Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219559
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117219559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.578,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 40Csp/35/2017-188, zo dňa 26. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 863,53 eura s úrokom 52,12 eura, ročným úrokom
vo výške 19,90 % zo sumy 957,79 eura od 01.03.2016 do 26.05.2017 a ročným úrokom vo výške 19,90
% zo sumy 863,53 eura od 27.05.2017 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
VýrokomIII.žalobcovipriznalvočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu9,38%stým,že
ovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.

1.1.Právnesvojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilpoukazomnaustanovenia§3ods.3zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,
ods. 4 písm. v), § 53 d), § 54 ods. 1, 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom
ku dňu 05.05.2014 (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 708 ods. 1, § 710 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný zákonník“) a § 18 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom k 05.05.2014 (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1. 2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 05.05.2014 uzavrel žalovaný ako spotrebiteľ so
žalobcom ako dodávateľom na dobu neurčitú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, obsahom ktorej je zmluva o zriadení osobného účtu č.2763682002, o vydaní a používaní
platobnej karty Maestro, poskytovaní služieb elektronického bankovníctva so žiadosťou o špecifikáciu
služby SMS notifikácia(v ďalšom texte „Zmluva“). Podľa článku IV. bod 2. Zmluvy za poskytovanie
produktov/služieb je Prima banka (žalobca) oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov

- Prima banka Slovensko, a. s. v platnom znení (ďalej len ,,sadzobník“) a všetky takéto poplatky účtuje na
ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke. Majiteľ účtu - žalovaný vyhlásil, že pred
podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou Zmluvou a so sadzobníkom. V čl. 8Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a. s. účinných od 01.02.2014 je upravené
Povolené prečerpanie bežného účtu, v zmysle článku 8.11 prekročenie limitu je klient povinný vyrovnať v
deň, kedy k prekročeniu došlo. Od nasledujúceho dňa je klient povinný z prekročenej čiastky platiť banke

popri riadnych úrokoch aj úrok z omeškania a to do času, kedy prekročenie vyrovná. Sadzba úroku z
omeškania je uvedená v dokumente „Úrokové sadzby produktov“. Ak je klient spotrebiteľom, možno
sadzbu úroku z omeškania zvýšiť bankou najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho
práva. Podľa článku 3.12 Nepovolené prečerpanie, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ
účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť

z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“... Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Zo
sadzobníka poplatkov I. časť - Občania, Výveska úrokové sadzby produktov vyplynulo, že úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu pri všetkých bežných a vkladových účtoch je 28,00%. Z výpisov z účtu
vedeného na žalovaného vyplýva, že posledná kreditná operácia bola na účte vykonaná v období
01.10.2015-31.10.2015 v sume 410,44 eura, s debetným zostatkom 923,20 eura. V poznámke výpisu

z účtu je následne uvedené, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 21.08.2015 je 900 eur.
Pri čerpaní do výšky tohto limitu je úroková sadzba 19,90 % p. a.. Nad uvedenú výšku sa k úrokovej
sadzbe pripočíta úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. .Vo výpise za mesiace 11/2015 až 02/2016
sú uvedené debetné položky: kapitalizovaný úrok pri úrokovej sadzbe 19,90 % pri každom mesiaci,
mesačný poplatok za vedenie účtu 3,90 eura, upomienky z prečerpania účtu 2 x 15 eur, 1 x 30 eur; so

zachovaním limitu povoleného prečerpania do výšky 900 eur. Vo výpise za mesiac 03/2016 sú uvedené
nasledujúce debetné položky: kapitalizovaný úrok vo výške 25,72 eura, mesačný poplatok za vedenie
účtu 3,90 eura, s oznámením v poznámke, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 01.03.2016
je 0,- eur. Zmluvou o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 14.10.2014 banka zriadila klientovi povolené
prečerpanie do výšky limitu 700 eur na účte číslo 2763682002/5600, variabilná úroková sadzba je 19,90

%p.a..Vbode3.Zmluvysauvádza,žeklientsavýrazneupozorňujenapovinnosťdodržiavaťdohodnutú
výšku limitu PP; Prekročenie limitu PP bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik
povinnosti platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5% p. a. z prekročenej časti
limitu PP a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a
následné vymáhanie.

