Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118370844
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118370844.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcuAsociáciavonkajšejreklamy,sosídlomTrenčianska705/55,82109Bratislava,IČO:30809819,
právne zast. HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava - mestská
časť Dúbravka, IČO: 51 284 871, proti žalovanému VEGO MARKETING s. r. o., so sídlom Zvolenská
cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 672 695, právne zast. JUDr. Natália Kubáňová, advokátka,
so sídlom Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 038 362, o zaplatenie 749,20
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 749,20 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny

od 04. 10. 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužaloboudoručenounaupomínacísúddomáhal
voči žalovanému úhrady istiny 749,20 Eur s príslušenstvom. Žalobca je pritom záujmovým združením
vlastníkov reklamných stavieb, o čom predložil súdu Výpis z registra záujmových združení. Potom v
súlade s ust. § 88 ods. 7 Stavebného zákona, bol žalobca oprávnený podať ohlásenie príslušným
stavebným úradom na odstránenie nepovolených reklamných stavieb a ak stavebný úrad dospeje k

záveru, že reklamná stavba je skutočne nepovolenou reklamnou stavbou, tak vydá združeniu súhlas na
jej odstránenie, a to na náklady jej vlastníka. Potom v súlade s ust. § 88 ods. 8 Stavebného zákona,
združenie má právo požadovať od vlastníka nepovolenej reklamnej stavby náhradu nákladov, ktoré
vynaložil na jej odstránenie. Mesto Zlaté Moravce, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1
Stavebného zákona, vydalo dňa 13. 11. 2017 súhlasy na odstránenie dvoch nepovolených reklamných
stavieb vo vlastníctve žalovaného, a to pod sp. zn. XXXX/XXXXX/XXXX - N.. a sp. zn. XXXX/XXXXX/
XXXX - N... Na základe týchto súhlasov žalobca reklamné stavby vo vlastníctve žalovaného odstránil,

prostr. externého dodávateľa, ktorému následne uhradil sumu 749,20 Eur. Dňa 25. 09. 2018 žalobca
vystavil faktúru č. 11/2018 v danej sume so splatnosťou 5 dní, ktorú doručoval žalovanému. Tento ju
prevzal dňa 28. 09. 2018, pričom splatnosť faktúry nastala dňom 03. 10. 2018. Z dôvodu neuhradenia
predmetnej faktúry sa žalobca následne domáhal úhrady dlžnej istiny s príslušenstvom v zmysle podanej
žaloby. K žalobnému návrhu pripojil Výpis z registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb
vedenéhoMinisterstvomdopravyavýstavbySR,súhlasyMestaZlatéMoravcecitovanévžalobe,faktúru
č. 11/2018.

2. Upomínací súd vydal pod č. k. 20Up 970/2018 - 22 zo dňa 28. 11. 2018 platobný rozkaz, proti
ktorému žalovaný podal odpor v zákonnej lehote. V ňom namietal zápis žalobcu do Registra záujmových
združení vlastníkov reklamných stavieb vedeným Ministerstvom dopravy SR, keďže mal za to, že dotohto zoznamu bol zapísaný protiprávne. Súdu žalovaný potvrdil, že bol účastníkom tohto konania, v
ktorom podal námietky Mestu Zlaté Moravce, ktoré stavebný úrad neakceptoval a následne vydal súhlas
s odstránením reklamných zariadení vo vlastníctve žalovaného. Namietal, že uvedené súhlasy nemajú

podstatné náležitosti vyžadované Správnym poriadkom. Namietal postup Mesta Zlaté Moravce pred
vydaním súhlasu, a to, že nevykonalo ohliadku podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného
zákona. Žalovaný rovnako namietal, že v rozhodnutí nie sú uvádzané skutočností, ktoré boli podkladom
pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké použil úvahy pri právnych
predpisoch, na základe ktorých vydal rozhodnutie. Rovnako žalobca bez toho, aby žalovaného vyzval k

