Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214462
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114214462.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: R. T., L.. XX.X.XXXX, XXX XX
G.M., C. L. XXXX/XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Zdeňka Vokálová, so sídlom v Prešove 080
01, Hlavná 61, proti žalovanému: I. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. XXX XX G., Č. XX, o vyporiadanie BSM,
o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/70/2014-286 zo dňa 24.4.2017

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje tieto hnuteľné veci:
plynový sporák v zostatkovej cene 50 eur,
mikrovlnná rúra v zostatkovej cene 10 eur,
automatická práčka v zostatkovej cene 50 eur,
televízor v zostatkovej cene 50 eur.

II. Prikazuje žalovanému dlh zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Q. V. Y.. S..D.. a žalobkyňou dňa
22.11.2009 pod č. XXXXXX ( XXXXXXX) Rýchla pôžička na sumu 1600 eur.
III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni sumu 28 035,04 eura a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia aplikujúc ustanovenia § 149, § 150 a § 151 CSP uviedol, že žalovaný
bol v priebehu sporu nečinný a nereagoval na skutkové tvrdenia žaloby, preto mal súd prvej inštancie za
to, že tvrdenia žalobkyne nepoprel, a okresný súd vychádzal pri ustálení masy BSM pri rozhodovaní zo
skutkových tvrdení uvedených v žalobe a z listinných dôkazov nezistil rozhodné skutočnosti inak. Pokiaľ
sa tvrdenia žalobkyne s nimi nezhodovali, súd prvej inštancie sa priklonil k týmto tvrdeniam, keďže ich
považoval za objektívne.

3. Následne aplikujúc ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka a § 18 a § 19 Zákona o rodine, súd prvej
inštancie uviedol, že ak žalobkyňa žiadala, aby súd sa odklonil od zásady parity podielov manželov s
poukazom na jeho správanie v manželstve, a to, že tieto úvery boli brané pre jeho potrebu a uhrádzané
výlučne ňou, súd považoval tieto skutočnosti s prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia
za závažné a v rozpore s nimi, ale nie také, ktoré by spôsobilé privodiť záver súdu prvej inštancii

o spravodlivom odklone od zásady parity a vychádzal pri vyporiadaní BSM z toho, že podiely oboch
manželov by mali byť rovnaké.4. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní o spornom úvere a pri vyporiadaní vzťahov
k osobnému autu. Súd prvej inštancie prikázal žalovanému dlh zo zmluvy o úvere uzavretej medzi

Q. V. Y.. S..D.. a žalobkyňou dňa 22.11.2009 pod č. XXXXXX ( XXXXXXX) Rýchla pôžička na sumu
1600 eur vzhľadom na to, že vzhliadol na okolnosti, za ktorých bola predmetná zmluva uzavretá a
ktorej uzavretie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ako aj právami a
povinnosťami manželov vyplývajúcich z ustanovení §§ 18 a 19 Zákona o rodine.

5. Ohľadom leasingovej zmluvy - vzhľadom na to, že leasingová zmluva bola uzavretá so žalobkyňou
počas trvania manželstva, ale ku dňu právoplatnosti rozvodu ešte žalobkyňa nebola vlastníčkou tohto
auta, nakoľko neboli vyplatené leasingové splátky a k zmene vlastníckeho vzťahu predmetu leasingu
došlo až k 1.10.2013, predmetné vozidlo nepatrí do vyporiadania BSM, pretože žalobkyňa ho nevlastnila
ku dňu právoplatnosti rozvodu. Nanajvýš možno vyporiadať v rámci vyporiadania BSM prípadne splátky,
ktoré na predmetné vozidlo boli uhrádzané, avšak súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že tieto splátky

uhrádzala výlučne sama zo svojich finančných prostriedkov, ktoré ona zarobila.

6. Súd prvej inštancie ustálil, že do masy BSM patria hnuteľné veci a to: plynový sporák v zostatkovej
cene 50 eur, mikrovlnná rúra v zostatkovej cene 10 eur, automatická práčka v zostatkovej cene 50 eur,
televízor v zostatkovej cene 50 eur., žalobkyňa tak získala majetkovú hodnotu vo výške 160 eur.

