Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204536
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616204536.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu H.. W. G., K.. XX.XX.XXXX, O. J.,

Q. XX, štátny občan SR, v zast. JUDr. Zuzanou Dobrovanov Šimovou, advokátkou so sídlom Lučenec,
M. Rázusa 32 proti žalovanej SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

žalobu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané v okrese Lučenec, obec V. P., k.ú. V. P. na LV č. XXX vedené
na parc. reg. „E“ parcela 453/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 17 142 m2, parc. č. 463/1 orná pôda o
výmere 60 100 m2, parc. č. 463/2 orná o pôda o výmere 60 100 m2, parc. č. 463/3 orná pôda o výmere
38 524 m2, parc. č. 498/2 lesné pozemky o výmere 26 169 m2, parc. č. 453/1 trvalé trávnaté porasty o

výmere 17 076 m2, parc. č. 463/4 orná pôda o výmere 1 408 m2, parc. č. 463/5 orná pôda o výmere 58
692 m2, parc. č. 464/1 orná pôda o výmere 3 432 m2, parc. č. 464/3 orná pôda o výmere 17 547 m2,
parc. č. 498/1 lesné pozemky o výmere 26 163 m2 pod B1 v podiele 1/1 patria do dedičstva po nebohom
R. V.R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX naposledy bytom V. P. a súčasťou dedičstva po Q.
V., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 11.03.1963, naposledy bytom V. P. z a m i e t a .

Žalovaná má nároknaplnúnáhradutrovkonania.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatným

uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.04.2016 domáhal určenia, že nehnuteľnosti
zapísané v okrese Lučenec, obec V. P., k.ú. V. P. na LV č. XXX vedené na parc. reg. „E“ parcela 453/2
trvalé trávnaté porasty o výmere 17 142 m2, parc. č. 463/1 orná pôda o výmere 60 100 m2, parc. č.
463/2 orná o pôda o výmere 60 100 m2, parc. č. 463/3 orná pôda o výmere 38 524 m2, parc. č. 498/2
lesné pozemky o výmere 26 169 m2, parc. č. 453/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 17 076 m2, parc. č.
463/4 orná pôda o výmere 1 408 m2, parc. č. 463/5 orná pôda o výmere 58 692 m2, parc. č. 464/1 orná
pôda o výmere 3 432 m2, parc. č. 464/3 orná pôda o výmere 17 547 m2, parc. č. 498/1 lesné pozemky

o výmere 26 163 m2 pod B1 v podiele 1/1 patria do dedičstva po nebohom R. V., K.. XX.XX.XXXX,
zomrelom XX.XX.XXXX naposledy bytom V. P. a súčasťou dedičstva po Q. V., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. P.. Žalobu odôvodnil tým, že je jediným žijúcim dedičom po
nebohom R. V., K.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Žalobca žil v spoločnej domácnosti spolu so
svojim otcom U. W., K.. XX.XX.XXXX (pozn. sudcu: zrejme sa jedná o zlý dátum narodenia), zomrelým
XX.XX.XXXX s poručiteľom R. V., a to v období od roku 1958 až do smrti poručiteľa. Toto spolužitie
spočívalo v tom, že otec žalobcu zdieľal spoločnú kuchyňu, uhrádzali spoločne svoje potreby a navzájom

saosebastarali.OtecžalobcuakospolužijúcaosobajejedinýmzákonnýmdedičompoporučiteľoviR.V.
podľa§528zákonač.141/1950Zb.PoporučiteľovinemohladediťjehomanželkaQ.V.,nakoľkozomrela
XX.XX.XXXX a teda zomrela skôr ako poručiteľ. Z ich spoločného manželstva nemali potomkov. Rodičia
poručiteľa už v čase ich smrti nežili, matka poručiteľa Q. V., narodená v roku XXXX zomrela XX.XX.XXXXa otec poručiteľa R. V., narodený v roku XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Spolužitie poručiteľa so žalobcom
v jednej domácnosti potvrdil svedok Q. S., rod. W., K.. XX.XX.XXXX, ktorá vyhlásila dňa 26.06.2015,
že U. W., K.. XX.XX.XXXX bol jej bratom, o ktorom vedela, že žil v spoločnej domácnosti aj so svojou

rodinou s poručiteľom R. V. v období od roku 1958 až do jeho smrti. Dôvod spolužitia bol v tom, že starý
otec U. W. a Q. S., ktorý sa volal Q. V. bol bratom otca R. V., ktorý sa volal R. V. starší. Žalobca doručil
súdu dňa 01.07.2015 návrh na začatie konania o prejednaní dedičstva novoobjaveného majetku po
poručiteľovi R. V. pod sp. zn.. 5D/472/2015. V pôvodnom konaní bol majetok po poručiteľovi prejednaný
štátnym notárstvom v Lučenci a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené na základe rozhodnutia

