Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 10, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/294/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204352
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712204352.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, W.,
zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, Prešov, IČO:
36 492 086, proti odporcovi J.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, D., zastúpený Mgr. Alenou
Gregorovou, advokátkou, Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, o zaplatenie vyčísleného úroku z
omeškania vo výške 39.863,93 € a vzájomného návrhu vo výške 50.000 € s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 12C/82/2012-132 zo dňa 15. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 39.863,93 € a nahradiť mu trovy konania 10.008,34 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vzájomný návrh v istine a príslušenstve zamietol. Okresný súd
vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej navrhovateľom - vyčísleného úroku z omeškania celkom vo výške
39.863,93 € uviedol, že má za to, že kapitalizovaný úrok z omeškania tak, ako ho uplatnil navrhovateľ
je uplatnený správne a preto zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 39.863,93 € navrhovateľovi.
Vo vzťahu pohľadávke uplatnenej vzájomným návrhom uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že ide o
procesnú obranu odporcu, ktorý sa nezakladá na reálnom právnom dôvode. V zmluve s ALSTRON, s. r.
o. je uvedené, že 20.000,00 € zaplatil pri podpise zmluvy, 30.000,00 € mal zaplatiť do 30 dní. V zmluve
je v súlade s ust. § 48 OZ dohodnuté, že v prípade, že nedôjde k zaplateniu, má právo odstúpiť, teda nie
je dôvod na zaplatenie dlžnej sumy 50.000,00 € s prísl.. Navrhovateľ voči odporcovi neeviduje žiaden
záväzok, na základe ktorého by bolo potrebné plniť. Odporca sám navrhoval súdny zmier s tým, že
zaplatí navrhovateľovi 35.000,00 €, následne so zaplatením vyššej sumy 39.863,93 € nesúhlasil. Podľa
prvostupňového súdu ide o procesnú obranu odporcu, úrok z omeškania, ktorý bol ochotný zaplatiť a
priznaný úrok z omeškania súdnym rozhodnutím je zanedbateľný, preto súd považoval vyčíslený úrok
z omeškania za správny. Vzájomný návrh zamietol z dôvodu jeho nedôvodnosti. Mal za to, že suma
zaplatená konvertibilným kurzom je prepočítaná správne, preto neprihliadal na námietku odporcu.

Proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca z dôvodu, že
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ktorý pravdepodobne aj nesprávne zistil, nakoľko skutočnosti
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 3) nekorešpondujú so znením samotných písomných
dokumentov založených v spise, a to najmä z dohodou o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002, s
dohodou o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007, s kúpnou zmluvou 05/10 zo dňa 28. 10. 2010.
Bez správne zisteného skutkového stavu nie je možné vec správne právne posúdiť. Namietal, že
odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné, je neúplné, nakoľko neobsahuje zdôvodnenia ani len
základných sporných tvrdení, obsahuje chyby v písaní a tým následne aj v opise skutkových okolností,
na základe ktorých súd rozhodol. Súd nezaujal stanovisko k výške splatenia istiny z dohody o poskytnutí
pôžičky, pričom dokladmi preukázal, že na účet navrhovateľa uhradil dňa 27. 10. 2011 istinu v sume
22.561,00 USD, t. j. v plnej výške podľa dohody o poskytnutí pôžičky a v súlade s platnými ustanoveniami

