Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200526
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: KAER-M s.r.o., Javorová 643/8, Nitra zastúpený advokátkou

JUDr. Máriou Konrádovou, so sídlom Nitra, Farská 8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v
Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, za účasť ďalšieho účastníka: L. W., bytom S. XX, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 52307-2/2019-BA zo dňa 03. 06. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 52307-2/2019-BA zo dňa 03. 06. 2019, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 8131-19/2019-NR zo dňa 26. 02. 2019 a vec vracia
žalovanej na ďalšie konanie.

Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. 52307-2/2019-BA zo dňa 03. 06. 2019, žalovaná odvolanie žalobcu a odvolanie
zamestnanca L. W. a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 8131-19/2019-NR zo dňa 26.
02. 2019 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ako I. stupňový správny
orgán rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2019, rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia L. W., nar. XX. XX. XXXX, ako zamestnanca zamestnávateľa KAER-
M s.r.o. k 20. 09. 2015.
3. Žalobca ako zamestnávateľ a zamestnanec L. podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti
rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu. Zamestnávateľ KAER-M s.r.o. v odvolaní uvádzal, že

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, je nepreskúmateľné, spoľahlivo nebol zistený skutkový stav, a tiež vychádza z nesprávne
posúdeného stavu veci. Namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nekonkretizuje,
kedy sa preukázalo plnenie podmienok vyslania počas celej doby vyslania zamestnanca, ktoré
konkrétne podmienky vyslania neboli splnené a z ktorých dôkazov skutočnosti, ktoré tvrdí pobočka Nitra,
vychádzajú. Ako zamestnávateľovi mu do dnešného dňa nie je jasné, na základe akých skutočností
vyhlásila pobočka formulár PD A1 za neplatný. Zamestnávateľ v odvolaní ďalej uviedol, že opakovanej

preukazoval plnenie podmienok vyslania počas celej doby vyslania zamestnanca. Poukazuje na čl. 11
ods. 1 a ods. 3 písm. a/ základného nariadenia, ďalej na čl. 14 vykonávacieho nariadenia, a taktiež
na § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác a na čl. 4 Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/64/EÚ zo dňa 15. 05. 2014, nazáklade čoho je presvedčený, že vydané formuláre PD A1 nemali byť vyhlásené za neplatné, a preto
žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť.
4. Na základe podaných odvolaní žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so
zákonom.

5. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 31522/N, je
zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom KAER-M, s.r.o., s dňom zápisu 1. mája 2012.

Zamestnávateľ sa od 1. januára 2013 prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnou
poisťovňou.

Zamestnanec bol registrovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,
vedenéhoSociálnoupoisťovňou,akozamestnanecspoločnostiKAER-M,s.r.o.vobdobíod8.septembra

2015 do 31. augusta 2017.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1.
januára 2011, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná
zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca

z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem
nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej
činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona v znení zákona č. 378/2015 Z. z. účinnom od 2. januára

2016, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanostije,aktentozákonneustanovujeinak,fyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej

činnosti, ak je poberateľom
1. starobného dôchodku,
2. invalidného dôchodku,
3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,
4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,

c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie
podľa osobitného predpisu a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva
praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak

1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru

la. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu
vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo

štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná
prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo

lb. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má

trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou
v bode 1a. platí rovnako,

2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného

pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
„štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer
alebo štátnozamestnanecký pomer,3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a),

4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch
na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol tento

pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a

6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako
12 kalendárnych mesiacov a

e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného
predpisu.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára

2011,zamestnávateľpodľatohtozákonajeprávnickáosoba,ktorájepovinnáposkytovaťzamestnancovi
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na
území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára

2011, povinne nemocensky poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. a) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára
2011, povinne dôchodkovo poistený je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinnom od 1. januára 2005,
povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1. novembra 2013,

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Námietky zamestnávateľa a zamestnanca, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú
koordinačné nariadenia. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa

priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého
a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti
sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred
vnútroštátnou legislatívou.

Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov. Súčasne sa
uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,
ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) v znení neskorších zmien a doplnkov.

Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti
sociálneho zabezpečenia vzťahovať na fyzické osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva.Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu
nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského
štátu.

