Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/183/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310211009
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8310211009.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Chemes, a.s.

Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31695426, zast. Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák,
Brőstl s.r.o., Kováčska 6, Košice proti žalovanej B.. V. O., bytom V. N. XX, K., zast. JUDr. Jánom
Havlátom,AdvokátskakanceláriaHavlát&Partners,Rudnayovonámestie1,Bratislavaoochranudobrej
povesti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 200

000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby ju zaviazal aj na úhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 8.2.2012 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne titulom nemajetkovej
ujmy späť a to do sumy 195 000,- eur, takže predmetom konania ostala len nemajetková ujma vo výške
5 000,- eur. Okresný súd v Humennom uznesením č. 5C 183/2010 zo dňa 8.2.2012 konanie do sumy
195 000,- eur zastavil. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 17.1.2013 súd uznesením č. 5C 183/2010
zo dňa 18.2.2013 pripustil rozšírenie žalobného petitu a to o ďalšie dva výroky, ktorými sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v

miestnom periodiku s názvom Humenský korzár v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku s textom: „W.. V. O. ako verejne činná osoba sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti Chemes
a.s. Humenné zato, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa
23.6.2010 uviedla na adresu tejto spoločnosti nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerane hodnotiace
úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene zasiahla do
dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné“ a pre prípad, že takto nevykoná v
súdom stanovenej lehote, je žalovaná povinná strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom na

jej náklady. Ďalej žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť predniesť na najbližšom rokovaní
mestského zastupiteľstva Mesta Humenné nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
ospravedlnenie v tomto znení: ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné za to,
že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 som uviedla
na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia a nepravdivé hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania
zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti
Chemes a.s. Humenné“.

2. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou založenou v roku 1994 a zaoberajúcou
sa najmä výrobou energií a ich dodávkou spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes
a obyvateľom mesta Humenné. V spoločnosti Chemes bolo v čase podania návrhu zamestnaných333 zamestnancov. Ku dňu zverejnenia informácií žalovanou bolo u žalobcu zamestnaných 350
zamestnancov. V priemyselnom parku Chemes pôsobí 52 obchodných spoločností. Dodávky do mesta
Humenné žalobca realizuje prostredníctvom spoločnosti Humenská energetická spoločnosť s.r.o., ktorej

je žalobca spoločníkom spolu s Mestom Humenné a spoločnosťou Energobyt s.r.o.. Žalobca si plní
všetky svoje záväzky voči štátu v stanovených zákonných lehotách a plnenie záväzkov voči zmluvným
partnerom je štandardné. Má tak isto dlhodobo vybudované nadštandardné vzťahy s bankovými
inštitúciami, s bankami ako OTP banka a.s. Volkbank Slovensko a.s., Slovenská sporiteľňa a.s. a Tatra
banka a.s.. Vzhľadom na dlhodobé vzťahy a plnenie záväzkov zo strany žalobcu, žalobca požíva u

svojich obchodných partnerov ako aj u obyvateľov mesta Humenné dobrú povesť. Spoločnosť Chemes
doposiaľvykonávalasvojupodnikateľskúčinnosťbezproblémov,avšakzdôvodunieúplnéhovyužívania
výrobných kapacít, časť zamestnancov spoločnosti pracovala v režime na 60 %. V čase uverejnenia
nepravdivej informácie bol z uvedeného dôvodu poberaný príspevok z príslušného úradu práce na 168
zamestnancov žalobcu. Takýto režim bol v minulosti využívaný a u iných veľkých spoločností, ktoré
pôsobia v priemyselnom parku Chemes. V žiadnom prípade však nešlo o 470 zamestnancov pracujúcich

v tomto režime a spoločnosť Chemes nikdy neuvažovala prepustiť svojich 470 zamestnancov.

3. Žalovaná je poslankyňou národnej rady a zároveň od roku 2006 je poslankyňou Prešovského
samosprávneho kraja a poslankyňou Mestského zastupiteľstva Humenné. Na mestskom zastupiteľstve
dňa 23.6.2010 prezentovala žalovaná viacero informácií, z ktorých je možné vyvodiť nasledujúce

tvrdenia a hodnotenia vo vzťahu k žalobcovi a to, že žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok
pre 470 svojich zamestnancov, ktorí by mali pracovať dva mesiace v režime na 65%. Ide o nepravdivé
tvrdenie. Ďalej o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu, taktiež nepravdivé
tvrdenie. U všetkých zamestnancov žalobcu hrozí riziko výpovede, tak isto nepravdivé tvrdenie. Žalobca
nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý

žalobca žiada, tak isto nepravdivé tvrdenie. Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov,
tak isto nepravdivé tvrdenie. Podnikatelia v parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrika a
oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad a rozmýšľajú o tom ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci,
aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú
lepšie podmienky na podnikanie, keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo. Čiže

podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov. Ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie.
Tieto nepravdivé informácie a hodnotenia vyvolali a sú spôsobilé vyvolať v adresátoch verejnosti a
obchodných partneroch navrhovateľa dojem, že u žalobcu hrozí prepustenie všetkých zamestnancov
z čoho vyplýva, že žalobca má značné existenčné ťažkosti. Zároveň žalovaná hodnotila podmienky
v priemyselnom parku ako nedostatočné a nie ideálne na príjem investorov, čo je spôsobilé odradiť

potenciálnych investorov, ale aj existujúcich zmluvných partnerov žalobcu od pôsobenia v priemyselnom
parku.

4. Svoju žalobu žalobca odôvodnil o ustanovenia § 19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Do
dobrej povesti je možné zasiahnuť nielen prezentáciou nepravdivých tvrdení, ale aj neprípustným

rozširovaním nepravdivých a neprípustných hodnotiacich úsudkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že neoprávnená kritika či hodnotenie, v ktorých sú prekročené medze kritiky či hodnotenia vecného a
ktoré nie sú primerané obsahu a formou sú plne spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práv právnickej
osoby. Žalobca považuje konanie žalovanej za protiprávne konanie, zasahujúce do práva na dobrú
povesť žalobcu z dôvodu použitia nepravdivých údajov na verejnosti, ktoré zasiahli a sú spôsobilé

zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.
Žalobca požíva v obchodných kruhoch dobrú povesť, vo vzťahu k svojím obchodným partnerom je jeho
správanie rešpektované, plní si všetky svoje zákonné povinnosti a vo vzťahu k mestu Humenné resp.
jehoobyvateľommážalobcaviaceroaktivít,ktorýminapomáharozvojumesta(napr.podporamestského
volejbalového klubu atď.). Charakter a okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu

jednoznačne svedčia o značnej intenzite zásahu. To, že k poskytnutiu informácií došlo na zasadnutí
mestského zastupiteľstva zo strany ústavného a verejného činiteľa, podľa názoru žalobcu jednoznačne
muselo smerovať k neodvrátiteľnému následku, ktorým je zverejnenie nepravdivých výrokov žalovanej.
O uvedené výroky žalovanej - ústavného a verejného činiteľa, sa vždy zaujímajú aj médiá, ktoré tak
napomôžu zverejneniu uvedených výrokov v miestnom aj celoslovenskom rozsahu.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca zoznam poslancov národnej rady v piatom volebnom
období, vo štvrtom volebnom období, tak isto zoznam členov mestského zastupiteľstva Mesta Humenné,
ako aj zápisnicu z 26. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Humennom, ktoré sa konalo dňa 23.júna 2010 o 9.00 hodine v zasadačke mestského zastupiteľstva v Humennom, pričom z tejto zápisnice
vyplýva, že o slovo hneď v úvode zasadnutia požiadala poslankyňa Národnej rady SR V. O. a jej
vystúpenie je v tejto zápisnici uvedené v plnom znení. Taktiež bola predložená žiadosť spoločnosti

Chemes a.s. Humenné o poskytnutie finančného príspevku doručená Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny v Humennom dňa 25.05.2010, ďalej dohoda č. 1/ § 50d-PS/2010/ŠR uzavretá medzi Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Humenné a spoločnosťou Chemes a.s. Humenné dňa 31.5.2010. Bol
predložený aj článok uverejnený v novinách SME pod názvom Zamestnanosť v Humennom: Poslankyňa
sa mieša do rozhodnutí firmy, kde sú citované slová žalovanej, ktoré predniesla na predmetnom

mestskom zastupiteľstve. Taktiež bol predložený článok z Hospodárskych novín dňa 30.6.2010 pod
názvom:„O.jevsporespodnikateľomW..“ Ďalejbolazostranyžalobcupredloženáajvýzvanazdržanie
sa neoprávneného zásahu do dobrej povesti zo dňa 1.7.2010 adresovaná žalovanej, článok spoločnosti
Trend a tak isto článok zo dňa 13.7.2010 pod názvom Chemes dostane peniaze od štátu.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2011 uviedla, že jej konaním, konkrétne v

dôsledkužalobcomcitovanýchvýrokov,nedošloaaninemohlodôjsťkneoprávnenémuzásahudodobrej
povesti právnickej osoby, pretože žiadne zo skutkových tvrdení ani žiaden z hodnotiacich úsudkov, ktoré
odzneli v rámci vystúpenia žalovanej na zasadnutí mestského zastupiteľstva Humenné dňa 23.06.2010,
nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti tejto právnickej osoby. Výroky uvádzané v návrhu
sú interpretované účelovo a nepresne, bez kontextu, v ktorom odzneli.

V žalobe absentuje akékoľvek bližšie zdôvodnenie toho, na podklade akých skutočností dospel žalobca
k záveru, že v dôsledku konania žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti.
Okrem všeobecného konštatovania o tom, že nápadné skutkové tvrdenia sú „nepravdivé“, v žalobe
absentuje akékoľvek zdôvodnenie toho, aká konkrétna zložka dobrej povesti právnickej osoby mala v
danom kontexte „utrpieť“ ujmu.

