Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201463
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: W.. W.
B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v M., G. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so
sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-

OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.
Žalobkyni sa p r i z n á v avoči žalovanému plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície
Sobrance rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 priznalo žalobkyni náhradu
za stratu na služobnom plate od 1.1.2012 v sume 49,72 € mesačne podľa § 21 ods. 1 zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.); nedoplatok na náhrade za stratu na
služobnom plate za mesiace január až november XXXX v úhrnnej sume XXX,XX € jej mal byť vyplatený

do 15.12.2012.

Žalobkyňa pracovala ako policajtka a bola uznaná invalidnou v dôsledku choroby z povolania
(tuberkulóza pľúc, diagnóza A 15.0), k pravdepodobnému infikovaniu došlo po styku s infikovaným
nelegálnym migrantom, a teda pri plnení služobných úloh. Rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva
vnútra SR č. SPC-OZ-PL-KE-128/2010 jej bola stanovená zdravotná klasifikácia D - nespôsobilá na
výkon štátnej služby v Policajnom zbore podľa § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolícievzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonč.73/1998Z.z.),
pretobolapersonálnymrozkazomviceprezidentaPolicajnéhozboruč.XXzodňa26.10.2011prepustená
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa bola neschopná
výkonu štátnej služby od 13.10.2010 do jej prepustenia zo služobného pomeru dňa 31.12.2011 a jej
liečba naďalej trvá. Po prepustení zo služobného pomeru jej bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok

s účinnosťou od 1.1.2012 v sume XXX,XX €, jej schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie
bola znížená o 30%.Žalobkyňa dňa 23.4.2012 požiadala o dávku úrazového zabezpečenia za chorobu z povolania podľa §
234 zákona č. 73/1998 Z.z., ku ktorej doložila znalecký posudok a lekársky posudok. Predložila čestné
prehlásenie, že nepoberá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti, zo závislej činnosti, podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku ani podporu v nezamestnanosti.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri určenej 30% zníženej miere schopnosti vykonávať primerané civilné
zamestnanie môže vykonávať iné civilné zamestnanie, je pre účely vyčíslenia výšky náhrady za stratu
na služobnom plate potrebné poznať výšku minimálnej mzdy za príslušný kalendárny rok, ktorá sa
považuje za príjem v prípade, ak nepracuje u žiadneho zamestnávateľa, hoci jej priznaná invalidita

umožňuje zamestnať sa. Výška minimálnej mzdy za rok 2012 bola v sume 327,20 € mesačne. Žalobkyni
by potom patril príjem minimálnej mzdy a priznaného invalidného výsluhového dôchodku za január 2012
spolu v sume XXX,XX €. Príjmom, ktorý sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. hodnotí ako
rozhodný príjem pre výpočet náhrady za stratu na služobnom plate, je aj výška invalidného výsluhového
dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný v januári 2012 v sume XXX,XX € a výška minimálnej mzdy
v prípade, že žalobkyňa má schopnosť vykonávať iné civilné zamestnanie, a tým poberať príjem zo

zárobkovej činnosti, ale tento príjem nepoberá, sa pre účely vyčíslenia náhrady za stratu na služobnom
plate považuje za jej príjem zo zárobkovej činnosti minimálna mzda za kalendárny rok 2012 v sume
XXX,XX €; iné príjmy žalobkyňa v tomto období nepriznáva.

Výška náhrady za stratu na služobnom plate po odpočítaní invalidného výsluhového dôchodku (XXX,XX

€) a minimálnej mzdy (XXX,XX €) od čistého služobného platu, ktorý žalobkyňa poberala v rozhodnom
období (XXX,XX €), predstavuje sumu XX,XX €.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24.1.2013 zamietol odvolanie žalobkyne proti
prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 a toto rozhodnutie

potvrdil.

3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/57/2013-62 zo dňa 7.8.2014 zamietol žalobu žalobkyne
protirozhodnutiužalovanéhoč.SLV-PS-PK-166/2012zodňa24.1.2013,pretoženapadnutérozhodnutie
považoval za vecne a právne správne.

