Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010339
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2020:6819010339.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému I..

V. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 1. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I.. V. R.,
T.. XX. XX. XXXX D. W., U. H. I. R. XXX/XX, M.

j e v i n n ý, ž e

dňa XX. XX. XXXX o 12.40 hod. v M. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Suzuki SX4,
evidenčného čísla M., pričom pri prejazde križovatkou z vedľajšej cesty, ul. A. Hlinku, priamym smerom
na ul. 1. mája porušiac ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, nedal prednosť v jazde cyklistke I. G. prichádzajúcej z pravej strany
po hlavnej ceste, po ul. W., odbočujúcej vľavo na ul. Z.. R., následkom čoho došlo k zrážke vozidla s
bicyklom a následnému pádu poškodenej I. G. na vozovku, v dôsledku čoho utrpela podľa znaleckého

posudku trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunutím úlomkov s čiastočným vykĺbením nohy v
ľavom členku, na ktoré zranenie bola liečená a práceneschopná nie menej ako 112 dní, t. j. do 21. 07.
2019,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. h/ Trestného zákona.

Z a t o mu s ú d u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného I.. V. R. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej I.
G. a svedkov I. U., Y. C., V.. C. Y., N. D. Z. N. W.a. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj znalci MUDr.
Dušan Hrubala, CSc. a Ing. Ľubomír Žofaj, a taktiež boli prečítané listinné dôkazy.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,žemuselvidieťcyklistkuaznalectvrdil,žejukvôlipravému
stĺpiku v aute a kroviu nevidel. Zbadal ju napriek tomu stĺpiku a kroviu, preto zastavil na značke „daj
prednosť v jazde“. Celý čas cyklistku sledoval a pohol sa až keď vedel, že mu uvoľnila jeho jazdnú dráhu.
Keď sa pohol prešiel asi 4 metre a zbadal cyklistku na ľavej strane mimo jej dráhy a bola zakliesnená

a nohy mala prekrížené o bicykel a mala nohu zlomenú. Sedela na bicykli a nohy mala prekrížené cez
bicykel. Potom som ju vytiahol z bicykla a postavil som ju. Stála iba na pravej nohe a na ľavú nohu
nevedela dostúpiť. Povedala, že jej je zle, tak poprosil okoloidúcich, aby mu ju pomohli dať do môjho
auta. Nikto mu nepomohol, tak ju sám posadil do auta a ona mu na to povedala, že sa ospravedlňuje,
že mu vbehla pod auto. Povedal niekomu, kto bol nablízku, aby zavolal sanitku a ona zatiaľ sedela

v aute. Povedal tomu pánovi, ktorý volal sanitku, že nech povie, že je I.. R. a nech urýchlene pošlú
sanitku. Išiel potom za MUDr. Uhrinom sa informovať, ako je na tom poškodená a potom až išiel na
políciu. Medzitým prišiel dopravný policajt Polák a poškodená mu povedala, že ju zrazil. Keď prišiel za
poškodenou do nemocnice, tak sa mu ospravedlňovala, že povedala na neho, že ju zrazil. Policajt mu
povedal, že mu jasne na aute vidno, že ju zrazil, ale to už mal poškrabané predtým. Tak išli k poškodenej

pozrieť bicykel a na ňom nič nebolo vidno, tak si myslel, že je to uzavreté. Potom bol za MUDr. Uhrinom
a on mu povedal, že ju zrazil, čo dedukoval podľa tej zlomeniny, tak preto sa potom priznal, že ju zrazil.
Keď vypovedal v postavení obvineného, tak si policajt získal jeho dôveru, pretože mu ďakoval, že liečil
jeho ženu a že je šikovný doktor a následne na to mu povedal, že vzhľadom na jeho vek mu neverí ani
slovo a že neverí ani MUDr. Uhrinovi a že verí iba znaleckému posudku a kamerovému záznamu. Na to

on povedal policajtovi, že to ľutuje, že ju zrazil, ale nevedel si to predstaviť ako ju mohol zraziť, pričom
kamerový záznam mu vôbec neukázal. Ešte mu povedal vyšetrovateľ, že keď sa prizná, tak dostane
iba pokutu 200,- € a nič viac, tak sa priznal. Jeho sused mu poradil to, že má právo na preštudovanie
vyšetrovacieho spisu, tak išiel na políciu a vtedy mu ukázali spis aj kamerový záznam a aj znalecký
posudok, kde bolo uvedené, že k zlomenine nedošlo nárazom, ale v dôsledku pádu, tak vtedy povedal,

že nechce žiadnu pokutu a že to neurobil.
Na otázky ďalej uviedol, že sanitka prišla na miesto činu, zobrali poškodenú a on odišiel sám do
nemocnice, kde čakal asi 10 min. Policajt Polák prišiel tam za ním a urobili obhliadku auta na parkovisku
v nemocnici, potom išli do domu poškodenej zadokumentovať jej bicykel, ktorý sa dostal do jej domu tak,
že požiadal niekoho, kto bol tam ešte kým odišiel do nemocnice, aby odniesol bicykel k nej domov. Keď

prišla sanitka už bol bicykel opretý o stĺp. Poškodená ho poprosila, aby jej vybavil nemocnicu a postaral
sa jej o bicykel. Poškodená ho poprosila, aby sa za ňu aj v nemocnici prihovoril, tak povedal chirurgovi,
že nech sa postará o ňu ako o jeho matku. Potom s Polákom nafotil auto, bicykel u poškodenej doma a
potom sa s Polákom vrátili za MUDr. Uhrinom do nemocnice a vtedy mu Uhrin povedal, že poškodenej
spôsobil zlomeninu.

