Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200797
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: Y. O., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: X., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, právne zastúpeného: Centrum právnej
pomoci,KanceláriaKošice,Murgašova3,protižalovanému:MobilnájednotkaPolicajnéhozboruBanská
Bystrica, Skuteckého 19, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-53-012/2020-AV zo
dňa 29.09.2020 o zaistení žalobcu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého
19, Banská Bysrica, č. PPZ-HCP-BB4-53-012/2020-AV zo dňa 29.09.2020, ktorým žalovaný zaistil

žalobcu: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: X., bez dokladov totožnosti a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa
21.10.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-53-012/2020-AV zo
dňa 29.09.2020 o zaistení žalobcu, zároveň žiadal nariadiť bezodkladné jeho prepustenie zo zaistenia
a priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-53-012/2020-AV zo dňa 29.09.2020 (ďalej aj
preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zaistil žalobcu dňa 29.09.2020 podľa § 88
ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len zákon o pobyte cudzincov), na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.604/2013,ktorýmsastanovujúkritériáamechanizmy
na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej
štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov
(ďalej aj nariadenie Dublin III); v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby
zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 29.12.2020 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce.

3. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že účastník konania (žalobca)
bol dňa 29.09.2020 o 02:40 hod. kontrolovaný hliadkou MJ PZ Banská Bystrica v blízkosti HP
Trstená- Chyžné na čerpacej stanici Shell, kde pri kontrole nepredložil žiadne doklady totožnosti aniiný doklad, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, preto bol hliadkou
predvedený podľa § 79 zákona č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov na správny orgán o 05:30 hod.
Vykonanými lustráciami v informačných systémoch (EURODAC) bolo zistené, že účastník konania

je žiadateľom o udelenie azylu v Grécku, pod číslom záznamu L.. Na základe tejto informácie bolo
cestou Migračného úradu MV SR zistené, že spĺňa podmienky na začatie konania podľa nariadenia
DublinIII.Správnyorgándňa29.09.2020oznámilDublinskémustrediskuMigračnéhoúraduMinisterstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Dublinské stredisko) dôvod na začatie konania podľa nariadenia
Dublin III a požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin

III. Poverený zamestnanec Dublinského strediska začal konanie o prijatie späť. Z uvedeného dôvodu,
začal správny orgán dňa 29.09.2020 konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o
pobyte cudzincov. Konštatoval, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu na území Grécka a
v priebehu azylového konania na území Grécka nezotrval a svojvoľne ho opustil, pričom mal vyčkať na
výsostnom území Grécka a pobývať tam, až do skončenia azylovej procedúry a rozhodnutia gréckych
úradov. Účastník konania územie Grécka opustil a vycestoval bez oprávnenia na pobyt na územie iných

štátov Európskej únie (aj na Slovensko). Keďže účastník konania požiadal o udelenie azylu na územie
iného štátu (Grécko) a následne bez potrebného oprávnenia toto územie opustil, v jeho prípade je
možné predpokladať značné riziko jeho úteku. Značné riziko úteku je u účastníka konania definované aj
existenciou dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií stanovených v zákone o pobyte cudzincov
- nemá doklady na tranzit cez zmluvné štáty, nemá dostatok finančných prostriedkov, nespolupracuje po

požiadaní o udelenie azylu v zmluvnom štáte ako i jeho predchádzajúce správanie (nelegálna migrácia,
nelegálna práca, útek).

4. Účastník konania v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku
zo dňa 29.09.2020 pod č. PPZ-HCP-BB4-53-011/2020-AV (ďalej len zápisnica o vyjadrení účastníka

konania zo dňa 29.09.2020) uviedol, že zo X. odišiel 05.05.2018 do Káhiry v Egypte, kde bol tri dni a kde
mu vystavili falošné doklady na cestu do Turecka. V Istanbule zostal sedem dní. Odtiaľ šiel do mesta
Izmir v Turecku, a potom cez more na ostrov Lesbos v Grécku (15.05.2018). Tam bol v tábore Moria asi
osem mesiacov, kde aj požiadal o azyl, žiadosť mu 20.12.2019 zamietli. Voči zamietnutiu azylu podal
odvolanie a zase čakal osem mesiacov na vyjadrenie čo mu znova zamietli. Celkovo bol v Grécku dva

