Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201321
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819201321.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C., t.č. bytom C., XX. augusta XX/X, zastúpený JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou
v Prievidzi, G. Švéniho 4/A, proti žalovanému: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., S. XXX/XX, zastúpený
Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 7, IČO: 50 218 107,
o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur spolu s

5% ročným úrokom z omeškania od 22.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil
tým, že žalovanému dňa 26.5.2010 poskytol pôžičku v sume 16.596,96 eur, a to predajom svojho
jednoizbovéhobytuvC.,naU.XXX/XX,akoprotivýmenupôvodnýmvlastníkomrodinnéhodomuvC.,na
S. XXX/XX. Žalovaný mu poskytnutú čiastku doteraz nevrátil, na jeho návrh na uznanie dlhu nereagoval.

2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že v roku 2010 jeho rodičia zakupovali rodinný dom na S. ulici č. XX
v C., pričom financie na zakúpenie tejto nehnuteľnosti zabezpečoval on. Uviedol, že rodinný dom rodičia

kupovali za sumu 800.000,- Sk a jedna časť kúpnej ceny bola realizovaná tak, že predávajúcim bol
poskytnutý jeho jednoizbový byt v hodnote 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur a zvyšná časť kúpnej ceny im
bola vyplatená v hotovosti. Žalobca uviedol, že aj táto časť bola vyplatená z jeho finančných prostriedkov
v hotovosti. Podľa tvrdenia žalobcu sa kúpa rodinného domu pre rodičov realizovala týmto spôsobom
z dôvodu, že jeho rodičia v tom čase nedisponovali hotovosťou, aby si mohli dom zakúpiť, následne
však predali trojizbový byt, v ktorom žili predtým, a časť požičaných prostriedkov, ktoré zodpovedali
hodnote 300.000,- Sk, mu vrátili. Žalobca tiež uvádzal, že s rodičmi boli v súvislosti s poskytnutím sumy

za jednoizbový byt dohodnutí tak, že s vrátením majú čas, konkrétny termín vrátenia sumy 500.000,- Sk,
t.j. 16.596,96 eur dohodnutý nemali. Podľa jeho tvrdenia nešlo o dar rodičom, títo si boli vedomí toho,
že uvedenú sumu mu majú vrátiť. Žalovaný mu aj navrhol, aby bol vlastníkom predmetného rodinného
domu v 1-ici, s čím on ale nesúhlasil, nakoľko chcel, aby dom mali vo vlastníctve rodičia. Žalobca tiež
uviedol, že žalovaný navrhoval o záväzku voči nemu v súvislosti s kúpou rodinného domu spísať aj
notársku zápisnicu, ale on to z určitých osobných dôvodov odmietol. Určite však boli dohodnutí na
tom, že rodičia mu prostriedky vrátia, ale konkrétny termín dohodnutí nemali. V súvislosti s námietkou

premlčania, vznesenou voči jeho nároku žalovaným, uviedol, že žalovaný listom zo dňa 20.7.2018 svoj
dlh voči nemu uznal, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby, a preto jeho nárok premlčaný
nie je. Žalovaný pritom podľa jeho názoru musel vedieť o tom, že uznáva premlčaný dlh, keďže išlo o
pohľadávku z dávnejšej minulosti.3. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že k uzavretiu
žiadnej zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobcom nedošlo, nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a

pre jej platné uzavretie sa vyžaduje, aby došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, resp. predmetu pôžičky.
V danom prípade sa tak však nestalo. Zároveň voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ by aj zmluva o pôžičke medzi stranami sporu vznikla, jej splatnosť mala
nastať pre prípad smrti žalovaného, čo hodnotí ako neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného
domu a v takom prípade by pôžička ešte nebola splatná. Podľa názoru žalovaného v danej veci išlo o