4. Najvyšší súd SR, konajúc o odvolaní žalobkyne, rozsudkom sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/57/2013-62 zo dňa 7.8.2014, zrušil rozhodnutie
žalovaného č. SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24.1.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd
SR uviedol, že policajtovi postihnutému chorobou z povolania vzniká podľa zákona č. 73/1998 Z.z. voči
služobnému úradu náhrada škody, ktorá bola chorobou z povolania spôsobená. Takáto škoda sa potom

nahrádza prostredníctvom viacerých inštitútov, medzi ktoré patrí tiež náhrada za stratu na služobnom
plate upravená v ustanoveniach § 20 a § 21 zákona č. 328/2002 Z.z. - ide o nárok na náhradu skutočnej
majetkovej škody, jej cieľom však nie je akékoľvek odškodňovanie nemajetkovej ujmy. Škodou, ktorá
sa nahrádza v danom prípade, je suma, o ktorú sa znížil príjem bývalého policajta v dôsledku choroby
z povolania. Predpokladmi vzniku nároku policajta na náhradu za stratu na služobnom plate je podľa

§ 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vznik choroby z povolania, škoda a príčinná
súvislosť medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou. Skutočnosť, že žalobkyňa trpí chorobou
z povolania, nebola v konaní sporná a vyplýva z administratívneho spisu. Je tiež zrejmé, že žalobkyni
sa po prepustení zo služobného pomeru príjem znížil. Bolo potrebné vyriešiť otázku, či zníženie príjmu
žalobkynejeodškodniteľnévrámcináhradyzastratunaslužobnomplate.Spornýbolvýkladustanovenia

§ 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 328/2002 Z.z. Pre vznik zodpovednosti služobného úradu za škodu
musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: (1) pracovný úraz alebo choroba z povolania, (2) vznik
škody, (3) príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom / chorobou z povolania a vznikom škody.
Zodpovednosť za škodu je založená na objektívnom princípe. Zákonodarca vychádzal z predpokladu,
že bývalý policajt bude naďalej zárobkovo činný v tzv. civilnom zamestnaní a že náhrada za stratu na

zárobku mu bude patriť v zásade len vtedy, ak príjem z takejto činnosti v súhrne s invalidným výsluhovým
dôchodkom bude nižší ako služobný plat v rozhodnom období. Podmienku zamestnania nemožno
vyžadovaťibavtedy,aksapreukáže,žebývalýpolicajtniejezárobkovočinnýlenzdôvodu,ževovýkone
civilného zamestnania mu bráni práve zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.
Zníženie príjmu z dôvodu, že policajt sa nemôže zamestnať v primeranom civilnom zamestnaní, ktoré

by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných
miest, nie je podľa názoru Najvyššieho súdu SR v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale súvisí
so situáciou na trhu práce. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou okolnosťou a
postihuje všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ich pracovná spôsobilosť bola znížená pracovnýmúrazom alebo z iných príčin. V takom prípade nemožno na dôvod nezamestnanosti prihliadať. Okolnosť,
žebývalýpolicajtmázníženýpríjem,keďniejezárobkovočinný,možnozohľadniťlenvtedy,akdôvodom
nezamestnanosti je práve a jedine pokles jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie. Taká okolnosť

musí byť v správnom konaní preukázaná. Žalobkyňa má po prepustení zo služobného pomeru a priznaní
invalidného výsluhového dôchodku znížený príjem. Je však tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že u
nej nedošlo k viac ako 49% poklesu schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, tento pokles
je u nej 30%. Žalobkyňa je teda schopná vykonávať primerané civilné zamestnanie a nemožno bez
ďalšieho tvrdiť, že skutočnosť, že nepracuje, je adekvátnym dôsledkom choroby z povolania. Nebolo

preukázané ani to, z akého dôvodu žalobkyňa nepracuje, teda či je dobrovoľne nezamestnaná, resp. či
je evidovaná na úrade práce, či jej bolo ponúknuté primerané zamestnanie, ktoré je schopná vykonávať
na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Správny orgán je pritom povinný riadne a úplne zistiť skutočný
stav veci v rozsahu potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, čo podľa názoru Najvyššieho súdu
SR žalovaný neurobil.

