Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201321
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819201321.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C., t.č. bytom C., XX. augusta XX/X, proti žalovanému: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C.,
S. XXX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drotárska
cesta 7, IČO: 50 218 107, o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania od 22.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil

tým, že žalovanému dňa 26.5.2010 poskytol pôžičku v sume 16.596,96 eur, a to predajom svojho
jednoizbového bytu v C. na U. XXX/XX ako protivýmenu pôvodným vlastníkom rodinného domu v C. na
S. XXX/XX. Žalovaný mu poskytnutú čiastku doteraz nevrátil, na jeho návrh na uznanie dlhu nereagoval.

2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v roku 2010 jeho rodičia zakupovali rodinný dom na S. ulici č. XX
v C., pričom financie na zakúpenie tejto nehnuteľnosti zabezpečoval on. Uviedol, že rodinný dom rodičia
kupovali za sumu 800.000,- Sk a jedna časť kúpnej ceny bola realizovaná tak, že predávajúcim bol

poskytnutý jeho jednoizbový byt v hodnote 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur a zvyšná časť kúpnej ceny im
bola vyplatená v hotovosti. Žalobca uviedol, že aj táto časť bola vyplatená z jeho finančných prostriedkov
v hotovosti. Podľa tvrdenia žalobcu sa kúpa rodinného domu pre rodičov realizovala týmto spôsobom
z dôvodu, že jeho rodičia v tom čase nedisponovali hotovosťou, aby si mohli dom zakúpiť, následne
však predali trojizbový byt, v ktorom žili predtým, a časť požičaných prostriedkov, ktoré zodpovedali
hodnote 300.000,- Sk, mu vrátili. Žalobca tiež uvádzal, že s rodičmi boli v súvislosti s poskytnutím sumy
za jednoizbový byt dohodnutí tak, že s vrátením majú čas, konkrétny termín vrátenia sumy 500.000,- Sk.

t.j. 16.596,96 eur dohodnutý nemali. Podľa jeho tvrdenia nešlo o dar rodičom, títo si boli vedomí toho,
že uvedenú sumu mu majú vrátiť. Žalovaný mu aj navrhol, aby bol vlastníkom predmetného rodinného
domu v 1-ici, s čím on ale nesúhlasil, nakoľko chcel, aby dom mali vo vlastníctve rodičia. Žalobca tiež
uviedol, že žalovaný navrhoval o záväzku voči nemu v súvislosti s kúpou rodinného domu spísať aj
notársku zápisnicu, ale on to z určitých osobných dôvodov odmietol. Určite však boli dohodnutí na tom,
že rodičia mu prostriedky vrátia, ale konkrétny termín dohodnutý nemali.

3. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že k uzavretiu
žiadnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobcom nedošlo, nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a
pre jej platné uzavretie sa vyžaduje, aby došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, resp. predmetu pôžičky.
V danom prípade sa tak však nestalo. Zároveň voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania.Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ by aj zmluva o pôžičke medzi stranami sporu vznikla, jej splatnosť mala
nastať pre prípad smrti žalovaného, čo hodnotí ako neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného
domu a v takom prípade by pôžička ešte nebola splatná. Podľa názoru žalovaného v danej veci išlo o

poskytnutie pomoci syna rodičom, tak to bolo zo strany rodičov vnímané a vzhľadom k tomu, že žalobca
má v súčasnosti finančné ťažkosti, žaluje svojho otca, čo je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými
mravmi. Trval na tom, že zmluva o pôžičke medzi stranami vzniknúť nemohla. V súvislosti s písomným
vyjadrením žalovaného z roku 2018 jeho právny zástupca uviedol, že žalovaný vyjadrenie formuloval
nešťastne, nie je právnik a nerozlišuje význam niektorých výrazov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkýň Anny G. a
H. G., oboznámením obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2010, listu žalovaného zo dňa 20.7.2018,
vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.5.2019, vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.6.2019, podania žalobcu zo dňa
23.8.2019, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:

5. V roku 2010 V. a H. G. predávali rodinný dom v C. na S. ul. XXX/XX. Uvedenú nehnuteľnosť vlastnili
každá v jednej polovici. Predávajúce nehnuteľnosť predávali za sumu 800.000,- Sk, t.j. 26.555,14 eur.
O túto nehnuteľnosť prejavili záujem rodičia žalobcu - žalovaný M. Z. a jeho manželka H. Z.. Žalobca
bol v tom čase výlučným vlastníkom jednoizbového bytu č. XX v C. na U. ul. XXX/XX. V. a H. G. prejavili

záujem o zakúpenie predmetného bytu žalobcu.