7. V rámci širšieho vysporiadania BSM je však vyporiadať aj spoločné dlhy.

8. Spoločné dlhy ku dňu právoplatnosti rozvodu a ich zostatkové hodnoty boli podľa súdu prvej inštancie
vo výške:7.922,58 eura plus 1.390,29 eura plus 9.379,85 eura plus 764,25 eura, čo predstavuje spolu

sumu 19 456,97 eura a 50% z tejto sumy predstavuje 9 728,48 eura. Výnos z predaja bytu predstavoval
po odrátaní kúpnej ceny 45 000 mínus 8 066,88 eura čo predstavuje 36 933,12 eura ale u bytu súd berie
navyše do úvahy, že tento mal žalovaný v nájme ešte pred uzavretím manželstva a tak jeho pričinením
vlastne mohlo dôjsť k tomu, aby bol byt odpredaný bytovou agentúrou a tak aj v tomto prípade by podiel
manželov mal byť rovnaký teda 50%:50%, a teda polovica tejto sumy predstavuje 18466,56 eura.

9. Keďže žalobkyňa zaplatila spoločné dlhy - je žalovaný jej na vyrovnanie podielov z tohto titulu zaplatiť
sumu 9 728,48 eura a keďže si ponechal výnos z predaja bytu aj sumu 18 466,56 eura - od ktorej sumy
28 195,04 eura je potrebné odrátať hodnotu vecí, ktoré získala žalobkyňa a to 160 eur, čo predstavuje
celkom sumu na vyrovnanie podielov 28035,04 eura.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 a § 262 CSP,
keď vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v spore, súd prvej inštancie ustálil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

11. Proti tomuto rozsudku, a to časti výroku II. a III., podala žalobkyňa včas odvolanie, keď mala za to,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, ak žalovanému prikázal dlh zo Zmluvy

o úvere uzavretej medzi Q. V. Y. S.. D.. a žalobkyňou dňa 22.11.2009 pod č. XXXXXX/XXXXXXX/
rýchla pôžička na sumu 1.600,- eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlh z tejto zmluvy je
vo výške 2.577,60 eur a žalobkyňa mala za to, že súd mal prikázať žalovanému dlh, ako bol vyčíslený
spolu s úrokmi. Taktiež podľa odvolateľky, mal súd za preukázané, že počas manželstva boli stranám
sporu poskytnuté úvery, ktoré sama uhrádzala a uhradila žalobkyňa v celej výške, a to nielen výšku

poskytnutého úveru, ale aj s poplatkami a úrokmi. Podľa odvolateľky, súd správne ustanovil, že do masy
BSM patria hnuteľné veci a žalobkyňa takto získala majetkovú hodnotu. Avšak spoločné dlhy ku dňu
právoplatnosti rozvodu a ich majetkové hodnoty boli v inej výške, ako sú ustálené týmto rozsudkom.

13. Podľa tvrdenia žalobkyne, Poštová banka a.s. stranám sporu poskytla pôžičku na bývanie dňa

26.2.2009 vo výške 8.000,- eur, z ktorej počas manželstva strany sporu uhradili sumy splátok úveru vo
výške 1.133,94 eur. Po právoplatnosti rozvodu žalobkyňa podľa svojho tvrdenia, sama uhradila zostatok
úveru spolu s úrokmi vo výške 9.379,85 eur. Úver bol splatený v celkovej výške 10.513,79 eur.XX. E. S..D.. bol poskytnutý úver o výške 10.987,19 eur. Podľa žalobkyne, počas manželstva uhradili
z tejto sumy splátky úveru vo výške 3.656,02 eur. Po rozvode žalobkyňa uhradila sama zostatok úveru
spolu s úrokmi vo výške 17.549,84 eur. Úver bol splatený v celkovej výške 21.205,86 eur.

XX.E.S..D..poskytlakreditnúbankomatovúkartuarámcovýúverovýkreditvovýške995,82eur,ktorého
výšku uhradila sama žalobkyňa po rozvode v sume 2.767,77 eur.

16. Tatra banka a.s. poskytla kreditnú bankomatovú kartu, z ktorej nebolo počas manželstva podľa

žalobkyni,ničuhradenéapoprávoplatnostirozvodumanželstvadňa24.5.2011samažalobkyňauhradila
sumu 909,73 eur.

XX. Q. V. Y. S..D.. poskytla splátkovú kartu U. Č.. XXXXXXXXXX, z ktorej počas manželstva nebolo
nič uhradené, a po právoplatnosti rozvodu sama žalobkyňa uhradila sumu vo výške 1.607,18 eur, čím
splatila úver v plnej výške.

