Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010749
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116010749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich PhDr.

Otta Múčku a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. X. pre zločin krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaný
V. X. narodený XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom ulica G.L.H. X, N.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

včaseod12:30hod.do13:30hod.dňa29.05.2016vykonalvlámaniedobytovéhodomunachádzajúcom
sa na Mikulášskej ul. č. 27 v Bratislave a to tak, že namiesto magnetického kľúča, ktorým sa otvárajú
vstupné dvere vedúce do vchodu obytného domu, tieto obvinený elektrickou iskrou vytvorenou za

pomoci súčiastky z piezoelektrického zapaľovača otvoril, dostal sa do vchodu obytného domu, kde
následne cez neuzamknuté dvere prešiel do priestorov garáži na 1. poschodí obytného domu,
presunul sa k osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Fabia, farby striebornej svetle metalízy,
EČV: N.-XXXGI, zaparkovanom v parkovacom boxe pod označením P11, na ktorého palivovej nádrží
uťahovačkou značky FAUST TS 9.6-1 s nasadeným vrtákom v spodnej časti vytvoril dieru, čím nádrž
poškodil - prederavil a z nádrže priamo odcudzil vytečením paliva - benzínu Super 95 Natural do
ním pripraveného kanistra časť jej objemu, pričom po jeho odchode z miesta na zem vytiekla zvyšok
objemu nádrže, čím páchateľ takto svojím konaním spôsobil poškodenej M.. O. O.G. odcudzením a

vytečením paliva z nádrže o jeho celkovo ustálenom množstve 38.060 litrov vo výške 48,87 .-€ a škodu
poškodením palivovej nádrže vozidla typu 6YO201060AB vo výške 324,85,-€ a súčasne znečistením
priestorov garáže, spôsobil vlastníkom bytov uvedeného bytového domu, zastúpených správcovskou
spoločnosťou VSD s.r.o. správa domov, Trebišovská 3, Bratislava, škodu vo výške 492,-€, teda celkovú
škodu obom menovaným poškodeným subjektom vo výške 865,72,-€,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
- prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno
h/, písmeno m/, § 41 odsek 1, § 49 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej M..
O. O., D.. XX.XX.XXXX S. H., H. N. O.Š.Z. XX, N. škodu vo výške 373,72 Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti VSD s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 358 14 560, škodu vo výške 492,- Eur.

II.
Obžalovaný
V. X. narodený XX.XX.XXXX S. N., trvale bytom ulica G.L.H. X, N.

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.12.2016 č.k. 3Pv
176/16/1101-70, pre skutok v bode II právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1,
odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého

sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase od 19.00 hodiny dňa 11.12.2015 do 09.00 hodiny dňa 18.12.2015 v
Bratislave na Martinengovej ulici v garážových priestoroch situovaných v suteréne bytového domu s
popisným číslom 4 vykonal vlámanie do garáže číslo 2 tak, že nezisteným predmetom vylomil zámok na
sekcionálnej garážovej bráne značky MBM, vnikol do garáže, odkiaľ odcudzil 4ks zliatinový disk značky

KIA 6,5x15 A-typ spolu v hodnote 1.590,60.-€ spolu so 4ks pneumatika značky Hankook o rozmeroch
215/65 R 16 98H s ventilmi, spolu v hodnote 328,16.-€, čím poškodenej O.. Ľ. V. spôsobil škodu vo
výške 1.918,96.-€ a poškodením garážovej brány škodu vo výške 150.-€,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená O.. Ľ. V., D.. XX.XX.XXXX S. N., H. N. O. X, N.a
so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému V. X.