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2010, uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a V. G. a H. G.
ako kupujúcimi, vyplýva, že žalobca predal kupujúcim do podielového spoluvlastníctva každej v podiele
X-ica byt č. XX vo vchode č. XX na 3. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX, postaveného

na pozemku parc. č. XXXX na ul. U. v C. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti 417/15828, zapísané na LV č. XXXX
pre k. ú. C., a to za kúpnu cenu XX.XXX,XX eur, t.j. 500.000,- Sk. V zmluve sa uvádza, že kúpna cena
bola kupujúcimi uhradená už pred podpisom kúpnej zmluvy.

7. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný a jeho manželka nemali k dispozícii finančné prostriedky na
kúpu rodinného domu, preto sa dohodli tak, že časť kúpnej ceny za rodinný dom vo výške 16.596,96 eur
(500.000,- Sk) bude predávajúcim uhradená tak, že im žalobca prevedie do vlastníctva jeho jednoizbový
byt a zvyšnú časť kúpnej ceny na zakúpenie rodinného domu tiež poskytol rodičom on. Túto časť kúpnej
ceny mu rodičia už vrátili, nakoľko následne po zakúpení rodinného domu predali svoj trojizbový byt a z

prostriedkov získaných predajom mu uvedenú časť kúpnej ceny vrátili. Žalobca uviedol, že v súvislosti
so sumou za jeho jednoizbový byt bol s rodičmi dohodnutý tak, že mu túto hodnotu vrátia, konkrétny
termín vrátenia sumy 16.596,96 eur však dohodnutý nemali, mali len ústnu dohodu, že ak bude peniaze
potrebovať vrátiť, bude to od rodičov požadovať. Podľa žalobcu mu žalovaný navrhoval aj to, aby sa stal
spoluvlastníkom rodinného domu v 1-ici, on s tým ale nesúhlasil, chcel, aby rodičia mali dom „písaný“ na

seba. Žalovaný mal žalobcovi aj navrhovať, aby o celej veci bola spísaná notárska zápisnica, žalobca
však uviedol, že on s tým z určitých osobných dôvodov nesúhlasil. Obaja rodičia si však boli vedomí
toho, že finančné prostriedky za jeho jednoizbový byt mu majú vrátiť. Žalobca tiež v konaní uviedol, že
v roku 2018 predal svoj rodinný dom a požiadal žalovaného, aby mu dočasne dal súhlas k tomu, aby sa
na adrese, kde býva žalovaný, prihlásil k trvalému pobytu spolu s dcérou, ktorú má zverenú do osobnej

starostlivosti. Žalovaný s tým najskôr súhlasil, potom však stanovisko prehodnotil a súhlas k prihláseniu
k trvalému pobytu mu nedal. Z toho dôvodu on žalovanému oznámil, že od neho bude žiadať vrátenie
finančných prostriedkov, ktoré poskytol na zakúpenie rodinného domu žalovanému a jeho manželke.

8. Žalovaný nárok žalobcu ako nárok zo zmluvy o pôžičke neuznával, nakoľko nedošlo k skutočnému

odovzdaniu finančných prostriedkov medzi žalobcom a žalovaným. Potvrdil, že zo strany žalobcu mu
bola poskytnutá výpomoc v súvislosti so zakúpením rodinného domu v Handlovej na S. ulici. Z jeho
pohľadu však šlo o situáciu, kedy sa syn chcel určitým spôsobom postarať o svojich rodičov a ich dožitie,
išlo teda o poskytnutie pomoci syna rodičom. V konaní prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný
tvrdil, že aj keby zmluva o pôžičke vznikla, jej splatnosť ešte nenastala, nakoľko splatnosť mala nastať

pre prípad smrti žalovaného, čo je podľa neho neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného domu a
táto skutočnosť zatiaľ nenastala. Voči nároku žalobcu v konaní vzniesol námietku premlčania9. Z listu žalovaného zo dňa 20.7.2018 vyplýva, že žalovaný uvádza, že na základe ústnej dohody o
pôžičke žalobca v roku 2010 požičal žalovanému a jeho manželke, teda svojim rodičom, sumu vo výške
16.596,96 eur na kúpu domu na S. ul. XX v C., v ktorom v súčasnosti bývajú. Žalovaný v liste ďalej

uvádza, že so žalobcom sa dohodli na splatení pôžičky po predaji tejto nehnuteľnosti, resp. že žalobcu
vyplatia ich dedičia po predaji domu. Žalovaný tiež uviedol, že napriek týmto skutočnostiam je ochotný
začať splácať dlžnú sumu pred dohodnutou dobou v mesačných splátkach po 70,- eur vzhľadom k
výdavkom, ktoré im vznikajú v súvislosti s ťažkou chorobou jeho manželky, t.j. matky žalobcu.