5. Žalovaný v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 a
zmenil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 tak, že žiadosť
žalobkyne zamietol a náhradu za stratu na služobnom plate jej podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona
č. 328/2002 Z.z. nepriznal. Žalobkyňa v ďalšom konaní predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014, ktorým vyhovel jej žiadosti

ovyhotoveniepreukazuosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,lekárskyposudokposudkovéholekára
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.4.2014 stanovujúci mieru jej funkčnej poruchy
na 60%, znalecký posudok MUDr. B. V., H.., č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a znalecký posudok
Mgr. W.. B. V. W. č. X/XXXX zo dňa 12.12.2011. Okrem uvedených dôkazov žalovaný zabezpečil
lekársku správu posudkového lekára odboru zdravotníctva SPSČ MV SR č. SPC-OZ.PL-60/2012 zo dňa

23.2.2012, v zmysle ktorej mala žalobkyňa zníženú schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie
o 30%, záznam Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. UPS/US1/SSZODSS/BEZ/2017/10201
zo dňa 8.3.2017 a oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 35278-2/2017-BA zo dňa 12.4.2017.
Z čestného prehlásenia žalobkyne z mája 2012 vyplýva, že nemala ku dňu vydania napadnutého
prvostupňového rozhodnutia okrem priznaného invalidného výsluhového dôchodku žiadny príjem zo

zárobkovejčinnosti,zozávislejčinnosti,podnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnosti,zprenájmu,
z kapitálového majetku ani podporu v nezamestnanosti.

Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR a zo skutočnosti, že žalobkyňa nemá zníženú
schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie o viac ako 49%, ale len 30%, možno predpokladať,

že je schopná zamestnania aj po prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
Žalobkyňa nebola v rozhodnom období vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a Sociálna
poisťovňa neevidovala jej dočasnú pracovnú neschopnosť; dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne
teda trvala len do 31.12.2011. Od 1.1.2012 až do vydania napadnutého rozhodnutia jej v podaní
žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebránila žiadna prekážka. Po skončení

služobného pomeru neprejavila záujem zamestnať sa, resp. byť evidovaná na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, čím u nej neboli vytvorené predpoklady na aktívne sprostredkovanie zamestnania podľa §
32 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobkyňa je dobrovoľne nezamestnaná a jedinou
príčinou, pre ktorú v rozhodnom období nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu si vhodnej práce.

Podklady, ktoré žalobkyňa predložila v odvolacom konaní, nesúvisia s predmetom tohto konania.
Pre posúdenie nároku na priznanie náhrady za stratu na služobnom plate je podľa § 20 ods. 1
písm. a/ bod 3 zákona č. 382/2002 Z.z. je určujúcou miera poklesu schopnosti vykonávať primerané
civilné zamestnanie. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 23.4.2014
o vyhovení jej žiadosti o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bolo vydané

neskôr ako napadnuté prvostupňové rozhodnutie, preto naň nemohol prihliadať. Zmeny skutkových
okolností prípadu po vydaní rozhodnutia nemôže mať vplyv na zákonnosť posudzovaného rozhodnutie,
keďže ide o okolnosti, ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia ešte neexistovali a nijako nesúvisia s
posudzovaným nárokom. Obdobne to platí aj v prípade lekárskeho posudku posudkového lekára Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.4.2014 o miere funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu

60%.

Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď nepreveril a následne ani neprihliadal na dôvody, pre ktorénemala žalobkyňa po skončení jej služobného pomeru okrem invalidného výsluhového dôchodku iný
príjem o závislej činnosti, resp. inej zárobkovej činnosti. Na záver nedostatočne zisteného stavu veci
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o vzniku nároku na náhradu za stratu na služobnom plate v

sume 49,72 € mesačne. Nepreverením skutočných príčin absencie príjmu žalobkyne došlo k takej vada,
ktorá mala vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

II. Žaloba

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietala, že výklad § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je v rozpore s čl.
152 ods. 4 Ústavy SR. Jej zdravotný stav je tak vážne poškodený, že je nemožné, aby sa niekde
zamestnala, a toto je jediným dôvodom, pre ktorý nepracuje. Poukázala na rozhodnutie Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014, v ktorom
je miera funkčnej poruchy stanovená v rozsahu 60%. Žalobkyňa teda patrí medzi osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. V praxi si možno ťažko predstaviť, aby žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o
prácu a ten jej vydal nejaký písomný doklad, že ju nemôže zamestnať v dôsledku poškodenia jej zdravia
chorobou z povolania. Je nemožné, aby oboznamovala zamestnávateľov s tak citlivými informáciami,

akými sú údaje z jej zdravotnej dokumentácie, pretože by došlo k porušeniu zákona o ochrane osobných
údajov, antidiskriminačného zákona a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Poukázala tiež na znalecké posudky W. č. 1/2011 zo dňa 12.12.2011 a W.. J. V. č. X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX, v ktorých je podrobne rozpísaný rozsah poškodenia jej zdravia chorobou z

povolania. Ochorenie jej výrazne zasiahlo do života, mala 35 rokov, a rozhodnutím lekárskej komisie
ministerstva vnútra zo dňa 6.10.2011 bola uznaná za nespôsobilú pre výkon štátnej služby policajta,
bol zastavený jej odborný rast a bola prepustená zo služobného pomeru, pretože dlhodobo stratila zo
zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore; má aj obmedzený
výber povolania. Výrazne je obmedzená aj jej mimopracovná činnosť a súkromný život, pre ťažkosti

s dýchaním má obmedzenú fyzickú námahu, športovanie, turistiku, prácu v záhrade a v domácnosti,
zdravotný stav si vyžaduje doživotné lekárske kontroly a sledovanie. Prílohou znaleckého posudku je
aj lekársky posudok Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné K.,
v ktorom sa uvádza, že ide o viacorgánové postihnutie organizmu tuberkulóznou infekciou (postihnutie
pľúc, pohrudnice s prítomným pohrudničným výpotkom). Z ďalších lekárskych správ vzťahujúcich sa na

rozhodné obdobie od 1.1.2012 do 30.1.2013 vyplýva, že v dôsledku poškodenia zdravia chorobou z
povolania bolo nemožné, aby sa niekde zamestnala, preto nebola evidovaná ani na príslušnom úrade
práce. Keďže nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa, požiadala správny orgán o
priznanie náhrady za stratu na služobnom plate policajta.

8. Napokon, aj v personálnom rozkaze č. 10 zo dňa 26.10.2011 sa konštatuje, že zo zdravotných
dôvodov nie je spôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore. Poukázala na to, že v
Policajnom zbore možno vykonávať aj akékoľvek iné administratívne práce v kancelárii, a žalovaný v
personálnomrozkazedospelkzáveru,ženiejespôsobilávykonávaťanitietočinnosti.Žalovanýsipotom
v personálnom rozkaze a v napadnutom rozhodnutí odporuje, keď v jednom rozhodnutí tvrdí, že nie je

schopná vykonávať ani administratívne práce v Policajnom zbore a v druhom rozhodnutí tvrdí, že je
schopná vykonávať prácu. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú podľa jej
názoru vydané v rozpore s § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom tvrdenie žalovaného, že v
odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia,
sú v rozpore s obsahom spis a skutkovým a právnym stavom.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a doplnil, že znalecké posudky Mgr. W.. B. V. W. a MUDr. J. V., H.., síce
potvrdzujú, že vzhľadom na zdravotný stav má žalobkyňa obmedzený výber povolania a má obmedzenú

aj mimopracovnú činnosť a súkromný život, no nevyplýva z nich, že jej nepriaznivý zdravotný stav
nedovoľuje zamestnať sa; okrem toho boli relevantné pre vydanie rozhodnutia vo veci náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie priznania náhrady za stratu na služobnom plate. Tútoskutočnosť nevyvracia ani rozhodnutie Úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014.