odstráneniu, resp. oznámil za aké ceny bude reklamné zariadenie odstránené, bez vyzvania odstránil na
základe vydaných súhlasov predmetné reklamné zariadenia žalovaného. Vystavenú faktúru žalobcom
neuznáva, keďže ju považuje za navýšenú a žiadal predložiť faktúru od žalobcu, na základe ktorej
túto sumu uhradil. Následne tvrdil, že sám žalobca má postavené na tých istých miestach, kde
nezákonným spôsobom odstránil reklamné zariadenia vo vlastníctve žalovaného svoje vlastné reklamné
zariadenia. Následne žiadal preskúmať platnosť a zákonnosť rozhodnutia Mesta Zlaté Moravce. V

prílohe podania pripojil fotodokumentáciu o reklamných zariadeniach žalovaného a fotodokumentáciu o
stave, v akom prevzal zničené reklamné zariadenia. Tiež predložil Ústavnoprávne posúdenie dopadov
zákona Národnej rady SR č. 293/2014, ktorým sa doplnil Zákon č. 50/76 Z. z. v predmetnej veci.

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že žalovaný spochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie

žalovanej istiny výlučne pomocou právne irelevantných tvrdení. Namiesto toho, aby žalovaný využil
právne prostriedky na to určené, o ktorých rozhoduje výlučne správny súd podľa Správneho súdneho
poriadku, tak žiada od civilného súdu, ktorý koná podľa CSP, aby prekročil svoju právomoc a
vykonával právomoc správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku. Rovnako žiadal civilný
súd, aby preskúmal zákonnosť zápisu Ministerstva dopravy a výstavby SR do Registra záujmových

združení vlastníkov reklamných stavieb, vykonaného podľa Stavebného zákona, ako aj zákonnosť
právoplatných a vykonateľných súhlasov Mesta Zlaté Moravce o odstránení nepovolených reklamných
stavieb, ktoré boli vydané tiež podľa Stavebného zákona. Súd žiadal, aby na irelevantné tvrdenia
žalovaného neprihliadol a v odôvodnení rozsudku ho poučil, že mal možnosť podať podľa Správneho
súdneho poriadku voči Mestu Zlaté Moravce správne žaloby, proti jeho právoplatným a vykonateľným

súhlasom o odstránení nepovolených reklamných stavieb, ako aj mal možnosť brániť voči Ministerstvu
dopravy a výstavby SR podľa Správneho súdneho poriadku proti zápisu združenia žalobcu do Registra
záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb. Tvrdenia žalovaného v odpore považuje za právne
irelevantné pre dané konania, absolútne nepravdivé, účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Tieto sú
v absolútnom rozpore s právnou úpravou Stavebného zákona a neobstáli by ani v konaniach pred

správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku, keďže súhlasy Mesta Zlaté Moravce, ako aj zápis
žalobcu do Registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb sú v absolútnom súlade so
Stavebným zákonom. Súdu predložil faktúru so všetkými prílohami, ktorou podnikateľ Ľ. K. vyúčtoval
svoju odmenu za odstránenie celkovo 5 nepovolených reklamných stavieb na území Mesta Zlaté
Moravce vo vlastníctve žalovaného, pričom v rámci nich odstránil aj 2 nepovolené reklamné stavby

žalovaného, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Položky vo faktúre, ktoré sa týkali ich odstránenia žalobca
označil v objednávke, ktorú doručil podnikateľovi a táto tvorila prílohu aj jeho faktúry. Žalobe z týchto
dôvodov žiadal vyhovieť. Zároveň predložil citované dôkazy, faktúru Ľ. K. č. 1801003 zo dňa 29. 06.
2018, vrátane príloh, ako aj faktúru žalobcu adresovanú žalovanému už skôr pripojenú. Z objednávky
žalobcu adresovanej Ľ. K., E. XXX/XA, Q. zo dňa 13. 06. 2018 zistil, že si u neho podľa § 129a

Stavebného zákona objednáva odstránenie nepovolených reklamných stavieb, likvidáciu odstránených
reklamných stavieb a odvoz zlikvidovaných odstránených nepovolených stavieb na uskladnenie na
zberný dvor a určil lokalitu odstraňovania nepovolených stavieb Mesto Zlaté Moravce v počte 5 kusov,
uviedol fakturačnú adresu žalobcu a súčasťou boli prílohy, a to súhlasy stavebného úradu v kópií a
celková cena, počet a adresa reklamných stavieb. Z prílohy k objednávke súd zistil, že v nej označil i

parcely a kataster, na ktorých sa nepovolené reklamné stavby nachádzali.