Podľa článku 12 (1) základného nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v
členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim
zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa,
naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie
takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

Vysielajúci zamestnávateľ musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi
zamestnávateľom a zamestnancom musí existovať priamy vzťah.
Priamy vzťah je charakterizovaný:
a) trvaním pracovnoprávneho vzťahu počas celej doby vyslania,
b) právom zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny vzťah,

c) právom vysielajúceho zamestnávateľa určiť povahu práce (toto právo sa nevzťahuje na určenie
podrobností týkajúcich sa druhu práce a jej výkonu alebo základnej povahy poskytovanej služby),
d) podmienkou odmeňovania (vyplácanie mzdy) za vykonanú prácu počas doby vyslania zamestnanca
vysielajúcim zamestnávateľom,
e) právomocou začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi.

Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým musí
na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú charakterizované najmä týmito
prvkami:

a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa
na účely sociálneho zabezpečenia na území Slovenska najmenej dva mesiace pred vyslaním
zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch
s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov
sociálneho zabezpečenia,

b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z
celkového počtu zamestnancov na území Slovenska počas vyslania ostatných zamestnancov,
c) predpokladaným, aspoň 25% obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území
Slovenska počas obdobia vyslania zamestnanca,
d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a

zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov),
e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje na Slovensku a v prijímajúcom členskom štáte,
f) miestom, kde na Slovensku a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci,
g) miestom náboru vyslaného zamestnanca.

Vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať všetky požiadavky na uplatnenie
inštitútu vyslania.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,
prvým krokom je určenie toho, či vykonáva podstatnú časť činnosti, t. j. najmenej 25 % z celkového

pracovného času a/alebo dosahuje najmenej 25 % z celkovej odmeny v členskom štáte bydliska.

Zamestnávateľ ako spoločnosť nedosahovala od roku 2012 do roku 2017 obrat vo výške 25 %, čo
je jedna zo základných podmienok pre udelenie formulárov PDA1 pre vyslanie zamestnancov do
zahraničia.

V Úradnom vestníku Európskej únie bolo zverejnené rozhodnutie č. A2 z 12. júna 2009 týkajúce
sa výkladu článku 12 základného nariadenia, v ktorom je problematika vysielania zamestnancov a
samostatne zárobkovo činných osôb podrobne vysvetlená.V uvedenom rozhodnutí je okrem iného uvedené, že príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu
zamestnania spolupracujú pri vykonávaní uvedených kontrol a v prípade akejkoľvek pochybnosti

týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 12 základného nariadenia.

K zisteniu, že zamestnávateľ nemá od svojho založenia žiadnu prevažujúcu činnosť v krajine pôvodu, t.
j. v Slovenskej republike, dospela francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia na základe vlastného
šetrenia. V súvislosti s uvedeným došlo k výmene informácii medzi oboma inštitúciami, pričom

francúzska inštitúciou sociálneho zabezpečenia požiadala Sociálnu poisťovňu o odobratie prenosných
dokumentov A1 udelených zamestnancom zamestnávateľa na základe protokolu o nelegálnej práci
vypracovaného DIRECCTE. Sociálna poisťovňa na základe dohody o spolupráci požiadala o preverenie
uvedenej veci Národný inšpektorát práce a zároveň vykonala v zmysle zákona v znení neskorších
predpisov u zamestnávateľa aj vlastnú vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa (dôkaz:

Protokolyč.700-1110103016-AG02/16,zodňa 11.novembra2016ač.700-1110066217-AG02/17,
zo dňa 20. decembra 2017 o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, listy z Národného inšpektorátu práce, odbor inšpekcie práce, oddelenie
pracovnoprávnych vzťahov č. OPPV/BEZ/2017/6244, OPPV/BEZ/2018/2184, zo dňa 4. januára
2018 a 17. januára 2018, Vec: Žiadosť o poskytnutie informácie - odpoveď). Sociálna poisťovňa a

Národný inšpektorát práce dospeli k rovnakému zisteniu o rozsahu výkonu činnosti zamestnávateľa na
území Slovenska vo vzťahu k výkonu činnosti na území Francúzka (v roku 2015 9,63%, v roku 2016
2,13% a v roku 2017 4,89%, t.j. menej ako 25% rozsahu výkonu činnosti) ako francúzska inštitúcia
sociálneho zabezpečenia.

Na základe tejto skutočnosti sa nepreukázalo splnenie podmienok vyslania počas celej doby vyslania
zamestnanca. Vzhľadom na túto skutočnosť boli PDA1 formuláre č. 15-00082984-110-000-A-1993852
(za obdobie od 9. septembra 2015 do 12. októbra 2015), č. 15-00086025-110-000-A-1997035 (za
obdobie od 13. októbra 2015 do 30. novembra 2015), č. 15-00099360-110-000-A-2010594 (za obdobie
od 1. decembra 2015 do 22. decembra 2015), č. 16-00008089-110-000-A-2023659 (za obdobie od 8.

januára 2016 do 4. apríla 2016) a č. 16-00046549-110-000-A-2060679 (za obdobie od 5. apríla 2016
do 5. júla 2016 vyhlásené za neplatné.