poskytnutie pomoci syna rodičom, tak to bolo zo strany rodičov vnímané a vzhľadom k tomu, že žalobca
má v súčasnosti finančné ťažkosti, žaluje svojho otca, čo je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými
mravmi. Trval na tom, že zmluva o pôžičke medzi stranami vzniknúť nemohla. V súvislosti s písomným
vyjadrením žalovaného z roku 2018 jeho právny zástupca uviedol, že žalovaný vyjadrenie formuloval
nešťastne, nie je právnik a nerozlišuje význam niektorých výrazov. Pokiaľ by aj pripustil, že tento list
je uznaním dlhu zo strany žalovaného, nevyplýva z neho, že by vedel o premlčaní dlhu. Podľa jeho

názoru pre vyvolanie účinkov uznania dlhu je potrebné, aby ten, kto uznáva dlh, mal aj vedomosť o jeho
premlčaní so všetkými dôsledkami, ktoré to prináša. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný
o premlčaní dlhu vedomosť nemal a túto skutočnosť nie je z jeho strany možné preukazovať. V prípade,
že žalobca tvrdí opak, zaťažuje ho dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia. Žalovaný zastával
názor, že pokiaľ jeho dlh voči žalobcovi existuje, je premlčaný.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.12.2019 č.k. 5C/7/2019-92 tak, že žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Na základe
odvolania žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 28.4.2020 č.k. 6Co/10/2020-135 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že je potrebné posúdiť,

či list žalovaného zo dňa 20.7.2018 z hľadiska obsahu predstavuje alebo nepredstavuje uznanie dlhu
žalovaným podľa § 588 Občianskeho zákonníka a ak áno, či žalovaný o premlčaní svojho dlhu v čase
vyhotovenia listu vedel alebo nie, nakoľko toto zistenie má kruciálny význam z hľadiska posudzovania
otázky premlčania nároku (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade, že na základe tohto
posúdenia súd dôjde k záveru, že nárok premlčaný nie je, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie

zaoberať sa vecnou stránkou prípadu a po doplnení dokazovania na základe ďalších návrhov strán vec
skutkovo i právne posúdi a vo veci opätovne rozhodne.

5. V súlade s pokynom odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán
sporu, oboznámením obsahu listiny vypracovanej žalobcom a označenej ako „uznanie dlhu“ ako aj

oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. V roku 2010 V. a H. G. predávali rodinný dom v C., na S. ul. XXX/XX. Uvedenú nehnuteľnosť vlastnili
každá v jednej polovici. Predávajúce nehnuteľnosť predávali za sumu 800.000,- Sk, t.j. 26.555,14 eur.
O túto nehnuteľnosť prejavili záujem rodičia žalobcu - žalovaný M. Z. a jeho manželka H. Z.. Žalobca

bol v tom čase výlučným vlastníkom jednoizbového bytu č. XX v C. na U. ul. XXX/XX. V. a H. G. prejavili
záujem o zakúpenie predmetného bytu žalobcu.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2010, uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a V. G. a H. G.
ako kupujúcimi, vyplýva, že žalobca predal kupujúcim do podielového spoluvlastníctva každej v podiele

1-ica byt č. XX vo vchode č. XX na 3. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX, postaveného na
pozemku parc. č. XXXX, na ul. U. v C., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX vo veľkosti XXX/XXXXX, zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. C., a to za kúpnu cenu 16.596,96 eur, t.j. 500.000,- Sk. V zmluve sa uvádza, že kúpna cena
bola kupujúcimi uhradená už pred podpisom kúpnej zmluvy.

8. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný a jeho manželka nemali k dispozícii finančné prostriedky na
kúpu rodinného domu, preto sa dohodli tak, že časť kúpnej ceny za rodinný dom vo výške 16.596,96 eur
(500.000,- Sk) bude predávajúcim uhradená tak, že im žalobca prevedie do vlastníctva jeho jednoizbový
byt a zvyšnú časť kúpnej ceny na zakúpenie rodinného domu tiež poskytol rodičom on. Túto časť kúpnej

ceny mu rodičia už vrátili, nakoľko následne po zakúpení rodinného domu predali svoj trojizbový byt a z
prostriedkov získaných predajom mu uvedenú časť kúpnej ceny vrátili. Žalobca uviedol, že v súvislosti
so sumou za jeho jednoizbový byt bol s rodičmi dohodnutý tak, že mu túto hodnotu vrátia, konkrétny
termín vrátenia sumy 16.596,96 eur však dohodnutý nemali, mali len ústnu dohodu, že ak bude peniazepotrebovať vrátiť, bude to od rodičov požadovať. Podľa žalobcu mu žalovaný navrhoval aj to, aby sa stal
spoluvlastníkom rodinného domu v 1-ici, on s tým ale nesúhlasil, chcel, aby rodičia mali dom „písaný“ na
seba. Žalovaný mal žalobcovi aj navrhovať, aby o celej veci bola spísaná notárska zápisnica, žalobca

však uviedol, že on s tým z určitých osobných dôvodov nesúhlasil. Obaja rodičia si však boli vedomí
toho, že finančné prostriedky za jeho jednoizbový byt mu majú vrátiť. Žalobca tiež v konaní uviedol, že
v roku 2018 predal svoj rodinný dom a požiadal žalovaného, aby mu dočasne dal súhlas k tomu, aby sa
na adrese, kde býva žalovaný, prihlásil k trvalému pobytu spolu s dcérou, ktorú má zverenú do osobnej
starostlivosti. Žalovaný s tým najskôr súhlasil, potom však stanovisko prehodnotil a súhlas k prihláseniu

k trvalému pobytu mu nedal. Z toho dôvodu on žalovanému oznámil, že od neho bude žiadať vrátenie
finančných prostriedkov, ktoré poskytol na zakúpenie rodinného domu žalovanému a jeho manželke.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania žalobca poukazoval na to, že žalovaný listom zo dňa
20.7.2018 dlh voči nemu uznal, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu plynutia premlčacej doby podľa §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že žalovaný v tom čase musel vedieť, že dlh je
premlčaný, nakoľko sa jednalo o dlh historický, teda z dávnejšej minulosti.

9. Žalovaný v konaní nárok žalobcu ako nárok zo zmluvy o pôžičke neuznával, nakoľko nedošlo ku
skutočnému odovzdaniu finančných prostriedkov medzi žalobcom a žalovaným. Potvrdil, že zo strany
žalobcu mu bola poskytnutá výpomoc v súvislosti so zakúpením rodinného domu v C., na S. ulici. Z
jeho pohľadu však šlo o situáciu, kedy sa syn chcel určitým spôsobom postarať o svojich rodičov a ich

dožitie, išlo teda o poskytnutie pomoci syna rodičom. V konaní, prostredníctvom právneho zástupcu,
žalovaný tvrdil, že aj keby zmluva o pôžičke vznikla, jej splatnosť ešte nenastala, nakoľko splatnosť mala
nastať pre prípad smrti žalovaného, čo je podľa neho neplatné dojednanie, alebo pri predaji rodinného
domu a táto skutočnosť zatiaľ nenastala. Voči nároku žalobcu v konaní vzniesol námietku premlčania.
V súvislosti s listom zo dňa 20.7.2018 uviedol, že i keby tento bolo možné považovať za uznanie dlhu,

dlh je premlčaný, nakoľko žalovaný v tom čase nemal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho dôsledkoch.

10. Z listu žalovaného zo dňa 20.7.2018 vyplýva, že žalovaný uvádza, že na základe ústnej dohody
o pôžičke žalobca v roku 2010 požičal žalovanému a jeho manželke, teda svojim rodičom, sumu vo
výške 16.596,96 eur na kúpu domu na S. ul. XX v C., v ktorom v súčasnosti bývajú. Žalovaný v liste

ďalej uvádza, že so žalobcom sa dohodli na splatení pôžičky po predaji tejto nehnuteľnosti, resp. že
žalobcu vyplatia ich dedičia po predaji domu. Žalovaný tiež uviedol, že napriek týmto skutočnostiam je
ochotnýzačaťsplácaťdlžnúsumupreddohodnutoudobouvmesačnýchsplátkachpo70,-eurvzhľadom
k výdavkom, ktoré im vznikajú v súvislosti s ťažkou chorobou jeho manželky, t.j. matky žalobcu.

