Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201074
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8214201074.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: W. V., B.. XX.XX.XXXX, X.
B.X. X, XXX XX X., právne zastúpeného: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5A, 085 01
Bardejov proti žalovanému: NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov, so sídlom Sv. Jakuba 21, 085 01 Bardejov,
IČO: 36 167 908, právne zastúpenému: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so
sídlom Hlavná 2885/29, Prešov, IČO: 47 253 177, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti tvrdení o žalobcovi a v časti
o zaplatenie nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca žalobou, podanou na súde dňa 11.02.2014, sa domáhal, (i) aby súd uložil žalovanému

povinnosť písomne sa ospravedlniť a doručiť toto ospravedlnenie žalobcovi za neoprávnené zásahy do
jeho práva na ochranu osobnosti do 7 dní od právoplatnosti rozsudku, (ii) aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že žalobca počas trvania pracovného pomeru u neho,
sa dopustil alebo sa mal dopustiť sexuálneho obťažovania voči maloletému pacientovi alebo voči
ktorejkoľvekinejosobe,(iii)abysúduložilžalovanémupovinnosťzničiťvšetkypísomnédokumenty,ktoré
vyhotovil a zhromaždil, a ktoré obsahujú alebo by mali obsahovať informácie/údaje o tom, že žalobca

počas trvania pracovného pomeru u neho, sa dopustil alebo sa mal dopustiť sexuálneho obťažovania
voči maloletému pacientovi alebo voči ktorejkoľvek inej osobe, (iv) aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3.000,00 Eur. Zároveň si žalobcu uplatnil nárok na
náhradu trov konania.
1.2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného bol v pracovnom pomere od 01.09.1990
do 20.01.2001. Pracovný pomer bol skončený v zmysle § 43 Zákonníka práce dohodou bez
uvedenia dôvodu. Dňa 06.05.2010 žalobca podal na Okresný súd Bardejov „Žalobu o poskytnutie

primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch“ voči žalovanému ako
bývalému zamestnávateľovi. Konanie je vedené pod sp. zn. 4C/97/2010 a do dnešného dňa ešte
nie je právoplatne skončené. V konaní sa žalobca domáha od žalovaného poskytnúť primerané
zadosťučinenie spočívajúce v opätovnom objektívnom prehodnotení spôsobilosti žalovaného na
výkon pracovnej pozície rádiologický asistent/laborant v jeho zdravotníckom zariadení bez uplatnenia
diskriminačného hľadiska z dôvodu „iného postavenia“ a poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch vo výške 21.000,00 Eur. V priebehu dokazovania v konaní pred súdom pod sp.zn.
4C/97/2010 sa žalobca prvýkrát dozvedel o tej skutočnosti, že počas výkonu svojej práce mal sexuálne
obťažovať maloleté dieťa, ktoré bolo na vyšetrení v sprievode svojej matky. Na pojednávaní dňa14.02.2011 svedok Y. B., zamestnanec žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že o tejto skutočnosti sa
dozvedel zo sekretariátu nemocnice niekoľko dní pred pojednávaním (pojednávaním dňa 14.02.2011),
pretože matka maloletej podala písomne sťažnosť na žalobcu, pričom si spomenul (Y. B.), že on bol

svedkom celého tohto incidentu. Už na pojednávaní dňa 10.12.2010 právny zástupca žalovaného pri
výsluchu žalobcu položil žalobcovi otázku, „Či sťažnosť súvisela s tým, že neprimerane obťažoval
maloletú pacientku?“ a predložil súdu k nahliadnutiu listiny. Malo ísť o podanie sťažnosti rodičov
maloletého dieťaťa ešte v roku 1998, kedy žalobca ako rádiologický pracovník u žalovaného ako
svojho zamestnávateľa, nevpustil do vyšetrovne rodiča maloletého dieťaťa, ktoré mal vyšetriť. Za toto

správanie bol žalobca disciplinárne prejednávaný. Predmetom tohto disciplinárneho prejednania však
nebolosexuálneobťažovaniemaloletejpacientky.AvšakpočassúdnehokonaniapredOkresnýmsúdom
Bardejov pod sp. zn. 4C/97/2010 sa žalobca prvýkrát dozvedel, že počas tohto vyšetrenia mal sexuálne
obťažovať maloletú pacientku. Žalobca do toho času o tejto skutočnosti nevedel, ba dokonca dňa
10.07.2009 sa dostavil osobne k žalovanému na odbor ľudských zdrojov, kde požiadal o nahliadnutie
do jeho osobného spisu. Následne listom požiadal o vyhotovenie fotokópií všetkých dokumentov, ktoré

sa v osobnom spise nachádzali. Dňa 19.08.2009 žalovaný zaslal žalobcovi „Súpis vyhotovených kópií
dokumentov z osobného spisu“, v ktorom sa nenachádzal žiadny záznam alebo sťažnosť na žalobcu,
že by v minulosti došlo z jeho strany k sexuálnemu obťažovaniu pacienta, alebo inej osoby. Dokonca
žalobca nebol nikdy vyšetrovaný žiadnym iným orgánom z údajného spáchania tohto skutku. Na základe
vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci neprávom obviňovali

