Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201648
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: L. Y., X. L. XXX/XX, XXX XX U. Y.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marta Gahérová, so sídlom Grösslingová 58, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 39980-2/2016-BA zo dňa 11.07.2016, a číslo:
39977-2/2016-BA zo dňa 11.07.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo:

39980-2/2016-BA vydaného dňa 11.07.2016, ako aj rozhodnutia žalovaného číslo: 39977-2/2016-BA
zo dňa 11.07.2016 a im predchádzajúcim rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej
poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700 - 0212799416-GC04/16 zo dňa 06.04.2016 a rozhodnutia
číslo: 700-0212799716-GC04/16 zo dňa 06.04.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a
priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadal priznať podanej žalobe odkladný účinok, čomu súd
vyhovel uzneseniami č. k. 6S/326/16-40 a č. k. 6S/330/16-45.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že potom, čo bolo žalobcovi
vyrubené rozhodnutiami Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava poistné na nemocenské poistenie,
poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné
poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) žalobca písomnosťami
zo dňa 08.01.2015 (žiadosť o splátkový kalendár) požiadal prvostupňový správny orgán o povolenie

splácať vzniknutý dlh (dlžné poistné) v splátkach, na čo mu boli doručené písomnosti zo dňa 10.02.2015
- Oznámenie k žiadosti o splátkový kalendár (ďalej len Oznámenie), ktorým mu prvostupňový správny
orgán oznámil, že z dôvodu nemožnosti posúdenia jeho schopnosti plniť si odvodové povinnosti v
čase rozhodovania o povolení splátok dlhu o predmetných žiadostiach nemohol rozhodovať. Zároveň
mu prvostupňový správny orgán predložil návrh uznania dlhu (podľa § 558 Občianskeho zákonníka),
súčasťou ktorého bol splátkový kalendár obsahujúci 12 splátok dlhu rozložených na obdobie od
31.03.2015 do 28.02.2015. Súčasťou administratívneho spisu je žalobcom podpísané uznanie dlhu.

3. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 06.04.2016 vydal
rozhodnutie číslo: 700 - 0212799416-GC04/16, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 534,90
€ za obdobie mesiacov júl 2008 až december 2008 a toho istého dňa vydal rozhodnutie číslo: 700- 0212799716-GC04/16, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 2 783,14 € za obdobie
mesiacov január 2009 až jún 2011. Obe penále bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo
výške0,05%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškaniaododňasplatnostipoistnéhododňa,keďboladlžná

suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutí bola príloha
ozrejmujúcavýpočetacelkovúvýškupredpísanéhopenálezadanéobdobie(júl2008aždecember2008
a január 2009 až jún 2011). Rozhodnutia boli odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo
činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobia včas, čo však
neučinil.

4. Voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam podal v zákonnej lehote žalobca odvolania (obe zo
dňa 21.04.2016), dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko postup prvostupňového
správneho orgánu pokladal za rozporný s ust. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), keďže dlžné sumy poistného
a príspevkov mal povolené splácať v splátkach a termíny splátok dodržal. Preto penále viažuce sa na
toto dlžné poistné a príspevky sociálna poisťovňa nebola oprávnená predpísať.

5. O podaných odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný dňa 11.07.2016 napadnutými rozhodnutiami
číslo: 39980-2/2016-BA (ďalej len rozhodnutie č. 1/), a číslo: 39977-2/2016-BA (ďalej len rozhodnutie č.
2/), ktorými obe žalobcom podané odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava potvrdil. Vyššie uvedené rozhodnutia č. 1/ a č. 2/ žalovaný odôvodnil identicky s tým,
že v odvolacom konaní bolo zistené, že žalobcovi bolo v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka povolené

splácanie pohľadávky Sociálnej poisťovne (žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné
a príspevky za v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu špecifikované obdobie neodviedol
včas, čím došlo k porušeniu § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.
z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon č. 43/2004 Z. z./,
preto bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané penále v súlade s § 240 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z.). Na obdobie, ktoré bolo predmetom prvostupňových rozhodnutí sa ust. § 146 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. nevzťahovalo, pretože žalobcovi (účastníkovi správneho konania) nebolo
povolené splácanie dlžných súm podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Žaloba.

