Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208183
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2616208183.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobkyne: M. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, C., právne zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39,
Skalica, proti žalovaným v 1.rade: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, C., v 2.rade: M. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, E., štátny občan A. a v 3.rade: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX, C., všetci právne zastúpení: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát, J. Kráľa 738/12, Senica, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v plnom rozsahu, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 11.11.2016 domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou pozemku parcely registra „N.“ evidovanej na mape určeného operátu, parcela č. XXXX -
orná pôda vo výmere 1771 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A., obec C., katastrálne
územie C. ako i náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že je dcérou P. M. a Y. M., jej rodičia v roku
1941 uzatvorili kúpnu zmluvu s P. C., rod. M., na základe ktorej kúpili spoluvlastnícky podiel 1/2 z parcely
XXXX, v tom čase vo výmere 28 á a 95 m2 (1/2 z danej výmery je 14 á a 47 m2). Uznesením Okresného

súdu v Skalici zo dňa 5.4.1941 bol povolený vklad vlastníckeho práva titulom skutočnej držby manželom
- rodičom žalobkyne Y. M. na 1/4 a P. M., rod. P. na 1/4. Následne postavili rodinný dom s.č. XXXX
na parc. č. XXXX, XXXX v obci C.. K stavbe rodinného domu Okresný úrad v A. dňa 9.9.1941 vystavil
výmer, ktorým bola stavba povolená. Už vo výmere zo dňa 9.9.1941 je uvedené, že dom bude postavený
na pozemkoch p.č. XXXX a XXXX. Od uvedeného času, t.j. od roku 1941 som spolu s rodičmi užívala
pozemok - v súčasnosti novovytvorená parcela registra „N.“ evidovaná na mape určeného operátu, p.č.
XXXX vo výmere 1771 m2. Žalovaní uvedený pozemok nikdy neužívali a po určitú dobu ani nemali

žiadnu vedomosť, že sú vlastníkmi tohto pozemku. Geometrickým plánom č. XX/X-XX-XXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX bol pozemok - parcela č. XXXX zrušená, pričom z pozemku p.č. XXXX boli vytvorené nové
parcely, a to p.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Dňa 2.3.1966 bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe
ktorej Š. Q. /právny predchodca žalovaných/, predal z pozemku pôvodná p.č. XXXX časť vo výmere 425
m2 v súlade s Geometrickým plánom č. XX/X-XX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú skutočnosť
preukazuje žiadosť M. C. o zápis vlastníckeho práva do N. zo dňa X.X.XXXX. Z ďalšej žiadosti M. C. o
zápis vlastníckeho práva do N. zo dňa X.X.XXXX adresovanej A. W. Z. A. je preukázané pod bodom 47,

že Š. Q. /právny predchodca žalovaných/ predáva p.č. XXXX/X pre k.ú. C. vo výmere 617 m2. Prevod
pozemkov uvedených v žiadosti bol uskutočnený podľa Geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že Š. Q. kúpne zmluvy uzatvoril, a že sa podľa nich realizoval zápis v
katastri nehnuteľností potvrdzuje listina MV SR, Okresný úrad A., katastrálny odbor zo dňa XX.X.XXXX,doručená Okresnému súdu Senica ku konaniu vedenému pod sp.zn. 4C/91/2009. V roku 2005 sa v obci
C. uskutočnil ROEP, v rámci ktorého bola opätovne vytvorená p.č. XXXX vo výmere v tom čase 1853
m2, kde bolo určené, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou uvedenej parcely v podiele 1/4, jej sestra O.

M. v podiele 1/4 a každý zo žalovaných v podiele 1/6. K danému zápisu žalobkyňa a jej sestra podali
námietky, i z dôvodu, že Š. Q. v predchádzajúcom období uzatvoril kúpne zmluvy na základe ktorých
odpredal z pôvodnej parcely č. XXXX výmery 425 m2 a 617 m2. Ich žiadosť bola zamietnutá, preto podali
žalobu voči C. O. Ú. Z. E. na Krajský súd v Trnave, ktorý žalobu zamietol rozsudkom 14S/8/2006-47 zo
dňa 21.9.2006. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie. Rozsudok KS v Trnave bol rozsudkom

Najvyššieho súdu SR potvrdený s odôvodnením, že ich námietky nie sú dôvodné. V žalobe žalobkyňa
poukázala na odôvodnenie rozsudku, kde NS SR konštatoval, že otázku platnosti, resp. neplatnosti
kúpnych zmlúv z roku XXXX nemohol rozhodnúť žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, t.j. Obvodný
pozemkový úrad v A., ďalej konštatoval, že odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského
súdu, že nie je v právomoci žalovaného ani správneho orgánu I.stupňa rozhodnúť o neplatnosti právnych
úkonov /zmlúv o prevode vlastníctva časti nehnuteľnosti/ z roku XXXX, ktorými došlo k zmenšeniu

výmery spornej nehnuteľnosti. Z obsahu rozsudku NS SR tiež možno konštatovať, že v roku XXXX a
XXXX, kedy Š. Q. uzatváral kúpne zmluvy mohlo ísť o absolútne neplatné právne úkony, ktorými jeho
konaním došlo k zmenšeniu pôvodného pozemku p.č. XXXX v obci C.. Protokolom Správy katastra A.
zo dňa X.X.XXXX bola vykonaná oprava chyby v katastrálnom operáte k p.č. XXXX s tým, že z dôvodu
nesprávnej identifikácie parcely bola i nesprávne uvedená výmera 1851 m2, pričom správne mala byť

uvedená výmera 1853 m2. V roku 2007 uzatvorila žalobkyňa darovaciu zmluvu s jej sestrou O. M., ktorou
jej sestra darovala svoj podiel 1/4 v pozemku p.č. XXXX. V roku 2009 žalobkyňa i žalované uzatvorili
kúpne zmluvy, ktorými z pozemku p.č. XXXX predali obci C. spolu výmeru 82 m2. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiamjenepochybnepreukázané,ževrámciROEPudošlokopätovnémuúčelovémuzapísaniu
žalovaných k pozemku p.č. XXXX pre obec a k.ú. C. vo výmere 1853 m2 tak, že každý zo žalovaných má

v tomto pozemku spoluvlastnícky podiel 1/6, a to aj napriek tomu, že právny predchodca žalovaných už
v predchádzajúcom období predal z pôvodného pozemku p.č. XXXX výmeru 1042 m2. Ďalej žalobkyňa
v žalobe uviedla, že pôvodný pozemok p.č. XXXX užívali od roku 1941 jej rodičia a následne až doteraz
ho užíva iba žalobkyňa. Žalovaní predmetnú parcelu nikdy neužívali a ani nebolo reálne z ich strany
daný pozemok užívať, pretože v roku 1960 pri danej parcele obec vybudovala pevný betónový plot

a iné osoby, ako žalobkyňa a členovia jej rodiny na daný pozemok nemali žiadny prístup. V dobrej
viere teda už od roku 1941 až doteraz p.č. XXXX užívali. Žalobkyňa mala za to, že z jej strany došlo k
nadobudnutiu vlastníctva k pozemku p.č. XXXX vydržaním. Pozemok ako nehnuteľnosť je spôsobilý byť
predmetom vydržania, žalobkyňa a jej právni predchodcovia boli počas celej doby užívania predmetnej
časti pozemku dobromyseľní a užívali ho ako svoj vlastný, je nepochybné, že žiadna iná osoba, ani

žalovaní nikdy tento pozemok neužívali. Podľa judikatúry súdov, na rozdiel od preukazovania vlastníctva
netreba, aby nadobúdateľ domáhajúci sa vydržania preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia
vlastníckeho práva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia nehnuteľnosti. Žalobkyňa
poukázalanaustanovenia§134zák.č.509/1991Zb,§§130ods.1a134ods.1Občianskehozákonníka,
v nadväznosti ktorých sa stala výlučnou vlastníčkou p.č. XXXX vo výmere 1771 pre obec a k.ú. C.Ú..

2. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 5.1.2017 okrem iného uviedla, že súdnym geodetom
T.. Š. bola dňa 20.11.2014 vypracovaná konečná verzia reálneho rozdelenia p.č. XXXX, kde každá zo
strán je vlastníkom jednej polovice. Poukázala na prieťahy v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré bolo prerušené. Všetky argumenty žalobkyne uvedené v žalobe

považuje za klamstvá, dôkazový materiál, ktorý žalobkyňa predkladá je vlastne proti žalobkyni, všade
je dôkaz, že sú spoluvlastníci, každá strana v jednej polovici. V obci C. sú žalovaní tiež v evidencii ako
spoluvlastníci polovice XXXX, dôkaz je i zo zasadnutia Komisie verejného poriadku OÚ C. konanej dňa
22.1.2008, ktorá potvrdila podiely každá zo strán v jednej polovici a ohľadom dočasného užívania, aby
sa obrátili na súd. Daň platia na OÚ C. tiež na polovicu. Ďalej v žalobe uvádza, že ROEP sa uskutočnil

v obci C. v roku 2005, čo nie je pravda, ROEP sa uskutočnil dňa 25.3.2003 a proti rozhodnutiu, že
žalovaní vlastnia polovicu žalobkyňa nenamietala. Odvolanie podala až 15.6.2005, keď sa dozvedela
o vytýčenej stavebnej čiare, kedy žiadala Obvodný pozemkový úrad opraviť v katastri výmeru. Po
preskúmaní Obvodný pozemkový úrad potvrdil, že výkupy boli robené riadnymi kúpnymi zmluvami od
všetkých spoluvlastníkov - doklad z 10.10.2005, a konštatoval, že odkúpenie častí z p.č. XXXX podľa

kúpnych zmlúv O. XX/XX resp. XX/XX boli evidovane v katastrálnom operáte už pred zápisom ROEP
do KN, čo potvrdil i NS. Dňa 10.10.2005 v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu bola žiadosť
žalobkyne zamietnutá. V žalobe žalobkyňa uviedla, že v roku 1960 k danej parcele obec vybudovala
pevný betónový plot, ktorý tam nie je, ani nikdy nebol. Spoločné odpredaje pre obec boli až v rokuXXXX a XXXX z p.č. XXXX. Manžel žalobkyne Q. P. sa nepohodol so susedom pozemku P. Z. - jeho
príbuzným, a aby neprešiel s pluhom na ich a na náš spoločný pozemok, tak tam neskôr zabetónoval
prekážku,ktorájeskoronaúrovnispôdouaniežiadnaobecaniebetónovýplot.Vposlednejčastižaloby

žalobkyňa chce nadobudnúť nehnuteľnosť vydržaním, ktorú v oprávnenej držbe nikdy nemala. Dôkaz
zo dňa 8.2.2005 Prehlásenie, kde napísala, aby jej žalovaní podpísali, že je vlastníčkou p.č. XXXX v
celosti. V druhom liste z 14.2.2005 priznala, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/6-
ine, aby jej pozemok osvedčili a doručí im kúpnu zmluvu, ktorú vraj nemôže nájsť. Kúpnu zmluvu má iba
na polovicu, čo žalovaní nepopierajú. Žalovaní samozrejme nepodpísali, iba sestru oklamala a prvý list

podpísala. Poukázala, že v žalobe žalobkyňa uvádza raz, že rodičia žalobkyne tak ako ju v r. 1941 kúpili,
tak ju rodičia a následne žalobkyňa užívali, čiže 1/2 a inde uvádza, že pôvodný pozemok od r. 1941
rodičia a následne žalobkyňa až doteraz užíva iba žalobkyňa. Raz prizná, že užíva polovicu a následne,
že užíva celé. Starý otec žalovaných T. Q. užíval 1/2-icu parcely do r. XXXX a následne strýko T. Q.,
žalovaní ako spoluvlastníci zdedili parcelu č. XXXX v r. XXXX. Keď strýko prestal obrábať pozemok,
začala ho bezdôvodne užívať žalobkyňa, vedela, že vlastní len polovicu. V r. 2005 ju vyzvali, aby ich

časť neobrábali bez dovolenia, čo nerešpektovali. V r. 2008 žalovaní žalobkyňu vyzvali cez Komisiu
verejného poriadku, žalobkyňa napísala, že pokiaľ nebude podielové spoluvlastníctvo zrušené, nejedná
sa o neoprávnené užívanie pozemku. Po tejto druhej výzve už časť žalovaných neobrába, okrem časti za
cestou smerom k ich domu. Žalobkyňa stále vedela, že je vlastníčkou polovice p.č. XXXX, i na všetkých
úradoch je to preukázateľné. Podiely, že každá zo strán vlastní 1/2-icu boli preverované a potvrdené,

pričom vo vyjadrení žalovaná v 1.rade poukázala na listinné dôkazy. V r. 2010 si dovolila žalobkyňa
stavať na tejto spoločnej parcele č. XXXX dom bez stavebného povolenia a bez vyporiadania pozemku -
čiže čierna stavba. Štátny stavebný dohľad A. jej stavbu 2krát pozastavil, čo nerešpektovala a dostavala
ho i obýva ho. Žalobkyňa chce pozemok - dedičstvo žalovaných - získať za každú cenu od r. 2005, keď
sa dozvedela, že v tejto lokalite sa bude stavať.

