Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204352
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712204352.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M. 5, XXX XX W., zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: J.. V. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX D., adresa na doručovanie zásielok J. K. XXXX/
XX, XXX XX D., zastúpený: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 186 307, o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 39.863,93 Eur, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012 - 560 zo dňa

11. 10. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012 - 560 zo dňa 11. 10. 2019 vo výrokoch I. a II. m
e n í tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (po tom, čo právoplatne zastavil konanie o žalobe žalobcu sčasti istiny v sume
17.476,35 Eur a kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 12.523,65 Eur a pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 Eur uznesením č. k.

12C/82/2012 - 61 zo dňa 25. 06. 2012) rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom o žalobe žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 39.863,93 Eur
voči žalovanému. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu (tak ako jej zmenu pripustil vyššie uvedeným
uznesením) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.849,29 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Súd žalobu sčasti 29.014,64 Eur zamietol (výrok II.). O
trovách konania rozhodol tak, že súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 60 % (výrok III.). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si

žalobou pôvodne uplatnil sumu 17.476,- Eur z titulu nevyplatenia časti pôžičky, ktorú účastníci uzavreli
02. 07. 2002, zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 33.193,92 Eur
od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 a zo sumy 17.476,35 Eur od 27. 10. 2011 do zaplatenia. Žalobca
podaním zo dňa 07. 06. 2002 zobral žalobu sčasti istiny 17.476,35 Eur, v časti úrokov z omeškania po
kapitalizácii 12.523,64 Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Naďalej trval na žalobe v časti
úrokov z omeškania 39.863,93 Eur. Výpočet špecifikoval tak, že úroky vo výške 16,5 % ročne zo sumy
33.191,92 Eur od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 predstavujú sumu 50.613,45 Eur, úroky z omeškania

vo výške 16,5 % ročne zo sumy 17.476,35 Eur od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 predstavujú čiastku
1.774,13 Eur. Celkovo úroky z omeškania predstavujú sumu 52.387,58 Eur, od ktorej čiastky odpočítal
úroky z omeškania vo výške 12.523,65 Eur, v ktorej časti zobral žalobu späť. Naďalej požaduje úhradu
úrokov z omeškania vo výške 39.863,93 Eur. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 12C/82/2012 - 61zo dňa 25. 06. 2012 konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému zastavil v časti istiny 17.476,35 Eur a
úroku z omeškania 12.523,65 Eur. Zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 Eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 06. 2012 si

uplatnil vzájomnou žalobou sumu 50.000,- Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.000,-
Eur od 29.01.2010 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodňoval tak, že spoločnosť ALSTRON, s.r.o. postúpila
žalovanémusvojupohľadávkuvočižalobcoviztitulunezaplateniakúpnejcenynazákladekúpnejzmluvy
uzatvorenej medzi spoločnosťou ALSTRON, s.r.o., Zvolen ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim.
Žalovaný na pojednávaní dňa 15. 11. 2013 vo vzťahu k uplatnenej vzájomnej žalobe zmenil vzájomnú

žalobu tak, že žiadal zaplatenie sumy 50.000,- Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
20.000,- Eur od 29. 10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 30.000,- Eur od 29. 11. 2010 do zaplatenia. Súd
na pojednávaní dňa 15. 11. 2013 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby.
Súd osobitným uznesením č. k. 12C/82/2012 - 556 zo dňa 11. 10. 2019 opravil výrok rozhodnutia v
súlade s § 224 Civilného sporového poriadku platným v čase rozhodovania veci tak, že súd opravil výrok
uznesenia z pojednávania dňa 15. 11. 2013 tak, že správne vzájomná žaloba znie: „Žalobca je povinný

zaplatiť žalovanému 50.000,- Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- Eur od
29. 10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 30.000,- Eur od 29. 11. 2010 do zaplatenia.“ Súd v súlade s § 147
Civilného sporového poriadku prihliadol na nutnosť ďalšieho dokazovania vo veci a v súlade s § 147 ods.
4 Civilného sporového poriadku vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie. V písomnom podaní zo
dňa 07. 06. 2002 žalobca vypočítal kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 31. 07. 2002 do 07.

06. 2012 vo výške 52.387,58 Eur, pričom pri vyčíslení vychádzal z úrokovej sadzby úrokov z omeškania
vo výške 16,5 % ročne. K úroku z omeškania súd uviedol, že časť dohody, v ktorej sa účastníci zmluvy
dohodli, že istinu zaplatí dlžník spolu so vzniknutým príslušenstvom vypočítaným do 31. 07. 2002, podľa
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka treba posudzovať s prihliadnutím na ustanovenie § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú z dôvodu, že je nezrozumiteľná a neurčitá, a to z

dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania až dňom 01. 01. 2009. Žalobca má vzhľadom na uvedené
nárok na kapitalizované úroky z omeškania odo dňa 01. 01. 2009. Podľa § 3 Vládneho nariadenia
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 30. 06.
2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ ide o

výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, súd konštatoval, že v občianskoprávnych vzťahoch sa výška
sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na
vyššej než je zákonom stanovenej výške. Súd preto v súlade s ustanovením § 391 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/571/2016 -
353 zo dňa 28. 11. 2017, právoplatné dňa 15. 01. 2018, vykonal výpočet úroku z omeškania podľa vyššie

citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej
banky platnej k 01. 01. 2009, ktorá predstavovala 2,5 % a s prihliadnutím na ustanovenie § 3 Nariadenia
vlády číslo 87/1995 Z. z., takto zvýšená úroková sadzba o 8 percentuálnych bodov predstavuje ku dňu
01. 01. 2009 10,5 % ročne, ku dňu 27.10.2011 9,5 % ročne, pričom týmto postupom súd zistil, že výšku
kapitalizovaného úroku z omeškania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol

nárok na náhradu kapitalizovaného úroku z omeškania odo dňa 01. 01. 2009 do 07. 06. 2012 vo výške
10.849,29 Eur. Žalobca žiadal zaplatenie 39.863,93 Eur, súd uznesením č. k. 12C/82/2012 - 61 zo dňa
25. 06. 2012 zastavil konanie sčasti istiny v sume 17.476,35 Eur a úroku z omeškania 12.523,65 Eur,
nakoľkopodanímdoručenýmsúdudňa12.06.2012vzalžalobcažalobuvtejtočastispäť.Žalobcapritom
pri jednostrannom započítaní vychádzal zo sumy kapitalizovaného úroku, ktorý podľa jeho výpočtov

predstavoval sumu 52.387,58 Eur. Nakoľko súd výpočtom zistil, že výška kapitalizovaného úroku odo
dňa splatnosti dlhu, t.j. odo dňa 01. 01. 2009 do dňa započítania, t. j. do 07. 06. 2012 prestavuje iba sumu
10.849,29 Eur a nie sumu 52.387,58 Eur, súd mal za preukázané, že žalobca má nárok na náhradu
kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 10.849,29 Eur a v prevyšujúcej sume 29.014,64 Eur súd
žalobu zamietol. Súd vypočítal úroky z omeškania takto: 10,5 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy

33.193,92 Eur od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 vo výške 9.825,85 Eur, 9,5 %-ný úrok z omeškania ročne
zo sumy 17.476,35 Eur od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 v sume 1.023,44 Eur, celkovo 10.849,29 Eur.
Súd zápočet žalovaného neakceptoval z dôvodu, že vzájomná žaloba, predmetom ktorej bol aj zápočet
bola vylúčená na samostatné konanie. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 10.849,29 Eur
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol sčasti

29.014,64 Eur. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Súd zistil, že žalovaný je v pomernej časti úspešný, v rozsahu 60 %, preto
súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v tomto rozsahu.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie tak žalobca, ako
aj žalovaný.