4. Žalovaný zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
aj v ďalšom vyjadrení k veci, pričom poukázal i na podané správne žaloby na krajské súdy, v ktorých
namietal protizákonnosť a protiústavnosť uvedených ustanovení Stavebného zákona v časti vydávania

súhlasov, ako aj k samotným zásahom do vlastníctva žalovaného inou osobou. Poukázal pritom na ust.
čl. 13 a 20 Ústavy SR. Na základe týchto ustanovení mal za to, že uvedeným konaním žalobcu zasiahol
do jeho vlastníctva bez vykonateľného zákonného rozhodnutia a boli porušené Ústavou garantované
práva vlastniť a nakladať so svojim vlastníctvom. Tvrdil, že reklamné stavby žalobcu zničil, znehodnotil,úmyselne odstránil spôsobom, aby ich žalovaný už ďalej nemohol použiť, pričom stačilo len povoliť pár
skrutiek a tieto demontovať bez ich poškodenia. Žalovaný mal za to, že žalobca takto úmyselne spôsobil
žalovanému škodu za účelom zbavenia sa konkurencie nekalým spôsobom. Z týchto dôvodov žiadal

žalobu zamietnuť.

5. Keďže žalovaná strana na pojednávaní uskutočnenom dňa 06. 06. 2019 súdu začala poukazovať
na nové okolnosti, na základe ktorých mala za to, že žaloba voči nemu je nedôvodná, vzhľadom i
na predchádzajúce oznámenie mesta žalobcovi, že sa nejedná o reklamnú stavbu a aj napriek tomu

došlo k jej odstráneniu žalobcom z inej parcely, než na odstránenie ktorej mal súhlas a poukazoval
i na cenu zariadenia 1.600,- Eur za 1 ks, vzniesla žalovaná strana v konaní vzájomný nárok voči
žalobcovi na náhradu škody vo výške 3.200,- Eur. Keďže žalovaný na svoje tvrdenia nedisponoval
listinnými dôkazmi, súd určil žalovanému v súlade s ust. § 181 ods. 4 CSP, lehotu na ich doloženie,
ako aj doplnenie skutkových tvrdení. Žalovaný tak učinil podaním vzájomnej žaloby, ktorou žiadal,
aby súd zaviazal žalobcu uhradiť sumu 2.410,- Eur, z titulu zodpovednosti za spôsobenú škodu. Na

svoje tvrdenia predložil i faktúry ohľadne vynaložených nákladov na vyrobenie 4 kusov reklamného
zariadenia vyrobených spoločnosťou HYDROSTAV Steel s.r.o., Trnava. Rovnako predložil i oznámenia
o oprávnenom umiestnení prenosného reklamného zariadenia zo dňa 06. 07. 2017 a 20. 06. 2017,
ktorých náklady na odstránenie požaduje žalobca uhradiť žalovanou stranou v zmysle podanej žaloby.
Rovnako predložil Protokol o prevzatí demontovaných reklamných stavieb v počte 5 kusov i s príslušnou

fotodokumentáciou. Predložil i doklad od spoločnosti, ktorú oslovil v spojitosti s cenovou ponukou na
demontáž reklamných zariadení v Meste Zlaté Moravce, ktorou preukazoval primeranú výšku nákladov
na odstránenie takýchto stavieb.

6. Žalobca nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou neuznal a žiadal ju vylúčiť na samostatné

konanie. Súd po vyjadrení žalovaného uznesením, vydaným dňa 22. 01. 2020, vylúčil vzájomnú
žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 2.410,- Eur na samostatné konanie. Na najbližšom pojednávaní
konanom dňa 21. 05. 2020 žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/101/2018, v zmysle ktorého boli zrušené súhlasy Mesta Zvolen s odstránením reklamnej stavby
žalovaného a poukázal na obdobnosť postupu Mesta Zlaté Moravce pri odstraňovaní stavieb vo