18. Vzhľadom na listinné dôkazy mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalobkyňa po rozvode uhradila spoločné dlhy v celkovej výške 32.214,37 eur. Ak by aj podiely manželov
mali by rovnaké, a teda v pomere 50/50, teda polovica z tejto sumy predstavuje sumu 16.107,19 eur.
Na základe hore uvedeného súd nesprávne rozhodol, ak spoločné dlhy ku dňu právoplatnosti rozvodu

a ich zostatkovej hodnoty ustálil vo výške 7.922,58 eur, 1.390,29 eur, 9.379,85 eur a 764,25 eur, čo
predstavuje sumu spolu 19.456,97 eur, a polovica z tejto sumy 9.728,48 eur. Súd taktiež nesprávne
podľa odvolateľky rozhodoval, ak od výnosu z predaja bytu zo sumy 45.000,- eur odrátal sumu 8.066,88
eur a ustálil polovicu z tejto sumy na sumu 18.466,56 eur, nakoľko súd mal za preukázané, že peniaze
na odkúpenie bytu žalovaným od J. boli z BSM, a taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný pri

uzatváraní zmluvy s J. J. uviedol do dotazníka a žiadosti o prevod vlastníctva bytu, nepravdivé údaje o
svojom stave, keď klamal, ak uviedol, že je rozvedený.

19. Žalobkyňa mala za to, že súd mal za preukázané, že finančné prostriedky na zakúpenie bytu od J.
S. O. C. M. vo výške 8.066,88 eur, boli z BSM, a taktiež súd mal za preukázané, že žalovaný tento byt

odpredal na základe kúpnej zmluvy za sumu 45.000,- eur. Teda podiel na vyrovnanie v pomere 50/50
by mal podľa žalobkyne predstavovať sumu 26.533,44 eur.

20. Pokiaľ súd zaviazal žalovaného vo výroku III. napadnutého rozsudku, že je povinný na vyrovnanie
podielov zaplatiť žalobkyni sumu 28.035,04 eur, tak žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie pochybil

a mal žalovanému uložiť povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni po odrátaní hodnoty
hnuteľných vecí, ktoré do výlučného vlastníctva získala žalobkyňa v hodnote 160,- eur, sumu vo výške
42.480,63 eur.

21. Taktiež žalobkyňa nesúhlasila s právnym názorom súdu, ale žiadala, aby sa súd odklonil od zásady

parity podielov manželov s poukazom na správanie žalovaného, a na jeho celkový život v manželstve, a
to, že úvery boli brané pre potrebu žalovaného a uhrádzané výlučne žalobkyňou, keď súd prvej inštancie
považoval tieto skutočnosti za závažné, ale nie také, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver súdu o
spravodlivom odklone od zásady parity 80 % a 20 %. Žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku, že
právna úprava nevylučuje, aby tieto podiely boli určené v inom, než rovnakom pomere. Je tomu tak v

prípadoch, keď niektorý z manželov, napriek svojim schopnostiam a možnostiam, sa nestaral o rodinu,
spoločnú domácnosť a nepričinil sa o nadobudnutie a zveľadenie spoločného majetku. Žalobkyňa mala
zato,žesúdmalzapreukázané,žežalovanýžilažijeneusporiadanýmživotom,dokoncaničímneprispel
na splácanie spoločných dlhov, a inštitút manželstva využil len na svoje zabezpečenie, preto mal takéto
správanie žalovaného považovať za tak závažné, ktoré by privodilo odklon od zásady parity.

22. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a prikázať v bode II. výroku
žalovanému dlh zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Q. V. Y. a žalobkyňou dňa 22.11.2009 na sumu
2.577,60 eur. V bode III. zmeniť tak, že žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni
sumu 42.480,63 eur.

23. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
viazaný odvolacími dôvodmi žalobkyne (§ 379 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že rozsudok v celom rozsahu je potrebné podľa § 389 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Aj keď žalobkyňa podala odvolanie len proti výrokom II. a III. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie prikázal žalovanému dlh zo zmluvy, a zároveň zaviazal žalovaného na vyrovnanie

podielov zaplatiť žalobkyni sumu 28.035,04 eur, odvolací súd uvádza, že pri vyporiadaní BSM podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka, treba mať na zreteli, že z právneho predpisu tu vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania. Je preto potrebné konštatovať, že v predmetnej veci o
vyporiadanie BSM, odvolací súd uskutočňuje odvolací prieskum v konaní o vyporiadaní BSM. V takomto
prípade odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. I keď výroková časť rozsudku o poriadaní BSM
obsahuje vždy viacero výrokov (medzitým o tom, čo do BSM patrí, čo sa s BSM prikazuje tomu-ktorému

účastníkovikonania,aotom,čiačomájedenznichplniťdruhémunaichúplnévyrovnanie),trebanatoto
rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov
konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník konania napadne odvolaním rozsudok súdu
prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je
viazaný rozsahom odvolania. V takomto prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia

vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie
súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej).