1. 3. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka nad sumu 957,79
eura resp. pri zohľadnení zákonného úroku v dojednanej výške odplaty 19,90 % do 01.03.2016, spolu
vo výške 1.009,91 eura, pozostáva výlučne z 28 % úročenia nepovoleného prečerpania a rôznych
druhov poplatkov. Žalobca za obdobie od 01.11.2015 do 31.07.2017, t. j. za obdobie jedného roka a

ôsmich mesiacov na predmetnom účte žalovaného nevykonával žiadne iné finančné operácie, ktoré by
bolo možné považovať za službu spotrebiteľovi. Zmluva zo dňa 05.05.2014 uzavretá medzi stranami
sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli
vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo
Všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva

odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred
podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Od spotrebiteľa
preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. K úrokom pri
nepovolenom prečerpaní účtu súd prvej inštancie uviedol, že úrok predstavuje odplatu pre veriteľa

za poskytnuté peňažné prostriedky, žalobca však žalovanému od 01.11.2015, kedy bol počiatočný
stav debetného zostatku vo výške 923,20 eura, žiadne ďalšie peňažné prostriedky neposkytol, ani
nevykonával príkazy žalovaného na platby, na ktoré by na účte nemal dostatok peňažných prostriedkov.
Naopak na ťarchu jeho osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky.
Táto výška úročenia pri nepovolenom prečerpaní nevyplývala tak zo Zmluvy č. 2763682002 zo dňa

05.05.2014, ani zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 14.10.2014. Žalobca mal za to, že
spotrebiteľa informoval o sadzbe úroku 28 % ročne pre nepovolené prečerpanie Výveskou úrokových
sadzieb na svojom webovom sídle a ich sprístupnením na pobočkách banky, čím si splnil povinnosť
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na to, že v prípade porušenia povinnosti
podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nedodržanie tejto povinnosti nie je sankcionované

bezúročnosťou prekročenia. K predmetnému skutkovému tvrdeniu žalobcu súdy opakovane zaujali
názor, že v spotrebiteľských vzťahoch a neskôr i sporoch, pri ktorých sa poskytuje zvýšená ochrana
slabšej strane, sa web stránka dodávateľa vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp.
trvalý nosič. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15 bolo konštatované, že na účelyvýkladu Smernice, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na
inom trvalom nosiči. To súčasne nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave

stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, a ktorá je vypracovaná
písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Existencia
dohody o úroku 28% pri nepovolenom prečerpaní v konaní preukázaná nebola. Žalobca nepreukázal ani
splnenie povinností vyplývajúcich mu zo Smernice a § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

z doložených listín nevyplýva, že žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať
vedomosť o úrokovej sadzbe 28% ročne. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil žalobu za dôvodnú v
časti 957,79 eura, ktorá suma predstavovala zostatok na účte žalovaného ku dňu 30.11.2015 spolu s
dojednaným úrokom 19,90 % ročne z čerpaného limitu za obdobie od 01.12.2015 do 29.02.2016 vo
výške 52,12 eura. Zo sumy 957,79 eura súd odrátal žalovaným vykonanú úhradu vo výške 94,26 eura
dňa 26.05.2017 a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi 863,53 eura. Súd priznal žalobcovi aj zmluvne

dojednaný úrok vo výške 19,90 % od 01.03.2016 do zaplatenia, pretože tento úrok bol v oboch zmluvách
o bežnom účte a o povolenom prečerpaní účtu riadne dojednaný. Žalobca si zmluvne dojednaný úrok z
omeškania neuplatnil, preto súd o ňom nerozhodoval. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

1. 4. K poplatkom za výzvy na úhradu, poplatkom za upomienky a poplatkom za vedenie účtu, príplatkom
za vedenie účtu postihnutého exekúciou účtovaných žalobcom na ťarchu účtu žalovaného v období od
01.12.2015 do 31.07.2017, súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že tieto nepredstavujú cenu/
úhradu za hlavný predmet zmluvy, spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech
spotrebiteľa, nie sú spotrebiteľom individuálne dojednané, nie sú poňaté do textu zmluvy o bežnom

