Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913201117
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6913201117.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobkyne G., štátne
občianstvo SR zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti
žalovaným: 1./ Obec Krokava, Obecný úrad Krokava, IČO 00 650 081, 2./ J., 3./ E., 4./ Y., 5./ U. a 6./
V. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 34851887-55/2009 vyhotoviteľa

Geodézia Rimavská Sobota, Ing. Róbert Kuvik, Kraskova 4, 979 01 Rimavská Sobota, IČO 34
851 887 z 05. 11. 2009, katastrálne územie F., obec F., úradne overeného Správou katastra Rimavská
Sobota pod č. 543/2009 z 19. 11. 2009 ako C-KN parc. č. 253/1 - zastavaná plocha vo výmere
136 m2, ako C-KN parc. č. 259 - zastavaná plocha vo výmere 85 m2 a ako C-KN parc. č. 258/4 - záhrada
vo výmere 330 m2 p a t r i a do vlastníctva žalobkyne G., štátnej občianky SR, trvale bytom H. v celosti.
Žalobkyni sa voči žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na súd žalobu, v ktorej žiadala určiť, že nehnuteľnosti vedené v katastrálnom

území Krokava zamerané geometrickým plánom patria do jej vlastníctva titulom vydržania. Uviedla, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudli do užívania jej právni predchodcovia, a to rodičia B., ktorí nadobudli
tieto nehnuteľnosti do užívania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 1973, ktorá bola aj riadne
zaregistrovaná. V evidencii nehnuteľností sa však táto kúpna zmluva neevidovala zrejme z toho dôvodu,
že stav nehnuteľností bol neidentický.
2. Pôvodne predmetom konania bolo aj určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nehnuteľností

vedených na LV č. XXX katastrálne územie F. ako parc. č. 252 a 253/6, ohľadom ktorých nehnuteľností
všakžalobkyňazobralažalobuspäťakonanievtejtočastiboloprávoplatnezastavené.Taktopredmetom
konania zostali len nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXX a XXX katastrálne územie F., ktoré
nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom a v prírode ide o pozemky pod rodinným domom
žalobkyne, dvor a priľahlú záhradu.
3. Žalovaný 1./ uviedol, že oni nesúhlasia s určením vlastníckeho práva len ohľadom parc. č. 258/4.
Táto parcela bola odčlenená z parcely, ktorá je vlastnícky vedená na žalovaného 1./, na ktorého bola

zapísaná v rámci pozemkových úprav v 90-tych rokoch minulého storočia, kde v rámci týchto
úprav sa nikto nehlásil k tejto parcele, preto bola zapísaná do vlastníctva obce. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby žalovaný 1./ sa k veci nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie súdu, kde bol vyhlásený
konečný rozsudok.
4. Žalovaní 2./, 3./, 4./ a 5./ sa na pojednávaní vyjadrili, že s podanou žalobou súhlasia, nemajú námietky
voči usporiadaniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a neuplatňovali si trovy konania.

5. Žalovaná 6./ sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho zástupcu na prvom pojednávaní, že so
žalobou súhlasí, nemá voči nej žiadne námietky. Žalovaná 6./ sa na posledné pojednávanie súdu
nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti avychádzal z toho, že táto žalovaná nenamietala skutkové okolnosti uvedené v žalobe, ktorá jej bola
doručená, taktiež nenamietala voči čiastočnému späťvzatiu žaloby.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, zástupcu žalovaných 1./ a 6./,