žalobcu z toho, že niekoho sexuálne obťažoval. Táto skutočnosť nebola obsiahnutá/uvedená v jeho
osobnom spise a tým mu spôsobili značné problémy v súkromnom živote a tak isto aj v pracovnom.
Vzhľadom na tvrdenia žalovaného, právneho zástupcu žalovaného, zamestnancov žalovaného počas
dokazovania pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 4C/97/2010, je možné sa dôvodne domnievať,
žežalovanýuschovávavosobnomspisežalobcupísomnédokumentyotom,žemalsexuálneobťažovať

maloletú pacientku a rozširuje ich. Pretože žalovaný svojim nepravdivým a ničím nepodloženým
tvrdením ohrozil a ohrozuje vážnosť, česť a dôstojnosť žalobcu, navrhol, aby žalovaný bol povinný
v budúcnosti zdržať sa tvrdení o tom, že by žalobca mal niekedy počas pracovného pomeru so
žalovaným sexuálne obťažovať maloletého pacienta alebo akúkoľvek inú osobu. Zároveň navrhol, aby
bol žalovaný povinný odstrániť tento stav tým, že sa písomne ospravedlní žalobcovi a zničí všetky

písomné dokumenty, ktoré vyhotovil a zhromaždil a ktoré by mali obsahovať informácie/údaje o tom,
že by žalobca mal niekedy počas pracovného pomeru so žalovaným sexuálne obťažovať maloletého
pacienta alebo akúkoľvek inú osobu (obsah písomného ospravedlnenia bude upresnený počas súdneho
konania). Taktiež navrhol, aby žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch
vo výške 3.000,00 Eur, vzhľadom na to, že týmto konaním žalovaného bola v značnej miere znížená

dôstojnosť žalobcu.

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2014 uviedol, že so žalobou v celom rozsahu
nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Mal za to, že žaloba je nepreskúmateľná a nezrozumiteľná a v nej
uvádzané petity sú nevykonateľné. V konaní sp.zn. 4C/97/2010 vedenom na Okresnom súde Bardejov

preukazoval písomnými dôkazmi a výpoveďami svedkov, že žalobca sa dopustil konania, ktoré bolo
predmetom šetrenia sťažnosti zamestnávateľom. V označenom konaní prvostupňový súd ani odvolací
súd nedospeli k právnemu názoru, že predkladané dôkazy sú nedôveryhodné, naopak vo svojich
rozhodnutiach sa na nich odvolávala.

3. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil viaceré pojednávania.

4.1. Na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy a v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa tvrdení o žalobcovi späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Žalovaný na predmetnom pojednávaní súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti.

4.2. Zároveň žalobca na predmetnom pojednávaní navrhol v zmysle písomného podania zo dňa
14.07.2020 a predloženého na pojednávaní zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd prvým výrokom uložil
žalovanému povinnosť ospravedlniť sa písomne žalobcovi s nasledovným znením textu: „Ako štatutárny
orgán Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba, n.o. v Bardejove sa v mene nemocnice ospravedlňujem W. V.
za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti zverejnený v listine zo dňa 02.02.2001 označenej

ako „návrh“, zo dňa 12.02.2001 označenej ako „Zápis“, zo dňa 08.02.2001 označenej ako „Stanovisko“,
v ktorých nemocnica uviedla nepravdivý údaj o tom, že W. V. mal „obťažovať maloletú pacientku“,
resp. „sa mal k nej neadekvátne správať“. Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba, n.o. v Bardejove
prehlasuje, že počas trvania pracovného pomeru s W. V. od 01.09.1990 do 20.01.2001 nedošlo nikdyzo strany zamestnanca W. V. k takému správaniu k pacientovi, ani nebolo predmetom prerokovania u
zamestnávateľa.“ Druhým výrokom žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť z osobného pracovného
spisu žalobcu počas trvania pracovného pomeru od 01.09.1990 do 20.01.2001 skartovať všetky listiny,

najmä listinu zo dňa 02.02.2001 označenú ako „Návrh“, zo dňa 12.02.2001 označenú ako „Zápis“, zo
dňa 08.02.2001 označenú ako „Stanovisko“, v ktorých nemocnica ako zamestnávateľ uviedol nepravdivý
údaj o tom, že W. V. ako zamestnanec mal „obťažovať maloletú pacientku“ resp. „sa mal k nej
neadekvátne správať“.
4.3. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 pripustil zmenu žaloby

v zmysle podania zo dňa 14.07.2020, predloženého na pojednávaní dňa 15.07.2020 (odsek 4.2.
odôvodnenia).
4.4. Na pojednávaní dňa 15.07.2020 žalobca v prípade neúspechu vo veci navrhol, aby neboli trovy
konania priznané nikomu a to vzhľadom na dlhodobý spor, osobitosť sporu, majetkové, sociálne pomery
žalobcu. Uviedol, že je vedený ako nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 160,80 Eur
mesačne, iné príjmy nemá. Žije v garsónke a po uhradení týchto nevyhnutných nákladov mu ostávajú

zvyšné peniaze len na jeho živobytie.

5. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov,
oboznámením listín a to zápisu o prejednaní návrhu primára na okamžité rozviazanie pracovného
pomeru, vyjadrenia žalobcu k zápisu zo dňa 01.02.2001, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 05.02.2001,

návrhu primára na okamžité rozviazanie pracovného pomeru pre opakované porušovanie pracovnej
disciplíny zo dňa 02.02.2001, nariadenia z prevádzkovej porady RDG oddelenia konanej dňa
05.02.2001, upozornenia na poručovanie pracovnej disciplíny zo dňa 16.10.2000, stanoviska Základnej
organizácie SOZ PZaSS NsP Bardejov k prejednaniu návrhu na rozviazanie pracovného pomeru zo
dňa 08.02.2001, oznámenia zo dňa 09.12.1997 o nápravných opatrenia z riešenia sťažnosti, zápisu

o neetickom správaní pracovníka k nadriadenému pracovníkovi zo dňa 01.02.2001, výstupného listu,
dohody o rozviazaní pracovného pomeru, náplne práce, dohody o hmotnej zodpovednosti, dohody
o preradení pracovníka, osobnej karty, pracovnej zmluvy, žiadosti o prijatie do pracovného pomeru,
záznamu o prijímacom postupe, oznámenia o prijatí do pracovného pomeru, vysvedčení, zo spisu
Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/97/2010 rozsudok okresného súdu, rozsudok odvolacieho súdu,

uznesenie Najvyššieho súdu SR, zápisníc z pojednávaní, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bardejov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.08.1990 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného
Okresným ústavom národného zdravia Bardejov a žalobcom vyplýva, že žalobca nastúpil dňa

01.09.1990 u právneho predchodcu žalovaného ako pomocný zdrav. pracovník s miestom výkonu práce
OÚNZ Bardejov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou tri mesiace.

7. Z Návrhu MUDr. H. V., primára RDG oddelenia zo dňa 02.02.2001 adresovaného Riaditeľstvu NsP
Bardejov, Sv. Jakuba 21, 085 21 Bardejov vyplýva jeho návrh na okamžité skončenie pracovného

pomeru pre opakované porušovanie pracovnej disciplíny rádiologickým asistentom W. V.. Z dôvodu
opakovaných porušení pracovnej disciplíny:
a/riešenie sťažnosti na Riaditeľstve NsP pre neadekvátne správanie sa k mladej pacientke,
b/zápis o porušení pracovnej disciplíny,
c/zápis o neetickom správaní,

navrhol okamžité rozviazanie pracovného pomeru s rádiologickým asistentom W. V..

8. Zo Stanoviska Základnej organizácie SOZ PZaSS NsP Bardejov k prejednávanému návrhu na
rozviazanie pracovného pomeru s rádiologickým asistentom W. V. pracovníkom RDG oddelenia NsP
Bardejov zo dňa 08.02.2001 vyplýva, že odborová organizácia je povinná zastupovať zamestnancov

v pracovnoprávnych záležitostiach a to v súlade s platným právnym poriadkom, pričom túto zásadu
zachováva aj v tomto prípade. Konštatuje však, že v prípade zamestnanca W. V. sa nejedná o
prvé porušenie pracovnej disciplíny a z právneho hľadiska došlo už v druhom prípade k naplneniu
právnej podstaty priestupku, ktorý môže byť dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru. V prvom
prípade išlo o sťažnosť na obťažovanie maloletej pacientky, v druhom prípade o nerešpektovanie a

hrubú urážku nadriadeného, a to pred podriadenými pracovníkmi a pacientom. Nedostatočné riešenie
celého prípadu prinesie neudržateľnú pracovnú atmosféru na pracovisku s nikdy nepredvídateľnými
následkami. Akékoľvek iné riešenie ako preradenie pracovníka mimo RDG oddelenie, alebo rozviazanie
pracovného pomeru by nemohlo priniesť želateľnú zmenu v správaní a konaní zamestnanca, ale naopakby bolo zárodkom budúcich problémov. Aj preto vidí odborová organizácia riešenie návrhu v troch
alternatívach:
1.preradenie zamestnanca na samotné rtg pracovisko oddelenia TaRCH bez jeho kontaktu s RDG

oddelením.
2.rozviazanie pracovného pomeru samotným pracovníkom.
3.rozviazanie pracovného pomeru organizáciou.
Odborová organizácia preferuje prvé dve alternatívy.