3. Právny zástupca žalovaných /vtedy len žalovanej v 1.rade/ vo svojom vyjadrení zo dňa 24.5.2017 k
žalobe uviedol nasledovné: Žalobca svoje vlastnícke právo vyvodzuje z právneho inštitútu vydržania, z
tohto dôvodu sa vo vyjadrení venoval výlučne argumentácii súvisiacej s vydržaním. Žalobca vydržanie
odôvodňuje výlučne tým, že on a jeho právni predchodcovia mali v minulosti užívať parcelu v celosti

ako vlastnú. Bez ohľadu k tomu, že vo vyjadrení namietal výlučné užívanie parcely žalobcom a jeho
právnymi predchodcami, je v súvislosti s vydržaním nevyhnutné poukázať na dobromyseľnosť držby
predmetnej parcely, z ktorej sa môže odvíjať užívanie parcely ako vlastnej v dobrej viere, t.j. v tej, že som
oprávneným vlastníkom. Z celej žaloby ako aj z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca
a zároveň ani jeho právni predchodcovia neboli a nemohli byť dobromyseľní v tom, že parcelu vlastnia,

resp. že ju oprávnene užívajú ako vlastníci v celosti, t.j. v podiele 1/1. Z dôkazov predložených žalobcom
ako aj zo skutočností tvrdených v žalobe priamo vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu nadobudli
1/2 predmetnej parcely, zároveň je zrejmé, že žalobca má a mal o tejto skutočnosti vedomosť. Právni
predchodcovia ako aj žalobca mali vedomosť o právnom stave parcely, t.j. o tom, že túto vlastnia z 1/2
a zároveň poznali osobne právnych predchodcov žalovaných a žalobca pozná žalovaných osobne, t.j.

spoluvlastníkov parcely. Právni predchodcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel v 1/2 a nie v 1/1 kúpnou
zmluvou, z ktorej táto skutočnosť vyplýva. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v parcele
dedením (1/4), následne od svojej príbuznej nadobudol ďalšiu 1/4. Žalobca vedel a musel vedieť, že je
vlastníkom 1/2 parcely a nie celej. Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdených priamo žalobcom
jedostatočnepreukázané,žežalobcaaanijehoprávnipredchodcovianebolianiesúvdržbepredmetnej

parcely dobromyseľní, z čoho dôvodu žalobca nenadobudol vlastnícke právo k parcele vydržaním. O
absencii dobromyseľnosti držby žalobcu a jeho právnych predchodcov svedčia aj predchádzajúce súdne
konania 3C 7/2008, rozhodnutie ROEP, rozsudok NS SR č. 5SžoKS 145/2006, kúpna zmluva z čl. 268
súdneho spisu. V prípade, ak by sa žalobca domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k predmetnej
parcelezinéhotituluakoztituluvydržania,kprávnejargumentáciižalobcubysarovnakovyjadril.Žalobu

na základe vyššie uvedených skutočností navrhol zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania
100%.

4. Žalovaná v 2. rade sa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.6.2017 v plnej miere pridržala písomného
vyjadrenia jej sestry I. C., žalovanej v 1.rade, ku ktorému sa spoločne vyjadrili aj s bratom O. Q.,

žalovaným v 3.rade. Ďalej uviedla, že odporkyňa /zrejme správne žalobkyňa/ začala spochybňovať
spoluvlastnícke podiely až od r. 2005, keď sa dozvedela, že sa v tej lokalite bude stavať.5. Žalobkyňa prostredníctvom jej právneho zástupcu podala dňa 23.6.2017 vyjadrenie k vyjadreniu
žalovanej v 1.rade, v ktorom jednoznačne trvala na žalobe, t.j., že na základe inštitútu vydržania je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX pre obec a k.ú. C.. Žalovaná v 1.rade

namieta, že v súvislosti s vydržaním je nevyhnutné poukázať na dobromyselnosť držby predmetnej
parcely, z ktorej sa môže odvíjať užívanie parcely ako vlastnej v dobrej viere, následne tvrdí, že
žalobkyňa a ani jej právni predchodcovia neboli a nemohli byť dobromyseľní v tom, že parcelu vlastnia,
resp. že ju oprávnene užívajú ako vlastníci v celosti, t.j. v podiele 1/1, ďalej žalovaná v 1.rade poukazuje
na skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkyne mali nadobudnúť spoluvlastnícky podiel predmetnej

parcely a poznali právnych predchodcov žalovaných. Žalobkyňa s uvedenými tvrdeniami žalovanej v
1.rade nesúhlasila, uviedla, že je zrejmé, že žalovaná v 1.rade opomenula zo žaloby údaj o výmere
pôvodnej parcely, t.j. že v tom čase mala výmeru 28 á 95 m2, polovica je 1447 m2. Už v čase, kedy
právni predchodcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel v danej parcele, túto začali užívať v rozsahu ako
je žalobkyňou užívaná doteraz, teda v podiele jednej polovice. Právni predchodcovia žalovaných nikdy
žiadnu časť z pôvodnej parcely XXXX neužívali. Ďalej poukázala už na vyššie uvedené skutočnosti

ohľadom predaja časti pozemku právnym predchodcom žalovaných Š. Q., pričom išlo o konanie v
rozpore so zákonom a v tom čase absolútne neplatné právne úkony. Horeuvedené údaje zistili až
po realizácii ROEP-u, keď bol účelovo pridelený spoluvlastnícky podiel 1/6 každej zo žalovaných.
Ďalej vo vyjadrení žalobkyňa opätovne uviedla okolnosti týkajúce sa namietania a použitých právnych
prostriedkov na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Opätovne poukázala na odôvodnenie

rozsudku NS SR zo dňa 10.5.2007.

6. Žalobkyňa súdu dňa 2.8.2017 doručila stanovisko k vyjadreniu žalovanej v 2.rade, uviedla, že kúpna
zmluva medzi OvÚ C. a jej matkou P. M. z X.X.XXXX nie je nová skutočnosť, listinný dôkaz je súčasťou
žaloby.RodinnýdomjepostavenýnadvochparceliachXXXX,XXXX.Abymoholvzniknúťnovýstavebný

obvod musel OcÚ C.Ú. odkúpiť z parcely XXXX a XXXX rovnakú výmeru. Na odkúpenej parcele bol
postavenýrod.domp.P.Z..Omyl,ktorýzrejmespôsobilaObecC.vr.XXXXbolakonzultovanánaSpráve
katastra A., ktorá O. X.-XX/XX túto skutočnosť potvrdila. Ďalej vo vyjadrení uviedla už vyššie uvedené
skutočnosti ohľadom zmeny výmery parcely. Uviedla, že nemá záujem získať dedičstvo vydržaním, ale
uznaním kúpnych zmlúv, kde je na strane predávajúcich pán Q. - otec žalovaných a samotní žalovaní.

7. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 2.rade uviedol, že
žalovaná v 2.rade vo svojom vyjadrení k žalobe neuviedla konkrétne svoje vyjadrenie, ale pripojila
vyjadrenia žalovanej v 1.rade iba s tým, že súhlasí s vyjadreniami žalovanej v 1.rade. Ďalej uviedol, že
účelovo opomenula uviesť časť odôvodnenia z rozsudku NS SR zo dňa 10.5.2007, v ktorom je uvedené,

že odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že nie je v právomoci žalovaného /
Krajský pozemkový úrad v E./, ani správneho orgánu I.stupňa rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov /
zmlúvoprevodevlastníctvačastinehnuteľnosti/zrokuXXXX,ktorýmidošlokzmenšeniuvýmeryspornej
nehnuteľnosti. Týmito rozhodnutiami bolo v podstate konštatované, že konaním právnych predchodcov
žalovaných došlo prevodom spoluvlastníckych podielov k zníženiu výmery pôvodnej parcely č. XXXX a

je zrejmé, že išlo nezákonný postup.