osobnom účte, nezodpovedajú skutočným nákladom dodávateľa za ich vyhotovenie, spotrebiteľ nemá
záujem na ich uhradení, nakoľko za ne nemal poskytnuté protiplnenie dodávateľom a z týchto dôvodov
sú neprijateľné a preto absolútne neplatné. Prehlásenie žalovaného v článku IV bod 2 Zmluvy, že sa
oboznámil so sadzobníkom poplatkov, súd vyhodnotil ako za nie postačujúce, pretože ide o formulárovú
štandardnú zmluvu, vopred pripravenú žalobcom ako dodávateľom, ktorej obsah žalovaný nemal

možnosť vopred ovplyvniť. Súd nemal preukázané, že došlo k skutočnému oboznámeniu, informovaniu
spotrebiteľa so sadzobníkom poplatkov, keď tento netvorí technicky neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je
žalovaným podpísaný. Preto v tejto časti súd žalobný návrh zamietol.

1. 5. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol použitím ustanovenia § 255 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) keď náhradu trov konania pomerne
rozdelil a mal za to, že z pôvodne žalobcom uplatnených 1.578,90 eura bola žaloba dôvodná v časti
957,79 eura (zostatok na účte k 30.11.2015) po odčítaní úhrady žalovaným vo výške 94,26 eura dňa
26.05.2017, t. j. pred začatím konania, t. j. v sume 863,53 eura. Preto úspech žalobcu (863,53 : 1.578,90)
predstavoval 54,69 %, úspech žalovaného 45,31 %, čistý úspech žalobcu 9,38 %, ktorý súd v uvedenom

rozsahu žalobcovi priznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konanianapadolvzákonomstanovenejlehoteodvolanímžalobca.Svojeodvolanieodôvodnilpoukazom

na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) a f) C. s. p. tým, že napadnutá časť rozhodnutia vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2. 1. Žalobca namietal argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že „Zmluva uzavretá medzi stranami

sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli
vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo
Všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva
odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred
podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Od spotrebiteľa preto
nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.“ Ďalej namietal tú
argumentáciu,podľaktorej„výškaúročenianepovolenéhoprečerpanianevyplývalatakzoZmluvyzodňa
05.05.2014, ako ani zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 14.10.2014. Dohoda o úroku zúverupredstavujúcajednuzozákladnýchnáležitostispotrebiteľskejzmluvy,musíbyťobsahompísomnej
zmluvy.“ Nesúhlasil ani s tým, že „prehlásenie žalovaného v článku IV bod 2 Zmluvy, že sa oboznámil
so sadzobníkom poplatkov, súd vyhodnotil ako za nie postačujúce, keď ide o formulárovú štandardnú

zmluvu, vopred pripravenú žalobcom ako dodávateľom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť vopred
ovplyvniť. Súd nemal preukázané, že došlo k skutočnému oboznámeniu, informovaniu spotrebiteľa so
sadzobníkom poplatkov, keď tento netvorí technicky neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je žalovaným
podpísaný. Preto v tejto časti súd žalobný návrh zamietol.“

2. 2. V dôvodoch svojho odvolania žalobca poukázal na § 31 ods. 2, 4, 5 písm. d) zákona č. 492/2009
Z. z. o platobných službách z ktorých vyplýva, že tento zákon výslovne nestanovuje, že poplatky
za poskytovanie platobných služieb musia byt' individuálne dojednané. Ani zákon 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byt' uvedené v jednom
dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home
Credit vs. Biróová), z ktorého vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia
byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byt' obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Zákonom pritom možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených
povinných náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne, táto povinnosť by mala byť ustanovená

v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. VOP/OP/
sadzobník sú teda súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Dôvod
na nepriznanie úrokov a poplatkov teda nie je daný. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V
zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti
strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného
zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a
použiťnaichzapočítaniepeňažnéprostriedkynaúčte.Ohľadomnárokužalobcunaúčtovaniepoplatkov,
žalobca poukázal aj na Čl. IV. ods. 2 a 4. zmluvy o účte (o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb). K nároku žalobcu na úrok 28% ročne žalobca poukázal na ustanovenie § 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch , body 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok s tým,
že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za
čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských

úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uplatnený úrok 28% ročne nie
je úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého povoleného prečerpania, ale o nárok z titulu
prekročenia, ktoré upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý počíta s možnosťou, že zostatok
na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte prípad prekročenia nemusí ako
obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa

§ 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o
úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke,
a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické, má pritom za to, že zverejnením vývesiek úrokových
sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je

zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Ohľadne nároku na úrok 28% ročne žalobca odkázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018, ktorý dospel k
záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého debetného úroku za podmienok,
na akých sa na jeho platení vo VOP so žalovaným dohodol. Ohľadne posúdenia výšky úroku 28% ročne
žalobca odkazuje na vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým zaviazal

súd prvej inštancie doplnením dokazovania, či je výška žalobcom požadovaného debetného úroku 28%
ročne porovnateľná s obvyklou výškou úrokov požadovanou inými bankami v rozhodujúcom období od
klientov, ktorí svoj debetný zostatok včas nevyrovnali, nakoľko inak nie je možné zistiť, či túto obvyklú
výšku úrokov prevyšuje podstatne.

2.3.Žalobcanavrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmenilavyhovelžalobevplnom
rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby
žalobcovi priznal aj náhradu trov konania a trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.
s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s.
p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), f) C. s. p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodné, v dôsledku
čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 C. s. p. potvrdil.

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie 1.578,90 eura s 28% ročným
úrokom zo sumy 1.578,90 eura od 01.08.2017 do zaplatenia z dôvodu nároku na úhradu nepovoleného

prečerpania bežného účtu spolu s úrokom z prekročenej čiastky.

6. Predmetom odvolacieho konania je v rozsahu odvolania a v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými
žalobcom, preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol
uplatnenú pohľadávku nad sumu 957,79 eura s úrokom 19,90 % (výrok II.).

7. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkových
zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

8. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

9. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový
stav súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo

d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

10. K námietke žalobcu smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov odvolací

súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a
poukazuje na ich správnosť. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu dodáva
nasledovné: Súd prvej inštancie vo svojich záveroch vychádzal zo Zmluvy zo dňa 05.05.2014 uzavretej
medzi sporovými stranami a správne zistil, že, Zmluva neobsahuje individuálne zmluvné dojednanie
o poplatkoch vykonávaných na ťarchu bežného účtu žalovaného. Odvolací súd sa nestotožňuje s

odvolacou námietkou žalobcu, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaje uvedené v v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 18
ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe - zverejnením vývesiek úrokových sadzieb (historických i aktuálnych) na webovom sídle a v
pobočkách, tým je podľa žalobcu splnená uvedená zákonná povinnosť. Podľa čl. 2 ods. 10 Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ „trvalý nosič“ je akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi alebo obchodníkovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným na
budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu
uložených informácií; Podľa bodu 23 citovanej Smernice trvalé nosiče by mali spotrebiteľovi umožniťuchovávať informácie tak dlho, ako to preňho bude potrebné z hľadiska ochrany jeho záujmov plynúcich
z jeho vzťahu s obchodníkom. Takéto nosiče by mali zahŕňať najmä papier, USB kľúče, CD-ROM-y,
DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. S poukazom na uvedené vymedzenie

pojmu trvalý nosič odvolací súd konštatuje, že zverejnenie vývesiek úrokových sadzieb na webovom
sídle žalobcu, resp. v pobočkách žalobcu nie je možné považovať za splnenie si informačnej povinnosti
veriteľa voči spotrebiteľovi, pretože z citovaných ustanovení Smernice vyplýva, že informačná povinnosť
musí byť individualizovaná - musí byť určená priamo osobne spotrebiteľovi, v preskúmavanej veci
osobne žalovanému, čo splnené nie je. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu

uplatnená v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. tak neobstojí.

11. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie aj s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu konštatuje, že neobstojí ani odvolací dôvod, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia.Súdprvejinštancienasprávnezistenýskutkový
stav správne zvolil a aplikoval príslušné, vyššie uvedené právne normy, ktoré aj správne interpretoval.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, odvolaním napadnutý zamietajúci výrok aj závislý výrok o
náhrade trov konania preto ako vecne správne postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil.

14. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s.
p.), o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.
musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí. O
výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní
pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

15.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
mánároknanáhradutrovkonania,o náhradutrovzjavneneprejavilazáujem,naviacpodľaobsahuspisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd
preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu

trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa
fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §

262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

16. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).