zákona. Uvádzal, že na základe dohody zo dňa 31. 10. 2010 zmluvné strany stanovili, že mena SKK
sa stala menou zabezpečovanou a USD menou zabezpečujúcou, čo znamená, že buď sa má dlh
splatiť v inej mene, ale vždy v kurze USD. Poukázal na to, že zaplatením čiastky 22.561,00 USD podľa
aktuálneho kurzu voči € (pôvodná mena SKK) v deň úhrady (27. 10. 2011) bola na účet navrhovateľa
pripísaná čiastka 15.717,57 €. Poukázal na rozpornosť výpovedí účastníkov konania ohľadom vyplatenia
finančnej hotovosti zo strany navrhovateľa odporcovi, pričom poukázal na to, že výpoveď odporcu,
v ktorej uviedol, že navrhovateľ mu vyplatil dohromady v kurze SK dňa 02.07.2002 sumu zloženú
s 2.820,00 USD, 5.950,00 €, 111.000,00 Kč a 420.000,00 Sk, čo dohromady v kurze Sk tento deň
predstavoval 972.821,00 Sk, navrhovateľ nespochybnil. Namietal, že navrhovateľ požaduje vrátenie aj
takej čiastky spolu s úrokom z omeškania, ktorú nikdy neposkytol, pričom súd skutočnosť, že navrhovateľ
nepožičal odporcovi čiastku 1.000.000,00 Sk osobitne neskúmal. Namietal, že súd nesprávne a bez
akéhokoľvek odôvodnenia priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania od dňa 31. 07. 2002,
napriek tomu, že podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2010 bol ako nový dátum splatnosti
dohodnutý deň 31. 12. 2008. Tvrdil, že ku skutočnému omeškaniu zo splatením pôžičky došlo až
od 01. 01. 2009 a od tohto dátumu je možné počítať úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho
zákonníka, a to podľa dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 zo sumy 22.561,00 USD až do
jej zaplatenia t. j. 27. 10. 2011, čo predstavuje sumu 6.678,37 USD. Súd odôvodnil správnosť výpočtu
úroku len tvrdením, že úrok z omeškania, ktorý bol ochotný zaplatiť a priznaný úrok z omeškania súdnym
rozhodnutím je zanedbateľný a preto považoval vyčíslený úrok z omeškania za správny. V odvolaní
namietal, že nevyslovil súhlas s tým, že úrok z omeškania vo výške 35.000,00 € považuje za správny,
uvedeným konaním (odporca) vyjadril nadštandardný ústretový postoj k riešeniu veci. Súd sa nevyjadril
k nimi uplatnenej absolútnej neplatnosti dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2007 v časti: „ ...
aj spolu so vzniknutým príslušenstvom vyrátaným odo dňa 31. 07. 2002 podľa Občianskeho zákonníka,
resp. jeho ust. § 517.“ Ďalej namietal, že súd protinávrh odporcu zamietol s poukazom na ust. § 98
O. s. p., pričom vôbec neskúmal porovnanie skutočných vzájomných pohľadávok pri ich správnom
výpočte. Vzájomným návrhom uplatnil pohľadávku vo výške 50.000,00 € s prísl., ktorú získal postúpením
od spoločnosti ALSTRON, s. r. o. za nezaplatenú kúpnu cenu z KZ 05/10 zo dňa 25. 10. 2010. V
zmluve je uvedené, že kúpna cena bude uhradená, nie že kúpna cena bola uhradená. Trvá na tom,
že žiadna platba v hotovosti zo strany navrhovateľa spoločnosti ALSTRON, s. r. o. sa neuskutočnila,
navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal úhradu sumy 20.000,00 €, či už voči odporcovi
alebo spoločnosti ALSTRON, s. r. o.. Súd neskúmal úhradu sumy a nenariadil doplňujúce dokazovanie
listinami a ani výsluchom navrhovateľa a jeho manželky k zaplateniu tejto časti kúpnej ceny napriek
návrhu odporcu. Má za to, že súd nesprávne posúdil ustanovenia kúpnej zmluvy a ich dôsledky, a to,
že v zmluve je možnosť daná predávajúcemu spoločnosti ALSTRON, s. r. o. odstúpiť od zmluvy, ak
kúpna cena nebude zaplatená. Neodstúpenie od zmluvy žiadnym spôsobom nedokazuje, či platba bola
alebo nebola v skutočnosti vykonaná. Súd mal bez ďalšieho zdôvodnenia za to, že suma uhradená bola.
