Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marek Rebej

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200841
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220200841.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: F. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Q. XX, právne zastúpený:
JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237 proti žalovanej:
Q. L., J.. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Q. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 18.05.2020 a vedeným pod sp.zn. 9C/22/2020 sa voči
žalovanej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť žalovanej povinnosť strpieť
užívanie rodinného domu so súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, o výmere 450 m2,
zastavané plochy a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q., žalobcom.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že manželstvo strán sporu

bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.05.2019 č.k. 1Pc/3/2019-28. Žalobca podal
návrh na vyporiadanie BSM strán sporu a žiadal aj o vydanie neodkladného opatrenia. Tento návrh
súd uznesením zo dňa 07.04.2020, č.k. 5C/11/2020-31 zamietol z procesného dôvodu, nakoľko mal za
to, že nesúvisí s vecou samou. Aj keď sa žalobca s predmetným rozhodnutím úplne nestotožňuje, z
hľadiska hospodárnosti ďalšieho postupu podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže je stále v neistote pre vyhrážky exmanželky, že ho z domu vyženie. Nakoľko návrh bol zamietnutý

z procesných dôvodov má za to, že nejde o prekážku rozhodnutej veci. Žalovaná už pred rozvodom
nebývala v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu strán sporu, preto je jej počínanie možné
vnímať len ako revanš, či pomstu. Počas trvania manželstva strany sporu zakúpili 2,5 izbový byt v
obytnomblokuCXXV.B.,ktorýjezapísanýnalistevlastníctvač.XXXX,A..Ú..B.,ovlastníctvoktoréhoje
taktiež pred tunajším súdom vedené konanie pod sp.zn. 3C/5/2019, pričom termín prvého pojednávania
bol stanovený na deň 19.05.2020. Účastníci konania spolu zrekonštruovali rodinný dom so súpisným č.

XX v Q., ktorý bol pôvodne spolu s pozemkami (CKN č. XXX, XXX, XXX/X T. XXX) tvoriacimi funkčný
celok dvora vo vlastníctve žalovanej. Nakoľko sa účastníci rozhodli dom úplne zrekonštruovať, požiadali
príslušný stavebný úrad o stavebné povolenie, vykonali rekonštrukciu v takom rozsahu, že žalobca má
za to, že jednak ako stavebník i s prihliadnutím na rozsah rekonštrukcie vznikla nová nehnuteľná vec
patriaca do BSM účastníkov konania, pričom ako vlastníčka domu je vedená len žalovaná. Listom zo
dňa 29.01.2020 vyzval žalobca žalovanú na vyporiadanie BSM dohodou, avšak tá dohodu odmietla a

má v úmysle ponechať si dom i byt. Namiesto vyjadrenia žalovaná zrušila žalobcovi trvalý pobyt v dome,
čo sa ten dozvedel až vo volebnej miestnosti dňa 29.02.2020. Po tomto úkone začala žalovaná žalobcu
z domu vyháňať práve s odvolávkou na uvedené zrušenie. V súčasnosti je zrušenie trvalého pobytu v
štádiuriešenia,pričomžalobcamázato,žeuvedenénemážiadenvplyvnajehoprávodomužívať,avšak
uvedený argument je proti žalobcovi neustále v tejto súvislosti nepochopiteľne využívaný. Od zrušenia
trvalého pobytu sa žalovaná domáha vypratania domu žalobcom, pričom dňa 13.03.2020 vymenila

zámok na dverách spoločného domu a znemožnila tak prenocovanie žalobcu so synom. Uvedené
žalobca riešil vyvŕtaním zámku, avšak mechanizmus dverí otvorenie neumožnil a tak žalobca muselrozbiť jedno z okien na vchodových dverách a do domu sa následne so synom dostali cez otvorené okno.
Žalobca na tomto základe podal oznámenie na polícii, pričom vec ešte nebola právoplatne ukončená,
avšak aj v tejto súvislosti mu žalovaná vynadala. Dňa 14.05.2020 žalovaná spolu s priateľom prišli do

domu a pred synom strán sporu riešili, ako budú dom užívať a aké zmeny urobia, pričom žalovaná v
neprítomnosti žalobcu uviedla synovi, že pokiaľ neuspeje na nadchádzajúcom pojednávaní o vlastníctvo
bytu, tak za jeden deň žalobcu z domu vyhodí. Od zrušenia trvalého pobytu sa žalovaná domáha
vypratania domu žalobcom a je zrejmé, že svoj zámer chce dosiahnuť nezákonnými spôsobmi. Ako
sa pojednáva aj v podaní adresovanom Obci Stebník a Ministerstvu vnútra SR, žalobca má za to,