Právny záver žalobca, podľa ktorého neoprávneným zásahom do dobrej povesti je zásadne každé
nepravdivé tvrdenie je absolútne nesprávny, nakoľko je v priamom rozpore s právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 19b ods. 2, ods. 3 Obč. zák. a tým, ako sa právna norma obsiahnutá v tomto
ustanovení v súlade s právnou doktrínou a ustálenou judikatúrou a právnou pracou interpretuje a
aplikuje.

Žalovaná v tomto písomnom vyjadrení poukázala na ustanovenia článku 26 ods. 1,2, Ústavy SR a
taktiež poukázala na štandard ochrany slobody prejavu a práva na informácie podľa čl. 10 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a súvisiacu judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské právo so sídlom v Štrasburgu (ďalej len „Európsky súd“), ktorý je pre Slovenskú
republiku záväzný. Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že „Sloboda prejavu je jedným z hlavných

základovdemokratickejspoločnosti,sobmedzeniamivyplývajúcimizčlánku10ods.2savzťahujenielen
na „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je
k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré urážajú, šokujú,
alebo znepokojujú. Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v článku 10, podlieha radu výnimiek, ktoré
je treba vykladať zúžene a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná.

V žalobe namieta žalobca pravdivosť šiestich výrokov žalovanej, z čoho v piatich prípadoch označuje
žalobca tieto výroky ako tvrdenia a v jednom prípade ako hodnotenie. Podľa vyjadrenia žalovanej
žiaden z namietaných výrokov (bez ohľadu na to, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace
úsudky) nie je spôsobilý protiprávne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Skutočnosti, ktoré opísala
vo svojich výrokoch žalovaná mali skutkový základ, teda žalobca skutočne nebol schopný poskytovať

svojím zamestnancom prácu v plnom rozsahu podľa pracovnej zmluvy a poberal z príslušného úradu
na zamestnancov príspevok a súčasne žalovaná vo svojom vystúpení výslovne opakovane uviedla, že
vychádza z hypotézy, ktorá nemusí byť úplne presná alebo pravdivá.

7. Na pojednávaní dňa 8.2.2012 konateľ žalobcu R.. O. M. uviedol, že na predmetnom mestskom

zastupiteľstve odznela nepravdivá informácia hovoriaca v prvom rade o tom, že spoločnosť Chemes má
470 zamestnancov, čo sa nezakladá na pravde, pretože v tom čase mala spoločnosť 350 zamestnancov
a na mestskom zastupiteľstve odznela informácia o tom, že všetkých 470 zamestnancov by malo byť
zo spoločnosti Chemes prepustených. Je pravdou, že v tom období spoločnosť Chemes ohlásila, že
160 zamestnancov spoločnosti Chemes prejde na obdobie 3 mesiacov na mzdu vo výške 65 % na čo

jej bol poskytnutý úradom práce príspevok zhruba vo výške 25 000,- eur, pričom spoločnosť Chemes
len na mzdách a odvodoch vypláca svojím zamestnancom mesačne sumu 340 000,- eur. Po odznení
takejto informácie vlastne sa začali partneri, ktorí podnikajú v priemyselnom parku informovať o tom,
či je pravda, že sú tieto informácie pravdivé, keďže v tom čase bolo v priemyselnom parku zhruba 52spoločností. Najviac sa to týkalo spoločnosti Nexis, ktorá sa v tomto období snažila časť svojej výroby
premiestniť, pričom sa rozhodovala medzi mestom Humenné a Lotyšskom. Rovnako sa konatelia tejto
spoločnosti ako aj zamestnanci firmy informovali o tom, či prídu o prácu, či spoločnosť Chemes končí

so svojou činnosťou a vlastne sa to dotýkalo aj menovaného osobne, pretože nastúpil do spoločnosti
ako predseda predstavenstva, takže sa aj v rámci rodiny o tejto skutočnosti všetci zaujímali. Spoločnosť
Chemes cez Humenskú energetickú spoločnosť dodáva aj teplo do mesta Humenné, takže sa tak isto
rôzne spoločnosti informovali o tom, či dôjde k dodávkam tepla a či to nejakým spôsobom neohrozí
nasledujúcu vykurovaciu sezónu.

8. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, pretože predmetom konania sú v podstate výroky, ktoré predniesla žalovaná na zasadnutí
mestskéhozastupiteľstvadňa23.6.2010,pričomžiadnymkonanímžalovanejnedošlokneoprávnenému
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a žiaden z výrokov, ktoré boli na mestskom zastupiteľstve
prednesené nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Ani v žalobe ani na

pojednávaní nebolo presne objasnené a zdôvodnené ako konkrétne došlo k zásahu do jeho dobrej
povesti na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom vlastne výroky prednesené
žalovanou mali zasiahnuť do tejto dobrej povesti žalobcu. Pokiaľ sa bližšie pozrie na výroky prednesené
žalovanou tak žalovaná použila tieto výroky len v rovine hypotéz s použitím slov ak je a podobne a
žalovaná v rámci svojej činnosti a samozrejme ako občan tohto štátu vychádza z práva na slobodu

prejavu, ktoré jej prináleží aj ako poslankyni aj ako občanovi tohto štátu a žalovaná svojím konaním
neporušilažiadnuprávnupovinnosťatakistonebolopreukázané,žetvrdeniaaleboveci,ktoréuviedlavo
svojom prejave sú výrazy nepravdivé. Čo sa týka počtov zamestnancov vychádzala žalovaná iba z toho,
čo sa dozvedela pri svojej pracovnej činnosti ako poslankyňa mesta Humenné. Taktiež právny zástupca
žalovanej poukázal na skutočnosť, že bezprostredne po tomto mestskom zastupiteľstve zvolal žalobca

tlačovú konferenciu, kde sa snažil nejakým spôsobom interpretovať výroky, ktoré boli na mestskom
zastupiteľstve prednesené.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že okrem skutočností, ktoré predniesla na tomto mestskom
zastupiteľstve, vyzvala aj zástupcov spoločnosti Chemes, aby sa k tejto otázke vyjadrili, o čom svedčí aj

zápisnica zo zasadnutí mestského zastupiteľstva, kde žiadala, aby bola pozvaná spoločnosť Chemes
na ďalšie zastupiteľstvo a aby vysvetlila aké má plány, čo chystá a tak isto vyzvala aj nemocnicu,
kde bol nový majiteľ. Žalovaná ďalej uviedla, že ako poslankyňa bola v tejto súvislosti oslovená
rôznymi zamestnancami a ľuďmi a je v záujme poslanca zastupovať záujmy občanov mesta aj v otázke
zamestnanosti v týchto spoločnostiach, preto venovala tejto otázke pozornosť. Ďalej žalovaná uviedla,

že mestské zastupiteľstvo, na ktorom odzneli predmetné výroky bolo dňa 23.6.2010 a zo strany žalobcu
bola žaloba podaná až v novembri 2010, preto považuje túto žalobu za žalobu podanú účelovo s cieľom
zastrašiť žalovanú pred komunálnymi voľbami. Čo sa týka otázky zamestnanosti, tak už 15.1.2010
sa zúčastnila stretnutia zamestnancov firiem priemyselného parku na úrade práce v Humennom, o
čom svedčí aj prezenčná listina, pričom na tomto stretnutí sa zúčastnil aj zástupca ústredia úradu

práce V. M., takže už vtedy sa preberali predbežné otázky týkajúce sa zamestnanosti v spoločnostiach
priemyselného parku. Predtým než vystúpila na mestskom zastupiteľstve, tak sa rozprávala s riaditeľom
úradu práce pánom Z. o otázke, koľko zamestnancov zamestnával v tom čase navrhovateľ a bolo jej
povedané, že žalobca prepúšťa zamestnancov po jedného, po dvoch, po piatich, deviatich, po piatich,
desiatich, takže je veľmi ťažko určiť presný počet. Až 29.9.2009 nahlásil žalobca hromadné prepúšťanie

100 zamestnancov, pričom počet zamestnancov k tomuto dátumu bol 423. Potom 25.5.2010 požiadal
úrad práce o poskytnutie príspevku a následne nato bola podpísaná dohoda dňa 31.5.2010, ktorá sa
týkala 168 zamestnancov, hoci žalobca pôvodne požadoval príspevok na 207 zamestnancov. Takže
na tomto mestskom zastupiteľstve v podstate žalovaná vyzvala žalobcu, aby sa zúčastnil ďalšieho
zasadnutia a ozrejmil aká je konkrétna situácia. Ďalej čo sa týka presťahovania spoločnosti Titex do

Gutmanova a spoločnosti Müller do Mysliny, tak pred týmto zastupiteľstvom mala informácie o tom,
priamo od zástupcov týchto spoločností, že spoločnosť Müller potrebuje väčšie priestory preto sa aj ona
osobne angažovala o vybudovanie priemyselného parku v Mysline a tak isto mala vedomosť o tom, že
spoločnosť Titex sa presťahuje do Gutmanova.