Súd neskúmal právnu stránku a splatnosť pohľadávky navrhovateľa, ktorú si jednostranným úkonom
započítal voči nezaplatenej kúpnej cene z kúpnej zmluvy s príslušenstvom. Navrhovateľ oznámil, že
vykonal jednostranne dňa 07. 06. 2012 započítanie vzájomných pohľadávok v rozsahu 30.000,00 €,
suma pôžičky bola navrhovateľovi v celosti vyplatená a suma 50.000,00 € zo strany navrhovateľa
doposiaľ uhradená nebola. Navrhovateľ si nemohol započítať žiadnu čiastku s istinou pôžičky, nakoľko
istina z dohody o poskytnutí pôžičky bola zaplatená v plnej výške. Súd svojím nesprávnym rozhodnutím
priznal navrhovateľovi za pôžičku vo výške 22.561,00 USD, ktorá mu bola vrátená v celom rozsahu
ešte vlastníctvo k bytom k cene 50.000,00 €, úrok z omeškania 39.963,93 € a trovy konania namiesto
úroku z omeškania vo výške 6.678,37 USD. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Zvolen, alebo zmenil tak, že zaviaže odporcu uhradiť
navrhovateľovi sumu 6.678,37 USD a zaviaže navrhovateľa uhradiť odporcovi sumu 50.000,00 € spolu
s úrokom z omeškania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť a odporcovi uložiť povinnosť nahradiť vzniknuté trovy odvolacieho konania, pričom má
za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a vyhlásené na základe správne
zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu a dokazovania. Odvolacie dôvody neobstoja a odvolanie
skôr vecne smeruje len k ďalšiemu oddialeniu plnenia povinnosti odporcu. Odporca v odvolaní
argumentuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom ich vzájomný právny vzťah bol založený
na ustanoveniach Občianskeho zákonníka; pôžička bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka.
Spôsob výkladu možnosti výberu úhrady dlžnej sumy v slovenských korunách alebo v inej konvertibilnej
mene, ako to prezentuje v odvolaní odporca, sa prieči nielen obsahu predmetného záväzku a prejavenej

vôli zmluvných strán ale aj zákonu a dobrým mravom. Z obsahu písomnej dohody zo dňa 31.10.2010
vyplýva, že odporcovi požičal sumu 1.000.000,00 Sk. Konštrukcia prezentovaná odporcom v odvolaní
týkajúcej sa kúpnej zmluvy a úhrady časti kúpnej ceny „bude uhradená“ a nie že „bola“ v žiadnom prípade
neobstojí so skutkovým poukazom na jej odovzdanie kupujúcim a prijatie predmetnej sumy predávajúcim
a na jasné deklarovanie tejto skutočnosti v obsahu zmluvy a na prejav vôle zmluvných strán, čo je
taktiež potvrdené podpisom zmluvy zo strany zmluvných strán. Časť kúpnej ceny uhradil navrhovateľ
v hotovosti 20.000,00 €, zvyšná časť bola započítaná v priebehu súdneho konania. Dňa 07. 06. 2012
mu bolo doručené oznámenie spoločnosti ALSTRON, s. r. o. so sídlom Zvole zo dňa 01. 06. 2012, v
ktorom mu spoločnosť oznámila postúpenie pohľadávky z kúpnej zmluvy 05/10 vo výške 50.000,00 €
ku dňu 28. 05. 2012 postupníkovi, J.. V. A., D.. Keďže po doručení oznámenia sa dozvedel, že má
takýto záväzok voči odporcovi v tomto konaní, jednostranne v súlade s platnými právnymi predpismi
započítal k tomuto dňu tento záväzok s jeho pohľadávkou v časti predstavujúcej sumu 30.000,00 €.