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom vo vzťahu kuskutku v bode I. obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.12.2016, č. k. 3Pv
176/16/1101-70 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode I. predmetnej obžaloby a vo vzťahu ku skutku v bode

II. obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 15.12.2016, č. k. 3Pv 176/16/1101-70
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, teda že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v bode II. predmetnej obžaloby. Súd následne postupoval v súlade s § 257
odsek 5 Trestného poriadku a v rozsahu priznaného skutku, resp. uznanej viny obžalovanému položil
otázkypodľa§333odsek3písmenoc/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku,naktoréobžalovanývovšetkých

prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného
poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného,
ktorým uznal vinu za skutok v bode I. obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, t. j. do otázky viny za
skutok v bode I. obžaloby, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, t. j.
skutkom v bode II. obžaloby, výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného V. X., čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej Ľ. V. z prípravného konania
za splnenia podmienok upravených v § 263 odsek 1 Trestného poriadku, ďalej čítaním znaleckých
posudkov podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku, konkrétne znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava

ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/7683 zo dňa 21.07.2016, znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/2646 zo dňa 27.04.2016 a znaleckého posudku č. 26/2016 zo dňa
28.10.2016 vypracovaného znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), výsluchom znalcov mjr. Ing. Jany Vitekovej, kpt. Ing.
Patrika Matejova a MUDr. Lucie Žlnayovej, PhD., čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného

poriadku, a to Vyčíslenia sumy spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., Pokladničného
bloku čerpacej stanice OMV, Vyčíslenia škody spoločnosti SOSTEAM SLOVAKIA, s.r.o., Faktúry č.
16100300, Odborného vyjadrenia spoločnosti VR GROUP, s.r.o., Zápisnice o obhliadke miesta činu
spolu s fotodokumentáciou, Údajov ku škode uvedených spoločnosťou Slovakia Auto s.r.o., Záznamu
o predbežnom zaistení veci (č. l. 251), Potvrdenia o zaistení veci (č. l. 252), Potvrdenia (č. l. 253),

Sťažnostného spisu číslo: KRPZ-BA-OKS-Sť-245/2014, Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR, Výsledku lustrácie v ZVJS, Odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa
06.04.2017, Výsledku lustrácie v STA, Výsledku lustrácie v GP SR, ako aj vykonaním vecného dôkazu
- zaisteného skrutkovača postupom podľa § 270 odsek 1 Trestného poriadku.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne
spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú záver o
vine obžalovaného aj za skutok uvedený v bode II. obžaloby, v dôsledku čoho mohol súd ukladať trest
a ochranné opatrenie, resp. rozhodnúť o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu iba vo

vzťahu ku skutku v bode I. obžaloby.

K výroku o vine za skutok v bode I., treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Výrok o vine za skutok v bode I. obžaloby, právne kvalifikovaný ako dva trestné činy spáchané
v jednočinnom súbehu, t. j. prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona,
vychádza zo súdom prijatého vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania tohto skutku. Prijatiu
vyhlásenia obžalovaného o vine urobeného podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku

nebránila jednak dôkazná situácia vyplývajúca z obsahu spisu, ako ani právna kvalifikácia spáchaného
skutku popísaného v bode I. obžaloby.

Pokiaľ ide o výrok o treste za skutok v bode I. obžaloby súd konštatuje, že výsledky vyplývajúce z
procesu dokazovania neodôvodňovali uložiť obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov nespojených

s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ale
obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej
sadzby (ktorej dolná hranica bola zvýšená o jednu tretinu) prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných
činov.Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií

upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd bol povinný ukladať
úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný V. X.
uvedeným skutkom dopustil dvoch trestných činov.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,

uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

So zreteľom na dikciu citovaného ustanovenia, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 0
až 2 roky upravenej v § 212 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko ide o prísnejšiu trestnú sadzbu, než
je trestná sadzba ustanovená za trestný čin - prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1
Trestného zákona (0 až 1 rok).

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného V. X. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu a dve priťažujúce

okolnosti, konkrétne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, spočívajúcu v
spáchaní viac trestných činov (nakoľko ukladal úhrnný trest), ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy,
v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného
v § 38 odsek 8 Trestného zákona zvyšuje u obžalovaného dolná hranica trestnej sadzby upravenej v §

212 odsek 1 Trestného zákona (0 až 2 roky) o jednu tretinu, t. j. o 8 mesiacov. Upravená trestná sadzba
tak predstavuje rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona je daná tým, že pri ukladaní úhrnného
trestu sa u obžalovaného nepoužije zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), nakoľko súd

neaplikoval asperačnú zásadu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona a preto nemôže ísť o dvojité
pričítanie tej istej okolnosti v neprospech páchateľa.

Vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (8 mesiacov až 2 roky) súd so zreteľom na výsledky
dokazovania považoval za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody v hornej polovici takto ustálenej

trestnejsadzby.Akovyplývazodpisuregistratrestovobžalovaného,tentobolpredspáchanímstíhaného
skutku už 17 krát právoplatne odsúdený, predovšetkým za drogovú a majetkovú trestnú činnosť.
Tohto skutku sa pritom dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/57/2015 zo dňa 04.08.2015, právoplatného toho istého dňa(skúšobná doba mala plynúť až do 05.08.2018), teda už len na základe tejto skutočnosti bolo pri aplikácii
ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona možné uložiť iba nepodmienečný trest odňatia slobody.
Výmera tohto druhu trestu, t. j. 18 mesiacov je odôvodnená nielen doterajšou trestnou minulosťou

obžalovaného a tým, že na neho nemalo vplyv ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
ale aj spôsob spáchania činu a jeho následok uvedený v skutkovej vete bodu I. obžaloby. Obžalovaný
totiž vytvorením diery v palivovej nádrži s následným únikom pohonných hmôt zapríčinil havarijný stav
ohrozujúci životné prostredie so vznikom rizika vznietenia uniknutého paliva.

Pokiaľ ide o posúdenie osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti jeho nápravy, majú okrem
údajov vyplývajúcich z odpisu registra trestov nepochybný význam aj skutočnosti obsiahnuté v záveroch
znaleckého posudku č. 26/2016, vypracovaného MUDr. Luciou Žlnayovou, PhD., znalkyňou z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria).
V jeho záveroch sa okrem iného konštatuje, že obžalovaný trpel a v súčasnosti trpí duševnou poruchou,
a to závislosťou od viacerých návykových látok, pričom aktuálne prevláda závislosť od pervitínu. Ďalej

trpí poruchou osobnosti s impulzívnymi a disociálnymi rysmi so známkami depravácie. Obžalovaný
užíva návykové látky od 17 rokov. Aktuálne dominuje abúzus pervitínu vo vysokých dávkach orálnou
formou. Za predpokladu systematickej protitoxikomanickej liečby pobyt obžalovaného na slobode nie
je nebezpečný.

Všetky spomenuté skutočnosti podľa názoru súdu odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov. Prísnejší trest súd nepovažoval za potrebné ukladať so zreteľom na súčasne
uloženie ústavného ochranného protitoxikomanického liečenie, pričom súd zohľadnil priznanie a
oľutovanie trestných činov a osobné ospravedlnenie sa obžalovaného poškodeným na hlavnom
pojednávaní. Vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu súd taktiež nemal dôvod

spochybňovať jeho tvrdenie, ktorým spáchanie skutku odôvodňoval nielen vplyvom drog, ale aj zlým
psychickým rozpoložením po hádke s blízkym príbuzným. V neposlednom rade súd zohľadnil aj vysokú
mieru pravdepodobnosti premeny podmienečného trestu odňatia slobody uložený mu vyššie uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II na trest nepodmienečný.

V súhrne všetkých zistených skutočností možno považovať trest odňatia slobody v danej výmere za
dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúci tak represívnu
funkciu trestu, ako aj jeho ochrannú funkciu (ochrana spoločnosti pred páchaním trestných činov zo
strany obžalovaného V. X.).

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Čo sa týka uloženia ústavného ochranného protitoxikomanického liečenie súd poznamenáva, že všetky
podmienky upravené v § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona boli pre jeho uloženie splnené. Ako
vyplýva aj z výpovede samotného obžalovaného, tento sa skutku kvalifikovaného ako dva trestné činy
dopustil pod vplyvom návykovej látky, resp. v súvislosti s jej užívaním. Súd nezistil žiadne skutočnosti,
pre ktoré by bolo možné spochybňovať už spomenuté závery psychiatrického znaleckého posudku a

samotný návrh znalkyne na uloženie tohto druhu ochranného liečenia ústavnou formou.