žalovaných2./až5./,oboznámenímsasožalobou,dokladminačl.13spisu,výsluchomsvedkovDušana
Antala, Márie Macúrikovej, Agnesy Macúrikovej, obsahom pripojeného spisu R I 367/73, rozhodnutím
3D/61/2000 a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ešte jej rodičia Zuzana Antalová a Michal
Antal,ktoríuzavrelidňa15.08.1973kúpnuzmluvu,nazákladektorejkúpnejzmluvynehnuteľnostizačali

užívať a užívali ich až do svojej smrti, kedy otec žalobkyne zomrel v roku 1980 a matka v roku 2009, kde
po smrti matky žalobkyne pokračovala v užívaní nehnuteľností až do roku 2011, kedy nehnuteľnosti,
ktoré boli vlastnícky vedené na jej mene, v danom prípade rodinný dom č. súp. 20, ktorý zdedila po
svojej matke, odpredala tretej osobe.
8. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu vzhľadom na to, že žalobkyňa
tvrdí, že je vlastníčkou určitých nehnuteľností, ktoré by mali byť zapísané vlastnícky na jej meno v
katastrinehnuteľností,mánaurčenívlastníckehoprávanaliehavýprávnyzáujem,keďžeinýmspôsobom
ako rozhodnutím súdu sa nemôže domôcť určenia vlastníckeho práva, kde zároveň tvrdí vo svojej
žalobe, že právny stav k nehnuteľnostiam, ktorý je v súčasnej dobe vedený v katastri nehnuteľností,

nezodpovedá skutočnému stavu, má žalobkyňa na určení naliehavý právny záujem, keďže ide o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností, kde na základe
tvrdeného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nie je možné iným spôsobom ako podaním
žaloby na súd dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na kladne vyriešenú
otázku, že žalobkyňa má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, bolo potrebné v ďalšom

sa zaoberať otázkou, či žalobkyňa splnila podmienky vydržania a možno konštatovať, že nadobudla
vlastnícke právo titulom vydržania.
9. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
11. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti, a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s
vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera

v tom smere, že mu vec patrí.
12. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo, boli predmetom kúpnej zmluvy
zo dňa 15. 08. 1973, ktorá bola riadne zaregistrovaná na štátnom notárstve pod č. R I 367/73.
Nehnuteľnosti od predávajúcich vlastníkov kúpili rodičia žalobkyne B., kde v predmetnej kúpnej zmluve
boli nehnuteľnosti označené ešte pozemnoknižným stavom a boli označené ako nehnuteľnosti vo

vložke č. 153, katastrálne územie F., parc. č. 25a, dom č. 22 a čiastky z nehnuteľností
pozemnoknižnej zápisnice č. 104, parc. č. 30b. V zmluve je konštatované, že stav nehnuteľností u
strediska geodézie je neidentický. K predmetnej kúpnej zmluve bol vyhotovený znalecký posudok na
ohodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, z ktorého znaleckého posudku vyplýva,
že boli ocenené pozemky parc. č. 258, 259 a 253 o celkovej výmere 1144 m2 bez bližšej špecifikácie

pozemkov. Ďalej bol ocenený rodinný dom. Napriek tej skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva bola
zaregistrovaná na štátnom notárstve, nedošlo k zápisu vlastníctva na rodičov žalobkyne zrejme z
dôvodu, že stav nehnuteľností nebol identický, a preto nebola uskutočnená zmena v evidencii
nehnuteľností. Nie je však sporné, že rodičia žalobkyne nehnuteľnosti od kúpnej zmluvy užívali až do
svojej smrti, kedy otec žalobkyne zomrel v roku 1980 a matka v roku 2009, kde od roku 2009 pokračovala

v užívaní nehnuteľností samotná žalobkyňa. Tieto okolnosti užívania nehnuteľností v rozsahu, ako
sú predmetom konania potvrdila svojou výpoveďou samotná žalobkyňa, kde jej tvrdenia ohľadom
užívania nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy potvrdili aj na ohliadke vypočutí svedkovia G., H. a
C.. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že nehnuteľnosti tak, ako boli zamerané geometrickým plánom
užívali rodičia žalobkyne, ktorí vždy hovorili o tom, že nehnuteľnosti užívajú na základe kúpnej zmluvy a