a pol roka. Uviedol, že podľa gréckych zákonov môže podať odvolanie až dvakrát, to však neurobil, aby
ho z Grécka nevyhostili. Počas pobytu v Grécku sa trikrát pokúšal ísť do Macedónska odkiaľ ho vždy
vrátili naspäť do Grécka. Potom prešiel cez Albánsko do mesta Korši, kde ho chytili policajti, zobrali mu
odtlačky a vrátili ho naspäť do Grécka. Následne išiel znova do mesta Korši v Albánsku, odkiaľ ho taxík
odviezol do mesta Tirana v Albánsku. Tam bol tri dni a odtiaľ šiel do mesta Skodro, a potom peši do

mesta Halihote pri hranici s Macedónskom. Ďalej peši do Čiernej Hory do hlavného mesta tam bol dva
dni a odtiaľ autobusom k srbskej hranici. Z mesta Tutil šiel autobusom do Belehradu. Odtiaľ k maďarskej
hranici autobusom. Do Maďarska sa dostal cez nejaké jazero a potom cez les asi desať kilometrov
peši. Z Maďarska chcel ísť do Nemecka kamiónom. Prišiel na parkovisko a keď našiel vhodný kamión,
vošiel na nápravu kamiónu a keď kamión zastavil a on sa už nevládal držať, zišiel z nápravy na nejakom

parkovisku, kde cez mobil zistil, že je na Slovensku. Blízko bola benzínová stanica, na ktorej poprosil
predavačku, aby zavolala hliadku polície, ktorá ho následne odviezla na policajnú stanicu.

5. Vzhľadom na uvedené, je možné sa domnievať, že pre účastníka konania Slovenská republika nie
je cieľová krajina a pokračoval by do ďalších členských štátov. Účastník konania na území Slovenskej

republiky nežiada o udelenie azylu, nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá žiadne ubytovanie
na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky nemá udelený žiadny druh trvalého,
prechodného pobytu, alebo tolerovaného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov.

6. Účastníkovi konania bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení vyjadril k jeho

podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Ten sa viac nechcel žiadnym
spôsobom vyjadriť.

7. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že účastník konania ako štátny príslušník tretej krajiny má
medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských

štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred
nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú
zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a
prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tietoprostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu a ďalšieho
ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku.
Využívanie týchto prostriedkov v aplikovanej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského

priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského
priestoru či už pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si
spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje. Účastník konania má poskytnuté právo na
preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru v súlade
s nariadením Dublin III. Účastník konania napriek tejto skutočnosti nerešpektoval medzinárodné právne

predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. V prípade ak sa zistia
dôvody na udelenie medzinárodnej ochrany účastníkovi konania, je potrebné účastníkovi konania takúto
ochranu bezodkladne udeliť a tým mu umožniť zdržiavať sa na území zodpovedného členského štátu,
prípadne na území schengenského priestoru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými

je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania podľa nariadenia Dublin III a
konštatoval, že účastník konania nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť
podľa § 89 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona o pobyte cudzincov, pretože prípadným uložením uvedenej
povinnosti by mohlo dôjsť k zmareniu sledovaného cieľu, a to návratu na územie iného členského štátu
(Grécko). Podľa názoru správneho orgánu, v prípade účastníka konania a jeho doterajšieho konania je

potrebné zabezpečiť jeho prípravu a výkon jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III formou zaistenia
podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.

9. V súlade s nariadením Dublin III a ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, správny orgán
určil dĺžku zaistenia účastníka konania najviac do 29.12.2020, resp. po dobu uskutočnenia odovzdania

podľa nariadenia Dublin III. Dublinské stredisko počas konania môže zistiť nové skutočnosti napr. či
účastník konania v minulosti žiadal o azyl aj v iných členských krajinách a krajinou zodpovednou za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu môže byť práve táto členská krajiny. Rovnako sa počas
zaistenia účastníka konania musí pripraviť a zabezpečiť akceptácia prevzatia zo strany zodpovedného
členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu (jeho technické, materiálne, ako aj personálne

zabezpečenie).Uvedenévšakvžiadnomprípadenemávplyvnapovinnosťsprávnehoorgánupodľa§90
ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, skúmať po celý čas účel zaistenia účastníka konania. Presnú
dĺžku doby nutnú k reálnemu výkonu prevozu účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a
je ju možné odhadnúť hlavne s prihliadnutím na aplikačnú prax. Dĺžka doby zaistenia závisí od množstva
podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej

republikyazodpovednýmičlenskýmištátmiakoajvybavenievšetkýchpotrebnýchnáležitostípotrebných
na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signatármi,
prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. V súlade s uvedeným správny
orgán konštatoval, že predmetné zaistenie účastníka konania je plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor).

súdne konanie

10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-

BB4-53-012/2020-AV zo dňa 29.09.2020 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté
rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 07.10.2020. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému
nariadiť, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia a aby mu bola priznaná plná náhradu trov
konania.