D628/78 pre nemajetnosť poručiteľa. Žalobca zistil, že po právoplatnom skončení dedičského konania
do majetku po poručiteľovi patrí aj nehnuteľný majetok vedený na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, okres J.,
obec a k.ú. V. P.. Žalovaná nezákonným konaním bola zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností
na základe svojej žiadosti o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.06.2015. Svoju
žiadosť odôvodnila tým, že sa jedná o zapísanie konfiškačného rozhodnutia č. 25/515-1946 zo dňa
28.11.1946, ktorým boli skonfiškované pozemky R. V. a manželke Q., rod. O. v celosti. Toto rozhodnutie

bolo zapísané Okresným súdom v Lučenci pod č. 2352/1950 zo dňa 08.04.1950. Žalovaná vo svojej
žiadosti ďalej uviedla, že v konaní ZRPS a RvIM V. P. boli tieto skutočnosti zhotoviteľa opomenuté,
napriek tomu, že konfiškácia bola v pozemkovoknižnej vložke č. 523 vyznačená. Takto mali byť parcely
konfiškované podľa nariadenia č. 104/45 Sb.n. SNR a pozemky týchto vlastníkov patria podľa zákona
č. 80/1995 Z. z. ex lege do vlastníctva žalovanej. Žalobca je však názoru, že podľa § 34a a nasl. zákona

č. 162/1995 Z. z. sa konštituovalo vlastníctvo pôvodného vlastníka nehnuteľností R. V.. Schválením
ROEP došlo k platnému zápisu poručiteľa ako vlastníka predmetných nehnuteľností na LV. Právny
predchodca žalobcu R. V.Č. nespĺňal podmienky v § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. o konfiškácií a
urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov. Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
Slovenského národa. Právny predchodca žalobcu nebol maďarskej národnosti a nebol nepriateľom

slovenskéhonároda.Pretoideoabsolútneneplatnýprávnyúkon,ktorýnespôsobilžiadneprávneúčinky.
Konfiškačné rozhodnutie z 28.11.1946 nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii, ale len deklarovalo,
že podmienky pre konfiškáciu konkrétnych osôb sú splnené a majetok týchto osôb bol dňom 01.03.1945
konfiškovaný. Podmienkou bolo správne rozhodnutie, že konkrétna osoba bola zradcom nepriateľa
slovenského alebo českého národa, avšak také neexistuje, preto predmetné konfiškačné rozhodnutie

nebolo právoplatné. Žalobca namietal, že konfiškačné rozhodnutie nie je vôbec podpísané a nebolo
rozhodnuté riadne členmi, z ktorých má pozostávať konfiškačná komisia podľa ods. 8 zákona č. 64/1946
Sb., čo spôsobuje takisto neplatnosť predmetného právneho úkonu. Žalobca uviedol, že sa jedná o
nulitný právny akt, keďže je tam uvedený nesprávny dátum narodenia R. V. a Q. V., ktorý mal byť
19.11.1885 a nie 26.11.1870 a u pani V. 04.05.1980 a nie 07.05.1980. Voči rozhodnutiu bolo podané

odvolanie, avšak bolo rozhodnuté len o R. V., ale nebolo vydané rozhodnutie, ktorých nehnuteľností
sa to týka. Žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem má v tom, že je ohrozené vlastnícke právo
žalobcu ako dediča a iným spôsobom sa ho nemôže domôcť. Žalobcovo vlastnícke právo bolo porušené
a ohrozené tým, že Slovenská republika po viac ako 70 rokoch bola zapísaná ako vlastník žalovaných
pozemkov a to napriek tomu, že žalobca sa predtým domáhal prejednania dedičstva po poručiteľoch. Aj