8. Žalovaná v 2.rade namietala vyjadrenie žalobkyne, že právny predchodcovia žalovaných nikdy žiadnu
časť z pôvodnej parcely XXXX neužívali. Ako je uvedené vo vyjadrení k žalobe z 5.1.2015 ich starý otec
T. Q. užíval 1/2 parcely do roku XXXX a následne strýko T. Q.. Ďalej namietala vyjadrenie žalobkyne,

že právny predchodca Š. Q. predal z parcely XXXX časť pozemku vo výmere 425 m2 a následne
617 m2, čo išlo o konanie v rozpore so zákonom a neplatné právne úkony. Ako je jednoznačne
zrejmé z kúpnych zmlúv zo dňa X.X.XXXX, časť pozemku vo výmere 425 m2 z parcely XXXX bola
odpredaná spoločne, 1. kúpna zmluva - predávajúci Q. Š., 2. kúpna zmluva - predávajúci P. M., ktorej
výmera bola opravená a správne uvedená na 425 m2. Dôkazové listiny preukazujú, že P. M. predala

časť pozemku z parcely XXXX a nie XXXX ako uvádza vo vyjadrení. Protokol Správy katastra A.
opravuje výmeru odpredanej časti parcely o 2 m2 a nespochybňuje konanie v rozpore so zákonom,
ani neplatnosť právnych úkonov. Ďalej je uvedené, že na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-
XXX/XX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX ku kúpnym zmluvám bola z parc.č. XXXX odčlenená časť vo
výmere 617 m2, čo znamená, že boli vyhotovené aspoň dve kúpne zmluvy spoluvlastníkov. Ich rodinný

dom je postavený na p.č. XXXX a XXXX, ale p.č. XXXX nie je dodnes vysporiadaná. Dňa 12.5.1967
MNV C. zaslalo Stredisku geodézie v A. Žiadosť o zápis vlastníckeho práva do EN spolu s kúpnymi
zmluvami. Uvedená listina potvrdzuje len výkup jednotlivých parciel, ale nie odpredaje vlastníkov,
pripadne spoluvlastníkov. Uvedená listina nie je dôkazový materiál, bez kúpnych zmlúv nepreukazujeto, že parcely odpredal iba Š. Q., nakoľko parcela bola v spoluvlastníckom podiele. Spor o vlastnícke
práva začala žalobkyňa v roku 2005, keď sa dozvedela o vytýčení stavebnej čiary v tejto lokalite. Ako
žalovaní uviedli vo vyjadrení zo dňa 5.1.2017 ROEP sa uskutočnil 25.3.2003, proti rozhodnutiu nič

nenamietala, čím potvrdila spoluvlastnícke podiely. V tom čase bola sestra žalobkyne O. M. členkou
ROEP-u, ktorá vlastnila z p.č. XXXX 1/4 a žalobkyňa tiež 1/4. Z tohto je zrejmé, že už v roku 2003 vedeli
o spoluvlastníckom podiele. Dňa 14.2.2005 žalobkyňa zaslala žalovanej v 2.rade list - Vysporiadanie
pozemkov a Prehlásenie zo dňa 8.2.2005, žiadala o podpísanie prehlásenia, že žalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľnosti p.č. XXXX vo výmere 1851 m2 v celosti. V prípade nejasností sľúbila zaslať kúpnu

zmluvu na uvedenú parcelu. Žalobkyňa žiadala Obvodný pozemkový úrad opraviť v katastri výmeru.
Po preskúmaní Obvodný pozemkový úrad potvrdil, že výkupy boli robené riadnymi kúpnymi zmluvami
od všetkých spoluvlastníkov - doklad zo dňa 10.10.2005 a konštatoval, že odkúpenie časti z p.č. XXXX
podľa kúpnych zmlúv p.v.z. XX/XX resp. XX/XX boli evidované v katastrálnom operáte už pred zápisom
ROEP-u do KN t.j. XX.X.XXXX, čo aj NS SR potvrdil.

9. Žalovaná v 1.rade k stanovisku žalobkyne z 2.8.2017 podala písomné vyjadrenie doručené súdu
dňa 5.12.2017. Uviedla, že kúpnu zmluvu z p.č. XXXX vo výmere 425 m2 /po oprave/ medzi OÚ
C. a P. M. nemali k dispozícii, práve tá dokazuje spoločný odpredaj v spoluvlastníckom podiele 1/2,
ktorý tam OÚ neuviedol. Dôkazom sú dve kúpne zmluvy na 425 m2 z p.č. XXXX a nie ako žalobkyňa
napriek dôkazu uvádza, že P. M. predala túto časť z p.č. XXXX. Dôležitý je aj dôkaz O. X.-XX/X, ktorý

potvrdzuje podiely žalovaných a po oprave 2 m2 uvádza, ostatné časti LV vrátane vlastníckych podielov
jednotlivých vlastníkov zostávajú bez zmeny, čiže i spoločný odpredaj z p.č. XXXX vo výmere 617 m2.
Okrem iného ďalej uviedla, že žalobkyňa raz uvádza, že nemá záujem získať dedičstvo vydržaním,
v inom vyjadrení chce získať pozemok vydržaním. Žalobkyňa užívala parcelu, ktorú nikdy nemala v
oprávnenej držbe ani v dobrej viere, vedela od začiatku, že vlastní 1/2. Všetky kompetentné inštitúcie

potvrdzujú spoluvlastnícky podiel žalovaných 1/2 a všetky pokusy žalobkyne o získanie parcely č. XXXX
boli kompetentnými inštitúciami zamietnuté. Žalovaný v 3.rade súhlasí s vyjadreniami žalovaných, ktoré
spolu konzultovali, čo potvrdil svojim podpisom.

10. Podaním doručeným súdu dňa 30.5.2018 právny zástupca žalobkyne upravil petit žaloby v

nadväznosti na výsledky dokazovania v konaní vedenom pred Okresným súdom Senica sp.zn.
4C/91/2009 a doterajšie zistenia v tomto konaní. Listom zo dňa 5.6.2018 zaslal súdu dodatok k úprave
petitu žaloby. Súd uznesením vydanom na pojednávaní dňa 6.6.2018 pripustil zmenu petitu takto:

„Súd určuje, že M. P., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom XXX XX C., Š. XXXX je vlastníčkou

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., a to novovytvorených pozemkov - parcela č. XXXX/XX -
zastavané plochy vo výmere 370 m2, parcela č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 498 m2, parcela č.
XXXX/X - orná pôda vo výmere 619 m2, a to vždy v podiele 1/1.

Súd určuje, že I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., K. X, M. P., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E.,

K. XX, O. Q.Á., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C., K. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. C., a to novovytvoreného pozemku - parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere
284 m2, a to každý v podiele 1/3.

Parcela registra „N.“ evidovaná na mape určeného operátu č. XXXX - orná pôda vo výmere 1771 m2

zapísaná v LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie C. v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX
zo dňa X.XX.XXXX zaniká.