10. K tomuto žalobca uviedol, že spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku Chemes kde má
odkúpenú samostatnú budovu a spoločnosť Müller sa odsťahovala do priemyselného parku v Mysline.11. Na pojednávaní dňa 10.7.2012 žalovaná znovu zdôraznila, že informácie týkajúce sa spoločnosti
Chemes mala z pracovných porád na úrade práce, ktorých sa z pozície svojho postavenia zúčastňuje.
Išlo aj o porady s podnikateľmi z priemyselného parku. Opakovane žalovaná uviedla, že na mestskom

zastupiteľstve dňa 23.6.2010 verejne vyzvala spoločnosť Chemes aj Humenskú nemocnicu, aby sa
zúčastnili mestského zastupiteľstva a vyjadrili sa k sporným veciam. Humenská nemocnica reagovala
a poskytla stanovisko. Keďže mestské zastupiteľstvo viedol bývalý primátor mesta Humenné, nemá
žalovaná vedomosť o tom, prečo nevyzval spoločnosť Chemes, aby sa k tomuto vyjadrila. Ďalej by
chcela uviesť, že k spoločnosti Chemes sa na predmetnom mestskom zastupiteľstve vyjadrovala z toho

dôvodu, že na mestskom zastupiteľstve bola zaradená otázka výstavby priemyselného parku, kde sa
malo investovať 300.000.000,- Sk na súkromných pozemkoch spoločnosti Chemes, kde sa mal potom
poskytovať prenájom. Za tieto financie sa malo zamestnať okolo 100 ľudí, čo považovala žalovaná za
nerentabilné, najmä keď spoločnosť Chemlon v tom čase prepustila 350 zamestnancov a prepúšťanie
čakalo aj ďalších zamestnancov. Takže považovala za nerentabilné aby sa zamestnalo 100 ľudí, keď
predtým bolo 350 prepustených.

12. Ako svedok bol vypočutý R.. M. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1993 do 30.9.2009
pôsobil vo vedúcich funkciách spoločnosti Chemes, naposledy ako výkonný riaditeľ a podpredseda
predstavenstva. Po 30.9.2009 už v spoločnosti Chemes nepôsobil v žiadnych funkciách a v čase
keď sa konalo predmetné mestské zastupiteľstvo v spoločnosti Chemes už nepôsobil. Po tomto

mestskom zastupiteľstve v júni 2010 sa stretol s viacerými poslancami, ktorí sa ho pýtali, či je naozaj
ohrozených 470 miest spoločnosti Chemes. Podľa jeho výpovede posledný stav zamestnancov bol
424. Následne si pozrel záznam zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a keďže má doposiaľ dobré
vzťahy s predstaviteľmi spoločnosti Chemes, tak sa informoval u nich, či sa tieto informácie zakladajú
na pravde, na čo mu bolo povedané, že časť pracovníkov bude fungovať na 60 %. Potom v jeseni

v roku 2010 sa stretol s pánom Z., predstaviteľom spoločnosti Twista, ktorý mu tak isto kládol otázky
týkajúce sa zamestnanosti, pretože sa to týkalo aj ich, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Chemes
je energetickou spoločnosťou a aj spoločnosť Twista je závislá od dodávok jej energií. Podľa názoru
svedka výroky, ktoré predniesla žalovaná na takom fóre, ako je mestské zastupiteľstvo, ohrozili dobrú
povesť žalobcu. Akú konkrétnu ekonomickú škodu alebo škodu v inej oblasti mohli spôsobiť tieto výroky

prednesené žalovanou svedok sa k tomuto vyjadriť nevedel. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že konkrétne informácie ohľadom stavu zamestnanosti v spoločnosti Chemes mal od R.. B. Z., ktorý v
tom čase pôsobil ako obchodný riaditeľ spoločnosti Chemes, ďalej od R.. W., ktorý pôsobil ako riaditeľ
energetiky a R.. X.K. B., ktorý pracoval na personálnom oddelení, takže od nich vedel, že tých 470 miest,
ktoré tam ani nie sú, nie sú ohrozené, ale konkrétne je 350 miest a niektorí zamestnanci idú na 60 %

a že sú v rokovaní s úradom práce. Ďalej svedok uviedol, že pokles na 60 % zárobku nie je v letnom
období nič výnimočné, pretože v lete v tomto období klesajú zákazky a obmedzenie platov na 60 % u
časti pracovných miest nepovažuje za ohrozenie pracovných miest.

13. Dňa 6.8.2012 bol z Humenskej televízie s.r.o. doručený zvukový záznam a písomný prepis z tlačovej

konferencie R.. W., ktorá bola odvysielaná v humenskej televízii dňa 1.7.2010. Na tejto tlačovej besede
R.. V. W. majiteľ a prezident spoločnosti Chemes a.s. Humenné uviedol, že Chemes je jedna vážená
spoločnosť, ktorá je pilierom tohto mesta, je pilierom regiónu, minimálne v ktorom pracuje cez 3000
zamestnancov v rôznych firmách vrátane Chemesáckych firiem. Aj firma Chemes prechádza rôznymi
transformačnými procesmi a príchodom nového majiteľa tu zavial aj určitý iný vietor, iný spôsob riadenia

atď., takže v prvom rade, či už je to reakcia na celkovú svetovú krízu, či už je to reakcia na súčasný
stav v tomto priestore alebo v tejto spoločnosti, alebo je to reakcia na zmenu riadenia a spôsobu
riadenia, dochádza k optimalizáciam technológií, technologických činností, technických systémov a
vôbec techniky logistiky ale i ľudských zdrojov. Čo sa týka informácie o 470 zamestnancov, tak historicky
aninevedeluviesť,kedymalaspoločnosťChemestakýtopočetzamestnancov.K25.6.2010malChemes

353 zamestnancov z toho polovica 186 zamestnancov je v letných mesiacoch rôznymi spôsobmi na 60
percentách, to znamená, že nerobia jeden deň v týždni, niekto nerobí dva dni v týždni, niekto nerobí
celý týždeň, čo je spôsobené vlastne tým, že skončila vykurovacia sezóna a tým, že niektoré spoločnosti
a firmy, ktoré sú v tomto areáli ohlásili letnú odstávku, takže z toho dôvodu došlo k tomu, že títo ľudia
pracujú na 60 %. Ďalej na tejto tlačovej konferencii poukazoval na niektoré aktivity spoločností, ktoré

sa nachádzajú v priemyselnom parku Chemes. V neposlednom rade uviedol, že dianie v spoločnosti
Chemes nie je vecou verejnou a nie je obvyklé v meste, aby sa dianie v súkromnej spoločnosti
akýmkoľvek spôsobom komentovalo alebo kritizovalo. O tom, či spoločnosť Chemes pošle niekoho
jednať s Mestom Humenné, bude zvážené v budúcnosti, pričom s Mestom Humenné komunikujú naúrovni primátora a nemajú žiaden problém. V tejto súvislosti poukázal nato, že si nevie predstaviť,
žeby Mestské zastupiteľstvo v Košiciach nejakým spôsobom začalo spochybňovať spoločnosť US Steel
Košice. Súd nevykonal dokazovanie premietnutím Cd na pojednávaní z dôvodu, že tlačová beseda bola

súdu doručená aj v slovnom prepise a táto listina bola oboznámená.

14. Ako svedok bol vypočutý R.. O. W., ktorý uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Chemes od roku
1994 nepretržite až doposiaľ. Pracuje ako vedúci technického úseku a od roku 2003 je predsedom
odborovej organizácie. Čo sa týka obdobia roku 2010 tak v tomto letnom období nastal pokles výkonov,

s tým, že pracovníci nemali toľko práce ako v predchádzajúcom zimnom období. Tak isto skončila
svoju činnosť spoločnosť Chemlon, takže zamestnávateľ sa snažil nejakým spôsobom riešiť aj týchto
zamestnancov bez toho, aby ich musel prepustiť, preto prešiel na vyplácanie 60 % zo mzdy. Všetky
náležitosti, ktoré zákon ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnanosti voči odborovej organizácii
boli dodržané. Preto bol prekvapený, keď asi dva týždne na to chodili za ním ľudia, že na mestskom
zastupiteľstve bolo povedané, že Chemes pripravuje prepustenie viac ako 400 zamestnancov, čo by v

podstate znamenalo zánik tejto spoločnosti. Bolo to vlastne v tom istom období, keď títo zamestnanci
išli na 60 % a táto informácia sa rozšírila cez ďalších pracovníkov, pričom s odstupom času už svedok
nevedeluviesťodkohokonkrétne.Naotázkučitakétonegatívneinformáciebymohlizasiahnuťdodobrej
povesti spoločnosti svedok uviedol, že vzhľadom na to, že spoločnosť Chemes je a bola spoločnosťou,
ktorá si plní všetky svoje záväzky, takáto informácia môže zasiahnuť do jej povesti. Pracovníci, ktorí

pracovali na 60 % takto pracovali maximálne mesiace jún, júl, august, pričom niektoré profesie ako sú
údržbári, títo boli riadne zamestnaní a platení plnou mzdou. Tento 60 %-tný plat sa týka zhruba 160
- 180 zamestnancov, pričom keďže išlo o letné obdobie, veľa zamestnancov využívalo aj dovolenku.
Ďalej svedok uviedol, že spoločnosť nikdy nesprevádzali žiadne škandály a preto sa domnieva, že je na
verejnosti vnímaná táto spoločnosť pozitívne. Podľa výpovede tohto svedka v júli 2010 mala spoločnosť

okolo 400 zamestnancov resp. 380 zamestnancov.

15. Ako svedok bol vypočutý aj Z. N., ktorý je konateľom spoločnosti Plynmont Humenné s.r.o., ktorá
má sídlo v areáli spoločnosti Chemes. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že zachytil určité informácie, v
tom zmysle, že spoločnosť Chemes by mala prepustiť nejakých zamestnancov a to v počte likvidačnom.

Vhľadom na to, že so spoločnosťou Chemes majú obchodné vzťahy a sídlia v areáli priemyselného
parku, chcel si tieto informácie overiť, preto zavolal konateľovi spoločnosti Chemes pánovi M., ktorý
mu informáciu o prepúšťaní zamestnancov vyvrátil. Po rozhovore s konateľom a vysvetlení si týchto
vecí sa na vzťahoch medzi ním a spoločnosťou Chemes nič nezmenilo, naďalej sú korektné. Tieto
informácie ohľadom zamestnancov sa svedok dopočul lokálnej televízie, z rozprávania ďalších ľudí, ale

keďže sa ho to priamo týkalo, tak chcel si tieto informácie overiť. Ďalej svedok uviedol, že prepustenie
všetkých zamestnancov zo spoločnosti Chemes by vplyv na ich podnikanie nemalo, ale samotný zánik
spoločnosti by určite činnosť spoločnosti ovplyvnil, pretože nejakú činnosť robili aj pre žalobcu a zánikom
tejto spoločnosti by určite pocítili stratu.