súdny komisár X.. U. O. v Osvedčení o dedičstve č. 5D/472/2015 a X.. X. Y. v Osvedčení o dedičstve .č
5D/752/2015 potvrdili, že žalobca je jediným dedičom R. U. Q. V.. Právny predchodcovia žalobcu
zomreli skôr, než reštitučné zákony vstúpili do o platnosti a v čase reštitučných zákonov neexistovali
oprávnené osoby, ktoré by mohli uplatniť nárok v rámci reštitúcie. Reštitučný zákon, ktorý spomína
žalovaná sa vzťahuje na zmiernenie následkov urobených v období po 25.02.1948. Žalobca v rámci

prostriedkov procesného útoku predložil aj písomné dôkazy LV č. XXX, XXX, XXX k.ú. V. P., žiadal
vyžiadať originál spisu zo Štátneho archívu týkajúci sa konfiškácie, osvedčenie o dedičstve, spis č.
Z 2901/15 Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, Rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci z
25.03.2002, Schválenie zjednodušeného registra pôvodného stavu v k.ú. V. P., a rozhodnutie, ktorého
zápise do katastra nehnuteľností z 31.03.1999, Výpis z pozemkovoknižnej vložky 143 v maďarskom

jazyku s úradným prekladom do slovenského jazyka, Vyhlásenie Q. S. z 26.06.2015, Zápisnica napísaná
na Štátnom notárstve v Lučenci z 12.09.1979, Rozhodnutie Štátneho notárstva D 728/78 z 29.05.2015,
Výpis z Matriky pokrstených/narodených farského úradu cirkvi Rímskokatolíckej Veľká nad Ipľom zv.
1855-1884, Úmrtné listy R. V. staršieho a Q. V. staršej, Úmrtné listy R. V. U. Q. V., Výpis z Matriky
sobášnych farského úradu cirkvi Rímskokatolíckej B. K. H. zv. 1884-1896, Výpis z Matriky narodených/

pokrstených farského úradu cirkvi Evanjelickej a.v. zv. 1848-1877. Žalobca navrhol vypočuť zhotoviteľku
ZRPS Ing. G. S. a H.. X. Q., zamestnanca Okresného úradu Lučenec X.. X. W..
X. Žalovaná spochybnila skutočnosť, že žalobca je oprávneným dedičom R. V.. Žalovaná považovala
vyhlásenie Q. S., rod. W. za účelové a nevierohodné pre príbuzenský pomer - teta žalobcu. Totovyhlásenie sa týkalo len spolužitia R. V. , pričom o Q. V. nie je zmienka. Q. S. uviedla, dátum narodenia R.
V., čo sa javí vysoko nepravdepodobné, pričom uviedla, že uhrádzali spoločne svoje potreby a navzájom
sa o seba starali, pričom nie je zrejmé, z čoho tak usúdila, taktiež pani S. uviedla vo svojom vyhlásení

údaj o § 528 zákona č. 141/1950 Zb., čo muselo byť pani S. nadiktované treťou osobou. Žalobca, ktorý
je ročník narodenia 1967 nežil v spoločnej domácnosti ani s R. V., ani s Q. V., keďže zomreli v roku
1963. O dedičstvo sa nikdy neprihlásil, ani otec žalobcu do svojej smrti v roku 1993 a pre uvedené
dôvody žalovaná namietala tvrdenia žalobcu, že U. W. je zákonným dedičom po R. V.. Žalovaná mala
zato, že konfiškácia prebehla riadne. Pokiaľ žalobca namietal dátum narodenia R. V. na konfiškačnom

rozhodnutí, žalovaná uviedla, že sa jedná o administratívnu chybu. Žalovaná poukázala nato, že
zákonodarca umožňoval domáhať sa nárokov z konfiškácií prostredníctvom reštitučných zákonov č.
330/1991 Zb. a zákonom č. 503/2003 Z. z. Žalovaná namietala, že nie je daný naliehavý právny záujem s
poukazom aj na rozsudok NSSR 4Cdo/130/2007, keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa
naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis
vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno vzhľadom na účel určovacej žaloby bez ďalšieho len z

tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu
k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes a nestali sa neistými teraz, ale
práve prostredníctvom žaloby u určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného
vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na
strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi

ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením
do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného
prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva
už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých zániku došlo. Ďalej to platí tam, kde ochranu
práva bolo možné dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov. Žalovaná poukázala aj na závery

rozsudku NSČR 31Cdo/154/2006, žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať zmysel
a účel reštitučného zákonodarstva. Tam kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami
dotknuté pred niekoľkými 10 rokov a nie dnes a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom
žaloby na určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov na základe ktorých právo žalobcu zaniklo
nie je určovacia žaloba nástrojom prevencie, ale v skutočnosti smeruje k narušeniu právnej istoty na

strane terajšieho vlastníka. Len prostredníctvom reštitučných predpisov možno dosiahnuť spochybnenie
z právneho aktu alebo určenia následkov jeho neexistencie. Preto určovacia žalobca žalobcu v danom
prípade znamená narušenie právnej istoty na strane terajšieho vlastníka - štátu, ktorý vlastnícke právo
získal konfiškáciou v roku 1946. Žalovaná poukázala tiež na to, že ani úmrtný list nebohého R. V.
neobsahuje dátum narodenia R. V., rovnako ako pozemkovoknižná vložka 523, zápisnica, uznesenie z

dedičských konaní D 628/78, D 1309/63, preto je vysoko pravdepodobné, že v rozhodnutí z 02.07.1948 v
prípadeuvedeniadátumunarodeniaR.V.sajednalooadministratívnuchybuvpísaní,ktoránespôsobuje
neplatnosť rozhodnutia a nespochybňuje identifikáciu osoby, keďže je dostatočne určité a nepochybné,
že sa týka R. V., V. P., č.d. 78 a konfiškácia bola právoplatná a rešpektovaná štátnymi orgánmi, ako
aj samotnými vlastníkmi. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil súdu písomné

dôkazné prostriedky: Žiadosť o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo 07.06.2015, Rozhodnutie
Konfiškačnej komisie z 28.11.1946, Upovedomenie Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej
reformy sekcia „B“ z 16.04.1948, Návrh na poznačenie konfiškácie Povereníctva poľnohospodárstva a
pozemkovej reformy sekcia „B“ z 08.04.1950, Výpis z pozemkovoknižnej vložky 523, Zápisnica Štátneho
notárstvavLučenciD628/78-2z20.06.1978,UznesenieŠtátnehonotárstvaD1309/63-10z28.01.1946,

Uznesenie Okresného súdu Lučenec 5D/304/2015 z 11.06.2015, Kúpnopredajnú zmluvu z 24.05.1958
3. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutkové zistenia: Z Výpisu z
matriky narodených/pokrstených farského úradu cirkvi Ev. a v. Lučenec zv. 1848 - 1877 vedeného na
Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici na č. l. 124 súd zistil, že osoba U. V. sa narodil
XX.XX.XXXX, pokrstený bol XX.XX.XXXX v V. P..

4. Z Výpisu z matriky narodených/pokrstených farského úradu cirkvi Rím. kat. Veľká nad Ipľom zv. 1855
- 1884 vedeného na Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Banskej Bystrici na č. l. 124 súd zistil, že
Q. O. narodila XX.XX.XXXX, pokrstená bola XX.XX.XXXX v V. P..
5. Z LV č. XXX okres J., obec a k. ú. V. P. na č. l. 11 súd zistil, že pre parcelu č. 453/1, 453/2, 463/1,
463/2, 463/3, 463/4, 463/5, 464/1,464/3, 464/1, 464/3, 498/1, 498/2 je vedený ako vlastník žalovaná.

6. Z LV č. XXX okres Lučenec, obec a k. ú. Panické Dravce na č. l. 12 súd zistil, že pre parcelu č. 453/1,
463/4, 463/5, 464/1, 464/3, 464/3, 498/1 je vedený ako spoluvlastník R. V. v podiele 3, Q. V.Č. rod. O.
v podiele 1, a ako správca k obom spoluvlastníkom žalovaná.7. Z LV č. XXX okres Lučenec, obec a k. ú. V. P. na č. l. 13 súd zistil, že pre parcelu č. 453/2, 463/1,
463/2, 463/3, 498/2 je vedený ako spoluvlastník R. V. v podiele 3, Q. V. rod. O. v podiele 1,.
8. Z dokumentu Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - žiadosť na č. l. 78 súd zistil, že žalovaná