6. Žalobca považoval obe napadnuté rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, ako aj ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že si bol vedomý
svojho nedoplatku na poistnom, a preto požiadal Sociálnu poisťovňu o splátkový kalendár predpísaného
dlžného poistného. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že o jeho žiadosti o povolenie splátok nemôže

rozhodovať, ale tým, že prejavil snahu o dobrovoľne splácať nedoplatok, mu zasiela uznanie dlhu, ktoré
on podpísal a v stanovených termínoch dlžné poistné uhradil v celom rozsahu.
7. Potom mal žalobca za to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava mu povolila splácať dlžné poistné
predpísané jej rozhodnutiami. Napadnutými rozhodnutiami mu bolo predpísané penále viažuce sa na
dlžné poistné, ktoré mu bolo povolené splácať v splátkach Sociálnou poisťovňou. Vyjadril presvedčenie,

že nebolo rozhodujúce a právne relevantné, ako svoje rozhodnutie o povolení splácať poistné označila
Sociálna poisťovňa. Pri rozhodovaní o jeho žiadosti o povolenie splácať poistné Sociálna poisťovňa,
pobočka Bratislava porušila ust. § 146 zákona č. 461/2003 Z. z., tým že mu uviedla, že nemôže o jeho
písomnej žiadosti o povolenie splátok rozhodovať ako aj tým, že mu splácanie poistného napokon
povolila s odvolaním sa na súkromnoprávny predpis, keďže je oprávnená rozhodovať o povolení

splátok len podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom
je vzťahom verejnoprávnym, na ktorý sa výlučne vzťahuje zákon č. 461/ 2003 Z. z. a na konanie
pred Sociálnou poisťovňou nie je možné použiť Občiansky zákonník ako súkromnoprávny predpis.
Žiadne ustanovenie neumožňuje Sociálnej poisťovni rozhodovať o povolení splátok na poistnom podľa
Občianskeho zákonníka, a preto mohla povoliť splácať dlžné poistné len podľa zákona č. 461/2003 Z.

z., bez ohľadu na označenie povolenia splátok.
8. Záverom žalobca skonštatoval, že z ust. § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplynulo, že v danom
prípade Sociálna poisťovňa nebola oprávnená predpísať mu penále viažuce sa na poistné za obdobie
júl 2008 - december 2008 a január 2009 až jún 2011, pretože dlžné sumy na poistnom za toto obdobie
mu povolila splácať a on podľa rozpisu splátok dlžné poistné aj uhradil.

9. Podaním zo dňa 18.01.2017 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom považoval
tvrdenia žalovaného o nemožnosti posúdenia jeho schopnosti plniť si odvodové povinnosti, čím nespĺňal
predpoklad podmieňujúci povolenie splátok dlžných súm poistného podľa § 146 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. za nepravdivé, nakoľko v čase prejednania jeho žiadosti o povolenie splátok bol naďalejpoistencom, teda bol povinný platiť a odvádzať poistné, a to ako zamestnanec, t. z. jeho odvodová
povinnosť nezanikla, len sa zmenila kategória poistenca. Ohľadom formy povolenia splátok dlžného
poistného uviedol, že nie uznanie dlhu bolo povolením splátok, ale písomnosť Sociálnej poisťovne,

pobočka Bratislava „Oznámenie k žiadosti o splátkový kalendár“ zo dňa 10.02.2015. Záverom poukázal
na to, že z § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že o povolení splácať dlžné sumy poistného
je poisťovňa povinná vydať rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného.

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril obsahovo totožnými podaniami zo dňa 26.10.2016 a 07.11.2016,
v ktorých ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch svojich napadnutých
rozhodnutí.
11. Poukázal na to, že ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky včas a
v správnej sume je v zmysle § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný mu predpísať penále.