svedkovia zároveň potvrdili, že nemajú vedomosti o tom, že by niekto iný si na tieto nehnuteľnosti robil
nárok a že by boli nejaké spory ohľadom týchto nehnuteľností. Rodičia žalobkyne všetky nehnuteľnosti
užívali, na parcelách bol rodinný dom a pokiaľ ide o parc. č. 258/4, túto rodičia žalobkyne taktiež užívali,
ako záhradu, kosili ju, mali tam chlievy a chovali tam ošípané.13. V zmysle § 872 ods. 6 Obč. zákonníka v znení Zákona č. 509/1991 Zb. ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba

započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.
14. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.
K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto

zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania; b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby; c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho

hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci,
ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007).

15. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo
49/2010).
16. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej

opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu - titulu vzniku vlastníctva (rozhodnutie NS SR 3Cdo 12/2010).
17. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ

nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Takým titulom - právnym dôvodom sa môže rozumieť
právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva,
rozhodnutie štátneho orgánu a podobne (rozhodnutie NS SR 4Cdo 287/2006).
18. Bez toho, aby žalobca tvrdil a v spore preukázal existenciu čo aj len domnelého titulu držby, nemôže
byť jeho žaloba úspešná (rozhodnutie NS SR 3Cdo 28/2017).

19. Na základe zistených skutočností má súd jednoznačne za preukázané, že rodičia žalobkyne užívali
nehnuteľnosti v prírode reálne vyčlenené minimálne v takom rozsahu, ako sú predmetom konania, na
základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, a preto oprávnene nehnuteľnosti užívali v domnení, že im
vlastnícky patria na základe tejto kúpnej zmluvy a nehnuteľnosti užívali od roku 1973 až do svojej smrti,
pričom naposledy pred žalobkyňou nehnuteľnosti užívala jej matka B., ktorá zomrela dňa 10. 05. 2009.

Možno teda konštatovať, že rodičia žalobkyne užívali nehnuteľnosti dobromyseľne a posledná právna
predchodkyňa žalobkyne - jej matka užívala nehnuteľnosti viac ako 10 rokov.
20. Žalobkyňa teda vstúpila do užívania nehnuteľností dňa 11. 05. 2009, to je po smrti svojej
matky, kedy jednoznačne v tomto období už platila v Občianskom zákonníku úprava vydržania v takom
rozsahu, ako bola citovaná vyššie s poukazom na ustanovenie § 134 Obč. zákonníka. Do vydržacej

doby k tomuto dátumu si žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 3 Obč. zákonníka a v zmysle
§ 872 ods. 6 Obč. zákonníka v znení Zákona č. 509/1991 Zb. mohla započítať dobu, po ktorú mala
vec v oprávnenej držbe jej právna predchodkyňa aj pred 01. 01. 1992, čiže minimálne 10
rokov a takže hneď k tomuto prvému dňu užívania nehnuteľností žalobkyňou boli splnené podmienky
vydržania u žalobkyne, keďže užívala vec na základe dobromyseľného titulu - kúpnej zmluvy, išlo o

držbu oprávnenú a nehnuteľnosti užívala viac ako 10 rokov so započítaním doby aj svojich právnych
predchodcov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že rozsudok o vydržaní nemá konštitutívne účinky,
t.j., že by zakladal práva alebo povinnosti, ale má účinky deklaratórne, t.j. len konštatuje stav, ktorý už
nastalvminulostiakeďžežalobkyňasplnilapodmienkyvydržaniaužvroku2009,kedyešteneodpredalasvoje nehnuteľnosti, ktoré mala na mene v katastrálnom území F. spolu aj s rodinným domom, je bez
právneho významu, že v ďalšom období v roku 2011 odpredala rodinný dom, ktorý sa nachádza na
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Dôvody oprávnenosti držby právnych predchodcov

žalobkyne a žalobkyne samotnej potvrdzuje aj tá okolnosť, že predmetom tohto konania je nižšia výmera
nehnuteľností, ako bola predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973, kde ako to vyplýva zo znaleckého
posudku, ktorý bol prílohou kúpnej zmluvy z roku 1973, predmetom ocenenia bolo 1144 m2 pozemkov,
kde predmetom tohto konania je 551 m2, t.j. výrazne nižší rozsah nehnuteľností, ako bol predmetom
kúpnej zmluvy z roku 1973.