Svedkyňa poškodená I. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, na tú nehodu si už veľmi
nepamätá,leboužpamäťjejtakneslúži.Poprehratívideozáznamuzjejvýpovedezprípravnéhokonania
uviedla, že keď ju vzali do sanitky, dávali jej policajti fúkať, ale vôbec nevládala a v tom sa niekto nahol do
auto, kto videl tú nehodu a povedal policajtom, že nie ona jemu nabúrala do auta, ale že obžalovaný ju

zrazil. Keď bola po operácii a mala sádru na nohe, tak boli policajti u nej doma a chceli, aby vypovedala,ale jej sa nedalo vtedy vypovedať kvôli zdravotnému stavu. To bolo ešte predtým, ako bola vypovedať na
polícii z čoho bol aj tento videozáznam. V deň nehody nebola schopná fyzicky ani psychicky vypovedať
a ani sa o to policajti nesnažili. Nepovedala tie slová, ktoré tvrdil obžalovaný že mu povedala, že ju mrzí,

že ho udala a že ona mu vbehla do cesty. Keď jazdí na bicykli, tak vždy dvíha ruku ako znamenie o
smere jazdy ešte pred odbočením, nie počas odbočenia, tak ako sa má dávať.
Pri výsluchu v prípravnom konaní, ktorý je zachytený na videozázname, poškodená uviedla, že pri
prechode križovatkou rukou ukazovala, že mieni odbočiť doľava, videla ako na križovatke stojí auto,
ktoré bolo nasmerované od tej vedľajšej cesty, na ktorú ona odbočovala, pričom ako ona odbočovala

z hlavnej cesty na vedľajšiu, to auto sa pohlo, aj keď ona to ako sa to auto pohlo nevidela, ale ona do
toho auta nenarazila, takže sa to auto muselo pohnúť a naraziť do nej, následkom čoho ona spadla a
udrela si ľavú nohu tak, že nevedela na ňu vstať. Potom ku nej prišiel obžalovaný a povedal jej že je
lekár a posadil ju do jeho auta.

Svedok I. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v ten deň v práci a zbierali smeti, lebo pracuje

vo firme Brantner ako šofér a klasicky šoféroval smetiarske auto po ulici X. G. K. smerom na W. ulicu.
Prichádzalikukrižovatkeaodautaobžalovanéhobolivzdialeníasi30metrov.Zbadalautoobžalovaného
keď prichádzalo do križovatky a zastalo. Cyklistka išla z ulice W. a vzhľadom na jej trajektóriu trasy mal
pocit, že ide odbočiť doľava. Či dala znamenie nevidel, lebo si kontroloval aj zrkadlá a keď sa znovu
pozrel dopredu, tak už pani ležala na zemi bokom tela a bola stále na bicykli, ale už na zemi, bola tak

pri ľavej prednej časti vozidla asi 1 meter od auta. Zaparkoval auto a išiel tam aj s kolegom a hneď
zavolal záchranku. Obžalovaný vyzeral, že bol v šoku, ale pomáhal pani postaviť sa aj s jeho kolegom.
Všetci ju nejako posadili do auta obžalovaného na miesto vodiča. Nevedela stáť tak ju nejako chytili
a preniesli. Potom išli na chodník k autu obžalovaného a čakali na sanitku. Obžalovaný sa s ním po
nehode už nerozpráva.

Svedok Y. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vyslaný k nehode, lebo pracuje ako policajt na
dopravných nehodách. Keď tam prišiel na miesto nehody asi polhodinu po nehode, bola tam sanitka,
auto tam už asi nebolo, tak už tam nebol asi ani vodič. I.. R. dali fúkať v nemocnici, lebo vedeli, že on bol
vodič. Keď prišli na miesto nehody, neboli tam už ani smetiari, o ktorých vedel, že tam boli. Požiadal I.. R.,

aby postavil vozidlo tak, ako bolo v čase nehody. Potom sa dohodli, aby prišiel ešte v ten deň na výsluch,
je to v zápisnici. V podstate sa priznal, že on mal nehodu s cyklistkou, že ťukol do nej a ona spadla. Videl
ju na zemi, že má zlomenú nohu a jeho povinnosť bola ju naložiť do auta a odviesť do nemocnice. Políciu
volali asi z nemocnice sestričky, oni musia volať, keď ošetrujú pacienta, ktorý uviedol, že mal dopravnú
nehodu. Robil potom obhliadku vozidla a predný nárazník bol poškriabaný resp. oškretý. I.. R. vravel, že

