Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200319
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200319.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu: Kredit
Consulting SK, s.r.o., IČO: 47 429 879 so sídlom Mlynská 1488/107, 093 01 Vranov nad Topľou,
právne zastúpeého JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila
47 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. apríla 2019
č. XXXXXXXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

III. Návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa) vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty
KreK.o. (ďalej len „žalobca“) (do 28.07.2017 KrR.), MlynskH., 093 01 VrS.u daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 - december 2016. Daňová kontrola sa začala dňa
28.02.2017 (oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017).

2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2016 uplatnil odpočítanie dane v celkovej

sume 7.376,98 eura z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 za dodanie hliníkových ingotov od
dodávateľa GAS-G. s.r.o., P. XX, XXX XX T. - D., W. XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX.

3. Dňa 12.05.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s P. T., konateľom spoločnosti T. Q. SK, s.r.o.
Správny orgán I. stupňa ho vyzval, aby sa vyjadril k došlým faktúram od spoločnosti GAS-PRo s.r.o. a
k odberateľským faktúram pre spoločnosť ILT s.r.o. Hlavne, aby sa vyjadril k deklarovanému obchodu
uvedenému na faktúrach, k špecifikácii jednotlivých dodávok, k preprave, kto bol prítomný pri nakládke

a vykládke tovaru, k zmluvám, atď. Mgr. P. T. sa vyjadril, že táto spolupráca bola dohodnutá na
základe už nejakých existujúcich kontaktov, kde sa následne stretol so X. P.. K pôvodu nadobudnutého
tovaru sa nevedel vyjadriť, pretože nemal k dispozícii žiadne prepravné doklady CMR. Uviedol, že
sa priamo jednotlivých dodaní zúčastňoval vo Zvolene v sklade spoločnosti C.-X. s.r.o., B. cestaXXXX, XXX XX X., IČO XX XXX XXX. Tam sa tovar vykladal a vážil a na základe tej váhy sa tovar
vyfakturoval. Uviedol, že bola tam prítomná aj Zuzana P. za spoločnosť N.-G. s.r.o., ako aj pán D.
za spoločnosť C.-X. s.r.o. Vlastníkom tovaru sa spoločnosť T. Q. SK, s.r.o. stala okamihom prevzatia

tovaru v sklade vo Zvolene a následne vlastnícke právo na spoločnosť W. s.r.o. prešlo po zvážení
tovaru a vystavení faktúry, kedy sa stal predajcom tovaru. Faktúry boli uhradené. Konateľ spoločnosti
sa k nezrovnalostiam medzi objednávkou a dodacím listom aj faktúram vyjadril, že mohlo dôjsť k
nezrovnalostiam, pretože si obchodný partner mohol objednať viac tovaru, no reálne spoločnosť ho
nemohla v takom množstve dodať. Správny orgán I. stupňa vyzval konateľa spoločnosti, aby sa ešte

raz podrobnejšie vyjadril k vzniku tohto obchodného vzťahu. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že jeho
dodávateľom bola spoločnosť N.-G. s.r.o. - X. P., s ktorou sa stretol prostredníctvom jeho známych.
Nevedel si spomenúť, akým spôsobom sa kontaktoval na I. N., ktorý mal zabezpečiť spoluprácu s
následným odberateľom, spoločnosťou IB.o., KoE.e. MN.c sa nevedel vyjadriť k preprave. Keďže sa
nevedel vyjadriť k preprave tovaru, tak správny orgán I. stupňa mu položil otázku, či sa vie potom vyjadriť
k skutočnosti, že na vystavených faktúrach sú uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel. Konateľ

spoločnosti uviedol, že na základe toho chcel identifikovať daný tovar k danému dňu, tak to chcel urobiť
pomocou uvedenia týchto evidenčných čísel, ktoré zistil v sklade pri preberaní tovaru. Správny orgán I.
stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017.

4. Správny orgán I. stupňa výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017 vyzval Národnú diaľničnú

spoločnosť, a.s., Bratislava, aby oznámila platby mýtneho, zoznamy o prejazde motorových vozidiel za
obdobie marec a máj 2016: N N T

X. KGRPTXX, T T T T Dňa 05.06.2017 bola správ doručená odpoveď, na základe ktorej správny orgán
I. stupňa zistil, že motorové vozidlá GK.N zo dňa 17.05.2016, KN.3 zo dňa 11.05.2016, KO.4 zo dňa

15.03.2016 boli zosnímané na území SR.

6. Správny orgán I. stupňa vypočul dňa 02.06.2017 svedka X. P., ktorá na základe opakovaného
predvolania sa dostavila k ústnemu pojednávaniu, kde za prítomnosti obidvoch konateľov žalobcu
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Počas ústneho pojednávania na

základe otázok správcu dane sa Zuzana P. vyjadrila, že v preverovanom období, kedy boli vystavené
faktúry, bola konateľkou spoločnosti N.-G. s.r.o., zabezpečovala chod spoločnosti, no netuší, kto tejto
spoločnosti viedol účtovníctvo. Na otázku správcu, či pozná C. G., ktorý bol v tom čase spoločníkom
spoločnosti N.-G. s.r.o. uviedla, že ho stretla raz v živote. Potvrdila, že faktúry spoločnosť vystavila, no
nevedela s určitosťou potvrdiť, či boli zahrnuté do daňových priznaní. Potvrdila, že podpis na faktúrach

je jej, no nevedela sa vyjadriť, prečo za preverované zdaňovacie obdobia boli podané nulové daňové
priznania. Za spoločnosť T. Q. SK, s.r.o. komunikovala s P. T.. Išlo o prvý obchodný vzťah, a potom už
neboli vystavené žiadne faktúry. X. P. si nepamätala, od koho preverovaný tovar spoločnosť nakúpila,
ale uviedla, že nebolo to zo Slovenska. Vykladal sa vo X. C.-X. s.r.o. Pri vykládkach bola prítomná ona
aj Tomáš T.. Uviedla, že Tomáš T. zavolal, že potrebuje hliník, a ona v určený deň a čas to zabezpečila.

Nevedela sa vyjadriť k preprave, ani k motorovým vozidlám, ani k vstupom do C.-X. s.r.o. Uviedla, že
tovar nakupovala s prepravou. Správny orgán I. stupňa nahliadnutím do obchodného registra zistil, že
v spoločnosti N.-G. s.r.o. došlo dňa 17.1,2017 k dobrovoľnému výmazu, právnym dôvodom zrušenia
bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného
zákonníka. Právnym nástupcom tejto spoločnosti je spoločnosť P., s.r.o., G. 4, T., W. XX XXX XXX.

Správny orgán I. stupňa zaslal tejto spoločnosti výzvu na predloženie dokladov, no zásielka sa vrátila
správnemu orgánu I. stupňa s poznámkou „adresát neznámy". K tejto zistenej skutočnosti správcom
dane sa X. P. nevedela vyjadriť a uviedla, že nevie predložiť ani žiadne dôkazy o tejto dodávke. Na
otázku kontrolovaného platiteľa dane, či pozná Jozefa N., svedok uviedol, že ho nepozná. Na otázku,
či nemá pocit, že v čase, keď bola konateľkou spoločnosti, že si z nej urobili bieleho koňa, uviedla, že

má pocit, že ju podviedli. Na otázku, ako dlho bola konateľkou, a akým spôsobom bola oslovená byť
konateľkou, uviedla, že to nesúvisí s predmetom veci a nebude odpovedať.

7. Dňa 11.07.2017 správny orgán I. stupňa vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti W... T. XX, T. z
dôvodu preverenia skutočností pri obchodných transakciách so spoločnosťou T. Q. SK, s.r.o. na základe

4 vystavených faktúr za dodávky tovaru hliníkové ingoty (č. VF2016065 s dátumom dodania 15.03.2016,
č. E s dátumom dodania 11.05.2016, č. VF XXXXXXX s dátumom dodania 13.05.2016, č. VF XXXXXXX
s dátumom dodania 17.05.2016). Konateľom spoločnosti I. P. okrem predložených faktúr, evidencie DPH
bolpredloženýaj1prepravnýdokladkfaktúresdátumomdodania13.05.2016,nazákladektorejsprávnyorgán I. stupňa zistil, že tovar bol dovezený z Poľska od spoločnosti P. Sp. Z o.o. sp.k. Jozef P. sa vyjadril,
že so spoločnosťou Kredit Q. SK, s.r.o. sa zrealizovali obchody - predaj hliníkových ingotov. Uviedol, že
k obchodnému vzťahu došlo tak, že ho oslovil P. T.. Konateľ spoločnosti uviedol, že nemá vedomosť o

pôvode tovaru. X. P. nepozná, a ani spoločnosť N.-G. s.r.o. D. W. s.r.o. vystavila za predaj tohto tovaru
faktúry pre spoločnosť C.-X. s.r.o. a komunikoval s pánom C. a D.. Pri vykládkach vo Zvolene nebol
prítomný, bol tam poverený zamestnanec spoločnosti C.-X. s.r.o. Vlastnícke právo k tovaru spoločnosť
W. s.r.o. nadobudla v sklade C.-X. s.r.o., kde ho aj následne tejto spoločnosti predala. Správny orgán I.
stupňa vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovanie. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2017.

8. Správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
20.06.2017. Žalobca na základe doručenej výzvy zaslal dňa 28.07.2017 prostredníctvom elektronickej
podateľne vyjadrenie k výzve č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2017. Prílohou bola aj fotografia
kamióna.

9. Dňa 31.07.2017 správny orgán I. stupňa zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
XXXXXXXXXXXX/XXXX adresovanú finančnej správe Poľska z dôvodu preverenia dodania tovaru v
zdaňovacomobdobímarecamáj2016platiteľomdaneP.Sp.zo.o.sp.k.,T.,G..Dňa07.08.2017správny
orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX o prerušení daňovej kontroly v zmysle § 61 ods.
1 daňového poriadku, ktoré bolo doručené dňa 10.08.2017, z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú

výmenu informácií do Poľska. Dňa 04.04.2018 bola zamestnancom správcu dane doručená odpoveď na
C. od finančnej správy Poľska a následne správny orgán I. stupňa dňa 11.04.2018 vyhotovil oznámenie
č. XXXXXXXXX/XXXX o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Oznámenie bolo doručené dňa
16.04.2018.

10. Správny orgán I. stupňa výzvou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2017 požiadal P. banku, a.s.
o zaslanie výpisov z účtu vedeného č. D na ktorý spoločnosť T. Q. SK, s.r.o. realizovala úhrady pre
spoločnosť N.-G. s.r.o. Dňa 28.08.2017 bola správnemu orgánu I. stupňa doručená odpoveď, v ktorej
bolo uvedené, že majiteľom tohto účtu bol C. Y., a nie dodávateľ uvedený na faktúre N.-G. s.r.o.

11. Dňa 06.06.2018 správny orgán I. stupňa zaslal výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.05.2018
adresovanú P. banke, a.s., J., v ktorej žiadal o poskytnutie informácií - výpisov z účtu spoločnosti N.-G.
s.r.o. T.. Dňa 02.07.2018 bola správnemu orgánu I. stupňa doručená odpoveď, na základe ktorej správny
orgán I. stupňa zistil, že na účte tejto spoločnosti za rok 2016 neboli realizované žiadne pohyby.

12. Správny orgán I. stupňa na základe tejto získanej informácie predvolal C. Y., Húskova XXXX/
X, T. na ústne pojednávanie dňa 26.06.2018, kde bol vypočutý ako svedok. Žalobca bol o tejto
skutočnosti upovedomený (upovedomenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.06.2018), no tohto ústneho
pojednávania sa nezúčastnil. K zistenej skutočnosti sa svedok C. Y. na základe otázok správcu dane
vyjadril, že v roku 2016 podnikal v oblasti sprostredkovania obchodu. Uviedol, že P. T. nepozná, ani

spoločnosť Kredit Q. SK, s.r.o., ale so X. P. sa zoznámil niekedy v roku 2014 - 2015. Žiadne obchodné
vzťahy však nenadviazali, ale on ako fyzická osoba požičal spoločnosti N.-G. s.r.o. peniaze. Bolo to na
základe zmluvy o pôžičke, ktorú však svedok správnemu orgánu I. stupňa nepredložil, ani dodatočne v
stanovenej lehote. Svedok uviedol, že on si peniaze požičiaval od rôznych fyzických osôb (ich presnú
identifikáciu nevedel uviesť, a prisľúbil, že dodatočne predloží správnemu orgánu I. stupňa zmluvy o

pôžičke, no neboli predložené ani v dodatočnej stanovenej lehote, pôžičky mali byť aj z Maďarska) a
následne ich zapožičal spoločnosti N.-G. s.r.o. Nevedel s určitosťou uviesť, či spoločnosť T. Q. SK, s.r.o.
poslala na jeho účel peniaze, no v tom čase mu volala Zuzana P., že nejaké peniaze mu prídu na účet.
C. HA.k uviedol, že prijaté peniaze on potom ďalej vrátil buď prevodom alebo v hotovosti. Správny orgán
I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.06.2018.

13. Dňa 15.08.2018 správny orgán I. stupňa na základe opakovaného predvolania k výsluchu svedka
vypočul I. N.. O vypočutí svedka bol upovedomený aj kontrolovaný daňový subjekt (upovedomenie č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2018), no ten svoju možnosť nevyužil a ústneho pojednávania sa
nezúčastnil. Správny orgán I. stupňa o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/

XXXX zo dňa 15.08.2018. Svedok Jozef N. na otázky správcu dane uviedol, že v roku 2016 bol
konateľom spoločnosti T. - SUT. s.r.o., ktorej predmetom činnosti bola obchodná činnosť. I. N. uviedol,
že na základe už jeho skorších obchodných vzťahov poznal spoločnosť C.-X. s.r.o., Zvolen, ktorá
mala záujem kupovať ingoty. Svedok sa kontaktoval na I. Y. zo D., ktorý tento tovar mal možnosťzabezpečiť. Svedok si nepamätal, ako došlo ku kontaktu s Tomášom T.. I. N. mal kontakt na dodávateľa
aj odberateľa - na spoločnosť C.- X. s.r.o., no nemal finančné prostriedky na zaplatenie tovaru, a preto
potreboval kontakt na spoločnosť, ktorá by tento obchod zafinancovala. Bola uzatvorená zmluva medzi

spoločnosťou T. - D. s.r.o. a T. Q. SK, s.r.o. o sprostredkovaní obchodu, no svedok sa k tejto zmluve
nevedel vyjadriť, pretože ako uviedol, túto zmluvu on neriešil, ale riešila to spoločnosť T. Q. SK, s.r.o.
so spoločnosťou W. s.r.o. Uviedol, že I. Y. dal ponuku - certifikát, cenovú ponuku a svedok túto ponuku
posunul ďalej Tomášovi T., on súhlasil s províziou 30 USD za 1 tonu, a taktiež spoločnosti C.-X. s.r.o.,
ktorá tiež odsúhlasila kvalitu a množstvo. Jaroslav Y. dával I. Goliášovi stále avízo, kedy príde auto s

tovarom, a on následne informoval P. T. a C. z C.-X. s.r.o., X.. Svedok potvrdil, že vystavil 3 faktúry
za zrealizovanie sprostredkovania obchodu. Svedok uviedol, že tovar sprostredkovával pre spoločnosť
IB.., kde bol konateľom spoločnosti I. P.. Táto spoločnosť zafinancovala tento obchod prostredníctvom
spoločnosti KreK.o. Na otázku správcu dane, či má vedomosť o pôvode tovaru, svedok uviedol, že
certifikát bol v ruskom jazyku. Uviedol, že má pocit, že tento tovar pochádzal z Ruska a bol dovezený
do Poľska. K dodávke na Slovensko sa nevedel vyjadriť, ani akým spôsobom bol dovezený z Poľska.

Svedok uviedol, že nevie potvrdiť, či tovar v zmysle zmluvy o sprostredkovaní (bez čísla) zo dňa
10.2.2016 pochádzal od výrobcu O. O. a kupujúceho W. s.r.o. Na otázku správcu dane, kto mu zadával
parametre, aké musí tovar obsahovať, a akým spôsobom bola zabezpečená kontrola, či dodaný tovar
spĺňal požadované parametre svedok uviedol, že on zasielal ponuku pánovi MikA.vi do Zvolena, ktorú
keď odsúhlasil, tak následne vzal tento tovar. Svedok uviedol, že predmetný tovar sprostredkoval priamo

na základe požiadaviek pána C. spoločnosti C.-X. s.r.o., a nie pre spoločnosť W. s.r.o., T.. On osobne
pri vykládkach vo Zvolene nebol. Svedok potvrdil, že pozná X. P., že raz sa stretli, no cez túto pani nič
nesprostredkoval.

14. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane aj z došlej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2016 v sume

8,68 eura za dodanie „OPTIMALIZÁCIA" od spoločnosti K. O. s.r.o., Kuzmányho XXXX/X, G. E., IČO
XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH D

15. Dňa 17.08.2018 správny orgán I. stupňa zaslal žalobcovi oboznámenie so zistenými skutočnosťami
počas výkonu daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.08.2018, ktoré mu boli doručené dňa

22.08.2018, a v ktorom ho oboznámil, že nepriznáva nárok na odpočítanie dane z jednej došlej faktúry
č. XXXXXXXX za hliníkové ingoty A8, s dátumom dodania 15.03.2016 od spoločnosti N.-G. s.r.o. vo
výške uplatnenej dane 7 376,98 eura, pretože nebolo preukázané, že predmet fakturácie - tovar reálne
existoval, a že ho dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre. Žalobca prostredníctvom elektronickej
podateľne doručil dňa 30.08.2018 vyjadrenie.

