Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118222404
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118222404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a

členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO:
47 233 516, proti žalovanému: M. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. N., o zaplatenie
1.446,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 9Csp/18/2018-54 zo dňa 14. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/18/2018-54 zo dňa 14. 12. 2018 vo výrokoch

II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej
inštancie“, alebo „okresný súd“) sčasti žalobe vyhovel a výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.026 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 20.09.2015 do zaplatenia. Výrokom
II. okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách prvoinštančného
konania a vyslovil, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 41,82 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením.

1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval predmet sporu, ktorým bol nárok žalobcu,
domáhajúceho sa voči žalovanému zaplatenia sumy 1 446,84 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04
% denne, úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 446,84 eur od 20. 09. 2015 až do
zaplatenia s tým, že tieto neprevýšia sumu 1 140 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková

suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 140 eur vo výške len 5,05 %
ročne a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 81,98 eur. Podľa
žalobného tvrdenia žalobca uzatvoril dňa 14. 05. 2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500114584 (ďalej „Zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej mu poskytol úver v sume
1.140 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 40,19 eur v termínoch podľa
splátkového kalendára. Už pri prvej splátke sa žalovaný dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že bol v
omeškaní viac ako 3 mesiace, uplatnil si žalobca právo na zosplatnenie celého dlhu ku dňu 20. 09. 2015.

Žalovaný však neuhradil žiadnu sumu. Uplatnený nárok okresný súd právne posúdil podľa ustanovení §
9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (súd
prvej inštancie zrejme v dôsledku pisárskej chyby nesprávne uviedol účinného ku dňu 12.05.2015).1.2. Následne súd prvej inštancie konštatoval skutkový stav, keď z pripojených listinných dôkazov -
žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu mal zistené, že žalovaný vyplnil údaje pod
bodom 5 žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde bola uvedená predpokladaná RPMN za úver

26,68 %. V bode 6 údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere je však uvedená iná výška RPMN a to
26,53 % ročne. Poskytnutá čiastka úveru bola 1 140 eur. Z výpisu z účtu žalobcu v ČSOB zo dňa 14.
05. 2015 vyplýva, že v skutočnosti bola odoslaná žalovanému platba v sume 1 026 eur, čo bolo zrejme
z dôvodu krátenia poskytnutého úveru o poplatok za poskytnutie úveru v sume 114 eur.

1.3. Okresný súd potom uviedol : „Vzhľadom k tomu, že žalobca v časti 6 žiadosti, ktorú nemohol vyplniť
žalovaný pri podávaní žiadosti, doplnil zmenené údaje oproti návrhu v časti 5 týkajúce sa RPMN, došlo
tak ku zmene návrhu zmluvy, ktorý žalovaný mal prijať. Táto skutočnosť však zo spisu nevyplýva (§ 44
ods. 2 O. z.).“... „Z uvedených dôvodov súd v zmysle citovaného § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov“. Súd prvej inštancie potom vyhovel
žalobe v časti poskytnutej finančnej čiastky, v ktorej nebolo preukázané, že došlo k vráteniu, spolu s

úrokom z omeškania odo dňa predčasnej splatnosti dlhu, ktorá nebola v konaní sporná. Výšku úroku
okresný súd stanovil v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadenia č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a v prevyšujúcej časti okresný
súd žalobu zamietol (výrok II. rozsudku).

1.4. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu strán v
spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP a po konštatovaní, že úspech žalobcu predstavuje 70,91 %, neúspech
29,09 %, je jeho čistý procesný úspech potom 41,82 % a v tomto pomere uložil výrokom III. rozsudku
povinnosťžalovanémuzaplatiťžalobcovitrovykonaniavovýške,oktorejrozhodnesúdpoprávoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti
výrokom II. a III. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedol v ňom, že súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k záverom, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500114584 je nutné považovať za neplatný právny

úkon z dôvodu absencie písomnej formy. Žalobca popiera tieto závery súdu pre ich nezákonnosť.
Namieta, že pokiaľ má nejaká zmluva vzniknúť, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym
poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako
obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre
ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné.

Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Odvolateľ potom argumentuje, že určenie
podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka.
Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z obsahu bodu 5 a bodu 6 vyplývajú zhodné údaje o vôli zmluvných strán uzavrieť zmluvu o úveru so
sumou úveru 1.140 eur, splatného v 36 mesačných splátkach a s výškou splátky 40,19 eur. Žalobca tvrdí,

že o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia zákona sa strany
dohodli.

2.1. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal zo záveru, že uzavretá zmluva
obsahuje rozdielny údaj o RPMN medzi bodom 5 a 6 Zmluvy o revolvingovom úvere a teda ide o nový

návrh na uzatvorenie zmluvy, odvolateľ tvrdí, že závery súdu sú v rozpore so zákonom, pretože RPMN
sa nedohaduje, nie je to údaj, na ktorom sa strany majú dohodnúť. Preto nemôže nastať ani situácia,
kedy by tento údaj chýbal z dôvodu, že nedošlo k dohode o ňom. Odvolateľ zdôrazňuje, že žiadny zákon
ani nepredpokladá, že pôjde o údaj dohodovaný stranami zmluvy, pričom citoval zákonné znenia § 2
písm. i), § 9 ods. 2 písm. j), § 19 a prílohu č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských
úveroch a ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ.
Zákon určuje iba to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad
v čase podania žiadosti o úver, čo sa súd mylne domnieval, ak vychádzal z toho, že medzi stranami
sporu nedošlo k dohode o RPMN).

2.2. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, odvolateľ potom tvrdí, že sa nedá použiť ani ust. § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých by mal súd prvej
inštancie za preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania(podporeného právnou normou) by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na
podporu svojich argumentov odvolateľ poukázal na to, že náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pokiaľ ide o údaj RPMN, ako aj o tom, na základe čoho a kedy má byť určený, je formulovaná v

smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v článku 10, ods. 2 písmeno g), podľa ktorého zmluva
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.
Žalobca tak argumentuje, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota

RPMN,pričomSmernicavýslovneuvádza,žeúdajbudevypočítanýažvčaseuzavretiazmluvy.Vzávere
odvolania žalobca na podporu svojho stanoviska citoval z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016 a tvrdené argumenty o nemožnosti ohľadne „dohody“ údaju o RPMN
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 12Co/60/2017-74, zo dňa 31.05.2017.

2.3. Vzhľadom na uvedené dôvody potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním

nenapadnutej časti (vo výroku I) ako vecne správny potvrdil a v odvolaním napadnutej časti (vo výrokoch
II. a III.) zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov
konania žalobcu v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutom meritórnom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného

konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania, konštatuje, že
súd prvej inštancie náležite a správne zistil skutkový stav veci a v zmysle § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v

odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania,
ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie
nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného
dokazovania a na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. Odvolací súd preto

pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu a nebolo
preto potrebné zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie
pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP).

6. Žalobca, ako úverový veriteľ, si žalobou uplatnil voči žalovanému, ako úverovému dlžníkovi, nárok

na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.446,84 eur na tom skutkovom a právnom základe, že
dňa 14.05.2015 bola podľa tvrdenia žalobcu uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500114584,
prostredníctvom ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.140 eur. Súd prvej inštancie,
pokiaľ skúmal dôvodnosť a zákonnosť uplatneného nároku žalobcu, správne právne posúdil vzťah
medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský vzťah a následne správne venoval pozornosť skúmaniu

zmluvných podmienok v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek obsahových náležitostí
spotrebiteľského úveru vyplývajúcich z osobitnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov. Zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obligatórne písomnú formu (§ 9 ods. 1 veta prvá ZoSÚ). Odvolací súd poznamenáva, že právne
posúdenie charakteru zmluvného vzťahu medzi žalovaným, ako spotrebiteľom a žalobcom, ako

dodávateľom, ani samotným žalobcom v odvolaní spochybnené a namietané nebolo. Aj napriek
procesnej pasivite žalovaného, spotrebiteľovi, ako spravidla slabšej zmluvnej strane, vždy v právnom
vzťahu so silnejším a právne erudovanejším a zbehlejším dodávateľom prináleží zvýšená ochrana jeho
spotrebiteľských práv, ktorú mu súd je povinný poskytnúť ex offo, z úradnej povinnosti.

7. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 30. 06. 2015 (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.8. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

9. Predmetom odvolania, ktoré podal žalobca, je spochybnenie záveru súdu, podľa ktorého platne k
uzavretiuzamýšľanejzmluvyorevolvingovomúveremedzižalobcomažalovanýmnedošloatozdôvodu
nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrh zmluvy od oferenta - akceptácia návrhu zmluvy

oblátom bez výhrad, zmien či doplnkov), pričom súd prvej inštancie zmenené a doplnené údaje v bode 6
zmluvy oproti bodu 5 zmluvy (konkrétne v údaji o „predpokladanej RPMN“ a „RPMN za úver“) považoval
za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý podliehal schváleniu a akceptácii žalovaným, ako úverového
dlžníka.

10. Odvolací súd, reagujúc na konkrétne odvolacie argumenty žalobcu, pri povinnosti vysporiadať sa s

nimi (§ 387 ods. 3 CSP), konštatuje, že nemožno nič namietať voči odvolacej námietke, že údaj o RPMN
je údaj vypočítavaný na základe presne špecifikovaného vzorca obsiahnutého v osobitnej právnej norme
- zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spôsob výpočtu RPMN, teda ako a kedy
sa tento údaj o RPMN vypočítava, je taktiež presne týmto osobitným zákonom ustanovený. Je však
nutné zdôrazniť, že týmto osobitným zákonom je súčasne tento údaj o výške RPMN (okrem množstva

iných údajov, ktoré musia byť jasne, zreteľne, nezameniteľne a jednoznačne určito uvádzané priamo v
texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere), považovaný za jeden z nosných, základných a najdôležitejších
údajov, ktorý slúži spotrebiteľovi pre jeho informáciu v zásadných otázkach o jeho úvere a je výslovne
zákonom,konkrétneustanovením§9ods.2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.,požadovanýzaobligatórnu
(a teda podstatnú, esenciálnu) náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na

uvedené potom neobstojí odvolací argument žalobcu, že určenie podstatných zložiek právneho úkonu
pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka a podľa ktorého výlučne len pri absencii
Obchodným zákonníkom požadovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere možno prijať záver,
že zmluva o úvere nevznikla. Takýto záver nie je úplný, pretože zmluva o úvere je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku, avšak ako osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy pokiaľ je uzatváraná

medzi dodávateľom a spotrebiteľom podlieha okrem lex generalis aj právnemu režimu lex specialis,
ktorým je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý požaduje okrem všeobecných náležitostí aj uvedenie
ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnutých v ustanovení § 9 ods. 2
písm. a/ až aa/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

11.OdvolacísúdvnadväznostinaobsahkonkrétnejŽiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno mať za to,
že v danom prípade platne došlo k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z hľadiska platnej
akceptácie návrhu - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo strany žalovaného. V danom prípade
žiadal žalovaný podľa bodu 5 (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere) zmluvného formulára úver

vo výške 1.140,- eur s tým, že úver bude splácať v 36 mesačných splátkach vo výške po 40,19 eur
mesačne, pričom v tomto bode žiadosti je obsiahnutý aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť
1560,84 eur, údaj o predpokladanej RPMN za úver, ktorá mala byť vo výške 26,68 %, ročná úroková
sadzba úveru mala byť vo výške 17,46 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 34,42 %,
„poskytnutá“ čiastka revolvingu vo výške 1.140 eur (revolving poskytnutý nebol), predpokladaná RPMN

po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 26,68 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola uvedená
vo výške 17,46 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu mal byť 114 eur. Takto vyplnený formulár
žiadosti o požadovanom úvere žalovaný podpísal dňa 12.05.2020. Na formulári sa v bode 6 uvádzajú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným usmernením pre dlžníka "nevypĺňať." Tento bod
celkom zjavne až následne vypĺňa veriteľ a súdy majú v množstve obdobných prípadoch svedeckými

výpoveďami tak dlžníkov, ako aj viazaných finančných agentov (ktorí v mene veriteľa uzatvárajú zmluvy)
verifikované, že táto časť žiadosti vyplňovaná pri jej podpise úverovými dlžníkmi nie je, ale je doplnená
až neskôr, po tom, čo viazaní finanční agenti zašlú vyplnené žiadosti v bode 5 do sídla veriteľa za účelom
schválenia požadovaného úveru a doplnenia žiadosti/zmluvy o úvere v bode 6. Obsahom tohto bodu je
schválená výška úveru/úverového limitu vo výške 1.140,- eur s podmienkami splácania s počtom splátok