žiadala o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností o konfiškačnom rozhodnutí č. 25/515-1946 z
28.11.1946, ktorým boli konfiškované pozemky po R. V. s manželkou Q. rod. O. v celosti a ako vlastníka
uviesť žalovanú.
9. Z dokumentu Návrhy na konfiškáciu pre kat. územie V. P. z 19.02.1946 na č. l. 226 až 232 (súčasť
spisového materiálu Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu týkajúceho sa

konfiškácie majetku R. V. zo Ministerstva vnútra SR, Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko
archív Lučenec) súd zistil v osobnom popise vlastníka uvedený dôvod, pre ktoré bol R. V. ako vlastníka
majetku považovaný za zradcu alebo nepriateľa slovenského národa, že ako Maďar od narodenia je
nepriateľom slovenského národa a stále sa exponoval v iredente a proti slovenským záujmom. Miestny
národný výbor v V. P. dňa 04.03.1946 predložil toto potvrdenie na ďalšie pokračovanie. Z osobného
spisu Q. V., rod. O. súd zistil dôvod, pre ktorý bola považovaná za zradcu alebo nepriateľa slovenského

národa, ktorý spočíval v tom, že sa vlastník majetku považuje za maďarku do narodenia a nepriateľku
slovenského národa.
10. Z Rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Lučenci číslo
25/515-1946 z 28.11.1946 na č. l. 80, súd zistil, že komisia rozhodla, že R. V. a jeho manželku Q. V.
rod. O. treba považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa a Československej republiky

podľa § 1 ods. 1 písm. c) nar. vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. nar. č. 64/46 Sn. n. SNR. Na
základe tohto rozhodnutia sa považuje pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nar. č. 104/1945 Sb. n.
SNR patriaci menovaným ku dňu 01.03.1945 za skonfiškovaní. Rozhodnutie došlo podľa pečiatky dňa
02.07.1947 Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Súd poznamenáva, že aj keď
samotné rozhodnutie nie je podpísané, je zrejmé, že v zmysle sprievodného listu Ministerstva vnútra SR,

Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko archív Lučenec zaslaný kompletný spis nahrádza originál
archívneho dokumentu a teda súd mal za to, že sa jedná o odpis originálu, ktorý sa už nezachoval.
11. Z Upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 50.071/47-I/B zo
16.04.1948 súd zistil, Sbor povereníkov preskúmal odvolanie R. V. proti rozhodnutiu Konfiškačnej
komisie číslo 25/515-1946 z 28.11.1946 a zamietol ju ako neopodstatnenú, čím rozhodnutie o

konfiškovaní jeho majetku zostalo nezmenené.
12. Zo Zaopatrovacej zmluve z 09.08.1947 na č. l. 252 - 253, súd zistil, že R. V. s manželkou Q. rod. O.
ako zaopatrenci dali do vlastníctva nehnuteľnosti Jánovi S. a maloletému J. S. v podiele 1 každému ako
zaopatriteľom. Zaopatritelia sa zaviazali, poskytovať zaopatrencom pravidelné hmotné plnenia obilia,
krmiva pre chov hospodárskych zvierat, odvoz do Lučenca podľa potreby pre zaopatrencov, dovezenie

palivové drevo z hory, riadne orať a hnojiť záhradu a kapustnicu zaopatrencov.
13. Z návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ č. 2352/1950 z
08.04.1950 súd zistil, že povereníctvo navrhlo vo vložke č. 523 na nehnuteľnosti zapísané na meno R.
V. a jeho manželka Q. V. rod. O.Á., aby bolo vyznačený text, o tom, že boli konfiškované podľa nar. č.
104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n.SNR.

14. Zo Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci č. Pôd.
1362/58 zo dňa 14.06.1958 (súčasť spisového materiálu Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu týkajúceho sa konfiškácie majetku R. V.) súd zistil, že tento orgán dal súhlas k
tomu, aby poznámka konfiškácie podľa nar. č. 104/45 Zb. n. SNR bola vymazaná z nehnuteľností R. V.
zapísaných v pozemkovoknižnom zápise obce V. P. číslo 143, parc. č. 86 - katastr. číslo 207 stavebný

pozemok vo výmere 0,2812 ha, parc. č. 87/2 katastr. čís. 209 - dom popisné číslo 78 a dvor vo výmere
0,2139 ha. Rozhodnutím býv. Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave zo
dňa 29.01.1949 čí. 73.161/48-V/A-2 bol podľa § 1 nar. čís. 26/48 Zb. n. SNR vyňatý z konfiškácie podľa
nar. čís. 104/45 Zb. n. SNR pôdohospodársky nehnuteľný majetok ležiaci v kat. území V. P. o výmere
do 10 ha.

15. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci z 13.06.1958
čís. Pôd. 1092/56 na č. l. 234 súd zistil, ktoré nehnuteľnosti R. V. a jeho manželky boli dekonfiškované t.
j. v pozemkovoknižnom zápise obce V. P. číslo 143, parc. č. 86 - katastr. číslo 207 stavebný pozemok vo
výmere 0,2812 ha, parc. č. 87/2 katastr. čís. 209 - dom popisné číslo 78 a dvor vo výmere 0,2139 ha. Na
základe Rozhodnutia číslo Pôd. 1362/58 Odbor poľnohospod. a lesného hospod. rady ONV v Lučenci

na .č. 233 žiadal o výmaz konfiškácie v uvedenom rozsahu Ľudový súd v Lučenci.
16. Súd zistil, že vymedzeniu dekonfiškovaných nehnuteľností predchádzali jednania za účasti R. V. a
manželky Q. rod. O., ktorých obsah zachytili zápisnice napísané na MNV v V. P. zo dňa 11.03.1958,27.02.1958 na č. l. 235, 236. Z týchto zápisníc súd zistil, že R. V. a jeho manželka nemajú žiadnych
priamych a nepriamych dedičov.
17. Zo zápisnice D 1309/63 na č. l. 92 súd zistil, že dedičské konanie po nebohom R. V. zomrelom dňa

28.10.1963 sa zastavilo. Nehnuteľnosti vedené na meno poručiteľa vo vložke č. 143, 154 a 523 kat.
územie V. P. boli konfiškované.
18. Zo zápisnice D 628/78 súd zistil, že dedičské konanie po nebohom R. V. bol prejednaný v konaní D
1009/63 a ako novoobjavený majetok mali byť prejednané nehnuteľnosti vedené vo vl. 143 k. ú. Panické
Dravce. Z dôvodu, že boli v celosti konfiškované sa dedičské konanie zastavilo, pretože sú vo vlastníctve

Československa.
19. Súd ďalšie dôkazy v spise nevyhodnocoval, nakoľko neboli relevantné pre rozhodnutie vo veci.
20. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“): Návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
21. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) c), ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR: (1) S okamžitou

platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok
na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu
príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky
akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti. (7) O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa

a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod
ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či
sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30.
júna 1948 konfiškačná komisia.
22. Na základe vykonaného dokazovania v rozsahu uvedenom v rozsudku a vyššie uvedených právnych

predpisov, súd posúdil žalobcov nárok ako nedôvodný.
23. Súd mal predovšetkým dôvodnú pochybnosť o tvrdení žalobcu o tom, že je právnym nástupcom
R. V.. Žalobca síce predložil písomné vyhlásenie Q. S. nar. XX.XX.XXXX z 26.06.2015 (na č.l. 114)
kde je uvedené, že U. W., bol jej bratom, o ktorom vedela, že žil v spoločnej domácnosti aj so svojou
rodinou s poručiteľom R. V. v období od roku 1958 až do jeho smrti. Dôvod spolužitia bol v tom, že starý

otec U. W. a Q. S., ktorý sa volal Q. V. bol bratom otca R. V., ktorý sa volal R. V. starší. U. W. má tak
byť zákonným dedičom po R. V. podľa § 528 zákona č. 141/1950 Zb. Uvedený dôkazný prostriedok
súd posudzoval samostatne ako aj v súvislosti s ďalšími dôkaznými prostriedkami. Uvedené vyhlásenie
nie je úradne overené, čo samo o sebe nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné považovať toto
vyjadrenia za nedôveryhodné, súd však uvedené posudzoval ako bežný písomný dôkazný prostriedok.

Spôsob akým je toto vyhlásenie urobené naznačuje, že bolo pani S. zrejme diktované, nakoľko len
ťažko možno predpokladať, že osoba bez príslušného právnického vzdelania vo veku 87 rokov by
označila presne paragraf tzv. stredného Občianskeho zákonníka - zákona č. 141/1950 Zb., keďže je
zrejmé, že sa jedná o odbornú znalosť, u ktorej je nepravdepodobné, že ju ovláda bežný laik a to ešte
v takom pokročilom veku. Súd však v porovnaní s informáciami, ktoré vyplynuli z konfiškačného spisu