Ku dňu 20. septembru 2015 bol zamestnanec prihlásený do systému sociálneho poistenia v zmysle
právnych predpisov Slovenskej republiky správne, pretože vyslaný na výkon činnosti na územie

Francúzska bol až od nasledujúceho dňa, t.j. od 20. septembra 2015. Formulár PD A1, ktorý potvrdzoval
určenie slovenskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca od 20. septembra 2015, bol vyhlásený za
neplatný. Z uvedeného dôvodu bol zamestnávateľ povinný podať odhlášku za zamestnanca ku dňu 20.
septembra 2015. Túto povinnosť si nesplnil vôbec.

Podľa § 209 ods. 1 zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 1. augusta 2006, rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ustanovenia § 209 ods. 2 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinnom od 1. júla 2016,
rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka
Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

Podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej

poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.Podľa ustanovenia § 209 ods. 5 zákona v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinnom od 1. júla 2016,
poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,
v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní.

Výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, pretože je v ňom uvedené, na základe

ktorého ustanovenia zákona bolo rozhodnutie vydané a ako bolo rozhodnuté vo veci vzniku povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca zamestnávateľa.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti ustanovené v § 209 ods. 4 zákona, pretože je
v ňom uvedené, na základe akých právnych predpisov a akých skutkových zistení Sociálna poisťovňa,

pobočka Nitra, dospela k výroku napadnutého rozhodnutia.

Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď
príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods.
4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý

úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona v znení
neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov
konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon
v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať

možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24.
februára 2011).

Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z
vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu
veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú

skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

Na zamestnanca sa od 20. septembra 2015 v súlade s článkom 11 (3) (a) základného nariadenia
vzťahuje uplatniteľná legislatíva Francúzska. Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia

Francúzska dospeli k zhode vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca od 9. septembra
2015 v rámci zmierovacieho dialógu, ktorého postup upravuje rozhodnutie Správnej komisie pre
koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A1, z 12. júna 2009.

Každé rozhodnutie Sociálnej poisťovne je individuálnym správnym aktom vydaným na základe zákona,

ktorým sa zakladá, mení alebo ruší konkrétne právo alebo povinnosť individuálne určených subjektov,
na ktorých sa vzťahuje.

II.

6. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a domáhal sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 52307-2/2019-BA zo dňa 03. 06. 2019. Žalobca poukázal,
na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nedostačujúce, pretože v ňom absentuje
uvedenie, na základe akých skutočností dospel k výroku rozhodnutia. Bližšie nekonkretizoval, kedy
sa nesplnili podmienky vyslania a z ktorých dôkazov tieto tvrdenia vychádzajú. Podľa žalobcu

podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu. Zo všeobecného pravidla uvedeného v čl. 11
ods. 3 písm. a/, základného nariadenia, existuje výnimka upravená v čl. 12 ods. 1 Nariadenia pre
vyslaných zamestnancov: „Osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v menezamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná
do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha
právnym predpisom za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a že

táto osoba tam nie je vyslaná aby nahradila inú vyslanú osobu“.
To znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa registrujú podľa platných právnych predpisov
štátu a v tomto vysielajúcom štáte platia poistné na sociálne zabezpečenie. Na základe žiadosti
zamestnávateľa a zamestnanca o vystavenie prenosného dokumentu A1 na pobočke sociálnej
poisťovne bol vystavený dokument PD A1, ktorý potvrdzuje to, že zamestnanec počas celej doby

vyslania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia a vyslaný zamestnanec
sa ním preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom štátu, do ktorého
bol vyslaný. Žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania, ktorá za dohodnutú odplatu prenajíma
zamestnancov k užívateľským zamestnávateľom, a teda jeho obrat vo veľkej miere ovplyvňuje výška
mzdy agentúrnych zamestnancov, ktorých prideľuje užívateľským zamestnávateľom. Je presvedčený,
že v súlade s koordinačnými predpismi sa v jeho prípade malo prihliadať na výrazný rozdiel v mzdách vo