36, vo výške mesačnej splátky 40,19 eur, s uvedenou celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo
výške 1560,84 eur, RPMN za úver bola vypočítaná vo výške 26,53 %, ročná úroková sadzba úveru
bola určená vo výške 17,46 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 34,42 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 1140 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1560,84eur, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola v bode 6. uvedená 26,85 % a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 17,46 %. V bode 6. formulára je navyše oproti bodu 5.
určená aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu

je uvedený vo výške 114 eur. Žalobca, ako veriteľ, formulár podpísal dňa 14.05.2015 a preukázateľne
do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver, predpokladanej
RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a doplnil aj nový údaj - ročnú
úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,05 % ročne a to až po podpísaní formulára žalovaným.

12. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný vyplnením časti 5. formulára žalobcovi len navrhol, aby s
ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom predpokladom platného uzatvorenia zmluvy
je dostatočne jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej strany (oferenta) a účinné,
konkrétneavčasnéprijatienávrhu(oferty)druhoustranou,ktorejjetentonávrhurčený(oblátom)atobez
výhrad, zmien či doplnkov v zásadných (teda podstatných, obligatórnych) údajoch. Odvolací súd práve
s poukazom na osobitnú právnu úpravu spotrebiteľských úverov, na ktorú v odvolaní poukazuje a ktorou

argumentuje práve žalobca, zdôrazňuje, že časť 5. vyplneného formulára celkom zjavne neobsahovala
všetky obligatórne vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich požadovalo
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ až aa/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase vyplnenia formulára
žalovaným a je teda otázne, či by návrh - žiadosť o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vyplnená
žalovaným právne obstála z hľadiska naplnenia zákonnej požiadavky určitosti a úplnosti zamýšľaného

právneho úkonu (návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

13. Odhliadnuc od neúplnosti obsahových náležitostí už samotného „návrhu“ na uzavretie zmluvy je
však nesporné, že zmluva, ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny úkon v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 1, v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 a § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka,

je platne uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V danom
prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej obligatórne požadovanými zákonnými náležitosťami nemožno
prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a doplnkov v zásadných údajoch akceptoval
a to zhodným vyplnením časti 6. Zmluvy. Údaje sa rozchádzajú v už konštatovaných častiach, pričom

pokiaľ žalobca zmenil aj údaj o RPMN, ktorý síce nie je dojednávaným (teda dohodnutým) údajom a ako
správne argumentuje žalobca, je údajom vypočítaným, ale čo je podstatné, je to údaj obligatórny a ide o
zásadnú zmenu pôvodného návrhu žalovaného, ako žiadateľa o úver. Údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov je pritom zásadným údajom vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru, ktorý musí byť zreteľne,
jasne, pravdivo a zrozumiteľne aj pre priemerného spotrebiteľa obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom

úvere a ktorý má práve potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi a zvážiť podmienky čerpania
a splácania úveru a čo je podstatné, aj podmienky jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho. Preto
pokiaľ tento údaj, ako jeden z obligatórne vyžadovaných a zásadných z hľadiska zabezpečenia ochrany
práv spotrebiteľa, ako aj údaj o výške úroku z omeškania, boli po podpise zmluvy spotrebiteľom
neskôr veriteľom zmenené, ide jednoznačne o zásadnú skutočnosť, z ktorej vyplýva, že išlo nie o

akceptáciu oferty - návrhu na uzavretie zmluvy, ale o zmenu návrhu a teda o nový návrh zmluvy (aj tu sa
však žiada dodať, že nie úplný z hľadiska obligatórne požadovaných obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/ až aa/ ZoSÚ), ktorý mal opätovne v rámci
kontraktačného a schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu
a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán), podliehať schváleniu druhou zmluvnou stranou a

jej verifikovaniu nových údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere jej podpisom.