3. Žalobca v podanom odvolaní špecifikoval, že podáva odvolanie proti výroku II., ktorým súd prvej
inštancie žalobu sčasti 29.014,64 Eur zamietol a proti výroku III., ktorým súd rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 60
%.Uviedol,žepodávaodvolanievzmysle§355ods.1a§365ods.1písm.f/,h/ab/Civilnéhosporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol
tak, že žalobu sčasti 29.014,64 Eur zamieta, uviedol, že tento je procesne nesprávny s poukazom na
žalobu a vykonané dokazovanie i iste nadbytočný, keďže o danej časti sporovej veci bolo potrebné
rozhodnúť v súlade so zákonom rozhodnúť tak, že súd (nad sumu uvedenú v prvom výroku rozsudku) v

prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Z toho, no nielen, plynie nesprávnosť tretieho výroku rozsudku súdu,
ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, ktorý je podľa žalobcu aj nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Dôvody rozhodnutia vzťahujúce sa k rozsudku súdu, týkajúce sa náhrady trov
konania, takmer úplne absentujú, pričom žalobca poukázal na predmet a charakter sporu, vykonané
dokazovanie, priebeh sporového konania či jeho dĺžku. Očakával, že súd vysvetlí, prečo dospel k

záveru, že žalovaný mal byť v predmetnom spore úspešný, prečo nevzal do úvahy aj faktor morálky a
spravodlivosti, keď žalobu žalobca podal dôvodne a jedine podanie žaloby a následné súdne konanie
bolo dôvodom čiastočného plnenia dlžnej sumy z pôžičky zo strany žalovaného. V rozhodnutí absentuje
úvaha súdu o okolnostiach predpokladaných v ust. § 257 CSP Žalovaný v priebehu konania čiastočne
záväzok „plnil“, čím má na mysli žalobcom zrealizovaný jednostranný zápočet vo výške 30.000,- Eur

(17.476,35 Eur a 12.523,65 Eur). Išlo o akési „technické“ plnenie žalovaného, ale platný právny poriadok
považuje takýto úkon ako splnenie záväzku zo strany dlžníka, pričom zdôraznil, že sa tak stalo po
začatí súdneho konania, pričom žalovaný si riadne a včas ako dlžník neplnil svoju záväzkovú povinnosť
zo zmluvy o pôžičke voči veriteľovi. Opakovane zdôraznil, že plnenie bolo „prijaté“ v priebehu sporu
po začatí súdneho konania. Súdu opakovane a ostatný raz v písomnom podaní zo dňa 27. 02. 2018

uviedol, že po čiastočnom plnení žalovaného, za čo považuje jednostranný zápočet (ktorého následkom
bol čiastočný zánik záväzku dlžníka), trvá na žalobe v zostávajúcej časti a navrhuje, aby súd žalobe
v zostávajúcej časti (nie novo uplatnenej) vyhovel, samozrejme nie vo výške 6.678,37 USD, ale aby
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mi sumu 20.670,27 Eur. Zostatok, pre ktorý je vedené konanie
po späťvzatí v časti uplatneného nároku, tak predstavuje sumu zostatku (časti) úrokov vo výške spolu

20.670,27 Eur, čo je príslušenstvom a nie istinou, z čoho súd prvej inštancie rozsudkom vyhovel v časti
úrokov z omeškania v sume 10.849,29 Eur. Zostávajúca časť nepredstavuje istinu, ale príslušenstvo
pohľadávky - úroky a nejde o sumu 39.863,93 Eur, z ktorej prekvapivo vychádza súd prvej inštancie.
Rozsudok je v časti týkajúcej sa druhého výroku rozsudku nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, no
najmä je vecne nesprávny. Pri podaní žaloby dobromyseľne vychádzal z inštrukcií žalovaného, pôžička

mu bola odovzdaná dňa 02. 07. 2002. Dlžník sa zaviazal vrátiť ju do 31. 12. 2004. Z dôvodov na
strane žalovaného nedošlo k splneniu záväzku v dohodnutej lehote a na jeho žiadosť bol stanovený
„náhradný“ termín, ktorý taktiež nedodržal, a preto podal žalobu na súd. Súd prvým výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.849,39 Eur. O žalobe súd síce správne a podľa
pokynu odvolacieho súdu rozhodol aj čiastočným zamietnutím v prevyšujúcej časti, ktorá predstavuje

neuznané príslušenstvo z dôvodu, že aj odvolací súd považoval v danej separátnej časti zmluvu za
priečiacu sa zákonu. Prevyšujúca časť však nepochybne nepredstavuje istinu a nejde ani o sumu vo
výške 29.014,64 Eur, ale matematicky môže ísť nanajvýš o sumu 9.165,25 Eur. Vo vzťahu k trovám
konaniapoukázalnato,žepredpokladá,žeodvolacísúdonárokunanáhradutrovkonaniarozhodnetak,
že uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté náklady predstavujúce trovy konania, ktoré

zavinil žalovaný s poukazom na to, že práve z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v priebehu
sporu nadobudol pohľadávku, ktorá bola predmetom zápočtu a následného procesného dispozičného
úkonu späťvzatia, od obchodnej spoločnosti, s ktorou bol majetkovo a personálne prepojený, v ktorej bol
jediným spoločníkom a konateľom. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi. Poukázal na množstvo „tvrdení“ žalovaného v konaní, ktoré sa následne jednoznačne
preukázali ako nepravdivé. Žalovaný pred začatím sporu a aj v spore koná nedobromyseľne, účelovo a
zavádzajúco.Najskôržalovanýneplnilvôbec,následnepopodanížalobydeklarovalzáujemvecuzavrieť
doplatkom 26.000,- Eur k sume 22.561,- USD a následne písomným podaním zo dňa 03. 08. 2012navrhoval dohodu s doplatkom v sume 35.000,- Eur a potom poprel aj samotný záväzok. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a aby uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy celého súdneho sporového konania vrátane odvolacieho konania,

a to vo rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP s
tým, že argumenty žalobcu ohľadom odvolania do výroku III. neobstoja. S prihliadnutím na výrok I. a
II. napadnutého rozsudku súd správne určil v danom prípade, že nárok na náhradu trov konania má