11. Žalobca s preskúmavaným rozhodnutím nesúhlasí, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutkový
stav veci, vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné.

12. Uviedol, že vo veciach zaistenia cudzincov má policajný orgán povinnosť preveriť reálnosť naplnenia
účelu zaistenia, a teda skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia

Slovenskej republiky s poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Pozbavenie osobnej slobody
musí byť zákonné, efektívne a účelné. Policajné orgány sú povinné už pri zaisťovaní žiadateľa o
azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu skúmať účelnosť
a efektivitu zaistenia, a teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo fakticképrekážky. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je vždy nevyhnutnou podmienkou
zákonnosti zaistenia. Rovnako je tiež dôležitá otázka prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl
v členskom štáte, do ktorého má byť zaistená osoba vrátená. Žalovaný preto už pri rozhodovaní o

zaistení žalobcu mal povinnosť nielen poukazovať na právnu úpravu týkajúcu sa zaistenia žiadateľa za
účelom jeho odovzdania podľa nariadenia Dublin III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti
predpokladaného postupu, či prijímacími podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t.j. v Grécku,
ktoré dlhodobo čelí azda najväčšej kritike za neprijateľné prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl,
čoho dôsledkom bolo to, že mnohé krajiny pozastavili odovzdávanie žiadateľov o azyl späť do Grécka.

Tieto nedostatky Grécku vytkol aj Európsky súd pre ľudské práva. Žalovaný tieto skutočnosti nezisťoval,
čím pochybil a tým nedostatočne zistil skutkový stav veci. V tomto smere je jeho rozhodnutie zároveň
nepreskúmateľné. Bolo povinnosťou žalovaného zaobstarať si dostatok informácií o krajine, kam má
byť žalobca transferovaný a dostatočne ustáliť, či je zrealizovanie transferu žalobcu na územie Grécka
v súlade s čl. 3 Európskeho Dohovoru. Žalovaný vo vzťahu ku Grécku splnenie vyššie uvedených
prijímacích podmienok neskúmal, hoci sú príslušným slovenským orgánom všeobecne známe.

13. Žalobca tiež namietal, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do 29.09.2020, kedy je táto
doba podľa jeho názoru potrebná na zrealizovanie účelu zaistenia. Žalovaný však nijako nezohľadnil a
na predmetnú vec neaplikoval osobitné lehoty stanovené nariadením Dublin III pre zaistenie žiadateľa o
azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania (napr. 6-týždňová lehota zaistenia od akceptácie

dožiadania, lehoty na výkon odovzdania a pod.) a tým pochybil.

14. V závere žalobca uviedol, že žalovaný má tiež povinnosť neustálej kontroly trvania účelu zaistenia.
Počas epidémie COVID-19 došlo v Európe k pozastaveniu dublinských transferov do viacerých
členských štátov. Žalovaný mal v tejto súvislosti s prihliadnutím na lehoty stanovené nariadením

Dublin III ustáliť, či je možné zrealizovať účel zaistenia vzhľadom na vzniknutú situáciu. Dodal, že
nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným
vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim
akceptovateľnú mieru dopĺňať odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje
rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v

agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov.

15. Písomným podaním zo dňa 15.10.2020 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol
ponechať účastníka konania v zaistení do doby zrealizovania dublinského transferu. Uviedol, že s
účastníkom konania boli v čase predvedenia dňa 29.09.2020 vykonávané všetky potrebné úkony. Po

odobratí otlačkov prstov správny orgán zistil pozitívnu lustráciu v informačnom systéme EURODAC
(informačný systém, ktorého účelom je pomáhať pri určovaní, ktorý členský štát je podľa nariadenia
Dublin III zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte a inak uľahčovať
uplatňovanie nariadenia Dublin III za podmienok stanovených podľa osobitého predpisu) a po vykonaní
dokazovaniabolorozhodnutéozaisteníúčastníkakonania.Podotkol,žejeúlohouDublinskéhostrediska

počas zaistenia účastníka konania zistiť všetky dostupné informácie a podrobné preverenia územia
Grécka.