Žalovaní sú povinní žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania.“

11. Žalobkyňa dňa 1.6.2018 doručila súdu vyjadrenie k listu žalovanej v 2.rade z 15.11.2017, v ktorom
okrem iného uviedla, /k odstavcu č. 1/ že jednu polovicu predmetnej nehnuteľnosti právni predchodcovia
predali a druhú polovicu užívali do r. 1967. Postavením rodinného domu manželov M. parcela bola
ohradená v podiele ako ju kúpili. Vybudovaním nového stavebného obvodu v r. 1966 bol postavený
rodinný dom manželov Z., ktorí si tiež ohradili nehnuteľnosť. Pozemky boli oplotené od r. 1967, ani

technicky nebolo možné predmetnú nehnuteľnosť užívať. Nevedela aký bol právny systém vlastníctva
pôdy v r. 1939, ale kúpou podielu 1/2 od manželov M., ktorá slúžila na stavbu rodinného domu určite
podiele nekupovali tak, aby mali spoluvlastníctvo ešte s ich dedičmi. Pri budovaní stavebného obvodu
O., kde rodičia žalobkyne postavili rodinný dom, všetci stavebníci si odkupovali parcelu len na výstavburodinných domov a záhrad. Parcela bola rozdelená od hlavnej cesty t.č. Š. horizontálne. K odstavcu č. 2
uviedla, že má za to, že kúpne zmluvy sú platné. Dva geometrické plány sú súčasťou žaloby, na základe
GP zo dňa XX.X.XXXX ku kúpnym zmluvám, ktoré boli spísané XX.X.XXXX bola z p.č. XXXX odčlenená

časť vo výmere 425 m2 do stavebného pozemku p.č. XXXX/X, predávajúci bol otec žalovaných p. Š.
Q., na parcele je postavený dom rodiny Z.. To je dôkazom, že sa jedná o parcelu, ktorú nikdy neužívali
ani nevlastnili. Ďalej uviedla, že GP z XX.XX.XXXX je dôkazom, že p.č. XXXX zanikla pretože p. Q.
predával časť nehnuteľnosti XXXX/X vo výmere 617 m2. Jej stará mama P. M. tiež odpredala časť z
nášho pozemku p.č. XXXX vo výmere 479 m2. Na doporučenie geodetov a OÚ, katastrálneho odboru

bol vypracovaný nový GP na oddelenie a určenie vlastníckych práv nehnuteľností p.č. XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX a XXXX/X. Cieľom bolo skutočné zameranie pozemkov, t.j. ktoré sme od r. 1941 užívali
my rod. M., žalobkyňa.

12. Súd vykonal dokazovanie žalobou a prílohami k nej, najmä uznesením Okresného súdu Skalica z
5.4.1941, výpisom z pozemkovoknižnej vložky XXXX pre obec C., výmerom Okresného úradu v A. z

X.X.XXXX, geometrickým plánom - zameranie X.X.XXXX, kúpnou zmluvou z X.X.XXXX predávajúcich
Q. Š. s manželkou, kúpnou zmluvou z X.X.XXXX predávajúcou P. M., žiadosťami o zápis vlastníckeho
práva do N. z X.X.XXXX a z X.X.XXXX, geometrickým plánom - zameranie XX.XX.XXXX, výkazom
plôch z XX.XX.XXXX, odpoveďou MV SR, OÚ A., katastrálny odbor z XX.X.XXXX, potvrdením Obce
C. z X.XX.XXXX, kópiou z mapy katastra nehnuteľností z 5.3.2012, zápisnicou z rokovania komisie

na obnovu evidencie pozemkov z 5.8.2005, žalobou na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,
rozsudkom NS SR sp.zn. 5SžoKS 145/2006, protokolom Správy katastra A. z 3.5.2005, kúpnou zmluvou
zXX.X.XXXX,výpiszLVč.XXXXk.ú.C.E.,písomnýmivyjadreniamistránužvyššieuvedenými,dôkazmi
k nim priloženými, najmä listom žalobkyne z 14.2.2005, prehlásením z 8.2.2005, potvrdeniami OÚ
C. z 6.10.2014 a 23.5.2017, identifikáciou parciel z dňa 4.6.2008, rozhodnutiami Štátneho notárstva

V. XXX/XX, V. XXXX/XX, V. XXX/XX, dohodou z 15.3.1958, výpisom z evidencie nehnuteľností p.č.
XXXX/X, geometrickým plánom z X.XX.XXXX, fotodokumentáciou, podpisovou listinou, obsahom spisu
Okresného súdu Senica sp.zn. 4C/91/2009, pričom niektoré listinné dôkazy boli stranami predložené
ako dôkazy k písomným vyjadreniam, a zistil tento skutkový stav veci:

13. Uznesením Okresného súdu Skalica z 5.4.1941 bol povolený zápis vo vl.č. XXXX k.ú. C., p.č. XXXX
na 1/2 čiastku P. C. rod. M. o vklade vlastníckeho práva titulom skutočnej držby manželom Y. M. na 1/4
a P. M. na 1/4. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. XXXX pre obec C..
Nasledujúci záznam je z 25.5.1944, kedy na základe darovacej zmluvy bolo vložené vlastnícke právo Š.
Q. v 1/4 a manželke I. rod. O. v 1/4. Výmerom Okresného úradu v A. z X.X.XXXX bolo Y. M. povolené

postaviť obytný dom na p.č. XXXX, XXXX. K uvedenému bol doložený aj geometrický plán - zameranie
X.X.XXXX. Kúpnou zmluvou z X.X.XXXX predávajúci Q. Š. a manž. I. predali MsNV v C. nehnuteľnosti
v k.ú. C. p.č. XXXX vo výmere 4,25 m2. Kúpnou zmluvou z X.X.XXXX predávajúca P. M. predala MsNV
v C. nehnuteľnosti v k.ú. C. p.č. XXXX vo výmere 4,27 m2. Uvedené prevody vlastníckeho práva žiadala
Rada MsNV v C. zapísať do N. dňa X.X.XXXX. Zo žiadosti o zápis vlastníckeho práva MsNV v C. z

X.X.XXXX okrem iného vyplýva, že žiadosť sa týkala pod bodom 40 M. P. - p.č. XXXX - 479 m2 a pod
bodom 47 Q. Š. - p.č. XXXX/X - 617 m2. K uvedenému bol doložený geometrický plán - zameranie
XX.XX.XXXX, výkaz plôch z XX.XX.XXXX. Z odpovede Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu A.,
katastrálny odbor A. z 29.1.2014, ktorá bola adresovaná Okresnému súdu Senica k sp.zn. 4C 91/2009
súd zistil, že na základe kúpnych zmlúv z X.X.XXXX bolo vykúpených 425 m2, na základe kúpnych

zmlúv z X.X.XXXX bolo vykúpených 617 m2, Správa katastra A. dňa X.X.XXXX urobila opravu výmery
E-KN p.č. XXXX, a to z 1851 m2 na 1853m2 na základe O. X.-XX/XX, keďže na LV XXXX bola pôvodne
chybná výmera na základe identifikácie 28.11.2001, na základe kúpnych zmlúv Z.-XXX/XX Q. Z.-XXX/
XX a GP XX/XX bolo vykúpených 82 m2. Obec C. žalobkyni dňa 6.10.2014 vydala potvrdenie, v ktorom
potvrdila uzavretie kúpnych zmlúv predávajúcou M. P. - p.č. XXXX o výmere 479 m2 a predávajúcim Q.

