Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Csp/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230147
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116230147.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XXX, F., v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 104,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 25.11.2015 sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia istiny 104,50 eur,
spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 104,50 EUR od 08.08.2016 do zaplatenia do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2014 v súlade s § 269 ods.2, § 708 a nasl., § 716 a
nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky
Zmluvu č. 7954820001, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č.
SK7756000000007954820001, čo preukazoval výpismi z účtov. Podľa dohody sa ustanovenia zmluvy
spravujú aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaný sa
s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa príslušných

ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu
vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov.
3. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým,
že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
žalobca zatvoril účet žalovaného č. SK7756000Q00007954820001, o čom žalovaného informoval

posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca
pred zatvorením účtu vykonal dňa 08.08.2016 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. SK4256000000007954828003
- táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu" alebo
„Prevedenie dlhu klienta", pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného.
V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet,
opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako

aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie
je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľúčtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu." V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových
sadzieb je istina pohľadávky 104,50 EUR (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28

% p.a. (úroková sadzba platná od 1.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

4. V konaní rozhodol súd rozsudkom č.k. 14Csp/76/2016-40 zo dňa 13. februára 2018 tak, že zaviazal
žalovaného na zaplatenie 104,50 eur a žalobu vo zvyšku zamietol.

5. Na základe odvolania žalobcu súd druhej inštancie rozsudok č.k. 14Csp/76/2016-40 zo dňa 13.
februára 2018 vo výrokoch II. a III. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v časti výroku I. ponechal rozsudok nedotknutý.

6. Predmetom konania zostal nárok na úhradu úrokov vo výške 28 % zo sumy 104,50 eur od 8.8.2016
do zaplatenia. K uvedenému odvolací súd uviedol, že po preskúmaní dôvodov rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, o jeho nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti,
ktorá vada napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Z dôvodov napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, na základe akého dôkazu konajúci súd dospel ku skutkovému záveru o
ukončení zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Sám žalobca v posudzovanom prípade takúto
skutočnosť netvrdil. Takto prijatému záveru súdu nezodpovedajú ani žalobcom predložené dôkazné

prostriedky. V uvedených súvislostiach je preto záver okresného súdu predčasný, nepreskúmateľný
a v rozpore zo skutkovým stavom zisteným veci. Tento jeho záver bol však určujúci pre zamietnutie
príslušenstva uplatnenej pohľadávky. Tiež uviedol, že došlo k nesprávnej aplikácii práva. Odvolací súd
tiež konštatuje predčasnosť právnej úvahy konajúceho súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu časti
žalobou uplatneného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia. Okresný súd nesprávne uzavrel,

že bez zmluvného vzťahu nemôže vzniknúť či zotrvať nárok žalobcu na zmluvné úroky bez ohľadu na
to, či sú zvýšené ako sankčné úroky alebo uplatnené v dohodnutej výške, (pozri bod 16. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o nároky zo zmluvného vzťahu, skutkové tvrdenia v tomto smere
produkuje žalobca. Sám žalobca však zdôraznil, že vyrovnanie účtu internou transakciou nepovažoval
za plnenie za iného. Ak súd posúdil takto uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie bez toho, aby

strany o takejto možnej právnej kvalifikácii upovedomil (rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 297 písm.
b/ CSP, t.j bez vecného prejednania), ide zároveň o prekvapivé rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k nevyjadril k žalobe ani uzneseniu odvolacieho súdu.

8. Žalobca v odvolaní zopakoval svoje skutkové tvrdenia prezentované v prvoinštančnom konaní
ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky, t.j. 28 %-ného ročného úroku za obdobie
nepovoleného prečerpania žalovaného až do zaplatenia. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie pri
právnom posúdení veci aplikovať ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
je postačujúce, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o úrokovej sadzbe na trvanlivom médiu. Žalobca

zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky,
ale i historické, čím je splnená jeho povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte. Odvolatel' tiež namietal záver konajúceho
súdu o zániku záväzkových vzťahov a tiež východisko takéhoto záveru o tom, že žalobca musel vykonať
kroky k zrušeniu zmluvy. Nie je však zrejmé, akým spôsobom súd tieto skutočnosti skúmal a čím ich

mal preukázané. V danom prípade sa jedná len o tvrdenie súdu nepodložené dokazovaním vo veci. V
tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti konštantnú judikaturu vo vzťahu k náležitému a správnemu
odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/201/2010 zo dňa 09.11.2010).

9. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého

právneho posúdenia veci, úrokov ako príslušenstva pohľadávky, skutkové tvrdenia strán neboli sporné
(nepoprela ich ani jedna zo strán) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd
nenariaďoval pojednávanie.11. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

16. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 3.12.2014 zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov. Na základe zmluvy bol zriadený účet č. 7954820001 / 5800. Zároveň
medzi stranami bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s výškou limitu
1000,- eur. Podľa obsahu sa jednalo o debetnú platobnú kartu k účtu. Dohodnutá bola aj zmluva služieb

elektronického bankovníctva, SMS notifikácie. Žalobca ďalej priložil všeobecné obchodné podmienky.

17. Podľa výpisu z účtu č. 3 bola na účte vykonaná dňa 8.8.2016 kreditná operácia vo výške 104,50
eur, ktorej predchádzali účtované položky za vedenie účtu, úroky, príplatky za vedenie účtu postihnutým
výkonom exekúcie. Súd teda nezistil, že by žalovaný vykonal pasívnu operáciu, na základe ktorej by sa

dostal so stavom účtu do debetu, záporný zostatok predstavovali neuhradené poplatky, úroky a pod..

18. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nerozporoval, k nárokom neposkytol žiadne vyjadrenia a teda
nárok a skutkové tvrdenia nepoprel. Súd preto základ nároku, pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy
104,50 eur považoval za nespornú, naviac bolo o nej právoplatne rozhodnuté.

19. Uvedená suma predstavovala podľa ďalších tvrdení žalobcu debetné operácie na účte, ktorými sa
dostal žalovaný do debetného stavu a porušil jeho povinnosti. V odvolaní žalobca zdôraznil, že debetný
stav mal súd posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ust. § 18 cit. zák. o informovaní
žalovaného o úrokovej sadzbe.

20.Súdvšaktentonázornepovažujezasprávny.Debetnýstavjemožnévytvoriťpožičanímprostriedkov,
čo žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Podľa stručného výpisu z účtu z 1.7.2016 predstavovali debetné
položky na účte mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 3,90 eur, úroky 2,12 eur, príplatok za
vedenie účtu postihnutého exekúciou 5 eur a ďalšie úroky 0,54 eur. Hoci žalobca si nedal námahu,

aby vôbec vysvetlil, z čoho žalovaná suma pozostáva. Podľa obratov na poslednom výpise z účtu za
mesiac 07/2016 možno určiť, že sa jedná o poplatky za vedenie účtu, sankcie, ktoré žalobca viedol ako
mínusovú položku a úročil sankčným úrokom. Pre právne posúdenie veci je postup žalobcu pri účtovaní
irelevantný, resp. nemôže založiť vznik práva. Nesporne, ak počas existencie zmluvy o účte žalobca
účtoval dohodnuté poplatky, na tieto vznikol nárok, avšak neuhradený nárok na zmluvné plnenie - úhradu

poplatku za vedenie účtu nemožno stotožniť s poskytnutím úveru a to ani podľa § 710 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).. Je vecou žalobcu, že pohľadávku účtuje
na účte ako debet aj keď nie je na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu, avšak debetný nárok na

účte nepredstavuje poskytnutie úveru a nemožno ho považovať ani za platbu dlžníka podľa dohody s
bankou za stavu, že na to nemá potrebné peňažné prostriedky na účte. (naviac zúčtovanie poplatku
z účtu predstavuje započítanie vzájomnej pohľadávky banky voči pohľadávke majiteľa účtu). Žalobca
nepreukázal a ani neuviedol žiadne tvrdenie o dohode, podľa ktorej v prípade vzniku záväzkov, ktoré
nemožno uhradiť z prostriedkov na bežnom účte, poskytne úver za podmienok podľa zák. č. 129/2010