Vzhľadom na škodu spôsobenú stíhanými trestnými činmi a jej výšku uvedenú v popise skutku v
bode I. obžaloby, súd postupoval v intenciách § 287 odsek 1 veta druhá Trestného poriadku, v
zmysle ktorého ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená. Poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas a výška škody bola doložená
listinnými dôkazmi, konkrétne vyčíslením sumy spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. a

pokladničným blokom čerpacej stanice OMV vo vzťahu k poškodenej M.. O. O., ako aj vyčíslením škody
spoločnosťou SOSTEAM SLOVAKIA, s.r.o. a Faktúry č. 16100300 vo vzťahu k poškodenej spoločnosti
VSD s.r.o.K výroku o oslobodení spod obžaloby za skutok v bode II.

Ako už bolo uvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku, na základe vyhodnotenia vykonaných
dôkazov spôsobom predpokladaným v § 2 odsek 12 Trestného poriadku nebolo možné bez akýchkoľvek
rozumných pochybností vysloviť záver o vine obžalovaného V. X. aj za skutok popísaný v bode II.
obžaloby. V predmetnej trestnej veci totiž nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V tomto smere považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby
musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je
možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší
záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek
rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť,
čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie

viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota,
o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní
a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v

konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v
zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného
spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného
konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych
prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne

bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť
k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre
obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania
in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny.

V prejednávanom prípade, pokiaľ ide o skutok v bode II., sa obžaloba opiera iba o jediný dôkaz, ktorým je
vecná stopa (uvedená v znaleckom posudku KEÚ PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/2646 zo
dňa 27.04.2016 ako stopa č. 2) - kovový skrutkovač približnej dĺžky 32 cm s plastovou rukoväťou čierno-
tyrkysovej farby nezistenej značky. Oterom z tejto vecnej stopy bola zistená prítomnosť biologického
materiálu, z ktorého bola následne úspešne vykonaná izolácia a analýza DNA. Ako vyplýva z výsledkov

znaleckého skúmania, majoritný profil DNA zistený zo stopy č. 2 je zhodný s profilom DNA obžalovaného
V. X..

Žiaden iný priamy, či nepriamy usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k obžalovanému nebol v danej trestnej veci
ani v konaní pred súdom produkovaný. Súd pritom podotýka, že za usvedčujúci dôkaz nie je možné

považovať ani predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného V.D.H. X.. Všeobecné súdy totiž nemôžu
naznačovať, že prejudikujú výsledok konania na základe negatívneho hodnotenia osoby obvineného.
Medzi také prípady patrí to, keď všeobecný súd vyvodzuje skutkové závery taktiež zo skutočností
súvisiacich s povahovými rysmi obvineného, ktoré pre posúdenie určitej skutkovej otázky nemajú žiadny
význam. Tak okruh dôkazov, ktorých prostredníctvom súd dokazuje konkrétny skutok spáchaný v danom

čase a na danom mieste, nemôže uzavierať poukaz na predchádzajúcu trestnú činnosť obvineného.
Taký postup predstavuje zaujatosť voči osobe obvineného a porušuje tým jeho právo na nestranný
súd (Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 2726/14 zo dňa 1. apríla 2015). Sklon k násilnej
trestnej činnosti, nech by taký sklon bol doložený i objektívnejším a kvalifikovanejším spôsobom než
nahliadnutím do odpisu registra trestov, má nulovú vypovedaciu hodnotu pre zistenie, či táto osoba bola

v inkriminovanom čase prítomná na mieste činu a trestného činu sa skutočne dopustila. Preukázanú
minulú trestnú činnosť totiž ešte nemožno pokladať za dôkaz spáchania nového trestného činu.