Š. - p.č. XXXX/X o výmere 617 m2 a kupujúcim MsNV v C., na základe kópie kúpnej zmluvy predloženej
žalobkyňou Obec C. potvrdila, že v roku XXXX bola medzi kupujúcim MsNV C. a predávajúcimi Š. Q. s
manželkou I. uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol pozemok p.č. XXXX o výmere 425 m2. Zo
zápisnice z rokovania komisie na obnovu evidencie pozemkov z 5.8.2005 vyplýva, že podľa informácie
T.. M. mohli byť výkupy v danom období /XXXX/ len za predpokladu, že ich odsúhlasili a podpísali

všetci spoluvlastníci predmetnej parcely, komisia sa na základe zistených skutočností zhodla, že žiadosť
O. M. a M. P. je potrebné zamietnuť. Žalobkyňa spolu s O. M. a domáhali preskúmania rozhodnutia
správneho orgánu žalobou na KS Trnava. Rozsudkom Najvyšší súd SR pod sp.zn. 5SžoKS 145/2006
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.9.2006 potvrdil, v odôvodnení okrem iného uviedol, že nie je vprávomoci žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov /
zmlúvoprevodevlastníctvačastinehnuteľnosti/zrokuXXXX,ktorýmidošlokzmenšeniuvýmeryspornej
nehnuteľnosti. Podľa protokolu Správy katastra A. z X.X.XXXX prišlo k oprave výmery pozemku registra

„N.“KN p.č. XXXX vedenej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. z doterajšej nesprávnej výmery 1851 m2 na
správnu výmeru 1853 m2. Žalovaní v 1. až 3.rade ako predávajúci kúpnou zmluvou z 19.3.2009 predali
kupujúcemu Obec C. z p.č. XXXX výmeru 82 m2, ktorá bola zlúčená do novoutvorenej p.č. XXXX/X.
Listom vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. C. mal súd preukázané, že ako spoluvlastníci parcely č. XXXX
o výmere 1771 m2 - orná pôda sú evidovaní: žalobkyňa v podiele 1/2, žalovaní v 1.až 3.rade každý

v podiele 1/6. Žalobkyňa listom z 14.2.2005 požiadala žalovanú v 2.rade o vysporiadanie pozemkov,
prehlásenie z 8.2.2005 žalovaných v 1.až 3.rade podpísala len žalovaná v 2.rade. Potvrdením Obce
C. z 23.5.2017 vydanom žalovanej v 1.rade na ňou základe kópie kúpnej zmluvy z X.X.XXXX bola
medzi kupujúcim MsNV C. a predávajúcim neb. Y. M. a manželka P. M. uzavretá kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol pozemok p.č. XXXX o výmere 4,27 m2 /podľa protokolu o oprave Správy katastra A. z
X.X.XXXX ide zrejme správne o výmeru 425 m2/. Ďalej boli predložené doklady o prerušení stavebného

konania, oznámení o výsledku šetrenia sťažnosti ohľadom neoprávneného užívania pozemku, znalecký
posudok a geometrický plán predložené v konaní OS Senica sp.zn. 4C/91/2009. Ďalej sa súd oboznámil
s rozhodnutiami v dedičských veciach po neb. Y. M., po neb. I. Q., po neb. Š. Q.. Z dohody z 15.3.1958
vyplýva, že Š. Z. odpredal časť z p.č. XXXX M. Q. a manž.. Z výpisu z evidencie nehnuteľností p.č.
XXXX/X bol zistený okruh vlastníkov a nájomca B. Z.. Geometrický plán z X.XX.XXXX bol vypracovaný

na oddelenie a určenie vlastníckych práv nehnuteľností p.č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/
X. Na podpisovej listine sa nachádzajú podpisy 16 fyzických osôb, ktorí čestne prehlasujú, že parcela
rodiny M. č. XXXX v obci a k.ú. C. bola riadne ohradená a od r. XXXX užívaná rod. P. a Y. M., neskôr jej
dcérou s manželom Q. a M. P., v takom podiele, ako bola odkúpená t.j. podiel 1/2.

14.ZospisuOkresnéhosúduSenicasp.zn.4C/91/2009súdzistil,ženatunajšomsúdeprebiehakonanie
rovnakých strán o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti p.č. XXXX orná
pôda vo výmere 1771 m2 k.ú. C. zapísanej na LV č. XXXX, pričom konanie je prerušené, uznesenie bolo
Krajským súdom Trnava zmenené tak, že konanie sa prerušuje do právoplatného skončenia konania na
Okresnom súde Senica pod sp.zn. 3C/195/2016.

15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní pred súdom žiadal, aby bolo žalobe vyhovené, dôvodom
je tá skutočnosť, že žalovaná /myslené zrejme žalobkyňa/ a jej práv. predchodcovia v dobrej viere
užívali pozemky tak ako je uvedené v žalobe a to v nadväznosti na geometrický plán, ktorý je prílohou
žaloby sa žalobkyňa stala vlastníčkou novovytvorených parciel tak ako je uvedené v upresnení petitu

žaloby. Dôvodom tohto tvrdenia je tá skutočnosť, že v r. XXXX uzatvorili práv. predchodcovia žalobkyne
kúp. zmluvu k pozemku parc. č. XXXX v k.ú. C., je síce pravdou, že v kúpnej zmluve je uvedený
spoluvlastnícky podiel vždy po 1/4-ine, avšak už právni predchodcovia ako žalobkyne tak aj žalovaných
mali parc. XXXX fakticky rozdelenú tak, že 1/2-icu tohto pozemku užívali výlučne práv. predchodcovia
žalobkyne a následne žalobkyňa a druhú polovicu užívali výlučne právni predchodcovia žalovaných.

