Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219875
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8112219875.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Peter

Jarkovský - Coryn, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32925042, 2/ BENC, s.r.o. so sídlom
Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO:36506451, 3/ PONECO, s.r.o. so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov,
IČO: 36707996, 4/CORS, spol. s r.o. so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, 5/ M. W., C.. XX.XX.XXXX,
S. Q. XX, XXX XX M. právne zastúpení: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov,
proti žalovaným: 1/Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, právne
zastúpený: Mgr. Jana Krivková, zamestnankyňa Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho
kraja, Gen. Svobodu 684/10, 2/ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327645, právne

zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov o náhradu za vecné
bremeno takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným náhrady za zriadené
vecnébremenozostranyžalovanýchnapozemkochžalobcov.Svojužalobuodôvodnili§4ods.1zákona
č.66/2009Z.z..Orozsahunárokunavrhlisúduzdôvoduhospodárnostikonaniaavzhľadomnaznalecké
dokazovanie rozhodnúť konečným rozsudkom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

2. Písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 žalobcovia navrhli petit žaloby tak, že :

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XXXX:
- Sumu 11.721,66 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/X - zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu s
9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 11.359,08 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/X - zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu s
9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

- Sumu 12.262,14 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/X - zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu s
9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.566,16 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/XX - zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za
vecné bremeno viaznuce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX, sumu

3.411,78 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu s 9,00%
ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. KN

J. č. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania
od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 10.910,94 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/X - zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu s

9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. KN
J. č. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania

od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 12.059,46 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu

s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za vecné bremeno viaznuce na
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom
na LV č. XXX: sumu 4.914,99 Eur, na parc. KN J. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 291 m2,
(na spoluvlastnícky podiel pripadá výmera 145,5 m2), spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania od
02.07.2009 do zaplatenia.

To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade
trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Ďalším návrhom doručeným súdu dňa 6.6.2013 navrhli žalobcovia zmenu žaloby v tom zmysle, že

žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, že :

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XXXX:
- Sumu 11.721,66 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/X - zastavané pl. a nádvoria o výmere 347 m2, spolu s

9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 11.359,08 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/X - zastavené pl. a nádvoria o výmere 336 m2, spolu s
9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,
- Sumu 12.262,14 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/X - zastavené pl. a nádvoria o výmere 363 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

- Sumu 12.566,16 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/XX - zastavené pl. a nádvoria o výmere 372 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia,

Žalovaný v I. rade spolu so žalovaným v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v I. rade náhradu za vecné
bremeno viaznúce na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX:

- sumu 3.411,78 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 101 m2 spolu s
9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v II. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 11.856,78 Eur, na parc. KN

J. Č.. XXXX/X- zastavané pl. a nádvoria o výmere 351 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania
od 02.07.2009 do zaplatenia.Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v III. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 10.910,94 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/X - zastavané pl. a nádvoria o výmere 323 m2, spolu s

9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v IV. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX: - sumu 13.005,30 Eur, na parc. KN
J. Č.. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 385 m2, spolu s 9,00% ročným úrokom z omeškania

od 02.07.2009 do zaplatenia.

Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v V. rade náhradu za vecné bremeno viaznuce na
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. O., zapísanom na LV č. XXXX:
- sumu 12.059,46 Eur, na parc. KN J. Č.. XXXX/XX - zastavané pl. a nádvoria o výmere 357 m2, spolu
s 9,00% ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia a za - vecné bremeno viaznuce na

spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 na pozemkoch vytvorených geometrickým plánom č. XXX/
XXXX zo dňa 28.05.2013, vyhotoveným spoločnosťou GEOPLAN Prešov, s.r.o., nachádzajúcich sa v
kat. úz. O., vytvorených z pôvodnej parcely KN J. Č.. XXXX/XX - zastavaná plochy a nádvorie o výmere
291 m2 zapísaná na LV č. XXX: - sumu 3.665,13 Eur, na novovytvorenej parc. KN J. Č.. XXXX/XX -
zastavaná plocha o výmere 217 m2 (na spoluvlastnícky podiel pripadá výmere 108,5 m2), spolu s 9,00%

ročným úrokom z omeškania od 02.07.2009 do zaplatenia, ako aj žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným
v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu vo výške 1.249,86 eur,
na novovytvorenej parcele KN J. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 74 m2 (na spoluvlastnícky
podiel pripadá 37 m2) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 2.7.2009 do zaplatenia.
To všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcom v I. až V. rade

trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Na pojednávaní konanom 13.3.2015 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania
žalobcov zo dňa 5.6.2013 tak, ako je uvedené vyššie.

5. K žalobe sa písomným podaním doručeným 6.10.2014 vyjadril žalovaný v I. rade, ktorý namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu v tom zmysle, že spochybnil vlastníctvo žalobcu z dôvodu, že Automobilové
závody a.s. Prešov ako právny predchodca žalobcov sa nikdy nestal vlastníkom pôvodnej parcely č.
XXXX/X, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode vlastníckeho práva,
pričom sa tak nestalo a došlo len k formálnemu zápisu. Konštatoval, že majetok nadobudnutý v rozpore s

právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dôvodil, že priznaním uplatneného nároku by došlo k porušeniu
zásady spravodlivého usporiadania veci a to aj z poukazom na Novelu Ústavy pod č. 100/2010 ako
je uvedené vyššie. Namietal, že práva a povinnosti subjektov vecného bremena sú zákonom jasne
vymedzené, pričom zákon nijakým spôsobom neurčuje odplatu v peniazoch za zriadenie v zmysle
zákona č. 66/2009. Navrhol žalobu žalobcu vo či žalovanému v I. rade v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o náhradu za vecné bremeno,
na č. l. 14 a nasledujúcich sa nachádzajú výpis z listov vlastníctva z katastra nehnuteľností, na č. l. 22
sa nachádza geometrický plán č. XX/XXXX, na č. l. 37 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým

bolo odmietnuté podanie žalobcov a náhrada trov konania účastníkom nepriznaná, toto nadobudlo
právoplatnosti 19.10.2012 len voči žalovanému v VI. rade, na č. l. 38 sa nachádza odvolanie žalobcov
protipredmetnémuuzneseniuašpecifikovaniesúmnáhradzavecnébremeno,nač.l.41anasledujúcich
sa nachádza ZP Y.. A., na č. l. 85 a nasledujúcich je uznesenie KS PO sp. zn. 14Co/98/2012 z
11.12.2012, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania, na č. l. 130

sa nachádza uznesenie OS PO, ktorým bolo nepriznané žalobcovi v I. rade oslobodenie od súdnych
poplatkov, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2014 tým, že ho potvrdil uznesením KS PO sp.
zn. 21Co/90/2013 z 27.12.2013, na č. l. 155 sa nachádza vyjadrenie žalobcov z 22.8.2014, na č. l. 214
sa nachádza ďalšie vyjadrenie žalobcov z 30.9.2014, na č. l. 241 sa nachádza vyjadrenie žalovaného v I.
rade,nač.l.254anasledujúcichjezápisnicazpojednávaniazodňa10.10.2014,nač.l.275jevyjadrenie

žalobcov zo dňa 22.1.2015, na č. l. 290 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.3.2015,
na č. l. 294 je vyjadrenie žalobcov zo dňa 20.3.2015, na č. l. 327 je návrh žalobcov na zmenu žalobcu
v I. rade s tým, že namiesto doterajšieho účastníka t.j. Coryn s.r.o. vstupuje na strane žalobcu v I. rade
Peter Jarkovký - Coryn, na .č l. 332 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo pripustené,aby do konania namiesto žalobcu v I. rade vstúpil Peter Jarkovský - Coryn, na č. l. 334 a nasledujúcich
sa nachádza uznesenie NS SR 4MCdo/2/2014 z 23.4.2015, na č. l. 347 sa nachádza zápisnica o
pojednávaní zo dňa 12.6.2015, na č. l. 352 sa nachádza vyjadrenie žalobcov zo dňa 7.7.2015, na č. l.