žalovaný, nakoľko predmetom konania po zmene žaloby je zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania
39.86,93 Eur a žalobca mal úspech len v časti 10.849,29 Eur, čo je cca jedna štvrtina uplatneného
nároku. Žalovaný tiež napadol výrok III. odvolaním, avšak z dôvodu, že nakoľko je nesprávny výrok I. a
súd mal podľa názoru žalovaného žalobu v celom rozsahu zamietnuť, potom je nesprávny aj výrok III.,
nakoľko mal znieť tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Má za to, že
aplikácia ust. § 257 CSP v tomto spore nemá opodstatnenie, nakoľko žalovaný sa v celom spore len

dôvodnebráninárokužalobcuuplatnenémuvneopodstatnenevysokejhodnote.Žalovanýsvojetvrdenia
v spore vždy podložil dôkazmi na rozdiel od žalobcu. Žalovaný chcel predísť zdĺhavému sporu, keď
ešte listom zo dňa 03. 08. 2012 navrhol ukončenie súdneho sporu dohodou, pričom navrhol, že zaplatí
žalovaný 35.000,- Eur na vyrovnanie celej pohľadávky, pričom zároveň žalobca prevedie naspäť byty z
Kúpnej zmluvy 05/10 na spoločnosť Alstron s. r. o. Žalovaný totiž vložil do projektu výkupu pozemkov pri

Karlových Varoch finančné prostriedky: 2.820,00 USD + 5.950,00 Eur + 111.000,- Kč + 420.000,- Sk čo
strany nepresne a veľmi laicky pretransformovali do Dohody o poskytnutí pôžičky zo dňa 02. 07. 2002.
Keď žalobca žiadal od žalovaného nejakú zábezpeku za svoje peniaze vložené do projektu, strany zas
laicky tento stav vyriešili Kúpnou zmluvou 05/10, ktorou boli na žalobcu prevedené 2 byty v hodnote
50.000.- Eur, a to bez úhrady kúpnej ceny zo strany žalobcu. Je potom logická ponuka žalovaného, že by

35.000,- Eur uhradil ako vrátenie finančných prostriedkov žalobcu vložených do projektu (suma zahŕňa
aj určitý zisk z investície za dané obdobie) a na druhej strane by zas došlo k spätnému prevodu bytov).
Z takto logicky a čestne predloženej písomnej ponuky zo strany žalovaného, žalobca neustále v tomto
spore nepravdivo interpretuje skutočnosti ohľadom ponuky, vytrháva jej časti z kontextu a pripisuje im
iný význam. Žalobca doposiaľ nepredložil žiadnu konkrétnu ponuku na akékoľvek mimosúdne riešenie

sporu. V ďalšom sú obsahom odvolania už len ničím nepodložené vyjadrenia, ktorými žalobca osočuje
osobu žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietne a žalovanému
prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že odkazuje na obsah záväzku, obsah súdneho spisu,

vykonané dokazovanie, predchádzajúce stanoviská žalobcu, vyjadrenia a súvisiace podania, dáva
žalovanému do pozornosti jeho vlastné návrhy a vysvetľovanie obsahu dohody pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke a najmä samotné znenie a aplikačnú rozhodovaciu prax vo vzťahu k § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku I. a III. podal
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a zároveň aj § 365 ods. 2 v spojení
s § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že s rozsudkom nie
je možné sa stotožniť, nakoľko súd mal na základe vykonaného dokazovania a správneho právneho
posúdenia žalobu zamietnuť v celom rozsahu a právo na náhradu trov konania mal priznať žalovanému

proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie nedodržal usmernenia odvolacieho súdu uvedené
v predchádzajúcich uzneseniach, t. j. porušil § 391 ods. 2 CSP. Krajský súd ako súd odvolací v uznesení
č. k. 14Co/571/2016 - 353 zo dňa 28. 11. 2017 bod 19 uviedol: „Úlohou súdu prvej inštancie vo vzťahu
k nároku žalobcu v ďalšom konaní bude vykonať výpočet úroku z omeškania v zákonnej výške podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 85/1995 Z. z. zo sumy 33.193,92 Eur za

obdobie od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 a zo sumy 17.476,35 Eur za obdobie od 27. 10. 2011 do
07. 06. 2012 (k tomuto dátumu si žalobca uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania), pričom takýmto
postupom okresný súd zistí výšku kapitalizovaného úroku, na ktorú mal žalobca nárok. Následne
však súd musí zobrať do úvahy a zohľadniť, že žalobca kapitalizované úroky vo výške 12.523,65
Eur započítal na časť vzájomného návrhu a v tejto časti kapitalizovaného úroku vzal žalobu späť. Až

potom môže okresný súd posúdiť, či a ak áno, v akej výške má žalobca ešte nárok na kapitalizované
úroky z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca vzal žalobu v časti istiny 17.476,35 Eur a v
časti kapitalizovaných úrokov vo výške 12.523,65 Eur späť, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie
zastavil.“. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie v kontexte vyššie cit. uznesenia odvolacieho súdu abez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia len uviedol „Súd zápočet žalovaného neakceptoval z dôvodu,
že vzájomná žaloba, predmetom ktorej bol aj zápočet bola vylúčená na samostatné konanie.“ (ods.
23 posledná veta rozsudku). Žalovaný vo veci neurobil žiadny zápočet. Zápočet bol urobený zo strany

žalobcu a na základe neho došlo k zmene návrhu žalobcu tak, že žalobca vzal späť návrh v časti istiny
17.476.35 Eur a príslušenstva v sume 12.523.65 Eur a vypočítal kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý
sa následne stal predmetom konania (podanie žalobcu doručené súdu dňa 12. 06. 2012, uznesenie
Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012 - 61 zo dňa 25. 06. 2012). Žalovaný pripomína, že k tejto
zmene žaloby došlo ešte pred podaním vzájomnej žaloby zo strany žalovaného, t. j. zápočet žalobcu

sa vzťahuje na predmet konania začatého návrhom žalobcu, vzájomná žaloba bola len reakciou a
obranou žalovaného na zápočet a následne žalobcom uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania.
Vyššie uvedeným nesprávnym skutkovým zistením a zároveň právnym posúdením zo strany okresného
súdu došlo k nesprávnemu výpočtu nároku žalobcu, a to aj napriek vyčerpávajúcemu odôvodneniu a
usmerneniu v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/571/2016 - 353 zo dňa 28. 11.
2017 čo do skutkovej ako i právnej roviny. Žalovaný takýto postup súdu prvej inštancie považuje za

neprípustný a má za to, že zasahuje do práva strán sporu na poskytnutie súdnej ochrany. Rozsudok
považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný. V odvolaní zároveň uviedol alternatívny spôsob posúdenia
nárokov strán, keď poukázal na alternatívny spôsob výpočtu nárokov strán v zmysle základných
princípov Zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny eura v Slovenskej republike, konkrétne na ust. § 2,
§ 17 s poukazom na to, že v tomto spore sa jedná o zmluvný vzťah medzi stranami založený dohodou

o poskytnutí pôžičky v znení dodatkov, kde hodnota pôžičky bola dohodou zmluvných strán stanovená
na 1.000.000,- Sk = 22.749,- EUR /22.561,- USD. Podľa znenia mala byť vyplatená pri zachovaní
stanoveného kurzu týchto mien v deň zapožičania. Takto bola stanovená hodnota pôžičky v mene platnej
po 01. 01. 2009 na území SR. a to vo výške 22.749.- Eur. Za tohto stavu podľa generálneho zákona o Eur
je vylúčené vykonať automatický prepočet meny. nakoľko dôjde k rozporu v majetkovej hodnote pôžičky