tá ľavá predná časť nárazníka môže byť poškodená nárazom tej cyklistky. Požiadal I.. R., aby postavil
auto tak ako bolo v čase nehody, a tak to zadokumentoval. Vtedy ešte nevidel kamerový záznam a keď
videl kamerový záznam, tak zistil, že auto mal postaviť viac dopredu do križovatky. Bicykel už nebol na
mieste nehody, keď znova prišli na miesto nehody z nemocnice, niekto ho odniesol poškodenej domov.
S poškodenou sa určite rozprával v nemocnici, povedala priebeh dopravnej nehody, že išla normálne

po hlavnej a zabočila doľava a potom došlo k nárazu, to mu povedala v deň nehody. Prvýkrát sa s
obžalovaným stretol v nemocnici, kde sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00 promile a potom
išli s autom na miesto nehody. Obžalovaný stále hovoril, že mu to je ľúto, čo sa stalo, že to neurobil
naschvál. Tvrdil, že cyklistku videl a že sa pohol trocha a potom došlo ku kontaktu auta a bicykla. V
podstate to nebol čelný náraz, ale náraz bol nárazníkom v ľavej prednej časti vozidla. Je to ľavý roh

vozidla a nemohol napísať do zápisnice o nehode, že ľavý roh alebo čelný náraz, ale napísal bočný
náraz, lebo to bolo na rohu tej zahnutej ľavej časti nárazníka. I.. R. ešte pri výsluchu uviedol, že ako
videl tú cyklistku pri vozidle, tak zahol kus doprava, aby nedošlo k nárazu a že bokom ťukol do nej.

Svedok Ing. C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vyšetrovateľ v tejto veci, kedy z Dopravného

inšpektorátu prevzal spis a hneď pribral znalca MUDr. Hrubalu kvôli zraneniam poškodenej. Obžalovaný
vypovedal na výsluchu presne to, čo je v zápisnici. Obžalovaný bol po výsluchu za ním, že či sa vec
nedá skončiť zmierom, že on odškodní aj poškodenú, len nechcel mať záznam v registri trestov. A keď
bolo preštudovanie spisu, tak doložil to písomné vyjadrenie, a preto zmier nemohol byť urobený.
Kamerový záznam prehral obžalovanému pred prvým výsluchom a on ešte uviedol: „Aha, takže priebeh

nie je na kamere.“ Obžalovaný bol riadne poučený pred výsluchom a dobrovoľne podpísal zápisnicu
o výsluchu, lebo keby nechcel, tak by to musel poznačiť, že ju nechce podpísať. Určite nepovedal
obžalovanému, že keď sa prizná, dostane len pokutu 200,- €. Pri výsluchu obžalovaného boli len on a
obžalovaný a k podpisu niekoho pribral.Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že bol za p. Y. dohodnúť sa za ten zmier, ale pred samotným
výsluchom kamerový záznam nevidel. Výsluch začal tým spôsobom, že p. Koreň mu povedal, že
kamerový záznam svedčí o tom, že on spôsobil nehodu a ešte mu povedal, že MUDr. Uhrin uviedol, že

zlomenina poškodenej bola spôsobená nehodou. Ešte mu mal svedok povedať, že je starý, že má nad
65 rokov a že jeho výpoveď nemá žiadny význam a že má sa priznať.
Svedok po pripomienkach zo strany obžalovaného uviedol, že určite nie je pravda, čo obžalovaný
uvádza. Každý výsluch začína poučeniami a určite by mu nehovoril pred výsluchom, že má dôkazy o
jeho vine alebo niečo o jeho veku. Obžalovaný videl, že je v spise kamerový záznam a opýtal sa ho

preto svedok, či ho chce prehrať a obžalovaný povedal, že áno, tak mu bol záznam prehratý. Čo sa týka
samotnej nehody obžalovanému povedal len toľko, že auto stálo dostatočne hlboko v križovatke na to,
aby bola poškodená ním zrazená.

Svedok N. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na zbernom smetiarskom aute na stupačke a
v čase nehody smetiarske auto prichádzalo ku križovatke. Videl len to, ako potom obžalovaný držal

poškodenú a prišli k nim a povedali nech ju posadí do auta, pomohli mu ju naložiť do auta. Povedal
kolegovi I. U., ktorý bol šofér nech zavolá sanitku a on potom korigoval dopravu do príchodu sanitky.
Keď prišli na mieste nehody, bolo tam auto obžalovaného a nejaká dodávka, obžalovaný a poškodená
a boli tam ešte, keď prišla sanitka. Kolega N.T. W. zobral bicykel z cesty a oprel ho o stĺp a potom niekto
ten bicykel odniesol poškodenej domov.