386 je odvolanie znalca Y.. V. a ustanovenie znalca Y.. Š. súdom, pričom ide o uznesenie tunajšieho súdu
sp.zn. 10C/133/2012 zo dňa 17.9.2015, na č.l. 405 a nasledujúcich je ZP Y.. Š., na č. l. 469 sa nachádza
vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v II. rade, na č. l. 471 sa nachádza vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného v I. rade, na č. l. 472 sa nachádza vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, všetky
tieto 3 vyjadrenia sú vo vzťahu k ZP Š., na č. l. 502 sa nachádza súkromný ZP č. XX D. P. A. I. zo dňa

22.5.2016, na č. l. 572 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 15.6.2017, na č.
l. 576 sa nachádza už spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok z 28.6.2012 medzi spoločnosťami
Coryn s.r.o. a BENC s.r.o. a PONECO s.r.o., W. a CORS s.r.o., na č. l. 595 sa nachádza dohoda o
prechode majetku zo Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii na Prešovský
samosprávnykrajz29.12.2003,nač.l.607sanachádzazmluvaoprevodevlastníckehoprávapozemnej
komunikácii medzi PSK a Národnou diaľničnou spoločnosťou z 3.7.2012, na č. l. 617 a nasledujúcich sa

nachádzajú nájomné zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú presne špecifikované a Národnou diaľničnou
spoločnosťou týkajúcej sa jednorazovej náhrady a zriadenie vecného bremena, na č. l. 623 sa nachádza
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11C/220/2010, na č. l. 638 sa nachádza sťažnosť žalobcov na prieťahy
žalovaných v konaní a vyjadrenie zo dňa 16.10.2017, na č. l. 642 sa nachádza potvrdenie pána J., že
bol konateľom s doručenkou, na č. l. 644 a nasledujúcich sa nachádza súkromný ZP č. XX D. P. I. z

10.10.2017 predložený žalobcami a napokon na č. l. 709 a nasledujúcich je ZP č. XXX/XXXX, pričom
zistil tento skutkový stav:

7. Žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade M., Správa katastra M.,
nachádzajúcich sa v k.ú. O., na ktorých sa nachádza inžinierska stavba - cesta Y.. triedy č. XXXXXX

M. - Q. - T., ktorej súčasťou je aj priľahlý chodník. Žalobca v I. rade je vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. O., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli vytvorené Geometrickým pánom
č. XXX/XXXX, overený Správou katastra M., pod č. XXXX/XX, z pôvodnej parcely KN J. Č.. XXXX/X -
zastavané plchy a nádvoria o výmere 2935 m2, pričom túto parcelu nadobudol do vlastníctva na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. A. XXXX/XX, dňa 17.4.2007, jedná

sa o tieto parcely:
J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2,
J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2,
J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2,
J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2,

J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2,

8. Žalobca v II. rade je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. O., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. A. XXXX/XX, dňa 2.9.2009, a to parcely: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2.

9. Žalobca v III. rade je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. O., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. A. XXXX/XX, a to parcely: CK-C. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2.

10. Žalobca v IV. rade je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. O., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. A. XXXX/XX, dňa 3.9.2006, a to parcely: J.-C. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
358 m2.

11. Žalobca v V. rade je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. O., zapísanej na LV č. XXXX,
ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený
pod č. A. XXXX/XX, dňa 3.9.2009, a to parcely: J.-C. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
357 m2.

12. Žalobca v V. rade sú spolu s pôvodným žalobcom v VI. rade podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu po 1, nachádzajúcej sa v k.ú. O., zapísanej na LV
č. XXX, ktorú nadobudli do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bolpovolený pod č. A. XXXX/XX, dňa 05.08.1998, a to parcely: J.-C. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 291 m2.

13. Inžinierska stavba cesty Y.. triedy č. XXXXXX spolu s chodníkom bola postavená aj na pozemku
teraz vo vlastníctve žalobcov, na základe stavebného povolenia č. j. Q.. XXXX/OD-XX, vydaného dňa
14.3.1983 Okresným národným výborom - odborom dopravy v M.. Tomuto stavebnému povoleniu
predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-I..

14. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. L.-M.-XXXX/XXXX, ktorým bolo povolené
užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe
mestských komunikácií M..

15. Žalovaný v I. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavby cesty Y.. triedy č. XXXXXX M.- Q. - T.
na základe zákona č. 135/1961 Z. o pozemných komunikáciách, na ktorého s účinnosťou od 01.01.2004

prešlo vlastníctvo k cestám Y.. a Y.. triedy.

16. Keďže vlastníctvo k chodníku, ktorý sa nachádza na parcele J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere101m2,ktorájevovlastníctvežalobcuvI.radeačiastočnesanachádzaajnaparcele
J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 291 m2, ktorá je vo vlastníctve žalobcov v V.

a VI. rade je sporné - obidvaja žalovaní tvrdia, že nie sú jeho vlastníkmi (viď konanie vedené na OS PO
sp. zn. 14C 75/2012) preto žalobcovia žiadajú náhradu od oboch žalovaných.

17. Pozemná komunikácia - cesta Y.. triedy spolu s priľahlým chodníkom bola postavená na pozemkoch
žalobcov, v súlade so zákonom vzniklo na pozemkoch žalobcov vo verejnom záujme vecné bremeno v

zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.. K niektorým pozemkom bolo na návrh žalovaného z 29.10.2010
aj zapísané vecné bremeno a to na LV č. XXX a XXXX v časti J.: Ťarchy, a to cit.: ,,H. XXXX/XX - Vecné
bremeno podľa § 34 a následne zák .162/1995 v znení neskorších predpisov v súlade a ustanov. Zák. č.
66/2009, § 4, ktorého obsahom je držba a užívanie nehn. parc. č. XXXX/XX pod stavbou, vrátane práva
uskutočňovať stavbu alebo zmenu stavby a to v prospech: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru

2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, správca: Správa a údržba ciest PSK, Jesenná 14, 080 05 Prešov,
IČO: 37936859“.

18. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z LV č. XXXX pre k. ú. O., obec M., okres M. (nachádzajúci
sa na č. l. 14 spisu) ako aj z listov LV. č. XXXX, XXXX, XXXX X. XXXX, XXX všetky nachádzajúce sa

v k.ú. O., obce M., okres M.. Rozhodnutím Národného výboru v Prešove, odbor výstavby a územného
plánovania č. výst. XXX/XX-I. zo dňa 24.8.1982 došlo k územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby Y.
M. - vysielať, privádzač na Q. M. (č. l. 25 a nasl. spisu). Rozhodnutím Okresného národného výboru -
odbor dopravy v Prešove Č. J. Q.. XXXX/OD-XX zo dňa 14.3.1983 bolo vydané stavebné povolenie na
predmetnú stavbu. Obvodný úrad v Prešove rozhodnutím č. L.-M.-XXXX/XXXX zo dňa 12.2.1992 vydal

kolaudačné rozhodnutie k vyššie uvedenej stavbe.

19. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-37 zo dňa 31.9.2012 súd odmietol podanie žalobcov
doručené tunajšiemu súdu 29.6.2012 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť voči pôvodnému žalovanému v VI. rade (Y. M. I.) dňa 19.10.2012.

20. Voči tomuto uzneseniu sa písomným podaním doručeným súdu 25.10.2012 odvolali žalobcovia v I.
až V. rade, pričom KS PO uznesením č. k. 14Co/98/2012-85 zo dňa 11.12.2012 zrušil uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo odmietnuté podanie žalobcov v I. až V. rade ako aj v
súvisiacom výroku o trovách v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX H. Y.. B. E. o všeobecnej hodnote vecného bremena - cesta
na parcelách I. Č.. XXXX/X, I. Č.. XXXX/X, I. Č.. XXXX/X, I. Č.. XXXX/XX, I. Č.. XXXX/XX, I. Č.. XXXX/
X, I. Č.. XXXX/X, I. Č.. XXXX/XX, I. Č.. XXXX/XX, I. Č.. XXXX/XX, I. Č.. XXXX/X, I. Č.. XXXX/XX X. I. Č..
XXXX/XX v katastrálnom území O. v období od 1.7.2009 do 11.7.2012, vyplynulo, že všeobecná hodnota

vecného bremena na vyššie uvedených parcelách v období od 1.7.2009 do 11.7.2012 predstavuje
zaokrúhlene sumu 135.800 Eur.22. Písomným podaním doručeným súdu 22.8.2014 označeným ako vyjadrenie sa žalobcovia vyjadrili v
tom zmysle, že ak by zákon neriešil poskytovanie náhrad za vzniknuté zákonné vecné bremená a bolo
by možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z článku 20 ods. 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128

ods. 2 OZ, pričom dotknutý vlastník sa môže domáhať práva na poskytnutie náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva priamo s odvolaním sa na článok 11 ods. 4 listín základných práv a slobôd (Nález
Ústavného súdu ČR PL ÚS41/1997 z 11.3.1998). Poukázali na rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov v súvislosti s poskytnutím náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom podľa
zákona č. 66/2009. Konštatovali, že v zmysle judikátu R 25/1986 bezdôvodné obohatenie vzniká nielen

v prípade ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného ale aj vtedy ak sa doterajších majetok
nezmenšil hoci by k tomu došlo keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Konštatovali, že v zmysle
zjednocujúceho stanoviska občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS PO z 10.1.2013
niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou
komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného
bremena a to do času kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo

kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Konštatovali, že súhlas vlastníka so zastavaním
pozemku bez ďalšieho nemožno stotožniť s prejavom vôle zastavať pozemok bezodplatne.