16. Svedok W.. T. Z. uviedol, že od apríla 2009 do októbra 2010 pracoval ako riaditeľ Úradu práce v
Humennom a od 1.1.2011 je zamestnancom mestského úradu ako vedúci odboru. Potvrdil, že žalovaná
si v roku 2010 na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadala nejaké informácie
ohľadom spoločnosti Chemes, avšak bližšie sa k tomuto nevie vyjadriť. So žalovanou sa stretávali z titulu
jeho funkcie aj so zamestnávateľmi, takže má vedomosť o tom, že žalobca niekedy v máji 2010 požiadal

úradopríspevoknaudržaniezamestnanostiresp.napreklenutieproblémovvsúvislostiskrízouabolmu
poskytnutý príspevok na 180 zamestnancov vo výške 40 000,- eur. K spoločnosti Chemes ďalej svedok
uviedol, že táto nahlásila v roku 2009 hromadné prepúšťanie týkajúce sa asi 100 zamestnancov, pričom
časť týchto zamestnancov bola určite prepustená. Svedok ďalej uviedol, že pri každom nahlásenom
hromadnom prepúšťaní dochádza k stretnutiu s kompetentnými zástupcami tých spoločností, takže aj

určite so spoločnosťou Chemes minimálne k jednému takémuto stretnutiu došlo, kde sa vlastne hľadajú
reálne možnosti na to, aby sa hromadnému prepúšťaniu predišlo. V tomto čase bola v Priemyselnom
parku v Humennom veľmi ťažká situácia, pretože ukončila svoju činnosť spoločnosť Chemlon a hľadali
sa všetky možnosti na zabezpečenie zamestnanosti spoločnosti Chemes a preto došlo minimálne k
jednému stretnutiu so zástupcami tejto spoločnosti. K jednému rokovaniu ohľadom priemyselného parku

došlo v septembri 2009, konkrétne 15.9.2009, kde sa stretli zástupcovi spoločnosti Chemlon, Chemes,
zástupcovia odborov, riaditeľ polície, riaditeľka sociálnej poisťovne, vedúci zamestnanci úradu práce,
ako aj poslankyňa pani O.. Ďalej uviedol, že úrad práce vykonáva pracovné stretnutia s podnikateľmi
podnikajúciminaúzemímesta,pravidelnéstretnutia2-krátaž3-krátdoroka,avšaknatomtojanuárovomstretnutí došlo k dohode, že úrad práce pripraví určité podklady na to, ako pomôcť zamestnávateľom,
ktorí podnikajú v priemyselnom parku so zamestnanosťou v súvislosti s prekonaním krízy. Žalovaná bola
na tieto stretnutia pozývaná z toho dôvodu, že bola poslankyňou národnej rady a od roku 2009 sa živo

zaujímala o činnosť v regióne rovnako aj o spoločnosť Chemlon, ktorá nakoniec aj tak zanikla, čiže v
podstatesaajonasnažilanájsťztitulusvojejfunkcienejakériešenia.Ďalejuviedolsvedok,žeminimálne
vjednomprípadedošlokprepusteniuvšetkýchzamestnancovuzamestnávateľazpriemyselnéhoparku,
kde ako jeden z dôvodov sa uvádzal aj vysoký nájom, vysoké ceny energie a išlo o spoločnosť Sozar,
ktorá sa zaoberala strojárskou výrobou.

17. Ďalej bola predložená zápisnica z pracovného stretnutia zo dňa 15.9.2009, z ktorej vyplýva, že bola
prítomná aj W.. O. ako poslankyňa Národnej rady SR. Taktiež bol predložený záznam z pracovného
stretnutia so zamestnávateľmi priemyselného parku Chemes na ÚPSVaR v Humennom, konaného dňa
15.1.2010.

18. Ako svedok bol vypočutý aj R.. V. O., ktorý uviedol, že od 1.3.2012 je zamestnancom žalobcu a do
1.3.2012 pracoval v Technických službách mesta Humenné ako zástupca riaditeľa až do času, keď na
miestoprimátorkyMestaHumennénastúpilažalovaná. Pojejnástupeajkeďnedošlokpísomnejzmene
pracovnej zmluvy bol zaradený na miesto majster údržby, pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo
dohodou z podnetu svedka. Okrem toho je aj poslancom mestského zastupiteľstva Mesta Humenné a

o problémoch spoločnosti Chemes nemal žiadnu vedomosť až do vystúpenia žalovanej na mestskom
zastupiteľstve dňa 23.6.2010, kedy hneď v úvode tohto zasadnutia požiadala o slovo žalovaná ako
poslankyňanárodnejrady.Zjejvystúpeniasadozvedel,žezpriemyselnéhoparkuspoločnostiodišlo350
ľudí, potom 500, že spoločnosť Chemes chce prepúšťať svojich zamestnancov a v podstate likvidovať
túto spoločnosť. Snažil sa zistiť, či sú tieto informácie pravdivé alebo nie, pretože bezprostredne po

zverejnení záberov z mestského zastupiteľstva na Humenskej televízii, sa ho viacero ľudí pýtalo na to,
či je pravda, že spoločnosť Chemes bude prepúšťať svojich zamestnancov. Takže sa pýtal najprv pána
L., ktorý bol v minulosti generálnym riaditeľom spoločnosti, ktorý uviedol, že sa to nezakladá na pravde
a potom kontaktoval pána H., ktorého pozná viac ako 20 rokov a ktorý mu tak isto uviedol, že nejde o
pravdivé informácie. Svedok uviedol, že takéto vystúpenie žalovanej na mestskom zastupiteľstve mohlo

zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti Chemes, pretože táto patrí k významným zamestnávateľom v
regióne Humenné. Na vystúpenie žalovanej boli aj určité reakcie poslancov, ale v podstate išlo o reakcie
také, že poslanci boli vystúpením žalovanej prekvapení, veľmi neverili tomu, čo vo svojom vystúpení
uviedla. Ďalej uviedol svedok, že neeviduje žiaden škandál, alebo žiadnu nepriaznivú udalosť, alebo
negatívnu vec v súvislosti so spoločnosťou Chemes a podľa jeho úsudku je spoločnosť Chemes na

verejnosti vnímaná pozitívne.

19. Svedok R.. V. Z. uviedol, že je poslancom mestského zastupiteľstva. Uvádza, že bol v roku
2010 poslancom mestského zastupiteľstva a pracuje v Nemocnici Andreja Leňa v Humennom. Na
predmetnom zasadnutí mestského zastupiteľstva bol prítomný. Zamestnancom spoločnosti Chemes

bol do 31.12.2009. Keďže na tomto mestskom zastupiteľstve odzneli nejaké čísla týkajúce sa počtu
zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že pracoval v tejto spoločnosti hneď vedel, že v žiadnom
prípade nemala 470 zamestnancov. Skutočnosti, ktoré odzneli z úst žalovanej si overoval u pána
H. s tým, že tak isto mu bolo povedané, že spoločnosť Chemes toľko zamestnancov ani nemá a
určite k žiadnemu prepúšťaniu nedôjde. S ním bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti Chemes

z organizačných dôvodov. Podľa jeho názoru bolo vystúpenie žalovanej reakciou na skutočnosť, že v
máji 2010 poslanci mestského zastupiteľstva neschválili tzv. projekt Hnedého parku kvôli poslancom
z hnutia Smer a HZDS a toto vystúpenie žalovanej malo byť akousi obhajobou ich rozhodnutia s
tým, že spoločnosť, ktorá plánuje prepúšťať svojich zamestnancov by nebola schopná vytvoriť takýto
projekt, pretože neschválenie tohto projektu sa stretlo na verejnosti s veľkým nesúhlasom. Takže jej

vystúpenie smerovalo k tomu, že spoločnosť Chemes nie je spôsobilá zrealizovať tento projekt, pretože
sa chystá prepúšťať zamestnancov. Cieľom projektu Hnedého priemyselného parku bolo využitie plôch
navybudovanienovýchpriemyselnýchhálvrozmedzíasi24000m2stým,žesapočítaloajsvyužívaním
doterajších priestorov. Tento projekt malo realizovať, okrem iných, aj Mesto Humenné, ktoré malo žiadať
o finančný príspevok ministerstva hospodárstva s tým, že podmienkou pre poskytnutie tohto príspevku

bolo to, aby žiadateľ bol vlastníkom pozemkov, z toho dôvodu po dohode so spoločnosťou Chemes malo
mesto odkúpiť pozemky a staré výrobné haly, takže v tom vlastne spočívala spolupráca medzi mestom
a spoločnosťou Chemes. Svojím vystúpením žalovaná podľa svedka chcela dokázať nedôveryhodnosť
jednéhozpartnerovtohtoprojektu,pričomspoluprácamedziMestomHumennéaspoločnosťouChemesjedlhodobodobrá,súspoločníkmiHumenskejenergetickejspoločnosti,takžeideodlhodobúspoluprácu
v minulosti aj v súčasnosti.

