Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010141
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6219010141.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
sudcov JUDr. Jána Deáka a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného W. N. a spol., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 8. septembra
2020 o odvolaní okresného prokurátora Veľký Krtíš a obžalovanej L. N. proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 04.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovanej L. N. z a m i e t a ako oneskorene podané.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/46/2019 zo dňa 04.05.2020 bol
obžalovaný 1/ W. N. v prvej časti rozsudku uznaný vinným v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.
a zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, odsek 2 písm.
a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. e) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., § 127 ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 15. 02. 2019 asi o 23.30 h v meste O. N. po predchádzajúcej vzájomnej dohode na ulici Z. č. X
na hlavnom autobusovom nástupišti W. N. pomocou prinesenej oceľovej tyči rozbil sklenenú výplň na
výdajnom okienku stánku s rýchlym občerstvením spoločnosti Lángoše, s.r.o., následne pomocou vyššie
uvedenej oceľovej tyči vypáčil zabezpečovaciu kovovú mrežu na tomto okienku a cez takto vzniknutý
otvor vnikol dovnútra stánku, odkiaľ odcudzil kasu z registračnej pokladnice zn. S., v. č. s finančnou
hotovosťou vo výške 400,90 €, notebook zn. X. nezisteného výrobného čísla, pričom tieto veci podával

L. N., čím pre spoločnosť Lángoše, s.r.o. so sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 711/1, IČO 51 307 723
spôsobili škodu odcudzením kasy z registračnej pokladni v hodnote 60,- €, finančnej hotovosti v
sume 400,90 €, notebooku zn. X. v hodnote 100,- € a poškodením registračnej pokladne v sume 320,-
€ a sklenej výplne výdajného okienka v sume 20,- €,

2/ dňa 04. 03. 2019 asi o 20.00 h v obci W., okres O. N. po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez

súhlasu vlastníka domu, preskočil s B. X. uzamknutú bránu rodinného domu číslo X v obci W., kde
býva spoluvlastníčka S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. č. X, následne prešli k jednokrídlovým
dreveným dverám, ktoré vedú do spodnej časti domu, tieto dvere v oblasti zámku W. N. vypáčil železnou
tyčou, ktorú si priniesol, pričom B. X. mu pri tom pomáhal tlačiť nohou dvere, po otvorení dverí obidvaja
vošli do miestnosti kuchyne, odkiaľ odcudzili víno samorodák o objeme cca. 50 litrov, potom z
chladničky odcudzili 9 kusov slepačích vajec a z mrazničky 1,5 kg bravčového mäsa, 5 ks jaterníc, 1 ks

klobásu, zamrazenú zeleninu a zamrazený chlieb a takýmto konaním S. O. spôsobili odcudzením vecí
škodu vo výške 67,93 € a poškodením dverí škodu vo výške 20,- €,pričom obžalovaný W. N. sa vyššie uvedených konaní dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súduVeľkýKrtíšč.k.9T122/2014z15.12.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa15.

12. 2014 bol uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a), odsek 3 písm. b), odsek 4
písm. c) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere2rokynepodmienečnesozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia

Podľa § 44 Tr. zák. okresný súd u obžalovaného W. N. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k

jeho odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Zvolen v sp. zn. 4T/105/2018 zo dňa 02. 10. 2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn. 3To/3/2020 zo dňa 26. 02. 2020, ktorým
bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. a za to odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne so zaradením na výkonu trestu do ústavu so
stredným stupňom stráženia, pretože tento trest považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému 1/ W. N. trest prepadnutia veci - kovovej železnej
tyče na vrchu zahnutej o dĺžke cca 40 cm.

V druhej časti rozsudku uznal obžalovanú 2/ L. N. za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a
zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 15. 02. 2019 asi o 23.30 h v meste O. N. po predchádzajúcej vzájomnej dohode na ulici Z. č. X

na hlavnom autobusovom nástupišti W. N. pomocou prinesenej oceľovej tyči rozbil sklenenú výplň na
výdajnom okienku stánku s rýchlym občerstvením spoločnosti Lángoše, s.r.o., následne pomocou vyššie
uvedenej oceľovej tyči vypáčil zabezpečovaciu kovovú mrežu na tomto okienku a cez takto vzniknutý
otvor vnikol dovnútra stánku, odkiaľ odcudzil kasu z registračnej pokladnice zn. S., v. č. Fs finančnou
hotovosťou vo výške 400,90 €, notebook zn. X. nezisteného výrobného čísla, pričom tieto veci podával

L. N., čím pre spoločnosť Lángoše, s.r.o. so sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 711/1, IČO 51 307 723
spôsobili škodu odcudzením kasy z registračnej pokladni v hodnote 60,- €, finančnej hotovosti v
sume 400,90 €, notebooku zn. X. v hodnote 100,- € a poškodením registračnej pokladne v sume 320,-
€ a sklenej výplne výdajného okienka v sume 20,- €.

