Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218355
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115218355.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Q.. G. Q., správca, so sídlom
W. hrdinov XXX/XX, XXX XX W., správca konkurznej podstaty úpadcu Y. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX/X, S., proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX S., právne
zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 24C/22/2015-123 z 12.02.2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. 24C/22/2015-134 z
14.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v
spojení s opravným uznesením rozhodol nasledovne:

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo úpadcu a žalovanej tak, že do výlučného
vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľnosti:

1. W.
a nehnuteľnosti: parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X
- orná pôda o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele D. XXX, všetko
zapísané na LV č. XXX vedenom R. úradom V., katastrálny odbor, R. S., katastrálne územie S., okres V.,

pričom žalovaná je povinná zaplatiť titulom finančného vyrovnania podielov zaplatiť do konkurznej

podstaty úpadcu sumu XX XXX,XX A., do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Dlh úpadcu a žalovanej voči veriteľovi I. banka, a.s. zo G. o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa XX.X.XXXX vo výške XXX XXX,XX A. preberá úpadca vo výške XX XXX,XX A. a žalovaná
vo výške XX XXX,XX A..

III. Dlh úpadcu a žalovanej voči veriteľovi B. úverová banka, a.s. zo G. o hypotekárnom úvere vo výške
X XXX,XX A. preberá úpadca vo výške X XXX,XX A. a žalovaná vo výške X XXX,XX A..

IV. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 74,70%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 1 - 3, § 167i zák. č. 7/2005Z.z., § 264 ods. 1, ods. 2 CSP. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode ich manželstva, po ktorom bol na majetok manžela vyhlásený konkurz a návrh na
vyporiadenie podala správkyňa jeho konkurznej podstaty.

4. Pri rozhodovaní súd dospel k záveru, že obsah nároku žalobkyne (skp) na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom prebiehajúceho konkurze je v rozpore s dobrými
mravmi. Vo veci bolo podľa súdu potrebné zohľadniť najmä potreby maloletých detí, zásluhy o
nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti, obstarávanie spoločnej
domácnosti. Tieto hľadiská však súd nepovažoval za výlučné a zohľadnil aj mimoriadne nepriaznivý
zdravotný stav žalovanej, ktorá je onkologickou pacientkou a ktorej zdravotný stav vyžaduje náročnú

chirurgickú liečbu.

5. V predmetnom spore mal za nesporné, že hodnota aktív je 84.000,-Eur a hodnota pasív je
115.186,39Eur.Primárnesavychádzaztoho,žepodielybývalýchmanželovsúrovnaké.Súdtuprihliadal
na okolnosti na strane žalovanej a určil, že žalovaná má nárok na 75% aktív a patrí jej 25% pasív. Z

uvedeného dôvodu súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné aj nehnuteľné veci s tým,
že titulom finančného vyporiadania vyplatí do konkurznej podstaty úpadcu sumu 21.000,-Eur. O dlhu
úpadcu a žalovanej voči veriteľovi I. banka, a.s. zo G. o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX,XX A. súd rozhodol tak, že úpadca preberá dlh vo výške 80.003,74
Eur, teda 75% a žalovaná vo výške 26.667,91 Eur, teda 25%. O dlhu úpadcu a žalovanej voči veriteľovi

B. úverová banka, a.s. zo G. o hypotekárnom úvere vo výške X.XXX,XX A. súd rozhodol tak, že úpadca
preberá sumu 6.385,90 Eur, teda 75% a žalovaná 2.128,64 Eur, teda 25%.

6. Súd ďalej uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strany sporu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12.1994; Hiro Balani c- Španielsko z 9.12.1994; Georgiadis c. Grécko z
29.5.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

7. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa namietajúc (i) jeho nepreskúmateľnosť
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec vo svojom

rozhodnutí nezaoberal významnými skutočnosťami týkajúcich sa zápornej hodnoty majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj tým, že nehnuteľnosti patriace do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovsúzaťaženézáložnýmprávomvprospechbankyaneodôvodnilsvojuúvahyo
disparite podielov a (ii) nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), lebo nehnuteľnosť
ktorú prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, sa tak stáva majetkom tretej osoby, na ktorú prejde

záložné právo zriadené v prospech banky, a správca túto nehnuteľnosť v konkurze môže speňažiť, v
dôsledku čoho žalovaná o ňu príde, pričom musí zaplatiť tak na vyrovnanie do konkurznej podstaty, ako
aj banke, v prospech ktorej je zriadené záložné právo. Taktiež súd prvej inštancie nijakým spôsobom
nepreukazovalatedanemoholanizohľadniťpotrebymaloletýchdetí,zásluhyonadobudnutieaudržanie
spoločného majetku, starostlivosť o rodinu a deti, obstaranie spoločného majetku, pričom jediné čo v

tomto zohľadnil, je zlý zdravotný stav žalovanej, hoc to ustanovenie § 150 OZ vôbec nepredpokladá.
Na základe toho navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že ten vychádza zo správne

a dostatočne zisteného skutkového stavu, správneho vyhodnotenia dôkazov a správneho právneho
posúdenia veci. Uplatnila trovy odvolacieho konania.

9. Žalobkyňa následne zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou a s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

13.Pokiaľideoprvýžalobkyňouuplatnenýodvolacídôvod(nepreskúmateľnosťrozhodnutia),tuodvolací
súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim
ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným
v § 220 ods. 2 CSP. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi
sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť
v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom
rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.