11. Z vyjadrení strán sporu v konaní bolo zistené, že matka žalobcu, H. Z., zomrela.

12. Svedkyňa V. G. v konaní uviedla, že spolu so sestrou H. vlastnili rodinný dom v C., na S. ulici, ktorý
pred 9 rokmi predávali a hodnota ktorého bola 800.000,- Sk. Žalobca vtedy prišiel s ponukou, že by
previedol do ich vlastníctva svoj jednoizbový byt na U. ul. v C., ktorého hodnota je 500.000,- Sk, a jeho

rodičia by im doplatili za dom ešte zvyšných 300.000,- Sk. S touto ponukou súhlasili a následne sa to
takto aj zrealizovalo s tým, že oni žalobcovi kúpnu cenu za byt 500.000,- Sk v skutočnosti nevyplácali,
žalobca na ne previedol svoj byt a jeho rodičia im potom doplatili 300.000,- Sk. Ako boli žalobca a
jeho rodičia medzi sebou dohodnutí na vzájomnom vyporiadaní, ako sa medzi sebou vyplatia, uviesť
nevedela, pretože toto pred nimi nikto neriešil a ju so sestrou to ani nezaujímalo.

13. Svedkyňa H. G. potvrdila, že so sestrou vlastnili rodinný dom v C., na S. ulici XX, každá v 1-ici a
tento dom predávali za kúpnu cenu 800.000,- Sk. O dom prejavili záujem rodičia žalobcu a vyplatenie
ceny za rodinný dom prebehlo tak, že ony kúpili byt na U. ulici v C. od žalobcu v hodnote 500.000,- Sk
a jeho rodičia im vyplatia len sumu 300.000,- Sk. Kúpnu cenu za byt však žalobcovi reálne nevyplácali,

došlo k započítaniu hodnoty tohto bytu na kúpnu cenu za ich rodinný dom, aby rodičia žalobcu nemuseli
vyplácať celých 800.000,- Sk. Na tomto spôsobe sa dohodli všetci navzájom. Svedkyňa sa nevedela
vyjadriť k tomu, ako sa žalobca a jeho rodičia medzi sebou dohodli o vzájomnom vyporiadaní, o tomto
sa vôbec nebavili.

14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca do spisu predložil ním vypracované uznanie dlhu bez
uvedenia dátumu a bez podpisu dlžníka (č.l. 145 spisu). Obsahom tohto dokladu je to, že v ňom žalovaný
uvádza, že je žalobcovi dlžný sumu 16.597,- eur, ktorá mu bola historicky poskytnutá ako časť kúpnej
ceny rodinného domu na ulici S. XX a táto suma vyplýva z predaja jeho jednoizbového bytu pôvodnýmvlastníkom rodinného domu ako protihodnota. Zároveň uvádza, že uznáva tento dlh a prehlasuje, že
žalobcovi zaplatí dlhovanú sumu vo výške 16.597,- eur najneskôr do 31.8.2018. V súvislosti s týmto
predloženýmdokladomžalobcavkonaníuvádzal,žetaktopripravenéuznaniedlhužalovanémuosobne,

za účasti priateľky U. G., vhodil v dvoch výtlačkoch do poštovej schránky žalovaného (č.l. 144 spisu).

15. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Podľa 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21.Pozhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobežalobcunemožno

vyhovieť. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 16.596,96 eur s prísl. z titulu vrátenia
pôžičky, ktorú so žalovaným uzavrel ústnou formou. Zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt a pre to,
aby došlo k jej platnému uzavretiu, je potrebné, aby predmet pôžičky bol skutočne (reálne) odovzdaný
zo strany veriteľa dlžníkovi. V danej veci bolo zistené, že suma 16.596,96 eur zo strany žalobcu nebola
žalovanému reálne odovzdaná, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu, ale aj z výpovedí svedkýň G.. Medzi

stranami sporu teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo.

22. V konaní však bolo preukázané že žalobca previedol byt v C., na U. ul. XXX/XX, do podielového
spoluvlastníctva V. a H. G., pričom hodnota (kúpna cena) tohto bytu vo výške 16.596,96 eur bola
započítaná ako časť kúpnej ceny rodinného domu, ktorý V. G. a H. G. na základe kúpnej zmluvy previedli

do vlastníctva žalovaného a jeho manželky H. Z.. V hotovosti im zo strany žalovaného a jeho manželky
bola vyplatená len zvyšná časť kúpnej ceny rodinného domu vo výške 300.000,- Sk (t.j. 9.958,18
eur). Poskytnutie bytu žalobcu ako časti kúpnej ceny rodinného domu, ktorý nadobudol do vlastníctva
žalovaný a jeho manželka, si žalobca s rodičmi dohodli ústnou formou a dohodli sa aj na vrátení sumy
16.596,96 eur žalobcovi. Vyplýva to jednak z tvrdenia žalobcu v konaní, ale aj z vyjadrenia žalovaného

v liste zo dňa 20.7.2018 adresovaného žalobcovi. Žalovaný tu výslovne potvrdzuje, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu ústnej dohody o poskytnutí sumy 16.596,96 eur zo strany žalobcu na kúpu
rodinného domu žalovaného a jeho manželky a tiež to, že sa dohodli na vrátení dlžnej sumy. V danej veci
podľanázorusúdudošlomedzistranamisporukuzavretiutzv.nepomenovanejzmluvyvzmysleust.§51
Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo preukázané, že strany sporu medzi sebou uzavreli ústnu dohodu,

na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému a jeho manželke, t.j. svojim rodičom, časť
kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eur za rodinný dom, ktorý rodičia žalobcu kupovali do svojho vlastníctva,
a to prevedením vlastníckeho práva svojho bytu na predávajúce rodinného domu a rodičia žalovaného
sa zaviazali sumu 16.596,96 eur, zodpovedajúcu cene bytu žalobcu, žalobcovi vrátiť. V danom prípade
sa nejedná o zmluvu o pôžičke ani o iný zmluvný typ upravený Občianskym zákonníkom, súd preto

dohodu strán sporu považoval za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

23. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu, v konaní žalovaný uvádzal, že splatnosť dlhu bola dohodnutá po predaji
rodinného domu, resp. po smrti žalovaného a jeho manželky a následnom predaji domu. Žalobca všaks týmto tvrdením v konaní nesúhlasil a uvádzal, že konkrétny termín splatenia dlžnej sumy dohodnutý
nebol, splatnosť mala byť dohodnutá pre prípad potreby žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje
tvrdenie o dohode o splatnosti záväzku voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a žalobca toto

jeho tvrdenie v konaní popieral, nepovažoval súd žalovaným tvrdený termín splatnosti záväzku voči
žalobcovi za preukázaný a vychádzal z toho, že strany sporu nemali konkrétny termín splatnosti dlžnej
sumy dohodnutý a tento bol ponechaný na vôli žalobcu ako veriteľa.