23. Písomným podaním doručeným súdu 30.9.2014 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že poukazujúc
narozhodnutiavšeobecnýchsúdovztýchtovyplýva,žekonajúcesúdupriznalinavrhovateľomuplatnený

nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom v zmysle zákona
č. 66/2009 Z. z..

24. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2014 žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a zástupca
žalovaného v I. rade zotrval na svojom písomnom stanovisku.

25. Právny zástupca žalovaného v II. rade uviedol na tomto pojednávaní, že žiadal žalobu zamietnuť
pretože nebolo preukázané vlastníctvo žalobcu v V. rade k nehnuteľnosti, ktorá je uvedená, že je jeho
vlastníctvom.

26. Písomným podaním doručeným súdu 22.2.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že je nesporné,
že vlastníkom sporných nehnuteľností sú žalobcovia, ktorí z majetku úpadcu Automobilového závodu
a.s. pri speňažení konkurznej podstaty formou kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.2007, ku ktorej konkurzný
súd súhlas opatrením č. 5K 169/01-140 dňa 7.2.2007, keď kupujúcim bola spoločnosť CORYN s.r.o.
Prešov, tak voči tomuto kupujúcemu ako aj voči jeho právnym nástupcom si nemôže pôvodný vlastník

nehnuteľnosti uplatňovať nároky vyplývajúce z jeho pôvodného vlastníckeho práva (citácia z rozsudku
KS PO sp. zn. 9Co/62/2012 z 8.10.2013).

27. Na pojednávaní konanom 13.3.2015, kde právny zástupca žalovaného v I. rade vzniesol námietku
premlčania z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, teda má za to, že

táto premlčacia doba začala plynúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009, t. j. od 1.7.2009. Ďalej právny
zástupca žalovaného v I. rade uviedol, že žalovaný v I. rade podľa platnej právnej úpravy nemohol
nadobudnúť do svojho vlastníctva prevodom aj pozemok pod chodníkom, t.j. parcelu č. XXXX/XX, preto
nemohol ani následne nejakou kúpnou zmluvou platne previesť vlastnícke právo na tretiu osobu.

28. Rovnako na tomto pojednávaní namietal premlčanie aj právny zástupca žalovaného v II. rade, ktorý
konštatoval, že definitívny návrh bol podaný 6.6.2013, teda nárok nebol uplatnený riadne. Konštatoval,
že sa jedná o situáciu kedy prevažuje verejný záujem, pričom uviedol, že oprávnený z vecného bremena
by sa mal podieľa aj na nákladoch spojených s týmto vecným bremenom a už len z tohto dôvodu
by bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Uviedol, že sa nemožno stotožniť s myšlienkou, že náhrada za

vecné bremeno by sa mala platiť opakovane a ak by takáto náhrada aj vlastníkovi patrila tak len
jednorázovo čo bol viackrát judikované. Konštatoval, že aj keď do roku 1983 neboli vecné bremená
upravené podľa všetkých osobitných zákonov patrí za obmedzenie pri zriadení vecného bremena len
jednorazová náhrada.

29. Právny zástupca žalobcov v I. až V. rade uviedol, že námietka premlčania nie je dôvodná,
pričom poukázal na rozhodnutie NS SR 4CDo/89/2008, že nemôže vzniknúť bezodplatne takéto vecné
bremeno, pričom náhradu si uplatňujú vo forme jednorazovej náhrady.30. Právny zástupca žalovaného v II. rade ešte podotkol, že ak by sa aj dospelo k záveru, že jedná
o jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva tak táto patrila subjektu, ktorý vlastnil
predmetnú nehnuteľnosť v čase účinnosti tohto zákona, teda že v prípade vzniku takéhoto zákonného

vecného bremena patrí takýto nárok len pôvodnému vlastníkovi, ktorý bol vlastníkom v čase účinnosti
zákona, pričom v takomto prípade by neboli aktívne legitimovaní žalobcovia, min. tí, ktorí nadobudli
vlastnícke právo až neskôr. Konštatoval, že žalobcovia mali 3 roky na to, aby osvedčili svoj nárok s tým,
aby bol aj riadne vyčíslený, pričom takáto podaná žaloba je len účelová, aby bola zachovaná lehota,
pričom tento krok nemá za následok prerušenie tejto premlčacej doby.

31. Písomný podaním doručeným súdu 20.3.2015 sa vyjadrili žalobcovia, ktorí vo vzťahu k námietke
premlčania vznesenej právnymi zástupcami žalovaných uviedli, že z uznesenia KS PO sp. zn.
6Co/226/2012 z 11.6.2013 vyplýva, že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že vlastníkovi trpiaceho
priľahlého pozemku nepatrí náhrada len preto, že sa ním stal po vzniku vecného bremena. Odvolací
súd ďalej konštatoval, že sa nestotožňuje preto s právnym názorom prvostupňového súdu, že nárok na

zaplatenie odmeny za užívanie vecného bremena vznikol iba pôvodnému vlastníkovi a že toto právo už
nemá žalobca ako vlastník. Konštatovali, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.6.2012 bol teda
podaný v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, pričom poukázali na § 82 Občianskeho súdneho poriadku
(v čase podania účinného právneho predpisu) v tom zmysle, že podaním žaloby na súde je začaté
konanie a začatie konanie má okrem účinkov procesných, účinky hmotno-právne v podobe zachovania

lehôt, pri ktorých hmotné právo viaže existenciu subjektívneho práva na jeho uplatnenie v určitej lehote
na súde a subjektívne právo je na súde uplatnené okamihom začatia konania. Teda nič nemení na
závere,abysaotejtožalobenekonalokeďžekonanienasúdeakotakéjezpopísanýmihmotnoprávnymi
procesnými dôsledkami už začaté bez ohľadu na nedostatky žalobného návrhu v zmysle § 43 OSP.
Poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a ČR, ktoré podporujú tento právny názor.

32. Návrhom doručeným súdu 22.4.2015 žalobcovia navrhli, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu v I. rade, t.j. spoločnosti CORYN s.r.o. vstúpil do konania Peter Jarkovský - CORYN, Jesenná
8, 080 01 Prešov, IČO: 32925042, zapísaný v Živnostenskom registri Okr. úradu Prešov č. XXX-XXXX.

33. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/133/2012-332 zo dňa 4.5.2015 súd zmenu v zmysle vyššie
uvedeného návrhu pripustil.

34. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2015 sa vyjadrili právni zástupcovia strán sporu v podstate
totožne ako na predchádzajúcom pojednávaní, pričom právny zástupca žalovaného v II. rade uviedol,

že aj keď formálne boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva nebolo by spravodlivo
priznať náhradu uplatnenú v tomto konaní. Na čo reagoval právny zástupca žalobcov, že pokiaľ
konkurzný súd rozhodol, že táto nehnuteľnosť bola platne prevedená na žalobcov v súvislosti s
predmetom tohto konania to nemá žiaden súvis. Právny zástupca žalovaného v II. rade uviedol, že pokiaľ
tento majetok bol prevádzaný kúpnymi zmluvami nepatrí tento nárok ďalším nasledujúcim vlastníkom,

pričom si položil otázku, či v prípade viacnásobného prevodu nehnuteľnosti by patrila takáto náhrada
každému novému vlastníkovi.