Francúzsku a na Slovensku, a tú to skutočnosť brať do úvahy pri zohľadňovaní jedného a z mnohých
kritérií charakterizujúcich vyslanie - dosiahnutého obratu na území vysielajúceho štátu.
Poukázal ďalej v žalobe, že z príručky rovnako vyplýva, že pri určovaní, či podnik vykonáva podstatnú
časť svojich činností v štáte vyslania sa musia brať do úvahy všetky kritériá charakterizujúce činnosti
vykonávané príslušným podnikom. Kritériá sa musia prispôsobiť konkrétnym charakteristikám každého

podniku a povahe vykonávaných činností. Aj príručka pripúšťa nižší obrat ako 25 % z celkového obratu
vo vysielajúcom štáte, kedy sa má vykonať väčšia kontrola. Ďalej uviedol, že inštitúcia, ktorá vydáva
formuláre PD A1, by mala vykonávať celkové posúdenie okolností a aj prípadné nesplnenie jednej alebo
viacerých skutkových okolností automaticky nevylučuje, že ide o situácie, ktorá sa charakterizuje ako
vyslanie. Žalobca v rozhodnom období riadne podnikal a nevykonával iba činnosti týkajúce sa výlučne

vnútorného riadenia ale vykonával aj riadiace činnosti na území SR. V rozhodnom období riadne platil
dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku a počas vyslania zamestnancov
vykonával činnosti na území SR prostredníctvom 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že na správnom súde v Nitre prebiehajú konania, ktorých sa žalobca
domáha zrušenia oznámení, ktorými boli formuláre PD A1 zamestnancov vyhlásené za neplatné,

ktoré boli vydávané Sociálnou poisťovňou pobočkou Nitra v r. 2015 2016. V tomto súdnom konaní
sa prvostupňový správny orgán ako žalovaný odvoláva na výsledky dialógu a zmierovacieho postupu
týkajúcisaplatnostidokumentov,určeniauplatniteľnýchprávnychpredpisovaposkytovaniadávokpodľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 883/2004, v závere ktorého mala byť vo vzťahu
k žalobcovi ako zamestnávateľovi vyriešená otázka uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ ide o

systém sociálneho zabezpečenia vo vzťahu SR a Francúzska. Žalobca poukazuje na rozhodnutie NS
SR č. 1Vs/1/2018 zo dňa 04. 12. 2018, ktorým veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR
prijal odpoveď, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16
ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj
subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená

v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Žalobca tvrdí, že medzi francúzskou a slovenskou inštitúciou
slovenského zabezpečenia nedošlo k uzavretiu dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia,
pretože jej existencia nebola preukázaná. Pokiaľ žalovaná v písomnom vyjadrení tvrdí a poukazuje na
existenciu dohody, že nemusí mať písomnú formu správny súd zdôraznil v predchádzajúcich konaniach
č. 23Sa/76/2018 a č. 23Sa/77/2018, že existencia takejto dohody musí byť preukázaná a určenie

uplatniteľnej legislatívy nesmie byť arbitrárne. Prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza
vjednomčlenskomštáte,nemôževžiadnomprípadeviesťktomu,abysainýčlenskýštátstalpríslušným
alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými. Keďže existencia dohody medzi francúzskou a slovenskou
inštitúciou sociálneho poistenia nebola preukázaná, nebol dôvod na vyhlásenie formulárov PD A1
za neplatné, preto sú tieto rozhodnutia nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ by existencia tejto dohody sa preukázala od určitého dátumu, žalobca má za to s prihliadnutím
na stanovisko Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, nie je daná právomoc sociálnej poisťovne
na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatívy, teda ani na rozhodovanie vzniku alebo zániku sociálneho
poistenia v Slovenskej republike. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho
orgánu.

III.7. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 03. 12. 2019 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala
žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že všetky námietky, ktoré uvádza žalobca v žalobe, sú podobné s
námietkami v odvolaní a ku každej sa žalovaná vyjadrila v napadnutom rozhodnutí. Poukázala na to,

