Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120292180
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6120292180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, právne zastúpený:
JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti
žalovanému: E. E., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, X. - L., občan SR, o zaplatenie 68,15 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 30.04.2020 na upomínací súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 68,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky,
vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. , so sídlom
Bajkalská 28, Bratislava na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný vedený pod
číslom konania 1201417002. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní
verejných služieb v znení dodatku, na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb,
žalovaný sa zaviazal pravidelne splácať ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka.
Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrami: VS

3112351156 zo dňa 21.04.2017, s lehotou splatnosti 05.05.2017, VS 3416327455 zo dňa 21.05.2017, s
lehotou splatnosti 06.06.2017, VS 3417308875 zo dňa 21.06.2017, s lehotou splatnosti 06.07.2017, VS
3418285266 zo dňa 21.07.2017, s lehotou splatnosti 07.08.2017, VS 3419250871 zo dňa 21.08.2017,
s lehotou splatnosti 06.09.2017 a VS 3420190949 zo dňa 21.09.2017, s lehotou splatnosti 12.10.2017.
Žalovaný Slovak Telekomu neuhradil vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami
opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla
voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania

žaloby neuhradil. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.05.2020 vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného, aby žalobcovi zaplatil istinu vo výške 696,87 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom sa bránil, že na žalobcom

uvedenej adrese nebýva od júla 2016, o čom informoval pracovníčku Slovak Telekom a pri ukončení
zmluvy v klientskom centre Slovak Telekom v Prievidzi v roku 2017, kde vrátil všetky zariadenia a doplatil
chýbajúci diaľkový ovládač v sume cca 18,- Eur a ostatné pohľadávky, k ním bol pracovníčkou Slovak
Telekomu osobne ubezpečený, že je všetko v poriadku, že má všetko uhradené a zmluva bola ukončená.Od tej doby mu nebola doručená žiadnou cestou upomienka ani faktúra, či oznámenie, dokonca ani
telefonicky mu nebola oznámená skutočnosť, že došlo k nejakému nedoplatku a že je dlžný žalovanú
sumu. A až po troch rokoch mu bol na aktuálnu adresu doručený platobný rozkaz, s ktorým z vyššie

uvedených dôvodov nesúhlasí, je ochotný uhradiť adekvátnu sumu, ak nejaký doplatok vznikol.

3. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza.

4.Súdvecprejednalvneprítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcu,ktorísvojuneúčasťospravedlnili
podaním zo dňa 10.09.2020 s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Žalobca súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

5. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov
v súdnom spise najmä žalobou , Zmluvou o pripojení z 10.09.2010, Dodatkom k zmluve o pripojení

z 10.09.2010, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 02.03.2012, Výpoveďou o poskytovaní
verejnýchslužiebz27.10.2017,podacímihárkamiodoručovanízásielkyč.RE87235403SK,oznámením
o postúpení pohľadávky z 19.09.2019, Žiadosťou o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
z 07.10.2015, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 28.07.2014, Listinou Identifikačné údaje
účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Dodatkom

k zmluve o poskytovaní verejných služieb z 28.07.2014, Žiadosťou o zmenu Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb z 22.11.2014, predžalobnou výzvou z 28.03.2020, faktúrami VS 3416327455,
3417308875, 3418285266, 3419250871, 3420190949, 3415351156, Zmluvou o poskytovaní verejných
služieb z 24.07.2014, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica , odporom z 11.07.2020
a ostatným obsahom súdneho spisu.

6. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

7. Právna úprava postúpenia pohľadávky je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a
spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ
(postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene
v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými.

8. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti
poznamenáva, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
nastrane žalovaného)jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Súdnazákladevykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu, nakoľko
súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd v tejto súvislosti

uvádza, že žalobca v spore síce tvrdí, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28,
Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. Žalobca pritom Zmluvu o postúpení pohľadávky z 06.08.2019
ako relevantný listinný dôkaz, preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v konaní z titulu postúpenia
pohľadávky súdu do rozhodnutia vo veci samej nepredložil. Žalobca tvrdil, že v prílohe k Zmluve o

postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 1201417002, ani toto skutkové
tvrdenie v spore ničím nepreukázal. Žalovaný sa vyjadril, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 19.09.2019 mu nebolo nikdy doručené. Z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.04.2019, sp. zn. 5Cdo/94/2018 vyplýva, že nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)
vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.

zn. 4 Cdo 53/2001 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2012, 2 Cdo 283/2013, 3 Cdo 201/2007). Otázku, kto je v tom - ktorom prípade
aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú
otázku,ktojezhľadiskahmotnoprávnehoúčastníkomprávnehovzťahu,zktoréhosavyvodzujenávrhomuplatnenýnárok,nieje(ešte)opodstatnenériešenieďalšíchotázok(vdanomprípadeurčenianeplatnosti
dražby). Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi,
ktorých sa táto spornosť týka (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 358/2015). Z

ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej
legitimácie je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. S poukazom na uvedené,
nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby žalobca nepreukázal, súdu nezostalo
iné, ako z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Žalovaný bol v spore úspešný a mal by preto nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému

však žiadne trovy z obsahu súdneho spisu nevyplývajú, ani si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).