26. Poukazujúc na vyššie uvedené, preto aj keď žalobkyňa nenapadla výrok, ktorým súd prvej inštancie
prikázal do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci (v poradí I. výrok napadnutého rozsudku), predmetom

odvolacieho prieskumu bol celý rozsudok, a nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je
potrebné zrušiť, zrušil ho v celom rozsahu a v celom rozsahu ho vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

27. Úvodom považuje k žiadosti žalobkyne, aby sa súd odklonil od zásady parity podielom manželov,

s poukazom na správanie žalovaného, a aby privodil záver o disparite podielov, pokiaľ ide o dlhy v
rozmedzí 80 % na strane žalovaného a 20 % na strane žalobkyne, odvolací súd má za potrebné uviesť,
že súd prvej inštancie konal správne, keď pri vyporiadaní BSM vychádzal z toho, že podiely oboch
manželov by mali byť rovnaké a neodklonil sa od zásady parity. Z rozvodového spisu strán sporu (sp.
zn. XXC/XX/XXXX), zo žiadneho vyjadrenia žalobkyne k návrhu žalovaného na rozvod manželstva, či

už písomného alebo ústneho na pojednávaní, nevyplýva žiadna zo skutočností uvádzaných žalobkyňou
v podanom odvolaní, pre ktoré by sa mal súd od tejto zásady odkloniť v neprospech žalovaného.

28. Rovnako, za neopodstatnenú považoval krajský súd pri zachovaní parity podielov, odvolaciu
námietku žalovanej spočívajúcu v tom, že podiel na vyrovnanie ohľadom výnosu z predaja bytu,

by mal predstavovať sumu 26.533,44 eur. Súd prvej inštancie správne ustálil, že výnos z predaja
bytu po odrátaní kúpnej ceny, predstavoval sumu 36.933,12 eur, k čomu odvolací súd dodáva, že
peniaze na odkúpenie bytu vo výške 8.066,88 eur pochádzali zo spoločných peňažných prostriedkov
manželov, nakoľko v tomto čase manželia mali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto sú
povinní spoločne sa podieľať nielen na rozdelení výnosu z predaja bytu, kde kúpna cena predstavovala

45.000,- eur, ale aj na rozdelení sumy 8.066,88 eur, za ktorú žalovaný nadobudol tento byt po uvedení
nepravdivých údajov vo svojom osobnom stave do svojho výlučného vlastníctva.

29. Naopak, za opodstatnené považoval odvolací súd tie námietky žalovanej, podľa ktorej mal súd prvej
inštancie brať v úvahu celkové splatené zostatky úveru, vrátane príslušenstva, a to, čo po právoplatnosti

rozvodu manželstva strán sporu, a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, uhradila výlučne
žalobkyňa.

30.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na

spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok.

31. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ustanovenia
§ 143 Občianskeho zákonníka, patril do BSM, a ako spoločne existoval ku dňu jeho zániku. Akniektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie
preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže aj inak,

je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do
BSM, a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na
spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu
jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní

vychádzal, a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. A z odôvodnenia rozsudku musí byť teda
jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku, a na základe akých dôkazov
súd tú, ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky, do vyporiadania pojal.

32. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere,
ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo patrí do BSM, alebo vyporiadanie sa musí

týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania
BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150 OZ. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však
týka len vzťahov medzi manželmi, a nijako nemôže zasahovať do práv a povinnosti tretích osôb. Súd
pri vyporiadaní vychádza z konkrétneho ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka.

33.Základnýmpredpokladomprevyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjejehozánik.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých manželov zostane vlastníkom tej-ktorej veci,
a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že

vrovnakompomere,vakomsamanželiapodieľajúnaspoločnommajetku,sapodieľajúajnaspoločných
dlhoch. V rámci vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov, a tiež na nároky
jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených
z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. O vyporiadaní je nutné spraviť

vyúčtovanie, ktoré musí mať odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté
nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom
riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok),
celkovú hodnotu pasív (dlhov), a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a
pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku, každému z manželov

patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. S podielom, ktorý sa každému
manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť ten jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať
zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku, čo sa vynaložilo na jeho
ostatný majetok a podobne, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho
majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe

zaplatenia zostatku úveru tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci). Rozdiel medzi takto stanovenými
podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a
predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