10.Žalobkyňaanirazneuviedlazáujemzamestnaťsa.Ničjejnebránilo,abysauchádzalaozamestnanie
v rezorte Ministerstva vnútra SR (aj v Policajnom zbore) ako civilný zamestnanec, hoci jej dočasná
pracovná neschopnosť trvala len do 31.12.2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neprejavila
záujem po skončení služobného pomeru zamestnať sa, resp. byť evidovaná na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. Jediným dôvodom, pre ktorý nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu si

vhodnej práce.

11. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyňa výslovne v žalobe nepožiadala o nariadenie
pojednávania a ani žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.
13. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj

len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle
ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú
do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku
zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2)

zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť
iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,

teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie
právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

15. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi,

ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa
§ 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu
alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane
výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako

služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta
alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invaliditysa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom
profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým
dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému

príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej
služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo
výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie,
výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z
funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny

vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je
znížená o viac ako 49%.

17. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. ak sa podstatne zmenia pomery poškodenej, ktoré boli
rozhodujúce pre určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate, možno vydať nové rozhodnutie
vo veci.

18. Podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z.z. na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 má nárok policajt
alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená
podľa § 44 najmenej o 20%.

19. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejlenSP)rozhodnutiemusíbyťvsúladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musí

ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

22. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

23. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

24. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

VI. Posúdenie veci krajským súdom

25. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.

5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie a zamietol žiadosť žalobkyne
o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate a túto náhradu jej nepriznal.

26. Žalovaný bol v odvolacom konaní viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR ohľadom
zamestnania žalobkyne po skončení služobného pomeru u Policajného zboru a zisťoval dôvody, pre

ktoré nebola v rozhodnom období zamestnaná. Dospel k záveru, že jediným dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa v rozhodnom období nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu zamestnania, hoci jej
zdravotný stav umožňoval pracovať (mala zníženú pracovnú schopnosť o 30%). Žalobkyňa naopak
tvrdila, že jej zdravotný stav neumožňoval zamestnať sa a poukázala na znalecké posudky aj personálny
rozkaz o skončení jej služobného pomeru.

27. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v odvolacom konaní nedostatočne zaoberal rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014
o vyhovení žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,lekárskym posudkom posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa
15.4.2014 stanovujúcim mieru jej funkčnej poruchy na 60%, znaleckým posudkom W.o dňa 12.9.2012
a znaleckým posudkom W. zo dňa 12.12.2011.

28.Žalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňoupredloženédôkazynemajú
vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože niektoré z nich boli vydané až po rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na jednotnosť administratívneho konania v
prvom a druhom stupni. Správny poriadok v § 59 ods. 1 umožňuje odvolaciemu orgánu aj v odvolacom

konanívykonaťdokazovanieazohľadniťajrozhodnutiaainédôkazypredloženépovydanínapadnutého
prvostupňového rozhodnutia. Ak sa žalovaný obmedzil na ničím nepodložené tvrdenie, že rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014
je vydané až po prvostupňovom rozhodnutí, a preto naň neprihliadol, tento jeho názor nezodpovedá
ustanoveniam Správneho poriadku, najmä § 59 ods. 1 SP v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z.z. Nemožno opomenúť, že citované rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok určuje

zvýšenie miery funkčnej poruchy žalobkyne na 60% (nie 30%).

29. Pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné dôsledne skúmať zdravotný stav žalobkyne a s tým aj jej
schopnosť pracovať. Žalobkyňa správne poukázala na personálny rozkaz viceprezidenta Policajného
zboru o jej prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. z

dôvodu, že stratila dlhodobo vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore zo zdravotných dôvodov.
Inými slovami, stratila schopnosť vykonávať prácu policajta aj prácu civilného zamestnanca alebo
administratívneho zamestnanca (menej náročnú prácu ako práca policajta). Žalovaný nevysvetlil, prečo
žalobkyňu na jednej strane považoval za neschopnú vykonávať aj menej náročnú prácu (napríklad
administratívnu prácu) v Policajnom zbore alebo v rezorte Ministerstva vnútra SR a na druhej strane

tvrdí, že jej zdravotný stav nebránil hľadať a nájsť si prácu u iného zamestnávateľa.