Svedok N. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vzadu na stupačke na zbernom aute, takže zrážku
nevidel.Pribehlikpanipoškodenejakolegasobžalovanýmdávalipoškodenúdoauta.Onzdviholbicykel
a dal ho na bok, aby mohli autá prechádzať. Potom ho odniesol k poškodenej domov, išiel na bicykli, bol
pojazdný len volant opravil, lebo bol pootočený. Okrem obžalovaného a poškodenej na mieste nehody

boli už len traja, on, Topor a Valko.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia
MUDr. Dušan Hrubala, CSc., ktorý uviedol, že poškodená pri nehode, teda 01. 04. 2019 utrpela
trojnásobnú zlomeninu ľavého členka s posunutím úlomkov s čiastočným vykĺbením nohy v ľavom

členku. Toto poranenie je vzhľadom na dĺžku liečenia a PN hodnotené ako poranenie ťažké. K
mechanizmu vzniku takéhoto poranenia je možné povedať, čo aj schematicky vykreslil na str. 13-14,
takéto poranenie vzniká nepriamym mechanizmom, čiže v prípade pádu poškodenej dochádza k
takému ťažkému podvrtnutiu členka, kedy dôjde najskôr k roztrhnutiu väzov členka a v prvej fáze k
zlomenine členka pri záklone predkolenia dôjde k zlomenine zadnej hrany kosti, a keďže tá sila pôsobí

ďalej a ten členok je uvoľnený a roztrhnutý tak dôjde k zlomeniny vnútorného členka. Všetky tieto
tri zlomeniny vzniknú naraz jedným mechanizmom. Poškodená nemala žiadne poranenia, ktoré by
svedčili o nejakom priamom náraze. Takéto poranenie, keď študoval materiál, ak jazdí na bicykli vznikajú
buď tým, keď sa noha zasekne v pedáli a cyklista padá a nevie vytiahnuť nohu, alebo keď sa noha
zasekne v bicykli alebo keď náhle padne alebo zostúpi z bicykla a vtedy dôjde k podvrtnutiu členka.

U poškodenej pravdepodobne došlo k pádu na ľavú stranu, pretože z dokumentácie vyplýva, že pri
internom predoperačnom vyšetrení sa sťažovala, že ju bolí ľavý lakeť. Mechanizmus je nepriamy. Doba
liečenia a PN takéhoto poranenia býva min. 112 dní, ale záleží aj podľa toho ako sa lieči a u starších
aj dlhšie až 160 dní. V tomto prípade by mala byť doba liečenia od 01. 04. 2019 do 21. 07. 2019, t. j.
112 dní. Pri tejto nehode nedošlo k vážnemu ohrozeniu života. K trvalým následkom je ešte predčasné

sa vyjadrovať. Dá sa to tak rok po úraze určiť. Bolestné, ktoré by poškodenej prislúchalo je 135 bodov
čo je 2 736,- €. Takéto zranenia ako mala poškodená môžu vzniknúť aj tým, že cyklista počas jazdy
zazmätkuje, dá nohu na zem, stratí stabilitu a môže dôjsť k takémuto zraneniu. Keďže sa jedná o staršiu
pani, môže dôjsť skôr k takémuto zraneniu. Nemusí byť ani tak vyvinutá kinetická energia ako pri mladom
človeku a hlavne ženy v staršom veku sú na to náchylnejšie.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru doprava cestná a strojárenstvo Ing. Ľubomír
Žofaj, ktorý uviedol, že došiel k záveru, že k nehode došlo najpravdepodobnejšie tak, ako to popísal v
plániku na č. l. 16 znaleckého posudku tým spôsobom, že cyklistka jazdiaca po ul. Litovelská odbočovala
doľava na ul. A. Hlinku. Konečnú polohu vozidla zistil pomocou videa, ktoré mal k dispozícii a vozidlo

bolo v konečnej polohe hlboko v križovatke a k nehode došlo tak, že sa zrazili navzájom osobné vozidlo
a cyklistka, ktorá odbočovala doľava. Výpočtom nárazu zistil, že cyklistka sa pohybovala rýchlosťou
približne 12 km/h a vozidlo v momente nárazu zastávalo. Od momentu prvého kontaktu po zastavenie
toto vozidlo prešlo asi len 20 cm a na tých 20 cm zastavilo približne v rýchlosti 6km/h. Podľa výpovedecyklistky ona išla plynulo na odbočovanie doľava, pričom tesne pred odbočením bola približne v strede
ulice. Vozidlo pred nárazom podľa výpovede zastavilo pred križovatkou a potom sa do križovatky pohlo a
zastavilo v blízkosti miesta nárazu, ktoré bolo zrejmé aj zo záberu kamery. Príčina nehody z technického