22.749.- Eur, ktorú si stanovili účastníci zmluvného vzťahu voči 33.193,92 Eur ako hodnote získanej
automatickým prepočtom. Tento postup by bol v rozpore s kontinuitou právnych vzťahov garantovaných
generálnym zákonom o EUR. Vzhľadom na uvedené potom, ak ustálime, že žalobcovi mal žalovaný
vrátiť 22.749 Eur, pričom dňa 26. 10. 2011 mu vrátil 15.717,51 Eur, nárok žalobcu je:
+ istina 7.031,49 Eur

+ 10,5 % úrok z omeškania z 22.749 Eur od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 ........... 6.734.02 Eur
+ 9,5 % úrok z omeškania z 7.031,49 Eur od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 ........... 411,78 Eur
Spolu úroky z omeškania .............................................................................. 7.145,80 Eur
t.j. spolu 14.177,29 Eur - suma žalobcom zahrnutá do zápočtu 30.000 Eur (zápočet urobený v istine
17.476.35Eurapríslušenstvo12.523,65Eur),t.j.žalobcazapočítalviacakobolavýškajehopohľadávky

(o 15.822,71 Eur), žalobu v tejto časti zobral žalobca späť, t. j. pohľadávka žalobcu na rozhodnutie 0,00
Eur, t. j. žaloba žalobcu má byť zamietnutá v celom rozsahu.
Nárok žalovaného zo vzájomnej žaloby:
+ istina 20.000,-
+ istina 30.000,- - 14.177,29 (žalobcom oprávnene započítaná suma) ...... 15.822,71 Eur,

t. j. istina žalobcu spolu je 35.822,71 Eur

+ 9 % úrok z omeškania z 20.000,- od 29. 10. 2010 do zaplatenia
+ 9 % úrok z omeškania z 30.000,- od 29. 11. 2010 do 07. 06. 2012 ................... 4.120,27 Eur
+ 9 % úrok z omeškania z 15.822,71 od 08. 06. 2012 do zaplatenia,

t. j. pohľadávka žalovaného je v sume 35.822,71 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
z 20.000,- od 29. 10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 30.000,- od 29. 11. 2010 do 07. 06. 2012, 9 %
ročne z 15.822.71 eur od 08. 06. 2012 do zaplatenia.

7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie
uznesením č. k. 12C/82/2012 - 556 zo dňa 11. 10. 2019 bez náležitého odôvodnenia pravdivými
skutkovými zisteniami, ktoré rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, v rozpore so
zákonom a skutkovým stavom sporu, pričom týmto boli porušené práva žalovaného s poukazom aj
na tú situáciu, že návrh žalobcu, ktorým navrhol vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie,

nebol žalovanému vôbec doručený, pričom podľa odôvodnenia uznesenia dôvodom vylúčenia mal byť
výsluch svedka Vojtecha Jecha, pričom nevie, čo má byť výpoveďou tohto svedka preukázané. Má za
to, že dokazovanie ohľadom úhrady časti kúpnej ceny v sume 20.000,- Eur pri podpise zmluvy bolo
v spore už vykonané okrem výsluchu žalobcu aj vyjadreniami samotného žalovaného, ktorý viackrátpotvrdil, že sumu 20.000,- Eur žalobca ani spoločnosti Alstron s. r. o., ani žalovanému nikdy nevyplatil.
Má za to, že súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o vzájomnej žalobe žalovaného rozsudkom
a nie arbitrárnym uznesením ju vylúčiť na samostatné konanie. Pokiaľ odvolací súd uložil povinnosť

súdu prvej inštancie vysporiadať sa s výpoveďou žalobcu, má za to, že okresný súd už splnil uloženú
povinnosť, a to v rozsudku č. k. 12C/82/2012 - 237 zo dňa 11. 03. 2016, zároveň poukázal na tzv.
koncentráciu konania, v dôsledku čoho je absolútne neprípustné, aby súd aj naďalej po 7 rokoch trvania
sporu pripúšťal vykonanie nových dôkazov, pričom poukázal na to, že nezaplatenie druhej časti kúpnej
ceny v sume 30.000,- Eur zo strany žalobcu, ktorá tvorí časť vzájomnej žaloby žalovaného, nie je medzi

stranami sporné. Má za to, že žalobca v dôsledku postupu súdu - rozhodnutie veci v časti návrhu žalobcu
a vylúčenie časti o nároku žalovaného na samostatné konanie, takto získal výhodu už rozhodnutého
nároku, pričom nárok žalovaného, ktorý je nepochybne vyšší, zostane takto ešte na dlhú dobu bez
rozhodnutia, a to napriek tomu, že súd mal zistené všetky skutočnosti tak, aby mohol v spore rozhodnúť
aj o vzájomnej žalobe a ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo veci
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %. V prípade, ak bude odvolací súd rozhodovať aj o vzájomnej žalobe žiadal, aby uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 21.674,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z 20.000,-
od 29. 10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 30.000,- od 29. 11. 2010 do 07. 06. 2012, 9 % ročne z
1.674,35,- od 08. 06. 2012 do zaplatenia, resp. ak sa súd stotožní s alternatívnym posúdením nárokov
strán podľa bodu II., tak sumu 35.822,71 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z 20.000,- od 29.

10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne z 30.000,- od 29. 11. 2010 do 07. 06. 2012, 9 % ročne z 15.822,71
eur od 8.6.2012 do zaplatenia.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním žalovaného dotknutej časti smerujúcej proti prvému výroku rozsudku súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť s odkazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
je v časti týkajúcej sa prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11. 10. 2019 plne v súlade
so zákonom, s pokynom odvolacieho súdu, a preto je aj vecne správne a zákonné. Ďalej žalobca
odkázal na žalobu, prejav vôle zmluvných strán zmluvy o pôžičke, prejav vôle žalobcu vo vzťahu k
dispozičnému procesnému úkonu týkajúcemu sa sumy 30.000.- Eur, súdom vykonané dokazovanie, na

obsah prednesov žalobcu na súde aj písomných podaní žalobcu vrátane obsahu odvolania zo dňa 14.
11. 2019 a s poukazom na obsah odvolania žalovaného dáva do pozornosti žalovanému jeho návrhy a
vysvetľovania obsahu dohody pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a najmä ust. § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k dôvodom odvolania proti
uzneseniu, ktorým súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie, poukázal nielen na súvisiace

právne predpisy, obsah súdneho spisu, výrok, odôvodnenie a poučenie uznesenia súdu prvej inštancie
zo dňa 11. 10. 2019, či na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.10.2019, ale aj na správanie sa a konanie
žalovaného vo veci vylákania tejto pôžičky daným spôsobom a dnes s už viditeľným cieľom.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že na podanom odvolaní trvá, má

za to, že súd v napadnutom rozhodnutí pochybil čo do skutkovej, aj právnej stránky veci, v dôsledku
čoho trpí rozsudok okrem iného aj vadou nepreskúmateľnosti. Okresný súd pri opätovnom rozhodovaní
vo veci samej nedodržal usmernenia odvolacieho súdu v jeho dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach
a následne tak došlo k nesprávnym postupom súdu a k nesprávnemu výpočtu nároku žalobcu. Je
neprípustné, aby súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia len uviedol v rozsudku:

„Súd zápočet žalovaného neakceptoval z dôvodu, že vzájomná žaloba, predmetom ktorej bol aj zápočet
bola vylúčená na samostatné konanie“. Žalovaný vo veci neurobil žiadny zápočet, zápočet bol urobený
zo strany žalobcu a v jeho dôsledku došlo zo strany žalobcu k zmene návrhu tak, že predmetom sporu
sa stalo zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 39.863,93 Eur a následne aj vzájomná
žaloba žalovaného. Zopakoval výpočet, ako v odvolaní.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď odvolací súd podľa § 219 ods.
3 CSP a za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP
z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie postupom v zmysle § 384 ods. 1 a
2 CSP a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSPzmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keďže preskúmaním veci dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia pri viazanosti skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci síce správne zistil skutkový
stav veci, avšak vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní strán sporu vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie,
prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 383,
§ 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP. Zároveň neboli splnené ani predpoklady na aplikáciu

ust. § 382 CSP vo vzťahu k právnemu posúdeniu zápočtu vykonaného žalobcom v priebehu súdneho
konania, a to napriek tomu, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol, že
zápočet žalovaného (nesprávne uvedené, keďže zápočet vykonal žalobca) neakceptoval z dôvodu, že
vzájomná žaloba, predmetom ktorej bol aj zápočet, bola vylúčená na samostatné konanie, pričom však
odvolací súd sa s aplikáciou ust. § 580 OZ (podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,

ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, pričom zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie) zaoberal - vykonal právne posúdenie už v uznesení č.
k. 14Co/571/2016 - 353 zo dňa 28. 11. 2017 s poukazom na podanie žalobcu zo dňa 07. 06. 2012
(v spise na č. l. 47), z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca s prihliadnutím na postúpenie pohľadávky

spoločnosti ALSTRON, s.r.o., voči žalobcovi, ktorú pohľadávku postúpila táto spoločnosť na žalovaného
vo výške 50.000,- Eur tvrdiac, že 20.000,- Eur ako časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zaplatil,
pričom nezaplatil 30.000,- Eur, započítal si záväzok žalobcu vo výške 30.000,- Eur voči žalovanému s
pohľadávkou žalobcu voči žalovanému a z tohto dôvodu preto zobral návrh na začatie konania v časti
predstavujúcej sumu 30.000,- Eur späť, ktorá čiastka pozostávala z uplatnenej istiny vo výške 17.476,35

Eur. V tomto podaní zároveň žalobca vypočítal kapitalizovaný úrok z omeškania celkovo za obdobie
od 31. 07. 2002 do 07. 06. 2012 spolu vo výške 52.387,58 Eur, z ktorých kapitalizovaných úrokov
započítal sumu 12.523,65 Eur na vzájomný návrh žalovaného (celkovo teda započítal sumu 30.000,-
Eur) a v ďalšom konaní si uplatňoval kapitalizované úroky vo výške 39.863,93 Eur, pričom súd prvej
inštancie s prihliadnutím na dispozitívny návrh žalobcu rozhodol uznesením č. k. 12C/82/2012 - 61 zo

dňa 26. 05. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 07. 2012, čo do výroku I. (zastavenie konania
o žalobe žalobcu voči žalovanému sčasti istiny v sume 17.476,35 Eur a úroku z omeškania v sume
12.523,65 Eur) a dňom 22. 07. 2012, čo do výroku II. (pripustenie zmeny žaloby na začatie konania
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 Eur a nahradiť mu
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku). Odvolací súd v bode 19 odôvodnenia usmernil súd prvej inštancie, a to
jednak vo vzťahu k nároku žalobcu, ako aj vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného, že súd bude
povinný vykonať výpočet úroku z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády
č. 85/1995 Z. z. (správne má byť č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 33.193,92 Eur za obdobie od 01. 01. 2009 do
26. 10 2011 a zo sumy 17.476,35 Eur za obdobie od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 (ku ktorému dátumu si

žalobcavžalobeuplatnilkapitalizovanýúrokzomeškania),pričomtakýmtopostupomsúdprvejinštancie
zistí výšku kapitalizovaného úroku, na ktorú mal žalobca nárok, pričom súd následne musí zohľadniť,
že žalobca kapitalizované úroky vo výške 12.523,65 Eur započítal na časť vzájomného návrhu a v tejto
časti kapitalizovaného úroku vzal žalobu späť. Až po tom môže súd prvej inštancie posúdiť, či a ak áno,
v akej výške má žalobca ešte nárok na kapitalizované úroky z omeškania, pričom odvolací súd vyslovil,

že je nesporné, čo sa týka istiny 17.476,35 Eur, že došlo v tejto časti k stretu pohľadávok a v tomto
rozsahu vzájomné pohľadávky strán sporu zanikli, pričom, čo sa týka kapitalizovaných úrokov vo výške
12.523,65 Eur (ktorú výšku kapitalizovaných úrokov si žalobca započítal podaním zo dňa 07. 06. 2012
na nezaplatenú časť kúpnej zmluvy) vo výške 30.000,- Eur (podľa tvrdenia žalobcu), súd prvej inštanciebude môcť až na základe výpočtu oprávnených úrokov z omeškania posúdiť, či a v akom rozsahu došlo
k stretu pohľadávky žalobcu z titulu kapitalizovaných úrokov z omeškania, vo vzťahu k časti kúpnej ceny
30.000,- Eur, ktorá mala byť zaplatená do 30 dní od podpisu zmluvy. Zároveň odvolací súd poukazuje,