že do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM k domu, nie je možné legálne sa domáhať jeho
vypratania. Žalobca poukazuje na to, že súdna prax dlhodobo uznáva právo rozvedeného manžela na
bytovú náhradu, o ktorom zrejme žalovaná nevie, pričom uvedené je podmienkou úspechu žaloby o
vypratanie. Konanie o vypratanie žalovaného z domu je však závislé na rozhodnutí o vyporiadaní domu
v rámci BSM a preto môže prebiehať až po právoplatnom skončení tohto súdneho sporu. Žalobca má na
základe uvedeného obavu, že bude vystavený neustálym atakom vo vzťahu k svojmu obydliu, pričom

uvedené na jeho osobu negatívne vplýva a vyhrážky sú vážne, keďže žalovaná okrem iného tvrdí, že
podá trestné oznámenie, aby boli žalobcovi zhabané zbrane, čo ten považuje za vydieranie, aby dom
opustil. Na tomto základe je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže hrozí, že žalobca bude
z domu vymknutý alebo inak obmedzený v jeho užívaní a je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery
účastníkov tak, aby právo bývania žalobcu ohrozené nebolo. Nakoľko reálne a preukázateľne hrozí

porušenie jedného z najdôležitejších práv žalobcu je potrebné, aby súd uvedené právo chránil do času,
kým sa zákonným spôsobom nerozhodne o tom, kto dom nadobudne.

3. Uznesením zo dňa 18.06.2020 č.k. 9C/22/2020-64 súd postupom podľa § 161 C.s.p. v spojení
s § 230 C.s.p. konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a to pre prekážku

rozhodnutej veci (res iudicata). Súd mal za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod
sp.zn. 5C/11/2020 uznesením zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 už bolo právoplatne rozhodnuté
o rovnakom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný na základe
rovnakých skutkových tvrdení a týka sa tých istých účastníkov konania, teda je tu prekážka rozsúdenej
veci. Voči predmetného rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.07.2020 č.k. 11Co/13/2020-74 na základe odvolania
žalobcu uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18.06.2020 č.k. 9C/22/2020-64 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol:
„17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie vo veci, sp.zn.

5C/11/2020 a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý z procesných dôvodov, tvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda následkom toho
malo byť konanie v predmetnej veci zastavené.
18. Z dôvodu, že sa súd prvej inštancie sa vo veci č.k. 5C/11/2020 nezaoberal dôvodnosťou podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

takéto rozhodnutie o zamietnutí návrhu nemôže zakladať prekážku rozhodnutej veci v tejto veci. Pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej veci preto nie je nutné,
aby došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, pretože návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci s.zn. 5C/11/2020 bol zamietnutý z dôvodu, že neodkladné opatrenie,
ktorým by súd dočasne nariadil spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie

so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi, ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho
zákonníka o užívanie spoločnej veci. Odvolací súd má pochybnosti o správnosti takéhoto postupu
súdu prvej inštancie, ale neprislúcha mu toto rozhodnutie posudzovať, keďže nadobudlo právoplatnosť.
Zastáva však názor, že v napadnutej veci súd prvej inštancie opätovne nesprávne postupoval, ak
sa nezaoberal dôvodnosťou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkovými

okolnosťami pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale pozornosť nesprávne upriamil na prekážku
rozhodnutej veci, čím odňal žalobcovi možnosť dosiahnutia ochrany jeho práv a zákonom chránených
záujmov.
19. Odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
a/,b/ CSP z dôvodu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky a

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že by bola porušená zásada dvojinštančnosti, ak by o návrhu
na neodkladné opatrenie rozhodol odvolací súd. Zároveň podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu rozhodnúť. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť aj o trovách konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).“

5. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/11/2020 súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 06.03.2020 voči žalovanej domáha vyporiadania BSM. Zároveň so žalobou doručil žalobca
súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej uložiť žalovanej povinnosť strpieť žalobcovi užívanie rodinného domu so
súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, o výmere 450 m2, zastavané plochy a nádvorie,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q.. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa
07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd
vosvojomodôvodneníuviedol,ženeodkladnéopatrenie,ktorýmsúddočasnenariaďujespôsobužívania
spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi, ale so

žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Ak by totiž súd
vo veci samej o vyporiadanie BSM vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti - rodinnému domu rozhodol
akokoľvek, nemalo by to priamy vplyv na spôsob užívania predmetného rodinného domu účastníkmi
na čas do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM a rovnako ani spôsob užívania spoločnej veci
na čas do vyporiadania BSM nebude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o vyporiadanie BSM,

teda v konaní o veci samej. Súd mal teda za to, že v danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi
žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením - povinnosťou žalovanej strpieť užívanie rodinného
domu žalobcom a požadovaným rozsudkom vo veci samej o vyporiadaní BSM, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.05.2020.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.12. Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

15. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom, ktorý v svojom
rozhodnutí zo dňa 28.07.2020 č.k. 11Co/13/2020-74 uviedol odvolací súd (odsek 4. odôvodnenia).

16. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi
umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd
nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach
týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a

preukázaných žalobcami v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ
vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie
nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

17. Keďže súd už v uznesení zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 právoplatne rozhodol o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým obsahom, týkajúcim sa tých istých
účastníkov konania a na základe rovnakých skutkových tvrdení, pričom žalobca v novom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil inú právnu argumentáciu ako v konaní sp.zn.
5C/11/2020, súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné ako zotrvať na predchádzajúcom právnom závere

o nedôvodnosti predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu ku konaniu vo
veci samej.

18. Súd konštatuje, že na tunajšom súde prebieha medzi účastníkmi konania spor o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktoré je vedené pod sp.zn.

5C/11/2020 a k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené. Zároveň návrhom doručeným súdu dňa
18.05.2020 a vedeným pod sp.zn. 9C/22/2020 sa žalobca s poukazom na prebiehajúce konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť strpieť žalobcovi užívanie rodinného domu so súpisným č. XX,
postaveného na parcele CKN č. XXX/X, o výmere 450 m2, zastavané plochy a nádvorie, zapísaného

na LV č. XXX, A..Ú.. Q. a to až do času, kým sa zákonným spôsobom nerozhodne o tom, kto rodinný
dom nadobudne.

19. Ako už súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 v zmysle ustálenej
súdnej praxe, medzi navrhovaným neodkladným opatrením a navrhovaným rozsudkom vo veci samej

musí byť vecná súvislosť (napríklad rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obdo/3/2009 a sp.zn. 4Obo 128/2000).
V prípade, ak medzi vecou samou a navrhovaným neodkladným opatrením táto vecná súvislosť
chýba, je to dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nech by súd
rozhodol vo veci samej akokoľvek, nemalo by to dopad na právne pomery, ktorých dočasnej úpravy sa
navrhovateľ neodkladným opatrením domáha. Vecná súvislosť teda znamená, že vzťah, ktorému sa má

neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní
o veci samej.

20. Súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o úprave vzťahu bývalých
manželov k majetku patriaceho do rozvodom zaniknutého BSM na čas do doby jeho vyporiadania.

Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že je nevyhnutné s poukazom na § 853 Občianskeho zákonníka
na majetkové vzťahy manželov aplikovať § 146. Ak teda v období po zániku BSM do jeho vyporiadania,
keď na súde beží konanie o vyporiadanie BSM účastníkov, ako je tomu i v danom prípade, došlo medzi
manželmi k nezhode o užívaní vecí patriacich pôvodne do BSM, rozhodne na základe návrhu - žalobyniektorého z nich súd a to i v takom prípade, keď jeden bráni svojvoľne druhému v užívaní spoločnej
veci (R 42/72).

21. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob
užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi,
ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Ak by totiž
súdvovecisamejovyporiadanieBSMvovzťahukpredmetnejnehnuteľnosti-rodinnémudomurozhodol
akokoľvek, nemalo by to priamy vplyv na spôsob užívania predmetného rodinného domu účastníkmi na

čas do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM a rovnako ani spôsob užívania spoločnej veci na čas
do vyporiadania BSM nebude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o vyporiadanie BSM, teda v
konaní o veci samej (pozri uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.09.2013 č.k. 25Co/19/2013).

22. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi žalobcom
navrhovaným neodkladným opatrením - povinnosťou žalovanej strpieť užívanie rodinného domu

žalobcom a požadovaným rozsudkom vo veci samej o vyporiadaní BSM, preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

23. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že mu neprislúcha posudzovať rozhodnutie
tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31, keďže nadobudlo právoplatnosť, zároveň

však uviedol, že má pochybnosti o správnosti postupu súdu v predmetnom rozhodnutí. Keďže však
odvolací súd v tomto smere žiadne právne úvahy nepripojil, súd prvej inštancie rozhodol v súlade s
predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom

rozhodnutí vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/11/2020.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.