Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119202270.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobkyne: Ing.
Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXC, Z., korešpondenčná adresa K. XX, Z., právne
zastúpená: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému:
Ing. Y. P., L.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXC, Z., právne zastúpený: Advokátska

kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, o návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
17C/17/2019-220 zo dňa 11. februára 2020, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 17C/17/2019-256 zo
dňa 21. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného
opatrenia, nariadeného uznesením sp. zn. 17C/17/2019-37 zo dňa 25.03.2019, ktorým bolo

upravené užívanie osobného motorového vozidla zn. VOLVO XC 60 D4 Drive - E Summum, VIN:
YV1DZA8cdg2852206žalovanýmvnepárnomtýždnicezvíkendodštvrtkaod10.00hod.donajbližšieho
nasledujúceho pondelka do 10.00 hod. a ostatné dni bude mať v užívaní vozidlo žalobkyňa p o t v r
d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti, m e n í tak, že: neodkladné opatrenie nariadené
uznesením sp. zn. 17C/17/2019-37 zo dňa 25.03.2016, v časti ktorým bolo upravené užívanie osobného
motorového vozidla zn. VOLVO XC 60 D4 Drive - E Summum, VIN: YV1DZA8cdg2852206 počas
prázdnin a sviatkov z r u š u j e .

Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného
opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/17/2019-37 zo dňa
25.3.2019. Dopĺňacím uznesením č.k. 17C/17/2019-256 zo dňa 21. augusta 2020 žalobkyni proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% týkajúce sa konania o návrhu
žalovanéhonazrušenieneodkladnéhoopatrenia.Pooboznámenísasnávrhomavyjadrenímžalobkyne,
vrátane priložených listín, dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil základný zákonný predpoklad pre

zrušenie nariadenia neodkladného opatrenia, a to skutočnosť, že by došlo k odpadnutiu dôvodov,
pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Nakoľko z vyjadrení oboch procesných strán zhodne
vyplýva, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva naďalej patrí motorové vozidlo zn. VOLVO, vo
vzťahu ku ktorému medzi nimi naďalej neexistuje žiadna dohoda o spôsobe jeho užívania, bezpodielové
spoluvlastníctvo k nemu nebolo doposiaľ súdom vyporiadané, žalovaný naviac nerešpektuje uznesenie
súdu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené a predmetné motorové vozidlo má stále vo svojej

dispozícii, v dôsledku čoho žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie, ako to vyplýva zo správy
o priebehu exekúcie č. EX 122EX 245/19-23 zo dňa 27.8.2019, vedenej súdnym exekútorom JUDr.Petrom Krištofíkom. Zároveň aktuálne sociálne a ekonomické pomery žalobkyne jej neumožňujú nájsť
si za predmetné motorové vozidlo adekvátnu, plnohodnotnú náhradu. Potreba neodkladnej úpravy
pomerov medzi procesnými stranami tak vzhľadom na uvedené naďalej trvá, o to viac, že maloleté deti,

pochádzajúce z manželstva procesných strán, im boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti,
keďže obdobným spôsobom bolo v nariadenom neodkladnom opatrení striedavo upravené aj užívanie
predmetného motorového vozidla tak, aby bolo zabezpečené uspokojovanie životných potrieb oboch
procesných strán a ich maloletých detí za rovnakých podmienok. Zároveň sa stotožnil s tvrdením
žalobkyne, že žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia poukazuje na okolnosti,

ktoré existovali už v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (žalovaný
poukazuje na skutočnosti ešte z obdobia rokov 2016 a 2017), a teda nejde o skutočnosti, ktoré by
nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré by znamenali zmenu pomerov medzi
procesnými stranami, rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o nárok na
náhradu trov konania, konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia v
plnom rozsahu úspešná, a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namieta tvrdenie súdu, že „nie je dôvod na
zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko z vyjadrenia oboch procesných strán zhodne vyplýva, že do
ich bezpodielového spoluvlastníctva naďalej patrí vozidlo zn. VOLVO a ku ktorému naďalej neexistuje
žiadna dohoda o spôsobe jeho užívania“. V žiadnom zo svojich podaní súvisiacich s neodkladným