35. Písomným podaním doručeným súdu 7.7.2015 sa žalobcovia vyjadrili v tom zmysle, že čo sa
týka problému, že náhrada za zriadenie vecného bremena patrí len pôvodnému vlastníkovi opätovne

poukázali na už spomínané odôvodnenie uznesenie KS PO sp. zn. 6Co/226/2012 z 11.6.2013.
Konštatovali,žesavtomtokonanínedomáhajújednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremenaale
domáhajú sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za konkrétne vymedzené
časové obdobie. K nižšej nadobúdacej cene predmetných nehnuteľností namietanej žalovanými uviedli,
že parcelu KN-C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2935 m2, nachádzajúcu sa v k.ú.

O. nadobudol právny predchodca žalobcov spoločnosť CORYN s.r.o. pôvodne žalobca v I. rade, na
základe kúpnej zmluvy od správcu konkurznej podstaty úpadcu Automobilové závody a.s. v likvidácii vo
výške písomne navrhnutej kúpnej ceny. Táto kúpna cena bola potom schválená konkurzným súdom.
K námietke priznania takéhoto práva v rozpore s dobrými mravmi namietanej žalovanými uviedol
právny zástupca žalobcov, že táto námietka nemá oporu v zákone je iba obohratou pesničkou zástupcu

žalovaného v II. rade, keďže mu chýba právne relevantná argumentácia k uplatnenému nároku druhej
strany. Čo sa týka námietky, že znalecký posudok predložený v konaní vychádza z úplne iných kritérií
než aké mali byť posudzované, právny zástupca žalobcov uviedol, že zástupca žalovaného v II. radeneuviedol konkrétne, z ktorých úplne iných kritérií vychádzal žalobcami predložený znalecký posudok,
než aké mali byť posudzované.

36. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.2.2016 žalobcovia zdôraznili, že všeobecnú hodnotu
vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby predmetné pozemky boli nezastavané, tzn. v stave
pred ich poškodením (zastavaním), t.j. akú peňažnú čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom
porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetom území - v k. ú. O..

37. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX H. Y.. Q. Š. vo vzťahu k stanoveniu náhrady za právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknutému podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 u nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v k. ú. O. zapísaných na LV č. XXXX nasledovne:
- parcela J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2

- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 385 m2

- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2
- parcela J.-I. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2
vyplynulo, že všeobecná hodnota vecného bremena na predmetných pozemkoch za tri roky predstavuje
sumu 22.900 Eur, pričom všeobecnú hodnotu pozemkov znalec stanovil na 108.000 Eur.

38. Právny zástupca žalovaného v II. rade k tomuto znaleckému posudku písomným podaním
doručeným súdu 3.3.2016 uviedol, že navrhuje, aby znalec doplnil znalecký posudok s tým, že by
vychádzal z úrokovej miery 0,05% z obdobia návratnosti investície 20 rokov, pričom právna zástupkyňa
žalovaného v I. rade k tomuto znaleckému posudku uviedla, že tento znalecký posudok je potrebné

doplniť o formou porovnávacej metódy o pozemky, ktoré sú umiestnené v obdobných lokalitách
a sú určené predovšetkým na priemyselné využitia z týchto hodnôt následne vypočítať priemernú
porovnateľnú hodnotu.

39. K tomuto znaleckému posudku sa písomným podaním doručeným súdu 21.4.2016 vyjadrili

aj žalobcovia, ktorí uviedli, že znalec Y.. Š. pochybil pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov
porovnávacou metódou, pričom znalec mal uvádzať podľa názoru právneho zástupcu žalobcov
koeficienty faktoroch nesprávnych hodnotách v rozpore s vyhláškou 492/2004. Uviedol, že metóda
polohovejdiferenciácieniejevsúladeseurópskymiohodnocovacímištandardmi.Konštatoval,žeznalec
nevypracoval znalecký posudok v súlade s uznesením OS PO sp. zn. 10C/133/2012 z 17.9.2015,

ktorým súd uložil znalcovi stanoviť náhradu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č.
66/2009Z.z.napredmetnýchnehnuteľnostiachbezurčenéhoobdobiaavšakakovyplývazoznaleckého
posudku znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie časovo obmedzeného
vecného bremena za obdobie 3 rokov. V prílohe k písomnému podaniu doručenému súdu 1.6.2016
žalobcovia doručili súdu znalecký posudok č. XX znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo D. P. A.

I., stavebnej fakulty, z ktorého vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie
vecného bremena podľa období a parciel ako je špecifikované na č. l. 530 spisu je teda celkom vecné
bremeno od 1.7.2009 do 11.1.2012 kvantifikované zo všetkých parciel sumou 118.975,64 Eur. Čo sa
týka prípadnej jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena s neobmedzenou dobou trvania
na cudzom pozemku pri predmetných parcelách by to predstavovalo sumu 2.160.255,84 Eur (č. l.

531 spisu). V tomto znaleckom posudku D. P. A. I. predloženom bez výzvy súdu žalobcami je ďalej
uvedené, že znalec Y.. B. A. vypracoval správne znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom znalecký
posudok znalca Y.. Q. Š. Č.. X/XXXX mal nedostatky v tom zmysle, že znalec opačne určil faktory
s porovnávacím pozemkom č. 1, č. 2 nachádzajúcim sa v k. ú. O.. Podľa tohto stanoviska znalec pri
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov nevychádzal z kúpnych zmlúv, ktorých predmetom boli tie isté

ohodnocované pozemky, ktoré kúpne zmluvy uzatvorili žalobcovia so spoločnosťou NDS a.s.. Záverom
je v tomto stanovisku D. P. I. uvedené, že pokiaľ by znalec Y.. Š. pri stanovení všeobecnej hodnoty
pozemkov porovnávacou metódou vychádzal aj z kúpnych zmlúv predložených žalobcami bol by znalec
dospel k výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu ohodnocovacích pozemkov vo vyššej hodnote. Záveromje v stanovisku konštatované, že údaje z realitných portálov sú len približné, nakoľko sa jedná o ponuku
a nie o výslednú hodnotu, pričom údaje zo zmlúv sú hodnovernejšie a lepšie preukazujúce stav trhu.

40. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej
žalobe tak, ako bolo doručená súdu v znení jej neskorších zmien, resp. úprav petitu, pričom znalecký
posudok D. P. A. I. podľa jej právneho názoru potvrdil nárok žalobcov na priznanie náhrady za obdobie
od 1.7.2009 do 11.7.2012, teda za zriadenie vecného bremena. Poukázala na to, že judikatúra vo vzťahu
k znaleckému dokazovaniu je jednoznačne ustálená v tom zmysle, že znalecký ústav je najvyššou

inštanciou znaleckého dokazovania. Odpovedala, že spoločnosť CORYN s.r.o. získala tieto pozemky od
konkurzného správcu, čo bolo potvrdené rozhodnutím KS KE a následne boli tieto pozemky prevedené
kúpnymi zmluvami na súčasných žalobcov.

41. Právny zástupca žalovaného v I. rade uviedol, že zotrváme na námietke na nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v I. rade. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaný v I. rade je vlastníkom

chodníka, nakoľko prechod majetku zo strany štátu na samosprávu, konkrétne na Prešovský
samosprávny kraj vo vzťahu k chodníku, sa netýkal chodníka, ale len ciest Y.. X. Y.. triedy. Poukázala na
to,žekúpnezmluvy,konkrétnez13.8.2009a14.8.2009,kdeurčitéparcelyboliprevedenézospoločnosti
Coryn s.r.o. na ďalších v tomto konaní žalobcov, kde konateľom týchto spoločností, na ktorých boli
prevádzané predmetné parcely bol pán C. J., o ktorom má žalovaný v I. rade informáciu, že 23.2.2005

odišiel zo Slovenskej republiky z Košického letiska a od vtedy sa na území SR nenachádzal. Právna
zástupkyňa žalovaného v I. rade, teda spochybnila platnosť týchto kúpnych zmlúv a teda aj vlastníctvo
žalobcov ako také. Ďalej konštatovala, že právne účinky vkladu z týchto spomínaných kúpnych zmlúv
nastali 2.9.2009, resp. 3.9.2009, pričom žalobcovia si uplatňujú svoj nárok od 1.7.2009, teda predtým
ako nastali právne účinky a boli zavkladované kúpne zmluvy. Predmetný právny úkon je preto v rozpore

s právnym poriadkom SR. Ďalej poukázala na to, že od 11.7.2012 žalovaný v I. rade nie je ani vlastníkom
ciest Y.. triedy nakoľko cesta, bola prevedená na Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá ju má v správe.
Zotrvalanavznesenejnámietkypremlčania.Konštatovala,žesapridržiavazáverovznaleckéhoposudku
Y.. Š., vo vzťahu k znaleckému posudku D. P. A. I. predloženého žalobcami namietla, že závery v tomto
znaleckom posudku vznikli z nevierohodných dokumentov predložených znaleckému ústavu, pretože

pozemky neboli totožnej bonity ako napr. parkovisko a pozemok zastavaný predmetnou diaľnicou, teda
cestným telesom.

42. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v II. rade uviedol, že sa stotožňujem sa
s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v I. rade a len na doplnenie uviedol, že dňa 23.2.2005,

teda od tohto dňa už nebol pán C. J. na území SR, pričom si dovolil tvrdiť, že podpisy na zmluvách z
vysokou pravdepodobnosťou nie sú jeho. Poukázal na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp.
zn. 12C/18/2007 kde sa skúmali podpisy Znaleckým ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, kde bolo
konštatované, že podpisy na zmluvách nie sú pána J.. Konštatoval, že z obchodného registra SR je
zrejmé, kedy bol konateľom v spoločnostiach CORS spol. s r.o. a BENC s.r.o. pán C. J., pričom následne

došlo aj k zmene konateľa v týchto obchodných spoločnostiach. Poukázal na čl. 2 CSP v tom zmysle,
že konanie má byť spravodlivé, pričom poukázal na to, že všetci žalobcovia sú personálne prepojení s
osobou žalovaného v V. rade, pričom zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú krátkou cestou predložila
súdu ako aj protistrane právna zástupkyňa žalobcov považuje za účelovú a poukázal na to, že nebola
predložená v doterajšom konaní včas.

43. Na č. l. 576 spisu sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom spoločnosťou
CORYN s.r.o. a postupníkmi spoločnosťami BENC s.r.o., PONECO s.r.o., fyzickou osobou M. W. a
spoločnosťou CORS spol. s r.o., z ktorej vyplýva, že postupca má voči vlastníkom stavieb pozemnej
komunikácie a chodníkov nachádzajúcich sa na parcele I.-J. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 2935 m2 Prešovskému samosprávnemu kraju a mestu Prešov nesplatenú pohľadávku, ktorú
postúpil jednotlivým postupníkom tak ako bolo v zmluve špecifikované.

44. Na č. l. 587 spisu sa nachádza rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v
Prešove zo dňa 2.1.2007, ktorým bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt na území SR pre C. J., C..

X.X.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie, nakoľko tento porušil povinnosti cudzinca ustanovené
v § 49 zákona o pobyte cudzincov.45. Na základe dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu
v Správe slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj bola uzavretá dohoda medzi SR
zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským samosprávnym krajom

vyššie uvedená dohoda v zmysle zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon
v znení neskorších predpisov), pričom táto dohoda bola podpísaná 29.12.2003 a vyplýva z nej, že
v súvislosti s prechodom vlastníckych práv cestám Y.. X. Y.. triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva
Prešovského samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto dohody slúžili
vnútorným organizačným jednotkách Slovenskej správy ciest uvedeným v čl. 4 tejto dohody (čl. 2

dohody).

46. Následne dňa 3.7.2012 došlo k podpisu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemnej
komunikácii č. H./ medzi prevodcom Prešovským samosprávnym krajom a nadobúdateľom Národnou
diaľničnou spoločnosťou a.s., pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že prevodca je vlastníkom pozemnej
komunikácie Y. M. - vysielač, privádzač Q., pričom prevodca previedol vlastnícke právo k dotknutej

pozemnej komunikácii na nadobúdateľa za celkovú kúpnu cenu 1 Eur bez DPH, pričom táto kúpna cena
bola určená dohodou zmluvných strán.

47. Písomným podaním doručeným 16.10.2017 zo strany žalobcov sa títo sťažovali na prieťahy v konaní
spôsobované zo strany žalovaných, pričom zároveň konštatovali, že zjavné zneužitie práva nepožíva

právnu ochranu. V tomto svojom vyjadrení primárne namietali návrhy na doplnenie dokazovania zo
strany právnych zástupcov žalovaných, pričom poukázali aj na koncentráciu konania. Uviedli, že žalobca
v II. rade spoločnosť BENC s.r.o. a žalobca v IV. rade spoločnosť CORS s.r.o. nadobudli od spoločnosti
CORYN s.r.o. nehnuteľnosti v dobrej viere. Zároveň v prílohe tohto vyjadrenia predložili potvrdenie C.
J. z 12.9.2017, v ktorom okrem iného potvrdzoval, že spoločnosť BENC s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu

ako kupujúci v I. rade spolu so spoločnosťou PONECO s.r.o. ako kupujúci v II. rade od predávajúceho
spoločnosti CORYN s.r.o. na základe, ktorej spoločnosť BENC s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva
pozemok v M. - O. C. P. M. a to parcelu I.-J. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 351
m2 za kúpnu cenu 32.579,82 Eur aj s DPH a zároveň v tomto potvrdení je konštatované, že spoločnosť
CORS spol. s r.o. uzavrela kúpnu zmluvu ako kupujúci v II. rade spolu s M. W. ako kupujúci v I. rade

od predávajúceho spoločnosti CORYN s.r.o. Jesenná 8, 080 01 Prešov a to dňa 14.8.2009 na základe
ktorej spoločnosť CORS spol. s r.o. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok v M. - O., C. P. M. a to
parcela I.-J. Č.. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 385 m2 za kúpnu cenu 36.652 Eur aj z DPH
zároveň v prílohe k tomuto svojmu vyjadreniu žalobcovia predložili znalecký posudok č. XX D. P. A.
I., pričom ide o tzv. súkromný znalecký posudok, kde za všetky v žalobe uvedené pozemky pri ročnej

odplate za zriadenie vecného bremena podľa období a parciel bola všeobecná hodnota tohto vecného
bremena 117.243,84 Eur (č. l. 674 spisu) a jednorazová odplata za zriadenia vecného bremena podľa
období a parciel jej všeobecná hodnota predstavovala za všetky pozemky spolu sumu 1.983.233,13 Eur
(č. l. 675 spisu).

48. Zo znaleckého posudku č. 1XX/XXXX Ú. O. Y. Ž. P. A. Ž. vyplynulo, že podpis za spoločnosť BENC
s.r.o.nalistinespoločnostiBENCs.r.o.Jesenná8,08005PrešovvMoskve30.11.2010patrívtedajšiemu
konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. C. J. a rovnako tak, že podpis na potvrdení C. J. v Moskve 6.5.2014
k sp. zn. 17C/109/2010 OS PO patrí vtedajšiemu konateľovi spoločnosti BENC s.r.o. C. J. a napokon, že
na listine ,,Zmluva o postúpení pohľadávky“ zo dňa 15.1.2007 je za spoločnosť BENC s.r.o. zastúpená

M. W. C.. X.X.XXXX, S. Q. XX, XXX XXPrešov podpísaný M. W., C.. X.X.XXXX, S. Q. XX, XXX XX M.,
teda v záveroch tohto znaleckého posudku b olo konštatované, že podpisy na predložených sporných
písomnostiach sú pravými podpismi osoby menom C. J., ako aj pravý podpisom osoby menom M. W..

49. Na pojednávaní konanom 2.11.2017 právny zástupca žalobca uviedol, že trvá v celom rozsahu

na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu v zmysle jej zmeny z 5.6.2013, ktorá bola pripustená
následne na pojednávaní. Poukázala na znalecký posudok (ZP) Y.. E. Č.. XXX/XXXX, v ktorom bola
ustálená všeobecná hodnota vecného bremena, rovnako tak poukázala na H. D. P. A. I., či už ZP č.
XX alebo XX, pričom konštatovala, že ide o znalecké ústavy, ktoré stanovili ešte vyššiu všeobecnú
hodnotu vecného bremena ako v ZP Y.. E.. Poukázala na § 209 CSP, teda že znalecké posudky D. P.