16. V čase predvedenia účastníka konania bolo tiež zistené, že sa na území Slovenskej republiky
nachádza nelegálne a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je žiadateľ o azyl v inom štáte. V prípade

nezaistenia účastníka konania by boli zmarené aj vykonávané úkony Dublinského strediska, ktorý začal
dublinské konanie.

17. Ďalej uviedol, že pobyt účastníka konania na území Grécka je vzhľadom na jeho žiadosť o udelenie
azylu oprávnený a jeho povinnosťou bolo zdržiavať sa v tejto krajine až do právoplatného rozhodnutia o

jeho žiadosti, pretože počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa po iných krajinách
Európskejúnie.Dodal,žeúčastníkkonaniabolzadržanýponelegálnomprekročeníštátnejhranice,ktoré
vykonal v úkryte nákladného automobilu, kde sa vedome ukrýval, aby nemohol byť nikým kontrolovaný
a vedome sa chcel dostať do vopred vytypovanej krajiny. Podľa nariadenia Dublin III ak je žiadateľ
kontrolovaný v inom štáte EÚ a je v procese konania o jeho žiadosti o udelenie azylu, pri eliminovaní

rizika úteku, je povinnosťou tohto štátu takého žiadateľa vrátiť späť do štátu v ktorom požiadal o udelenie
azylu a tento štát je povinný ho prijať z dôvodu zodpovednosti, čo je daný prípad.18. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania, spísanej za prítomnosti ustanoveného
tlmočníka dňa 29.09.2020 vyplýva, že účastník konania sa niekoľko krát pokúsil nelegálne opustiť
územie Grécka, kde požiadal o udelenie azylu. Cieľom jeho cesty bolo Nemecko a následne Anglicko,

kde býva jeho strýko X.. Do EÚ nelegálne vstúpil z Grécka cez Albánsko, Macedónsko, Čiernu Horu
a Srbsko do Maďarska, kde dobrovoľne nastúpil na nápravu návesu kamióna a takto ukrytý chcel ísť
do Nemecka. Zo zápisnice je tiež zrejmé, že účastník konania nemá k dispozícii dostatočné finančné
prostriedky k zabezpečeniu starostlivosti o svoju osobu, nevie si zabezpečiť stravu, oblečenie, zdravotnú
starostlivosť ani adekvátne ubytovanie z vlastných zdrojov a ani si ich nevie nijako zabezpečiť od iných

osôb, z čoho vyplýva aj riziko úteku a neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej,
zdravotnej a existenčnej stránke. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné účastníka konania zaistiť a za
účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu kde prvotne požiadal o udelenie azylu. Žalovaný konštatoval, že
v danom prípade nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia, ale je potrebné vzhľadom na
opätovné riziko úteku a skrývania sa, žalobcu zaistiť a odovzdať do krajiny, ktorá je príslušná v konaní
o udelenie azylu. Podľa čl. 28 ods. 2 nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku je nutné

odovzdanie účastníka konania (nie návrat do Grécka), keďže porušil povinnosti v štáte kde požiadal
prvotne o udelenie azylu a následne sa presunul do iného štátu.

19. Podotkol tiež, že správny orgán nie je priamym vykonávateľom, ale ani žiadateľom podľa nariadenia
Dublin III, kompetentné je iba Dublinské stredisko, ktoré je plne zodpovedné za úkony podľa nariadenia

Dublin III. Správny orgán (žalovaný) po zistení, že účastník konania požiadal o azyl v inom členskom
štáte, vykonáva len prvotné úkony a bezodkladne následne informuje Dublinské stredisko. Uvedené
úlohy a povinnosti podľa platných zákonov a predpisov si správny orgán ihneď splnil dňa 29.09.2020,
keď zistil zhodu v systéme EURODAC. Ihneď emailom kontaktoval a informoval Dublinské stredisko a
požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. Dublinské

stredisko zaslalo žiadosť o prevzatie naspäť dňa 01.10.2020, kde plynie lehota na odpoveď členského
štátu, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia a ďalej pokračuje dublinské konanie.