opatrením a ani v iných podaniach od roku 2016 sa nikdy nevyjadril, že by toto vozidlo patrilo do
BSM. Práve naopak, od 6.12.2016 sa v konaní sp. zn. 42C/387/2016 domáha, aby súd určil, že vozidlo
zn. VOLVO patrí do BSM. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukazovala
bezpodielové spoluvlastníctvo kúpnou zmluvou zo dňa 25.2.2019, čo súd vo veci neodkladného
opatrenia považoval za osvedčený dôkaz o existencii vozidla v BSM a z neho vychádzal aj pri

vydaní neodkladného opatrenia. Žalobkyňa však vedome zamlčala, že v konaní sp.zn. 42C/387/2016
sa rozhoduje vzhľadom na neplatnosť darovacích zmlúv o tom, aby bolo vozidlo vrátené do BSM.
Poukázal na odvolanie žalobcu v konaní 42C/387/2016 zo dňa 11.10.2019, v ktorom sa žalobkyňa
domáha, aby odvolací súd zmenil napadnutý prvostupňový rozsudok a rozhodol, že VOLVO patrí do
BSM. Bez takéhoto meritórneho rozhodnutia je skutkový a právny stav k vozidlu taký, že vozidlo je

vo vlastníctve žalobkyne, ktorá je aj v evidencii motorových vozidiel zapísaná ako výlučný vlastník
vozidla na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.1.2017, ktorou otec žalovanej L. O. previedol vlastníctvo
k vozidlu na dcéru Ing. Z. P. (žalobkyňu). Z dôvodu darovacej zmluvy preto vozidlo nemôže byť v
bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto v čase nariadenia neodkladného opatrenia nebolo vozidlo v BSM
a súd pri jeho nariadení vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa 15.9.2015, ktorou žalobkyňa preukazovala

spoločné nadobudnutie vozidla, pričom zamlčala nové skutočnosti zo sporu vedenom pod sp. zn.
42C/387/2016. Zároveň poukázal, že úprava užívania vozidla neodkladným opatrením vychádzala z
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/294/2016-5412 zo dňa 5.2.2019, ktorým súd zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky. Upravil styk otca s deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
nimi v párnom týždni od štvrtka od 10.00 hod. do piatku do 10.00 hod. a v nepárnom týždni cez víkend od

štvrtkaod10.00hod.dopondelkado10.00hod.Ztejtoúpravystykuotcasdeťmikorešpondujeajúprava
užívania motorového vozidla VOLVO. Následne rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 5CoP/44-46/2019
zo dňa 29.10.2019 bol prvostupňový rozsudok zmenený tak, že maloleté deti boli zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť
o deti každý nepárny týždeň a matka každý párny týždeň, pričom výrok súdu prvej inštancie o styku

otca s deťmi počas prázdnin a sviatkov bol rozsudkom odvolacieho súdu zmenený tak, že úprava
styku sa ponecháva na dohode rodičov. Úprava užívania motorového vozidla nariadená neodkladným
opatrením je zmätočná a nerealizovateľná, keďže vozidlo má byť prevzaté a odovzdané o 10.00 hod. v
školskom zariadení v priebehu vyučovania, čo korešponduje s takouto úpravou styku otca s deťmi podľa
súdneho rozhodnutia. Napokon, podstatnou skutočnosťou je rozsudok odvolacieho súdu, ktorým boli

maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tejto novej skutočnosti v celom
rozsahu nezodpovedá úprava užívania osobného motorového vozidla podľa uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia, a preto navrhuje, aby odvolací súd návrhu o zrušenie neodkladného opatrenia
vyhovel a neodkladné opatrenie zrušil.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie je správne a vychádza zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Zrejmou nesprávnosťou v odvolaní žalovaného je argumentácia, že
v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 42C/387/2016 má byť posudzovanie toho,
či VOLVO patrí alebo nepatrí do BSM, pričom, ako je zrejmé aj zo žaloby a aj z rozhodnutia súduprvého stupňa, predmetom tohto konania je žaloba žalovaného, ktorou sa domáha vydania vozidla -
VOLVO-a. Predmetná žaloba bola rozsudkom č. 42C/387/2016-295 zo dňa 11.10.2019 zamietnutá z
dôvodu, že vozidlo má od februára 2019 vo faktickej držbe žalovaný, a teda nie je aktívne legitimovaný

na vydanie veci a auto tvorí BSM účastníkov tohto konania, to znamená v označenom konaní sa
žalovaný domáha vydania auta od jeho vlastníka (žalobcu), preto tento nemôže byť v konaní o vydanie
vozidla pasívne vecne legitimovaný. Argumentácia žalovaného, že sa nikdy nevyjadril tak, že by VOLVO
patrilo do BSM, pretože v konaní sp. zn. 42C/387/2016 sa domáha, aby súd určil, že VOLVO patrí do
BSM, je nezrozumiteľná, keďže, ak by si nemyslel, že vozidlo patrí do BSM, netvrdil by, že sa určenia

BSM domáha. Z uvedeného teda vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je správne a dôvody uvádzané
žalovaným sú dôvodmi, ktoré už boli zohľadnené pri nariaďovaní neodkladného opatrenia a dôvodmi,
ktoré nie sú pravdivé. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať jej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po

zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie
( § 355 ods. 2, 357 písm. e/, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrariou), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu intencií § 379 a § 380 CSP a
uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP čiastočne potvrdil a podľa § 388 CSP čiastočne
zmenil, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

5. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

6. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie

§ 325 ods. 1 CSP, ktoré umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu
potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. K zrušeniu
neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba pre odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne
nariadené.

7. V preskúmavanej veci je preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/17/2019-37
zo dňa 25. marca 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/98/2019-116 zo
dňa 29. mája 2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo upravené užívanie osobného
motorového vozidla zn. VOLVO XC 60 D4 Drive - E Summum, a to tak, že žalovaný ho má v užívaní
v nepárnom týždni cez víkend od štvrtka od 10.00 hod. do najbližšieho pondelka do 10.00 hod. a

žalobkyňa v ostatné dni, v ktorých nemá motorové vozidlo v užívaní žalovaný. Ďalej bolo upravené
užívanie motorového vozidla počas prázdnin a sviatkov a motorové vozidlo procesné strany boli povinné
si prevziať a následne odovzdať pred bydliskom žalobkyne spolu so všetkými dokladmi potrebnými k
užívaniu motorového vozidla. Bolo vyslovené, že každá z procesných strán bude mať v držbe jeden
kľúč k motorovému vozidlu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia mal súd za to, že žalobkyňa

osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi procesnými stranami, v tom čase boli stále manželmi a tiež
osvedčila, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí osobné motorové vozidlo zn. VOLVO, pričom
podľa produkovaných listinných dôkazov medzi stranami neexistuje žiadna dohoda ohľadom užívania
predmetného vozidla. Dôvody na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila
predložením kúpnej zmluvy zo dňa 15.9.2015, osvedčením o evidencii motorového vozidla, zápisnice o

pojednávaní vo veci sp. zn. 15P/294/2016 zo dňa 5.2.2019, ako aj záznamu komunikácie procesných
strán prostredníctvom e-mailu a SMS. V súčasnej dobe je manželstvo účastníkov rozvedené, avšak
doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Rovnako vychádzal z toho,
že žalovaný žalobkyni motorové vozidlo zobral, v dôsledku čo žalobkyňa nemá možnosť riadne
zabezpečovať svoje životné potreby, ako aj potreby svojich maloletých detí a vzhľadom na svoje