Pri kapitalizácii úroku z omeškania ku dňu 07.06.2012 predstavuje zostatok príslušenstva pohľadávky
- úroku z omeškania sumu 39.863,93 €. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu uviedol, že tento nie je
dôvodný, čo vyplynulo aj vykonaného dokazovania. Sumu 20.000,00 € odporcovi a ani jeho právnemu
predchodcovi nikdy nedlhoval, keďže túto časť kúpnej ceny riadne a včas uhradil hotovostnou platbou k
rukám predávajúceho, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy. Sumu 30.000,00 € jednostranne započítal po
tom, čo odporca nadobudol pohľadávku postúpením pohľadávky od tretieho subjektu. Navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť, uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania
s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu z dôvodu uvedeného v ust. § 221
ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Preštudovaním veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ pôvodne si návrhom uplatnil zaplatenie istiny
17.476,00 € z titulu nevyplatenia časti pôžičky, ktorú účastníci uzavreli dňa 02. 07. 2002; zároveň uplatnil
aj úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 33.193,92 € od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 a
zo sumy 17.476,35 € od 27. 10. 2011 do zaplatenia. V priebehu súdneho konania písomným podaním
zo dňa 07. 06. 2012 navrhovateľ zobral návrh v časti celej istiny 17.476,35 € a čiastočne v časti úrokov
z omeškania po kapitalizácii vo výške 12.523,64 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, naďalej
trval na návrhu v časti úrokov z omeškania vo výške 39.863,93 €, pričom špecifikoval výpočet tak,
že úroky vo výške 16,5 % ročne zo sumy 33.191,92 € od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 predstavujú
sumu 50.613,45 €, úroky z omeškania vo výške 16,5 € ročne zo sumy 17.476,35 € od 27.10.2011 do
07. 06. 2012 predstavujú čiastku 1.774,13 €, celkom úroky z omeškania predstavujú sumu 52.387,58
€, od ktorej čiastky odpočítal úroky z omeškania vo výške 12.523,65 €, v ktorej časti zobral návrh späť.
Naďalej požadoval úhradu úrokov z omeškania vo výške 39.863,93 €. Okresný súd uznesením č. k.
12C/82/2012-61 zo dňa 25. 06. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa voči odporcovi zastavil v časti
istiny v sume 17.476,35 € a úroku z omeškania v sume 12.523,65 €. Zároveň pripustil zmenu návrhu na
začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93
€ a trovy konania. V priebehu konania odporca na pojednávaní dňa 13. 06. 2012 v súlade s ust. §
97 ods. 1 O. s. p. uplatnil proti navrhovateľovi vzájomným návrhom sumu 50.000,00 € s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 50.00,00 € od 29. 1. 2010 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tým,
že spoločnosť ALSTRON, s. r. o. postúpila odporcovi svoju pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu
nezaplatenia kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ALSTRON, s. r. o.
so sídlom Zvolen ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim. Odporca na pojednávaní dňa 15.
11. 2013 vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu zmenil vzájomný návrh tak, že žiadal zaplatenie
sumy 50.000,00 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,00 € od 29. 10. 2010 do
zaplatenia a zo sumy 30.000,00 € od 29. 11. 2010 do zaplatenia. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie,
ktorým pripustil zmenu petitu vzájomného návrhu navrhnutého na pojednávaní. Vo vzťahu k tomuto
uzneseniu odvolací súd uvádza, že uznesenie okresného súdu, ktorým pripustil zmenu vzájomného
návrhu nie je zrozumiteľné, z výroku tohto uznesenia nie je zrejmé, akú zmenu vzájomného návrhu súd
pripustil a ani z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej nie je zrejmé, o akom vzájomnom návrhu okresný
súd rozhodoval. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní túto vadu odstrániť
postupom podľa § 164 O. s. p..