Ustanovenie§146zákonač.461/2003Z.z.savzťahujelennapoistencovprisplneníďalšíchpodmienok
ustanovených v danom zákone. Uviedol, že pri prejednaní žiadosti žalobcu o povolenie splátok dlžného
poistného bolo zistené, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby dňa 30.06.2011 a preto od tohto dátumu nebol povinný platiť a odvádzať poistné
ako samostatne zárobkovo činná osoba. V čase prejednania žiadosti žalobcu nebolo možné posúdiť

jeho schopnosť plniť si odvodové povinnosti a preto nespĺňal predpoklad na povolenie splátok dlžného
poistného podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
12. Žalovaný mal za to, že uznanie dlhu nemožno stotožňovať s povolením splátok dlžných súm
poistného podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., čo poukázala aj samotná forma listiny, ktorou
žalobca uznal dlh. Sociálna poisťovňa rozhoduje o povolení splátok dlžného poistného rozhodnutím.

Keďže v danom prípade nebolo žalobcovi povolené splácať dlžné sumy poistného podľa § 146 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., nemohla Sociálna poisťovňa aplikovať pri predpísaní penále § 146 ods. 4
citovaného zákona.
13. Záverom žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/241/2014
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/51/2016 ohľadom posúdenia inštitútu uznania

dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, §

11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, a to na
nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba
dôvodná nie je.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm

pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako
18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení
splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

19. Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie

o predpísaní penále nepoužije.20. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové
sporenie, pokuty a penále.

21. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume,
Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo

dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia
kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným
akoajprvostupňovýmsprávnymorgánom(Sociálnapoisťovňa,pobočkaBratislava)bolivydanévsúlade
so zákonom č. 461/2003 Z. z. vzhľadom na vznesené námietky nesprávneho právneho posúdenia veci
a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí.
25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne
náležitosti,t.j. musíbyťvydanévpísomnejforme,vecnepríslušnýmsprávnymorgánom.Musívychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnou úpravou správneho
konania na posudzovanú vec sa vzťahujúcu v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z. Odôvodnenie

rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia,
primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a
odôvodnenímmusíbyťlogickázhoda.Odôvodneniemusíbyťpresvedčivé.Osobydotknutérozhodnutím
správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu

dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať
za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za
následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
26. V prejednávanej veci je súd názoru, že obe napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú všetky
formálne aj obsahové náležitosti vyplývajúce z § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

Súd pripúšťa, že odôvodnenie (identické) oboch napadnutých rozhodnutí je strohé avšak obsahujúce
primeranú správnu úvahu, čo umožnilo ich podrobiť súdnemu prieskumu. Obe napadnuté rozhodnutia
reagujú na všetky relevantné námietky uvedené v odvolaniach žalobcu podaných voči prvostupňovým
rozhodnutiam správnych orgánov a tieto dostatočne jasne vysvetľujú.
27. Ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenie veci súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z. z.

v § 146 presne vymedzuje postup, ktorý musí byť dodržaný, aby mohlo dôjsť k relevantnému povoleniu
splátok dlžného poistného. V rámci tohto postupu sa v prvom rade predpokladá písomná žiadosť
fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je povinná odvádzať poistné (žalobca). Ďalej nastupuje skúmanie
dôvodnosti predpokladu, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude žiadateľ o splátky schopný
zaplatiť dlžné sumy poistného a zároveň už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných

súm je schopný plniť odvodové povinnosti. Výsledkom tohto postupu je potom rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o povolení splátok alebo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o ich povolenie, ak sa uvedené
podmienky nepodarí preukázať, resp. splniť (viď § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 461/2003 Z.
z.). Potom námietka žalobcu o tom, že o jeho žiadosti povolenia splácať dlžné sumy poistného nieje Sociálna poisťovňa povinná vydať rozhodnutie nie je správny. Práve naopak o žiadosti žiadateľa o
povolenia splátok je správny orgán (Sociálna poisťovňa) povinný vydať rozhodnutie obsahujúce všetky
zákonné náležitosti.