20. Ako svedok bol vypočutý aj W.. O. N., ktorý uviedol, že konkrétne vystúpenie žalovanej na
mestskom zastupiteľstve si veľmi dobre pamätá, pretože mestské zastupiteľstvo v tom čase viedol,
keďže bol primátorom Mesta Humenné. Podľa jeho vyjadrenia vystúpenie žalovanej na tomto mestskom
zastupiteľstve bolo reakciou na skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo schválilo výstavbu priemyselného
parku v spoločnosti Chemes, pričom poslanci Smeru hlasovali proti, preto žalovaná orientovala svoje

vystúpenie tým smerom, že zamestnanosť je možné riešiť aj iným spôsobom. Vzhľadom na to, že
žalovaná bola aj poslankyňou národnej rady v tom čase, tak poslanec národnej rady môže požiadať
o vystúpenie na mestskom zastupiteľstve aj mimo schváleného programu, čo sa stalo aj v tomto
prípade kedy požiadala o slovo a následne nasledovalo jej vystúpenie. Na jej vystúpenie reagoval aj
v tom zmysle, že mohlo ísť aj o šírenie poplašnej správy, čo by mohol riešiť aj prokurátor prítomný na
zasadnutí tohto mestského zastupiteľstva. Keďže si všetky skutočnosti overuje, tak aj v tomto prípade

oslovil zástupcov Chemesu, konkrétne finančného riaditeľa spoločnosti Chemes pána H. a jeho sa
opýtal, čo je pravda na tom, že majú prepustiť 470 zamestnancov, na čo mu bolo povedané, že táto
spoločnosť toľko zamestnancov ani nemá a v tom čase tam pracovalo do 350 ľudí a tak isto uviedol, že
táto informácia je nepravdivá, pretože spoločnosť ani neuvažovala ani neuvažuje o prepúšťaní týchto
zamestnancov. Zo svojho pohľadu to vnímal ako šírenie nepravdivej informácie, ktorá mohla mať dopad

hlavne na zamestnancov tejto spoločnosti ako aj negatívny dopad v tom zmysle, že sa šírila informácia
o vysokých nákladoch za energie, o odchode spoločnosti Titex, o tom, že firma má zlý manažment a
vlastne, že firma smeruje ku krachu. Čiže akákoľvek informácia mohla poškodiť dobré meno spoločnosti
Chemes v očiach obchodného partnera s ktorým mala táto spoločnosť obchodné vzťahy. Na vystúpenie
žalovanej bezprostredne reagovali aj iní poslanci, ako pán N., pán K. ale aj ďalší a vyjadrovali sa v

tom zmysle, že svojím vystúpením sa snaží zahladiť to, že Smer nehlasoval za priemyselný park a
podľa ich názoru v podstate išlo o predvolebnú kampaň, pretože to bolo tesne pred voľbami. Tak isto
tu bola situácia so spoločnosťou Chemlon, ktorá skončila svoju činnosť a 130 ľudí ostalo bez práce a
ktorým žalovaná nejakým spôsobom prisľúbila vyriešenie ich situácie. Tak isto sa nezhodli v náhľade
na riešenie otázky nezamestnanosti, na riešenie nezamestnanosti v meste Humenné, kedy svedok mal

perspektívu dlhodobejšieho riešenia tejto otázky vybudovaním priemyselného parku a chcel vytvoriť
trvalé pracovné miesta, čo sa nezhodovalo s názorom žalovanej. Z výpovede svedka vyplýva, že bol
12 rokov primátorom Mesta Humenné a od začiatku spolupracoval s touto spoločnosťou bez ohľadu na
to, kto bol riaditeľom tejto spoločnosti. Tak isto spolupracoval aj s ostatnými firmami, ktoré sú na území
mesta Humenné a snažil sa vytvoriť prijateľné podmienky pre podnikanie na území mesta Humenné.

Ktorýkoľvek z riaditeľov, ktorý bol na poste riaditeľa tejto spoločnosti vždycky mal záujem na dobrom
mene tejto spoločnosti a tak isto ani on ako primátor s touto spoločnosťou nikdy nemal žiadne problémy.
Ďalej uviedol, že nebýva zvykom, aby sa verejný činiteľ vyjadroval k pomerom súkromnej spoločnosti. Je
však možné požiadať príslušný orgán o prešetrenie určitej otázky a potom to prerokovať na mestskom
zastupiteľstve. Poslanec mestského zastupiteľstva nie je verejným činiteľom, iba primátor mesta a z toho

dôvodu zvyknú poslanci riešiť na mestskom zastupiteľstve aj otázky týkajúce sa súkromných firiem. V
tomto prípade však išlo o osobitný prípad, kedy o udelenie slova požiadala žalovaná hneď po schválení
programu, pričom sa riešili úplne iné otázky než boli uvedené v programe.

21. Na pojednávaní dňa 4.6.2013 žalovaná objasnila, že na mestskom zastupiteľstve dňa 28.4.2010 sa

vyjadrovala k bodu 2, kde bola zmluva medzi Mestom Humenné a spoločnosťou Chemes a.s., pretože
šlo o prerokovanie žiadosti o partnerstve medzi týmito dvoma spoločnosťami s cieľom vybudovania
priemyselného parku, kde vlastne Mesto Humenné malo vykúpiť súkromné pozemky a hodnota celého
projektu mala byť vo výške 6 315 000,- eur, pričom ona od začiatku bola proti vybudovaniu takéhoto
priemyselného parku, pretože už v tom čase bolo známe, že tieto priemyselné parky väčšinou nemajú

svoje opodstatnenie o čom svedčí aj prázdny priemyselný park vo Vranove nad Topľou. Teda vystúpila
s tým, že na jednej strane žiada spoločnosť Chemes investície a na druhej strane má zamestnancov na
60 % a v danom projekte by malo vzniknúť 120 novovzniknutých miest. Mesto sa malo na tomto projekte
podieľať 5 % ako spolufinancovanie. Na ďalšom zastupiteľstve sa malo pokračovať v tejto diskusii,
pretože táto otázka sa vlastne prejednávala na oboch mestských zastupiteľstvách. Na nasledujúce

mestské zastupiteľstvo dňa 22.9.2010 pozval primátor mesta aj zástupcu spoločnosti Chemes a tak
isto aj zástupcu nemocnice, pretože niektoré otázky sa týkali aj jeho, pričom Chemes sa nedostavil
o čom svedčí aj prezenčná listina zo dňa 22.09.2010. Žalovaná ďalej uviedla, že sa aj v súčasnosti
zaujíma o politiku zamestnanosti, preto je členkou rady zamestnanosti, z toho dôvodu sa zúčastňujeaj zasadnutí na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, komunikuje aj zo zamestnancami a snaží sa
nejakým spôsobom o zamestnanosť v tejto spoločnosti zaujímať, napríklad teraz sa v problémoch
nachádza spoločnosť Twista a aj o nich sa vlastne zaujíma. Ďalej žalovaná uviedla, že informácie, ktoré

predniesla na mestskom zastupiteľstve získala z úradu práce, kde bola na zasadnutí dňa 15.01.2010,
pričom čísla boli v tom čase len orientačné, pretože dochádzalo k sťažnostiam niektorých spoločností
ohľadom zdražovania energií v priemyselnom parku Chemes, čo sa vlastne v súčasnosti aj potvrdilo,
pretože niektoré spoločnosti z tohto priemyselného parku odišli. Tiež je uvedené v zápisnici zo dňa
15.01.2010, že spoločnosť SOZAR nahlásila hromadné prepúšťanie a ako dôvod uviedla zvyšovanie

energií. Ďalej žalovaná uviedla, že hneď po svojom vystúpení žiadala, aby zástupcovia spoločnosti
Chemes sa vyjadrili k číslam a k jej vystúpeniu na tomto mestskom zastupiteľstve, pričom na ďalšie
mestské zastupiteľstvo boli riadne pozvaní, ale nezúčastnili sa ho. Následne na to, pokiaľ má žalovaná
vedomosť usporiadala spoločnosť Chemes tlačovú konferenciu, voči údajom na tejto tlačovej konferencii
neprotestovala, pretože údaje o počte zamestnancov sa môžu líšiť, pretože dochádza k prepúšťaniu po
10, 15 zamestnancov a tieto počty sa môžu z týždňa na týždeň líšiť.

22. Okresný súd Humenné rozhodol vo veci rozsudkom č. 5C 183/2010 zo dňa 25.6.2013 tak, že návrh
navrhovateľa zamietol. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 17C o 163/2013 zo dňa 22.10.2013
bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvého
stupňa. Podľa názoru krajského súdu uvedeného v tomto uznesení je rozhodnutie súdu prvého stupňa

nepreskúmateľné a nie je náležitým spôsobom odôvodnené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa musí
stručne a jasne obsahovať uvedenie toho čoho sa navrhovateľ domáha z akých dôvodov a vyjadrenie
protistrany, ktoré musí byť stručné, výstižné, jasné a formulované súdom. Súd musí zhrnúť do vyjadrenia
protistrany základné tvrdenia z procesnej obrany odporcu, musí uviesť skutočnosti, ktoré zistil, ktoré
považuje za preukázané a ktoré nie a musí formulovať skutkový základ sporu, ktorý je dôležitý pre ďalšie

právne posúdenie veci. Prvostupňový súd následne hodnotí dôkazy, musí uviesť z ktorých dôkazov
vykázal, ktoré dôkazy nevykonal a prečo, ktoré vykonané dôkazy nebral do úvahy a prečo a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Až potom môže súd vec správne posúdiť. Úlohou súdu prvého
stupňa teda bude v ďalšom konaní odstrániť uvedené pochybenia, náležitým spôsobom zistiť skutkový
stav, vyporiadať sa s námietkami účastníkov konania a najmä mať jednoznačne stanovené, či prejav

žalovanejmalcharakterhodnotiacehoúsudku,aleboskutkovéhotvrdenia,čiaakýmspôsobomjemožné
hodnotiť prejav žalovanej v súvislosti s vykonávaním jej verejnej funkcie a v akom postavení tento prejav
predniesla, vyhodnotiť kolíziu dvoch práv, právo žalobcu vyplývajúceho z § 19 písm. b) Obč. zák. a právo
žalovanej na prezentovanie informácií a na slobodu prejavu a až tak pokiaľ súd prvého stupňa všetky
tieto okolnosti vyhodnotí bude môcť zákonným spôsobom rozhodnúť.