16. O výsledku daňovej kontroly správny orgán I. stupňa vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
21.09.2018,ktorýbolspolusvýzvounavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokoleč.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 26.09.2018 doručený žalobcovi dňa 03.10.2018. Dňa 19.10.2018 daňový subjekt predložil
vyjadrenie k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2018.

17. Dňa 14.11.2018 sa na ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a vyjadrenia k
doručenému protokolu dostavil G.. G. T., PhD., ktorý predložil plnomocenstvo zo dňa 01.11.2017.
So splnomocneným zástupcom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 14.11.2018. Správny orgán I. stupňa vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu, či disponuje

ešte nejakými dôkazmi, ktoré preukazujú požadované skutočnosti. Splnomocnený zástupca sa vyjadril,
že sa pokúsi v termíne do 30.11.2018 predložiť správnemu orgánu I. stupňa požadované dôkazy.
Splnomocnený zástupca požiadal správcu dane ešte o lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Bol
dohodnutý termín 30.11.2018. Splnomocnený zástupca sa telefonicky kontaktoval so správcom dane a
oznámil, že spoločnosti sa nepodarilo získať nové požadované dôkazy. Zároveň bol dohodnutý termín

spísania poslednej zápisnice. Z telefonického rozhovoru správny orgán I. stupňa vyhotovil úradný
zázname. 102XXXXXX/XX18.

18. Dňa 13.12.2018 bola so splnomocneným zástupcom G.r. G. T., PhD. spísaná posledná zápisnica č.
XXXXXXXXX/XXXX. Keďže v priebehu vyrubovacieho konania neboli predložené žiadne nové dôkazy,

ktoré by ovplyvnili, resp. zmenili zistenia uvedené v protokole z daňovej kontroly, správny orgán I. stupňa
informoval splnomocneného zástupcu, že v lehote 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice v zmysle
§ 68 ods. 3 Daňového poriadku vydá rozhodnutie.19. Žalobca prostredníctvom elektronickej podateľne doručil dňa 17.12.2018 vyjadrenie k zápisnici o
ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2018. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že
až 17.12.2018 sa im podarilo získať dôkazy, ktoré sú prílohou tohto podania. Prílohou podania boli

fotografie naloženého kamióna, naloženého dodávkového vozidla a prepravného dokladu CMR zo dňa
15.03.2016, na ktorom chýba údaj, kde bol tovar deklarovaný na tomto prepravnom doklade dopravený.

20. Následne správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.12.2018,
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane

z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 7.385,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2016. Proti rozhodnutiu daňový subjekt podal odvolanie.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

21. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol žalobou napádaným rozhodnutím pod č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 01.04.219, ktorým na základe zákona č. 333/2011 Z.z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona

č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok)“ a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. XXXXXXXXX/XXXX

zo dňa 14.12.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec
2016 žalobcovi, potvrdil.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri preskúmaní napadnutého

rozhodnutia vychádzal z ustanovení Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

23. Správny orgán I. stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január 2016 - december 2016. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly

a následného vyrubovacieho konania nepriznal rozhodnutím uplatnený nárok na odpočítanie dane za
zdaňovacie obdobie marec 2016 vo výške 7.385,66 eur za tovar - hliníkové ingoty, od dodávateľa GAS-
G. s.r.o., T. a za službu - optimalizácia, od dodávateľa K. O. s.r.o., G..

24. Správny orgán I. stupňa odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že žalobca nepreukázal, že

fakturovaný tovar reálne existoval, a že dodávateľ uvedený na faktúre týmto tovarom disponoval a
bol schopný ho žalobcovi dodať. Skutočnosť, že spoločnosťou N.-G. s.r.o. bola vystavená faktúra,
nepreukázala, že tovar bol aj dodaný. A práve dodanie tovaru je podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH
podmienkou pre vznik daňovej povinnosti a následne na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správny
orgán I. stupňa z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane

v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepriznal nárok na odpočítanie dane.

25. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že správny orgán I. stupňa odôvodnil
rozhodnutie v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny orgán I. stupňa v rozhodnutí uviedol
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vyjadril sa ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení

žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a ku skutočnostiam zisteným vo vyrubovacom konaní.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán I. stupňa uviedol aj záver a zhrnutie všetkých zistených
skutočností.

26. K analytickej tabuľke predloženej žalobcom žalovaný uviedol, že táto tabuľka už bola predmetom

vyjadrenia zo dňa 30.08.2018. Správny orgán I. stupňa sa k jednotlivým dôkazom uvedeným v tabuľke
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia na stranách 29 - 33 a žalovaný sa s týmto hodnotením stotožňuje.
Žalobca okrem faktúry nevedel k zdaniteľnému obchodu za mesiac marec 2016 predložiť CMR doklad,
ani žiaden iný doklad, nevedel sa vyjadriť ani k pôvodu tovaru.27. Daňový subjekt namieta, že X., konateľka dodávateľskej spoločnosti, potvrdila dodanie tovaru.
Žalovaný k tomu uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10XXXXXXX/XX17 zo dňa

02.06.2017 vyplýva, že ZuX.a P. potvrdila iba vystavenie faktúry. Nevedela uviesť, kto viedol účtovníctvo
spoločnosti, nevedela povedať či faktúry boli zahrnuté do daňových priznaní, tiež sa nevedela bližšie
vyjadriť k pôvodu tovaru, teda, odkiaľ tovar nakupovala. Tiež sa vyjadrila, že nepozná JoX. N..
Správny orgán I. stupňa vlastným šetrením zistil, že poľská spoločnosť P. Sp. z o.o. sp.k. dodala v
mesiaci apríl a máj 2016 hliníkové ingoty spoločnosti N.-G. s.r.o. V zdaňovacom období marec 2016

však poľská finančná správa nepotvrdila dodanie tovaru. Navyše, aj daňové priznania dodávateľskej
spoločnosti N.-G. s.r.o. boli bez vykázania akéhokoľvek obchodu. Žalovanýpreto hodnotí námietku ako
neopodstatnenú.

28. Z vyššie uvedených zistení logicky vyplýva, že ak správny orgán I. stupňa preukázal, že poľský
dodávateľ P. Sp. z o.o. sp.k. nedodal v mesiaci marec 2016 hliníkové ingoty spoločnosti N.-G. s.r.o.,

potom ho spoločnosť N.-G. s.r.o. nemohla dodať odberateľovi - žalobcovi a išlo len o formálne
vystavenie faktúr. Správny orgán I. stupňa postupoval pri preverovaní dodania tovaru v súlade so
základnou zásadou daňového konania - preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho
formálnym prejavom (predloženie faktúry), keď zisťoval pôvod a dodanie tovaru v spoločnosti N.-G. s.r.o.
Práve týmto spôsobom bolo možné posúdiť splnenie podmienok ustanovených zákonom pre možnosť

uplatnenia odpočítania dane z predmetných tovarov.

29. Predloženie faktúry je len jedna z podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane. Faktúra je
z hľadiska uplatnenia tohto nároku použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážajú
skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí

odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti,
nie je sám osebe ešte dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené. Takýmto
dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu
dodávateľom.Dokazovanieoprávnenostinárokunaodpočítaniedanejepretovždyvprvomradevedené
k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru, a

teda samozrejme jej skutočnej realizácii platiteľom uvedeným na faktúre.

30.Žalobcatvrdil,ženespornájeexistenciatovaru.Žalovanýktejtonámietkeuviedol,žeprávevmesiaci
marec 2016 absentuje existencia tovaru. Spoločnosť N.-G. s.r.o. nakúpila hliníkové ingoty od poľského
dodávateľa až v mesiaci máj 2016, v mesiaci marec 2016 takýmto tovarom nedisponovala, a teda ho

nemohla dodať spoločnosti T. Q. SK, s.r.o.

31. Žalovaný chcel poukázať na rozporuplnosť tvrdení P. T. (T. Q. SK, s.r.o.) a I. N. (T. - D. s.r.o.), ktorý
mal sprostredkovať dodanie hliníkových ingotov medzi spoločnosťou Kredit Q. SK, s.r.o. a spoločnosťou
W. s.r.o. P. T. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2017 uviedol, že

tovar mu dodala spoločnosť N.-G. s.r.o. a X. P., konateľka spoločnosti N.-G. s.r.o., mu stále telefonicky
oznámila, že kedy bude kamión s tovarom vo Zvolene. I. N. v zápisnici o ústnom pojednávaní č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.08.2018 uviedol, že tovar zabezpečoval on prostredníctvom I. Y. zo D..
Tiež uviedol, že on informoval P. T. o tom, kedy príde auto s tovarom do X.. I. N. poprel akýkoľvek
obchodný vzťah so spoločnosťou N.-G. s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt sa na vypočutí svedka I. N.

nezúčastnil, a ani následne sa k týmto zisteniam správcu dane nevyjadril.

32. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/l/2011, kde
uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, a že ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia aj faktúrou, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný k

tomu uviedol, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje uvedený rozsudok nebola sporná materiálna existencia
(tovar). V prípade zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 od
dodávateľa N.-G. s.r.o. existencia tovaru sporná je, a správny orgán I. stupňa to náležite preukázal.
Žalovaný vyššie popísal skutočnosti preukazujúce neexistenciu tovaru.

33. Žalobca síce predložil dňa 17.12.2018 kópiu CMR dokladu, na ktorom je uvedené, že príjemcom
mala byť spoločnosť C.-X., a.s., X., avšak nie je potvrdené, že tovar bol dodaný na Slovensko a prevzatý
touto spoločnosťou.34. Žalobca sa odvolal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá rieši problematiku podvodov. Žalovaný k
tomu uviedol, že predmetné rozsudky nie sú aplikovateľné na tento prípad, keďže ani správny orgán I.
stupňa, ani žalovaný nesubsumoval daný prípad pod pojem podvod alebo podvodné konanie.

35. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na základe ktorých chcel žalobca povedať, že správny orgán I. stupňa má posudzovať každú
transakciu samostatne, a nemôže na neho prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni
obchodu. Ďalej uviedol, že správny orgán I. stupňa spochybnil dodanie tovaru len a výhradne na základe

zistení nedostatkov u poľského subdodávateľa. Žalovaný na základe objektívne zistených skutočností
konštatoval, že pochybnosti o predmetnom obchode nevznikli len na predchádzajúcom stupni obchodu,
ale už u samotného priameho dodávateľa GAS-G. s.r.o., pretože konateľka X. P. nijako nepreukázala
svoje tvrdenie o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Navyše, súčasťou spisového materiálu sú ďalšie
dôkazy získané činnosťou správcu dane, ktoré potvrdili, že priamy dodávateľ GAS-G. s.r.o. nedisponoval
predmetným tovarom, a teda nemohol ho dodať kontrolovanému daňovému subjektu. Žalovaný tiež

zistil, že sám žalobca si odporuje, keď na jednej strane predložil dodávateľskú faktúru od spoločnosti
N.-G. s.r.o., ktorou deklaruje nákup tovaru hliníkové ingoty, a na strane druhej predložil zmluvu o
sprostredkovaní so spoločnosťou T. - D. s.r.o., ktorej konateľ I. N. sa vyjadril, že on sprostredkoval
spoločnosti T. Q. SK, s.r.o. odberateľa W. s.r.o., a hlavne sa vyjadril, že on sám zabezpečoval aj tovar
cez svoje kontakty, a že so spoločnosťou N.-G. s.r.o. nikdy neobchodoval.

36. Žalobca tvrdil, že v zásade nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali a
kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. Žalovaný k tomu uviedol, že
každý podnikateľ musí pristupovať v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti k vlastným právnym
úkonom i pri hodnotení právnych úkonov svojich obchodných partnerov s potrebnou obozretnosťou, a

to v rámci zákonom vyžadovanej odbornej starostlivosti, ktorá sa u každého podnikateľa vyžaduje a
predpokladá, a to v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej vykonávanej podnikateľskej činnosti. Uvedená
odborná starostlivosť predpokladá minimálne obozretnosť pri preverení si tak spoľahlivosti obchodných
partnerov, ako i uzatváraných dohôd. Daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2
Obchodného zákonníka musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti,

ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového
subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí,
vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na
odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Odvolávajúci sa bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými

dôkazmi a správny orgán I. stupňa bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil,
pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré
neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

37. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok žalobcu
dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych
predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vykonané dôkazy preukázali, že žalobca

si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov a služby v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 písm.
a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.. Žalovaný zhodnotil námietky žalobcu sa ako
neopodstatnené.

38. Na základe vyššie uvedeného žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

39. Vo včas podanej žalobe v znení jej opravy zo dňa 02.07.2019 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu, že on predložil
analytické hodnotenie dôkazov, pri predmetnej faktúre od dodávateľa GS..o. z ktorého vyplynulo, žepočet dôkazov v spise je 12 a váha dôkazov je 9 ku 0,3 v prospech žalobcu (strana 1 odvolania).
Daňový úrad nepredložil podobné analytické hodnotenie dôkazov, hoci to § 3 ods. 3 daňového poriadku
požaduje. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Vykonané

dokazovanie nedáva oporu pre dorubenie rozdielu dane daňovým úradom, žalovaný však napriek tomu
dorubenie potvrdil.

40. Zákon o DPH je harmonizovaný s Eurosmernicou 2006/112/ES, pričom výklad spoločných pravidiel
pre odpočet DPH obsahuje judikatúra Súdneho dvora EÚ (SDEÚ); táto judikatúra je záväzná pre

slovenské súdne orgány aj daňové orgány. Žalobca namieta, že žalovaný sa nedržal právnych názorov
SDEÚ vo veci odpočtu DPH (dvojitá podmienka), hoci sa ich žalobca domáhal, naopak, konfrontácii s
požadovanou relevantnou judikatúrou sa úplne vyhol.

41. Žalobca zdôraznil, že on u seba realizoval pri predmetnom tovare tzv. plný režim DPH, keď z prijatej
tuzemskej faktúry č.2XXXXXX3 od spoločnosti GAD. si daň riadne odpočítal (daň na vstupe) a z párovej

vydanej tuzemskej faktúry č.. pre spoločnosť ILT s.r.o. (SK2XXXXXXXXX8) na ten istý tovar daň riadne
odviedol(daňnavýstupe).KonateľžalobcovhoodberateľaILTs.r.o.nákuptovarupotvrdilfaktúruzaplatil.
Toto je najvážnejší dôkaz o existencii tovaru samotného, okrem iných súvisiacich dôkazov v spise (viď
tabuľka hodnotenia dôkazov), lebo neexistujúci tovar by sa odplatne predať naozaj nedal. Žalobca preto
dôvodne uzatvára, že hmotný podklad obchodu (tovar) existoval.

42. Žalovaný tvrdil, že tovar nedodala osoba na faktúre. V dokazovaní platí pravidlo, že každý dokazuje
to, čo tvrdí. Pri zachovaní logického myslenia a fakte, že tovar existoval, by potom mal žalovaný
preukázať (tzv. dôkaz opakom) kto je ten neznámy, čo tovar dodal. Toto dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, do ktorého sa sám vystavil, však žalovaný neuniesol.

43. Žalovaný svoje tvrdenie, že tovar nedodala osoba na faktúre opiera len a výhradne o skutočnosti,
ktoré nezabezpečoval svojou činnosťou žalobca, citujeme „Daňový subjekt okrem faktúry nevedel k
zdaniteľnému obchodu za mesiac marec 2016 predložiť prepravný doklad CMR, ani žiaden iný doklad,
nevedel sa vyjadriť ani k pôvodu tovaru" (strana 9 rozhodnutia). Pritom žalobca nakúpil tovar od

slovenského dodávateľa a nezabezpečoval dopravu.

44. Žalobca dal do pozornosti súdu, že on predložil všetky dôkazy, ktoré možno od neho spravodlivo
požadovať (celkom 9 dôkazov, viď analytická tabuľka hodnotenia dôkazov v odvolaní) - teda nepreložil
len faktúru, ako nepravdivo uviedol žalovaný. Žalobca zdôrazňuje, že predmetom sporu je právna

otázka, či nejasný pôvod tovaru môže byť dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u žalobcu. Na túto
právnu otázku dáva SDEÚ ustálený právny názor, tak ako je uvedené ďalej v jeho judikatúre - pri
nejasnostiach v reťazci dodávateľov, je potrebné skúmať dvojitú podmienku (podvod a znalosť). Žalobca
vychádzajúc zo zásady právnej istoty a legitímnej dôvery sa domáhal toho, aby bola rovnako posúdená
táto súdená vec.

45. Skutkový stav v súdenej veci samej je podľa žalobcu taký, že dodanie predmetného tovaru nepotvrdil
len poľský dodávateľ dodávateľa žalobcu - a práve judikatúra SDEÚ hovorí, že rôzne nedostatky a
pochybnosti v prostredí dodávateľa (nejasnosť pôvodu tovaru a chýbajúci prepravný doklad CMR na
predošlom stupni obchodu, a podobne), nemôže byť dôvodom na neuznanie odpočtu dane.

46. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. Zn. 3Sžf/1/2011 - dôkazné bremeno
daňového subjektu nie je absolútne. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia
(tovar) a faktúrou, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno; súd vychádzal z judikatúry SDEÚ
(Rozsudok SDEÚ C-354-03, C-355/03, C-484/03 - Optigen). V súdenej veci žalobca disponoval

existenciou materiálneho plnenia aj faktúrou. Žalovaný sa konfrontácii s judikatúrou SDEÚ vyhol.

