Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204247
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119204247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanielouBaranovouvsporežalobkyne:E.R.,F..XX.X.XXXX,Q.T.

A.F. XXX/X, XXX XX R. Š., zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10,
089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 674,63 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 674,63 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.3.2019 domáhal voči žalovanej primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 674,63 eura na základe toho, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov sp.zn. 14Cr/1/2017 o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľky úspešná., suma ktorú v rámci primeraného finančného zadosťučinenia
uplatnená pozostáva zo súčtu tých súm ktoré boli paušálne v rozhodcovskom rozsudku priznané, a ktorú
považuje za sumu bezdôvodného obohatenia, ktorým sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.

2. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená dňa 20.3.2019, avšak sa

k ním nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením spisu Okresného súdu Prešov sp.zn.
14Cr/1/2017 a zistil tento skutkový stav:

4. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so
sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp.zn. SRSAspA 03592/15 zo dňa 18.7.2016 bolo rozhodnuté tak,

že
1.) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 270 eur, úrok v sume 182,70 eura, úrok z omeškania
v sume 8,38 eura, poplatok v sume 170,55 eura, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 270 eur od
20.11.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 270 eura od 20.11.2014 do
zaplatenia.
2.) Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu 33 eur a poplatok za upomienku 10 eur.
3.) Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 184,10 eura.

Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť nároky uvedené v bode 1.), 2.) a 3. Tohto výroku spoločne v
mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu
s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnostitohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.2.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 03592/15 zo dňa 18.07.2016., ktoré konanie
sa viedlo pod sp.zn. 14Cr/1/2017.
V rámci žaloby poukázala na to, že sa domáha zrušenia všetkých výrokov rozhodcovského rozsudku a

to z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z., teda je tu dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený stav, stály rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo žaloby vyplýva, že citovaný zákon bol prijatý z

dôvodu potreby samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorá vyplynula
z nelichotivého stavu a skutočnosti, že na posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností
s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch, čo vyplýva z dôvodovej správy k
citovanému zákonu. Rozhodcovský súd absolútne rezignoval na svoje povinnosti, ktoré mu z novej
právnej úpravy vyplývajú. Ochránil ekonomické záujmy dodávateľa a ignoroval špecifické postavenie

žalobkyne ako spotrebiteľky, teda nepomerne slabšej strany oproti veriteľovi. Žalobkyňa citovala
ustanovenie § 28 ods. 6 citovaného zákona, resp. § 28 ods. 10 a poukázala na to, že žaloba na
rozhodcovský súd bola podaná dňa 26.11.2015 a rozhodcovský súd vydal rozsudok dňa 18.07.2016,
čím prekročil zákonnú lehotu takmer o 5 mesiacov, ale dôvody svojho nekonania neuviedol, hoci tak bol
povinný urobiť. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobkyňa podala žalobnú odpoveď, v ktorej namietala

arbitrárnosť konania, existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, absenciu zákonom predpísaných
náležitostí, rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi a neplatnosť zmluvných pokút a poplatkov, pričom
uviedla, že žiada, aby súd dôvody uvedené v žalobnej odpovedi považoval za súčasť tejto žaloby.

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2017 č.k. 14Cr/1/2017-79 bolo rozhodnuté tak,

že súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 03592/15 zo dňa 18.07.2016 a
poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 17.04.2013 uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v deň uzatvorenia zmluvy o úvere podpísali strany sporu zároveň
aj rozhodcovskú zmluvu a v čl. II, bod 1 sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere

č. 806301203 uzatvorenej dňa 17.04.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a
uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi stranami sporu predstavuje samostatnú listinu podpísanú
obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom.
Uviedol, že sa jedná o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaníajvtedy,aksícespotrebiteľpodľanejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmavšeobecným

súdom, ale v prípade, ak by podľa uvedenej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predložil žalovaný žalobkyni a táto nemohla byť individuálne
dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a dopĺňali sa do nej len údaje
o spotrebiteľovi, resp. číslo úverovej zmluvy. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je

potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neplatnú.
Nazákladeuvedenýchskutočnostípreto,podľanázorusúdu,napriektomu,žepredmetnározhodcovská
zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred
pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Keďže

ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, čo má za následok, že
rozhodcovský súd ani nemal právomoc rozhodovať o nároku žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobkyniv rozhodcovskom konaní, preto sa v danom prípade ani nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata). Z tohto dôvodu sa súd už podrobne nezaoberal posúdením dôvodnosti ďalšej argumentácie
žalobkyne a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Navyše súd poznamenal, že úverová zmluva dojednaná stranami sporu neobsahuje napr. výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.),
predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j), resp. nebolo preukázané, aby veriteľ
skúmal bonitu dlžníka z hľadiska jeho príjmov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a veriteľ mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru, teda rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom
nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. j) a zároveň je naplnené ustanovenie § 45 ods. 1 písm. i), teda že
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd taktiež zaviazal žalobkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 33 EUR a upomienky v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany žalobkyne, ktorú si uplatnil
žalovaný v zmysle bodu 7 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (VPPSÚ) vo

výške 10 EUR, pričom podľa názoru súdu má aj poplatok za upomienku charakter zmluvnej pokuty a
ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje dojednanie zmluvnej pokuty písomne v samotnej
zmluve, nie v obchodných podmienkach (rozsiahly, drobným písmom písaný text), ktorý ani dlžník
nepodpisuje. Nesplnenie tejto podmienky má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodnýchpodmienok,aleibasamotnejspotrebiteľskejzmluvy,ktorúspotrebiteľpodpisuje.Nazáklade
uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného zmluvného
dojednania.

7. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.6.2018 č.k.
21CoR/1/2018-112 potvrdil rozsudok prvej inštancie.

8. Žalobkyňa pri výsluchu v tomto konaní uviedla, že „v tom čase žila s druhom a mali už 6-ročné dieťa.

Čakala druhé dieťa, bola vo vysokom štádiu tehotenstva a keďže už mala predtým z Pohotovosti úver,
tiež to bol v takej nízkej sume a nevládala ho splácať, oni ju v jednom kuse telefonicky a SMS vyzývali,
aby ho zaplatila, aby platila, vyhrážali sa jej zobratím majetku a psychický tlak už bol taký neúnosný, že to
chcelanejakýmspôsobomporiešiť.Druhsivtomčasehľadalzamestnanie,nemalprácu.Nemalažiaden
príjem, a tak pristúpila na to, že jej dajú ďalší úver a z tohto úveru vlastne vyplatí ten predchádzajúci

úver ohľadom ktorého jej neustále vyvolávali a celkovo jej po poskytnutí úveru zostala len suma 30
eur. Keď sa jej potom narodil syn o mesiac, vedel žalovaný, že nemôže splácať predmetný úver, že je
na materskej, že nemá finančné prostriedky a celý ten kolotoč nasledoval ďalej. Mala z Pohotovosti
niekoľko úverov, ktoré boli takto brané. Aj v priebehu rozhodcovského konania mala neustále telefonáty
od Pohotovosti, aby zaplatila. Systém, ktorý mali nastavený bol taký, že jej o 23.00 hod. zazvonil telefón

s ich číslom, ktorý mala uložený a už sa nikto neozval a bol tam len odkaz na odkazovači. Ešte takéto
telefonáty boli aj neskôr. V tom čase, keď úver brala, nezisťoval žalovaný, či má schopnosť zaplatiť tento
úver. Nemali príjem v rodine., pracovala len na dohodu v bufete spríjmom okolo 400 eur, bola ešte pred
pôrodom. Potom mala len rodičovský príspevok. V podstate nikto sa nezaujímal o to, či môže splácať
tento úver. Riešilo sa len to, či sa z tohto úveru zaplatil tamten predchádzajúci úver, takže si vôbec

neuvedomovala tú výšku, ktorú má v podstate zaplatiť za poskytnutie tohto úveru“.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 674,63 eura v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14Cr/1/2017.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívnou neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritériá pre vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku. Novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia oproti pôvodnej právnej úprave prijatej v roku 2007, pretože
sa v súčasnosti od 10.6.2013 poskytuje aj bez toho, aby porušenie práv alebo povinností spotrebiteľa
ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Ak porušenie práv alebo povinností ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo i len hrozila,