V prípade vyššie zmieneného jediného dôkazu súd poznamenáva, že ide o dôkaz nepriamy, s ktorého
možno usudzovať iba to, že sa osoba dostala do kontaktu s predmetom, z ktorého bola stopa získaná,

nie aj to, že určitá osoba priamo spáchala trestný čin. Súdna prax, ako aj trestnoprávna teória pripúšťa
situácie, kedy odsúdenie páchateľa bude vychádzať z vykonania aj nepriamych dôkazov. V týchto
situáciáchjevšakpotrebnévždydôkladnevyhodnotiťvšetkyokolnosti,zaktorýchbolčinspáchanýamať
k dispozícii nie iba jediný a osamotený nepriamy dôkaz. Až z existencie viacerých nepriamych dôkazovsa totiž dá dovodiť záver o ďalších skutočnostiach, ktoré dohromady umožnia vytvoriť si logický záver
o existencii trestnoprávne relevantných skutočností, záver o spáchaní skutku a o tom, kto ho spáchal.
Musia teda existovať ďalšie skutočnosti, ktoré vytvoria uzavretú reťaz dôkazov, resp. nesmie existovať

žiadna iná reálna možnosť, že by sa činu mohol dopustiť niekto iný, než osoba obžalovaná. Inak
povedané,abydôkazDNAboldostačujúci,jepotrebné,abytentodôkaznebolpreuznanievinydôkazom
jediným, osamoteným, teda k jeho použiteľnosti vo vzťahu k vine obžalovaného je nevyhnutná ďalšia
sprostredkujúca skutočnosť. Jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a
dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 04.12.2012, sp. zn. 4 To 5/2012).

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze zo dňa 22.06.2016, sp. zn. I. ÚS 520/16 aj vo vzťahu
k jedinému priamemu usvedčujúcemu dôkazu konštatoval, že takáto dôkazná situácia obsahuje v
sebe riziko možných chýb a omylov. V takýchto prípadoch musí byť venovaná mimoriadna pozornosť
dôkladnému vykonaniu jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a taký dôkaz musí byť mimoriadne

dôsledne hodnotený. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyvinúť všetko možné úsilie, aby
tento jediný usvedčujúci dôkaz bol pokiaľ možno doplnený inými, prípadne aj nepriamymi dôkazmi. Ani
vysokýstupeňpodozreniasámosebenemôžebyťzákonnýmpodkladompreodsudzujúcivýrok.Trestné
konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania
požadovať,aspoňnaúrovnivšeobecnéhopravidla"preukázaniamimoakúkoľvekrozumnúpochybnosť".

Ďalej je vo vzťahu k použiteľnosti nepriameho dôkazu, akým je výsledok skúmania DNA významným
napríklad aj to, či boli stopy získané a uchované riadne, či nemohlo dôjsť k ich zámene alebo k tzv.
prenosu a či nedošlo k neprípustnej manipulácii pri stotožňovaní stopy.

Riadiac sa uvedenými zásadami bol súd povinný obzvlášť dôsledne, citlivo a v rámci zásad logického
usudzovania hodnotiť jediný usvedčujúci dôkaz, a to v kontexte iných z vykonaného dokazovania
vyplývajúcich skutočností. To je dané tým, že na jednej strane je síce DNA profil osoby jedinečný a
nezameniteľný s DNA profilom inej osoby, na strane druhej takýto nepriamy dôkaz pri neexistencii iných
podporných priamych alebo nepriamych dôkazov vytvára značný priestor pre rozumné pochybnosti o

vine obžalovaného.

Do tohto kontextu je v danom prípade potrebné zahrnúť nie nepodstatný fakt, že obžalovaný sa takmer
mesiac pred spáchaním skutku preukázateľne sťažoval na postup príslušníkov PZ, v rámci ktorého
mu po predvedení na Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto - stred mali byť v rozpore so zákonom

z batohu odňaté veci, medzi inými aj skrutkovač. Obžalovaný namietal, že po celý čas predvedenia
nemal svoj batoh pod dohľadom a vyslovil obavu z nezákonného použitia jemu odňatých vecí. V tomto
smere možno vysloviť odôvodnenú pochybnosť o tom, že by si osoba typu obžalovaného takýmto
spôsobom pripravovala „alibi“ pre budúcu možnú a ním páchanú trestnú činnosť. Nie je taktiež zrejmé,
prečo k vyžiadaniu znaleckého posudku, ktorého predmetom malo byť skúmanie existencie biologického

materiálu na stope č. 2 a izolovanie a analýza DNA, došlo až takmer dva mesiace od zaistenia vecnej
stopy č. 2 pri obhliadke miesta činu. V neposlednom rade k týmto skutočnostiam pristupuje aj vyjadrenie
poškodenej O.. Ľ. V. pri svojom výsluchu, že po tom, ako zistila krádež vecí z garáže, nenašla žiadne
veci v súvislosti so spáchaním trestného činu, avšak policajti našli veľký „šrobovák“.