47. Ďalej podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/9/2013 právne vzťahy
dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu nemôžu tvoriť jeho dôkazné bremeno súd vychádzal z
judikatúry SDEÚ (prípad Optigen). V súdenej veci sa daňový úrad aj žalovaný v rozpore s judikatúrou

zaoberal vzťahmi na predchádzajúcom stupni obchodu. Žalovaný sa konfrontácii s judikatúrou SDEÚ
vyhol.48. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 dôkazné bremeno nie
je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností,
ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Súd prihliadal aj na judikatúru SDEÚ (prípad Optigen), že

každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné
nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. V súdenom prípade, v rozpore s judikatúrou,
žalovaný spochybňuje, že tovar dodala osoba na faktúre, len a výhradne na základe zistení nedostatkov
u poľského dodávateľa nášho dodávateľa (nejasný pôvod tovaru), resp. nášho dodávateľa (nemá
účtovníctvo,podalchybnéDP,právnynástupcajenekontaktný),beztoho,abyuviedol,čoporušilžalobca

také, čo možno od neho spravodlivo požadovať. Žalovaný sa konfrontácii s judikatúrou SDEÚ vyhol.

49. Právo žalobcu ktorý nakúpil a predal tovar, spočívajúce v práve odpočítanie dane na vstupe z tohto
nákupu tovaru, nemôže byť ovplyvnené tým, že plnenie na predchádzajúcich stupňoch obchodu bolo
poznačené prípadným podvodom, bez toho, aby o tom vedel alebo mohol vedieť (prípad Optigen).
SDEÚ ustálene judikuje dvojitú podmienku (podvod a vedomosť) na prípadné neuznanie odpočtu dane;

žalovaný sa overeniu dvojitej podmienky úplne vyhol.

50. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu,
že osoba na faktúre sa prípadne dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že
samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o

podvod (Rozsudok C-80/11 a C-142/11 - Mahageben; tiež C-324/11 - Gábor Tóth). Žalovaný uviedol
rôzne nedostatky u žalobcovho dodávateľa (nejasný pôvod tovaru, chýbajúci prepravný doklad CMR),
a na základe týchto skutočností konštatuje, že nedošlo k dodaniu tovaru; týmto postupom aplikuje
neprípustnú kolektívnu vinu v rozpore s uvedenou judikatúrou (žalobca nezodpovedá za kolektív svojich
dodávateľov; zmarenie odpočtu u žalobcu môže byť len na základe individuálne zavinenia - splnením

dvojitej podmienky (podvod a vedomosť). Žalovaný sa overeniu dvojitej podmienky úplne vyhol.

51. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z dôvodu,
že táto zdaniteľná osoba sa neubezpečila, či osoba na faktúre napríklad - je platiteľom dane, disponuje
tovarom, je schopná tovar dodať, splnila si povinnosť podať daňové priznanie, uhradila daň (Rozsudok

C-80/11 a C-142/11 - Mahageben). V súdenom prípade žalovaný uviedol nejasnosti u dodávateľa - podľa
judikatúry je toto zistenie irelevantné vo vzťahu k právam a povinnostiam žalobcu, a nemôže byť titulom
na neuznanie odpočtu DPH za nakúpený tovar. Žalovaný sa konfrontácii s judikatúrou SDEÚ vyhol.

52. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z

nakúpeného tovaru z dôvodu, že zdaniteľná osoba - nemá iné dokumenty, ako tie, ktoré zo zákona
musí mať (Rozsudok C-80/11 a C-142/11- Mahageben). V súdenom prípade žalovaný žiada predložiť
ďalšie dôkazy (nevedno aké ?), bez toho, aby konkretizoval, aký druh dôkazu žalobcovi chýba, ktorý
možno spravodlivo požadovať; žalobca nemal povinnosť disponovať prepravným dokladom CMR, lebo
dopravu zabezpečovali účastníci obchodu na predošlom stupni. Žalovaný sa konfrontácii s judikatúrou

SDEÚ vyhol.

53. V zásade nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné
a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
Zn. 4Sžf/16/2010). Dôkazné bremeno je modifikované právom EÚ a daňové orgány vec neposúdili podľa

nej (napr. C-354/03 - Optigen; C-439/04 - Kittel). Je na správcovi dane alebo orgánov činných v trestnom
konaní, aby zisťovali dve kumulatívne podmienky zmarenia odpočtu dane - či sa dodávateľ dopustil
podvodného konania a či kontrolovaný kupujúci o tom vedel alebo mohol vedieť (dvojitá podmienka).

54. Zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z faktúr vystavených dodávateľom, ak sa ukáže,

že dodanie bolo síce uskutočnené, v skutočnosti však - nebol vykonané dodávateľom ani jeho
subdodávateľom, lebo nedisponovali zamestnancami ani potrebnými aktivitami, transakcia nebola
zaúčtovaná v ich účtovníctve a totožnosť osôb podpísaných na dokumentoch sa ukázala nejasná - pod
dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konania a ak sa preukáže, že zdaniteľná
osoba vedela alebo mohla vedieť, že predmetná transakcia je súčasťou podvodu (Rozsudok C-18/13

- Maks Pen; tiež C277/14 - PPH Stehcemp; tiež C-131/13 - Italmoda; tiež C-285/11 - Bonik). V tomto
prípade daňový úrad ani žalovaný v rozpore s judikatúrou nijako neskúmal splnenie dvojitej podmienky
pre neuznanie odpočítania dane.55. Žalobca žiadal primárne aplikovať citovanú relevantnú judikatúru SDEÚ, prípadne takú judikatúru NS
SR, ktorá má oporu v judikatúre SDEÚ a pracuje so záväzným právnym názorom o dvojitej podmienke
(podvod a vedomosť).

56. Žalobca žiadal uplatniť ustálený právny názor z uvedenej relevantnej judikatúry SDEÚ, že svoje
dôkazné bremeno uniesol (najmä riadna faktúra a existujúci tovar, riadne ďalej predaný s uplatnením
DPH na výstupe), a za nedostatky v prostredí dodávateľa nezodpovedá (sú irelevantné). Žalobca sa
domáha ustálených právnych názorov SDEÚ, ktoré sú pre žalovaného záväzné; odpoveď SDEÚ na

súdenú otázku vo veci samej je zrejmá - zistené nedostatky v prostredí dodávateľov (nejasný pôvod
tovaru, chýbajúci prepravný doklad CMR) nemôžu zmariť odpočet dane žalobcu.

57. Žalobca bol nútený konštatovať, že správny orgán I. stupňa a žalovaný rozhodli v rozpore s
judikatúrou SDEÚ - vytýčili si od základu zlú kontrolnú úvahu nasledovne: nedostatky u dodávateľa =
nedodanie osobou na faktúre = zmarený odpočet; pritom sa mali sústrediť na overenie splnenia dvojitej

podmienky, čo však vynechali.

58. Žalobca dôvodne uzavrel, že pokiaľ by správny súd, napriek vyššie uvedenej ustálenej judikatúre
v merite veci, neprisvedčil žalobcovi úspech v tejto súdenej veci, potom žalobca žiada správny súd,
aby postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP konanie uznesením prerušil a podal návrh na začatie

prejudiciálneho konania pred SDEÚ položením relevantnej predbežnej otázky, nasledovne:

59. „S prihliadnutím na už existujúcu judikatúru SDEÚ o dvojitej podmienke neuznania odpočtu DPH
(C-534/03 Optigen; C-439/04 Kittel; C-80/11 Mahageben; C-285/11 Bonik; C-324/11 Gábor Tóth;
C-18/13 Maks Pen; C-131/13 Italmoda; C-277/14 Stehcemp) - môžu byť rôzne nedostatky v prostredí

dodávateľa, napríklad také, ktoré zdôraznil žalovaný (nejasný pôvod tovaru, chýbajúci dopravný doklad
CMR) - dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u žalobcu v pozícii kupujúceho ?"

60. Žalovaný sa vyhol adresnej konfrontácii s požadovanou judikatúrou SDEÚ. Dokazovanie vo veci
nároku na odpočet DPH je modifikované právom EÚ, preto ak sa jej žalobca v tejto žalobe domáha,

nemožno relevantnú judikatúru SDEÚ obísť, lebo je pre správne súdy a daňové orgány záväzná podľa
komunitárneho práva EÚ.

61. Žalobca si dovolil záverom formulovať ústavne súladný názor, že v súdenej veci nie sú dôvody
na ďalšie konanie, lebo (1) podľa relevantnej judikatúry SDEÚ nebol preukázaný zákonný dôvod na

dorubenie DPH (dvojitá podmienka) a ďalšie konanie by bolo v rozpore so zásadou zákonnosti; (2)
ďalšie konanie by bolo aj v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality, lebo daňové orgány
pochybili nezákonným rozhodnutím, preto ďalšie konanie by bolo v rozpore so zásadou primeranosti,
teda pochybenie musí dopadnúť proporcionálne na daňový úrad ako porušovateľa zákona tak, že bude
vo veci definitívne neúspešný.

62. Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne
dovoľuje zákon. Daňový úrad má nesporne zverené právo vybrať daň v súlade so zákonom. Ak daňový
úrad svojim zavinením na prvýkrát nevydá zákonné rozhodnutie, potom prípadné ďalšie konanie vo veci
samejjeužneprimeranýmzásahomštátnehoorgánu.Nemožnototižpovažovaťzaústavnesúladnýtaký

postup daňových orgánov, že budú svoje zverené právo opakovane nadužívať tak, že budú vykonávať
už raz neúspešne použité úkony znovu a znovu metódou skúšky a omylu, lebo takýto zásah nebol
nevyhnutný, ak by prvýkrát konali podľa zákona.

63. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd môže (teda nemusí) vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca preto

navrhuje a žiada, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil bez vrátenia na ďalšie konanie,
lebo na ďalšie konanie nie je zreteľa hodný dôvod.

64. Žalobca si dovolil si v tejto súvislosti konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nezákonné tak, ako je to podrobne odôvodnené vyššie. Na základe uvedeného odôvodnenia, ktoré

má podľa názoru žalobcu podstatný význam pre hodnotenie veci, žalobca navrhol, aby Krajský súd v
Prešove preskúmal rozhodnutie žalovaného a rozhodol v zmysle žalobcom navrhovaného petitu.65. Elektronickým podaním zo dňa 02.07.2019 žalobca opravil petit rozhodnutia z dôvodu pisárskej
chyby a žiadal, aby krajský súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c)
Správneho súdneho poriadku zrušil žalobou napádané rozhodnutie a súčasne aby zrušil aj rozhodnutie

správneho orgánu I. stupňa bez toho, aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu
trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

66. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 18.07.2019, v ktorom uviedol, že
k námietke žalobcu týkajúcej sa predloženia analytického hodnotenia dôkazov žalovaný uvádza, že s
uvedenou námietkou sa už vysporiadal na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia.

67. Ďalej žalobca uviedol, že daňový subjekt realizoval u seba pri predmetnom tovare tzv. plný režim
DPH, keď z prijatej faktúry č. 20XXXXX3 od spoločnosti N.-G. s.r.o. si daň riadne odpočítal (daň na
vstupe) a z párovej vydanej tuzemskej faktúry č. XXXXXXX pre spoločnosť W. s.r.o. na ten istý tovar
daň riadne odviedol (daň na výstupe). Konateľ odberateľa IB.. nákup tovaru potvrdil. Uviedol, že to

je najzávažnejší dôkaz o existencii tovaru. K uvedenému žalovaný uviedol, že žalobca okrem faktúry
nevedel k zdaniteľnému obchodu za mesiac marec 2016 predložiť CMR doklad, ani žiaden iný doklad,
nevedel sa vyjadriť k pôvodu tovaru. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
02.06.2017vyplýva,žeX.P.(konateľkadodávateľskejspoločnostiGAS-G.s.r.o.)potvrdilaibavystavenie
faktúry. Nevedela uviesť, kto viedol účtovníctvo spoločnosti, nevedela povedať, či faktúry boli zahrnuté

do daňových priznaní, tiež sa nevedela bližšie vyjadriť k pôvodu tovaru, teda, odkiaľ tovar nakupovala.
Tiež sa vyjadrila, že nepozná Jozefa N.. Správny orgán I. stupňa vlastnou činnosťou (MVI) zistil, že
poľská spoločnosť P. sp. z o.o. sp.k. dodala v mesiaci apríl a máj hliníkové ingoty spoločnosti N.-G. s.r.o.
V zdaňovacom období marec 2016 však poľská finančná správa nepotvrdila dodanie tovaru. Navyše,
aj daňové priznanie dodávateľskej spoločnosti N.-G. s.r.o. bolo bez vykázania akéhokoľvek obchodu.

Z uvedeného vyplýva, že dodávateľská spoločnosť GAS-G. s.r.o. v mesiaci marec 2016 nedisponovala
predmetným tovarom, a teda nemohla ho dodať žalobcovi.

68. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 9 uviedol ďalšie relevantné dôkazy, na základe ktorých
nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ide o rozporuplné tvrdenia P. T. a I. N..

69. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, kde
uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, a že ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia aj faktúrou, potom vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný k
tomu uviedol, že v prípade, na ktorý sa vzťahuje uvedený rozsudok, nebola sporná materiálna existencia

(tovar). V prípade zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 od
dodávateľa GAS-G. s.r.o. existencia tovaru sporná je, a správny orgán I. stupňa to náležite preukázal.

70. Žalobca tiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá rieši problematiku podvodov. Žalovaný
k tomu uviedol, že predmetné rozsudky nie sú aplikovateľné na tento prípad, keďže ani správny orgán

I. stupňa, ani žalovaný nesubsumoval daný prípad pod pojem podvod alebo podvodné konanie.

71. Ďalej tiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu S, na základe
ktorých chce daňový subjekt povedať, že správca dane má posudzovať každú transakciu samostatne,
a nemôže na neho prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Ďalej uviedol,

že správny orgán I. stupňa spochybnil dodanie tovaru len a výhradne na základe zistení nedostatkov
u poľského subdodávateľa. Žalovaný na základe objektívne zistených skutočností konštatuje, že
pochybnosti o predmetnom obchode nevznikli len na predchádzajúcom stupni obchodu, ale už u
samotného priameho dodávateľa GAS-G. s.r.o., pretože konateľka X. P. nijako nepreukázala svoje
tvrdenie o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Navyše, súčasťou spisového materiálu sú ďalšie dôkazy

získané činnosťou správcu dane, ktoré potvrdzujú, že priamy dodávateľ N.-G. s.r.o. nedisponoval
predmetným tovarom, a teda nemohol ho dodať žalobcovi. Žalovaný tiež zistil, že sám žalobca si
odporuje, keď na jednej strane predložil dodávateľskú faktúru od spoločnosti GS.., ktorou deklaruje
nákup tovaru hliníkové ingoty, a na strane druhej predložil zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou T.- D. s.r.o., ktorej konateľ I. N. sa vyjadril, že on sprostredkoval spoločnosti Kredit Q. SK, s.r.o. odberateľa
W. s.r.o., a hlavne sa vyjadril, že on sám zabezpečoval aj tovar cez svoje kontakty, a že so spoločnosťou
N.-G. s.r.o. nikdy neobchodoval.

72. Žalobca tvrdil, že v zásade nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňové subjekty sledovali a
kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. Žalovaný k tomu uviedol, že
každý podnikateľ musí pristupovať v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti k vlastným právnym
úkonom i pri hodnotení právnych úkonov svojich obchodných partnerov s potrebnou obozretnosťou, a

subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí,
vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na
odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca
bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a
správny orgán I. stupňa bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom

ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, podľa čoho správny orgán I. stupňa
aj postupoval.

73. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

74. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie marec 2016 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
7XXX,66 EUR, keďže zo zistených skutočností žalobcovi ako daňovému subjektu nepriznal právo na
odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXXXX za dodanie hliníkových ingotov s dátumom dodania 15. marca
2016 vyhotovených daňovým subjektom GAS-G., s. r.o.

75. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správny orgán I. stupňa
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

76. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

77. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správny orgán I. stupňa
vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

78. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovýchkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

79. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovou kontrolou
správny orgán I. stupňa zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

80. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí vychádzať
zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovat' náležitosti ustanovené týmto zákonom a
musí byt' vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

81. 8. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

82. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov dodaním
tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

83. Podľa § 19 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová
povinnosť' vzniká dňom dodania tovaru.

84. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť'.

85. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť', daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

86. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

87. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov každá osoba, ktorá uvedie
vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

88. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Článok 167,

článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu
splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z
dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov,

sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane
je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektu dodávateľského reťazca. (V tejto veci zo skutkových okolností súd konštatoval zistenie o
priamom prevzatí tovaru daňovým subjektom vo vlastnej prevádzkarni od dodávateľa v zmysle faktúr,

uistenie sa o kvalite - bod 20 rozhodnutia).

89. V rozhodnutí C-277/14 Súdny dvor EÚ uviedol, že „Ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS
zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný
systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady

2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,
o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty
splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je
potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že jenemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne
skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia,
preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou

podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ (V tejto veci k skutkovým okolnostiam súdny
dvor uviedol, že daňový subjekt tovar a daňové doklady prevzal od subjektu, ktorý bol zistený ako
neexistujúci).

90. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 konštatoval, že „Nemožno sa preto

stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno,
pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného
plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral“, tiež
uviedol, že „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.

Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností
daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03
(Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že
v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,

o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“.
Najvyšší súd preto dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,
faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od
určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností,

ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správny
orgán I. stupňa“. Tento právny názor najvyššej súdnej autority však možno označiť za ojedinelý a bol
prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

91. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/12/2014
z 18.06.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom
dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom
účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

92. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.06.2017
uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o
vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na
jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane
ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali

obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správny orgán I. stupňa
absentoval.Pretoaksprávcovidanevzniknúpochybnosti,žeurčitáudalosť(časť)zdaniteľnéhoobchodu
sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého
obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade
s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod

zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

93. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo
14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt

ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa
dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z
daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov

na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného
plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou
podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.
Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľovžalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie
služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení
zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže

byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný
produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb
zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil
nárok na odpočet dane.“

94. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžf/104/2015 z
23.11.2016, publikovaný v Zbierke S a R NS SR pod R 29/2017, kde najvyššia súdna autorita v identickej
veci uviedla:
I. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť
plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na
uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.

II. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej
fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť
štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ
ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar
nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene

tovaru zaplatil. „.

95. Obdobne v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015,
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2018 najvyšší súd
uviedol:

„I. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je
žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na
žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
II. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho
vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o

odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného
obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.

96. Rozhodujúce žalobné námietky žalobcu poukazovali na nesprávne právne posúdenie veci
žalovaným a správnym orgánom I. stupňa, pokiaľ žalobcovi vyrubili rozdiel na dani z pridanej hodnoty

za marec 2016. S tým súvisela otázka rozloženia dôkazného bremena, otázka, čo preukázal žalobca a
čo správny orgán I. stupňa, otázka povinnosti správcu dane dokazovať pri neexistencii plnenia priamu
vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode, pritom nepostačuje odmietnuť priznanie práva na odpočet
len s odkazom na zistenia v reťazi dodávateľov, ktoré viedli k daňovému podvodu, na ktoré žalobca
nemal žiadny dosah. Pritom žalobca namietol rozpor záverov správcu dane (žalovaného) s pravidlami

formálnej a právnej logiky.

97. Ďalej žalobca namietol nedostatočné vysporiadanie sa s jeho odvolacími námietkami, s judikatúrou,
na ktorú odkazoval.

98. Keďže žalobca nenamietol ako žalobný dôvod nedostatočne zistený skutkový stav, ale nesprávne
právne posúdenie , samotný obsah a správnosť žalovaným konštatovaných skutkových zistení
založených na výpovediach svedkov, ktoré boli realizované daňovými úradmi miestne príslušnými
v závislosti od sídel jednotlivých daňových subjektov zapojených do obchodovania s predmetným
tovarom, ani nespochybnil obsah listinných dôkazov vykonaných v daňovom konaní, žalobca okrem

týchto ani nenavrhoval vykonať žiadne ďalšie dôkazy, správny súd vychádzal zo skutkového stavu ako
bol zachytený v napadnutom rozhodnutí, nedospel k pochybnostiam o takto zistenom skutkovom stave ,
odkazuje naň a len v detailoch poukáže na konkrétne skutočnosti.

99. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné,

vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s
námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah
a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd
konštatuje,žedaňovéorgányvdanomprípadevychádzalizosprávnehorozloženiadôkaznéhobremenaa v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu
dane. V tomto smere poukazuje na vyššie citované rozsudky najvyšších súdnych autorít, v intenciách
ktorých žalovaný postupoval.

100. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci, resp. žiadal o
predloženie veci na konanie pred tento súdny orgán, správny súd uvádza, že vo veci poukazoval
na rozhodnutia , ktoré na posudzovaný prípad nedopadajú. Ako bolo vyššie citované, jednalo sa o
posudzované prípady s rozdielnym skutkovým stavom. Súčasne je potrebné uviesť, že žalovaný ani

správny orgán I. stupňa v konaní nesubsumovali konanie žalobcu pod daňový podvod resp. podvodné
konanie , ako to namieta žalobca , ale spochybnili reálne dodanie tovaru v marci 2016.

101. Je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter
zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného

platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní
odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby
boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry,
prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona
o DPH.

102. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt,
ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej
skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho
konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov

a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane
daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

103. Vyššie už bolo konštatované, že pre záver o splnení zákonných podmienok pre uplatnenie práva na
odpočet DPH sú kumulatívne nevyhnutné reálna fyzická existencia tovaru, ale aj „fakturačná, listinná“
prítomnosť toho istého tovaru. Správny súd zdôrazňuje, že má ísť o ten istý (identický) tovar, nie iba

rovnaký tovar. Pritom obchodný osud tohto jedného tovaru - reálny aj fakturačný - sa musí zhodovať
v pôvode, subjektoch obchodovania, subjektoch skladovania, totožnosti medzičlánkov transakčnej,
sprostredkovateľskej reťaze. Bez tohto „splynutia“ fakturačnej a reálnej existencie tovaru, nie je možné
hovoriť o existencii tovaru v zmysle zákona o DPH a o následnej možnosti uplatniť si právo v zmysle
§ 49 zákona o DPH.

104. Evidentne zákonu odporujúci je stav, kedy listinné dôkazy sa týkajú iného tovaru (tu už skutočne
bez ohľadu na jeho existenciu), než toho, ktorý sa hoci aj reálne, fyzicky ocitol v moci žalobcu.

105. Správny súd zastáva práve názor nezhodujúci sa s názorom žalobcu, že postačuje fakturačná

existencia tovaru a reálna existencia rovnakého tovaru. V tomto prípade žalovaný správne zistil, že to
tak nie je, a samotné preukázanie fakturačnej existencie tovaru žalobcom nebolo postačujúce.

106. Pokiaľ žalobca namietal, že predložil analytické hodnotenie dôkazov, s ktorým sa správne orgány
I. a II. stupňa vôbec nevysporiadali a nepredložili svoje analytické hodnotenie, hoci tak sú povinní

uskutočniť v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, k tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že v
citovanom ustanovení Daňového poriadku je zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov správnym
orgánom. Správny orgán I. stupňa má povinnosť vykonávať a hodnotiť každý dôkaz samostatne a
potom všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Pritom musí prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, správny orgán I. stupňa dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa

svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správcu dane. Správny orgán I.
stupňa pri zisťovaní skutočnosti posudzuje dve stránky veci, a to: 1. úplnosť a pravdivosť zistení, 2.
presnosť zistení. Úplnosť a pravdivosť znamená povinnosť správcu dane zistiť všetky rozhodujúce
skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Pri tomtozisťovaní nie je správny orgán I. stupňa viazaný iba návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia
znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Žalobca predložil analytickú tabuľku hodnotenia
daňových dôkazov, ku ktorej sa správny orgán I. stupňa vyjadril už v samotnom protokole na strane 37

a nasl.. K tomuto správny súd uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov je základnou zásadou
daňového konania, pričom prislúcha správnemu orgánu, ktorý posúdil predložené dôkazy rozdielne
oproti analytickej tabuľke, ktorú si vyhotovil žalobca, ktorý aj stanovil počet a váhu jednotlivých dôkazov.
Jednotlivými vykonanými dôkazmi správny orgán I. stupňa, ako aj žalovaný vyvrátili tvrdenia žalobcu.
Svoje závery riadne odôvodnili tak v protokole o vykonanej kontrole, ako aj v následných rozhodnutiach

orgánov I. a II. stupňa.

107. Žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil došlé faktúry od svojho dodávateľa - spoločnosti N.-
PRo s.r.o.. Konateľ žalobcu sa k pôvodu tovaru nevedel vyjadriť, a takisto nevedel predložiť ďalšie
doklady. Správny orgán I. stupňa preto vykonal ďalšie dokazovanie, a to vypočul X. P. - pôvodnú
konateľku spoločnosti N.-G. s.r.o. ako svedka. Táto uviedla, že nemá vedomosť, kto bol dodávateľom

tovaru, ani aký bol pôvod tovaru. Ďalej nevedela uviesť, ani kto vedie v spoločnosti, v ktorej je konateľkou
účtovníctvo. Nástupnickou spoločnosťou spoločnosti N.-G. s.r.o. sa stala spoločnosť P., s.r.o. Túto
spoločnosť správny orgán I. stupňa vyzval, aby predložila účtovné doklady, pretože pôvodné daňové
priznania k DPH od spoločnosti GS.-G. s.r.o. boli podané bez vykázania akéhokoľvek plnenia. Ďalšie
dokazovanie správny orgán I. stupňa viedol vo forme miestneho zisťovania spoločnosti W. T., s.r.o.,

čo bol odberateľ žalobcu. Konateľ predmetnej spoločnosti takisto sa nevedel vyjadriť, odkiaľ tovar
pochádzal a predložil správnemu orgánu I. stupňa jeden prepravný doklad k faktúre z mája 2016. Z
tohto prepravného dokladu správny orgán I. stupňa zistil, že tovar pochádzal z Poľska. Spoločnosť W.
T., s.r.o. predložila správnemu orgánu I. stupňa k došlým faktúram od žalobcu aj objednávky s presnou
špecifikáciou a množstvom tovaru, ktoré pri predložených došlých faktúrach od spoločnosti N.-G., s.r.o.