hľadiska v tomto prípade je ohrozenie cyklistky podľa technického výkladu pravidiel o cestnej premávke
- ohrozenie iného vodiča znamená prinútiť iného vodiča meniť rýchlosť alebo smer nenáhlym spôsobom,
to znamená, že k ohrozeniu cyklistky v tomto prípade by došlo aj vtedy, ak keby nedošlo ku kontaktu
auta s cyklistkou, pretože cyklistka mala svoju dráhu a bola na hlavnej cestne, videla, že vozidlo, ktoré
tam stojí jej dáva prednosť a nemala prečo očakávať, že toto vozidlo sa pohne jej smerom. Podľa toho

technického výkladu o cestnej premávke to vozidlo nemôže vojsť do križovatky, keď ňou nemôže plynulo
prejsť, a to znamená, že nemôže ani zastať v križovatke, a tak uvoľniť dráhu cesty cyklistky. Všetci
účastníci, keď vidia, že auto stojí pred križovatkou, tak nepredpokladajú, že vojde do križovatky a v nej
zastane. Pokladám z technického hľadiska za jednoznačné, že toto vozidlo ohrozilo cyklistku tým, že sa
priblížilo k dráhe cyklistky a pri výpočte zistil, že dokonca aj do cyklistky vozidlo narazilo.
Riešil nedávno nehodu, pri ktorej sa motocyklista zľakol vozidla, ktoré takto prudko vošlo do križovatky

a motocyklista na základe tohto zľaknutia padol. Auto zastavilo pred dráhou motocyklistu, ktorý keby
išiel rovno, tak sa nič nestane, ale aj v tomto prípade to pokladal za ohrozenie z technického hľadiska.
Obžalovaný by bol zabránil tejto nehode, keby vyčkal kým sa uvoľní cesta v križovatke. Robil výpočet
aj verzie, že by nedošlo k nárazu, ale nevychádzala mu konečná poloha bicykla, ktorá bola nakreslená
v policajnej schéme.

Po prehratí videozáznamu z kamerového záznamu z miesta nehody zo dňa 01. 04. 2019 znalec
uviedol, že cyklistka vchádzala do križovatky vo svojej pravej polovici vozovky a cez križovatku
prechádzala plynulo oblúkom tak, aby nasmerovala svoju jazdu ku pravému okraju vozovky ulice, kde
odbočovala. Dráhu cyklistky určil podľa konečnej polohy vozidla, ktorú určil z kamerového záznamu
a najpravdepodobnejšej polohy cyklistky podľa výpovedí. Konečnú polohu bicykla vyvodil z výpovede

obžalovaného, svedka Topora ako aj náčrtu miesta činu, ktorý urobila polícia.
Po doplnení znaleckého posudku po doručení dráhy cyklistky, ktorú načrtla obhajoba, zistil, že cyklistka
sa teoreticky mohla pohybovať v čase nehody spôsobom, ako to tvrdila obhajoba a vzhľadom na tú
dráhu určil aj rýchlosť cyklistky akou sa mohla v tej dráhe pohybovať - 6 km/h, ale tá dráha cyklistky
je v rozpore s ostatnými skutočnosti uvedenými v spise ako napr. výpoveď poškodenej a poškodenie

vozidla obžalovaného zo stretu s bicyklom. Bicykel po náraze aj padol na zem a neboli na ňom žiadne
poškodenia, pretože ten náraz vozidla do bicykla nebol silnejší ako samotný pád bicykla na zem. Z
hľadiska technického nevedel vylúčiť verziu pohybu na dráhe, ktorú opísal obžalovaný, ale z hľadiska
znaleckéhozanajpravdepodobnejšiuverziupovažujeznalectú,ktorábolaprvá,tedažeknárazuvozidla
a cyklistky došlo. Namodeloval situáciu v počítači, kde je model cyklistu, ktorý sa vie pohybovať ako

reálny cyklista, namodeloval tam aj váhu cyklistu a keď to urobil podľa tohto modelu, tak mu tá situácia s
nárazom a pádom veľmi dobre sedela. Namodeloval aj tú situáciu, kde cyklistka spadla sama od seba,
ale zľaknutie cyklistu sa nedá namodelovať. Zisťoval príčinu pádu cyklistky v dejovej línii bez kolízie
tým spôsobom, že auto by sa pohlo až keď bola cyklistka za jazdnom dráhou vozidla, ktoré križovatkou
malo ísť rovno, ale nevidel žiadnu príčinu, aby spadla, t. z. že by musela spadnúť náhodou práve vedľa

vozidla, pretože v tom prípade by sa nemala ani prečo zľaknúť a zazmätkovať. Bol sa osobne pozrieť
na miesto nehody a vedel aj o kanálovom poklope na križovatke, ale tento sa v dráhe cyklistky, ktorú
navrhla obhajoba, nenachádzal, takže nemohol byť príčinou pádu cyklistky.
V pôvodnom posudku vypočítal nárazovú rýchlosť, ale treba si uvedomiť, že nárazová rýchlosť sa
brzdením výrazným spôsobom mení. Zo 6 km/h vozidlo zastavuje približne na 20-tich cm, čiže o 2-3 cm