Priebežne právny predchodca žalovaných z pozemku parc. XXXX predal časť vo výmere 425 m2 a 617
m2. Predaj sa realizoval kvôli výstavbe bytových domov a rodinného domu. Nikdy sa nestalo, že by práv.
predchodcovia žalovaných, alebo samotní žalovaní užívali pozemky, ktoré žiada žalobkyňa prikázať do
svojho vlastníctva. Do času než bol uskutočnený ROEP, žalovaní nemali žiadnu vedomosť o tom, kde
sa pozemok parcela XXXX nachádza. Máme teda za to, že žalobkyňa v dobrej viere užívala pozemok,

ktorý žiada prikázať do svojho vlastníctva. V konaní boli predložené kúpne zmluvy preukazujúce predaj
pozemkov, kde v kúpnej zmluve, ktorú uzatvorila P.L. M., je nesprávne uvedená parcela XXXX, pričom
v skutočnosti predmetom prevodu časti pozemku vo výmere 427 m2 bolo z pozemku XXXX, k tomuto
prikladám identifikáciu parciel. Je teda zrejmé, že z parcely XXXX predával časti tejto výmery, ktorú
užívali právni predchodcovia žalovaných iba ich právny predchodca. Týmto konaním došlo k zmenšeniu

výmery parcely XXXX na úkor žalobkyne a ich /mienené zrejme jej/ právnych predchodcov. Je teda
zrejmé, že sú splnené podmienky preto, aby súd žalobe vyhovel. Pokiaľ by dospel súd k záveru, že
z hľadiska zákona nedošlo k vydržaniu, žiadal aby súd použil, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení: „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi“.16. Právny zástupca žalovaných sa pridržal skutočností uvedených v písomných vyjadreniach
žalovaných, poukázal na obsah listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe toho, navrhol,
aby súd žalobu zamietol a žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

17. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne zhrnul skutočnosti, ktoré už boli vyššie opísané, ďalej
uviedol, že pokiaľ sa týka súčasného stavu, kde žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku
parc. XXXX v obci C., v dôsledku pozemkových úprav (ROEP) išlo o účelové konanie a v žiadnom
prípade nebolo postupované v súlade so zákonom. Prípadným rozhodnutím súdu tak, že by bola žaloba

zamietnutá, žiadal, aby súd použil k odstráneniu tvrdosti zákona ustanovenie § 3 OZ, pretože takéto
rozhodnutie súdu by bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie NS SR,
kde v inom prípade, kde však bolo predmetom konania premlčanie a námietka premlčania spĺňala
zákonom stanovené náležitosti pre odstránenie tvrdosti zákona NS SR rozhodol, že vznesená námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a na túto námietku premlčania sa nemá prihliadať. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

18. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že ako sám súd konštatoval predmet
tohto konania bude posudzovať z pohľadu splnenia podmienok právneho inštitútu vydržania, pridržal
sa skutočností uvedených v ústnych ako aj písomných podaniach. Podstatou je, že tu absentuje
dobromyseľnosť ako jedna zo základných zákonných podmienok pre vyhovenie takýchto žalôb, a to

dobromyseľnosť v priamej súvislosti s domnelým právnym titulom, od ktorého by dotknutý subjekt svoju
dobromyseľnosť právom odvodzoval. Ak niekto nadobudne 1/2 nehnuteľnosti pričom si nehnuteľnosť
oplotí a užíva celú, tak to nezakladá jeho dobromyseľnosť v časti vzťahujúcej sa k druhej polovici
tejto nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na to, že ochrany podľa dobrých mravov sa domáha niekto u
koho dobromyseľnosť absentuje, čo by samo o sebe malo vylučovať aplikáciu dobrých mravov, pričom

dobrými mravmi nemožno nahradiť absenciu zákonnej požiadavky písaného práva.

19. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

20. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo žaloby ako aj z tvrdení žalobkyne vyplýva, že primárne
sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom vydržania. K zákonným predpokladom
vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť
vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej

doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach za súčasnej právnej úpravy desať rokov, pričom prekážkou
nepretržitosti nie je ani právne nástupníctvo a do vydržacej doby možno započítať aj dobu, po
ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy,
ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Je pravdou
ako žalobkyňa v žalobe uviedla, že pri právnom inštitúte vydržania nie je potrebné preukazovať

nadobudnutie vlastníckeho práva nejakým platným právnym dôvodom, ale treba preukazovať len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia nehnuteľnosti. Z uznesenia Okresného súdu Skalica
z X.X.XXXX o povolení zápisu vo vl.č. XXXX k.ú. C., p.č. XXXX ako aj z výpisu pozemkovoknižnej
vložky č. XXXX pre obec C. však jednoznačne vyplýva, že na 1/2 čiastku P. C. rod. M. bol uskutočnený
vklad vlastníckeho práva titulom skutočnej držby manželom Y. M. na 1/4 a P. M. na 1/4. Rodičia

žalobkyne teda titulom vydržania nadobudli spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti p.č. XXXX,
každý v 1/4-ine. Z tohto jednoznačne vyplýva, vedomie právnych predchodcov žalobkyne, že sa stali
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a nie jej výlučnými vlastníkmi. Právni predchodcovia žalobkyne začali
užívať nehnuteľnosť v 1/2-ici ako tvrdí žalobkyňa. Nadobudnutie nehnuteľností do spoluvlastníctva,nebráni spoluvlastníkom, aby ju užívali v rozsahu v akom sa dohodnú, príp. aj nedohodnú, čo by bolo
možno vecou riešenia spoločného hospodárenia s vecou súdnou cestou. Tu treba poznamenať, že
spoluvlastnícky podiel predstavuje je len ideálny podiel, ktorý nie je presne určený v nehnuteľnosti,

to znamená, že nie je presne zrejmé, ktorá časť nehnuteľnosti patrí konkrétnemu spoluvlastníkovi. Ak
právnipredchodcoviažalobkyneužívalinehnuteľnosť-spornúparcelu,užívalijuztituluspoluvlastníctva,
nikdy nemohli nadobudnúť presvedčenie, že časť nehnuteľnosti, ktorú užívajú je ich vlastná, teda, že
je v ich výlučnom vlastníctve. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tu absentuje základná
podmienka, a to dobromyseľnosť, teda užívanie predmetu vydržania s vedomím, že ide o vec v mojom

vlastníctve. Žalobkyňou navrhovaní svedkovia nemohli tak privodiť iné rozhodnutie súdu, nakoľko mohli
uviesť skutočnosti týkajúce sa užívania spornej nehnuteľnosti, nemohli sa však relevantne vyjadriť k
dobromyseľnosti žalobkyne a jej právnych predchodcov. Po právnej stránke sa žalobkyňa nezaoberala
právnou úpravou v čase, keď prišlo ku skutočnosti, od ktorej svoje vlastníctvo odvíjala, a to od
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu jej rodičmi v roku XXXX. K tomuto treba uviesť, že podľa
práva platného do 31.12.1950, zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, ustanovil

na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala
plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím lehoty, najneskôr však do 31.12.1960. Pri
rozhodovaní v tejto právnej veci súd teda postupoval podľa právnej úpravy už od roku XXXX, odkedy
podľa žalobkyne prišlo k začatiu plynutia premlčacej lehoty, pričom posudzoval plynutie premlčacej
lehoty tak u právnych predchodcov žalobkyne ako aj u žalobkyne, kedy prichádzala do úvahy 10 ročná

premlčacia lehota. Vo všetkých spomínaných právnych úpravách je však základná požiadavka rovnaká,
a to že so zreteľom na všetky okolnosti je držiteľ dobromyseľný, že mu vec patrí, sama detencia na
vydržanie nestačí. Vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti, vylučuje - ak
celú nehnuteľnosť užíva výlučne sám - dobromyseľnosť v tom, že mu patrí celá vec, ak nedošlo k
udalosti, ktorá v užívateľovi mohla odôvodnene vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných

spoluvlastníckych podielov /Z IV (s. 428, ods. 3)/. V danom prípade, žalobkyňa uvádza, že jej právni
predchodcovia ako aj ona užívali výmeru 1/2 z predmetného pozemku. Ku skutočnosti, že právni
predchodcovia žalobkyne vedeli, že nie sú výluční vlastníci, súd už vyššie uviedol odôvodnenie svojho
právneho názoru, avšak žalobkyňa a teda asi ani jej právni predchodcovia neužívali presne polovicu
výmery /i keď opätovne treba podotknúť, že ide len o ideálnu polovicu, o ktorej nemožno uviesť, kde

presne sa má nachádzať/, potom ako boli urobené prevody zo strany právneho predchodcu žalovaných,
ktorými došlo k zníženiu výmery parcely, ako aj prevod zo strany žalobkyne a žalovaných. Výmeru, ktorú
podľa Geometrického plánu z X.XX.XXXX žalobkyňa žiada, je vyššia ako by jej prislúchala výmera 1/2
z pôvodnej výmery parcely XXXX a to z 28á a 95m. Ani z podpisovej listiny tak nevyplývajú skutočnosti
ohľadom dobromyseľnosti držby žalobkyne a jej právnych predchodcov a dokonca ani rozsah užívania,

nakoľko je na listine uvedený podiel 1/2, čo ani vzhľadom na žiadanú výmeru nie je správne. Žalobkyňa
tak neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že počas právom stanovenej vydržacej doby bola ona
alebo jej právni predchodcovia v užívaní nehnuteľností dobromyseľní, čo je základnou požiadavkou
vzniku vlastníckeho práva. Na základe tejto skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobkyňa ďalej namietala, že právny predchodca žalovaných Š. Q. urobil prevody, ktorými prišlo
k zmenšeniu výmery predmetnej parcely XXXX, a to kúpnou zmluvou z X.X.XXXX o 425 m2 a v roku
XXXX predajom výmery 617 m2, tieto prevody považovala za absolútne neplatné právne úkony, bez
ďalšieho právneho zdôvodnenia. I keď súd už v predchádzajúcom bode po právnej stránke zdôvodnil z
akých dôvodov prišlo k zamietnutiu žaloby a k neplatnosti právnych úkonov nebolo navrhované žiadne

dokazovanie,súdlenokrajovovzhľadomnanutnosťprihliadaťnaabsolútnuneplatnosťprávnychúkonov
uvádza. V období predaja časti výmery nehnuteľnosti spoluvlastníkom nehnuteľnosti bola právna úprava
spoluvlastníctva odlišná od súčasnej. Rozlišovalo sa či predmet vlastníctva patril do osobného alebo
súkromného vlastníctva, pričom do osobného vlastníctva podľa § 127 Občianskeho zákonníka účinného
k 30.6.1969 /teda aj v čase prevodov Š. Q./ z nehnuteľností mohli do osobného vlastníctva patriť

len rodinné domčeky a rekreačné chaty. Odlišný bol potom aj režim pri prevode podielov, pričom pri
osobnom vlastníctve sa vyžadoval podľa § 140 OZ okrem prevodu na svojich potomkov súhlas všetkých
spoluvlastníkov, podľa § 492 ods. 1 OZ sa pri súkromnom vlastníctve na prevod podielu nevyžadoval
súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ustanovenie o relatívnej neplatnosti v Občianskom zákonníku je účinné
až od 1.4.1983. Vzhľadom na charakter sporného pozemku č. XXXX, ktorý je zapísaný ako orná

pôda v extraviláne mal súd za to, že bol v súkromnom vlastníctve a prevody boli uskutočnené v
súlade s vtedajšou právnou úpravou. Navyše kúpna zmluva z X.X.XXXX bola uzavretá aj právnymi
predchodcami žalobkyne, i keď výmera bola uvedená 4,27 m2, v rovnakom znení bola spísaná aj
žiadosť o zápis do vlastníckeho práva do N. z X.X.XXXX. Uvedená výmera však bola opravenávzhľadom na Protokol Správy katastra A. z X.X.XXXX. Žalobkyňa odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, v ktorom sa uvádza, že otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnych zmlúv z roku
XXXX nemohol rozhodnúť žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, t.j. Obvodný pozemkový úrad

v A., ďalej konštatoval, že odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že nie je v
právomoci žalovaného ani správneho orgánu I.stupňa rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov /zmlúv
o prevode vlastníctva časti nehnuteľnosti/ z roku XXXX, ktorými došlo k zmenšeniu výmery spornej
nehnuteľnosti. Z obsahu rozsudku NS SR tiež možno konštatovať, že v roku XXXX a XXXX, kedy Š.
Q. uzatváral kúpne zmluvy mohlo ísť o absolútne neplatné právne úkony, ktorými jeho konaním došlo k

zmenšeniu pôvodného pozemku p.č. XXXX v obci C.. K tomuto súd uvádza, že takého odôvodnenie ešte
neznamená, že právne úkony Š. Q. sú absolútne neplatné, ale len odkazuje na rozhodovaciu právomoc
súdu o tejto otázke. Súd sa však touto otázkou zaoberal len okrajovo, lebo žalobkyňa oprela svoju
žalobu o právny inštitút vydržania, k čomu smerovali vyjadrenia strán ako aj ich právnych zástupcov a
aj vykonané dokazovanie.

24. Právny zástupca žalobkyne v prípade zamietnutia žaloby žiadal, aby súd použil k odstráneniu
tvrdosti zákona ustanovenie § 3 OZ, pretože takéto rozhodnutie súdu by bolo jednoznačne v rozpore
s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie NS SR, kde v inom prípade, kde však bolo predmetom
konania premlčanie a námietka premlčania spĺňala zákonom stanovené náležitosti pre odstránenie
tvrdosti zákona NS SR rozhodol, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a

na túto námietku premlčania sa nemá prihliadať. V danom prípade sa však súd nestotožnil s takýmto
právnym odôvodnením, a to z toho dôvodu, že v tomto spore nie je možné ustanovenie § 3 ods. 1 OZ
vôbec použiť vzhľadom k tomu, že súd o zamietnutí žaloby rozhodol z úplne iných dôvodov, platnosť
právnych úkonov právneho predchodcu žalovaných riešil len okrajovo pre úplne vyčerpanie právnej
problematiky veci, ale zásadným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena

žalobkyne ohľadom dobromyseľnosti držby spornej parcely.

25. V odôvodnení rozsudku sa súd zameral na uvedenie právnych dôvodov, pre ktoré tak rozhodol a
zhodnotenie dôkazov, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové, tak aby bolo odôvodnenie rozsudku
dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1., 2. a
3.rade priznal ich plnú náhradu, nakoľko boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Náhradu trov konania
súd priznal žalovaným spoločne a nerozdielne, i keď sú podielovými spoluvlastníkmi, avšak ide o ich
nerozlučné spoločenstvo na strane žalovaných. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).