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol:
„navrhovateľ skapitalizoval úkor z omeškania a vyčíslil ho na sumu 39.863,93 € tak, ako je výpočet

uvedený vyššie. Odporca spochybňoval uplatnenie úroku z omeškania, podľa neho mal byť uplatnený
od 01. 01. 2009. Súd sa oboznámil s dohodami o poskytnutí pôžičky. Pôvodne sa dlžník zavial
vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku do 31. 2. 2004, následne predĺžil lehotu na vyplatenie čiastky. Súd mal
za to, že kapitalizovaný úrok z omeškania, tak ako ho uplatnil navrhovateľ je uplatnený správne,
preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 39.863,93 € navrhovateľovi“. Vo vzťahu k
uplatnenému vzájomnému návrhu odporcu prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„pohľadávka uplatnená vzájomným návrhom, ide o procesnú obranu odporcu, ktorý sa nezakladá na
reálnom právnom dôvode. V zmluve s ALSTRON, s. r. o. je uvedené, že 20.000,00 € zaplatil pri podpise
zmluvy, 30.000,00 € mal zaplatiť do 30 dní. V zmluve je v súlade s § 48 OZ dohodnuté, že v prípade, že
nedôjde k zaplateniu, má právo odstúpiť, teda nie je dôvod na zaplatenie dlžnej sumy 50.000,00 € s prísl.,
nezakladá sa na právnom dôvode. Navrhovateľ voči odporcovi neeviduje žiaden záväzok, na základe
ktorého by bolo potrebné plniť. Odporca sám navrhoval súdny zmier s tým, že zaplatí navrhovateľovi
35.000,00 €, následne so zaplatením vyššej sumy 39.863,93 € nesúhlasil. Podľa názoru súdu ide o
procesnú obranu odporcu, úrok z omeškania, ktorý bol ochotný zaplatiť a priznaný úrok z omeškania
súdnym rozhodnutím je zanedbateľný, preto súd považoval vyčíslený úrok z omeškania za správny.
Vzájomný návrh v istine a príslušenstve pohľadávky je zamietnutý, nakoľko nie je dôvodný. Súd mal za
to, že suma zaplatená konvertibilným kurzom je prepočítaná správne, preto neprihliadal na námietku
odporcu.“

Odvolací súd vzhľadom na takéto odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom uvádza, že odvolacia
námietka odporcu, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, je dôvodná. Rozsudok
okresného súdu nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 Občianskeho súdneho poriadku, hoci rozsudok
okresného súdu obsahuje všetky štyri časti, a to úvodnú časť, výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie,
rozsudok vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie je nepreskúmateľný.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvod, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Judikatúra Najvyššieho súdu SR
opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje nároky na kvalitu odôvodnení rozhodnutí všeobecných
súdov. Ústavný súd už v rozhodnutí II. ÚS 383/2006 konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné základy spravodlivého súdneho procesu. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia musí rešpektovať ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a obsahovať tie skutočnosti, ktoré boli
podstatné pre rozhodnutie súdu a tiež základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k
právnym záverom uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne
pochopiteľné pre účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený
vo výrokovej časti rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať
sa tými námietkami účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu a uviesť
argumenty, ktoré súd viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu záveru vyjadrenému vo
výroku rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok okresného súdu neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, z akých
dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. Žiadnym spôsobom
súd neobjasnil, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, keď ustálil, že má za to, že
kapitalizovaný úrok z omeškania, také, ako ho uplatnil navrhovateľ, je uplatnený správne. Žiadnym
spôsobom sa nevysporiadal s námietkou odporcu v priebehu prvostupňového konania, ktorý uvádzal,
že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením istiny až od dňa 01. 01. 2009. Odvolací súd