Obžalovaná L. N. bola za to odsúdená podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l)
Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodených W. N., E. O., Y. O., F. O. a S. O. s nárokmi na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaná L. N. a okresný prokurátor.

Intervenujúci prokurátor po vyhlásení rozsudku podal odvolanie v časti týkajúcej sa obžalovanej 2/ L. N.
a dňa 4.5.2020 podal odvolanie aj v neprospech obžalovaného 1/ W. N., ktoré dodatočne odôvodnil dňa
29.6.2020. V písomných dôvodoch uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd správne rozhodol,
keď obžalovaných uznal vinným. S výrokmi súdu o uložení trestov u obžalovaných W. N. a L. N. sa

však nestotožnil. Vyslovil názor, že upustenie od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného W. N. je
nesprávne, pretože nezodpovedá účelu trestu uvedenom v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Uviedol,
že obžalovaný W. N. doposiaľ bol 5x súdne trestaný a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť,
naposledy to bolo aj pre násilnú trestnú činnosť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 9T/122/14 z 15.12.2014, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu krádeže § 212 ods. 2 písm.

a), odsek 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Tr. zák., § 20 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest vo
výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal
dňa 09.01.2017. V prejednávanej veci bol obžalovaný W. N. uznaný aj za zločin poškodzovanie cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 20 Tr. zák., preto by u neho prichádzalo aplikovanieustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák.. Naposledy bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Zvolen sp. zn.
4T/105/18 z 02.10.2019, právoplatným 26.02.2020, kde bol uznaný za vinného zo zločinu
ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest nepodmienečný

vo výmere 6 rokov. Z odpisu registra trestov vyplýva, že nepodmienečný trest vo výmere 2 roky, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. 9T/122/2014 vykonal dňa 09.01.2017. Z
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/105/2018 vyplýva, že ďalšej trestnej činnosti sa obžalovaný
dopustil už dňa 07.05.2017, teda je zrejmé, že jeho doterajšie odsúdenia sa u obžalovaného míňajú
účinku. Nemožno preto akceptovať postup súdu, kedy pri opakovanom spáchaní ďalšej trestnej činnosti,

ktorej sa dopustil navyše vo veľmi krátkom časovom období od prepustenia z predchádzajúceho výkonu
trestu, upustil od uloženia súhrnného trestu. Napriek tomu, súd tieto skutočnosti nevzal do úvahy.
V ďalšej časti odvolania uviedol, že ani u obžalovanej L. N. nesúhlasí s výškou uloženého trestu.
Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanej použil ustanovenie § 39 odsek 1, 3 písm. e) Tr. zák., teda
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Vyslovil názor, že u obžalovanej súd neodôvodnil žiadne
okolnosti prípadu alebo jej pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu ustanovenia o

mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák. okrem toho, že súd poukázal na to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej zákonom pri modifikovaní trestného rozpätia pri prevahe priťažujúcich okolností by
bolo pre obžalovanú L. N. neprimerane prísne a že na jej nápravu postačí aj uloženie trestu kratšieho
trvania. Má za to, že u obžalovanej neexistujú také pomery osobitného zreteľa, ktoré by súd mohol
brať do úvahy a na základe ktorých by aplikoval § 39 Tr. zák.. Má zato, že prvostupňový súd uložil

obžalovanejneprimeranenízkytrest,ktorýnevystihujestupeňzávažnostijejkonania,nakoľkozdôvodov
individuálnej a generálnej prevencie ako aj vzhľadom k osobe obžalovanej mal byť uložený súhrnný trest
odňatia slobody nepodmienečný, kde zákonná hranica trestnej sadzby predstavuje rozpätie 3 roky až 8
rokov. Súd mal podľa jeho názoru obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, kde dolná
hranica pri prevahe priťažujúcich okolností je 4 roky 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takýto trest je pre obžalovanú L. N., vzhľadom na jej
osobu, nakoľko doposiaľ bola 4x súdne trestaná, spravodlivý, primeraný k spáchanej trestnej činnosti a
spôsobilý naplniť svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Navrhol aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanému W. N. uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vyšší ako 6 rokov a pre výkon ktorého trestu ho zaradí do ústavu so stredným stupňom stráženia a

obžalovanej L. N. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne 4 roky 8 mesiacov a
pre výkon ktorého trestu ju zaradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná L. N. podala odvolanie dňa 14.7.2020, z ktorého vyplýva, že nesúhlasí s uloženým
nepodmienečným trestom odňatia slobody, z dôvodu zdravotného stavu.

Verejné zasadnutie krajského súdu o odvolaniach sa vykonalo za splnenia zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovanej L. N..

Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožnil z dôvodmi

odvolania okresného prokurátora. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o uložených trestoch
a rozhodnúť tak, že obžalovanému N. odvolací súd uloží vyšší trest odňatia slobody ako 6 rokov a pre
výkon trestu ho zaradí do ústavu so stredným stupňom stráženia a obžalovanej N. uloží úhrnný trest
odňatia slobody minimálne vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Odvolanie obžalovanej N. navrhol zamietnuť ako podané oneskorene.