že strany sporu v následných podaniach sa k otázke stretu pohľadávok a vykonanému zápočtu zo strany
žalobcu opakovane vyjadrovali, pričom žalobca takýto zápočet považoval za platný a vykonanie zápočtu
žalovaný žiadnym spôsobom, tak ako ho vykonal žalobca, ani nespochybnil. Práve z týchto dôvod potom
nebolo potrebné odvolacím súdom pri rozhodovaní o odvolaním napadnutom rozsudku okresného súdu
č. k. 12C/82/2012 - 560 zo dňa 11. 10. 2019 postupovať v zmysle § 382 CSP, keďže ust. § 580 OZ

nepochybne už pri doterajšom rozhodovaní veci použité bolo.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca pôvodne žalobou uplatnil sumu 17.476,- Eur z titulu
nevyplatenia časti pôžičky uzavretej stranami sporu dňa 02. 07. 2002 a zároveň uplatnil aj úrok z
omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 33.193,92 Eur od 31. 07. 2002 do 26. 10. 2011 a zo
sumy 17.476,35 Eur od 27. 10. 2011 do zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 07. 06. 2012 (v spise

na č. l. 47), ktoré bolo doručené žalovanému dňa 13. 06. 2012, započítal na pohľadávku, ktorá bola
postúpená spoločnosťou ALSTRON, s.r.o., so sídlom Zvolen, na žalovaného z Kúpnej zmluvy 5/10 v
časti pohľadávky 30.000,- Eur (časť kúpnej zmluvy, ktorá mala byť zaplatená do 30 dní po podpise
zmluvy) na pohľadávku vo vzťahu k pôvodne uplatnenej istiny 17.476,35 Eur a časti úrokov z omeškania
vo výške 12.523,65 Eur, pričom v tejto časti zároveň zobral žalobu späť a žiadal, aby súd uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania (kapitalizované úroky) celkovo vo výške
39.863,93 Eur, pričom súd prvej inštancie, tak ako už bolo uvedené vyššie, uznesením zo dňa 25.
06. 2012 prvým výrokom zastavil konanie o žalobe žalobcu sčasti istiny v sume 17.476,35 Eur a
úroku z omeškania v sume 12.523,65 Eur a druhým výrokom pripustil zmenu žaloby žalobcu tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 Eur a nahradiť mu

trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené odvolací súd opakovane zdôrazňuje z dôvodu, že žalobca
v podanom odvolaní uvádza, že predmetom sporu v ďalšom konaní nebola suma 39.863,93 Eur, ale
suma 20.670,27 Eur s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozsudkom vyhovel v časti úrokov
z omeškania v sume 10.849,29 Eur. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním obsahu spisu dospel k

záveru, že predmetom žaloby žalobcu je zaplatenie sumy 39.863,93 Eur, tak ako bola zmena žaloby
pripustená vyššie uvedeným uznesením súdom prvej inštancie, pričom následne žalobca vo vzťahu k
tejto žalobe (tak ako bola zmena žaloby pripustená vyššie uvedeným uznesením súdom prvej inštancie)
neurobil žiadny dispozičný návrh, a to napriek tomu, že v konaní bol zastúpený právnym zástupcom.
Z týchto dôvodov odvolanie žalobcu proti výroku II. nemožno považovať za dôvodné, keďže súd prvej

inštancie výrokom II., berúc do úvahy aj výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie aj formuláciou tak, ako
túto zvolil súd prvej inštancie, vyčerpal celý predmet sporu vo vzťahu k žalobe žalobcu. Keďže však
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku I. podal aj žalovaný, odvolací súd z
dôvodu jednoznačnosti a prehľadnosti konečného rozhodnutia vo veci samej súdom zmenil postupom
v zmysle § 388 CSP, jednak výrok I. z dôvodu, že odvolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku súdu

prvej inštancie považoval odvolací súd za dôvodné, ako aj výrok II. už z vyššie uvedeného dôvodu a
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, ktorý podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, a
to proti výroku I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.849,29 Eur, do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o
trovách konania, odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaného proti výroku I. po preskúmaní veci
odvolacísúdpovažujezadôvodné.Jepotrebnéprisvedčiťodvolateľovi,žesúdprvejinštanciesadopustil
nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. neposkytol súdnu ochranu, keď neakceptoval zápočet
žalobcu (v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesprávne uvedené zápočet žalovaného) s

poukazom na to, že vzájomná žaloba žalovaného bola vylúčená na samostatné konanie. Takéto právne
posúdenie súdom prvej inštancie neobstojí. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu (tak ako
to už odvolací súd uviedol aj vyššie) nepochybne vyplýva, že žalobca vykonal jednostranným právnym
úkonom (podaním zo dňa 07. 06. 2012) zápočet svojej tvrdenej pohľadávky titulom pôžičky, a to vo výške
17.476,35 Eur a čiastky 12.523,65 Eur - žalobcom vyčísleného - kapitalizovaného úroku z omeškania,

ktorý úkon žalobcu bol žalovanému doručený v priebehu súdneho konania dňa 13. 06. 2012, pričom
v tejto časti zároveň žalobca zobral žalobu späť a súd prvej inštancie zastavil v tejto časti konanie
uznesením zo dňa 25. 06. 2012, ktorým uznesením zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 39.863,93 Eur, ktoré vyčíslenie vykonal žalobcarovnako podaním zo dňa 07. 06. 2012. Z obsahu podania zo dňa 07. 06. 2012 nepochybne vyplýva, že
žalobca vykonal zápočet svojej pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke žalovaného, ktorú tento nadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou ALSTRON, s.r.o., so sídlom

Zvolen a žalovaným zo dňa 01. 06. 2012, a to k časti kúpnej ceny, ktorá mala byť zaplatená na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ALSTRON, s.r.o., Zvolen, ako predávajúcim a žalobcu, ako
kupujúceho,vlehote30dníoduzavretiaKúpnejzmluvy05/10dňa28.10.2010.Odvolacísúduvádza,že
započítanie v zmysle § 580 OZ je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka,
pričom zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené

všetky podmienky na to potrebné. K započítaniu nedochádza automaticky, k započítaniu dochádza len
čo sa pohľadávky stretli, pričom sa vyžaduje na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového
právneho vzťahu, pričom sa musí jednať o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé,
ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie
je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala

zročnou ako posledná. V tom momente dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v
rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. V prípade, že niektorá z týchto pohľadávok je vyššia, zaniká len
do výšky započítavanej protipohľadávky. Preskúmaním veci teda odvolací súd zistil, že pokiaľ žalovaný
v podanom odvolaní proti výroku I. namietal, že zápočet bol urobený zo strany žalobcu a na základe
neho došlo k zmene návrhu žalobcu tak, že žalobca vzal späť návrh v časti istiny 17.476,35 Eur a

príslušenstva v sume 12.523,65 Eur a žalobca vypočítal kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý sa
následne stal predmetom konania, s poukazom na podanie žalobcu doručené súd dňa 12. 06. 2012 a
uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/82/2012 - 61 zo dňa 25. 06. 2012 a zápočet žalobcu sa
vzťahuje na predmet konania začatého návrhom žalobcu, nesprávnym postupom súdu prvej inštancie
došloknesprávnemurozhodnutiu,atonapriekvyčerpávajúcemuodôvodneniuausmerneniuvuznesení