aktuálne sociálne a ekonomické pomery nemá možnosť si zabezpečiť náhradné motorové vozidlo. Zo
záznamu o pojednávaní vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 15P/294/2016 zo dňa 5.2.2019 vyplýva,
že bol vynesený rozsudok, ktorým boli maloleté deti Lucia a Matej na čas do rozvodu, ako aj po rozvode,
zverené do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne v tomto konaní) a otec (žalovaný v tomto konaní)
bol oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať v párnom týždni od štvrtka 10.00 hod. do piatka 10.00

hod. a v nepárnom týždni cez víkend od štvrtka 10.00 hod. do pondelka 10.00 hod. Následne bola
schválená rodičovská dohoda o úprave styku počas prázdnin a sviatkov, kde sa všeobecná úprava
neuplatní tak, že rodičia budú mať maloleté deti v osobnej starostlivosti presne stanovenom období
počas letných prázdnin, vianočných prázdnin a jarných prázdnin. Rozsudkom Krajského súdu v Žilinesp. zn. 5CoP/44-46/2019 zo dňa 29.10.2019 bol vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina vo
výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti zmenený tak, že tieto zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať tak, že otec je povinný zabezpečovať

osobnú starostlivosť od pondelka nepárneho týždňa od 15.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 15.00
hod. a matka od pondelka párneho týždňa od 15.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 15.00 hod.
a úprava styku počas prázdnin a sviatkov bola ponechaná na dohode rodičov.

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o neodkladnej potrebe úpravy pomerov. Súd nerozhoduje na základe „štandardného“
dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv sporových strán, resp. z osvedčenia porušenia týchto
práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje
najmä formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnostisasúdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javiapravdepodobné.Riadnedokazovanie
ohľadne právneho vzťahu medzi stranami sporu sa vykonáva už vo veci samej.

9. Preto, či vozidlo patrí do BSM sporových strán alebo nie bude predmetom dokazovania v konaní o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré ako vyplýva z vyjadrení strán v konaní, uvedené
už bolo začaté. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že nikdy netvrdil, že vozidlo patrilo do
BSM, ale že v konaní sp. zn. 42C/387/2016 sa domáha určenia, že vozidlo patrí do ich BSM, nakoľko
súd pri pôvodnom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa

15.9.2015. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal v rámci osvedčenia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami z ich zhodného tvrdenia, keď obe strany tvrdia, že predmetné
motorové vozidlo patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a upravoval už iba jeho užívanie.

10. Je nutné prisvedčiť tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia argumentuje skutočnosťami, ktoré boli zrejmé už pred vydaním uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia a tieto boli predmetom aj preskúmavania odvolacieho konania na základe
odvolania žalovaného proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Jedná sa o skutočnosti, že
žalobkyňa dňa 13.12.2016 opustila spoločnú domácnosť a ešte predtým, dňa 6.12.2016 ako vlastník
a držiteľ v evidencii dopravného inšpektorátu vozidlo zn. VOLVO darovacou zmluvou previedla na

svojho otca L. O. bez vedomia žalovaného a po podaní žaloby na vydanie vozidla vedenej v konaní
pod sp. zn. 42C/387/2016 otec L. O. darovacou zmluvou zo dňa 18.1.2017 previedol vozidlo na
žalobkyňu, ktorá je opäť v evidencii motorových vozidiel zapísaná ako vlastník a držiteľ. Sám v
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia udáva, že na tieto skutočnosti poukazoval už v odvolaní
dňa 11.4.2019 proti nariadeniu neodkladného opatrenia. Teda predmetné skutočnosti boli predmetom

preskúmavania pri nariadení neodkladného opatrenia, ako aj odvolacieho konania v rámci konania o
nariadení neodkladného opatrenia.

11. Žalovaný ďalej navrhoval neodkladné opatrenie zrušiť z dôvodu, že úprava užívania vozidla
nariadená neodkladným opatrením je neaktuálna, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadli, a

to s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/44/2019 zo dňa 29.10.2019, ktorým
boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v
týždenných intervaloch. Odvolací súd v tejto časti musí prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, keď čiastočne
neodkladné opatrenie korešponduje s rozhodnutím o zverení maloletých detí do ich striedavej osobnej
starostlivosti, ale čiastočne tomuto nezodpovedá.