9. Zo Zápisu o prejednanie návrhu primára RDG odd. MUDr. H.. V. na okamžité rozviazanie pracovného
pomeru p. W. V. konaného dňa 08.02.2001 a 12.02.2001 v zasadačke NsP Bardejov vyplýva, že prítomní
boli MUDr. I.. Ľ., námestník LPS, JUDr. Y.. U., právnik, p. H.. L., vedúca sestra NsP, Ing. Q.. W., vedúca
odboru pers. a miezd, Ing. X.. O., kontrolór NsP, p. Y.. B., predseda odborovej organizácie. Prizvaní boli
MUDr. H.. V., primár RDG odd., p. W.. V., rdg. laborant, p. Y.. X., rdg. laborant, p. T.. G., rdg. laborantka,
p. L.. Č., rdg. laborant. Zo zápisnice vyplýva, že JUDr. U. v úvode oboznámil prítomných s obsahom

predložených materiálov a to
a/ riešenie sťažnosti na správanie sa W.. V. k maloletej pacientke,
b/ zápis o porušení pracovnej disciplíny W.. V.,
c/ zápis o neetickom správaní W.. V. dňa 31.01.2001
a podal k predmetnej záležitosti právny výklad v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Následne bolo

prečítané písomné vyjadrenie W.. V. k incidentu a kópia ospravedlnenia adresovaného MUDr. H.. V.. Z
ďalšieho textu zápisnice vyplýva, že komisia rieši konflikt medzi žalobcom a MUDr. H.. V., ku ktorému
došlo na pracovisku žalovaného.
Komisia záverom konštatuje, že na základe zistených skutočností ďalšie pôsobenie W. V. na odd. RDG
nie je možné a preradenie na iné zdravotnícke pracovisko (práca s pacientami) nepripadá do úvahy

vzhľadom na konfliktnú povahu menovaného, a preto navrhli riaditeľovi NsP dve alternatívy:
1.preradenie W. V. na prevádzkový úsek za nádvorného robotníka, ak s tým menovaný prejaví súhlas.
2. ukončenie pracovného pomeru menovaného výpoveďou.

10. Z Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 08.02.2001 uzatvorenej medzi žalobcom

ako pracovníkom a žalovaným ako organizáciou vyplýva, že pracovný pomer žalobcu sa skončí dňa
20.02.2001 bez uvedenia dôvodu.

11.1. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.05.2011 č.k. 4C/97/2010-71 vyplýva, že žalobca
sa voči žalovanému v predmetnom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť mu

primerané zadosťučinenie spočívajúce v opätovnom prehodnotení spôsobilosti žalovaného na výkon
pozície rádiologický asistent v jeho zdravotníckom zariadení bez uplatnenia diskriminačného hľadiska
z dôvodu iného postavenia. Zároveň žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 21.000,- Eur. Z predmetného rozsudku vypláva, že súd predmetnú žalobu žalobcu zamietol.
8.2. Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalobcu rozsudkom zo dňa 25.04.2012 č.k.

18CoPr/2/2011-102 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16.05.2011. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 12.06.2012.
8.3. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.11.2014 č.k. 6Cdo/399/2013 dovolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.04.2012 č.k. 18CoPr/2/2011-102 odmietol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 17.12.2014.

12. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.12.2010 v právnej veci vedenej pred Okresným súdom
Bardejov pod sp.zn. 4C/97/2010 vyplýva, že bol vykonaný výsluch žalobcu W. V., ktorý v rámci odpovede
na otázku právneho zástupcu žalovaného nech sa vyjadrí, čo bolo obsahom sťažnosti matky pacientky
uviedol: „Ja viem len to, že som odoprel vstup rodiča s maloletou na vyšetrenie. Ľudí bolo veľa,

pracoviská boli tri. Ja som sa snažil robiť všetko čo sa dalo, aby som mal lepšie hodnotenie. Vedúci
laborant B. mi pred ľuďmi povedal, že je plná chodba ľudí, že pomaly robím. Boli tam sami starí ľudia,
okrem jednej matky s malým dievčaťom. Ja som sa rozhodol, že zoberiem decko prvé pred tými starými
ľuďmi a čakáreň bude o dvoch ľudí prázdnejšia. Chcel som to urobiť počas okamihu, keď sa iní pacienti
prezliekali v čakárni. Mal som zato, že dieťa sa môže vyzliecť aj mimo šatne. Tak som ich zavolal na

vyšetrenie. Riešil som to direktívne. Matka dieťaťa som povedal: „Pani Vy nemusíte ísť, dievča je dosť
staré, nebude plakať“. Ona nemala žiadne námietky. Tak som to decko zobral cez kabínku, kde boli
nejakí starí ľudia, ktorí sa obliekali a boli po vyšetrení na chodbe. Na stole sa povyzliekalo dievča a
ešte som jej pomohol a urobil som snímku. Následne prišla sťažnosť. To som chcel povedať aj predkomisiou,aleniktosamanepýtal,anineviem,čojepredmetomsťažnosti“.Naotázkuprávnehozástupcu
žalovaného, či sťažnosť súvisela s tým, že neprimerane obťažoval maloletú pacientku žalobca uviedol:
„Nie, v žiadnom prípade. Ostro sa voči tomuto ohradzujem, ja nie som žiadny úchylák.“

13. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.02.2011 v právnej veci vedenej pred Okresným súdom
Bardejov pod sp.zn. 4C/97/2010 vyplýva, že bol vykonaný výsluch svedka Y. B., B.. X.X.XXXX, O.
X. X., G. B.. X/X, ktorý v rámci odpovede na otázku právneho zástupcu žalobcu nech sa vyjadrí
k tomu, ako riešili sexuálne obťažovanie žalobcu a prečo sa o tom žalobca dozvedel až v priebehu

tohto konania uviedol: „Ja som sa o tomto dozvedel zo sekretariátu nemocnice niekoľko dní pred
uvedenýmpojednávaním,pričomsomsináslednespomenul,žesombolsvedkomceléhotohtoincidentu
a prejednávania. Sťažnosť podala písomne matka maloletého dieťaťa s tým, že žalobca obťažoval jej
dieťa. Sťažnosť bola podaná na kontrolný útvar. Ja som sa s tým oboznámil a keď som sa pýtal žalobcu,
nech mi to vysvetlí, tak žalobca mi povedal, že matka býva v jeho blízkosti, že s ňou mal konflikt a že
sa mu takýmto spôsobom chce pomstiť, chce aby ho vyhodili z práce. Mám zato, že žalobca poznal

uvedenú pani a jej manžela, pretože keď sa to oficiálne prejednávalo, tak manžel tejto pani vyskočil po
tom, čo žalobca vstúpil do miestnosti a povedal žalobcovi: „Takú by som ti jebol, čo si to urobil.“ Týmto
privítal žalobcu. Boli sme prítomní ja, žalobca, šéf kontrolného útvaru, ktorého meno si už nespomeniem,
vtedajší riaditeľ nemocnice MUDr. V. a pravdepodobne MUDr. V. a rodičia dieťaťa. Vypovedala matka
a my sme sa vyjadrovali. My sme sa snažili brániť žalobcu s tým, že je to rizikové pracovisko, kde

rodičia nemajú čo robiť, čo však nebola pravda. Rodičia mali právo byť prítomní pri vyšetrení dieťaťa,
boli by dostali osobitné oblečenie a my im nemôžeme brániť, aby boli prítomní pri takomto vyšetrení.
My sme potom odišli a ja som sa len sprostredkovane dozvedel, že MUDr. V. presvedčil rodičov, že on
to nejako porieši. Žalobca bol za toto postihnutý, nedostal odmenu za celý rok a boli mu vzaté osobné
na 3 mesiace. Poukazujem na to, že sa to stalo v roku 1997. Poukazujem na to, že riaditeľ nemocnice

bol odchovancom otca žalobcu, tak sa všetci snažili to nejako poriešiť. V danom čase sa neuvažovalo
o skončení pracovného pomeru so žalobcom.“

14. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 vyplynulo, že si je vedomý toho,
že nikdy nikoho neobťažoval, nikto z jeho pracovníkov ani nadriadení z riaditeľstva nemocnice s ním

nehovoril o obťažovaní. Bol prítomný na riaditeľstve nemocnice pri prejednaní sťažnosti, ktorú osobne
nevidel, strávil tam so svojim najbližším nadriadeným asi 5 minút, bol poslaný naspäť na pracovisko.
V popoludňajších hodinách sa spýtal MUDr. V., zástupcu riaditeľa, aký je výsledok, pričom mu bolo
oznámené, že to bolo postúpené na prejednanie primárovi. Po 2 alebo 3 dňoch mu bolo predložené
na podpis napomenutie, ktoré sa nachádza v spise, ktoré hovorí o krátení osobného príplatku a že v

budúcnosti je povinný pustiť rodiča s maloletým dieťaťom do vyšetrovacích priestorov. Je to jediná vec,
sťažnosť, ktorá bola s ním na riaditeľstve riešená. Potom došlo k urážke nadriadeného, čo viedlo k tomu,
že neskôr opustil pracovisko. Po opustení zamestnania bol v traume, kvôli jednému opätovanému slovu
musel opustiť zamestnanie. K skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov, ako sa dozvedel
v predchádzajúcom súdnom konaní. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že o obťažovaní pacientky sa