21. Žalovaní 2./ až 6./ nespochybňovali oprávnenú držbu žalobkyne, ani okolnosti uvedené v žalobe,
preto v týchto súvislostiach súd vychádzal z toho, že ide o zhodné tvrdenia medzi stranami sporu,
a teda je možné vychádzať zo skutkových okolností tvrdených žalobkyňou v samotnej žalobe, ako
aj počas celého konania, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, t.j. pozemok pod rodinným
domom, dvor a priľahlá záhrada užívali už rodičia žalobkyne od roku 1973 v prírode reálne vyčlenené na
základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola aj riadne registrovaná, právni predchodcovia žalobkyne za

nehnuteľnosti riadne zaplatili kúpnu cenu, a preto jednoznačne boli držiteľmi oprávnenými a ich držba
bola dobromyseľná, opierajúca sa o platne uzavretú kúpnu zmluvu, kde v prírode právni predchodcovia
žalobkyne užívali presne vyčlenené nehnuteľnosti, ktoré následne boli zamerané geometrickým plánom,
vo svojej držbe neboli rušení, čo potvrdila samotná žalobkyňa a žalovaní 2./ až 6./ to nenamietali.
Oprávnenú a dobromyseľnú a nikým nerušenú držbu potvrdili aj vypočutí svedkovia na ohliadke,

preto jednoznačne možno vychádzať z toho, že tak rodičia žalobkyne boli držiteľmi oprávnenými,
nehnuteľnosti užívali viac ako 10 rokov, tak aj samotná žalobkyňa, ktorá splnila 10-ročnú vydržaciu dobu
so započítaním oprávnenej držby svojich právnych predchodcov.
22. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 1./, tento nenamietal okolnosti uvedené v žalobe ohľadom
uzavretia kúpnej zmluvy rodičmi žalobkyne a užívania nehnuteľností rodičmi žalobkyne, ako aj samotnej

žalobkyne. Mali výhrady len voči určeniu vlastníckeho práva k parc. č. 258/4, avšak svoje výhrady
bližšie nešpecifikovali, nenavrhli a ani nepredložili žiadne dôkazy o tom, že držba právnych predchodcov
žalobkyne a žalobkyne samotnej nie je oprávnená a dobromyseľná a že právni predchodcovia žalobkyne
a žalobkyňa samotná užívajú aj spornú parc. č. 258/4 od roku 1973 na základe platne uzavretej a
dokonca aj zaregistrovanej kúpnej zmluvy.

23. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
24. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Keďže žalovaný 1./ síce poprel skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom dobromyseľnej, oprávnenej

a viac ako 10 rokov trvajúcej držby ohľadom parc. č. 258/4, neuviedol však vôbec vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, ktoré by spochybňovali skutkové tvrdenia žalobkyne, a preto
popretie skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným 1./ je právne neúčinné s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 2 C.s.p. Za daného stavu teda možno vychádzať z toho, že aj žalovaný 1./ nepopieral skutkové
okolnosti uvedené v žalobe, nepopieral oprávnenú dobromyseľnú a viac ako 10 rokov trvajúcu držbu

nehnuteľností žalobkyňou.
26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd za preukázané, že žalobkyňa je držiteľkou oprávnenou,
keďže nehnuteľnosti užívala na základe dobromyseľného titulu - kúpnej zmluvy, nehnuteľnosti užívala
viac ako 10 rokov aj so započítaním doby užívania svojich právnych predchodcov a vzhľadom na to súd
žalobe žalobkyne vyhovel.

27. Keďže žalobkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatňovala, súd jej právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.