20. K námietke žalobcu týkajúcej sa bezpečnostnej situácie v Grécku a posúdením prijímacích
podmienok pre žiadateľov o azyl v Grécku žalovaný uviedol, že účastník konania ako štátny príslušník

tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území
členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany
pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Grécko ako aj ostatné štáty schengenského
priestoru sú považované za bezpečné a stabilné, dodržiavajúce ľudské práva. Účastník konania v
zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 29.09.2020 neuviedol žiadne porušenie jeho ľudských práv ani

nekonštatovalneprijateľnépodmienkypočasjehopobytuvGréckuvčaseprebiehajúcehokonaniaojeho
rozhodnutí o udelenie azylu. Správny orgán navyše nie je oprávnený posudzovať podmienky žiadateľov
o azyl v inom členskom štáte.

21. Dodal, že v prípade nezaistenia účastníka konania by jeho cesta ďalej smerovala do vopred

vytypovanej krajiny a nebolo by možné zrealizovať dublinský transfer, preto podľa názoru žalovaného je
napadnuté rozhodnutie o zaistení účastníka konania zákonné a oprávnené.

22. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia
(§ 221 až § 230 SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.09.2020 o zaistení žalobcu podľa

§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa § 226
ods. 1 písm. d/ SSP), ako aj procesným postupom podľa § 134 ods. 2 písm. e/ a § 206 ods. 3 a 6
SSP a na pojednávaní konanom dňa 30.10.2020 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného
administratívneho rozhodnutia podľa § 230 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenia veci na ďalšie konanie

žalovanému. Správny súd sa však nestotožnil s obsahom žalobných námietok uvedených v správnej
žalobe vo veci zaistenia zo dňa 07.10.2020, v časti vzťahujúcej sa na navrhovaný procesný postup
podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP, nakoľko nevzhliadol právne dôvody pre nariadenie bezodkladného
prepustenia žalobcu zo zaistenia v súvislosti so zrušením preskúmavaného rozhodnutia o zaistení podľa
§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.

23. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 30.10.2020. Pojednávania sa
nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaníospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v
súlade s § 114 SSP.

právny názor správneho súdu

24. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach

zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je
rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

25. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
zaistený dňa 29.09.2020 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, na účel
zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia Dublin III, a to najdlhšie do 29.12.2020.

Umiestený bol v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie
sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo
medzinárodnou zmluvou.

27. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je
štátnymobčanomSlovenskejrepublikyaniobčanomÚnie;štátnympríslušníkomtretejkrajinysarozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti.

28. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu (t.j. nariadenie Dublin III), ak existuje značné riziko jeho úteku.

29. Správny súd k námietke žalobcu, ktorou vytýkal žalovanému nepreverenie reálnosti odovzdania

štátneho príslušníka tretej krajiny (žalobcu) na územie Grécka a neskúmanie naplnenia účelu
odovzdania žalobcu do Grécka uvádza, že podľa názoru súdu je povinnosťou žalovaného zabezpečiť
ohľadom krajiny, do ktorej má byť žalobca vrátený (odovzdaný) dostatočné informácie o bezpečnostnej
situácii v Grécku (napr. správy z Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Aténach, Migračného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), aj k možnému porušeniu absolútneho zákazu zlého

zaobchádzania so žiadateľmi o azyl podľa čl. 3 Dohovoru a čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z
obsahu administratívneho konania nevyplýva, že by mal žalovaný v čase vydania rozhodnutia o zaistení
žalobcu k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený a
že by tieto boli aj súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Ide nesporne o povinnosť zabezpečiť
v administratívnom konaní taký dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývala schopnosť daného štátu

Európskej únie (Grécko) prevziať žalobcu. Z právne relevantných informácií musí zároveň vyplývať, že
v prípade odovzdania žalobcu nedôjde k porušeniu princípu non-refoulement.

30. Na druhej strane sa súd vo všeobecnosti stotožnil s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe o
aktuálnom stave v Grécku (ktoré nie je v rozpore s poznatkami správneho súdu z rozhodovacej činnosti

vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia vzťahujúcej sa na Grécko ako členský štát
EÚ), podľa ktorého je Grécko považované za bezpečnú, stabilnú a demokratickú krajinu, v ktorej sú
dodržiavané ľudské práva ako i zákony a európske právne normy, čím je daná výrazná predvídateľnosť
zistení a záverov žalovaného ohľadom účelnosti zaistenia.