34. Súd druhej inštancie v danom prípade v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, keď z rozhodnutia

súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd prvej inštancie vykonal vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v
odôvodnení rozsudku. Predpokladom riadneho vyúčtovania je zistenie celkovej hodnoty aktív, celkovej
hodnoty pasív (dlhov) a ustálenie celkového majetku bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami
(pasívaodpočítavavichplnejvýške).Ztaktozistenejhodnotymajetkukaždémuzbývalýchmanželovmá
byť určený rovnaký podiel, keďže neboli v konaní preukázané dôvody k zmene kvantitatívneho podielu

s tým, že z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho
podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného
majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok, a podobne, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu,
v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho
zaplatil na spoločný dlh (tak, ako je tomu v prejednávanej veci, keď tomu tak bolo v podobe zaplatenia

zostatkov úverov žalobkyňou). Ak mali byť tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, tieto spoločné úvery po
rozvode splácané výlučne žalobkyňou, mali byť všetky tieto platby, ktoré žalobkyňa zaplatila nielen na
istinu úverov ale aj na príslušenstvo, resp. poplatky, zaradené medzi pasíva a zohľadnené ako investícia
vynaložená z oddeleného majetku žalobkyne na spoločný majetok. Tieto sumy mali byť vynaložené akoinvestície z oddeleného majetku žalobkyne na spoločný majetok, a to v rámci pasív. V tomto smere treba
dodať, že prostriedky z výlučného vlastníctva žalobkyne, použité na majetok BSM (úhradu spoločných
záväzkov), bolo potrebné odpočítať od celej masy BSM a to tak, že1/2 z týchto všetkých platieb (nielen

na istinu) vykonaných žalobkyňou (z dôvodu, že boli realizované na spoločné záväzky strán sporu), bolo
potrebné pripočítať na ťarchu žalovaného

35. Civilný sporový poriadok v článku 2 upravuje princíp právnej istoty tak, aby ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov, bola spravodlivá a účinná (ods. 1). Právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak také ustálenia v rozhodovacej praxi
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(ods. 2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitnosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (ods. 3). To,
že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Odôvodnenie rozsudkov musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, 3 CSP,
ktoré obligátorne upravuje aj zdôvodnenie prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe, čo je
v súlade s princípom právnej istoty.

36. Pokiaľ súd prvej inštancie nepostupoval pri vyporiadaní v zmysle vyššie uvedených ustanovení,
je jeho rozhodnutie nesprávne. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu
realizácie procesných práv žalobkyne v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, čo je dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1 CSP).

37. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci, bude najskôr vykonať dôkladne šetrenie
miesta pobytu žalovaného, a to cestou nielen Registra obyvateľov SR, Polície, C. G., ale aj Sociálnej
poisťovne s dotazom, z akej adresy poberá žalovaný dôchodkové dávky, ako aj dotazom na deti
žalovaného (v spisovom materiále sa nachádzajú v rámci lustrácie pobytu žalovaného ich identifikačné

údaje) o jeho pobyte, a následne žalovanému doručiť všetky písomnosti relevantné v tejto veci, s tým,
že až po takomto dôkladnom šetrení, môže byť v prípade, ak žalovaný nebude preberať zásielky na
všetkých zistených adresách, konané v jeho neprítomnosti.

38. Následne v ďalšom konaní súd prvej inštancie určí hrubú masu BSM, teda aktíva a pasíva, určí

čistú masu BSM, teda hodnotu celkového majetku bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami
(pasíva odpočítané v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku BSM, každému z manželov
patrí rovnaký podiel, nakoľko nie je dôvod k zmene kvantitatívneho podielu, pričom podiel, ktorý sa
každému z manželov dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť v rozsahu, v akom má vyrovnať
zostatok dlžnej pohľadávky, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo

svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh tak, ako tomu
bolo v prejednávanej veci, keď žalovaná uhradila po rozvode manželstva zostatky spoločných úverov.
Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov
patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov. Vo svojom rozhodnutí jasne a
zrozumiteľne uvedie nielen veci patriace do BSM, ale predovšetkým spôsob vyporiadania - matematický

postuptak,abybolpreskúmateľný.Svojerozhodnutiezdôvodnívintenciách§220ods.2,3CSPtak,aby
bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné s tým, že zároveň v rámci rozhodnutia o náhrade trov, rozhodne
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).