že vstupom Slovenskej republiky do EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné
nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.
Podľa pravidiel spoločenstva, pracovníci ktorí sa pohybujú v rámci EÚ podliehajú v zmysle čl. 11
základného nariadenia právnym predpisom o sociálnom zabezpečení len jedného členského štátu.
V danom prípade bolo preukázané, že zamestnanec žalobcu ako aj kontrolou bolo preukázané a

rovnako ako sociálnu poisťovňu informovala aj inštitúcia sociálneho zabezpečenia vo Francúzsku
jednoznačne nespĺňa túto základnú podmienku, pretože väčšiu časť činnosti preukázateľne vykonával
na území štátu zamestnania, t.j. vo Francúzsku. Na zabezpečenie riadneho vykonávania koordinačných
nariadení sú príslušné orgány členských štátov povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa
informovať o relevantných skutočnostiach poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Z tohto
dôvodu bola žalovaná ako inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy, oprávnená a povinná skúmať

rozhodujúce skutočnosti. Žalovaná s poukazom na čl. 5 vykonávacieho nariadenia ani nemá právo
spochybňovať dokument, ktorým je CLEISS oznámil informácie o výsledkoch vyšetrovania žalobcu
a jeho zamestnancov na území Francúzska. V praktickej príručke sa presnejšie definujú podmienky
uvedené v koordinačných nariadeniach a podľa tejto príručky vysielajúci zamestnávateľ musí na území
vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí

existovať priamy vzťah. Okrem toho musí spĺňať na území vysielajúceho štátu podstatné činnosti, ktoré
sú uvedené pod bodom a/ až g/. Tieto podmienky, resp. požiadavky, musí spĺňať počas celej doby
vyslania tak ako to vyplýva z výkladu čl. 14 vykonávacieho nariadenia. K námietke žalobcu, čo sa týka
povinnosti preskúmať všetky kritériá charakterizujúce činnosti vykonávané dotknutým zamestnávateľom
žalovaná uviedla, že smernica je právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské

štáty EÚ. Je však na jednotlivých krajinách, aby návrhy vlastné právne predpisy, ktorými sa tieto ciele
dosiahnu. Za účelom vysvetlenia nezrovnalosti vyplývajúcich z dokumentov žalobcom a došetrenia
správnosti registrácie jeho zamestnancov vykonala sociálna poisťovňa pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia u žalobcu fyzickú kontrolu, pričom priebeh a výsledky uvedenej kontroly podrobne objasnila
v napadnutom rozhodnutí. Keďže neexistovali pochybnosti o správnosti skutočností zistených v CLEISS

žalovaná detailne popísala, prečo žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania.
Čo sa týka námietky žalobcu, ktorou poukazuje záver veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, tento prijatý záver nie je možné v tomto prípade aplikovať, pretože predmetný záver sa týka
prípadov, v ktorých bola uplatniteľná legislatíva vzájomnou dohodou v zmysle čl. 16 vykonávacieho
nariadenia, čo v danom prípade nenastalo.

Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec žalobcu bol prihlásený v registri poistencov a sporiteľov
v systéme slovenského sociálneho poistenia, pričom formulár PD A1 o podliehaní legislatíve SR ako
uplatniteľnej bol vyhlásený za neplatný, sociálna poisťovňa bola nútená odstrániť dôsledky nesprávnej
registrácie zamestnanca žalobcu v registri poistencov, t.j. rozhodnúť, že zamestnanec nepodlieha
právnym predpisom sociálneho zabezpečenia SR, a teda vydať rozhodnutie o zániku sociálneho

poistenia.

IV.

8. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu. Uviedla, že

rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, pretože pred vydaním rozhodnutia sa žalobca nemal možnosť
vyjadriť k podkladu rozhodnutia. Žalovaná tvrdí, že žalobca nedosiahol 25 % obrat, a toto kritérium je
podstatné pre vyslanie a je dôvodom pre zrušenie formulára, avšak samotná žalovaná vydala formuláre
bez toho, aby posúdila existujúce skutočnosti v súlade s predpismi EÚ a vydávala ich aj v ďalších rokoch,
aj napriek tomu, že francúzska inštitúcia poistenia poslala písomné stanovisko už v r. 2015. Podľa

formulára prvostupňový správny orgán žalovanej priebežne kontroluje charakteristické znaky vyslania
a ak by zistil, že nespĺňa všetky podmienky, mal by vysloviť neplatnosť. Je presvedčená, že k zrušeniu
formulárovmôžedôjsťlenpočasichplatnosti,nakoľkožiadneustanovenieneupravujemožnosťzrušenia
formulára dodatočne a dokonca nie po viacerých rokoch spätne, ako to bolo v tomto prípade. Pobočka
žalovanej žalobcovi vydala formuláre PD A1 po spoľahlivo zistenom skutkovom stave, ako aj po skúmaní

podmienok počas celej doby vyslania, a tieto formuláre zrušil len na základe stanoviska francúzskej
inštitúcie poistenia. Ďalej poukázala na to, že čl. 4 bod 4 Smernice uvádza, že nesplnenie jednej alebo
viacerých skutkových okolností stanovených v ods. 2 a 3 automaticky nevylučuje, že ide o situáciu, ktorá
sa charakterizuje ako vyslanie. Posúdenie týchto okolností sa prispôsobí každému prípadu osobitne. Akby existovali pochybnosti o platnosti dokumentu alebo členské štáty zastávajú rozdielne stanoviská vo
veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, je v záujme osôb, aby sa inštitúcie dotknutých štátov
dohodli v primeranej lehote. Je presvedčená, že lehota 5 rokov na zrušenie formulárov, je neprimeraná.