31. Podľa čl. 28 ods. 2 nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú
osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe
individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne
uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

32. Podľa čl. 2 písm. n/ nariadenia Dublin III, riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade,
ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že
žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje
konanie o odovzdaní, môžu utiecť.33. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny

príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

34. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci
zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a/ hlásenia pobytu alebo
b/ zložiť peňažnú záruku.

35. K dôvodu zaistenia - značné riziko úteku žalobcu, súd uvádza, že za situácie, za ktorej prišiel žalobca
na územie Slovenskej republiky, je nepochybné, že jeho motivácia migrovať z krajiny pôvodu až do
cieľovej krajiny, ktorou je Nemecko resp. Anglicko (kde býva jeho strýko X.), je veľmi vysoká. Žalobca

požiadal o udelenie azylu v Grécku, kde bol umiestnený v azylovom tábore. Ešte však pred skončením
celej azylovej procedúry žalobca azylový tábor niekoľkokrát opustil s úmyslom pokračovať v ceste do
cieľovej krajiny. Neváhal sa vystaviť riziku nebezpečenstva a počas pandémie koronavírusu migroval,
ohrozujúc nie len svoj život, ale i životy ostatných ľudí naprieč viacerými štátmi, ktorými prechádzal.
Za týchto okolnosti je vylúčené uplatnenie miernejšieho alternatívneho donucovacieho opatrenia, ako

zaistenia žalobcu, a to aj vzhľadom na to, že sám žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka zo dňa
29.09.2020 (ktorá je obsahom administratívneho spisu) uviedol, že má finančné prostriedky v nepatrnej
výške, pokryť náklady na život počas pobytu na Slovensku nevie, nikoho tu nepozná a ubytovanie si
na Slovensku zabezpečiť nevie.

36. Podľa čl. 25 ods. 1 nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne
o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca
odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC,
uvedená lehota sa skráti na dva týždne.

37. Podľa čl. 25 ods. 2 nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov
uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú
osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.

38. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v

súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.

39. Súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky doby zaistenia, nakoľko tá je v rozpore
s čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III, a z uvedeného dôvodu je preskúmavané rozhodnutie žalovaného
nezákonné. Ako je zrejme z preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný pri stanovení dĺžky doby zaistenia

aplikoval ustanovenie § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník
tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

40. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III:

Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne
vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto
nariadenia.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť

nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto
nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch
týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje
sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj
povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod.

Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do
zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od
implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osobyiným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa
článku 27 ods. 3.

Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo
ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť
dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.

41. Citovaný článok nariadenia Dublin III upravuje lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie

späť (1 mesiac) ako aj lehotu na vykonanie odovzdania (6 týždňov), pričom nedodržanie týchto lehôt
správnym orgánom má za následok povinnosť prepustiť osobu zo zaistenia. Uvedeným článkom sú
upravené maximálne lehoty zaistenia cudzinca v jednotlivých fázach procesu odovzdania. Nariadenie
Dublin III má v súlade s čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú platnosť, je záväzné vo
svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nie je preto rozhodujúce, že
zákon o pobyte cudzincov upravuje lehotu zaistenia v dlhšom trvaní.

42. Pokiaľ žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho
prevozu podľa nariadenia Dublin III, bol povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu
zaistenia vyplývajúcu z uvedeného článku.

43. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe je zrejme, že žalovaný po zistení, že žalobca požiadal o azyl v inom
členskom štáte (Grécko), hneď v deň zaistenia žalobcu, t.j. 29.09.2020, informoval Dublinské stredisko a
požiadal o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa nariadenia Dublin III. (Dublinské
stredisko komplexne zabezpečuje úlohy orgánu zodpovedného za plnenie medzinárodných záväzkov
vyplývajúcich z nariadenia Dublin III, posudzuje a odosiela žiadosti do členských štátov uplatňujúcich

nariadenie Dublin III v stanovených lehotách ako i spolupracuje s príslušnými útvarmi Policajného zboru
pri organizovaní odovzdaní podľa nariadenia Dublin III do/z príslušného členského štátu). Dublinské
strediskoodoslaložiadosťoprevzatienaspäťGréckudňa01.10.2020(čovšakzadministratívnehospisu
nevyplýva, pozn. súdu). Zodpovedný štát (Grécko) musí odpoveď na dožiadanie poskytnúť žiadajúcemu
štátu (Slovenská republika) do dvoch týždňov od prijatia dožiadania, teda do 15.10.2020. Ako vyplýva