dozvedel na pojednávaní v predchádzajúcom súdnom konaní, nevie presne dátum. Právnym zástupcom
žalovanéhoJUDr.L.bolinapojednávanípredloženélistinnédôkazy,ktorébolinásledneprostredníctvom
právneho zástupcu doručené aj jemu. Z týchto papierov mu bol známy iba zápis primára o uložených
opatreniach, ostatné listiny nepoznal. Bol oboznámený s predmetnými listinami, mal z toho psychické
problémy, mal za to, že na základe týchto listín, ktoré žalovaný drží, sa nemohol zamestnať. Každý deň

ho to prepadávalo, nemal sa s kým o tom porozprávať. Stále ho to obťažuje, keďže mu to pripomína,
že existujú takéto papiere. Papier o sexuálnom obťažovaní je napísaný šéfom odborov, zároveň jeho
najbližším nadriadeným, s ktorým mal aj po prepustení zo zamestnania dobrý kontakt až do doby, keď sa
o tom dozvedel. Ďalej z výsluchu žalobcu vyplynulo, že keď požiadal žalovaného o fotokópiu osobného
spisu, tak v predloženom spise u personálneho pracovníka žiadne dokumenty, ktoré sú predmetom tohto

konania neboli, boli tam bežné zápočtové listy. Potom požiadal písomne o fotokópiu spisu, ktorý mu bol
poslaný domov, kde tiež predmetné listiny neboli.

15. Z výsluchu svedkyne Ing. Q. W., zamestnankyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa
09.10.2017 vyplynulo, že u žalovaného pracuje od roku 1991, pričom od roku 1996 ako vedúca

personálneho oddelenia. Z výsluchu vyplynulo, že spisový materiál žalobcu mala vyhotovovala kolegyňa
p. T. už v čase prijímania do pracovného pomeru až ku dňu skončenia pracovného pomeru. Toho
času spisový materiál sa má nachádzať v archíve. Okrem osobného spisu mal sa vyhotovovať aj spis
kontrolného oddelenia, resp. právneho oddelenia v prípadoch, pokiaľ to bolo potrebné. Vo vzťahu kosobnému spisu uviedla, že žalobca požiadal o vyhotovenie kópii listinných dôkazov z osobného spisu,
tieto mali byť žalobcovi vyhotovené. Vo vzťahu ku kontrolnému, resp. právnemu oddeleniu vyhotovované
záznamy neboli.

16. Z výsluchu svedkyne H. V. - priateľky žalobcu, na pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 vyplynulo,
že v období rokov 1990-2001 mal mať žalobca problém s osobným hodnotením. Uviedla, že žalobca mal
pocit menejcennosti, pracovný pomer mal byť ukončený na základe dohody, tomuto mala predchádzať
urážka nadriadeného p. V.. Žalobca podával ďalšie opätovné žiadosti vo vzťahu k novému pracovnému

pomeru u žalovaného, mali sa tam následne vyskytnúť nové skutočnosti. Ohľadne nového pracovného
pomeru mali byť odpovede, že nebol vhodný na výkon tejto funkcie. Ďalšia odpoveď bola, že je zaradený
do evidencie. Uviedla, že malo byť vypracované odborné vyjadrenie, o ktorom mala mať vedomosť p.
L., vedúca sestra. Túto kontaktovali, bolo oznámené, že obdržala takéto vyjadrenie z oddelenia, avšak
nemala možnosť oboznámiť žalobcu s týmto. Bolo podané vyjadrenie na riaditeľstvo. Doposiaľ o tomto
nemajú vedomosť. Ďalej svedkyňa doplnila, že čo sa týka osobného spisu, kompletného spisu ohľadom

vyjadrenia p. L., tento spis neobsahuje takéto podanie. Doplnila, že vo vzťahu k tomuto vykonali aj
dvakrát pokus o mediáciu s mediátorkou. Čo sa týka podania nemocnice, malo byť oznámené po
vykonaní mediácie, že žalobcu vedú v evidencii. Mediátorke však malo byť oznámené narušenie vzťahu
medzi žalobcom a dvomi funkcionármi. Z výsluchu svedkyne ďalej vyplynulo, že v konaní vedenom pod
sp.zn. 4C/97/2010, v ktorom bola vypočutá ako svedkyňa, sa dozvedela aj o listinnom dôkaze, o tom, že

dôvodom neprijatia žalobcu do pracovného pomeru malo byť obťažovanie zo strany žalobcu maloletého
pacienta. Uviedla, že žalobca nebol vôbec prejednávaný vo vzťahu k tejto skutočnosti. Vo vzťahu k tejto
skutočnosti uviedla, že na žalobcu to malo psychický dopad, taktiež to znižuje dôstojnosť človeka a
taktiež aj s prihliadnutím na zaradenie do nového pracovného pomeru. K novému pracovnému pomeru
uviedla,ženovézamestnaniehľadalžalobcaajvTopoľčanoch.Malvšakobavyvprípade,akbyvyžiadali

posudok z NsP Bardejov, aby tam neboli uvedené tieto skutočnosti. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam
pracovný posudok na žalobcu sa vôbec o tomto nezmieňuje, neobsahuje to.

17. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že
žalobca je od 12.05.2006 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia ku dňu vystavenia

potvrdenia trvá.

18. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že žalobca
v období od 01.01.2007 do 30.11.2013 a od 01.05.2014 bol, resp. je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi,
pričom za obdobie od januára do marca 2020 žalobca pomeral dávku v hmotnej núdzi vo výške 123,50

Eur a v období od apríla do júla 2020 vo výške 160,80 Eur.

19. Podľa § 11 Obchodného zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku

bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

23. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti
tvrdení o žalobcovi a v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy späť a žalovaný so späťvzatím žaloby v
tejto časti súhlasil, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu, súhlasu žalovaného a v zmyslecitovaných zákonných ustanovení rozhodol I. výrokom rozsudku o zastavení konania v uvedenom
rozsahu.

25. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby a pripustenej zmene žaloby na pojednávaní konanom
dňa 15.07.2020 (odsek 4.2. odôvodnenia) domáhal z titulu ochrany osobnosti voči žalovanému
ospravedlnenia a uloženia povinnosti žalovanému skratovať z jeho pracovného osobného spisu presne
špecifikované listiny.

26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu, po čiastočnom späťvzatí žaloby,
nie je dôvodná a preto ju v prevyšujúcej časti zamietol.

27. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.
Bez tohto práva by sa fyzická osoba nemohla stať plnohodnotným a rovnoprávnym subjektom
súkromného práva. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu,

národnosť, sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako
nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné
a neprevoditeľné. Ochrana osobnosti našla svoje vyjadrenie nie len v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, ale primárne v Ústave Slovenskej republiky ako aj v medzinárodných dohodách, ktorými je
Slovenská republika viazaná. Ide napríklad o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

28. Obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladom v § 11 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti

občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom
a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti
je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Za tejto podmienky
chránia ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých
tvrdení. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy

i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité
javy sú použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. ak je
obsah kritiky celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel
znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby (Rc 102/2008).

29. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené,
aby vznikol právny vzťah , ktorého obsahom je domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka

a povinnosti súdom uložené sankcie znášať.

30. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu do jeho
osobnostných práv, najmä do práva na česť a dôstojnosť. V podanej žalobe žalobca skutkovo vymedzil
tento neoprávnený zásad do jeho osobnostných práva tak, že samotný žalovaný, resp. jeho zamestnanci

tvrdili o žalobcovi, že počas pracovného pomeru žalobcu u žalovaného niekoho sexuálne obťažoval.

31.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniakonštatuje,ženemalpreukázané,žezostranyžalovaného
došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu tvrdením, že tento mal niekoho sexuálne obťažovať.
Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by uvedené skutkové tvrdenie, na ktorom

bola postavená žaloba na ochranu osobnosti bolo preukázané. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca
od 01.09.1990 do 20.02.2001 bol v pracovnom pomere u žalovaného, pričom ku skončeniu pracovného
pomeru došlo dohodou bez uvedenia dôvodu. Zároveň nebolo medzi stranami sporné, že žalobca bol
žalovaným ako jeho zamestnávateľom vo februári 2001 disciplinárne riešený jednak pre incident medzi
ním a primárom RDG oddelenia MUDr. H. V. a jednak bol riešený na základe sťažnosti rodičov maloletej

pacientky.Zoboznámenýchlistinnýchdôkazovato„Návrhu“zodňa02.02.2001(odsek7.odôvodnenia),
zo „Stanoviska“ zo dňa 08.02.2001 (odsek 8. odôvodnenia), zo „Zápisu“ zo dňa 08.02.2001 a 12.02.2011
(odsek 9. odôvodnenia) vyplýva, že na základe sťažnosti rodičov bolo riešené správanie žalobcu k
maloletej pacientke. Avšak z týchto dôkazov a ani z iných nevyplýva, aby žalovaný ako zamestnávateľžalobcu tvrdil, že žalobca sa dopustil sexuálneho obťažovania maloletej pacientky. Súd konštatuje, že
samotná sťažnosť rodičov na žalobcu súdu nebola predložená a ako vyplynulo z dokazovania, v roku
2001 nebola predložená ani samotnému žalobcovi.

32. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa mal o predmetnom zásahu do jeho osobnostných práv dozvedieť v
rámci dokazovania vedeného pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 4C/97/2010, pričom poukázal
na výsluch svedka Y. B. na pojednávaní konanom dňa 14.02.2011 a na otázku položenú mu právnym
zástupcom žalovaného pri jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10.12.2010. Uvedené vyplynulo

aj zo samotného výsluchu žalobcu. Súd k tomu poznamenáva, že žalobca postavil žalobu na skutkovom
základe, že žalovaný ho obviňoval zo sexuálneho obťahovania pacientky, ku ktorému malo dôjsť
začiatkom roka 2001, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že až do konca roka 2010 nevedel o
tom,žepredmetomsťažnostirodičovpacientkymalobyťsexuálneobťažovanie.Nazákladevykonaného
dokazovania žalobca teda nepreukázal protiprávne konanie žalovaného, keďže za takmer 9 rokov, t.j. od
začiatku roka 2001 do konca roka 2010 nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by preukázal, že žalovaný,

resp. jeho zamestnanci uvedenú skutočnosť o ňom tvrdia. A to či už uvedenú skutočnosť by tvrdili
priamo žalobcovi alebo iným osobám. Samotný žalobca uviedol, že nikdy s ním žiadny nadriadený a
ani zamestnanec nerozprával o obťažovaní pacientky, teda samotný žalobca dôkazne nepreukázal,
aby žalovaný o ňom tvrdil, že niekoho sexuálne obťažoval. Žalobca bol do 20.02.2001 zamestnancom
žalovaného, pričom následne sa pokúšal o uzavretie nového pracovného pomeru, teda bol v kontakte

so samotným žalovaným, rovnako tak aj s niektorými zamestnancami, pričom po celú túto dobu sa
nedozvedel o tom, že údajne mal sexuálne obťažovať pacientku. Rovnako tak žalobca neoznačil
žiadneho svedka, ktorý by preukázal, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci o ňom tvrdia, že sexuálne
obťažoval pacientku a to či už do roku 2010, keď sa o tom mal dozvedieť, alebo aj po roku 2010 až do
rozhodnutia súdu v prejednávanej veci.

33. Vo vzťahu k výpovedi Y. B. vo veci sp.zn. 4C/97/2010 súd konštatuje, že žalovaný ako právnická
osoba nemôže niesť zodpovednosť za akékoľvek konanie svojich zamestnancov. Teda ak nejaký jeho
zamestnanec v rámci neformálneho rozhovoru, ktorý nesúvisí s plnením pracovných povinností, uviedol
Y. B. nejaké skutkové tvrdenie o žalobcovi, ktoré by mohlo zasiahnuť do jeho osobnostných práv, tak

v tomto prípade sa žalobca musí domáhať ochrany svojich práv voči uvedenému zamestnancovi ako
fyzickej osobe. Taktiež pokiaľ ide o listiny uvedené v odseku 7. až 9 odôvodnenia súd poznamenáva,
že ako už súd vyššie uviedol, nevyplýva z nich, aby žalovaný a ani jeho zamestnanci tvrdili o žalobcovi,
že sa dopustil sexuálneho obťažovania pacientky. Vo všetkých týchto listinách je konštatované, že
predmetom riešenia je sťažnosť rodičov maloletej pacientky na žalobcu. Z uvedeného preto pre súd

vyplýva, že prípadného protiprávneho zásahu do osobnostných práv žalobcu sa mohli dopustiť rodičia
pacientky, ktorý podali na žalobcu sťažnosť, nie jednotlivé orgány žalovaného, resp. nadriadení žalobcu,
ktorí túto sťažnosť na žalobcu prejednávali. Pokiaľ ide o „Stanovisko“ zo dňa 08.02.2001 (odsek
8. odôvodnenia) súd poznamenáva, že odborová organizácia, konkrétne Slovenský odborový zväz
pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, má samostatnú právnu subjektivitu, nejedná sa o

orgán žalovaného, a teda prípadné protiprávne konanie odborovej organizácie nie je možné pripočítať
na ťarchu žalovaného.

34. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd II. výrokom rozsudku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

35. Na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 žalovaný za účelom preukázania nedôvodnosti žaloby
navrhol doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov. Súd však tento návrh na doplnenie
dokazovania zamietol. Vzhľadom na už vykonané dokazovanie mal za to, že žaloba je nedôvodná
v celom rozsahu a preto žalovaným navrhované doplnenie dokazovania považoval za neúčelne a
nehospodárne.

36.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.39 Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. by žalovanému patrila
náhrada trov konania v celom rozsahu, keďže I. výrokom súd konanie čiastočne zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom bez procesného zavinenia žalovaného (§ 256 ods. 1 C.s.p.) a v prevyšujúcej
časti bol žalobca vecne neúspešný, keďže žaloba bola II. výrokom zamietnutá (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Súd
však postupom podľa § 257 C.s.p. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné

osobitného zreteľa na tento postup videl jednak vo finančnej a sociálnej situácii žalobcu (odsek 4.4.
odôvodnenia), keďže uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému by malo výrazný
dopad na jeho finančnú situáciu a mohlo by ohroziť zabezpečovanie jeho základných životných potrieb.
Zároveň má súd za to, že nepriznaním náhrady trov žalovanému nebude jeho majetková sféra výrazne
poškodená a to s poukazom na finančné a majetkové hodnoty, s ktorými hospodári.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).