10. Z vyjadrení strán sporu v konaní bolo zistené, že matka žalobcu, H. Z., zomrela.

11. Svedkyňa V. G. v konaní uviedla, že spolu so sestrou H. vlastnili rodinný dom v C. na S. ulici, ktorý
pred 9 rokmi predávali a hodnota ktorého bola 800.000,- Sk. Žalobca vtedy prišiel s ponukou, že by
previedol do ich vlastníctva svoj jednoizbový byt na U. ul. v C., ktorého hodnota je 500.000,- Sk, a jeho
rodičia by im doplatili za dom ešte zvyšných 300.000,- Sk. S touto ponukou súhlasili a následne sa to

takto aj zrealizovalo s tým, že oni žalobcovi kúpnu cenu za byt 500.000,- Sk v skutočnosti nevyplácali,
žalobca na ne previedol svoj byt a jeho rodičia im potom doplatili 300.000,- Sk. Ako boli žalobca a
jeho rodičia medzi sebou dohodnutí na vzájomnom vyporiadaní, ako sa medzi sebou vyplatia, uviesť
nevedela, pretože toto pred nimi nikto neriešil a ju so sestrou to ani nezaujímalo.

12. Svedkyňa H. G. potvrdila, že so sestrou vlastnili rodinný dom v C. na S. ulici XX každá v 1-ici a
tento dom predávali za kúpnu cenu 800.000,- Sk. O dom prejavili záujem rodičia žalobcu a vyplatenie
ceny za rodinný dom prebehlo tak, že ony kúpili byt na U. ul. v C. od žalobcu v hodnote 500.000,- Sk
a jeho rodičia im vyplatia len sumu 300.000,- Sk. Kúpnu cenu za byt však žalobcovi reálne nevyplácali,
došlo k započítaniu hodnoty tohto bytu na kúpnu cenu za ich rodinný dom, aby rodičia žalobcu nemuseli

vyplácať celých 800.000,-Sk. Na tomto spôsobe sa dohodli všetci navzájom. Svedkyňa sa nevedela
vyjadriť k tomu, ako sa žalobca a jeho rodičia medzi sebou dohodli o vzájomnom vyporiadaní, o tomto
sa vôbec nebavili.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17.Pozhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobežalobcunemožno
vyhovieť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur s prísl. z titulu vrátenia

pôžičky, ktorú so žalovaným uzavrel ústnou formou. Zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt a pre to,
aby došlo k jej platnému uzavretiu, je potrebné, aby predmet pôžičky bol skutočne (reálne) odovzdaný
zo strany veriteľa dlžníkovi. V danej veci bolo zistené, že suma 16.596,96 eur zo strany žalobcu nebola
žalovanému reálne odovzdaná, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu, ale aj z výpovedí svedkýň G.. Medzi
stranami sporu teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo.

18. V konaní však bolo preukázané že žalobca previedol byt v C. na U. ul. XXX/XX do podielového
spoluvlastníctva V. a H. G., pričom hodnota (kúpna cena) tohto bytu vo výške 16.596,96 eur bola
započítaná ako časť kúpnej ceny rodinného domu, ktorý Anna G. a H. G. na základe kúpnej zmluvy
previedli do vlastníctva žalovaného a jeho manželky H. Z.. V hotovosti im zo strany žalovaného a jeho

manželky bola vyplatená len zvyšná časť kúpnej ceny rodinného domu vo výške 300.000,- Sk (t.j.
9.958,18 eur). Poskytnutie bytu žalobcu ako časti kúpnej ceny rodinného domu, ktorý nadobudol do
vlastníctva žalovaný a jeho manželka, si žalobca s rodičmi dohodli ústnou formou a dohodli sa aj na
vrátení sumy 16.596,96 eur žalobcovi. Vyplýva to jednak z tvrdenia žalobcu v konaní, ale aj z vyjadreniažalovaného v liste zo dňa 20.7.2018, adresovaného žalobcovi. Žalovaný tu výslovne potvrdzuje, že
medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej dohody o poskytnutí sumy 16.596,96 eur zo strany
žalobcu na kúpu rodinného domu žalovaného a jeho manželky a tiež to, že sa dohodli na vrátení