23. Na pojednávaní dňa 18.3.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré boli
uvedené v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa a navrhuje, aby súd v súlade s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove vo veci v celom rozsahu rozhodol a žalobe vyhovel. Právny zástupca
žalovanej uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za skutkovo a právne správne a uviedol,

že v priebehu celého konania neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, na základe ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že to čo uviedla žalovná je nepravdivé, resp. žeby jej tvrdenia mohli
zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa.

24. Okresný súd Humenné vo veci opätovne rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné č.5C

183/2010 zo dňa 8.4.2014 a žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením č. 17 Co
113/2014 zo dňa 13.1.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
opätovné rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je z rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmé,
ktorý výrok uplatňovaný žalobcom prvostupňový súd preskúmaval, súd nevyhodnotil, i v prípade ak
všetky výroky súd považuje za hodnotiace úsudky, sa tieto úsudky zakladali na pravdivých informáciách.

Taktiež je rozhodnutie nepreskúmateľné aj v časti, aké konkrétne informácie zverejnil žalobca na
tlačovej konferencii. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa odstrániť procesné nedostatky a to riadne
poučenie účastníkov konania. Prvostupňový súd sa má zaoberať konkrétnymi výrokmi uplatňovanými
navrhovateľom a zistiť, či skutočne každý jeden výrok, ktorý označil žalobca má charakter nepravdivého
tvrdenia, resp. či ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalovanej pred mestským zastupiteľstvom.

Pokiaľ prvostupňový súd zistí, že v prvých piatich výrokoch ide o skutkové tvrdenia, v takom prípade
vo vzťahu ku každému jednotlivému výroku zistí, či tieto tvrdenia boli pravdivé, v akom rozsahu boli
nepravdivé resp. skresľujúce skutočnosti a či došlo na základe takto skreslených informácií k zásahu
do práva navrhovateľa na dobrú povesť, resp. na jej hospodárske postavenie na trhu. Vo vzťahu khodnotiacemu úsudku, ktorý môže vyjadrovať subjektívny názor žalovanej je potrebné zistiť, na základe
akých informácií dôvodila tieto tvrdenia, čo bolo primárnym cieľom poskytnutia týchto informácii, či sa
tieto informácie v celom rozsahu zakladajú na pravdivých základoch ako celku alebo len v určitej časti.

Súd vyhodnotí aj kolíziu slobody prejavu, ktorú využila žalovaná a právo navrhovateľa na ochranu dobrej
povesti.

25. Na pojednávaní dňa 16.2.2016 súd poučil žalovanú ako účastníčku konania, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že na svojich doterajších vyjadreniach nechce nič meniť a tieto výpovede sú pravdivé.

Ďalej uviedla, že nebolo preukázané, že by po jej výrokoch došlo k nejakému masívnemu odchodu
podnikateľov z priemyselného parku. Pokiaľ niekto odišiel bolo to najmä z finančných dôvodov a odišla
iba jedna firma, pričom osobne so sociálnou poisťovňou riešila konkurz tejto spoločnosti. Taktiež nebolo
preukázané, že by týmito výrokmi bolo zabránené investíciám p. W., ktoré prezentoval na tlačovej
konferencii a ktoré sa doposiaľ neuskutočnili. Jednou z investícií bol paroplynový cyklus, ktorý sa
doteraz nerealizoval. K otázke, odkiaľ čerpala žalovaná informácie o tom, že spoločnosť Chemes žiadala

príspevok na 470 zamestnancov, žalovaná uviedla, že je členkou komisie pre zamestnanosť v našom
okrese. K otázke právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uviedla hypotézu pri výroku, že
chce Chemes 470 ľudí prepustiť, ak štát nezaplatí 60% na dva mesiace. Žalovaná ďalej uviedla, že
vyzvala spoločnosť Chemes, rovnako ako nemocnicu, aby prišli na mestské zastupiteľstvo ozrejmiť, či
ide o pravdivé alebo nepravdivé informácie. Spoločnosť Chemes sa nikdy na mestskom zastupiteľstve

nevyjadrila. Žalovaná ďalej uviedla, že celá situácia vznikla z toho, že na mestskom zastupiteľstve
ako jeden z programov bola predložená aj otázka výstavby priemyselného parku, kde mesto malo
investovať sumu asi 15 000 000 korún na výstavbu na súkromných pozemkoch. Uvádzalo sa aj, že
bude zamestnaných 100 ľudí. Žalovaná sa vyjadrovala k celkovej situácii, kde považovala za nelogické,
aby firma žiadala ďalšie peniaze od štátu, keď chce zamestnávať pracovníkov na 60%. V tomto

priemyselnom parku došlo tesne predtým k prepustenie 300 zamestnancov v spoločnosti Chemlon. Aj
situáciu týchto pracovníkov chcela riešiť. Dokonca spoločnosť Chemlon dlhovala spoločnosti Chemes
nejaké peniaze.

26.Napojednávanídňa18.10.2016bolvypočutýkonateľžalobcu.Od1.7.2017nadobudolúčinnosťnový

civilný sporové poriadok, ktorý už neobsahuje ustanovenia o poučení strany sporu pri jeho výsluchu.
Súd napriek tomu poučil konateľa žalobcu ako účastníka konania podľa predchádzajúcich ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, pričom konateľ žalobcu uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich
výpovediach a nechce na nich nič meniť.

27. Vo svojej záverečnej reči zást. žalobcu uviedol na poslednom pojednávaní, že v tomto spore
sa žalobca domáha práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do svojej dobrej povesti na
tom skutkovom základe, že zo strany žalovanej došlo na mestskom zastupiteľstve k uverejneniu
nepravdivých informácii, resp. k zverejneniu neprimeraných hodnotiacich úsudkov. Zo súdnej praxe
vyplýva, že nie potrebné dokazovať, či skutočne bola dobrá povesť poškodená, ale stačí samotná

objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti. Keďže žalovaná je ako politik osobou verejného
záujmu, jej vyjadrenia sú vnímané dôslednejšie ako vyjadrenia bežného občana. Vyjadrenia žalovanej
boli nepravdivé a neprimerané, pričom intenzita zásahu bola znásobená ich verejným prednesom
na pôde mestského zastupiteľstva, ktoré bolo následne odvysielané v humenskej televízii a šírené
v printových médiach. Žalobca je väčšou súkromnou spoločnosťou, ktorá má vzťahy s obchodnými

partnermi, bankami, zamestnancami a inými osobami, pričom tieto vzťahy môžu byť neoprávneným
zásahom na osobu žalobcu narušené a ohrozené. Intenzita zásahu do dobrej povesti je zvýraznená aj
tým, že si žalovaná nijakým spôsobom neoverila pravdivosť svojich tvrdení. Pred zverejnením informácií
nepožiadala žalobcu o stanovisko. Nepravdivé údaje o prepúšťaní zamestnancov žalobcu podľa názoru
žalovaného môžu evokovať nepriaznivú hospodársku situáciu žalobcu a následne vplývať na mienku

a vzťahu žalobcu s tretími osobami.

28. Zást. žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
Žalobca opätovne nevysvetlil, ktorý zo žalovaných výrokov vníma ako skutkové tvrdenia a ktoré ako
hodnotiaci úsudok. Ako už opakovane uviedol, považuje výroky za hodnotiace úsudky a teda nie je

možné hodnotiť ich pravdivostnú hodnotu. Ak sú to niektoré faktické údaje, tak sú to informácie, ktoré
sa zakladajú na pravde. Vo výroku „ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes môže porušovať zákon,
tak nahlásil, že chce 470 ľudí prepustiť, ak štát zaplatí 60% na dva mesiace“, zást. žalovanej nevidí
žiadnu objektívnu spôsobilosť tohto výroku vyvolať nejakú škodu. Sám žalobca v konaní prezentoval,že ma zníženú výrobu a že pracoval na 60%. Podstatou tohto konania je to, že výroky sú hodnotiacimi
úsudkami, v rámci ktorých nie je možné hodnotiť pravdivostnú hodnotu. Žalobca vystúpil aj v médiách
bezprostrednepotomatietoinformácie,čiužvysvetľovalalebodementovalatoviedloktomu,žeajkeby

boli výroky nepravdivé, čo v tomto prípade nie je, tak by neboli spôsobilé privodiť akúkoľvek objektívnu
ujmu ani hrozbu tejto ujmy. Podľa názoru zást. žalobcu z prednesu zást. žalovaného nie je podstata,
teda to v čom mohol takýto výrok, ktorý sa týka len zamestnanosti, ohroziť alebo akýmkoľvek spôsobom
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

29. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby
sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav.
Možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek
2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

30. Podľa článku 26 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú

zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom tlačou, obrazom, alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideí a informácie bez ohľadu na hranice
štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa
môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

31. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Žalobca sa svojím návrhom domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur a tak isto žiadal,

aby súd zaviazal žalovanú uverejniť v periodiku Humenský korzár v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku ospravedlnenie „W.. V. O. ako verejne činná osoba sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti
Chemes a.s. Humenné za to, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa
konalo dňa 23.6.2010 uviedla na adresu tejto spoločnosti nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerane
hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene

zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s.“ a zároveň žiadal, aby súd uložil
žalovanej predniesť na najbližšom rokovaní mestského zastupiteľstva tak isto ospravedlnenie v znení:
„Ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes a.s. za to, že na rokovaní mestského zastupiteľstva
Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 som uviedla na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia
a nepravdivo hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti“, ktorými

neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné.