24. Žalovaný v konaní voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Súd preto skúmal, či nárok

žalobcu je premlčaný. Ako už bolo uvedené, splatnosť dlhu medzi stranami sporu dohodnutá nebola.
Splatnosťdlhuznamená,ževeriteľmáprávopožadovaťsplneniedlhuadlžníkjepovinnýplniť.Splatnosť
dlhumávýznamzhľadiskamožnostiveriteľauplatniťpohľadávkuvočidlžníkovinasúde,sčímjespojené
plynutie premlčacej doby. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou a nie je stanovená ani právnym
predpisom, možno o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je v takom prípade povinný
podľa § 563 Občianskeho zákonníka splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie požiadal

veriteľ. Ak však môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo ako protiklad dlhu aj
vykonať. V súvislosti s tým súdna prax judikuje, že v takýchto prípadoch prvá objektívna možnosť na
vykonanie práva je daná už okamihom, keď veriteľ mohol najskôr požiadať o splnenie. Inak povedané,
pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo
k vzniku tohto právneho vzťahu, t.j. v danej veci prevodom bytu žalobcu do vlastníctva V. a H. G.,

čím žalobca poskytol žalovanému časť kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý žalovaný a jeho manželka
zakupovali do ich vlastníctva. Pripustením názoru, že dlžník je v prípade, ak čas vrátenia dlhu nebol
dojednaný, povinný plniť až po tom, čo ho veriteľ vyzve na plnenie, by mohlo viesť k situácii, že veriteľ
by bol viac rokov nečinný a vystavoval by svojho dlžníka nemožnosti v primeranej dobe zbaviť sa svojho
dlhu plnením. Ak teda čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol. Takýto záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súduSR(R28/1984,1Cdo25/2003,resp.R91/2004,1Cdo197/2009,3Cdo174/2016,resp.R17/2017).
Rovnako Ústavný súd SR vyslovil, že ak by sa akceptoval názor o viazanosti začiatku behu premlčacej
doby na deň splatnosti dlhu, došlo by k neprípustnému posunutiu začiatku behu premlčacej doby
prakticky na neobmedzenú dobu (III. ÚS 249/2015).

25. V danej veci vznikol dlh žalovaného voči žalobcovi v súvislosti s uzavretím kúpnych zmlúv o predaji
bytu žalobcu v prospech V. a H. G. a o predaji rodinného domu sestier G. v prospech žalovaného a jeho
manželky H. Z., čo bolo dňa 26.5.2010. Od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba
na uplatnenie nároku voči žalovanému. Žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok na súde až dňa

22.3.2019, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

26. V konaní žalobca namietal, že v danom prípade došlo listom zo dňa 20.7.2018 zo strany žalovaného
k uznaniu dlhu, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu
došlo. K tomu, aby došlo k uznaniu dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby

toto uznanie malo písomnú formu, označenie účastníkov, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie
uznávaného dlhu (čo do dôvodu vzniku a výšky). List žalovaného zo dňa 20.7.2018 je teda podľa jeho
obsahu možné považovať za uznanie dlhu, nakoľko spĺňa všetky vyššieuvedené náležitosti (t.j. má
písomnú formu, sú v ňom uvedení účastníci záväzkového vzťahu, výška dlhu, ako aj dôvod jeho vzniku
a žalovaný v ňom prejavuje ochotu dlh začať splácať v mesačných splátkach ešte pred dohodnutou

dobou). Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka však k tomu, aby uznanie dlhu nadobudlo právne
účinky pri premlčanom dlhu, vyžaduje, aby ten, kto dlh uznal, o jeho premlčaní vedel. Pokiaľ teda žalobca
poukazoval na to, že v dôsledku uznania dlhu žalovaným došlo k predĺženiu premlčacej doby podľa §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné preukázať, že žalovaný o premlčaní dlhu v čase jeho
uznania vedel.