A. I. boli predložené ako tzv. súkromné ZP. Nárok považovala za oprávnený. Ešte konštatovala, že v
písomnom podaní z 12.9.2017 bolo potvrdené, že konateľom tam uvedených spoločností bol pán J.,
rovnako tak poukázala na ZP č. XXX/XXXX, ktorý potvrdzuje pravosť podpisov pána J. X. W.. Navrhla
žalobe vyhovieť. Záverom ešte doplnila, že vo veci vedenej na tunajšom súde 25C/237/2016 medzistranami sporu BENC s.r.o. a spol. c/a Prešovský samosprávny kraj o náhradu za užívanie nehnuteľnosti
v tejto veci došlo k písomnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov, dňa 17.10.2017. Čo sa týka
kúpnych zmlúv zo spoločnosti Coryn s.r.o. smerom k spoločnostiam BENC s.r.o. a CORS s.r.o., že

poukázala na § 70 zákona č. 162/95 Z. z., z ktorého vyplýva, že záväznosť a hodnovernosť údajov
katastra sa považuje za nespochybniteľnú, pokiaľ nie je nejakou inou verejnou listinou preukázané inak,
čo by v danom prípade mohlo predstavovať rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva, avšak toto nie je
predmetom tohto konania, pričom vlastnícke právo považovala za nesporné, čo vyplýva aj z verejného
registra, podľa ktorého sa dôkazy nedokazujú. Žalobca uviedol, že si už s odstupom času nepamätá, či

boli tieto zmluvy podpisované v Prešove, alebo na Ukrajine, alebo niekde inde, pravdepodobne došlo k
chybe, pričom spresnil, že pri druhom podpise t. j. pána J. nebolo uvedené kde presne bola táto kúpna
zmluva podpísaná. Domáhal sa jednorazovej náhrady za obdobie od 1.7.2009 do 11.7.2012.

50. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovaného v I. rade namietal nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcov, opätovne včasnosť podania žaloby, ďalej konštatovala, že sumy, ktoré predkladajú

žalobcovia v ZP, tieto sú premrštené, pričom uviedla, že nespochybňuje spôsob výpočtu týchto
jednotlivých súm, ale vstupy z akých boli tieto sumy vypočítavané, nakoľko kúpne zmluvy obsahovali
tzv. vedľajšie dojednania, čo mohlo navýšiť celkovo tieto sumy. Vo vzťahu k výške uviedla, že žalobcovia
zámerne predkladali zmluvy, ktoré boli spochybňované a táto výška nebola v dostatočnom rozsahu
preukázané. Za predpokladu, že žalobcom by aj náhrada patrila konštatovala, že je potrebné zohľadniť

všetky okolnosti nadobúdania jednotlivých pozemkov a prihliadať pri tom na princíp spravodlivosti.
Dôvodila, že žalovaný v I. rade, resp. obaja žalovaní nemohli odmietnuť tieto nehnuteľnosti, ktoré im boli
delimitované zo štátu a tieto následne previedli na Národnú diaľničnú spoločnosť. Ďalej argumentovala,
že žalobcovia boli uspokojení, pretože predali tieto pozemky Národnej diaľničnej spoločnosti.

51. Právny zástupca žalovaného v II. rade na tom istom pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s
prednesom právnej zástupkyne žalovaného v I. rade. Konštatoval, že sa mu javí nepochopiteľné, keď
žalobcovia argumentujú zjavné zneužitie práva nepoužíva právnu ochranu, keď sú to práve žalobcovia,
ktorí toto právo zneužívajú. K listu pána J. z 12.9.2017 uviedol, že z tohto listu v žiadnom prípade
nevyplýva, že táto osoba bola nejakým spôsobom identifikovaná, či už na konzuláte, alebo inde a

rovnako tak by mohol poslať akýkoľvek muž z Ruska takýto list. Znova argumentoval tým, že pán
J. odletel zo Slovenska v roku 2005, pričom na územie SR sa už nevrátil, avšak 14.8.2009 mal v
Prešove podpisovať kúpne zmluvy. Konštatoval, že ak by aj patrila jednorazová náhrada tak by patrila
pôvodnému vlastníkovi, nie ďalším vlastníkom, konštatoval, že v danom prípade je potrebné poukázať aj
na okolnosti obmedzujúce vznik tohto prípadného vecného bremena.. Uviedol, že pôvodným vlastníkom

parcely XXXX/X k. ú. O. bola spoločnosť Coryn s.r.o. pričom išlo o kúpnu zmluvu z 13.3.2007, kde bola
cena približne 1.100.000 SK. V tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci kupuje nehnuteľnosť v
stave v ako sa nachádza, teda išlo o pozemok zastavaný, pozemnú komunikáciu a z toho vyplývali
určité obmedzenia. Konštatoval, že stavba, teda cestné teleso, bola postavená ešte socialistickými
organizáciami a bola postavená vo verejnom záujme. Dôvodil, že nárok na pripadnú náhradu za vecné

bremenomalalenpôvodnáspoločnosťtedaCoryns.r.o.aďalšímspoločnostiamnesvedčíaktívnavecná
legitimácia, vyplýva to z rozhodnutia NS SR 3Cdo/49/2014. Konštatoval, že argumentácia nájomnými
zmluvami a z toho odvodzovanej výšky vecného bremena je nesprávna, nakoľko nájomné zmluvy majú
záväzkovo-právny charakter, pričom vecné bremeno má charakter vecných práv. Celkovo výkon práva
uplatňovaného žalobcami považoval za účelový, pričom pozemky boli kupované len za účelom zisku a

tento výkon práva považoval rovnako za v rozpore s dobrými mravmi. Doplnil, že takýto výkon práva
považuje v rozpore s dobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za
obdobia rokov 2009 až 2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej
diaľničnej spoločnosti.

52. Na pojednávaní konanom dňa 28.3.2019 súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi,
konkrétne prečítaním obsahu spisu od ostatného pojednávania, konštatujúc, že na č. l. 766 a nasl. sa
nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.11.2017, na č. l. 772 sa nachádza zápisnica o verejnom
vyhlásení rozsudku 30.11.2017 na č. l. 776 a nasl. sa nachádzajú kúpne zmluvy vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam,nač.l.785sanachádzazmluvaoprevodevlastníckehoprávakpozemnejkomunikácii

č. H. zo dňa 3.7.2012, na č. l. 805 a nasl. sa nachádzajú rovnako kúpne zmluvy a listinné dôkazy
predložené na výzvu súdu katastrom nehnuteľnosti. Na č. l. 817 a nasl. sa nachádza predloženie
listín žalujúcou stranou, na č. l. 831 sa nachádza písomné podanie žalobcov označené ako vznesenie
námietky zaujatosti spolu s prílohami, na č. l. 846 je vyjadrenie zákonného sudcu k námietke zaujatostik vznesenej strane v konaní, na č. l. 851 sa nachádzajú listiny Krajského súdu v Prešove č. k.
8Ncc/5/2018-851 zo dňa 28.11.2018, na č. l. .857 sa nachádza vyjadrenie žalobcov vo vzťahu k
vlastníckemu právu predmetných pozemkov, napokon na č. l. 868 sa nachádza žiadosť žalobcov o

odročenie pojednávania z dnešného dňa 9.30 hod. na 10.00 hod. z dôvodu kolízie pojednávaní.

53. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, poukázal
na to, že znalecký posudok č. X/XXXX znalca Š. je nesprávny a v celom rozsahu odkázal na písomné
vyjadrenie žalobcov z 21.4.2016. Konštatoval, že znalecké posudky č. XX X. XX D. P. A. I., ktoré boli

predložené ako tzv. súkromné znalecké posudky potvrdili znalecký posudok Y.. A. a teda aj predstavujú
dôvodnosť nároku. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Záverom ešte doplnil, resp. poopravil,
že tieto znalecké posudky preukazujú dôvodnosť výšky nároku. Konštatoval, že nájomné pri týchto
pozemkoch bolo vo výške 15,34 Eur/1 m2. Zároveň uviedol, že tieto nájomné zmluvy odrážajú reálnu
hodnotu prenájmu pozemkov. Konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte
doplnil, že žalobcovia boli vlastníkmi pozemkov v rozhodnom období.

54. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žaloba
nebola podaná riadne a včas, pretože výška žalovanej sumy bola konkretizovaná až po uplynutí
premlčacej doby. Konštatovala, že nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcov. Konštatovala, že
znalecký posudok D. P. A. I. je neprijateľný, nakoľko vychádza z neadekvátnych nájomných zmlúv,
pričom hodnota pozemkov nie je uvedená v súlade so situáciou v tomto spore, pričom mala na mysli,

že ide o porovnanie súkromných parkovacích miest verzus stavu vo verejnoprospešnom záujme,
teda komunikáciu. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň konštatovala, že náhrada by
patrila len pôvodným vlastníkom. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Záverom ešte zástupkyňa
žalovaného v 1. rade konštatovala, že žalovaný v 1. rade, teda Prešovský samosprávny kraj inicioval
zmenu stavebnej a cestnej siete, to znamená prekategorizovanie stavby, teda cesty 3. triedy na diaľničný

privádzač s ponukou, aby Národná diaľničná spoločnosť vysporiadala pozemky pod danou stavbou.

55. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že znalecký posudok Y.. A. Č.. XXX/XXXX
vychádza zo zmlúv výsostne podnikateľských, kde prenajímatelia poskytujú aj iné služby ako nájom
(napr. upratovanie, upratovacie služby alebo nebytové priestory). Teda porovnávací materiál nie je

vhodný. Konštatoval, že vhodným by sa prípadne javil skôr znalecký posudok Y.. Š., pričom poukázal
na to, že vyjadrenie pána J., predložené žalobcom, že svedčí o tom, že zmluvy uzavrel, nie že
ich podpísal. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že má vedomosť o tom, že pán J. neovládal
slovenský jazyk, pričom text je napísaný v jazyku slovenskom, čo všeobecne spochybňuje vierohodnosť
vlastníckeho práva. Uviedol ďalej, že žalobca vedel, čo kupuje, teda, že tam sú aj stavby postavené

vo verejnoprospešnom záujme v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Čo sa týka znaleckého
posudku Y.. A., uviedol, že tento použil porovnávaciu metódu, ale išlo o krátkodobý nájom, pričom
v spise sú aj kúpne zmluvy, kde pri nahliadaní na tieto kúpne zmluvy optikou znalca A. by vznikli
mimoriadne nízke ceny pozemkov. Uviedol ešte, že pri porovnávacej metóde by mali byť predložené,
resp.porovnanéminimálne3zmluvynaporovnanie,čospĺňaznaleckýposudokY..Š..Poznamenalešte,

že D. P. A. I., ako znalecký ústav je z pohľadu žalovaných nedôveryhodná, pričom z verejne dostupných
zdrojov - internet je zrejmé, že jej bola uložená pokuta za vykonávanú znaleckú činnosť. Navrhol žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si v prípade úspechu náhradu trov konania a nemal návrhy na
doplnenie dokazovania.

56. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

57.Podľačl.2ods.3zákonač.460/1992Zb.ÚstavaSRkaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

58. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

59. Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.60. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

61. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

62. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

63. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

64. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

65. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

66. Podľa § 151o ods. 1 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

67. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

68. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

69. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

70. Podľa § 151p ods. 4 OZ ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

71. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

72. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v

primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.73. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

74. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

75. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

76. Podľa čl. 5 základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne
slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo

vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

77. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

78. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

79. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k

nasledujúcim záverom:

80. Vo vzťahu k žalovanými namietanom vlastníckom práve žalobcov je nutné vskutku prisvedčiť
tvrdeniam žalobcov v tom zmysle, že podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V tomto smere preto súd prvej inštancie ďalej nerozvíjal

úvahu o spornosti vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko táto otázka ani nebola
predmetom aktuálne prebiehajúceho konania.

81. Čo sa týka spornosti podpísania predmetných zmlúv pánom C. J., súd prvej inštancie konštatuje,
že právny zástupca žalovaného v 2. rade síce spochybňoval podpisy uvedenej osoby, nakoľko táto sa

od času pred podpisom zmluvy už nenachádzala na Slovensku, pričom ide o občana Ruskej federácie,
avšak toto svoje tvrdenie nepodložil právne relevantným dôkazom, pričom na druhej strane žalobcovia
predložili znalecký posudok č. XXX/XXXX D. P. A. Ž., v ktorom je konštatované, že podpisy na kúpnych
zmluvách patrili uvedenej osobe.

82. K námietke žalovaných, že žaloba nebola podaná včas súd prvej inštancie uvádza, že žaloba v
predmetnej veci bola podaná včas, teda 29.6.2012. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že nakoľko k zmene
žaloby došlo až 6.6.2013 konkretizovaním žalovaných súm za jednotlivé pozemky, celá žaloba bola
podaná už počas plynutia premlčacej doby. Je to žalobca, ktorý disponuje žalobou (dominus litis),
pričom z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného sporového súdneho konania vyplýva, že

žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý ju podal, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh
spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo
v konaní o nej má právne postavenie žalobcu. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania,
dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby ba
nemala byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je

potrebnýsúhlassúdu,ažesúdmôžepripustiťzmenužaloby(návrhu)lenvtedy,aksúsplnenéstanovené
predpoklady. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil procesným uznesením na
pojednávaní dňa 13.3.2015. Uvedenému nasvedčujú aj citované právne ustanovenia (§ 121 ods. 5 CSP,
§ 156 CSP a vyplýva to aj z čl. 7 CSP).

83. Na tomto mieste súd akcentuje fakt, že v danom prípade už neprichádza do úvahy možnosť
poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok v zmysle
citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., nakoľko ako vyplynulo z dokazovania na pojednávaní
2.11.2017, právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že takýto výkon práva považuje za v rozpore sdobrými mravmi nakoľko sa žalobcovia domáhajú náhrady za vecné bremeno za obdobia rokov 2009 až
2012, pričom v rokoch 2014, resp. 2015 boli tieto pozemky odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti,
pričom toto tvrdenie žalobcami nebolo popreté s dôvetkom žalobcov, že išlo o náhradu do budúcna, resp.

táto kúpna cena predstavovala náhradu do budúcna, pričom v tomto spore sa domáha jednorazovej
náhrady za špecifikované obdobie od rokov 2009 do 2012. Je teda zrejmé, že žalobcovia už v súčasnosti
nie sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a preto postup podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je
možné vzhľadom na scudzenie pozemkov realizovať.

84. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

85. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

86. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

87. Podľa čl. 5 základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne
slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo

vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

88. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

89. Už v rímskom práve bolo vlastnícke právo koncipované ako najrozsiahlejšie právo k veci, t. j.
jednotlivec mal v princípe úplné právo nad vecou, jeho výkon však podliehal určitým obmedzeniam,

ktoré vyplývali z povahy ľudskej pospolitosti, ako aj z existujúcich sociálnych a politických predstáv
hodnotových kategórií. Viazanosť vlastníckeho práva v záujme ostatných individuálnych vlastníkov, ktorí
by boli neobmedzeným výkonom práva určitého jednotlivca obmedzovaní, ako aj viazanosť vlastníckeho
práva v záujme celej spoločnosti boli nevyhnutnými postulátmi už rímskeho právneho poriadku (Rebro
Karol, Blaho Peter, 1997, Rímske právo, 2. doplnené vydanie, Bratislava: MANZ, ISBN 80-85719-08-8).

90. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu

povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

91. S poukazom na žalobcami podanú žalobu, súd prvej inštancie dôvodí, že samotné podanie takejto

žaloby je právom aprobovaný postup jednak v zmysle Civilného sporového poriadku a jednak podľa § 2
ods. 3 Ústavy SR. Otáznym a v tomto konaní sporným sa javí to, či takémuto výkonu práva je potrebné
poskytnúť právnu ochranu, pričom súd prvej inštancie v predmetnej veci vidí príkry rozpor s dobrými
mravmi.

92. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia - žalobca
(vzhľadom na skutočnosť, že ide o personálne prepojenie všetkých žalobcov s osobou žalobcu v V. rade
- M. W., viď napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky na č. l. 576 a nasl. spisu, konkrétne č. l. 577 vzadu,
kde za postupcu ako aj štyroch postupníkov je podpísaný práve žalobca v V. rade, obdobne iné prevodymedzi žalobcami) vedel, že bude obmedzený na svojich vlastníckych právach, pretože cestné teleso sa
na týchto pozemkoch v čase ich kúpy žalobcom už nachádzalo, pričom išlo o oprávnenú stavbu (bod
13 tohto rozsudku), čo napokon nepoprel ani samotný žalobca. Žalobca ako vlastník nieže bol cestným

telesom obmedzený na svojich vlastníckych právach, ale súd prvej inštancie považuje za nutné uviesť,
že ako právny nástupca predchádzajúcich vlastníkov chcel byť (vzhľadom na vedomosť o reálnom stave
pozemkov) na svojich vlastníckych právach obmedzený, pretože mu bolo (muselo byť) zrejmé, že tieto
pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú nepoužiteľné napr. na výstavbu a pod., keďže
sa na nich nachádza stavba.

93. Je potrebné tiež poukázať na to, že žalobcovia nepredložili žiadnu ponuku realitných kancelárií,
ktorá by aspoň približne kopírovala pozemky („znehodnotené“ zastavaním cestným telesom), ktoré
nadobudli žalobcovia, teda je otázne, aká je reálna cena - hodnota obmedzenie, takýchto cestným
telesom zastavaných pozemkov, zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri
uzatváraní takýchto zmlúv. Nebolo teda preukázané, pričom toto bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, že

by realitné kancelárie mali v ponuke na predaj/prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom,
teda len ťažko možno hovoriť o trhových cenách za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani
samotný trh takéto ponuky negeneruje.

94. Podľa názoru súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené v

kúpnejcene,zaakúuvedenépozemkynadobúdaližalobcovia,tedaakékoľvekčoilenpotenciálnevecné
bremeno - iné obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalobcovia
vstúpili do práv jeho právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdateľ nemohol predpokladať, že výkon jeho vlastníckeho

práva bude väčší, ako bol jeho právneho predchodcu.

95. Úvahu žalobcu, že všeobecnú hodnotu vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby
predmetné pozemky boli nezastavané, tzn. v stave pred ich „poškodením“ (zastavaním), t.j. akú peňažnú
čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetom

území - v k. ú. O. (bod 36 tohto rozsudku) súd prvej inštancie považoval za čisto hypotetickú. Ak by
sa súd riadil touto logikou, príkladmo (pochopiteľne uvedomujúc si že ide o hnuteľnú vec) by analogicky
išlo o obdobnú situáciu, ako keby vlastník vandalom viditeľne poškodeného automobilu tento predal a
kupujúci by si následne uplatňoval nejakú finančnú náhradu, ako by toto auto nebolo poškodené.

96. Napokon je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca uvedené pozemky scudzil zmluvami
v prospech kupujúceho - Národná diaľničná spoločnosť, preto možné prijať záver, že zisk z
predaja predmetných nehnuteľností - pozemkov nahrádza zhodnotenie finančných prostriedkov, napr.
prostredníctvom úroku v peňažnom ústave.

97. Zneužitie práva nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý
je výsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že
skutková podstata zneužitia práva bola naplnená. Záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia práva
je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.
júna 2016, č. k. III. ÚS 357/2016-16). Zo zisteného skutkového stavu možno uzavrieť, že na jednej strane

vlastnícke právo žalobcom svedčí, avšak na strane druhej je potrebné povedať, že nie je vylúčené ani
zneužívanie tohto vlastníckeho práva, k čomu podľa názoru súdu dochádza aj v prejednávanom spore.

98. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje
významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi

priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym.
(nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). Úlohou súdov je okrem
prejednávania jednotlivých vecí aj nastavovanie morálky a slušnosti v spoločnosti.

99. Špekulatívne nadobúdanie vlastníckeho práva len za účelom vytvárania zisku v dôsledku právnych

reziduí z minulosti nemôže podľa názoru súdu prvej inštancie obstáť. Nejedná sa pritom o prípad
ojedinelý, ale o sériu súdnych sporov (ako žalobca sám uvádza v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 8C 161/2011 v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje,
aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov na č. l. 131, ide o cca 50 súdnych sporovvedených na tunajšom súde), pričom všetky sú viac-menej v rovnakom právnom i spoločenskom
kontexte. Poskytnutím právnej ochrany takémuto konaniu by bezpochyby dochádzalo k rozkladu
konceptu dobrých mravov, čo je neprípustné.

100. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje
významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi
priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym. (viď
nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07).

101. Súd prvej inštancie tiež akcentuje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 13.12.1979 vo veci Liselotte
Hauer proti Land Rheinland-Pfalz, kde bolo vo všeobecnosti konštatované, že ústavné pravidlá a prax
umožňujú zákonodarcovi upravovať predpismi užívanie súkromného majetku vo všeobecnom záujme.
S týmto cieľom sa niektoré ústavy odvolávajú na povinnosti spojené s vlastníctvom (Nemecký základný
zákon, článok 14 ods. 2 prvá veta), na jeho sociálnu funkciu (Talianska ústava, článok 42 ods. 2),

na podriadenie jeho užívania požiadavkám verejného blaha (Nemecký základný zákon, článok 14
ods. 2 druhá veta, a Írska ústava, článok 43.2.2°) alebo sociálnej spravodlivosti (Írska ústava, článok
43.2.1°). Sociálna funkcia vlastníckeho práva má prostredníctvom mnohých legislatívnych aktov vo
všetkých členských štátoch konkrétne vyjadrenie. Takto sa nachádzajú vo všetkých členských štátoch
zákony týkajúce sa poľnohospodárstva a lesníctva, vodohospodárstva, ochrany prírodného prostredia,

územného plánovania a urbanizmu, ktoré obmedzujú, často citeľne, užívanie pozemkového vlastníctva.

102. Súd prvej inštancie napokon poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
23 Cdo 430/2017 zo 16.7.2018, s ktorým sa stotožňuje, v ktorom je konštatované, že cit.: „v kontextu
projednávaného sporu je ovšem třeba mít při hodnocení daného aspektu na paměti, že optikou dobrých

mravů je nepochybně možné nahlížet i na výkon jednotlivých oprávnění spjatých s vlastnictvím věci (viz
přiměřeně rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 11. 2000, sp. zn. 22 Cdo 740/99, usnesení téhož
soudu ze dne 30. 9. 2014, sp. zn. 22 Cdo 1010/2014, či ze dne 25. 3. 2015, sp. zn. 22 Cdo 4065/2014), a
tedy i na právo majitele na vydání bezdůvodného obohacení při neoprávněném užívání jeho vlastnictví.
Nejvyšší soud ve své rozhodovací praxi přitom již dříve připustil eventualitu, že též o požadavku na

vydání bezdůvodného obohacení získaného na straně obce užíváním pozemků jiného subjektu jako
veřejného prostranství by mohlo být uvažováno jako o rozporném s dobrými mravy, nastaly-li by zvlášť
mimořádné okolnosti (srov. zejména rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 11. 2. 2014, sp.

zn. 28 Cdo 2030/2013, ze dne 7. 5. 2014, sp. zn. 28 Cdo 3684/2013, či obdobně jeho usnesení ze

dne 21. 11. 2017, sp. zn. 28 Cdo 324/2017). Těmi může být vnímán i spekulativní úmysl žalobkyně
při nabývání dotčených pozemků, na nějž pak navázala výkonem svého vlastnického práva takovým
způsobem, o němž je možné mít pochybnosti stran jeho souladu s dobrými mravy“. (srovnej zejména
usnesení Nejvyššího soudu ze dne 7. 1. 2016, sp. zn. 28 Cdo 1151/2015, či jeho rozsudek ze dne 24.
2. 2015, sp. zn. 28 Cdo 2140/2013).

103. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti I. tohto rozsudku a žalobu žalobcov zamietol.

104. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

105. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

106. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

107. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto majú v konaní

úspešní žalovaní voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.