vlastníctve žalovaného. Žalobca k tejto skutočnosti namietal, že rozhodnutie Mesta Zlaté Moravcez
13.11.2017 nebolo napadnuté žalovanou stranou správnou žalobou a preto je stále platné a z neho
má súd vychádzať. Žalovaný následne poukázal i na ďalšie konanie vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 9C 15/2019, v ktorom sa rieši odstránenie ďalších reklamných stavieb vo vlastníctve žalovaného
žalobcom a ktoré rovnako odstraňoval rovnaký subjekt objednaný žalobcom. Keďže proti rozhodnutiu

prvej inštancie v danom konaní žalovaný podal odvolanie, spis sa nachádzal od novembra 2019 na
Krajskom súde v Banskej Bystrici a preto strany sporu zhodne na návrh súdu súhlasili s odročením
pojednávania za účelom vyčkania na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici ohľadne podaného odvolania
žalovaným v konaní 9C 15/2019.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 15Co 151/2019 - 196 zo dňa 13. 05. 2020 rozsudok
okresného súdu vydaného v konaní 9C 15/2019 - 131 zo dňa 07. 06. 2019 potvrdil a žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Súd len konštatuje, že v konaní
9C 15/2019 žalobca voči žalovanému požadoval zaplatenie sumy 1.164,80 Eur s príslušenstvom, ako
náklady, ktoré vynaložil v spojitosti s odstránením nepovolených reklamných stavieb vo vlastníctve

žalovaného na základe vydaných súhlasov stavebného úradu, a to Mesta Zlaté Moravce. Uvedené
súhlasy vydalo dňa 13. 11. 2017, rovnako, ako súhlasy Mesta Zlaté Moravce, na základe ktorých žalobca
odstránil nepovolené reklamné stavby žalovaného a ktorých náklady sú i predmetom konania 63Cb
36/2019 a ktoré tiež boli predmetom rovnakej objednávky. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
rozhodnutí 15Co 151/2019 v bode 3., 5., 6. svojho rozhodnutia zo dňa 13. 05. 2020 skonštatoval

aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby, keďže tunajší súd nie je oprávnený v civilnom
konaní preskúmavať správnosť zápisu žalobcu do príslušného Registra záujmových združení vlastníkov
reklamných stavieb vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR, pričom zo žiadnych dôkazov
nevyplývalo tvrdenie žalovaného, že žalobca bol do registra zapísaný nezákonne. Takisto potvrdil, že
žalobca vykonal odstránenie reklamných stavieb po doručení súhlasu príslušného stavebného úradu s

odstránením reklamnej stavby v súlade s ust. § 88 ods. 8 Stavebného zákona, pričom ex lege vzniká
právny nárok združenia požadovať od vlastníka nepovolenej reklamnej stavby náklady vynaložené na
jej odstránenie. Takto vznikol právny vzťah medzi združením a vlastníkom odstránenej nepovolenej
reklamnej stavby a teda i pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná. V bode 5. tohto rozhodnutiaKrajského súdu v Banskej Bystrici bolo konštatované, že prílohou každého samostatného súhlasu je
príloha, a to označenie a miesto reklamnej stavby navrhovanej na odstránenie s opisom druhu a miesta
reklamnej stavby, fotografiou reklamnej stavby a jej zameraním na katastrálnej mape. Žalobca potom

následne na základe vydaných súhlasov Mesta Zlaté Moravce prostredníctvom tretej osoby odstránil
nepovolené reklamné stavby presne špecifikované v rozhodnutiach mesta, ako stavebného úradu. Ak
žalovaný nebol spokojný s vydanými súhlasmi, mohol sa obrátiť na správny súd a domáhať sa ich
preskúmavania v správnom súdnictve. Zároveň potvrdil právo na zaplatenie fakturovanej sumy aj s
príslušenstvom. Súd rovnako konštatuje v danom konaní, že i v konaní vedenom na tunajšom súde

pod č. 9C 15/2019 sa žalovaný bránil rovnakými námietkami, ktoré následne konkretizoval i v odvolaní,
ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné na to, aby predmetné rozhodnutie zrušil, resp. zmenil.
Naopak, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd ,nezistil vytýkané pochybenia tunajšieho súdu,
poukázal, že tunajší súd vec správne skutkovo a právne posúdil, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Stotožnil sa i s dôvodmi, ktoré uviedol tunajší súd v odôvodnení rozhodnutia a na tieto odkázal. Rovnako
mal za to, že tunajší súd sa so všetkými námietkami, ktoré namietal počas konania i v dovolaní náležite

vysporiadal. Z tohto dôvodu rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní 9C 15/2019 potvrdil.