chýbali. Svedok I. N. uviedol, že mal možnosť zabezpečiť dodávku tovaru (hliníkových ingotov), ale
nemal finančné prostriedky, ale mal odberateľa, a to spoločnosť C.-X., s.r.o, X.. On však nemal finančné
prostriedky, a preto tovar zabezpečoval cez spoločnosť IB. T., s.r.o. a cez žalobcu. Súčasne uviedol, že
s konateľkou spoločnosti GAD. ZuzS.u sa stretol len raz, no neuskutočnili žiadne obchody. Na základe
zistení spoločnosti ILT T., s.r.o., a to predloženého prepravného dokladu zaslal správnemu orgánu I.

stupňa žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Poľska z dôvodu preverenia dodávok tovaru
od spoločnosti P. Sp. z o.o. sp.k.. Z odpovedí doručených v rámci medzinárodnej výmeny informácií
správny orgán I. stupňa zistil, že dodávky na základe faktúr vystavených v mesiaci máj boli realizované
spoločnosťou P. Sp. z o.o. sp.k. pre spoločnosť N.-G., s.r.o., no dodanie v marci nebolo potvrdené. Preto
správny orgán I. stupňa uznal odpočet na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2016, avšak neuznal

existenciu obchodu v marci 2016, resp. spochybnil existenciu dodávok tovaru v marci 2016. Správny
orgán I. stupňa priznal odpočítanie dane z troch faktúr v mesiaci máj, ktorých dodanie bolo správcom
dane preverené u poľského dodávateľa, aj keď priamy dodávateľ spoločnosť GAS-G., s.r.o. nevykázala
v podanom daňovom priznaní dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a konateľka sa počas
ústneho pojednávania nevedela vyjadriť k podrobnostiam obchodného vzťahu. Správny orgán I. stupňa

ale neuznal faktúru č. XXXXXXXX interné čísla 2Z. za hliníkové ingoty A8 so základom dane 36.884,91
eur a daňou z pridanej hodnoty vo výške 7.376,98 eur s dátumom dodania 15.03.2016, pretože počas
výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neboli správnemu orgánu I. stupňa preukázané
a neboli predložené žiadne dôkazy, že tovar reálne existoval a že bol dodaný spoločnosťou GAS-G.,
s.r.o., ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ.

108.ŽalobcapospísaníposlednejzápisnicevlehotenavydanierozhodnutiasprávnehoorgánuI.stupňa
doručil elektronické podanie, ktorého súčasťou boli fotografie nákladného motorového vozidla s tovarom
(jednalo sa o jednomotorové vozidlo s evidenčným číslom, ktoré je uvedené aj na vystavenej faktúre pre
spoločnosť W., s.r.o a ešte s jedným motorovým vozidlom, ktorého evidenčné číslo nebolo uvedené na

faktúre). Prílohou podania bol prepravný doklad s uvedeným dátumom 15.03.2016, na ktorom je však
uvedené, že príjemca mala byť spoločnosť C.-X., s.r.o, X., no na doklade nebolo potvrdené, že tovar bol
dodaný na Slovensko a prevzatý touto spoločnosťou.

109. Zhodne so žalovaným správny súd konštatuje, že samotný žalobca si odporuje, pokiaľ na

jednej strane predložil dodávateľskú faktúru od spoločnosti N.-G., s.r.o., ktorou deklaruje nákup tovaru
(hliníkové ingoty) a na druhej strane predložil zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou T. - D. s.r.o.,
ktorej konateľ I. N. sa vyjadril, že on sprostredkoval spoločnosti T. Q. SK, s.r.o. odberateľa W. s.r.o., ahlavne sa vyjadril, že on sám zabezpečoval aj tovar cez svoje kontakty, a že so spoločnosťou N.-G.
s.r.o. nikdy neobchodoval.

110. Z vyššie uvedených zistení, aj podľa názoru správneho súdu, logicky vyplýva, že ak správny orgán
I. stupňa preukázal, že poľský dodávateľ P. Sp. z o.o. sp.k nedodal v mesiaci marec 2016 hliníkové
ingoty spoločnosti N.-G. s.r.o., potom ich spoločnosť N.-PRo s.r.o. nemohla dodať žalobcovi ako jej
odberateľovi a išlo len o formálne vystavenie faktúr. V mesiaci marec 2016 teda absentuje existencia
tovaru. Spoločnosť N.-G., s.r.o. nakúpila hliníkové ingoty od poľského dodávateľa až v mesiaci máj 2016,

v mesiaci marec 2016 takýmto tovarom nedisponovala, a teda ho nemohla dodať žalobcovi.

111. Rovnako rozporuplné sú tvrdenia na jednej strane konateľa žalobcu a na druhej strane I.a GM. zo
spoločnostiKOL.,ktorýmalsprostredkovaťdodaniehliníkovýchingotovmedzižalobcomaspoločnosťou
ILP.c v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100855638/2017 zo dňa 12.05.2017 uviedol, že tovar mu
dodala spoločnosť N.-G. s.r.o. a ZuX., konateľka tejto spoločnosti mu stále telefonicky oznámila, že kedy

bude kamión s tovarom vo Zvolene. I. N. naproti tomu v zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 15.08.2018 uviedol, že tovar zabezpečoval on prostredníctvom I. Y. zo D.. Tiež uviedol,
že on informoval P. T. o tom, kedy príde auto s tovarom do X.. I. pritom poprel akýkoľvek obchodný
vzťah so spoločnosťou GAS-PRo s.r.o. Tieto tvrdenia svedka JoX.ša žalobca v rámci daňovej kontroly
nijako nerozporoval. Na jeho vypočutí sa nezúčastnil, a ani následne sa k týmto zisteniam správcu dane

nevyjadril.

112. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nebola
opodstatnená. Odvolacím námietkam sa žalovaný venoval veľmi podrobne a v samostatnej rozsiahlej
časti svojho rozhodnutia a dal na ne odpovede. Reagoval aj na námietky žalobcu majúce oporu v

rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.

113. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dôkaznom bremene zaťažujúcom v tejto veci správcu dane

(žalovaného), keďže žalobca svoju povinnosť splnil predložením dôkazov (dokladov), správny súd
uvádza, že daňovým orgánom sa podarilo okolnosti, o ktorých predložené dôkazy svedčili, zásadne
spochybniť (prípadne až vylúčiť), a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy
predkladať opäť žalobca. Žalobca totiž má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z.
povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva prostým

predložením listín, ktorých vierohodnosť momentom predloženia ešte správny orgán I. stupňa nemal
ako spochybniť, pretože pochybnosti vznikli až na základe realizovaných zistení správcu dane. Preto
tento spätný prechod dôkazného bremena na žalobcu neodporuje ani zákonu, ani rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Daňový orgán v takej situácii nie je
zaťažený povinnosťou, pri zistených pochybnostiach, dokazovať k čomu v obchodnom reťazci reálne

došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi
nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Správny súd sa nedomnieva, že
by v takejto situácii bolo zákonnou povinnosťou žalovaného (resp. správcu dane) preukazovať úmyselnú
účasť žalobcu na daňovom podvode, ako to interpretoval žalobca s oporou v rozhodnutiach Súdneho
dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Príčinou stavu, aký bol v tomto konaní zistený,

nemusí byť automaticky úmyselné (a z podstaty veci potom už trestnoprávne postihnuteľné) konanie
žalobcu, jeho úmyselná účasť v daňovom podvode.

114. Napokon v porovnaní so závermi v niektorých vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora
EÚ aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré pracujú s tézou, že k podvodu, chybe došlo medzi

subjektmi zoradenými v reťazci s odstupom od daňového subjektu (žalobcu), pričom na tie vzťahy
prirodzene daňový subjekt nemá, resp. nemusí mať dosah ani vedomosť o nich, uvádza správny súd,
že v skúmanom prípade k určitému defektu došlo aj v poslednom vzťahu, pretože z dôkazov bolo
zistené objektívne, že tento zmluvný a tovarový vzťah nemohol existovať v podobe, akú žalobca listinami
prezentoval.

115.Pretobolanedostatočnáobranažalobcuspočívajúcavtom,ženemalalebonemoholmaťvedomosť
o obsahu činnosti svojich dodávateľov a ich subdodávateľov, lebo nemal právne prostriedky na ich
sledovanie. V tejto konkrétnej veci ani nebolo rozhodujúce, či žalobca vedel o úmysle niektorého zprvkov obchodného reťazca získať len daňovú výhodu, keďže bolo spochybnené, že tovar mal osud
tovaru uvedeného na predložených faktúrach.

116. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ,
nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny
záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.

117. S poukazom na ustanovenie § 167 Správneho súdneho poriadku, správny súd rozhodol tak, že
náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech
a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené
podmienky podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.

118. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.) a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho

poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 6. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020