28. V danom prípade z postupu Sociálnej poisťovne je celkom jasné, že žalobcovi neboli povolené
splátky dlhu na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 146 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. Žalobcovi síce bolo Sociálnou poisťovňou navrhnuté postupné splácanie dlhu, s
čím tento súhlasil a napokon aj podmienky splácania dlhu dodržal, takéto akceptovanie postupného

splácania dlhu Sociálnou poisťovňou však nemožno považovať za povolenie splátok dlhu tak, ako to
predpokladá§146zákonač.461/2003Z.z. SúdusatentopostupSociálnejpoisťovnejavilakoústretový
krok, keď po prejavení záujmu žalobcu splatiť svoj dlh, hoci aj postupne (čo deklaroval žiadosťou o
povolenie splátok), umožnila mu dlh splatiť v splátkach a vyhnúť sa tým prípadnému nútenému výkonu
rozhodnutia, s čím by boli spojené pre neho ďalšie výdavky. Postup prvostupňového správneho orgánu
(predpísanie penále žalobcovi) nemožno preto považovať za nesprávny. Naopak, bolo povinnosťou

prvostupňového správneho orgánu predmetné penále žalobcovi predpísať, a to vzľadom na skutočnosť,
že ustanovenie § 240 ods. 1 cit. zákona je kogentným ustanovením nepripúšťajúcim modifikáciu a ani
vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku. V dôsledku skutočnosti, že prvostupňový správny
orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o povolenie splátok podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. a dlžné
poistné žalobca nezaplatil včas, prvostupňový správny orgán už nemal zákonné prostriedky predpísané

penále a príspevky mu odpustiť resp. znížiť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade
s § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., keď žalobcovi v preskúmavaných rozhodnutiach penále predpísal.

29. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca uznaný dlh postupne v dohodnutých lehotách
splatil v celom rozsahu. Podstatou v danej veci totiž nie je samotné splácanie dlhu v splátkach (v

tomto prípade po uznaní dlhu), ale skutočnosť, že pri uznaní dlhu žalobcom a následnom postupnom
splatení dlhu absentuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok podľa § 146 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., a to za podmienok opísaných v bode 27 odôvodnenia tohto rozsudku. Ustanovenia § 146
zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž potrebné vykladať aj s ohľadom na úmysel zákonodarcu. To znamená,
že ak by podmienkou na nemožnosť penalizovania účastníka správneho konania bolo akékoľvek

postupné splácanie dlhu, zákon by vôbec nevymedzoval procedurálny postup pri rozhodovaní Sociálnej
poisťovne o povolení splátok a podmienky, za ktorých by bolo možné jej rozhodnutím splátky žiadateľovi
povoliť. Stačilo by iba akceptovanie postupného splácania dlhu. Keďže zákonodarca ustanovil ako
podmienku nemožnosti penalizovať existenciu rozhodnutia podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z., na všetky ostatné prípady postupného splácania (aj po uznaní dlhu), nemožno aplikovať § 146 ods. 4

zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že povolenie postupného splácania dlhu po jeho uznaní
nie je možné považovať za rozhodnutie o povolení splátok podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom pohľadávky
veriteľa, to však neznamená, že po splnení záväzku (dlhu) na základe uznania dlhu a s ním súvisiaceho
splátkového kalendára nastala situácia, že by Sociálna poisťovňa nemala na tento prípad aplikovať

ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. o predpísaní penále (§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Podľa presvedčenia súdu nič nebránilo žalobcovi ako dlžníkovi Sociálnej poisťovni, aby nemohol uznať
svoj dlh na poistnom. Ide o jednostranný právny úkon žalobcu slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa (Sociálnej poisťovne).

30. Súd poukazuje na obsah Oznámenia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2015, z
ktorého aj žalobca ako laik (bez právnického vzdelania) musel zistiť, že správny orgán mu nepovolil
splácať vzniknutý dlh podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s výhodou odpustenia penále
(§ 146 ods. 4 citovaného zákona). Ak mal žalobca pochybnosť o následkoch postupného splatenia

dlhu predloženého mu Sociálnou poisťovňou mal možnosť požiadať správny orgán o vysvetlenie, aké
oprávnenia a nároky pre neho vyplývajú z písomnosti, ktorú mu prvostupňový správny orgán zaslal
spolu s uznaním dlhu, čo však neučinil. V danom prípade došlo medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou
k dohode o splácaní jeho dlhu avšak mimo rámca § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a preto ani
nemohol nastúpiť účinok odpustenia penále predpokladaný v § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných
námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutia boli vecne správne, vydané v súlade so zákonom,
zodpovedajúcim postupom konajúcich správnych orgánov a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP,
avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si

ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).