z.možné,atiež,žekolektívnazmluvanebolazverejnenávcentrálnom
registri zmlúv a že pojem umelecký smer nie je určitý.
Čo sa týka poukazovania na vyššie uvedené dôvody súd má za to, že v rámci týchto tvrdení
žalobca nepreukázal ich opodstatnenosť. Čo sa týka poukazovania na to, že kolektívna zmluva nebola
zverejnená zákonným spôsobom súd tu poukazuje, okrem iného, aj na výpis z internetovej stránky

Centrálneho registra zmlúv, objednávok a faktúr, kde bolo zistené, že dňa 15. 02. 2013 bola uverejnená
zmluva „P. XXXX-XXXX Divadlo Jozefa Gregora Tajovského a Základná organizácia slovenského
odborového zväzu verejnej správy a kultúry. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že táto bola
zverejnená v súlade so zákonnými požiadavkami.
Vo veci námietky neurčitosti pojmu vzdelanie umeleckého smeru, alebo pre pracovné pozície, pre ktoré

platí výnimka zo vzdelania v zmysle § 2 ods. 7 zákona č. 533/2003 Z. z., ktorý je konkrétne uvedený v
článku 13 bod 1 kolektívnej zmluvy (č. l. 29) súd poukazuje na to, že takýto pojem bol jednak ukotvený v
Zákonníku práce podľa § 48 ods. 5 písm. c) v účinnom znení do 31. 08. 2007 a neskôr v § 48 ods. 6 písm.
d) v znení účinnom do 28. 02. 2010. Taktiež čo sa týka zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti sa
používa spojenie vzdelanie umeleckého smeru. Z tohto dôvodu teda súd má za to, že vyjadrenie v článku

13 kolektívnej zmluvy platnej v čase, kedy došlo k poslednému uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej
zmluvy je určité, zrozumiteľné a v súlade aj s pojmami používanými v podmienkach právneho vyjadrenia.
Čo sa týka poukazovania na to, že v samotnej dohode o zmene pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX
sa v súvislosti s predĺžením pracovného pomeru na dobu určitú odvoláva na ustanovenie článku 13
kolektívnej zmluvy a podľa nich sa vyžaduje uviesť práce dohodnuté v kolektívnej zmluve, pričom takéto

neuvedenie by malo spôsobiť neplatnosť takéhoto predĺženia zmluvy, súd má za to, že táto námietka
žalobkyne nie je dôvodná. Predovšetkým v prípade predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú podľa
§48ods.4písm.d)Zákonníkaprácesauvádza,žejemožnétakétopredĺženielenzdôvoduvykonávania
prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Čo sa týka prác dohodnutých v kolektívnej zmluve je možné
pracovný pomer opätovne predĺžiť na dobu určitú do dvoch rokov alebo nad dva roky, pričom podľa

článku13bod1jetomožnosťsozamestnancamizaradenýminapracovnépozície,prektorésavyžaduje
vzdelanie umeleckého smeru. Súd na uvedené potom poukazuje, že v článku 13 kolektívnej zmluvy je
uvedené, že sa to týka pracovných činností podľa odstavca 1 zamestnancov zaradených na pracovné
pozície, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva (aj
v komentári Zákonníka práce C.H.Beck Barancová a kol. - č. l. 460), že je potrebné dohodnúť len práce

v kolektívnej zmluve, pričom podľa predmetného článku sa jedná o činnosti jednoznačne vykonávané
žalobkyňou. Zákonodarca žiadnym spôsobom v predmetnom § 48 ods. 4 písm. d) nepoukazuje na to,
že sa majú vypísať konkrétne práce, ktorých sa to týka, ale súd v rámci zrozumiteľnosti má za to, žeak je to vyjadrené tým spôsobom, že ide o práce, ktoré vykonáva tá ktorá osoba, tak je toto vyjadrené
spôsobom určitým, že sa to týka prác, ktoré vykonáva pracovník zaradený na tej ktorej pozícii.