z citovaného článku nariadenia Dublin III aj v prípade, že dožiadaný štát odpoveď v dvojtýždňovej
lehote neposkytne, považuje sa to za akceptovanie dožiadania, čo má za následok povinnosť prevziať
alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Z citovaného
článku nariadenia Dublin III je tiež zrejme, že odovzdanie zaistenej osoby zo žiadajúceho štátu do
zodpovedného štátu sa vykonaná ihneď, no najneskôr do šiestich týždňov od akceptovania dožiadania,

t.j. v danom prípade do 26.11.2020. Takéto rozhodnutie, v prípade ak sa odovzdanie v zákonnej lehote
nevykoná, môže byť podkladom pre ďalšie obmedzenie osobnej slobody zaisteného cudzinca (už v
momente rozhodnutia to správny orgán pripúšťa). Preto už skutočnosť, že je porušenie čl. 28 ods.
3 nariadenia Dublin III potenciálne možné, spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o zaistení (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7Azs11/2015 zo dňa 19.02.2015).

44. Námietka žalobcu o potrebe sledovania účelu zaistenia a jeho realizovateľnosť podľa nariadenia
Dublin III v čase pandémie koronavírusu (COVID-19), nie je podľa názoru súdu dôvodná, pretože
neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by spochybňovali doterajší postup správneho orgánu.
Žalobca len všeobecne konštatuje, že v Európe došlo v súvislosti s pandémiou koronavírusu k

pozastaveniu dublinských transferov do viacerých členských štátov. Správny orgán v čase vydávania
napádaného rozhodnutia túto problematiku neposudzoval, nakoľko mu neboli známe prekážky postupov
predpokladaných nariadením Dublin III, a tie nie sú známe ani súdu v čase jeho rozhodnutia a vydania.

45. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento

zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.47. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

48. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

51. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: zákonné
zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,
alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

52. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

53. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

54. Správny súd, ako bolo konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
žalovanýnepostupovalvovecizákonnýmspôsobom,pretoženestanovildobuzaisteniažalobcuvsúlade
s čl. 28 ods. 3 nariadenia Dublin III. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 230
ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkanú nepresnosť určenia dĺžky doby

zaistenia súd považuje za odstrániteľnú vadu rozhodnutia žalovaného, ktorú bude povinný v ďalšom
priebehu správneho konania odstrániť urýchleným vydaním nového rozhodnutia.

55. Ďalej súd uvádza, že tento nedostatok rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo,
podľa názoru správneho súdu nemôže mať vzhľadom na obsah správneho konania a z neho vyplývajúce

závery správneho orgánu za následok prepustenie žalobcu zo zaistenia, pretože neexistuje dôvod, pre
ktorý by bolo možné nariadiť žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

56. Na záver v súvislosti s názorom správneho súdu o nemožnosti prepustenia žalobcu zo zaistenia
za zistených skutkových a právnych podmienok poukazuje súd okrem vlastných záverov aj na právny

názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Szak/18/2016, v ktorom
„kasačný súd vzhľadom na zistené skutočnosti, t.j. najmä nezotrvanie sťažovateľa v krajine, kde požiadal
o priznanie azylu, vyslovuje právny názor, že požiadavke sťažovateľa vzhľadom na vyššie vyslovené
závery na nariadenie bezodkladného prepustenia sťažovateľa zo zaistenia nemožno vyhovieť.“

57. V prípade, ak by bol žalobca prepustený zo zaistenia, je vysoké riziko jeho úteku ďalej do členských
štátov Európskej únie, čo nie je ani vo verejnom záujme, vzhľadom na stupňujúcu sa pandémiu
koronavírusu. Aj z tohto dôvodu je zaistenie žalobcu pre tento účel zákonné a nevyhnutné.

58. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného odstrániť súdom vytýkané nedostatky

administratívneho rozhodnutia a vydať vo veci nové rozhodnutie. V jeho odôvodnení bude žalovaný
povinný uviesť vyčerpávajúce skutkové a právne dôvody vzťahujúce sa na všetky vytknuté nedostatky
rozhodnutia o zaistení žalobcu.59. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %, a to z dôvodu čiastočného úspechu v
konaní v súvislosti so zrušením žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach
v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.