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/571/2016 - 353 zo dňa 28. 11. 2017, je potrebné mu
prisvedčiť. Súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil, že v prípade započítania za situácie, keď
dôjde k stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, nastáva zánik pohľadávky zo zákona, a teda
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, pokiaľ uviedol, že predmetný zápočet neakceptoval
z dôvodu, že vzájomná žaloba, predmetom ktorej bol aj zápočet, bola vylúčená na samostatné konanie,

pretože takéto právne posúdenie neobstojí vo vzťahu k predmetu žaloby žalobcu. Je nepochybné, že
pohľadávka žalobcu z titulu nezaplatenej časti pôžičky vo výške 17.476,35 Eur a čiastočne v časti
vyčísleného úroku z omeškania zo sumy 33.193,92 Eur za obdobie od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011
a zo sumy 17.476,35 Eur za obdobie od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012, ktorá je podľa výpočtu, ktorý
vykonal odvolací súd, spolu vo výške 10.577,- Eur (nie vo výške 10.849,29 Eur, ako to vypočítal súd prvej

inštancie), teda táto pohľadávka žalobcu vzhľadom na započítací prejav žalobcu v priebehu súdneho
konania pri strete pohľadávky žalovaného v rozsahu pohľadávky žalobcu 17.476,35 Eur a 10.577,- Eur
zanikla z dôvodu zápočtu vykonaného žalobcom, a teda v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobcu,
ktorý sa aj po zániku pohľadávky zápočtom domáhal naďalej vyčísleného (kapitalizovaného) úroku z
omeškania vo výške 39.863,93 Eur, bola pohľadávkou, ktorá v čase rozhodovania už neexistovala, keď

oprávnená pohľadávka vo výške 10.577,- Eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania zo sumy
33.193,92 Eur za obdobie od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 a zo sumy žalobcu 17.476,35 Eur za
obdobie od 27. 10. 2011 do 07. 10. 2012 už bola splnená z dôvodu stretu s pohľadávkou žalovaného
voči žalobcovi vzhľadom na zápočet svojej oprávnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo vyššie
uvedenom rozsahu. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal v časti nesprávneho výpočtu nároku

žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že aj
túto odvolaciu námietku je potrebné považovať za čiastočne dôvodnú, keď súd prvej inštancie v bode
23 odôvodnenia len uviedol, že výpočtom zistil, že výška kapitalizovaného úroku odo dňa splatnosti
dlhu, t. j. odo dňa 01. 09. 2009 do dňa započítania, t. j. do 07. 06. 2012, predstavuje sumu 10.849,29
Eur a nie sumu 52.387,58 Eur s tým, že súd mal za preukázané, že žalobca má nárok na náhradu

kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 10.849,29 Eur a v prevyšujúcej sume 29.014,64 Eur
žalobuzamietol.Ďalejuviedol,ževypočítalúrokyzomeškaniatak,ževypočítal10,5%úrokzomeškania
ročne zo sumy 33.193,92 Eur od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 vo výške 9.825,85 Eur, 9,5 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 17.476,35 Eur od 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012 v sume 1.023,44 Eur, celkovo
vo výške 10.849,29 Eur. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri výpočte kapitalizovaného úroku z

omeškania čiastočne postupoval v zmysle usmernenia odvolacieho súdu v bode 19, avšak neuviedol
podrobný spôsob výpočtu. Odvolací súd preto vykonal výpočet úroku z omeškania v súlade s ust. §
517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zo sumy 33.193,92 Eur od 01. 01. 2009 do 26.
10. 2011, keď úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej ku dňu 01. 01. 2009 vo výške 2,5% zvýšil o 8 %-uálnych bodov, t. j. 10,5 % ročne, pričom zistil, že žalovaný bol v omeškaní 1029 dní.
Výpočtom 10,5 % vydelené 365 dňami v roku zistil denný úrok z omeškania vo výške 0,028 %, za 1029
dní to predstavuje úrok za celé obdobie od 01. 01. 2009 do 26. 10. 2011 28,812 %. Istinu 33.193,92 Eur

vydelené číslicou 100 pre zistenie sumy vo výške 1 % zistil čiastku 331,92 Eur pri vynásobení úrokom
za celé žalované obdobie vo výške 28,812 % predstavuje kapitalizovaný úrok z vyššie uvedenej čiastky
za vyššie uvedené obdobie sumu 9.563,83 Eur. Rovnakým výpočtom odvolací súd zistil výpočet úroku
z omeškania zo sumy 17.476,35 Eur za obdobie 27. 10. 2011 do 07. 06. 2012, pričom celkový počet dní
omeškania je 223 dní. Pri úrokovej sadzbe ECB platnej ku dňu 27. 10. 2011 vo výške 1,5 % zvýšenej o

8 %-uálnych bodov bol ročný úrok 9,5 %, denný úrok predstavoval úrok 0,026 % (9,5 % : 365 dní v roku)
vynásobením denného úroku z omeškania počtom dní omeškania 223 a vynásobením čiastkou 174,76
Eur, čo predstavuje 1 % zo sumy 17.476,35 Eur, odvolací súd dospel k výpočtu úroku z omeškania
(kapitalizovaný úrok za vyššie uvedené obdobie vo výške) 1.013,25 Eur, čo za celé obdobie súčtom
kapitalizovaného úroku zo sumy 33.193,22 Eur za vyššie uvedené obdobie a kapitalizovaného úroku
zo sumy 17.476,35 Eur predstavuje celkovo čiastku 10.577,08 Eur - zaokrúhlene 10.577,- Eur. Žalobca

teda z dôvodu, že sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky za obdobie tak, ako je to uvedené vyššie,
mal nárok na kapitalizovaný úrok celkovo vo výške 10.577,- Eur. Keďže však žalobca podaním zo dňa
07. 06. 2012 z titulu úroku z omeškania si započítal na pohľadávku žalovaného čiastku 12.523,65 Eur,
teda viac ako bola jeho oprávnená pohľadávka z titulu z úroku z omeškania z vyššie uvedených čiastok
a za vyššie uvedené obdobie, vykonaným zápočtom, jeho pohľadávka z titulu úroku z omeškania tak,

ako je tento špecifikovaný vyššie (teda vo výške 10.577,- Eur), zanikla. Pokiaľ žalobca si aj naďalej
uplatňoval pohľadávku z titulu kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 39.863,93 Eur, ktorý nárok
bol žalobcom uplatnený po tom, čo zobral žalobu, tak ako už bolo uvedené, späť v časti celej istiny a
čiastočne v časti úrokov z omeškania, a to vo výške 12.523,65 Eur a naďalej trval na zaplatení sumy
39.863,93 Eur, pričom súd prvej inštancie uznesením žalobcom navrhovanú zmenu, ktorou sa domáhal

zaplateniačiastky39.863,93Eur,ajpripustilaotaktozmenenejžalobežalobcuvďalšomkonaníajkonal,
je žaloba žalobcu nedôvodná, keďže vzhľadom na vyššie uvedený výpočet úroku z omeškania žalobca
malnároknakapitalizovanýúrokcelkovolenvovýške10.577,-Eur.Sprihliadnutímnazápočetvykonaný
žalobcom a zánik jeho pohľadávky preto nebolo možné mu v podstate duplicitne priznať žalobcom
uplatnenúpohľadávkuztitulukapitalizovanéhoúrokuzomeškaniatak,akosajejžalobcadomáhal,preto