Postup žalovanej považuje za nezákonný, keď rozhodla o zániku poistenia zamestnancov. Pretože v
čase, keď inštitúcia sociálneho poistenia Francúzska si zaradila poistencov do svojho poistenia, boli títo
zamestnanci poistencami žalovanej.
9. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodnutie
bolovydanésprávne,vsúladesozákonom,pretožepoisteniezaniklozamestnancovizdôvodu,ženeboli

splnené podmienky vyslania. Podľa rozhodnutia A2 zo dňa 12. 06. 2009 rozhodujúcimi podmienkami
na uplatnenie inštitúcie vyslania je existencia priameho vzťahu medzi pracovníkom a zamestnávateľom,
ktorý ho vysiela a existencia väzieb medzi zamestnávateľom a vysielajúcim členským štátom. Preto sa
predpokladá, že vyslanie sa vzťahuje iba na podniky, ktoré obvykle vykonávajú podstatné činnosti na
území vysielajúceho členského štátu. V tomto rozhodnutí sú uvedené ďalšie kritériá, na základe ktorých
možno posúdiť, či ide o podstatnú činnosť. Žalovaná ďalej uviedla, že je potrebné aby počas vyslania

boli splnené všetky podmienky vyslania, t.j. či už spomenutá existencia priameho vzťahu a výkon
podstatnej činnosti na území SR, pričom je potrebné posúdiť všetky kritériá s ohľadom na konkrétny
prípad. Kritérium dosahovaného obratu na území SR je však v danom prípade kľúčové, pretože hoci
aj žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania je absolútne vylúčené, aby jeho hlavnou činnosťou
bolo len vysielanie zamestnancov do iných členských štátov, pričom v SR nevykonáva významné

ekonomické činnosti, z ktorých by dosahoval iný ako len zanedbateľný obrat. V prípade žalobcu nie je
dostatočne preukázaná väzba na vysielajúci štátu, čo je nevyhnutou podmienkou pre priznanie výhod
inštitútu vyslania, keďže bez obratu vo Francúzsku by nebol životaschopný. Takéhoto zamestnávateľa
nemožnozatohtostavujednoznačnepovažovaťzaetablovanéhonaúzemívysielajúcehoštátu.Žalobca
vžiadostiovystavenieformuláruPDA1predpokladádosiahnutieobratuaspoňvovýške25%. Žalovaná

vzhľadom na údaje, ktoré predložil žalobca pristúpila k vydaniu formulára PD A1. Keďže predpokladaný
obrat 25 % sa zjavne nenaplnil, došlo k podstatnej zmene opri posudzovaní splnenia podmienok
vyslania. Zákon však nijako neoprávňuje kontrolnú povinnosť žalovanej vo vzťahu k inštitútu vyslania.
Po vystavení PD A1 žalovaná nekontroluje splnenie podmienok vyslania u všetkých zamestnancov ale
zameriava sa iba na vybrané prípady. Vykonáva kontrolu iba v prípadoch ak zamestnávateľ vysiela

takmer všetkých svojich zamestnancov alebo ich vysiela často, alebo keď zamestnávateľ má málo
zamestnancov a takmer všetci sú vyslaní. Ďalej uviedla, že pre posúdenie splnenia podmienok vyslania
patrí v zmysle koordinačných nariadení do výlučnej kompetencie inštitúcie sociálneho zabezpečenia
vysielajúceho štátu, to znamená, že ako mala žalovaná právomoc vystaviť formulár PD A1 má právomoc
vyhlásiť tento formulár za neplatný, ak neskôr dospela k záveru, že podmienky vyslania neboli splnené.