dlžnej sumy. Žalovaný uvádzal, že splatnosť dlhu bola dohodnutá po predaji rodinného domu, resp.
po smrti žalovaného a jeho manželky a následnom predaji domu. Žalobca však s týmto tvrdením v
konaní nesúhlasil a uvádzal, že konkrétny termín splatenia dlžnej sumy dohodnutý nebol, splatnosť
mala byť dohodnutá pre prípad potreby žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje tvrdenie o
splatnosti záväzku voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a žalobca toto jeho tvrdenie v konaní

popieral, nepovažoval súd žalovaným tvrdený termín splatnosti záväzku voči žalobcovi za preukázaný
a vychádzal z toho, že strany sporu nemali konkrétny termín splatnosti dlžnej sumy dohodnutý a tento
bol ponechaný na vôli žalobcu ako veriteľa. V danej veci podľa názoru súdu došlo medzi stranami
sporu k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo
preukázané, že strany sporu medzi sebou uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému a jeho manželke, t.j. svojim rodičom, časť kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eur za

rodinný dom, ktorý rodičia žalobcu kupovali do svojho vlastníctva, a to prevedením vlastníckeho práva
svojho bytu na predávajúce rodinného domu a rodičia žalovaného sa zaviazali sumu 16.596,96 eur,
zodpovedajúcu cene bytu žalobcu, žalobcovi vrátiť. Konkrétny termín splatnosti dlhu medzi stranami
dohodnutý nebol. V danom prípade sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ani o iný zmluvný typ upravený
Občianskym zákonníkom, súd preto dohodu strán sporu považoval za nepomenovanú zmluvu podľa §

51 Občianskeho zákonníka.

19. Žalovaný v konaní voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Súd preto skúmal, či nárok
žalobcu je premlčaný. Ako už bolo uvedené, splatnosť dlhu medzi stranami sporu dohodnutá nebola.
Splatnosťdlhuznamená,ževeriteľmáprávopožadovaťsplneniedlhuadlžníkjepovinnýplniť.Splatnosť

dlhumávýznamzhľadiskamožnostiveriteľauplatniťpohľadávkuvočidlžníkovinasúde,sčímjespojené
plynutie premlčacej doby. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou a nie je stanovená ani právnym
predpisom,možnoosplneniedlhupožiadaťdlžníkakedykoľvek.Dlžníkjevtakomprípadepovinnýpodľa
§ 563 Občianskeho zákonníka splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie požiadal veriteľ. Ak
však môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo ako protiklad dlhu aj vykonať.

V súvislosti s tým súdna prax judikuje, že v takýchto prípadoch prvá objektívna možnosť na vykonanie
práva je daná už okamihom, keď veriteľ mohol najskôr požiadať o splnenie. Inak povedané, pre začiatok
plynutia premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto
právneho vzťahu, t.j. v danej veci prevodom bytu žalobcu do vlastníctva Anny a H. G., čím žalobca
poskytol žalovanému časť kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý žalovaný a jeho manželka zakupovali

do ich vlastníctva. Pripustením názoru, že dlžník je v prípade, ak čas vrátenia dlhu nebol dojednaný,
povinný plniť až po tom, čo ho veriteľ vyzve na plnenie, by mohlo viesť k situácii, že veriteľ by bol
viac rokov nečinný a vystavoval by svojho dlžníka nemožnosti v primeranej dobe zbaviť sa svojho dlhu
plnením. Ak teda čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

SR (R 28/1984, 1Cdo 25/2003, resp. R 91/2004, 1Cdo 197/2009, 3Cdo 174/2016, resp. R 17/2017).
Rovnako Ústavný súd SR vyslovil, že ak by sa akceptoval názor o viazanosti začiatku behu premlčacej
doby na deň splatnosti dlhu, došlo by k neprípustnému posunutiu začiatku behu premlčacej doby,
prakticky na neobmedzenú dobu (III. ÚS 249/2015).

20. V danej veci vznikol dlh žalovaného voči žalobcovi v súvislosti s uzavretím kúpnych zmlúv o predaji
bytu žalobcu v prospech V. a H. G. a predaji rodinného domu sestier G. v prospech žalovaného a
jeho manželky H. Z., čo bolo dňa 26.5.2010. Od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia
doba na uplatnenie nároku voči žalovanému. Žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na súde až
dňa 22.3.2019, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany

žalovaného, súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP). Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu v konaní vznikol aj nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodoval podľa ust. § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov
konania.Ovýšketýchtotrovbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. V odvolaní sa

musí, popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa § 365 ods.
1, 2 CSP.