12. Tak z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odôvodnenia uznesenia,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené vyplýva, že úprava užívania sporného motorového vozidla
bola vykonaná z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán, predovšetkým s prihliadnutím na
to, že žalobkyňa nemá možnosť riadne zabezpečovať svoje životné potreby, ako aj potreby svojich

maloletých detí a vzhľadom na svoje aktuálne sociálne a ekonomické pomery nemá možnosť si
zabezpečiť náhradné motorové vozidlo. Následne bolo užívanie motorového vozidla upravené v zmysle
úpravy styku žalovaného s maloletými deťmi.13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že užívanie vozidla upravené neodkladným
opatrením v časti, že žalovaný bude predmetné vozidlo užívať v nepárnom týždni cez víkend od
štvrtka od 10.00 hod. do najbližšieho nasledujúceho pondelka do 10.00 hod. a navrhovateľka má

motorové vozidlo v ostatné dni, ktoré nemá motorové vozidlo žalovaný korešponduje čiastočne s
úpravou striedavej osobnej starostlivosti žalovaného o maloleté deti, keď tento zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 5Co/44-46/2019 zo dňa
20.10.2019 od pondelka nepárneho týždňa od 15.00 hod. do pondelka párneho týždňa do 15.00 hod..
Preto v tejto časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým

zamietol návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia, potvrdil ako vecne správne.

14. Odvolacia námietka žalovaného, že úprava užívania motorového vozidla nariadená neodkladným
opatrením je zmätočná a nerealizovateľná, keďže vozidlo má byť prevzaté a odovzdané o 10.00 hod. v
školskom zariadení v priebehu vyučovania, je irelevantná a zavádzajúca. Z obsahu uznesenia, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie vyplýva, že súdom bolo upravené, že procesné strany sú povinné

motorové vozidlo prevziať a následne odovzdať pred bydliskom žalobkyne.

15. Ďalej nariadeným neodkladným opatrením bolo upravené užívanie motorového vozidla počas
prázdnin a sviatkov, ktoré korešpondovalo rodičovskej dohode v rozsudku veci Okresného súdu Žilina
sp. zn. 15P/294/2016 zo dňa 5.2.2019 o úprave styku počas prázdnin a sviatkov otca s maloletými

deťmi. Predmetná úprava však bola rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5CoP/44-46/2019 zo
dňa 29.10.2019 zmenená tak, že úprava styku počas prázdnin a sviatkov sa ponecháva na dohode
rodičov. V tejto súvislosti je preto nutné konštatovať, že v tejto časti došlo k odpadnutiu dôvodov, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP čiastočne zmenil, a to tak že neodkladné opatrenie, ktorým bolo

upravené užívanie motorového vozidla sporovými stranami počas sviatkov a prázdnin zrušil, teda v tejto
časti vyhovel návrhu žalovaného. Na veci nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobkyňa proti rozsudku
Krajského súdu Žilina sp.zn. 5CoP/44-46/2019 podala dovolanie, nakoľko predmetné rozhodnutie je
právoplatné a vykonateľné, nebolo preukázané, že by bola odložená jeho vykonateľnosť alebo že by
rozhodnutie bolo zrušené.

16. Podľa § 396 ods. 1, 2 a 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (1) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. (2) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (3)

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho rozhodnutia, jedná
sa o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. V sporovom konaní jej hlavným vyjadrením je zásada
úspechu v konaní premietnutá do náhrady trov konania. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
396 CSP zákon osobitne upravuje, že odvolací súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania len
v prípade, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje alebo ho mení. Ak odvolací súd vo veci

samej rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vo veci mení, rozhodne vo svojom rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania.

19. V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne potvrdil a čiastočne
zmenil, preto rozhodoval o nároku na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj
odvolacieho konania. Nakoľko obe sporové strany mali v konaní čiastočný úspech s poukazom na §
255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna sporová strana nemá na náhradu trov konania právo. O výške trov
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)