vzhľadom na znenie odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vychádza z toho, že podľa názoru
prvostupňového súdu odporca sa so zaplatením istiny dostal do omeškania dňom 31. 07. 2002 (keďže
navrhovateľ návrhom uplatnil úrok z omeškania počínajúc dňom 31. 07. 2002) a prvostupňový súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že má za to, že kapitalizovaný úrok z omeškania tak, ako ho uplatnil
navrhovateľ, je uplatnený správne. Z predložených písomných dokladov, a to dohody o poskytnutí
pôžičky zo dňa 02. 07. 2002 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ požičiava dlžníkovi istinu 1.000.000,00
Sk, ktorú sa odporca ako dlžník zaviazal vrátiť navrhovateľovi do 31. 12. 2004. V ďalšej dohode
o poskytnutí pôžičky zo dňa 31. 10. 2012 účastníci zmluvy dohodli nový náhradný termín plnenia,
najneskôr do 31. 12. 2008. Hoci prvostupňový súd vykonal dokazovanie dohodou o poskytnutí pôžičky zo
dňa 02. 07. 2002, ako aj zo dňa 31. 10. 2007, žiadnym spôsobom neobjasnil a nevyhodnotil, na základe

čoho, akých právnych skutočností a pri akom právnom vyhodnotení mal za to, že odporca bol v omeškaní
so zaplatením finančnej čiastky už odo dňa 31. 07. 2002. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku
odporcu v odvolaní, že časť dohody, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že istinu zaplatí dlžník spolu so
vzniknutým príslušenstvom vyrátaným odo dňa 31. 07. 2002 podľa Občianskeho zákonníka, resp. jeho
ust. § 517 treba posudzovať podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako absolútne neplatnú z
dôvodu, že je nezrozumiteľná a neurčitá. Hoci odporca už v konaní pred prvostupňovým súdom poukázal
na absolútnu neplatnosť tejto časti dohody vzhľadom k tomu, že má za to, že toto ustanovenie je rozporné
k ostatným ustanoveniam zmluvy, prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k prípadnej
neplatnosti právneho úkonu resp. jeho časti žiadnym spôsobom nevyjadril. Odvolací súd však uvádza,
že dohoda zmluvných strán o tom, že dlžník zaplatí spolu s istinou aj príslušenstvo, a to požadované
príslušenstvo, pričom navrhovateľ návrhom požadoval úroky z omeškania a aj obsah dohody zo dňa 31.
10. 2007 nasvedčuje tomu, že účastníci zmluvy mienili príslušenstvom úroky z omeškania s prihliadnutím
na odvolávku na ust. § 517 Občianskeho zákonníka, ktorý je uvedený v dohode, je potrebné, aby okresný
súd posúdil platnosť zmluvy aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka a ustálil, či táto časť zmluvy nie
je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za situácie, že
finančná čiastka bola poskytnutá v deň podpisu zmluvy v hotovosti a účastníkmi zmluvy bola dohodnutá
splatnosť dňom 31. 12. 2004, nemohol sa odporca dostať do omeškania už dňom 31. 07. 2002, a
keďže účastníci zmluvy dohodli nový dátum splatnosti dňom 31.12.2008 podľa dohody zo dňa 31.
10. 2007 javí sa námietka odporcu, že odporca sa do omeškania dostal až dňom 01. 01. 2009 ako
dôvodná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa je potrebné, aby prvostupňový súd sa v prvom
rade náležite vysporiadal s otázkou splatnosti pôžičky, posúdil, v akej výške odporca svoj záväzok
voči navrhovateľovi, a to s prihliadnutím na dohody účastníkov zo dňa 02. 07. 2002 a 31. 10. 2007
splnil, posúdil a náležite v odôvodnení aj uviedol, či dohoda zo dňa 31. 10. 2007, resp. jej časť je
platným právnym úkonom, alebo sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Až po posúdení týchto
pre rozhodnutie významných skutočností, posúdi oprávnenosť návrhu navrhovateľa vrátane presného
vyčíslenia uplatňovaného úroku z omeškania podľa výpočtu súdu. Je neprípustné, aby okresný súd
odôvodnil správnosť vyčísleného úroku z omeškania vo výške 39.863,93 € tým, že odporca sám
navrhoval súdny zmier tak, že zaplatí navrhovateľovi 35.000,00 €, pričom úrok z omeškania, ktorý bol
ochotný zaplatiť a priznaný úrok z omeškania súdnym rozhodnutím je zanedbateľný a z týchto dôvodov
vyčíslenie úroku z omeškania súd považoval za vyčíslené nie správne.

Vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu, ktorým sa odporca domáhal zaplatenia istiny 50.000,00
€ s prísl. je potrebné tak, ako odvolací súd uviedol už vyššie, aby prvostupňový súd jednoznačne ustálil,
čo je predmetom vzájomného návrhu a následne vo veci znova po náležitom zistení skutkového stavu a
právnom posúdení rozhodol. Odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti rozsudok okresného súdu trpí vadou
nepreskúmateľnosti vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom. Pokiaľ
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmluve s ALSTRON, s. r. o. je uvedené,
že 20.000,00 € zaplatil pri podpise zmluvy, pričom čl. 3 bod 2 kúpnej zmluvy takto konštatovanému
skutkovému stavu a právnemu vyhodnoteniu zo strany prvostupňového súdu nezodpovedá. Odvolací
súd uvádza, že znenie kúpnej zmluvy, a to konkrétne čl. 3 bod 2 kúpnej zmluvy zo dňa 28. 10. 2002
nepreukazuje, že časť kúpnej zmluvy vo výške 20.000,00 € skutočne aj pri podpise zmluvy kupujúcim
bola zaplatená predávajúcemu. Zo znenia čl. 3 bod 2 zmluvy iba vyplýva, že časť kúpnej ceny vo
výške 20.000,00 Sk mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, avšak znenie čl. 3 bod 2 kúpnej
zmluvy samo o sebe nepotvrdzuje aj skutočnú výplatu časti kúpnej ceny vo výške 20.000,00 € pri
podpise kúpnej zmluvy. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere dôkazná povinnosť v zmysle § 120
ods. 4 zaťažuje navrhovateľa, tento je povinný riadnym spôsobom v súdnom konaní preukázať, že
ako kupujúci vyplatil predávajúcemu časť kúpnej zmluvy vo výške 20.000,00 € pri podpise zmluvy.
Odporca v konaní pred súdom spochybnil a namietal, že by časť kúpnej ceny vo výške 20.000,00 € bola
navrhovateľom ako kupujúcim pri podpise zmluvy vyplatená; napriek tejto námietke, hoci navrhovateľ
sa zúčastnil pojednávania vo veci, kde táto námietka vznesená bola, k tvrdenej skutočnosti žiadnym
spôsobom nevypovedal. Je nevyhnutné, aby súd na namietanú skutočnosť vypočul navrhovateľa a
vyzval navrhovateľa na označenie dôkazov preukazujúcich výplatu časti kúpnej ceny vo výške
20.000,00 € podľa zmluvy č. 5/10 zo dňa 28. 10. 2010. Pokiaľ v ďalšom prvostupňový súd uviedol,
že nie je dôvod na zaplatenie dlžnej sumy 50.000,00 € z dôvodu, že v zmluve zmluvné strany dohodli,
že v prípade, že nedôjde k zaplateniu, má predávajúci právo odstúpiť od zmluvy a na základe tohto
ustálil, že uplatnený vzájomný návrh odporcu sa nezakladá na právnom dôvode, vyhodnotenie a právne
posúdenie vykonané okresným súdom je nesprávne a v ponímaní, ako to urobil okresný súd neprijateľné.
Skutočnosť, že účastník zmluvného vzťahu nevyužije svoje právo odstúpiť od zmluvy v prípade

nezaplatenia kúpnej ceny za žiadnych okolností nemôže byť dôkazom o tom, že nárok na zaplatenie
kúpnej ceny nie je dôvodný. Rozhodnutie prvostupňového súdu aj v časti odôvodnenia rozhodnutia
o vzájomnom návrhu odporcu rovnako trpí vadou nepreskúmateľnosti, týmto postupom prvostupňový
súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože odporca ako účastník konania ani nemohol z
napadnutého rozhodnutia zistiť, aký myšlienkový postup viedol súd k prijatému rozhodnutiu a nemôže
preto predložiť svoje argumenty na vyvrátenie takéhoto postupu. Rovnako odvolací súd nemôže posúdiť,
z akých skutočností okresný súd vychádzal a akými právnymi úvahami sa riadil.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu aj v zmysle § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p.. Prvostupňový súd v ďalšom konaní náležite zistí skutkový stav, zistený skutkový
stav uvedie do odôvodnenia svojho rozhodnutia, vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, na základe čoho dospel k právnym
záverom uvedeným v rozhodnutí.

Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s
ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil aj rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom o náhrade trov konania
následne rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.