33. Žalobca poukazuje v tejto žalobe na vyjadrenie odporkyne, ktorá prezentovala na mestskom
zastupiteľstve Mesta Humenné dňa 23.6.2010, kde uviedla:
- žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2

mesiace v režime na 65 %, pričom ide o nepravdivé tvrdenie,
- o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu, taktiež nepravdivé tvrdenie,
- u všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede, je tak isto nepravdivé tvrdenie,
- žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok,
o ktorý žalobca žiada je tak isto taktiež nepravdivé tvrdenie,

- žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov je taktiež nepravdivé tvrdenie,
- podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú
vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci aby Müller sa odsťahoval do Parku
Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie,
keďže išla dole elektrina. Viem že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú

ideálne na príjem investorov. Tak isto ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalovanej.
Tieto nepravdivé hodnotenia podľa tvrdenia žalobcu vyvolali a sú spôsobilé vyvolať v adresátoch
verejnosti a obchodných partneroch navrhovateľa dojem, že u žalobcu hrozí prepustenie všetkých
zamestnancov, z čoho vyplýva, že žalobca má značné existenčné problémy.

34. Na druhej strane žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že navrhuje žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, pretože žiadnym konaním žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby a žiaden z výrokov, ktoré boli prednesené na tomto mestskom
zastupiteľstve, nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Ani v žalobe, aniv priebehu konania nebolo presne objasnené ako konkrétne došlo k zásahu do dobrej povesti
navrhovateľa, na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom vlastne výroky, ktoré
predniesla odporkyňa mohli zasiahnuť do tejto dobrej povesti žalobcu. Výroky prednesené žalovanou

boli v rovine hypotéz s použitím slov „ak je“, „a podobne“, pričom žalovaná v rámci svojej činnosti
a ako občan tohto štátu má právo na slobodu prejavu, ktoré jej prináleží nielen ako verejne činnej
osobe, ale aj ako občanovi. Takže žalovaná neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť a tak isto nebolo
jednoznačne preukázané, že tvrdenia, ktoré uviedla v svojom príspevku sú vyslovene nepravdivé.
Žalovaná prostredníctvo svojho právneho zástupcu uviedla, že išlo o hodnotiace úsudky, v rámci ktorých

nie je možné hodnotiť ich pravdivostnú hodnotu. Čo sa týka počtov zamestnancov tak uvádzala žalovaná
iba to, čo sa dozvedela, pri svojej činnosti ako poslankyňa Mesta Humenné. Okrem toho čo už žalobca
neuvádza, žalovaná žiadala, aby spoločnosť Chemes bola prizvaná na najbližšie zasadnutie mestského
zastupiteľstva a aby mohla sa v podstate k týmto otázkam týkajúcich sa zamestnanosti vyjadriť. Takéto
otázky ohľadom prepúšťania pracovníkov sa týkali aj nemocnice, ktorá však na najbližšom mestskom
zastupiteľstve situáciu vysvetlila. Ďalej žalovaná objasnila, že informácie týkajúce sa spoločnosti

Chemes získala z pracovných porád na úrade práce, ktorých sa z pozície svojho postavenia zúčastňuje.
Išlo o porady s podnikateľmi z priemyselného parku.
35. S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia § 11 a § 19 b) Obč. zákonníka a na
ustanovenia čl. 26 ods. 1,2 a článku 46 ods. 1 Ústav SR je jasné, že v danom prípade dochádza
k stretu politického práva verejne činnej fyzickej osoby na slobodu prejavu zaručené Ústavou SR s

občianskym právom právnickej osoby na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti. Obe
práva sú v tomto prípade nespochybniteľné. Otázkou však ostáva, ktoré právo má byť v tomto prípade
uprednostnené.

36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná na zasadnutí mestského

zastupiteľstva Mesta Humenné dňa 23.6.2010 okrem iného uviedla: „V priemyselnom parku Chemes
boloprepustených350ľudí,následne500sfirmami,ktorébolinaviazanéatýchtoľudí,akniektoseriózne
chce zamestnávať, sú tam voľné haly, do týchto hál môže prijať nových ľudí. Dokonca štát na to dáva
finančné prostriedky. Poslednú vec chcem povedať, ale určite to možno aj viete, Chemes požiadal, ako
chce podnikateľ zamestnať ďalších 130 ľudí, kde mala byť jeho nová firma, bez akýchkoľvek dotácií len

za to, že postavíme novú plochu, keď dnes požiadal 470 ľudí na 65 %, aby úrad práce zaplatil finančné
prostriedky na 2 mesiace Chemes pre všetkých zamestnancov. že tam hrozí riziko výpovede. čiže ak je
to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže porušovať zákon, tak nahlásil, že 470 ľudí chce prepustiť,
ak štát nezaplatí 60 % za dva mesiace a štát to zaplatí“. Ďalej odporkyňa uviedla: „Sú také návrhy,
ktoré by sme chceli podať, veríme, že to čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal

Chemes na 60 %, možno to nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je optimistická situácia,
budem veľmi rada ak v októbri prídu aj Chemes aj Nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách
deje.“ O skutočnosti, že takéto výroky predniesla žalovaná na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa
23. júna 2010 svedčí zápisnica z tohto mestského zastupiteľstva a skutočnosť, že žalovaná predniesla
takéto výroky nebola žiadnou zo strán spochybnená a preto má súd túto skutočnosť za preukázanú.

37. Taktiež mal súd za preukázané, že dňa 1.7.2010 bola v Humenskej televízii odvysielaná tlačová
konferencia R.. V. W., vtedajšieho majiteľa a prezidenta spoločnosti Chemes a.s. Humenné o čom
svedčí aj písomný záznam z tejto tlačovej konferencie a ktorý na tejto tlačovej konferencii uviedol, že
Chemes je vážená spoločnosť, je pilierom mesta, kde vďaka nej a v rôznych firmách pracuje cez 3000

zamestnancov. Čo sa týka informácie o prepustení 470 zamestnancov uviedol, že historicky ani nevie
povedať, kedy spoločnosť mala takýto počet zamestnancov. Počet zamestnancov bol 353 a polovica
186 zamestnancov v letných mesiacoch pracuje na 60 %, resp. niektorí si čerpajú letnú dovolenku
a to z toho dôvodu, že skončila vykurovacia sezóna a niektoré spoločnosti v tejto firme ohlásili letnú
odstávku. Ďalej uviedol, že spoločnosť Chemes je súkromnou spoločnosťou a dianie v tejto spoločnosti

nie je vecou verejnou a preto nie je obvyklé, aby dianie v súkromnej spoločnosti akýmkoľvek spôsobom
niekto komentoval alebo kritizoval. Touto tlačovou konferenciou potvrdil R.. W. skutočnosti týkajúce sa
informácie,ženiektoríjehozamestnancipracujúna60%vdôsledkuskončeniavykurovacejsezóny.Tieto
informácie zo strany R.. V. W. potvrdili, že žalovaná vo svojom prednese na mestskom zastupiteľstve
vychádzala z pravdivých skutočností a tieto informácie si nevymyslela. Z tlačovej konferencie bolo

doručené súdu aj CD, súd však nevykonal dôkaz pozretím si tohto CD z dôvodu, že v spisovom
materiáli sa nachádza slovný prepis tlačovej konferencie a vykonanie takého dôkazu súd považoval za
nadbytočné.38. Svedeckou výpoveďou bývalého riaditeľa v tom čase riaditeľa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v
HumennomW..T.Z. malsúdzapreukázané,žežalovanásivroku2010nazákladezákonaoslobodnom
prístupe k informáciám vyžiadala informácie ohľadom spoločnosti Chemes. Tento svedok potvrdil aj

skutočnosť, ktorá bola doložená aj listinnými dôkazmi, že Chemes požiadal úrad o poskytnutie príspevku
na udržanie zamestnanosti na 180 zamestnancov a tento príspevok bol tejto spoločnosti poskytnutý.
V období, ktoré predchádzalo poskytnutiu tohto príspevku dochádzalo k viacerým rokovaniam so
spoločnosťami v priemyselnom parku, pretože v tom čase ukončila činnosť spoločnosť Chemlon, potom
prepustil Chemes časť zamestnancov koncom roka 2009. Na týchto stretnutiach sa zúčastňovala aj

žalovaná. Bola pozývaná na tieto stretnutia z dôvodu, že je poslankyňou Národnej rady Slovenskej
republiky a od roku 2009 sa živo zaujímala o dianie v regióne, ako aj o spoločnosť Chemlon.

39. Svedkovia R.. M. L., R.. O.U. W., R.. V. O. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že výroky
žalovanej prednesené na takom fóre ako je Mestské zastupiteľstvo mohli zasiahnuť do dobrej povesti
žalobcu, pretože táto spoločnosť patrí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Podľa svedka R..

V. Z. chcela žalovaná svojim vystúpením dokázať nedôveryhodnosť jedného z partnerov projektu tzv.
hnedého priemyselného parku a podľa svedka W.. O. N. by mohlo ísť aj o šírenie poplašnej správy
a aj podľa neho takéto informácie mohli poškodiť dobré meno spoločnosti. Ani jeden zo svedkov však
neuviedol žiadne konkrétne fakty na základe ktorých by bolo možné povedať, že výroky prednesené
odporkyňou poškodili, alebo boli spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu.

40. Žalovaná sa bránila tým, že jej výrokmi na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 nedošlo a
ani nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, pretože žiadne zo
skutkových tvrdení ani žiaden z hodnotiacich úsudkov, ktoré odzneli v rámci vystúpenia odporkyne na
zasadnutí mestského zastupiteľstva nie sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti tejto právnickej osoby.

