Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211385
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216211385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: O. Z. - KURIÉRSKA
SLUŽBA MAVERICK, Istrijská 5067/19, 841 07 Bratislava, IČO: 33 628 769, zast. Mgr. Martin Berec,
advokát, Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: ARAMEX CZ,
s.r.o., Laglerové 1075/4, 160 08 Praha 6 - Ruzyně, Česká republika, IČO: 271 58 152, zast. Advokátska
kancelária MICHALOVIČOVÁ/ŠRAMELOVÁ/TENCEROVÁ, Údernícka 11, 851 01 Bratislava - mestská
časť Petržalka o zaplatenie sumy 1.648,34 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/160/2016-287 zo dňa 16.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/160/2016-287 zo dňa
16.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2016

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.648,34 eur spolu s úrokom
z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.5.2013 vydal
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu ARAMEX CZ, s.r.o. (v tomto konaní na strane
žalovaného) proti žalovanému O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK (v tomto konaní na strane
žalobcu) rozsudok č.k. 12Cb/23/2012-154 (ďalej len „rozsudok č. 1“), v ktorom rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania.
Okresný súd Bratislava IV napriek skutočnosti, že rozsudok č. 1 nikdy nebol doručený žalobcovi

vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť a tým pádom sa stal rozsudok č. 1 právoplatným exekučným
titulom. Dňa 9.6.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 175/2014-5,
ktorej podkladom bol vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok č. 1. Na základe
skutočností uvedených v upovedomení žalobca dobrovoľne plnil a dňa 3.7.2014 sumu 1.648,34 eur
zaplatil. Dňa 13.11.2014 bolo žalobcovi doručené Vyúčtovanie exekučného konania EX 175/2014 ku
dňu 3.7.2014, v ktorom bolo uvedené, že dané exekučné konanie sa považuje za ukončené. Aj napriek
skutočnosti, že žalobca predmetnú sumu z dôvodu právnej istoty a z dôvodu, aby nedochádzalo k

navršovaniu trov exekúcie zaplatil, považoval stále rozsudok č. 1 za neprávoplatný a nevykonateľný.
Dňa 18.7.2014 žalobca podal odvolanie. Dňa 19.1.2016 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č.k.
2Cob/19/2015-209 (ďalej len „uznesenie č. 1“), ktorým zrušil rozsudok č. 1 a vrátil vec prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016 (ďalej len „uznesenie č. 2“),Okresný súd Bratislava IV zastavil konanie a zaviazal žalobcu (v tomto konaní žalovaný) na náhradu
trov konania vo výške 195,90 eur. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) podal proti uzneseniu č. 2
odvolanie. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že exekúcie č.k. EX 175/2014 bola

vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu.

3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si objednal u
žalovaného prepravné služby na doručenie viacerých zásielok svojich klientov v rámci Európskej únie,

a to expresnou cestnou alebo expresnou leteckou prepravou, skutočnosti ktoré medzi stranami sporné
neboli. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry,
ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný
súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn.
12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok. Vzhľadom na
skutočnosť, že došlo k začatiu exekúcie, ktorej podkladom bol uvedený rozsudok, žalobca vysporiadal

nárok žalovaného ako aj súvisiace trovy, všetko spolu vo výške 1.648,34 eur, nárok ktorý je predmetom
tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 16.1.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný
súd Bratislava IV uznesením konanie zastavil a zastavená bola uznesením Okresného súdu Bratislava
IV aj samotná exekúcia. Počas konania žalobca tvrdil, že uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene,

nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami a nárok žalovaného poprel. Súd prvej inštancie
konštatoval, že skutočnosť, či tu bola zo strany žalobcu povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah
tejto povinnosti titulom odmeny za vykonanie prepravy, bola medzi stranami sporná a v nadväznosti
na túto skutočnosť je tak sporným i nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.648,34 eur, podľa ktorého ide o majetkový prospech získaný jednak „plnením bez právneho dôvodu“,

lebo právny dôvod plnenia, nikdy nebol preukázaný a jednak „plnením z neplatného právneho úkonu“,
keďže exekúcia bola vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a jednak
na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený, z dôvodu ktorého sa poukázaním žalovanej
čiastky žalovaný bezdôvodne obohatil.

