Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010556
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010556.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudcov Mgr. Marcely
Kosovej a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného W. Ž.S., v konaní o žiadosti o
povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 15.04.2019 sp. zn. 7Nt/15/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 06. novembra
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. Ž., nar. XX.XX.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.04.2019, sp. zn. 7Nt/15/2018, bolo
podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, z dôvodov § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnuté, že
predseda senátu Q.. T. A. nie je vylúčený z konania o obnove konania, podanej odsúdeným W. Ž..

Prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený W. Ž., ktorý si podal žiadosť o
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/2/2015, na verejnom
zasadnutí vzniesol voči osobe predsedu senátu Q.. T. A. námietku zaujatosti argumentujúc tým, že
v predmetnej veci mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov aj za trestný čin
krivéhoobvineniavočiprokurátorkeQ..S.M.,ktoráakointervenujúcaprokurátorkaOkresnejprokuratúry

Bratislava V bola prítomná pri výsluchu súdu o žiadosti vtedy ešte obvineného W.. Ž.É. o prepustenie
z väzby na slobodu, o ktorej rozhodoval vtedy sudca pre prípravné konanie Q.. T. A.. Predseda senátu
Q.. T. A. v napadnutom uznesení argumentuje, že s trestným činom krivého obvinenia Q.. S.. M. nemal
nič spoločné, nebol ani v tej trestnej veci ako svedok vypočutý a teda vo veci obnovy konania nemá
žiaden zákonný dôvod byť zaujatý, pričom W.. Ž. videl v živote dvakrát a to keď ako sudca pre prípravné
konaniarozhodovalojehožiadostiachoprepustenienaslobodu,naktoromzákladepretosenátrozhodol

napadnutým uznesením tak, že podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku Q.. T. A. nie je vylúčený z konania
o obnove konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený
sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia s tým, že sťažnosť bližšie odôvodnil sám, ako i prostredníctvom
obhajcu.

Odsúdenývosvojejsťažnostilenskonštatoval,ževprítomnostisudcupreprípravnékonanieQ..A.(ktorý
rozhodoval o žiadostiach o prepustenie z väzby) krivo obvinil dvoch prokurátorov z drogovej trestnej
činnosti a keďže ide o kolegov menovaného sudcu, tento by mohol byť voči osobe odsúdeného zaujatý.
Obhajca v písomných dôvodoch konštatuje, že odsúdený považuje výrok napadnutého uznesenia za
nesprávny, a to z toho dôvodu, že návrhom na obnovu konania sa odsúdený domáha zrušenia časti

výroku o vine a s poukazom na § 400 ods. 1 Trestného poriadku je nutné zrušiť celý výrok o treste.
Obnova konania sa týka konania pôvodne ukončeného odsudzujúcim rozsudkom Okresného súduBratislava V pod sp. zn. 5T/2/2015 zo dňa 20.12.2016, pričom v bode 2 bol odsúdený W. Ž.J. odsúdený
za zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, a to tak, že dňa
12.06.2014 asi o 10.30 h v Bratislave, na Okresnom súde Bratislava V, na Prokofievovej ul. č. 6 -

12 v konaní pod sp. zn. 0Tp/315/2014 pri jeho výsluchu v rámci rozhodovania o jeho prepustení z
väzby za prítomnosti sudcu pre prípravné konanie Q.. T. A. a ďalších osôb, napriek poučeniu krivo
obvinil prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava M. Q.. V. K. P. V.. S. M.. Z uvedeného vyplýva,
že predseda senátu Q.. A. bol osobne svedkom spáchania zločinu krivého obvinenia, čo zakladá jeho
pomer k prejednávanej veci a z týchto dôvodov by bol Q.. T. A. vylúčený aj z prejednávania samotného

zločinu krivého obvinenia, ktorý sa pred ním ako svedkom stal a z rovnakého dôvodu je vylúčený aj z
prejednávania návrhu na povolenie obnovy tohto konania. Hoci sa nové dôkazy, pre ktoré odsúdený
žiada povoliť obnovu konania, týkajú iného trestného činu, na základe návrhu na obnovu konania má
dôjsť k zrušeniu celého výroku o treste, t. j. aj o úhrnnom treste uloženom za zločin krivého obvinenia,
ktorý sa predsedu senátu Q.. A. týka. Osobné presvedčenie predsedu senátu o tom, že nepociťuje
zaujatosť v zmysle platnej právnej úpravy nie je rozhodujúce a na vylúčenie sudcu postačuje, ak o jeho

nezaujatosti možno mať objektívnu pochybnosť, pretože tu existuje o. i. pomer k veci. Na uvedenom
základepretoobhajobažiada,abynadriadenýsúdvsenáterozhodoltak,ževsúlades§194ods.1písm.
a/ Trestného poriadku zruší napadnuté uznesenie a vo veci sám rozhodol, tak že vylúči predsedu senátu
Q.. T. A. z prejednávania návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci, pôvodne
vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 5T/2/2015.

Vec bola predložená prvostupňovým súdom na rozhodnutie sťažnostnému súdu dňa 05.11.2019.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu
ustanoví zákon.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo
prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci
alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom

alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 31 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej
veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby

alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie
sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu
súvisia.

Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia
podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny
tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o
dovolaníjevylúčenýten,ktosavprejednávanejvecizúčastnilnarozhodovaníakosudcaaleboprísediaci
súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

Podľa § 31 ods. 5 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len
čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom
na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 ods.
1 oznámi svoju
zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O
vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto

súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného
súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods.
2 alebo , nahradí ho iný sudcaurčený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa
pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora
alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods.
2 alebo , alebo ak z dôvodov
uvedených v § 31

vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v
prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených §
31 ods. 1 oznámi
svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z
dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto

policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Podľa § 32 ods. 2 Trestného poriadku ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť
zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na

spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.

Podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku o vylúčení z dôvodov uvedených v §
31 na základe
námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého
sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne
tento senát.

Podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odsekov

2 a je prípustná sťažnosť, po
jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania
vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.
Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná

sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu
podľa odseku 2
alebo ; vziať späť
možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom
úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku

2 alebo .

Podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa
odsekov2a rozhoduje
a) bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,
b) bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c) nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého
stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo

d) iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti
proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo
dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.

Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých

istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená
bezodkladne podľa
31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebosúdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
podľa § 31 .

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd - sťažnostný súd na podklade riadne a včas podanej

sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce
výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava V bol na deň

15.04.2019 určený termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého malo byť rozhodovanie o návrhu
odsúdeného Patrika Žikavského na povolenie obnovy konania, pričom odsúdený vzniesol námietku
zaujatosti predsedu senátu JUDr. T. Benedikoviča z vyššie uvedených dôvodov, na ktorom základe bolo
vyhlíásené napadnuté uznesenie a verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito.

Ústava SR v čl. 48 ods. 1 ustanovuje zásadu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi resp. senátu. Z nej
potom vyplýva, že výnimočnosť prípadného iného postupu je viazaná na zákonom presne ustanovené
prísne pravidlá a ide o výnimku z tejto ústavnej zásady. Pre rozhodnutie, ktorým sa konkrétna už
pridelená vec konajúcemu sudcovi (senátu) odníma musia byť splnené tak závažné dôležité dôvody,
ktoré sú porovnateľné s významom uvedenej ústavnej zásady.

Vylúčiť sudcu, resp. senát z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci je možné len výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi resp. senátu zjavne bránia rozhodnúť nestranne a
nezaujato. Teda vylúčenie sudcu alebo senátu môže nastať iba za predpokladu, že je bezpochyby
zistené, že ich nezaujatý vzťah k veci alebo k dotknutým osobám dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodnúť vo veci.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pomerom k prejednávanej veci sa rozumie najmä to, že dotknutá
úradná osoba alebo jej blízka osoba bola poškodená v prejednávanej veci, resp. iná obdobná zistená
skutočnosť rovnakého charakteru a závažnosti. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, resp.

k ďalším osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, sa rozumie, že úradná osoba je k
uvedeným osobám blízkou osobou alebo v blízkom priateľskom alebo nepriateľskom vzťahu. Osobami,
ktorých sa úkon priamo týka, sú predovšetkým subjekty trestného konania, resp. strany trestného
konania.

Sťažnostný súd zo spisového materiálu nezistil také skutočnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver,
že by mal dotknutý predseda senátu taký pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa vec
týka, ktorý by zakladal pochybnosť o jeho nezaujatosti. Rovnako nebolo sťažnostným súdom zistené,
že by tento bol činný v prejednávanej veci ako niektorá z osôb uvedených v § 31 ods. 2 a 4 Trestného
poriadku. Napokon, aj zo samotného vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť akýmkoľvek

spôsobom zaujatý v predmetnej trestnej veci.

S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že v posudzovanom prípade existuje dostatočná
formálna nestrannosť zákonného senátu prvostupňového súdu, pretože neboli doposiaľ preukázané
žiadne skutočnosti tvoriace objektívny základ pre vznik pochybností o nedostatku jeho nezávislosti a

skutočné riziko nespravodlivosti. Formálny postup pri posudzovaní skúmania otázky o vylúčení sudcu z
vykonávania úkonov posudzovaného trestného konania, či odňatia a prikázania veci inému než miestne
príslušnému súdu, bez preukázania ďalších skutočností, by mal za následok neodôvodnené vylučovanie
sudcov z vykonávania úkonov trestného konania a prideľovania vecí na ich prejednanie a rozhodnutieiným sudcom, či dokonca súdom. Preto je potrebné zamedziť, aby tento inštitút účelovo využívali (resp.
zneužívali) osoby, ktoré majú postavenie obžalovaného alebo odsúdeného a nachádzajú sa vo väzbe
alebo výkone trestu odňatia slobody - ide totiž zjavne o tzv. šikanózny výkon práva.

Na základe uvedených skutočností sťažnostný senát konštatuje, že nezistil žiadne také relevantné
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o zaujatosti dotknutého predsedu senátu
prvostupňového súdu a preto sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.