8. Na základe týchto skutočností potom žalobca žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu i v tomto
konaní a neprihliadnuť k obrane žalovaného. Žalobca žiadal pritom súd, aby i v danom konaní rozhodol
obdobne, ako v konaní 9C 15/2019 vedenom na tunajšom súde.

9. Podľa § 88 ods. 7 Zákona č. 50/1976 Z. z., povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie
reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez
písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo
v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba,

ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej
osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie
vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby
súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,

b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe,
kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej
stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že

stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa
márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením
reklamnej stavby.

10. Podľa § 88 ods. 8 Zákona č. 50/1976 Z. z., vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie

vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k
pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu
s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

11. Podľa § 129a ods. 1 Zákona č. 50/1976 Z. z., register záujmových združení vlastníkov reklamných

stavieb je elektronickou evidenciou záujmových združení právnických osôb, ktoré majú v predmete
činnostipresadzovaniespoločenskejzodpovednostiakopredmetuverejnéhozáujmu,ktorémajúzáujem
byť účastníkom v konaní, v ktorom sa nariaďuje odstránenie nepovolenej reklamnej stavby; je súčasťou
informačného systému. Registrácia je dobrovoľná.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom
rozsahu a preto jej vyhovel tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. Súd mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaným a aktívne legitimovanou stranou sporu, keďže
je záujmovým združením vlastníkov reklamných stavieb v zmysle § 129a Stavebného zákona. Register
uvedených záujmových združení vedie Ministerstvo dopravy a výstavby SR a na jeho stránke je
zverejnený zoznam týchto záujmových združení. Súd preto vychádzal z predpokladu, že ak žalobca
do tohto registra bol príslušným ministerstvom zapísaný, spĺňa zákonom vyžadované predpoklady na

tento zápis. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobca bol do registra zapísaný
nezákonne. Súd mal teda preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý požadoval predmetnou žalobou
doručenou na tunajší súd uhradenie nákladov, ktoré vynaložil za odstránenie nepovolených reklamných
stavieb vo vlastníctve žalovaného, a to vrátane príslušenstva.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z Registra záujmových združení

vlastníkov reklamných stavieb, súhlasmi Mesta Zlaté Moravce s odstránením nepovolených reklamných
stavieb zo dňa 13. 11. 2017 pod sp. zn. XXXX/XXXXX/XXXX - N.. a XXXX/XXXXX/XXXX - N.., vrátane
príloh, faktúrou č. 11/2018 zo dňa 25. 09. 2018, spolu s objednávkou č. AVR, sprievodným listom z 25.
09. 2018 a doručenkou, Ústavnoprávnym posúdením dopadov Zákona č. 293/2014, ktorým sa mení
a dopĺňa Stavebný zákon predloženým žalovaným, faktúrou č. 1801003, objednávkou zo dňa 13. 06.

2018, prílohou k objednávke adresovanej podnikateľovi Ľ. K., Q., písomnými vyjadreniami strán sporu,
ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na základe ktorých zistil nasledovné.

17. Žalobca, ako záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb podľa § 129a Zákona č. 50/1976
Z. z., je oprávnený podávať príslušným stavebným úradom ohlásenia na odstránenie nepovolených

reklamných stavieb. Žalobca následne po doručení súhlasu stavebného úradu je oprávnený takúto
nepovolenú reklamnú stavbu odstrániť, a to na náklady vlastníka. Žalobca na základe súhlasov Mesta
Zlaté Moravce odstránil dve nepovolené reklamné stavby vo vlastníctve žalovaného, pričom za ich
odstránenie zaplatil externému dodávateľovi sumu 749,20 Eur, ktorú uvedenému dodávateľovi i uhradil.
Následne faktúrou č. 11/2018 zo dňa 25. 09. 2018 žiadal tieto náklady uhradiť žalovaným. Svedčia o tom

vydané súhlasy Mesta Zlaté Moravce s odstránením nepovolenej reklamnej stavby zo dňa 13. 11. 2017
pod vyššie uvedenými spisovými značkami, ktorých prílohou bolo označenie a miesto reklamnej stavby
navrhovanej na odstránenie, objednávka žalobcu adresovaná Ľ. K. zo dňa 13. 06. 2018 na odstránenie
nepovolených reklamných stavieb (č.: AVR-11obj./2018), prílohou k objednávke a samotnou faktúrou č.
1801003 zo dňa 29. 06. 2018, splatnou dňa 13. 07. 2018 v sume 1.914,- Eur, z ktorej požaduje uhradiť