30. Znalec Mgr. MUDr. Peter V., W. v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 12.12.2011 konštatuje,
že žalobkyňa trpela dvoma ochoreniami - pľúcnou a mimopľúcnou tuberkulózou - ktoré majú závažný
zdravotný a sociálny dopad vzhľadom na zdravotné komplikácie, vek a výrazné obmedzenie žalobkyne

uplatniť sa v živote a spoločnosti. So základnými ochoreniami (TBC pľúc a TBC pleury) súvisia aj
ďalšie diagnózy: atelektáza pľúc, embólia pľúc, poškodenie pečene liekmi, pleuropulmonmálne adhézie,
chronická obštrukčná choroba pľúc, akneiformná dermatitída polieková, ľahká pľúcna hypertenzia,
asthenia somatica s únavovým syndrómom. Tieto diagnózy komplikovali priebeh a liečbu základného
ochorenia; v prípade zrastov v pohrudničnej dutine a obštrukčnej choroby pľúc ide o trvalé následky.

31. Znalec MUDr. J. V., H.., v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 12.9.2012 sa stotožnil so závermi
znalca Mgr. MUDr. B. V. W.. Súhlasil aj so záverom o výraznom ovplyvnení života žalobkyne chorobami
TBC pľúc a TBC pleury, do ktorého nepochybne patrí aj možnosť zamestnať sa a schopnosť vykonávať
prácu.

32. Žalovaný tvrdí, že Sociálna poisťovňa neevidovala v rozhodnom období dočasnú pracovnú
neschopnosť žalobkyne, a preto bola od 1.1.2012 práce schopná a mohla si nájsť vhodnú prácu. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa listom č. 35278-2/2017-BA zo dňa
12.4.2017 žalovanému oznámila, že neeviduje dočasnú pracovnú neschopnosť žalobkyne, pretože

zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na policajtov nevzťahuje.
Z uvedeného dôvodu nie je Sociálna poisťovňa vecne príslušná na vypracovanie odpovede pre
žalovaného a odporučila mu, aby sa obrátil na služobný úrad, ktorý žalobkyni vyplácal služobný príjem
počas trvania služobného pomeru (§ 79, § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Podľa názoru
správneho súdu nemožno toto oznámenie vyhodnotiť bez ďalšieho tak, že žalobkyňa nemala na

Sociálnej poisťovni evidovanú dočasnú pracovnú neschopnosť, preto bola práce schopná a mala si nájsť
prácu, tak ako to urobil žalovaný. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či zisťoval túto
skutočnosť aj u iného orgánu sociálneho zabezpečenia ako je Sociálna poisťovňa.

33. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne

zistil skutkový stav, zákonným spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v odvolacom konaní
predložila žalobkyňa, nevysvetlil, prečo mala byť žalobkyňa práce schopná, hoci sám ju v tom čase
odmietol zamestnať na výkon menej náročnej pracovnej činnosti vo svojom rezorte, a či zisťoval u
iného orgánu sociálneho zabezpečenia evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, keďžeSociálna poisťovňa na to u policajtov nemá kompetenciu. Uvedené pochybenia negatívne ovplyvňujú
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
34. Vzhľadom na uvedené vady rozhodnutia žalovaného správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného

č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa žalovaný riadne vysporiada s dôkazmi predloženými žalobkyňou
v odvolacom konaní, vyhodnotí ich jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, zistí
zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k jej možnosti a schopnosti zamestnať sa a svoje rozhodnutie
odôvodní, tak aby zodpovedalo požiadavkám určeným v ustanovení § 47 SP.

35. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP).

36.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§167SSPaúspešnejžalobkynipriznalprávonanáhradu
trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia

na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).