má rýchlosť len 3 km/h, preto to šuchnutie, resp. náraz je veľmi slabý, avšak pri tvrdosti vozidla a bicykla
nemôžeme hovoriť o dotyku a takýto náraz mohol tak vysunúť nárazník na aute ako je na fotografiách.
Podľa všetkého narazilo to vozidlo do bicykla tak, ako vypovedala aj cyklistka, niekde v okolí pedálu,
odťažilo to ťažisko cyklistky, a preto sa naklonila na ľavú stranu a spadla po cca. 1 metri na zem..
Po zhliadnutí fotografie rovnakého typu bicykla stojaceho vedľa vozidla obžalovaného, ktorú predložila

do spisu obhajoba, uviedol, že nerobil porovnanie s bicyklom, ale je možný náraz aj do inej časti bicykla
ako do pedálov a mohol obžalovaný vozidlom naraziť aj do nohy poškodenej. Nie je ustálené, že k
poškodeniu vozidla, ktoré je viditeľné na fotografiách, došlo pri tejto nehode a náraz vozidla do cyklistky
mohol byť aj bez toho, že by bolo poškodené vozidlo. Z technického a znaleckého hľadiska sú možné
obe verzie aj s nárazom aj bez nárazu, ale pravdepodobnejšie je, že cyklistka mala dobrú techniku jazdy

a vedela, kam ide, preto plynulo odbočovala vľavo, ale je možné aj to, že išla rovno a z ničoho nič sa
rozhodla odbočiť doľava.Miesto dopravnej nehody je zrejmé z oboznámeného záznamu o dopravnej nehode ako aj z obhliadky
miesta nehody.

V správe ošetrujúceho lekára MUDr. Jána Uhrína z 01.04.2019, ktorý bezprostredne po nehode vyšetril
poškodenú sa neuvádza, že by zranenia mohli alebo nemohli byť spôsobené nárazom vozidla do nohy
poškodenej.

Z predloženej fotografie bicykla značky Liberta v polohe pred vozidlom obžalovaného súd zistil, že

sa nejedná o totožný bicykel ako mala v čase nehody poškodená, avšak zjavne je rozmerovo veľmi
podobný, pričom pedále bicykla v najvyššej polohe sa nachádzajú nižšie, ako je viditeľné poškodenie
v prednej ľavej časti vozidla.

Obžalovanémuboli vminulostiuložené2pokutyvovýške10eurzamenejzávažnéporušeniapovinnosti
vodiča na úseku cestnej dopravy, Mesto Revúca ho bližšie nehodnotilo a v registri trestov nemá žiadny

záznam.

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Výsluch poškodenej I. G. ako aj bezprostredná reakcia obžalovaného na udalosti, ktoré predchádzali
pádu a následnému zraneniu poškodenej preukazujú, že to bola práve nesprávna technika jazdy
obžalovaného na jeho motorovom vozidle, ktorá spôsobila nehodu a udalosti opísané v obžalobe.
Poškodená si vzhľadom na jej vyšší vek ako aj jej zdravotný stav na udalosti uvedené v obžalobe na

hlavnom pojednávaní dobre nepamätala, ale na výsluchu v prípravnom konaní jednoznačne uviedla, že
ako plynulo odbočovala smerom doľava z hlavnej ulice na vedľajšiu, ukázala rukou aj smer jazdy vľavo
a zároveň jednoznačne uviedla aj to, že potom do nej obžalovaný vozidlom mierne narazil, následkom
čoho ona spadla na zem a spôsobila si zranenia uvedené v obžalobe. Síce nevidela ako sa obžalovaný
vozidlom pohol, pretože sa venovala riadeniu svojho bicykla, ale keďže ona išla popri aute obžalovaného

a nenarazila ona do neho, musel naraziť on do nej, a teda sa musel pohnúť smerom do križovatky skôr
ako ona prešla popri ňom. Tu je potrebné pripomenúť, že poškodená išla po hlavnej ceste a poškodený
bol povinný dať jej prednosť v jazde.

Výpoveď poškodenej čiastočne potvrdil aj svedok Topor, ktorý ako vodič smetiarskeho auta vzdialeného

od miesta nehody cca. 30 metrov videl, ako obžalovaný na aute zastal pred križovatkou a podľa
trajektórie jazdy poškodenej bolo pre neho zrejmé, že ide odbočiť doľava.

Obžalovaný pri prvých výsluchoch v prípravnom konaní až do preštudovania spisového materiálu
uvádzal, že on spôsobil predmetnú dopravnú nehodu tým, že narazil do poškodenej, na súde však svoju

obhajobu postavil na tom, že tieto svoje tvrdenia zmenil s tým, že spočiatku sa priznával a mylne si
dával nehodu za vinu iba preto, že ošetrujúci lekár poškodenej MUDr. Uhrín mu mal údajne tvrdiť, že
tie zranenia poškodenej spôsobil obžalovaný nárazom jeho auta do nej, pričom až neskôr obžalovaný
prišiel na to, že náraz jeho vozidla do poškodenej jej nemohol spôsobiť predmetné zranenia. Taktiež
sa obžalovaný pred súdom bránil tým, že spochybnil svoju výpoveď urobenú pred vyšetrovateľom Ing.