Obhajca obžalovaného W. N. na verejnom zasadnutí uviedol, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol
správne, keď upustil u W. N. od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Zvolen a tento trest považuje za dostatočný.

Obžalovaný W. N. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu.

Odvolací súd z podnetu odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Preskúmaním odvolania obžalovanej L. N., odvolací súd zistil, že bolo podané oneskorene.Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 2.12.2019 obaja obžalovaní zhodne v
súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinnými zo skutkov
uvedených v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Odvolací súd konštatuje, že výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený na základe
prijatia vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je možné v
odvolacom konaní vecne preskúmať, ani v takom prípade keď právna kvalifikácia skutku je nesprávna,
keďže podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovaného je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), t.j. z

dôvodu zásadného porušenia práv obžalovaného na obhajobu.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len odvolaním napadnuté výroky o trestoch u
oboch obžalovaných a zistil, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34,
§ 36, § 37, § 38 Trestného zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania a to spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu a v tomto smere sa nestotožnil s
argumentáciou prokurátora. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu
a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť
trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Záver o možnosti nápravy

páchateľa si súd vytvára aj na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri
náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Odvolací súd pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného
W. N. v bode 1/ a 2/ skutku a u obžalovanej L. N. v bode 1/ skutku, vychádzal z výšky spôsobenej
škody, keď ich konaním bola spôsobená na majetku poškodených malá škoda. U obžalovaného W. N.
prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa 155 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa

zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže prejednávané skutky spáchal skôr ako bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/105/2018 zo dňa 02. 10. 2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn. 3To/3/2020 zo dňa 26. 02. 2020, keď bol uznaný vinným
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu so stredným stupňom

stráženia. Za prejednávané trestné činy obžalovanému hrozil v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 osem rokov, pričom citovaným skorším rozsudkom bol
obžalovanému W. N. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a to podľa trestnej sadzby uvedenej
§ 155 ods. 2 Tr. zák., ktorá je stanovená na 5 až 12 rokov. Aj odvolací súd predchádzajúci trest považuje
za celkom primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a nie je potrebné ho zvyšovať,

ako sa domáha prokurátor. Pokiaľ ide uložený trest obžalovanej L. N., súdom prvého stupňa uložený
úhrnný trest vo výmere 30 mesiacov považuje odvolací súd u obžalovanej za dostatočný. Súd prvého
stupňa správne u obžalovanej aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., vychádzajúc z
okolností prípadu, z následkov jej konania a to z výšky spôsobenej škody, keď spôsobila malú škodu. Na
osobu obžalovanej nie potrebné pôsobiť prísnejším trestom, a to vo výške ako sa domáha prokurátor,

pretože taký trest by bol vzhľadom na všetky aspekty určujúce výšku trestu, neprimeraným. Pokiaľ ide o
zaradenie obžalovanej N. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane v
troch stupňoch, odvolací súd pripomína, že obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestnej činnosti nebola vo výkone trestu odňatia slobody a v takom prípade podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,

preto okresný súd správne rozhodol, keď obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu so minimálnym
stupňom stráženia. Uložené tresty zodpovedajú zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38
Trestného zákona a takýto postih obžalovaných je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia
generálnej i individuálnej prevencie a takto uložené tresty s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie
je možné považovať za neprimerane mierne.

V súlade so zákonom je aj výrok, ktorým súd prvého stupňa obžalovanému 1/ W. N. uložil
trest prepadnutia veci - kovovej železnej tyče, keďže predmetná vec bola použitá na spáchanie
prejednávaného trestného činu.Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods.
1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej L. N., tak krajský súd ako odvolací súd bol v zmysle § 316 ods. 1 Tr.
por. povinný predovšetkým skúmať, či odvolanie bolo podané včas.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 63 ods. 3 Tr. por. do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty.

Podľa § 63 ods. 5 Tr. por. ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna,
pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že obžalovaná L. N. nebola prítomná pri vyhlásení

napadnutéhorozsudku,ktorýjejboloznámenýjehodoručenímdovlastnýchrúkdňa26.6.2020.Písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku obsahovalo aj zákonné poučenie v súlade s ustanovením§ 309 ods.
1 Tr. por. Preto podľa § 63 ods. 3, ods. 5 Tr. por. obžalovanej začala plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolania dňa 27.6.2020 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 13.7.2020 (pondelok).
Odvolanie obžalovanej bolo osobne doručené do podateľne súdu prvého stupňa až dňa 14.7.2020

(utorok). Preto musí odvolací súd konštatovať, že s poukazom na ustanovenie § 309 ods. 1 Tr. por. bolo
odvolanie obžalovanej podané oneskorene.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej L. N. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol
ako podané oneskorene.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.