14. Odvolací súd okrajovo poznamenáva, že nie je pritom zásadné ani to, že nový údaj v časti 6.
formulára o RPMN je nižší, ako bol údaj o RPMN požadovaného úveru obsiahnutý v časti 5. formulára,
ktorý podpísal žalovaný. Podstatné je, že tieto dva údaje nie sú zhodné.

15. Okrem týchto konštatovaných skutočností odvolací súd pre úplnosť poznamenáva ďalšiu okolnosť,
ktorá nesvedčí v prospech transparentnosti a zákonnosti kontraktačného procesu a naopak svedčí
v prospech správnosti prijatého záveru súdu. Z obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru

vyplýva, že žalovaný požadoval výšku úveru 1.140 eur a žiadosť podpísal dňa 12.05.2015. Formulár
zmluvy o revolvingovom úvere doplnil v časti 6. a podpísal žalobca dňa 14.05.2015. Z prehľadu účtu
žalobcu (č.l. 15 spisu) je zrejmé, že žalobca poukázal v prospech žalovaného sumu 1.026 eur už
toho istého dňa 14.05.2015, teda celkom zjavne ani nemienil dať žalovanému priestor na zákonompožadovanú akceptáciu jeho protinávrhu (novej oferty) na uzavretie zmluvy (vzhľadom na doplnenie jej
obsahových náležitostí v bode 6 formulára). Potom aj pokiaľ by žalobca eventuálne preukázal zaslanie
nového návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému na jeho akceptáciu nového

návrhu veriteľa (čo sa však nestalo), by nebola ani tak naplnená zákonná požiadavka platnej akceptácie,
pretože aj pokiaľ by veriteľ preukázal, že skutočne zaslal nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere na jeho
akceptáciu dlžníkovi a tento by ho aj akceptoval a opätovne zaslal späť žalobcovi, ani táto skutočnosť
by nemohla spochybniť záver, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha v danom spore, bolo celkom
zjavne poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu, ešte v čase, kedy (aj v prípade platnej akceptácie

doplneného a zmeneného návrhu veriteľa dlžníkom, žiadny právny vzťah medzi stranami sporu ešte
neexistoval. Zmluva je (v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) platne uzavretá
až okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§
43c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj pokiaľ by teda hypoteticky došlo k platnej (neskoršej) akceptácii
nového návrhu žalobcu žalovaným, aj v tomto prípade by bolo nutné plnenie prijaté žalovaným ešte

pred zavŕšením kontraktačného procesu právne posúdiť len ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu,
pretože nárok žalovaného na prijatie plnenia od žalobcu v čase jeho prijatia (dňa 14.05.2015 - teda v
čase novej oferty žalobcu) ešte neexistoval.

16. Pokiaľ tak v čase vypĺňania časti 5. formulára žalovaný, ako žiadateľ úveru a súčasne ako spotrebiteľ

nemal k dispozícii všetky obligatórne požadované údaje o úvere tak, ako ich v písomnej podobe a v
čase uzatvárania a teda podpisovania konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovala zákonná
úprava, nemožno mať za to, že platne uzatvoril so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Správny
bol potom záver súdu prvej inštancie, že tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere je nutné kvalifikovať z
dôvodu nedodržania jej obligatórne požadovanej písomnej formy podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a/

Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

17. Súd prvej inštancie tak rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok
len na vrátenie sumy poskytnutej žalovanému spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal výrokom I.
rozsudku žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.026 eur spolu s úrokom z omeškania (v tomto výroku je

rozsudokužprávoplatný-§367ods.2vetaprváCSP)asúdprvejinštancienárokžalobcuvprevyšujúcej
časti zamietol (výrokom II. rozsudku). Následne potom súd správne vyhodnotil mieru procesného
úspechu a neúspechu oboch strán sporu a rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania v zmysle
zásady obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 1 a 2 CSP. Okresný súd konštatoval, že procesný úspech
žalobcu predstavuje 70,91 %, neúspech 29,09 % a tak je jeho čistý procesný úspech potom 41,82 % a

v tomto pomere uložil výrokom III. rozsudku povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania žalobcovi.

18. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných
skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom meritórnom výroku II., ktorým súd
vo zvyšku žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanému, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom

konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli (bol pasívny aj v odvolacom konaní).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).