Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205922
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118205922.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: Š. T., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX/XXXX, XXX XX R. Š., o zaplatenie
1.169,14 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 502,23 eura s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od
15.8.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. (banka) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 28.5.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 1.169,14 eura, dlžných
úrokov z istiny vo výške 1.082,78 eura, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.169,14
eura od 1.5.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.169,14 eura od 1.5.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 7,94 eura, pričom svoju
žalobu odôvodnila tým, že „dňa 25.9.2013 uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere č. 1373460146,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, pričom žalovaná svojím podpisom potvrdila, že s týmito
dokumentmi sa oboznámila a súhlasila s nimi.
Na základe zmluvy banka poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.600 eur, ktoré sa zaviazala
zaplatiť vrátane úrokov, poplatkov a iných peňažných plnení, avšak neplnila úver riadne a včas, v
dôsledku čoho vyhlásila banka úver dňa 27.8.2015 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti žalovaná dlžnú sumu z úveru nezaplatila ani len čiastočne“.

2. Na základe návrhu banky súd pripustil zmenu žalobcu uznesením zo dňa 12.8.2019 č.k.
19Csp/97/2018-79 tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila a na pojednávanie konané dňa 25.2.2020 sa nedostavila.

4. Súd na tomto pojednávaní vyslovil predbežný právny názor, na ktorý žalobca reagoval vyjadrením zo
dňa 22.3.2020 s tým, že skúmal bonitu žalovanej pôvodným veriteľom a nepovažuje úver za bezúročný
a bez poplatkov, nakoľko podľa dát žiadateľka mala v čase posudzovania žiadosti evidované tri uzavreté
spisy a uvádzala rodinný stav vdova, žiadne vyživované povinnosti. Finančná analýza platná v tom čase,bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur na 4 roky s mesačnou splátkou 53 eur a
poistenie 3,29 eura. Banka si overovala dôchodok telefonicky v Sociálnej poisťovni a banka žiadateľke
akceptovala dôchodok vo výške 204 eur.

Čo sa týka neplatnosti inkorporačnej doložky, žalobca poukázal na to, že sa žalovaná oboznámila
a potvrdila svojím podpisom, že neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky.,
nepovažuje teda v zmysle ustanovení § 52 ods. 2 OZ, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka inkorporačnú
doložku za neplatnú.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: zmluva o úvere z 24.9.2013, výzva
na zaplatenie z 11.8.2015 a doklad o doručovaní, výzva na úhradu z 27.8.2015 - zosplatnenie a doklad
o doručovaní, aktuálny stav úveru, obchodné podmienky k 10.6.2013, Sadzobník poplatkov z 10.8.2013,
Všeobecné obchodné podmienky platné od 15.7.2013, návrh na zmenu žalobcu, uznesenie o pripustení
zmeny žalobcu z č.l. 79 a nasl., oboznámením credit importu, výpisu z registra klientskych informácií
a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 24.9.2013 uzavrela banka so žalovanou zmluvu na formulárovom tlačive Zmluvu o úvere
dostupná pôžička, kde v časti týkajúcej sa žalovanej ako klientky bolo uvedené čistý mesačný príjem
domácnosti 204 eur, počet vyživovaných detí 0, mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0 eur, žiadne
výdavky súvisiace s bežným chodom domácnosti a života osoby vo veku žalovanej, ktorá uviedla, že

má vlastný druh bývania neboli zaznamenané. Vo formulárovej žiadosti bola žiadaná výška úveru 1.600
eur na 4 roky so splácaním k 10.dňu v mesiaci. Rovnako znamienkom x je označené, že žalovaná žiada
o poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti, invalidity a práceneschopnosti.
V bode 3 formulárovej zmluvy č. zmluvy 1373460146 dohodnuté tieto podmienky: výška úveru 1.600
eur, výška mesačnej splátky 56,29 eura, poistenie základný súbor poistenia, dátum prvej platby do

10.10.2013, dátum ďalšej platby k 10.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 10.9.2017, počet splátok
48, úroková sadzba v % 25,50, RPMN banky v % 28,70, priemerná RPMN na trhu v % 20,83, celková
výška nákladov 939,36 eura.

7. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila na predmetný úver sumu 1.097,77 eura.

8. Listom zo dňa 10.8.2015 nazvaným Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru banka
vyzvala žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 OZ na splatenie omeškaných splátok vo výške 256,39 eura,
pozostávajúcej zo splátky vo výške 251,95 eura, poplatkov vo výške 1,15 eura a poistného vo výške
3,29 eura.

9. Listom zo dňa 27.8.2015 Výzva na úhradu dlžnej sumy vyzvala banka žalovanú na splatenie dlžnej
čiastky úveru s tým, že dlžná istina je 1.169,14 eura, úrok vo výške 126,89 eura, poplatky za upomienky
4,65 eura a poistné vo výške 3,29 eura, pričom ak neuhradí dlžnú sumu do 10 kalendárnych dní, tak dlh
sa stane splatným v celom rozsahu. Žalovaná prevzala list dňa 2.9.2015.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

11. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy nazvanom
Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 2 tohto zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bezakýchkoľvek údajoch o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania.

14.Vdanomprípadesúdvychádzajúczúdajov,ktorésúuvedenévoformulárovejzmluvesúdkonštatuje,
že v danom prípade banka zistila pri splnení povinnosti odbornej starostlivosti iba čistý mesačný príjem
domácnosti, ktorý žalobca vysvetlil v neskoršom vyjadrení na základe predbežného právneho názoru
súdu s tým, že si zisťoval údaje o výške dôchodku žalovanej telefonicky cez Sociálnu poisťovňu. Údaj o
tom, aby takto zisťoval príjem žalovanej však nevyplýva zo žiadnych predložených listinných dôkazov,

pričom je zrejmé a žalobca to aj konštatuje, že žalovaná mala úvery z roku 2004, 2011 a 2012, kde je
uvedené: štádium spisu: mimosúdne vymáhanie uzatvorené. Nie je zrejmé, o aké úvery sa jednalo a či
ich vôbec žalovaná bola schopná splácať., súd má o tom pochybnosti.

15. Pokiaľ predložil žalobca dôkazy o tom, ako šetril s odbornou starostlivosťou bonitu žalovanej, z
predložených dokladov vyplýva príliš krátka história žalovanej ako klientky s tým, že ani nie je zrejmé,

ako banka vyhodnotila spôsobilosť tejto klientky splácať úver vo výške 1.600 eur, ktorý je vo výške 8
násobku jej čistého mesačného príjmu domácnosti.
Pokiaľ by sme aj prijali, že žalovaná poberala dôchodok vo výške 204, avšak bez akýchkoľvek výdavkov.,
čo je nepochopiteľné a neprirodzené a v danom prípade ťažko uveriteľné., aby osoba, ktorá má vlastné
bývanie nemala žiadne výdavky súvisiace s bežným životom., vzhľadom na dátum narodenia žalovanej

je zrejmé, že čistý mesačný príjem domácnosti nepredstavuje starobný dôchodok, ale len čiastočný
invalidný dôchodok, teda je potrebné uvažovať aj o zvýšených nákladoch súvisiacich so zdravotným
stavom žalovanej.
Doba splácania 4 roky v danom prípade a výška splátky sú neprimerané okolnostiam prípadu. Splátka
predstavuje 1 čistého príjmu žalovanej a je nezodpovedné, aby za takýchto okolností bol takejto osobe

bol poskytnutý úver.
Súd teda považuje takéto zisťovanie bonity žalovanej za hrubé porušenie odbornej starostlivosti banky.,
banka nemala žalovanej vôbec takýto úver poskytnúť a to, že ho dokázala splácať, nie je potvrdením jej
bonity., a z tohto dôvodu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

16. Keďže žalovaná zaplatila sumu 1.600 eur a zaplatila sumu 1.097,77 eura, súd považuje za dôvodný
iba nárok na vrátenie istiny v sume 502,23 eura.

17.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania bola
5,05 %., preto súd priznal z istiny aj úroky v tejto výške ročne od 15.8.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

20. Súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu a
neúspechu bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní oddoručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).