4. Konajúci súd ďalej uviedol, že dôvodnosť požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
závisí od toho, či povinnosť plniť žalovanému skutočne mal alebo nemal, teda či túto povinnosť by
mal aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené. Zrušením rozhodnutia súdu, na základe ktorého
bolo plnené, nie vždy dochádza aj k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia, pretože pre posúdenie, či
právny dôvod odpadol, je potrebné určiť, aká právna skutočnosť bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

Zrušením rozhodnutia, v zmysle ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len vtedy,
ak podľa hmotného práva táto povinnosť plniť neexistovala, čo však týmto prípadom rozhodne nie je.
Z vykonaného dokazovania a po posúdení právnej stránky veci podľa mienky prvoinštančného súdu
vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti (ne)plniť podľa hmotného
práva nárok na zaplatenie faktúr vystavených žalovaným titulom odmeny za vykonanie prepravy, a teda

neuniesol, že by žalovanému za vykonané služby nemal zaplatiť odmenu. Z vykonaného dokazovanie
vyplynul práve opak a to, že žalovaný vykonal pre žalobcu riadne a včasné doručenie zásielok,
o čom svedčia transportné listy a výpis z monitorovacieho systému žalovaného. V dôsledku tejto
skutočnosti potom žalovaný vystavil žalobcovi riadne faktúry. Tvrdenie žalobcu, že uvedené faktúry boli
vystavené neoprávnene, nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami, z dôvodu ktorého

popiera nárok žalovaného, však žalobca nielenže nešpecifikoval, v čom konkrétne v akej službe, čase,
priebehu dodávky, či cene (a podobne) mali byť služby dodané vadne (bremeno tvrdenia), ale ani svoje
nešpecifikované tvrdenia neosvedčil predložením dôkazov (dôkazné bremeno). Skutočnosť, že žalobca
svoju namietanú nespokojnosť s poskytovanými službami nikdy nereklamoval, neuplatňoval náhradu
škody ani sa žiadnym spôsobom ohľadne poskytnutých služieb neohradil.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že na strane žalobcu nemohlo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobca iba plnil riadnu splatnú pohľadávku žalovaného s príslušenstvom, pričom
túto povinnosť by mal aj bez rozhodnutia súdu, či výkonu exekúcie. Skutočnosť, že rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 nebol v čase exekúcie právoplatný a vykonateľný (a neskôr

zrušený) neznamená, že odpadol právny dôvod plnenia, resp. že povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému
za riadne a včas poskytnuté služby následným zrušením rozsudku nezanikla. Právnym dôvodom,
t.j. právnym titulom na poskytnutie peňažného plnenia zo strany žalobcu tak nebol len samotný
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 12Cb/23/2012-154, ale predovšetkým hmotnoprávny nárokžalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanie prepravy a skutočnosť, že žalobca túto odmenu
nezaplatil žalovanému dobrovoľne, a teda porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu medzi
žalovaným a žalobcom. Z uvedeného dôvodu nejde o vznik bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného voči žalobcovi, nakoľko žalobca poskytol peňažné plnenie, ktoré žalovanému reálne dlžil
a bol povinný mu ho poskytnúť, a to aj v prípade, ak by neexistoval rozsudok súdu alebo následná
exekúcia. Žalovaný si v súdnom a v následnom exekučnom konaní vymáhal svoj reálne existujúci
nárok, t.j. splatnú pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal voči žalobcovi, ktorú preukázal relevantnými
listinnými dôkazmi (a žalobca tieto nevyvrátil), a ktorú žalobca dobrovoľne nesplnil. Žalobca na základe

uvedeného nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a nepreukázal tiež, že
by k plneniu došlo bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ani že by k plneniu
došlo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V zmysle uvedeného konajúci súd zhrnul, že žalobca by mal
voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predpokladu, že by zaplatenie sumy
žalobcom nemalo oporu v hmotnom práve, teda ak by neexistoval právny dôvod plnenia zo strany
žalobcu, čo týmto prípadom nie je. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. V prvom rade žalobca poukázal na zásadné nesprávnosti uvedené v odôvodnení rozsudku,
a to „sporným nebola ani tá skutočnosť, že za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry,

ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný
súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp.
zn. 12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok“. Žalobca
uviedol, že žalovaný nevystavil za dodané služby žalobcovi faktúry, pretože v uvedených faktúrach je
akododávateľoznačenáorganizačnázložkažalovaného-AramexCZ,s.r.o.,organizačnázložka,letisko

M.R. Štefánika, 820 21 Bratislava, teda nie žalovaný. Subjektom, ktorý podal žalobu na Okresný súd
Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. nebol žalovaný, ale jeho organizačná zložka ako
nespôsobilý subjekt pre takýto úkon, čo expressis verbis potvrdil aj Krajský súd Bratislava vo svojom
uznesení sp. zn. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.1.2016.