Tak ako koordinačné nariadenia nevylučujú, aby bolo PD A1 vydané vo výnimočných prípadoch aj
po uplynutí doby vyslania, nie je vylúčené, že by toto potvrdenie bolo vyhlásené spätne za neplatné
aj po uplynutí doby jeho platnosti. Tu zdôrazňuje, že proces vydávania PD A1 nie je upravený
vnútroštátnym predpisom. Keďže medzi žalovanou a francúzskou inštitúciou poistenia neexistovali
protichodné stanoviská, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu dohody podľa čl. 16 ods. 4, keďže táto dohoda

predpokladá, že dotknuté strany trvajú na svojich vyjadreniach, ktoré sú protichodné, čo v tomto prípade
nebolo.Niejekompetenciousociálnejpoisťovneanitohtosúdu,skúmaťzákonnosťpostupovfrancúzskej
inštitúcie sociálneho zabezpečenia.

V.

10. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP,
preskúmalžalobounapadnutérozhodnutiažalovanéhoakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych
orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi nie sú v súlade so zákonom, a preto

rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP, pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom
stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2011 zárobková činnosť
podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladáprávo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného príjmu z
predchádzajúcehoprávnehovzťahu,ktorýzakladalprávonapríjemzozávislejčinnostipodľaosobitného
predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2011 zamestnanec na účely
nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon
neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek).

Podľa§14ods.1písm.a)zák.č.461/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2011súpovinnenemocensky
poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2011 sú povinne dôchodkovo
poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2011 povinne poistený v
nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01. 05. 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14. 06. 1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov
a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21. 03. 1972.

Od 01. 05. 2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. 09. 2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. 09. 2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp., aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne

vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo

b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonávatakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon

neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Predmetom preskúmavania je rozhodnutie žalovanej, ktorá potvrdila rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu pobočky Nitra, ktorý rozhodnutím č. 8131-19/2019-NR zo dňa 26. 02. 2019
rozhodla, že zamestnancovi zamestnávateľa KAER-M s.r.o. L. zaniklo nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti k 20. 09. 2015, pretože zamestnanec

zamestnávateľa od 20. 09. 2015 mal pravidelný príjem, avšak sociálnou poisťovňou bolo zistené, že
sa nepreukázalo plnenie podmienok vyslania počas celej doby vyslania zamestnanca a z uvedeného
dôvodu boli formuláre PD A1 vyhlásené za neplatné, pretože zamestnanec vykonával činnosť vo
Francúzsku, nemôže podľa čl. 11 ods. 3 podliehať právnym predpisom iného členského štátu ako štátu,
v ktorom vykonával činnosť, teda má podliehať právnym predpisom Francúzska.

Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú
právnym predpisom len jedného členského štátu.

Podľa čl. 12 základného nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte

v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom
vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha
právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce
nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná aby nahradila inú osobu.

Abyzamestnávateľmoholuplatniťinštitútvyslania,musíspĺňaťurčitépodmienkynaúzemívysielajúceho
štátu, predovšetkým na území vysielajúceho štátu musí vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú
charakterizované najmä prvkami:
a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa
na účely sociálneho zabezpečenia na území Slovenska najmenej dva mesiace pred vyslaním

zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch
s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov
sociálneho zabezpečenia,
b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z
celkového počtu zamestnancov na území Slovenska počas vyslania ostatných zamestnancov,

c) predpokladaným, aspoň 25% obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území
Slovenska počas obdobia vyslania zamestnanca,
d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a
zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov),
e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje na Slovensku a v prijímajúcom členskom štáte,

f) miestom, kde na Slovensku a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci,
g) miestom náboru vyslaného zamestnanca.

Žalobca si požiadal v r. 2015 o vystavenie formuláru PD A1 pre svojho zamestnanca L., ktorú mu
prvostupňový správny orgán vystavil. Tým vlastne podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určil

ako inštitúcia podľa bydliska osoby, ktorá vykonáva činnosť v inom členskom štáte uplatniteľné právne
predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia
informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského
štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie

určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak
už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušnými úradom členského štátu bydliska do
konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné
stanovisko.

Podľa ods. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných
právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch členských štátov
na požiadanie jednej navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu
vzájomnou dohodou. Ak inštitúcie alebo príslušné úrady nemajú rovnaké stanoviská, snažia sa
dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa čl. 6 vykonávacieho nariadenia.

Podľa čl. 16 ods. 5, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo
definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia, alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu,

ktorý vydal orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s dočasným určením uplatniteľných
právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto
nazýva dožiadanou inštitúciou.

Podľa bodu 6 rozhodnutia A1, ak dôjde k jednej zo situácii uvedenej v bode 1, žiadajúca sa obráti na

dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila
príslušný dokument, alebo ho vyhlásila za neplatný.

