Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Csp/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205737
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617205737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, S. XX/
X, Y., o zaplatenie sumy 5 556,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu týkajúcu sa požadovaného úroku z úveru vo výške 10,90 % ročne z nezaplatenej istiny 5
556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 5 556,17 Eur, úroku 200,68 Eur, úroku z omeškania 2,48 Eur, úroku z dlžnej úverovej istiny vo

výške 10,90 % ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy200,68Eurod19.04.2017dozaplatenia,nezaplatenýchpoplatkovzapoistenievovýške4,60Eura
náhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žedňa04.03.2016uzavrelsožalovanýmúverovúzmluvuč.
289534, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6 000,- Eur. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti ( prestal uhrádzať jednotlivé splátky
riadne a včas) a preto žalobca za základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej

splatnosti úveru dňa 18.04.2017. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa
18.04.2017) predstavovala istinu 5 556,17 Eur, úrok 200,68 Eur, úrok z omeškania 2,48 Eur, úrok z
dlžnej úverovej istiny vo výške 10,90 % ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 200,68 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie
vo výške 4,60 Eur. Žalovaný po zosplatnení neuskutočnil žiadnu úhradu.

2. Tunajší súd vydal dňa 25.08.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v časti. Súd
priznal platobným rozkazom žalobcovi istinu 5 556,17 Eur, úrok 200,68 Eur, úrok z omeškania 2,48 Eur,
úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 10,90 % ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,68 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky
za poistenie vo výške 4,60 Eur. V ostatnej časti a to úroku z úveru vo výške 10,90% ročne zo sumy
5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia súd platobný rozkaz nevydal. Platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.10.2017. Predmetom ďalšieho konania preto zostal úrok z úveru
vo výške 10,90% ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia.3. Uplatnenie zmluvných úrokov výške 10,90% ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia
po zosplatnení žalobca odôvodnil tým, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Žiline čk. llCo/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom
súde Ružomberok pod čk. 5C/26/2016. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o
úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 obchodného zákonníka. V zmysle § 497 obchodného
zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu
ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok
z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred
ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd doručoval žalovanému predvolanie na

adresu trvalého pobytu. Predvolanie si žalovaný prevzal dňa 16.03.2018. Žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
04.03.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, oznámením o vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru zo dňa 18.04.2017, prehľadom splácania úveru do predčasného zosplatnenia,
prehľadom splácania úveru po predčasnom zosplatnení, stavom omeškania splátok na úvere,
prepočtom zmluvných úrokov, prepočtom úrokov z omeškania a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 04.03.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

289531, ktorou žalobca poskytol žalovanému bezúčelovo peňažnú sumu vo výške 6 000,- Eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 93,78 Eur, pri výške
úrokovej sadzby 10,9 % ročne, pri RPMN 13,35%, pri priemernej RPMN 15,37%, s celkovou čiastkou
k zaplateniu 9 302,88 Eur, s poplatkom za poistenie 2,30 Eur mesačne, so splatnosťou prvej mesačnej
splátky 10.deň v mesiaci ku dňu 10.03.2016, s termínom konečnej splatnosti dňa 12.02.2024.

8. Listom zo dňa 18.04.2017 oznamoval žalobca žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, pričom žalovaný bol vyzvaný k úhrade sumy 5 823,93 Eur s príslušenstvom do
28.04.2017. Z prehľadu splácania súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo sumu 973,77 Eur.

9. Tunajší súd vydal dňa 25.08.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v
časti. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.10.2017. Predmetom ďalšieho
konania preto zostal úrok z úveru vo výške 10,90% ročne zo sumy 5 556,17 Eur od 19.04.2017 do
zaplatenia.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiaces poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

15. Podľa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Súd zamietol zostávajúci nárok žalobcu na zmluvný úrok výške 10,90 % ročne, ktorý požaduje
žalobca z dlžnej istiny aj po predčasnom zosplatnení úveru dňa 18.04.2017. Podľa právneho názoru
súdu žalobcovi zmluvný úrok po vyhlásení predčasnje splatnosti /rovnako napríklad i po uplynutí

konečnej splatnosti úveru/ nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z
omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /
§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia

predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi stranami. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné
považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu

ochranu.

18.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave10Co/136/2017,vktorom
odvolací súd uviedol: „Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí z zmysle ceny obetovanej príležitosti
veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk a práve

absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď „Článok 3
ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „značná nerovnováha" ku škode

spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere,
je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie
zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriekpožiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ,
ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento
spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní". Zákonodarca opakovane

pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva
z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., vykonanej nar.
vl. č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že „Cieľom predkladaného návrhu je docieliť vyváženú právnu úpravu v
oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa
na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký

úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo zmluvných pokút a iných sankcií sa
ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z
05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie
opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Navrhovaná právna
úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri
sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom

neprimeraných ziskov...". Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj
obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na
určitú dobu (do splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť,

avšak niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť
úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie
finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s tým, že uvedenej dispozície zákona sa evidentne dotýka
dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách, pričom

ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka
povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a
ďalších sankciách. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že taký odklon od dispozície právnej
normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách, je v neprospech žalovanej.
Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z

omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v
§ 3a nar. vlády 87/1995 Z. z.. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom
od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému
pravidlu v ust. § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať

jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok
a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a
za tento stav nedostatku a úverovania, patrí veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením vzniká

spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený
sankčnýmjednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúverstým,žesprotiprávnymstavomsaprirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,

a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Je nutné zároveň uviesť, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú
odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu
narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujúcenuzaužívaniefinančnýchprostriedkovzaobdobiedodohodnutejalebopredčasnevyvolanej

doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa
ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode

spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.“19. K argumentácii žalobcu v žalobe poukazujúcej na kogentnú povahu ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka s tým, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj
úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania, keď úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá

vplyv omeškanie dlžníka tunajší súd uvádza, že žalobcovi nebolo odopreté právo na priznanie úrokov za
úver od jeho poskytnutia napadnutým rozsudkom, ale nároku na zaplatenie úroku po zosplatnení úveru
s tým, že žalobca má cenu (odplatu) za úver právoplatne priznanú ( žalovaný odpor proti platobnému
rozkazu nepodal) a mohol si ju začať vymáhať.

20. K argumentácii žalobcu v žalobe poukazujúcej na rozsudok Krajského súdu v Žiline čk.
11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017 súd uvádza, že predmetný rozsudok vychádza z právneho názoru,
že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Tento právny názor je však prekonaný ustálenou
judikatúrou súdou Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktorá uvádza právny záver,
že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou aj keď uzavretou podľa Obchodného zákonníka, avšak
podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a režimu Občianskeho zákonníka a jeho úpravy

týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto
mu patrí náhrada trov vo výške 100%. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní nečinný a nevznikli mu
žiadne trovy konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).