14. Treba prisvedčiť žalobkyni, že k ňou nastoleným otázkam o zápornej hodnote masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o existencii záložného práva banky na byt, súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku nezaujal žiadne stanovisko. Neuviedol teda, či tieto žalobkyňou nastolené otázky pri svojom
rozhodovaní bral do úvahy, ak áno, potom akým spôsobom sa s nimi vyrovnal, teda chýba zmienka

o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom reagoval na podstatné argumenty
žalujúcej strany. Rovnako možno prisvedčiť žalobkyni i v tom, že v odôvodnení svojho rozsudku súd
prvej inštancie neuviedol úvahy, ktorými sa riadil pri určení disparity podielov strán sporu. Uvedené robí
tento rozsudok nepreskúmateľným.

15. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že aj druhý žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod
(nesprávne právne posúdenie veci) je dôvodný. Možno pritom na začiatku hneď uviesť, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Pokiaľ ide o disparitu podielov účastníkov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké; každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok; ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí; pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie

spoločnej domácnosti. Aj keď sa teda pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, uvedené ustanovenie tretej a štvrtej vety §
150 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby tento princíp rovnosti podielov bol modifikovaný dohodou
manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo súdom v rámci súdnehovyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov
(tzv. disparita podielov) je však výnimočný a musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Právna
úprava modifikácie princípu rovnosti podielov pritom patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, ktoré nechávajú na uvážení súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Záleží
teda na uvážení súdu vyporiadavajúceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré okolnosti
tvrdené účastníkmi a v konaní preukázané, bude považovať podstatné a významné pre prípadnú
disparitu podielov. Na tomto mieste je rovnako podstatné uviesť, že Občiansky zákonník v § 150 ani v

inom svojom ustanovení nestanovuje, akým konkrétnym spôsobom sa má disparita podielov premietnuť
do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdny prax v prvom rade pripúšťa, aby
disparita podielov bola vyjadrená zlomkom, či percentom pri samotnom určení výšky podielov manželov
na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

17. V predmetnom spore súd prvej inštancie mal bezpochyby preukázaný zlý zdravotný stav žalovanej,

ktorá je onkologickou pacientkou. Tiež, no bez zrelej úvahy uzavrel, že obsah nároku žalobkyne na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom pribiehajúceho konkurzu je v rozpore
s dobrými mravmi. Takéto hmotnoprávne posúdenie uvedených skutočností ako dôvodov pre určenie
disparity podielov účastníkov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda ich
vymedzenie ako konkrétnej hypotézy právnej normy ustanovenia tretej a štvrtej vety § 150 Občianskeho

zákonníka je podľa odvolacieho súdu celkom neprimerané a nesprávne. Súd prvej inštancie podľa
odvolacieho súdu sa nesprávne postavil k riešeniu otázky zlého zdravotného stavu žalovanej a
pribehujúceho konkurzu v spojení s otázkou nerovných podielov pri ich vyporiadaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu je pre úvahu o (ne)rovnosti podielov významné, ako sa každý z manželov v priebehu
manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné
hľadisko zlý zdravotný stav jednej zo strán, resp. pribiehajúci konkurz vyhlásený po zániku manželstva.

18. Súd prvej inštancie pri spôsobe vyporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva, najmä
nehnuteľnosti, nezohľadnil tú skutočnosť, že v rámci konkurzného konania je prihlásená aj

záložným právom zabezpečená pohľadávka banky prevyšujúca sumu, ktorú by mala žalovaná z titulu
vyrovnávacieho podielu v zmysle napadnutého rozsudku vyplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu.
Potom ani vyplatením určeného vyrovnávacieho podielu z titulu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov správcovi konkurznej podstaty úpadcu, nedôjde k zániku tohto záložného práva. Navyše nie
je vylúčená ani situácia, aby v záujme ochrany veriteľov (a princípu, podľa ktorého si záväzky treba plniť)

všetky aktíva a pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadli úpadcovi.

19. Ku trovám konania odvolací súd uvádza, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna úprava civilného procesu určité osobitosti konaní

v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi
stranami sporu (a kam patrí okrem konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
aj konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ako aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva) zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch
viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný postup neponúka. Možno

teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré nebolo zastavené,
s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu (zo staršej judikatúry a literatúry
k uvedenému pozri napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu
zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71 a Soukup, J. v: Handl,
V., Rubeš, J.: Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama: 1985 a z tej novšej napr.

nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014, sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod.,
keď posledne citované rozhodnutia, napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky,
sú plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 142 ods. 1 a 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP).

Ďalej z už citovanej judikatúry, od ktorej nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa, vyplýva, v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mala byť rovnosť podielov manželov len
jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje spor o
uplatnenie tzv. disparity podielov (kedy súd rozhoduje o tom, či sa podiely manželov na spoločnommajetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa jeden z manželov osobitnou mierou,
na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie pričinil). Pri
rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je treba

preto prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu
navrhli bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd
a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré vecí (majetkové položky) do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prináležia a ktoré nie.

20. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiťnapadnutýrozsudokapostupompodľa§391CSPvrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

21. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri
svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo

veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).