žalovaný dôvodne namietal, že žalobca voči žalovanému nemá pohľadávku, a preto súd prvej inštancie
mal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Z týchto dôvodov preto odvolací súd, berúc do úvahy
aj odvolanie žalobcu voči výroku II. a dôvodne podané odvolanie žalovaného proti výroku I., zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd
už len okrajovo k alternatívnemu spôsobu posúdenia nárokov strán sporu, čo sa týka výpočtu nároku

žalobcu, s poukazom na zákon č. 659/2007 Z. z. uvádza, že sa odvolací súd v plnom rozsahu pridržiava
právneho názoru vysloveného v uznesení odvolacieho súdu č. k. 14Co/571/2016 - 353 zo dňa 28. 11.
2017 v časti bodu 15 odôvodnenia a zároveň poukazuje na výpočet vykonaný odvolacím súdom, ktorý je
špecifikovaný vyššie. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, ktorými namietal postup súdu prvej inštancie,
keď vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie uznesením č. k. 12C/82/2012 - 556 zo

dňa 11. 10. 2019, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 147 ods. 4
CSP. Je potrebné vziať do úvahy, že vzájomnou žalobou de facto dochádza k spojeniu vecí, v záujme
účelnosti a efektívnosti procesu však môže súd vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie, pokiaľ
nie sú splnené podmienky na spojenie vecí v zmysle § 166 CSP, pričom súd prvej inštancie uviedol
dôvody, a to konkrétne v bode 6 odôvodnenia uznesenia č. k. 12C/82/2012 - 556 zo dňa 11. 10. 2019, na

základe ktorých pristúpil k vylúčeniu vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie. Odvolací súd
poukazuje, že proti uzneseniu o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie odvolanie prípustné
nie je, preto nepatrí do právomoci odvolacieho súdu posudzovať správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného na samostatné konanie. Mohol by tak odvolací
súd urobiť iba v prípade aplikácie § 389 ods. 2 CSP v prípade zrušenia rozhodnutia vo veci samej pri

existencii odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 2 CSP, ktoré však odvolací súd ani nezistil, hoci
odvolací súd chápe argumenty žalovaného, že k vylúčeniu vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné
konanie došlo až na pojednávaní, na ktorom zároveň súd prvej inštancie aj vyhlásil rozsudok vo veci
samej (v poradí už tretí).

16. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ žalovaný písomným podaním zo dňa 14. 02. 2020
už v rámci odvolacieho konania podal návrh na spojenie vecí vedenej Okresným súdom Zvolen pod sp.
zn. 18C/38/2019 (konanie o vzájomnej žalobe žalovaného) s vecou vedenou Okresným súdom Zvolen
pod sp. zn. 12C/82/2012 (vec, ktorá je predmetom odvolacieho konania), odvolací súd uznesením č.k. 14Co/11/2020 - 70 zo dňa 15. 04. 2020 návrhu žalovaného, ktorým sa domáhal spojenia vyššie
uvedených vecí, nevyhovel, pričom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, z akých dôvodov
nevyhovel tomuto procesnému návrhu pri aplikácii ust. § 166 ods. 1 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu k výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, dospel odvolací súd k záveru, že súd v tejto časti
nevykonal správne právne posúdenie pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď zároveň súd prvej
inštancie neaplikoval aj ust. § 256 ods. 1 CSP. Z obsahu celého spisu je nepochybné, že žalobca zobral

žalobu v časti istiny 17.476,35 Eur a kapitalizovaného úroku vo výške 12.523,65 Eur práve z dôvodu,
že na žalovaného bola postúpená pohľadávka spoločnosti ALSTRON, s.r.o., Zvolen (ktorej konateľom a
spoločníkom bol práve žalovaný), pričom k postúpeniu tejto pohľadávky na žalovaného došlo po začatí
súdneho konania, a preto zápočet, ktorý bol vykonaný žalobcom po začatí súdneho konania podaním zo
dňa 07. 06. 2012, doručený žalovanému dňa 13. 06. 2012, na pohľadávku žalovaného vo výške 30.000,-
Eur,vdôsledkučohodošlokstretompohľadávok,atonepochybnepohľadávkyvovýške17.476,35Eura

vovzťahukukapitalizovanýmúrokomvprevažnejčastikapitalizovanýchúrokovtak,akositietozapočítal
žalobca vykonaným zápočtom (k oprávnenej výške kapitalizovaných úrokov sa odvolací súd vyjadril už
vyššie), v tejto časti späťvzatia žaloby nepochybne trovy konania titulom zastaveného konania zapríčinil
žalovaný, teda pri posúdení celého uplatneného nároku jednak v samotnej žalobe, ako aj následne po
čiastočnom späťvzatí a zastavení konania a pripustenej zmene žaloby, podľa názoru odvolacieho súdu

zodpovedá zásadám spravodlivého a zákonného posúdenia v otázke náhrady trov konania, aby žiadnej
zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca v časti žaloby (po pripustení
zmenyžalobyozaplatenie39.863,93Eur)nebolúspešný,avšakčiastočnézastaveniekonaniaprocesne
zavinil v prevažnej miere žalovaný. Teda pri aplikácii § 255 a § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP,
odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov

konania.

18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní sa v zásade domáhal aplikácie § 257 CSP, podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, resp.
namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu v tejto časti s tým, že absentuje aj úvaha súdu

o okolnostiach predpokladaných v ust. § 257 CSP, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza,
že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd môže len výnimočne nepriznať náhradu
trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila

vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Aplikácia ust. § 257 CSP musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, pričom
sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných
okolností. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil v súdenej veci, že by existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti pre to, aby súd pristúpil k aplikácii ust. § 257 CSP a žalobcovi,

tak ako to v podanom odvolaní navrhoval, priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k trovám konania a prípadnej aplikácii
§ 257 CSP uvádza, že vždy je strana sporu zodpovedná za obsah svojich podaní, teda aj žalobca
je procesne zodpovedný za obsah podanej žaloby, a pokiaľ vyčíslil kapitalizované úroky nedôvodne,
nemožno zodpovednosť v tomto smere preniesť na protistranu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu

v časti späťvzatia návrhu, v ktorej časti vykonal zápočet vo vzťahu k istine a čiastočne oprávnene aj vo
vzťahu ku kapitalizovanému úroku z omeškania, zásade spravodlivosti zodpovedá práve rozhodnutie,
ktorým odvolací súd o trovách konania tak, že rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

19. Odvolací súd postupom v zmysle § 388 CSP z dôvodov, ktoré sú už uvedené podrobne vyššie, preto
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými súd rozhodol vo veci samej. Odvolací
súd rozhodol o trovách konania podľa § 396 ods. 2 CSP pri aplikácii § 255 a § 256 ods. 1 CSP.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).