Podľa bodu 7 citovaného rozhodnutia, žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť , pričom uvedie, že
sa uplatňuje toto rozhodnutie, poskytne príslušné podporné doklady, ktoré sú dôvodom žiadosti.

Podľa bodu 9, dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho
prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

Podľa bodu 10, ak vyhlási dokument za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu

inštitúciu a o svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu, prípadne jej zamestnávateľa a oznámi im
tiež akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je nariadenie právnym aktom únie majúcim
všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských
štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celkom rozsahu. To, že žalobca a jeho zamestnanec
vykonávali činnosť v inom členskom štáte je predmetom posúdenia na vykonanie, ktorého je príslušná

inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Z čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že
uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, teda žalovaná. Žalovaná,
resp. prvostupňový správny orgán, pobočka Nitra vydal na žiadosť žalobcu a jeho zamestnanca formulár
PD A1, teda určil uplatniteľnú legislatívu pre žalobcu.

Z predloženého administratívneho spisu možno bez pochybnosti vyvodiť záver, že prvostupňový
správny orgán po vydaní formuláru PD A1 už 26. 08. 2015 obdržal žiadosť francúzskej inštitúcie
sociálneho zabezpečenia URSSAF, ktorou žiadali o odobratie prenosných dokumentov spoločnosti
KAER-M s.r.o. Nitra, na ktorú nedostali od žalovaného odpoveď, opätovnou žiadosťou zo dňa 26. 06.
2017 žiadali opätovne o odňatie prenosných dokumentov A1, čo odôvodnili tým, že vykonali ďalšie

šetrenia, ktoré preukázali, že situácia pokračuje aj v rokoch 2015 a 2016. Na tento list opätovne žalovaná
ani prvostupňový správny orgán nereagoval. Až dňa 05. 09. 2019 reagovala žalovaná a predbežne
súhlasila so stiahnutím formulárov PD A1 vydaných v rokoch 2013 a 2014. Aj keď zo žiadneho právneho
predpisu nevyplývajú formálne náležitosti dohody, musí byť z nej zrejmé a z jej obsahu preukázateľné,na ktoré subjekty zamestnancov a zamestnávateľov sa vzťahuje za takúto dohodu nemožno považovať
list žalovanej zo dňa 09. 05. 2019, ktorým žalovaná reagovala na žiadosť o odobratie dokumentov PD
A1 z r. 2015, pretože od tej doby ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, nevykonávala

žiadnu kontrolu u žalobcu, na základe ktorej by dospela k záveru, že vydaný formulár PD A1 je v
rozpore s vykonávacím nariadením. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného
je zmätočné, nepreskúmateľné a k týmto pochybeniam, ktoré sú v administratívnom spise, nebolo
zaujaté stanovisko. Žalovaný správny orgán pochybil, keď v zmysle bodu 9 rozhodnutia A1 neinformoval
žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho šetrenia, resp. nerozhodol o neplatnosti dokumentov PD A1. Aj

napriek tomu, že bola takáto žiadosť zo strany francúzskej inštitúcie zaslaná žalovanému správnemu
orgánu, prvostupňovým správnym orgánom bola vykonaná kontrola odvodu poistného na sociálne
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie a nezaoberala sa ani skúmaním platnosti
vystavených formulárov A1, pretože už v čase kontroly dňa 11. 11. 2016 bola žiadosť francúzskej
inštitúcie zo dňa 26. 08. 2015 doručená žalovanému správnemu orgánu, resp. prvostupňovému
správnemu orgánu.

Zvyššieuvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,žerozhodnutiesprávnehoorgánujepotrebné
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/, pretože bolo vydané predčasne, vzhľadom k tomu, že nie
je určitým spôsobom preukázaná existencia dohody o určení príslušnej legislatívy a jej tiež zmätočné
a ničím neodôvodnené a nepreskúmateľné, že poistenie zamestnanca žalobcu Petra Kľoca zaniklo

dňom prihlásenia, t.j. 20. 09. 2015, pretože ako to vyplýva aj z protokolu kontroly poistného v r. 2016,
neboli zistené žiadne nedostatky a odvody boli odvádzané za všetkých zamestnancov kontrolovaného
subjektu, teda žalobcu.

Súd dáva do pozornosti, že v iných správnych konaniach prebiehajúcich na krajskom súde boli

oznámenia prvostupňového správneho orgánu pobočky Nitra, ktorými vyslovila neplatnosť dokumentov
PD A1 zrušené.

11. O trovách konania súd rozhodol tak žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).