Z.z.. Teda žalobca nepreukázal, že by na úhradu dlžných poplatkov, sankcií a vyčíslených úrokov
poskytol úver. Ak nevznikla zmluva o úvere, teda že žalobca na požiadanie dlžníka mu neposkytol
peňažné prostriedky, nemohlo vzniknúť ani právo na úhradu zákonných úrokov. Súd taktiež nezistil, že
by úroková sadzba 28% p.a. predstavovala zmluvnú pokutu.21.Súdžalobcovipoplatky,sankciespolusozačlenenýmúrokompriznal,nakoľkoichžalovanýnepoprel,
teda neboli sporné. Súd však nezistil zákonný dôvod, na základe ktorého by dokázal odôvodniť záver,

podľa ktorého by mohol priznať aj zákonný úrok.

22. V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet,
opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako
aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie

je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu."

23. S poukazom na ust. 3.12 VOP nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Súd však nezistil, že by pripisovaním poplatkov žalobca umožnil žalovanému
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Súd totiž nezistil
žiadne nakladanie zo strany žalovaného, teda príkaz ako napr. poplatok bol zúčtovaný na ťarchu

účtu prostredníctvom prečerpania, platobný príkaz a pod.. Jednoducho žalobca riešil pohľadávky voči
žalovanému tak, že ich pripisoval na účet aj po tom, keď na účte nemal žalovaný žiadny zostatok.
Nakoniec stav riešil žalovaný tak, že účet „zavrel“. Uvedenému súd taktiež nerozumie, čo predstavuje
právne zavretie účtu. Takýto pojem súd nezistil v príslušných ustanoveniach Obchodného zákonníka.
Ak prestal viesť bežnú účet pre žalovaného, neumožnil mu ďalej s účtom nakladať, tak logicky musel

vykonať úkony spojené s ukončením vedenia účtu. Iný dôvod prestavuje len svojvôľa, uzurpácia práva
a pod., ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

24. Súd taktiež za poskytnutie úveru nemohol považovať ani vykonanie účtovnej operácie 8.8.2016 bez
požiadania alebo príkazu majiteľa účtu, ktorou vyrovnal debetný zostatok na účte. Súd predpokladal, že

žalobca si uplatňuje práve tento nárok, že zo svojich prostriedkov vykonal úhradu dlhu žalovaného na
bežnom účte, čo však žalobca poprel. Žalovaný si musí uvedomiť skutočnosť, že ani ako banka nemôže
konať svojvoľne, vytvárať si právne inštitúty a právne úkony vkladať v neprospech spotrebiteľa len preto,
že to má zaužívané alebo mu to vyhovuje z hľadiska vedenia účtovného programu.

25. Súd preto musí zopakovať, že žalobcovi priznal poplatky, sankcie a úroky v stave v akom vykonal
vyčíslenie k 8.8.2016, avšak nejestvuje, resp. súd nezistil zo skutkových tvrdení žalobcu, že by mu mohol
vzniknúť nárok na úhradu zmluvných úrokov podľa VOP. Žalobcovi mohol vzniknúť nárok na úroky z
omeškania, avšak takýto nárok je potrebné aj uplatniť ako úrok z omeškania. Súd posudzuje nárok
podľa skutkových tvrdení a nemôže nárok na úhradu úrokov podľa VOP svojvoľne posúdiť ako úrok z

omeškania, pretože absentuje skutkové vymedzeniu so začiatkom omeškania, vznikom nároku podľa
§ 517 Obč. zák. a pod.. Úlohou súdu je posúdiť nárok, nie zastupovať žalobcu, vysvetľovať mu právne
inštitúty, nachádzať zaň nároky a pod.. Súd preto nemal inú možnosť, ako nárok opätovne zamietnuť.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Nakoľko žalobca bol po opätovnom prejednaní veci neúspešný, suma celkového úspechu - priznaná

pohľadávka a suma vyčíslených požadovaných úrokov do rozhodnutia súdu sú približne totožné,
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).