mal dôvodné pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorá sa nachádzala v písomnom dôkaznom prostriedku
- vyhláseniu Q. S.. V uvedených zápisniciach z 11.03.1958 za prítomnosti R. V. a Q. V. sa uvádza,
že sa jedná o soby prestárlé 84r. a 78 r., ktoré nemajú žiadnych priamych ani nepriamych dedičov.
Zároveň R. V. s manželkou Zaopatrovacou zmluvou z roku 1949, darovali časť svojho majetku X.
S. a mal. J. S. pod podmienkou zaopatrenia manželov V.. Súd preto na základe uvedeného mal

zato, že žalobca nepreukázal bez pochýb, že je dedičom po neboho R. V. a Q. V., pretože písomný
dôkazný prostriedok písomné vyhlásenie Q. S. súd nepovažoval za dôveryhodný dôkaz preukazujúci
tvrdenú skutočnosť, keďže úradné dokumenty zabezpečené z archívu uvádzajú skutočnosti, ktoré
svedčia o opaku toho, že by R. V. s manželkou mali nejakých dedičov. Zároveň súd posúdil toto
písomné vyhlásenie vzhľadom na príbuzenský pomer pani S. k žalobcovi a spôsob formulácie (uvedenia

presného zákonného ustanovenia) pri osobe bez právneho vzdelania vo vysokom veku s prihliadnutím
na informácie z verejných dokumentov za nedôveryhodné. Aktívnu legitimáciu v žalobe o určenie
vlastníckeho práva má len strana sporu, ktorý má vlastnícke právo, resp. ktorému svedčí vlastnícke
právo. Súd v predmetnej veci takto zistil, že v danom prípade žalobca nemá na základe zistených
skutočností aktívnu vecnú legitimáciu byť osobou, ktorej svedčí tvrdené vlastnícke právo, preto žalobu

zamietol.
24. Nedostatok aktívnej legitimácie tak spôsobil zamietnutie žaloby. Súd však nad rámec tohto dôvodu
ďalej poukazuje aj nato, že aj keby žalobca disponoval aktívnou legitimáciou, čo súd nemal za
preukázané, žaloba by bola nedôvodná aj z ďalších dôvodov. Žalobca si uplatnil žalobu ešte zapôsobnostizákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen„OSP“),určovacoužaloboupodľa
§ 80 písm. c) OSP , ktorá svojou podstatou zodpovedá súčasnej formulácii § 137 písm. c) v zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Súd mal zato, že žalobcovým tvrdením

vlastníckeho práva (ak by mal aj aktívnu legitimáciu) v prípade absencie legitímneho očakávania
na strane žalobcu nie je naplnená preventívna funkcia žaloby podľa § 80 písm. c) OSP a teda nie
je daná ani naliehavosť právneho záujmu na jeho podaní. Žalobou o určenie vlastníckeho práva
nemožno obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. Nemožno sa účinne domáhať podľa
všeobecných predpisov ani ochrany vlastníckeho práva, ak jeho zániku došlo pred 25.02.1948 a

zvláštny reštitučný predpis nestanovil spôsob zmiernenia alebo nápravy tejto majetkovej ujmy. Medze
zmiernenia majetkových krívd spôsobených po 25.02.1948 sú určené v zákonoch reštitučných viď.
napr. zákon č. 87/1991 Zb., zákon č. 229/1991 Zb. príp. zákon č. 503/2003 Z. z. Možnosť priznania
vlastníckeho práva pokiaľ ide o dobu minulú sa vzťahuje v zmysle reštitučnej legislatívy len na oblasť
tzv. rozhodnej doby po 25.02.1948. Pokiaľ by mala byť táto lehota rozširovaná aj pred 25.02.1948 a
spochybňovanie vlastníckeho práva by nemalo žiadnu limitovanú dobu, potom by bolo možné domáhať

sa vlastníckeho práva k majetku potomkov vlastníkov aj z dôb Samovej ríše, príp. Veľkomoravskej
ríše s poukazom na neplatnosť daných právnych úkonov pre rôzne vady týchto právnych úkonov.
Zákonodarca v reštitučných predpisoch umožnil prielom do vlastníckych vzťahov, ale zároveň obmedzil
časovú lehotu pre uplatnenie reštitučných nárokov. Ich uplynutím tak došlo k preklúzii týchto nárokov.
Taktiež zákonodarca vymedzil okruh osôb, ktoré sa mohli domáhať navrátenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, t. j. jednalo sa o vôľu štátu, kde vymedzil štát komu a za akých podmienok prislúcha
navrátenie vlastníckeho práva. V danom prípade je zrejmé, že ku konfiškácii majetku R. V. a jeho
manželky Q. V. došlo pred tzv. rozhodnou dobou Rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného
národného výboru v Lučenci dňa 28.11.1946 nastala v súlade s § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR.
Pokiaľ žalobca spochybňoval platnosť tohto rozhodnutia s dôvodmi uvedenia zlého dátumu narodenia