základ nárok na primerané finančné zadosťučinenie je v každom prípade preukázaný a je daný.
Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu satisfakčnú a sankčnú, aj odradzovaciu, čo
znamená, že má vyplniť medzeru medzi tým, akým intenzívnym porušením práva zo strany dodávateľa
spotrebiteľských služieb bolo právo porušené a zasiahlo sa do sféry spotrebiteľa a je potrebné aj
uvažovať o takom účele primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým by bola aj kompenzácia

toho, že spotrebiteľa vyvolaním súdneho sporu zabezpečil ochranu práv, ktoré týmto rozhodnutím boli
vyvolané aj pre ostatných spotrebiteľov, nakoľko je potrebné, aby dodávatelia spotrebiteľských služieb v
každom ohľade na základe judikovaných rozhodnutí nielenže sa nedopúšťali v takej intenzite porušenia
práva, ktoré bolo vyslovené judikovaným rozhodnutím, ale aby upustili od takéhoto správania aj voči
ďalším spotrebiteľom.

Keďžesúdpovažujeochranuspotrebiteľazaústavnéprávoaprávo,ktoréspotrebiteľovipatríajzdôvodu
jeho postavenia v predmetnom právnom vzťahu ako nepochybne slabšej strany, je potrebné uvažovať
aj o tom, že primerané finančné zadosťučinenie má mať charakter ako individuálnej, tak aj generálnej
prevencie a v danom prípade tieto nároky sú splnené.
Vovzťahukvýškeprimeranéhofinančnéhozadosťučineniatátobymalabyťprimeranáakohovoríznenie

zákona a mala by odzrkadľovať konkrétne okolnosti prípadu s tým, že je už na úvahe súdu, akú výšku
v danom prípade považuje za primeranú a danú okolnostiam prípadu.

13. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade
namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade
determinovanýprincípompotrebyzvýšenejochranyspotrebiteľa.Tenvychádzazpožiadavkykorektných
spotrebiteľskýchzmlúvvočispotrebiteľom,zozákazuzneužívaniadominantnéhopostaveniadodávateľa
a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán.

14. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14Cr/1/2017 žalobkyňa úspešne
uplatnila porušenie spotrebiteľského práva., pričom sa žalovaný dopustil množstva závažných porušení
spotrebiteľského práva., uplatňoval nároky, ktoré už boli judikované ako nedôvodné pre neprijateľnosť

zmluvných dojednaní v iných obdobných sporoch vedených žalovaným., a napriek tomu ich žalovaný
uplatnil v rozhodcovskom konaní a v rozhodcovskom konaní neboli spochybnené, hoci rozhodcovský
súd musel mať vedomosť o rozhodnutiach vydávaných v súdnom konaní o neprijateľnosti určitých
zmluvných dojednaní a vôbec o neprijateľnosti a neplatnosti spôsobom, akým ich uzatváral žalovaný,
samotných rozhodcovských zmlúv.

15. Žalovaný ani voči nároku neoponoval, k doručenej žalobe sa vôbec nevyjadril.

16. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadol k tomu, že žalovaný sa svojím
konaním mienil na úkor žalobkyne obohatiť najmenej o sumu, ktorá predstavovala priznané nároky v

rozhodcovskom rozsudku a to sumu 270 eur, úrok v sume 182,70 eura, úrok z omeškania v sume 8,38
eura, poplatok v sume 170,55 eura, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 270 eura od 20.11.2014
do zaplatenia, úroku z omeškania ov výške 5 % ročne zo sumy 270 eur od 20.11.2014 do zaplatenia,zmluvnejpokutyvovýške3eurapoplatkuzaupomienkuvovýške10euratrovrozhodcovskéhokonania
vo výške 184,10 eur, a preto považuje aj výšku tohto zadosťučinenia za primeranú okolnostiam prípadu.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).