28. Poukazovanie žalobkyne na to, že nie je v jej prospech neustále predlžovanie
pracovného pomeru, pretože toto vytvára u nej určité nepriaznivé dôsledky v rámci, hlavne sociálnych
istôt a iných skutočností, súd toto nemôže akceptovať ako dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zmene
pracovného pomeru na dobu neurčitú, pretože zákonodarca takýto skutkový základ predĺženia resp.
zmeny pracovného pomeru na dobu neurčitú nepripúšťa a ani neumožňuje.

Taktiežjeprávnebezvýznamnátáskutočnosťčizamestnávateľniektorýmzamestnancompredĺžizmluvu
na jeden, dva resp. viac rokov a s niektorými zamestnancami uzatvorí zmluvu na dobu neurčitú. Táto
namietaná skutočnosť nie je dôvodom zmeny pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú,
pretože ako súd vyššie poukázal je vždy len na dohode účastníkov akým spôsobom sa dohodnú na
podmienkach pracovnej zmluvy, pričom už pri prvej dohode v roku 2007 si samotná žalobkyňa mohla
a mala byť vedomá tej skutočnosti, že má uzatvorenú zmluvu len na dobu určitú, pričom táto sa

niekoľkokrát predlžovala a zakaždým takúto zmluvu ona predĺžila. V prípade, ak by žalobkyňa nechcela
takúto zmluvu predĺžiť bolo len na jej rozhodnutí, či podpíše dohodu o zmene pracovnej zmluvy resp.
nie. Podľa súdu by bola iná situácia v prípade, ak by napr. žalobkyňa bola len jedna z mála pracovníkov
v rámci jej zaradenia napr. jedna z desiatich alebo dvadsiatich, keby len jej samotnej predlžovali vždy
zmluvu na dobu určitú, pričom s ostatnými pracovníkmi by urobili dohodu o zmene pracovnej zmluvy

na dobu neurčitú.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania teda konštatuje, že v zmysle vyššie
uvedených skutočností nedošlo žiadnym spôsobom k naplneniu zákonných predpokladov podľa § 48
ods. 1 Zákonníka práce, kedy by sa pracovnoprávny pomer dohodnutý na dobu určitú zmenil v súlade

so zákonnými podmienkami i na pracovný pomer na dobu neurčitú. Jednoznačne súd mal preukázané,
že v zmysle Zákonníka práce podľa § 48 ods. 4 písm. d) je daná možnosť predlžovať pracovný pomer
na dobu určitú na dva roky resp. nad dva roky u zamestnancov vykonávajúcich práce, ktoré vykonáva
aj žalobkyňa t. j. práce umeleckého smeru. Zakotvením tejto podmienky v kolektívnej zmluve došlo k
naplneniu podstaty zákonného ustanovenia, ktoré zákonodarca vyžaduje.

Okrem iného súd okrajovo poukáže na to, že tie skutočnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa, že žiadny
herecresp.pracovník,ktorýbyvykonávaltútoprácu,ktorúonarobí,niesúčlenmiodborovejorganizácie,
súd má za to, že toto je právne bezvýznamné, pretože nebolo preukázané, že hercom pôsobiacim u
tohto zamestnávateľa nebolo umožnené stať sa členmi odborovej organizácie a ani nebolo preukázané
z akých dôvodov sa jej členmi nestali.

Na základe uvedeného teda nebolo možné zo strany súdu konštatovať, že došlo k zmene pracovného
pomeru u žalobkyne na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú a zároveň, že pracovný pomer trvá,
keďže samotný pracovný pomer bol dohodnutý medzi žalobkyňou ako pracovníkom a žalovaným ako
zamestnávateľom na dobu určitú a tento skončil v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
29. 05. 2013 dňom 31. 07. 2018.

30. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

31. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu

úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
§ 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 215 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 48 ods. 1, 4, 5 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 54 zák. č. 311/2001 Z. z.
§ 71 ods. 1, 2 zák.č. 311/2001 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.