R. V. a jeho manželky ako aj tým, že nie je nepriateľom národa. Súd má zato, že uvedené námietky mal
možnosť uplatňovať R. V. v opravných konaniach, ktoré mal k dispozícii v danom čase. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že R. V. sa domáhal prostredníctvom svojej Žiadosti z 16.07.1949 a Súrnej
žiadosti z 16.09.1949 ponechania mu celého majetku s poukazom nato, že je výkonným roľníkom. Nikde
nenapádal skutočnosti zlého uvedenia dátumu narodenia a z toho žalobcom vyplývajúcu absolútnu

neplatnosť. Taktiež R. V. nenamietol skutočnosti pre ktoré bolo vydané konfiškačné rozhodnutie,
poukazoval len na to, že nadobudol dodatočne československé štátne občianstvo a žiadal o vyňatie
z konfiškácie celého majetku. Keďže časť majetku previedol parcely 498/a, 453 a, 463/a, 463/d, 498/
b, 453/d, 463/b, 463/c a 464 kat. územie Panické Dravce Zaopatrovacou zmluvou na X. S. a J. S.,
tieto osoby sa domáhali taktiež umožnenia užívať tieto nehnuteľnosti. Súd má zato, že s poukazom na

princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nemožno
takto spochybňovať verejnoprávne postupy, ktoré neboli napadnuté v príslušnom čase z uvedených
dôvodov. Ak by súd mal mať takúto právomoc posúdiť uvedené správnosť verejnoprávne postupy a ich
posudzovanie ako absolútne neplatné, došlo by prostredníctvom určovacej žalôb k rozšíreniu právomoci
všeobecných súdov aj na oblasť, na ktorú v danom čase nikdy nemali právomoc (t. j. súdy neboli

príslušné posudzovať daný verejnoprávny postup týchto orgánov v rámci všeobecného súdnictva).
Preto prípadná tvrdená majetková krivda, ktorá nastala pred rozhodným obdobím tak už nemôže
byť reparovaná dnešnými právnymi prostriedkami. Uvedené je v súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, keď nemožno sa domáhať ochrany očakávania, že bude uznané prežitie
bývalého vlastníckeho práva, ktoré je už dlhú dobu nemožné účinne vykonávať (napr. Malhous proti

Českej republike, 2000, Gratzinger a Gratzingerová proti Českej republike r. 2002). Obdobne ESĽP
konštatoval „že čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru zaručujúci ochranu vlastníckeho práva nemôže byť
vykladaný tak, že by akokoľvek obmedzoval slobodu zmluvných štátov pri výbere podmienok, za
ktorých pristúpi k navrátení majetku, ktorý na nich bol prevedený predtým, než ratifikovali Dohovor.
Rovnako nijako neobmedzuje ich slobodu stanoviť pôsobnosť reštitučných noriem a podmienky, za

ktorých možno majetok vrátiť osobám, ktoré ho boli zbavené“. Súd poukazuje podporne aj na stanovisko
pléna Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS - st. 21/05 z 1.10.2005, vzhľadom na skutočnosť, že reštitučné
zákonodarstvo pochádza v prevažnej časti z čias spoločného československého štátu.
25. Zároveň súd dodáva, že ani neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že došlo k dekonfiškácii
nehnuteľností, ktorých sa domáhal žalobca. Súd zistil, že v rámci dekonfiškácie boli vyčlenené len

parcely zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 143 parč. č. 86 - stavebný pozemok o výmere 0,2812
ha, parc. č. 87/2 dom popisné číslo 78 a dvor o výmere 0,2139 ha,. Z označenia druhu týchto parciel
je úplne zrejmé, že nezodpovedajú druhu parciel - trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky, orná pôda,
ktorých vlastnícke právo žiadal žalobca určiť v petite žaloby.26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
28. O trovách súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, žalovaná ako úspešná strana sporu má
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2

CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).,

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.