V konečnom dôsledku možno vysloviť aj výhrady k obsahu znaleckého posudku týkajúceho sa
skúmaniu zhody DNA profilu zisteného z vecnej stopy č. 2 (zaistený skrutkovač) s DNA profilom
obžalovaného V. X.. V tomto smere súd poukazuje na absenciu akejkoľvek fotodokumentácie daného
skrutkovača, z ktorého by si bolo možné vytvoriť obraz, aký konkrétny skrutkovač bol predmetom
skúmania, kde presne, resp. z akého miesta na ňom bol zaistený biologický materiál obsahujúci DNA

profil obžalovaného. Podľa názoru súdu ide o nedostatok znaleckého posudku, ktorý nezodpovedá
požiadavke na jeho náležitú preskúmateľnosť. Pritom podľa § 17 odsek 3 písmeno e/ zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“), písomne vyhotovený znalecký
posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Fotografia

predmetného skrutkovača tak nepochybne mala byť prílohou písomne vyhotoveného posudku, ktorého
zobrazenie spolu s grafickým znázornením miesta, kde sa nachádzal zistený biologický materiál, sa
malo premietnuť aj do posudkovej časti posudku. Súdu nie je zrejmé, prečo tomu tak v tomto prípade
nebolo, keďže z vlastnej rozhodovacej činnosti má súd vedomosť, že v iných prípadoch znalecképosudky, ktorých úlohou je skúmanie a porovnávanie DNA, obsahujú fotografie tých vecí, ktoré sú
predmetomskúmania,atosgrafickýmznázorneníminkriminovanýchmiest(škvrny,nánosyakýchkoľvek
látok a pod., z ktorých boli robené otery). Požiadavka preskúmateľnosti predmetného znaleckého

posudku, ktorá umožňuje vylúčiť akúkoľvek pochybnosť o správnosti jeho záverov, nadobúda obzvlášť
na význame práve s ohľadom na vlastnosť DNA, ktorou je jej jedinečnosť a nezameniteľnosť. Vzhľadom
na dôkazný význam DNA osoby z hľadiska dokazovanej skutočnosti, musí byť aj proces jej získania
a následného skúmania presvedčivý, nepochybný a v tomto smere preskúmateľný, aby sa predišlo
ľudským omylom, prípadne aby sa vylúčila čo aj len hypotetická možnosť neprípustnej manipulácie s

dôkazom. Neexistencia fotografického, prípadne aj iného obrazového zachytenia predmetu skúmania,
značne znižuje preskúmateľnosť znaleckého posudku z hľadiska predmetu skúmania. V tomto smere
preto nemôže obstáť tvrdenie znalca, že fotografie vecnej stopy, z ktorej sú zaisťované biologické stopy,
sa štandardne nedávajú do znaleckého posudku, iba v prípadoch, ktoré sú náročnejšie na pochopenie
a považuje sa to so zreteľom na konkrétny prípad za dôležité. S poukazom na dikciu vyššie citovaného
ustanovenia zákona č. 382/2004 Z. z. totiž nie je na úvahe znalca, či fotodokumentácia konkrétneho

predmetu bude alebo nebude súčasťou obsahu znaleckého posudku.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania súd nemohol nadobudnúť potrebnú mieru istoty pre
uznanie viny obžalovaného za skutok v bode II. obžaloby, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Na tomto základe súd obžalovaného V. X. podľa § 285 písmeno c/ Trestného

poriadku spod podanej obžaloby, pokiaľ ide o skutok v jej bode II., oslobodil.

Vzhľadom na oslobodzujúci výrok v tomto bode obžaloby súd obligatórne v súlade s § 288 odsek 3
Trestného poriadku poškodenú O.. Ľ. V. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.