Koreňom, kedy sa mal ku skutku priznať, pretože ho mal údajne Ing. Koreň počas výsluchu negatívne
ovplyvňovať a viesť ho k tomu, aby sa ku skutku priznal.Za účelom preverenia tejto obhajoby obžalovaného voči jeho tvrdeniam v prípravnom konaní, kedy
sa pôvodne ku skutku priznal a chcel s poškodenou uzavrieť zmier, vypočul súd svedka Ing. Petra
Koreňa, ktorý viedol výsluch obžalovaného počas prípravného konania, ktorý jednoznačne odmietol

akékoľvek ovplyvňovanie alebo navádzanie obžalovaného k určitej výpovedi alebo k priznaniu sa.
Svedok Ing. Y. navyše uviedol, že obžalovaný mal pôvodne záujem uzavrieť zmier s poškodenou a
až po záverečnom preštudovaní spisu od toho upustil. Taktiež sa súd za účelom preverenia tvrdení
obžalovanéhooboznámilslekárskousprávouMUDr.Uhrína,ktorýponehodevyšetrilpoškodenú,pričom
v tejto správe sa nenachádza žiadna informácia o tom, či zranenia poškodenej spôsobil náraz vozidla

lebo pád alebo niečo iné, pričom je v správe len stručne opísaný skutkový stav ako ho lekárovi popísala
poškodená.

Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že spomenutá obrana obžalovaného ohľadne
zmeny jeho postoja k nemu ako vinníkovi nehody nebola zo strany obhajoby podložená žiadnymi
relevantnými dôkazmi, ktoré by logicky podporovali jeho údajné dôvody na zmenu jeho postoja ku skutku

uvedenému v obžalobe.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní bránil aj tým, že on po celý čas videl poškodenú ako išla popred
jeho auto na bicykli a pohol sa až potom, ako mu poškodená uvoľnila cestu a následne mala podľa náčrtu
trasy poškodená na bicykli prudko odbočiť smerom doľava a z neznámych príčin pri ľavej prednej časti

vozidla obžalovaného spadnúť na zem a spôsobiť si predmetné zranenia. Tieto obhajobou naznačené
skutočnosti sú však v rozpore jednak s tvrdením poškodenej ako aj s tým, čo pri výsluchu potvrdil
svedok policajt Karol Pollák, ktorý sa ako prvý po nehode kontaktoval s obžalovaným. Obžalovaný mu
po nehode povedal, že mu to je ľúto, čo sa stalo, že to neurobil naschvál, že cyklistku síce videl, ale že
sa autom trochu pohol a potom došlo ku kontaktu jeho auta s bicyklom. Aj v tomto prípade je teda možné

konštatovať, že vyššie uvedená obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedka Karola Polláka
a je zrejmé, že obžalovaný sa s odstupom času od nehody a hlavne po uvedomení si, že priebeh nehody
nie je zachytený na videozázname, snažil napriek tomu, že sa pôvodne priznal, zmeniť svoj postoj k veci
za účelom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za zranenia poškodenej.
Ďalšia obrana obžalovaného bola zameraná na spochybnenie záverov znalca z odboru cestná doprava

a strojárenstvo Ing. Ľubomíra Žofaja, ktorý v pôvodnom znaleckom posudku za vinníka nehody označil
obžalovaného, ktorý mal nehodu zaviniť tým, že nedal prednosť poškodenej prichádzajúcej po hlavnej
ceste a mal sa pohnúť smerom do križovatky skôr ako mu poškodená uvoľnila cestu. Na tomto mieste
je potrebné konštatovať, že obhajobe sa podarilo spochybniť závery znaleckého posudku Ing. Žofaja
do tej miery, že znalec po doplnení znaleckého posudku ohľadne obhajobou tvrdenej trasy cyklistky

skonštatoval, že cyklistka sa teoreticky mohla pohybovať v čase nehody spôsobom, ako to naznačovala
obhajoba, teda že išla po hlavnej ceste bez toho, aby smer jej jazdy naznačoval, že chce odbočovať
doľava, prešla popred vozidlo obžalovaného, ten sa následne pohol až keď nevidel poškodenú vo
svojom plánovanom smere jazdy, potom poškodená prudko odbočila (bez toho aby rukou po celý
čas naznačovala odbočovanie doľava) doľava a keď bola pri ľavej prednej časti vozidla obžalovaného

bez zrejmej príčiny spadla na zem. Zároveň však znalec uviedol, že tento obhajobou nakreslený a
uvádzaný údajný pohyb poškodenej je síce teoreticky možný, avšak predpokladal by náhlu smeru jazdy
poškodenej smerom doľava (čo je v rozpore s tvrdením svedka Topora ako aj samotnej poškodenej)
ako aj zľaknutie sa alebo inú nepredvídateľnú príčinu náhleho pádu poškodenej na zem, a to práve pri
ľavej prednej časti vozidla obžalovaného, pričom zľaknutie alebo inú nepredvídateľnú príčinu náhleho