7. Súd ďalej tiež uvádza, že rozsudkom sp. zn. 12Cb/23/2012-154 mu bola uložená povinnosť plniť
žalovanému žalobou uplatnený nárok, avšak žalobca upozornil, že takto uložená povinnosť nebola nikdy
pre žalobcu záväzná pretože predmetné rozhodnutie nenadobudlo nikdy právoplatnosť. Žalobca nebol
teda nikdy účinne zaviazaný voči žalovanému poskytnúť akékoľvek plnenie. V tomto kontexte žalobca
zároveň zdôraznil, že žalovaný si do dnešného dňa svoju pohľadávku teda istinu v celkovej sume

648,51 eur ani úroky z omeškania, žiadnym účinným spôsobom neuplatnil na súde ani v exekučnom
konaní. Preto aj vzhľadom na uznesenie č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016, ktorým došlo k zastaveniu
konania, je potrebné konštatovať premlčanie pohľadávky v celkovej sume 648,51 eur vyplývajúcej z
jednotlivých faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že rovnako tak došlo k premlčaniu nároku žalovaného na
úroky z omeškania vo výške 563,95 eur, pretože tieto si žalovaný rovnako ako istinu neuplatnil na súde

riadne a včas.

8. Žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že síce sa vyrovnal vo svojom rozsudku s hmotnoprávnym
nárokom žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy ako s prejudiciálnou otázkou, avšak túto pohľadávku
posudzoval ako celok. Uvedený spôsob posudzovania tohto nároku ako celku je podľa žalobcu v rozpore

zo zákonom. Sud pri posudzovaní pohľadávky nebral žiaden zreteľ na skutočnosť, že pohľadávka,
ktorú si žalobca vymáha, na rozdiel od pôvodnej pohľadávky žalovaného obsahuje okrem istiny vo
výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95 eur ako hmotnoprávnych nárokov, aj trovy
exekúcie právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,10 eur, trovy súdneho
konania vo výške 38,50 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 315 eur ako nároky vyplývajúce

s procesného práva. Prvoinštančný súd sa teda žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, že
hmotnoprávny nárok mohol žalovanému vzniknúť, za predpokladu ak by si uplatnil svoj nárok riadne
a včas, nanajvýš k istine a úrokom z omeškania. Žalovanému v žiadnom prípade nemohol vzniknúť
nárok na trovy exekúcie právneho zástupcu, trovy exekúcie oprávneného, trovy súdneho konania, trovy
exekúciesúdnehoexekútora.Nauvedenéneexistovalprávnytitul,apretoideobezdôvodnéobohatenie.

Žalovaný v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal právny dôvod nielen pre nadobudnutie istiny
vo výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95 eur, ale ani pre nadobudnutie sumy 436,18
eur zodpovedajúcej trovám súdneho a exekučného konania. Vo vzťahu k trovám súdneho konania vo
výške 38,50 eur žalobca upozornil na dikciu § 256 ods. 1 CSP. Okrem uvedeného uznanie nárokužalovaného na trovy súdneho konania je v rozpore aj s uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
12Cb/23/2012 zo dňa 16.3.2016, v ktorého výroku je uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania. Súd teda priznal žalovanému trovy konania

ako hmotnoprávny nárok, hoci ide o nárok vyplývajúci z procesnoprávnej normy, v rozpore zo zákonom
ako aj rozhodnutím iného súdu. Vo vzťahu k trovám exekučného konania vo výške 397,68 eur žalobca
upozornil na dikciu § 199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

9.Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostížalobcanavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.6.2019 uviedol, že mu nie je jasné, čo chcel
žalobca svojim tvrdením o vystavených faktúrach preukázať vo vzťahu k existencii hmotnoprávnemu
nároku žalovaného, nakoľko svoje tvrdenie ďalej nerozvádza. Skutočnosť vystavenia faktúr za

dodané služby nebola v konaní sporná a žalobca túto skutočnosť vôbec nepopieral. Žalobca ani
predtým predmetné faktúry nikdy nereklamoval, či už z hľadiska fakturovanej sumy alebo z hľadiska
formálnych náležitostí faktúr. Okrem toho, žalovaný je zahraničnou osobou, ktorá na území Slovenskej
republiky vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Úkony vykonané
prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby je potrebné považovať za konanie zahraničnej

osoby.

11. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalobca vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku žalovaného,
ako aj k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný si svoju pohľadávku žiadnym účinným spôsobom neuplatnil
na súde ani v exekučnom konaní, žalovaný uviedol, že si svoj nárok uplatnil v súdnom konaní spis.

zn. 12Cb/23/2012 na Okresnom súde Bratislava IV, a to na základe podanej žaloby, v ktorej ako
žalobcu označil svoju organizačnú zložku. Ďalej uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu
Bratislava IV spis. zn. 12Cb/23/2012-136 zo dňa 15.2.2012 žalovaný vstúpil do konania ako účastník
konania na strane žalobcu, kde si uplatňoval svoju pohľadávku, pričom súd ďalej konal so žalovaným
ako s účastníkom konania v procesnom postavení žalobcu, čo vyplýva aj z úkonov súdu, ako aj

z rozhodnutí vydaných v predmetnom konaní. Žalovaný si taktiež svoj nárok uplatnil v exekučnom
konaní EX 175/2014, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom bol ako navrhovateľ a
zároveň oprávnený označený žalovaný. Plnenie vyplývajúce z hmotnoprávneho nároku žalovaného voči
žalobcovi už bolo žalovanému poskytnuté, t.j. záväzok žalobcu voči žalovanému bol splnený, a teda
nie je dôvod, aby sa ho žalovaný opätovne domáhal v tomto alebo v ďalšom samostatnom konaní. V

konaní pred súdom prvej inštancie sa žalobca domáha priznania práva, a to konkrétne priznania nároku
na zaplatenie peňažnej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Existenciu hmotnoprávneho
nároku žalovaného súd v konaní skúmal len v rámci riešenia predbežnej právnej otázky za účelom
posúdenia, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Predmetom žaloby v konaní
pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu a nie nárok žalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje

žalovaný námietku premlčania za bezpredmetnú.

12. Skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 9.5.2013,
napodkladektoréhobolavykonanáexekúcia,nikdynenadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť,nebola
v konaní pred súdom prvej inštancie sporná. Avšak sama osebe táto skutočnosť nezakladá vznik

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Z hľadiska posúdenia, či nárok žalobcu
uplatnený žalobou možno považovať za bezdôvodné obohatenie, bolo nevyhnutné skúmať či na strane
žalobcuexistovalapovinnosťplniťpodľahmotnéhoprávaazároveňnastranežalovanéhohmotnoprávny
nárok. Túto otázku súd prvej inštancie skúmal ako prejudiciálnu, pretože Okresný súd Bratislava IV
v konaní sp. zn. 12Cb/23/2012 o nároku žalovaného meritórne nerozhodol, nakoľko súdne konanie

sp. zn. 12Cb/23/2012 bolo z procesných dôvodov zastavené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie argumentoval tým, že právnym dôvodom plnenia bola v prvom rade povinnosť žalobcu zaplatiť
žalovanému odplatu za riadne vykonané služby, t.j. hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi,
ktorý bol následne potvrdený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. Žalobca teda len plnil
povinnosť, ktorá mu reálne vznikla zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným a hoci bol rozsudok

neskôr zrušený, na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. z titulu
právneho dôvodu, ktorý odpadol), pretože žalobca by mal povinnosť zaplatiť žalovanému jeho splatnú
pohľadávku s príslušenstvom aj v prípade, ak by rozsudok nebol vydaný.13. Žalovaný má za to, že existenciu svojej pohľadávky vrátane príslušenstva v konaní pred súdom prvej
inštanciehodnovernýmspôsobompreukázal,čovyplývaajzvykonanéhodokazovania.Nadruhejstrane
žalobca svoje tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného opieral v podstate len

o skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa
9.5.2013, na podklade ktorého bola vykonaná exekúcia. Svoje tvrdenia proti existencii hmotnoprávneho
nároku žalovaného nijako nekonkretizoval, nepreukázal ich žiadnymi relevantnými dôkazmi ani za tým
účelom nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.

14. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že posudzovanie hmotnoprávneho nároku súdom ako
celku je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že žalobca si nesplnil povinnosť zaplatiť žalovanému
odplatu za riadne vykonané služby, pričom táto povinnosť žalobcu by reálne existovala aj v prípade, ak
by nebol vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 9.5.2013.
Dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti riadne a včas bolo okrem iného aj právo na zaplatenie úrokov z
omeškania v sume 563,95 eur, ktoré tvoria súčasť hmotnoprávneho nároku žalovaného. Podľa názoru

žalovaného žalobca nie je oprávnený domáhať sa vrátenia ním zaplatenej istiny, úrokov z omeškania
ani náhrady trov od žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania
38,50 eur, trovy exekúcie právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného 25,10 eur a trovy
súdneho exekútora 315 eur, ich vznik je v prvom rade dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu a
nevznikli by v prípade, ak by žalobca splnil svoju povinnosť voči žalovanému riadne, preto ide o súčasť

nároku žalovaného. Okrem toho, žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj trovy súdneho exekútora 315
eur vrátane jeho odmeny. V časti žalovanej sumy, ktorá predstavuje trovy súdneho exekútora, žalovaný
ani nie je pasívne legitimovaný. Túto sumu neobdržal žalovaný ani jeho právny zástupca. Žalobca vôbec
nevysvetlil, akým spôsobom sa mal žalovaný obohatiť tým, že súdnemu exekútorovi boli uhradené trovy,
na ktoré má nárok zo zákona.