žalobca len alikvótnu časť v sume 749,20 Eur za odstránenie dvoch reklamných stavieb vo vlastníctve
žalovaného, v ktorých zároveň zahrnul i náklady na dopravu a uskladnenie na zbernom dvore. Z prílohy
k objednávke súd zistil, že sú tu zahrnuté i reklamné stavby, ktoré mali sa nachádzať na S. V. na
pozemku s parc. č. E., reg. ,,L.“, XXXXX/X v kat. ú. T. Z. a na R. V. na pozemku s par. č. E., reg. ,,L.“,
XXXX, v kat. ú. T. Z.. Sú to parcelné čísla, ktoré sa zhodujú s parcelnými číslami uvedenými v súhlasoch

vydaných stavebným úradom. Žalovaný pritom nekonkretizoval vo svojich podaniach, na základe čoho
považuje faktúru za navýšenú. Súd síce nepopiera, že žalovaná strana predložila ponuku dodávateľa
all4energy s. r. o., Poniky z 25. 06. 2019, ktorou síce preukazoval náklady na demontáž reklamnej
plochy, ktorá sa však nezhoduje s informačnou plochou podľa súhlasov Mesta Zlaté Moravce v zmysle
vydaných súhlasov. Táto plocha bola od 3 m2 do 20 m2. Z tohto ani ceny za demontáž takého zariadenia

nemožno porovnávať s cenou podľa predloženej faktúry žalobcom. Súčasťou uvedenej faktúry nie sú ani
nákladyzauskladnenienazbernomdvoretak,akotobolovdanomprípade.Súdnáslednekonštatuje,že
žalovaný predkladá len cenovú ponuku bez toho, aby na základe nej odôvodnil, ktoré položky z faktúry
namieta. V súlade s ust. § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Súd preto považoval žalovaným predložený listinný dôkaz za irelevantný

a keďže listinnými dôkazmi predloženými od žalobcu mal výšku nákladov za odstránenie nepovolenej
reklamnej stavby vo vlastníctve žalovaného za preukázanú, túto sumu následne súd priznal žalobcovi
v plnej výške. Súd pritom poukazuje ohľadne námietky vznesenej žalovaným v konaní týkajúcich sa
nezákonnosti rozhodnutí vydaných v správnom konaní, ktorými sa zaoberal tunajší súd i v konaní 9C
15/2019 v odôvodnení rozhodnutia vydaného dňa 13. 05. 2020 a s ktorými sa stotožnil i Krajský súd v

Banskej Bystrici v rozsudku pod sp. zn. 15Co 151/2019 - 196 zo dňa 13. 05. 2020, na ktoré závery tunajší
súd rovnako odkazuje. Súd len konštatuje, že žalovaný v prípade nespokojnosti s vydanými súhlasmi
stavebného úradu ohľadne odstránenia nepovolenej reklamnej stavby sa mohol obrátiť žalobou na
správny súd a domáhať sa ich preskúmania v správnom súdnictve, čo ohľadne vydaných súhlasov, ktorésú predmetom tohto sporu neurobil, čím si sám zavinil, že súd v danom konaní bol povinný vychádzať z
právoplatnéhorozhodnutiaMestaZlatéMoravce,ktorýmdalsúhlaskodstráneniunepovolenejreklamnej
stavby vydaného dňa 13. 11. 2017.

18. Keďže žalobca si k žalovanej istine uplatnil aj príslušenstvo k pohľadávke, a to úroky z omeškania
vo výške 5% ročne z dlžnej istiny od 04. 10. 2018 až do zaplatenia a tento si uplatnil v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v súlade s týmito
ustanoveniami súd priznal i tento nárok žalobcovi tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol
úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.