27. Žalobca tvrdil, že žalovaný musel o premlčaní dlhu vedieť, nakoľko šlo o dlh z dávnejšej minulosti.
V súvislosti s tým poukazoval aj na ním (žalobcom) vypracované znenie uznania dlhu, ktoré mal vhodiť
do poštovej schránky žalovaného dňa 18.6.2018. Z obsahu tohto listinného dôkazu však nevyplýva, že
by uznávaný dlh mal byť premlčaný, resp. že dlžník má vedomosť o jeho premlčaní. Naopak, žalovaný

v konaní prostredníctvom právneho zástupcu vedomosť o premlčaní dlhu popieral a táto skutočnosť
vyplýva aj priamo z uznania dlhu (t.j. listu zo dňa 20.7.2018), kde žalovaný uvádza, že vrátenie dlhu
bolo medzi stranami dohodnuté až po predaji rodinného domu buď žalovaným alebo jeho dedičmi. Z
obsahu uznania dlhu tiež vyplýva, že žalovaný sa ako prejav dobrej vôle rozhodol začať dlžnú sumusplácať ešte pred dohodnutou dobou formou mesačných splátok. Z uvedeného je potom nepochybné,
že žalovaný v čase uznania dlhu nemohol mať vedomosť o jeho premlčaní, keďže podľa jeho názoru
splatnosť tohto dlhu v uvedenej dobe ešte ani nenastala.

28. Vzhľadom k tomu, že termín splatnosti dlhu, vzniknutého z nepomenovanej zmluvy uzavretej
stranami sporu, nebol preukázaný, súd vychádzal z toho, že strany sporu nemali konkrétny termín
splatnosti dlžnej sumy dohodnutý a tento bol ponechaný na vôli žalobcu ako veriteľa. Pokiaľ žalobca
žalovaného nevyzval na splnenie dlhu do konca všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala

plynúť od nasledujúceho dňa po uzavretí kúpnych zmlúv o predaji bytu žalobcu v prospech V. a H. G.
a o predaji rodinného domu sestier G. v prospech žalovaného a jeho manželky H. Z. (t.j. od 27.5.2010)
a žalovaný až následne listom zo dňa 20.7.2018 uznal svoj dlh čo dôvodu a výšky bez toho, aby
vedel, že uznáva premlčaný dlh, takýto uznávací prejav žalovaného nezaložil plynutie novej desaťročnej
premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca si svoje právo voči
žalovanému na súde uplatnil až dňa 22.3.2019, súd s prihliadnutím na žalovaným vznesenú námietku

premlčania žalobu žalobcu zamietol.

29. Pokiaľ žalobca v rámci odvolacieho konania uvádzal, že pre založenie behu novej premlčacej doby
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je potrebné, aby dlžník vedel o tom, že uznáva premlčaný
dlh, súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor

vyslovený odvolacím súdom (bod 22 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu) a tiež na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/197/2009 zo dňa 25.3.2010 týkajúceho sa obdobnej veci.

30. Na záver súd uvádza, že v konaní nevykonal stranami navrhované dôkazy - výsluch svedkov U. G.
(priateľky žalobcu) a M. Z. ml. (syna žalovaného), nakoľko uvedené osoby boli ako verejnosť prítomné

na pojednávaní (p. U. G. sa zúčastnila všetkých pojednávaní vo veci, p. M. Z. ml. sa zúčastnil na
pojednávaní dňa 7.10.2019) a mali vedomosť o skutočnostiach uvádzaných stranami v konaní. Rovnako
súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom žalobcom navrhovaného svedka - malol. Z. Z., ktorá je
dcérou žalobcu, a mala sa vyjadriť k obsahu rozhovoru medzi žalovaným a jeho starším synom, kde
syn žalovaného mal uviesť, že dlh je premlčaný a v konaní to budú namietať. Bolo zistené, že malol.

dcéra žalobcu má v súčasnosti 14 rokov a v čase, keď sa predmetný rozhovor mal odohrať, mala 12
rokov. Súd zastáva názor, že správne vnímanie a pochopenie rozhovoru, týkajúceho sa problematiky
premlčania nároku, u dieťaťa v tomto veku nie je pravdepodobné.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(CSP). Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu v konaní vznikol aj nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Súd rozhodoval podľa ust. § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov
konania.Ovýšketýchtotrovbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. V odvolaní sa
musí, popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa § 365 ods.
1, 2 CSP.