41. Žalobca zase prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na mestskom zastupiteľstve
odzneli nepravdivé informácie v prvom rade v tom, že tvrdenie, že spoločnosť Chemes má 470
zamestnancov sa nezakladá na pravde, pretože v tom čase mala spoločnosť iba 350 zamestnancov. Tak
isto je pravdivé tvrdenie, že spoločnosť Chemes ohlásila, že 165 zamestnancov prejde na 3 mesiace na

mzdu vo výške 65 % na čo bol jej poskytnutý z úradu práce príspevok vo výške 25 000 eur. Informácie,
ktoré odzneli zo strany žalovanej mali za následok vlastne to, že partneri, ktorí podnikajú v priemyselnom
parku mesta Humenné sa začali zaujímať, či sú tieto informácie pravdivé. Tak isto sa tieto spoločnosti
zaujímali o to, či prídu o prácu alebo či spoločnosť Chemes končí svoju činnosť a keďže spoločnosť
dodáva cez Humenskú energetickú spoločnosť aj teplo do mesta Humenné, tak sa rôzne spoločnosti

informovali, či nedôjde k odstávke tepla, alebo či to nejakým spôsobom neohrozí vykurovaciu sezónu.

42. Úlohou súdu bolo úsudkom posúdiť, či výroky prednesené žalovanou majú charakter skutkových
tvrdení, alebo hodnotiaceho úsudku.
Samotné skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, teda o objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná

pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej
informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje
skutočnosť, či nie je natoľko intímny, žeby odporoval právo na ochranu súkromnej či ľudskej dôstojnosti.
Z pohľadu pravdivosti skutkových tvrdení, nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je
postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola

podstatná časť tvrdenia.
Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý
k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to
na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať. Je
však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je

primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Je potrebné rozlišovať medzi
kritikou prípustnou a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na
česť. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná, zodpovedajúca čo do
obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností

(podkladov). Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností
logicky odôvodniť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne
skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta znamená, že nevybočuje z medzí nutných
k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného cieľa.Povinnosťou súdov v takých prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade
z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu
s právom na ochranu osobnosti, treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho

prípadu jednému z týchto práv nebola ani odôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V
konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného
práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so
zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah
bezprostrednesúviselsporušenímchránenéhozákladnéhoprávat.j.abytuexistovalapríčinnásúvislosť

medzi ním, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento
zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať.

43. Výroky žalovanej je možné rozdeliť na dve časti. Výroky:
- žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2

mesiace v režime na 65 %,
- o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu,
- u všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,
- žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok,
o ktorý žalobca žiada ,

- žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov
sa týkajú otázky zamestnanosti, počtu zamestnancov, poskytnuté príspevku. Žalovaná svoj výrok
predniesla ako poslankyňa mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva
pri prerokovaní riadne schváleného programu, pričom presné znenie skutočnosti, ktoré žalovaná
predniesla sú uvedené v zápisnici z tohto mestského zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale išlo

o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá
toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena ak uvedie
nepravdivé informácie. Išlo o vyjadrenie žalovanej v rámci plnenia úloh a plnenia poslankyne na čo
mala plné právo a aj povinnosť ako členka rôznych inštitúcií a výborov. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaná získala informácie týkajúce sa poskytnutého príspevku priamo z úradu práce,

taktiež vyplýva, že žalovaná sa aktívne zaujímala o otázku zamestnanosti v okrese Humenné svojou
prácou v komisiách na úrade práce. Z týchto skutočností súd vyvodil záver, že žalovaná ako verejne
činná osoba ako poslankyňa mestského zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie svojho názoru, ako
aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Na druhej strane však
bola povinná si fakty overiť a v prípade používania štatistických údajov si tieto údaje overiť alebo

pokiaľ nepoznala presné údaje, mala použiť výraz označujúci približný počet zamestnancov. Použila
presnú cifru bez overenia jej opodstatnenosti, pričom rozdiel medzi počtom zamestnancov navrhovateľa
ohrozených prepúšťaním a odporkyňou zverejneným počtom je značný. Tento výrok odporkyne môže
byť považovaný za nepresnosť, ktorý môže byť pochopený ako bulvárna správa s negatívnym dopadom
na dobré meno žalobcu, alebo údaj burcujúci členov mestského zastupiteľstva k riešeniu problémov

zamestnanosti. Keďže žalovaná tento výrok predniesla na zasadnutí orgánu mesta, ktorého bola
členkou,súdpovažujetentovýrokzaprednesenýscieľomriešeniaproblematikyzamestnanostivmeste,
zvlášť keď sa jej vstúpenie netýkalo iba žalobcu aj ďalšieho subjektu na území mesta Humenné a to
Nemocnice Humenné. Výroky uvedené v tomto odseku súd považuje za hodnotiaci úsudok žalovanej
ako poslankyne mestského zastupiteľstva na zasadnutí mestského zastupiteľstva smerujúcu do radov

členov mestského zastupiteľstva vo veci zamestnanosti v meste, používania prostriedkov štátu pri
riešení zamestnanosti a úkonov žalobcu spojených s riešením zamestnanosti u žalobcu. Výrok uvedený
v tomto odseku súd hodnotil v dvoch častiach a to v časti opodstatnenosti, kde zistil, že žalovaná
výrok predniesla v súvislosti s plnením úloh poslanca na základe ňou zistených skutočností, konkrétne,
že má dôjsť k znižovaniu počtu zamestnancov, poskytnutia príspevku vo výške 60 % určitému počtu

zamestnancov, rokovania s úradom práce. Druhou časťou je presnosť údajov, kde preskúmavaním
výroku uvedenom v žalobe žalobcu, ktorý žalovaná nepoprela, bolo zistené, že vo výroku boli použité
nepresné čísla o prípadnom prepúšťaní zamestnancov navrhovateľa. Súd zároveň posúdil, či hodnotiaci
úsudok prednesený žalovanou na adresu žalobcu bol prípustný (oprávnený) a či spĺňal kritériá
vecného, konkrétneho a primeraného úsudku. Súd dospel k záveru, že tieto požiadavky boli splnené,

hodnotiaci úsudok bol vecný, pretože vychádzal z pravdivých skutočností, bol konkrétny (teda na
základe konkrétnych skutočností vo veci riešenia zamestnanosti u žalobcu umožňoval vytvoriť si vlastný
názor na jeho závery) a s prihliadnutím na to, že na strane žalovanej išlo o poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky, poslanca samosprávneho kraja, poslanca mestského zastupiteľstva a na stranežalobcu išlo o subjekt pôsobiaci v citlivej energetickej oblasti (vykurovanie pre širokú verejnosť), bol aj
primeraný formou a obsahom, ktoré nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa,
zlepšenie zamestnanosti v meste. Preto je súd toho názoru, že uvedený hodnotiaci úsudok s určitou

nepresnosťou v číslach nebol príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, nebol natoľko závažným
aktom, ktorý by spôsobil poškodenie dobrého mena žalobcu. Vzhľadom k miestu, času prednesu
a k účelu výrok nevybočil zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na
zasadnutiach samosprávnych krajov, preto súd žalobu v tejto časti považuje za neopodstatnenú.

44. Druhou časťou žaloby je výrok žalovanej:
- podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú
vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci aby Müller sa odsťahoval do Parku
Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie,
keďžeišladoleelektrina.Viemžemajúvysokýchladateplo,čižepodmienkyvtomtoparkuniesúideálne
na príjem investorov. V tejto časti žaloby označil žalobca výroky žalovanej ako subjektívne nepravdivé

hodnotenie. V tomto prípade žiadnym spôsobom žalobca nezdôvodnil v čom vidí nepravdivosť výroku
žalovanej a ktoré konkrétne informácie sú nepravdivé, či ide o vyššie teplo, či o to, že išla dole elektrina,
či skutočnosť, že majú vysoký chlad a teplo. Napriek tejto skutočnosti aj tento výrok súd považuje za
hodnotiaci úsudok žalovanej, ktorá vyjadrila svoj subjektívny názor na podnikanie v priemyselnom parku.
Aj tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaná svoj výrok predniesla ako poslankyňa mestského zastupiteľstva

Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu, pričom
presné znenie skutočnosti, ktoré žalovaná predniesla sú uvedené v zápisnici z tohto mestského
zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale išlo o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia
televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k
poškodeniu dobrého mena ak uvedie nepravdivé informácie. V danom prípade však žalobca žiadnym

spôsobom nepreukázal, čo na výroku žalovanej uvedenom v tomto odseku je nepravdivé a ako také
vyjadrenie žalovanej na zasadnutí mestského zastupiteľstva je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
právnickej osoby. Ale ani na strane žalovanej nebolo preukázané, z akých skutočností vychádzala
pri prednesení tohto výroku. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.2.2012 k tejto časti svojho
vystúpenia uviedla, že pred týmto mestským zastupiteľstvom mala informácie priamo od zástupcov

týchto spoločností, že spoločnosť Miller potrebuje väčšie priestory, preto sa aj ona angažovala o
vybudovanie priemyselného parku a taktiež mala vedomosť, že spoločnosť Titex sa presťahuje do
Gutmanova. K tejto výpovedi konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku,
kde dostala samostatnú budovu a spoločnosť Miller sa odsťahovala do Gutmanova. Na základe týchto
výpovedí je možné vyvodiť záver, že aj v tomto prípade vychádzala žalovaná z pravdivých informácií,

pretože spoločnosť Titex síce neodišla, ale ostala v priemyselnom parku, pretože dostala samostatnú
budovu a spoločnosť Miller sa odsťahovala. Preto súd ani v tejto časti nepovažuje žalobu žalobcu za
dôvodnú a teda ju v celom rozsahu zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, pretože súd žalobu žalobcu zamietol, preto jej
súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.