pádu znalec namodelovať nevedel. Zároveň z jeho odborného hľadiska za najpravdepodobnejší priebeh
nehody považoval ten, ktorý uviedla poškodená.
Jednoznačne je však potrebné si uvedomiť, že znalec mal v tomto prípade pri hodnotení nehody značne
sťaženú situáciu, nakoľko pri nehode nevznikla žiadna brzdná dráha vozidla alebo bicykla, neexistuje
videozáznam zachytávajúci priebeh nehody a na vozidle ani bicykli neboli viditeľné znaky poškodenia

po náraze, preto znalec nemohol vylúčiť žiadny čo len trochu teoreticky možný priebeh nehody, avšak
za najpravdepodobnejší priebeh nehody považoval znalec ten, ktorý uviedla poškodená.

S takýmto záverom sa stotožnil po súhrnnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov aj súd, pričom
za kľúčovú je potrebné považovať výpoveď poškodenej, ktorá síce s odstupom času strácala schopnosť

spomenúť si na konkrétne skutočnosti ohľadne predmetnej nehody, avšak pri jej výpovedi v prípravnom
konaní tesne po nehode jednoznačne označila za vinníka nehody obžalovaného, ktorý nepočkal na
okamih, kým mu poškodená pri odbočovaní z hlavnej na vedľajšiu cestu neuvoľnila cestu, pohol sa
smerom dopredu do križovatky a jemným nárazom buď do nohy poškodenej alebo do nejakej častibicykla spôsobil pád ako aj následné zranenia poškodenej. Samotný obžalovaný výpoveď najskôr
potvrdzoval, pričom privolanému policajtovi uviedol, že sa pohol predčasne a narazil vozidlom do bicykla
poškodenej. Tu je potrebné si uvedomiť, že ak tieto skutočnosti obžalovaný týmto spôsobom opísal

svedkovi Pollákovi bezprostredne po nehode, pričom nebol predložený dôkaz, ktorý by spochybňoval
dôveryhodnosťvýpovedesvedkapolicajtaKarolaPolláka,jezrejmé,žeďalšietvrdeniaobžalovaného,že
ostal po celý čas na križovatke stáť, nepohol sa, a teda do poškodenej ani nemohol naraziť, sú absurdné,
pretože pri nehode sa jedná o nie bežnú životnú situáciu, pri ktorej má ľudská pamäť jednoznačne
tendenciu si skutočnosti zapamätať lepšie a podrobnejšie ako pri bežných rutinných životných situáciách

a ak niekto bezprostredne po nehode uvedie, že sa pred nehodou pohol smerom do križovatky a cítil
náraz do poškodenej, tak všetky ďalšie opačné tvrdenia ohľadne týchto skutočností sú len účelové a
neodzrkadľujú skutočnú situáciu pri nehode. Zároveň je potrebné si uvedomiť, ako uviedol aj znalec, ak
by aj obžalovaný nebol do poškodenej narazil, už len samotné pohnutie sa vozidla smerom do križovatky
v situácii, kedy poškodená bola ešte v jazdnej dráhe vozidla obžalovaného, by pociťovala poškodená
na bicykli za ohrozenie a mohlo spôsobiť zľaknutie sa poškodenej (že dôjde ku kontaktu vozidla s jej

bicyklom),ktorébyspôsobilopádpoškodenej.Ajvtakomtoprípadebyboljednoznačnevinníkomnehody
obžalovaný. Na záver hodnotenia dôkazov je potrebné uvedomiť si aj absolútnu nepravdepodobnosť
verzie obžalovaného, podľa ktorej by poškodená bez bližšie špecifikovanej príčiny po náhlej zmene
(náhlom rozhodnutí sa že odbočí doľava) smeru jazdy smerom ku vozidlu obžalovaného, mala spadnúť
práve pri ľavej prednej časti vozidla obžalovaného a spôsobiť si sama takéto zranenia.

V zmysle vyššie uvedených úvah súd považuje za dostatočne preukázané, že obžalovaný predmetnú
nehodu, pád a následne aj ťažkú ujmu na zdraví poškodenej spôsobil nesprávnou technikou jazdy na
jeho motorovom vozidle, kedy nedal prednosť na bicykle jazdiacej poškodenej a naplnil tak skutkovú
podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. h/ Trestného zákona

Pri ukladaní trestu vychádzal súd pri prevahe poľahčujúcich okolností hlavne z toho, že obžalovaný
doposiaľ viedol riadny život, na úseku cestnej dopravy mal v poslednom období iba 2 malé priestupky a
obžalovaný je osobou vyššieho veku. Tresty odňatia slobody uložený na úplne spodnej hranici trestnej

sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu ako aj zákazu činnosti
považuje súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za adekvátny.

Poškodený si neuplatnila nárok na náhradu škody, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.