15. K tvrdeniu žalobcu, že uznanie nároku žalovaného na trovy súdneho konania je v rozpore s
uznesenímOkresnéhosúduBratislavaIVspis.zn.12Cb/23/2012zodňa16.3.2016,žalovanýuviedol,že
vo výroku predmetného uznesenia je síce uvedené, že žalobca (t.j. žalovaný v tomto konaní - ARAMEX
CZ s.r.o.) je povinný zaplatiť žalovanému (t.j. žalobcovi v tomto konaní - O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA

MAVERICK)krukámjehoprávnehozástupcunáhradutrovkonania,avšakpoukázalnato,žetentovýrok
o trovách konania bol neskôr zmenený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/l91/2016-229
zo dňa 10.8.2016, a to tak, že žalovanému (t.j. žalobcovi v tomto konaní - O. Z. - KURIÉRSKA SLUŽBA
MAVERICK) sa náhrada trov konania nepriznáva.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Žalobca vo svojej replike zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v podanom odvolaní.

18. Žalovaný sa vo svojom písomnom stanovisku pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení k
odvolaniu.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
častivecnesprávny,keďsúdprvejinštanciedostatočnezistilskutkovýstav,správnevyhodnotilvykonané

dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

21. Súd prvej inštancie mal v rámci skúmania skutkového a právneho stavu za preukázané, že žalobca

si objednal u žalovaného prepravné služby na doručenie viacerých zásielok svojich klientov v rámci
Európskej únie, a to expresnou cestnou alebo expresnou leteckou prepravou. Za dodané služby vystavil
žalovaný žalobcovi faktúry, ktoré žalobca v lehote splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého
žalovaný podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 648,51 eur s prísl. Okresný súdBratislava IV rozsudkom č.k. 12Cb/23/2012-154 uložil žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou
uplatnený nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k začatiu exekúcie, ktorej podkladom bol uvedený
rozsudok, žalobca vysporiadal nárok žalovaného ako aj súvisiace trovy, všetko spolu vo výške 1.648,34

eur, nárok ktorý je predmetom tohto konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.1.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vec
vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV uznesením konanie zastavil a zastavená bola
uznesením Okresného súdu Bratislava IV aj samotná exekúcia. Počas konania žalobca tvrdil, že
uvedené faktúry boli vystavené neoprávnene, nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami

a nárok žalovaného poprel. Podľa tvrdenia žalobcu ide v tomto prípade o majetkový prospech získaný
jednak „plnením bez právneho dôvodu“, lebo právny dôvod plnenia nikdy nebol preukázaný a jednak
„plnením z neplatného právneho úkonu“, keďže exekúcia bola vedená na podklade neprávoplatného a
nevykonateľného rozhodnutia a tiež na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený, z dôvodu
ktorého sa poukázaním žalovanej čiastky žalovaný bezdôvodne obohatil.

22. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého mal súd
zato, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúry. Žalobca poukázal na jednotlivé faktúry, ktoré sú súčasťou
spisu a v ktorých je ako dodávateľ označená organizačná zložka žalovaného - Aramex CZ, s.r.o.,
organizačná zložka. Išlo o rovnaký subjekt, ktorý podal žalobu o zaplatenie na Okresný súd Bratislava
IV. V tejto súvislosti žalobca teda namietal, že žalovaný si do dnešného dňa svoju pohľadávku žiadnym

účinným spôsobom neuplatnil na súde ani v exekučnom konaní. S poukazom na uvedené je potrebné
podľa názoru žalobcu konštatovať premlčanie pohľadávky v celej sume. Napokon žalobca namietal,
že súd prvej inštancie nebral zreteľ na skutočnosť, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní, na rozdiel od pôvodnej pohľadávky vo výške 648,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 563,95
eur, obsahuje aj trovy právneho zástupcu 57,58 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,10 eur,

trovy súdneho konania vo výške 38,50 eur a trovy súdneho exekútora vo výške 315 eur.

23. Posúdením podaného odvolania, napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho prijatiu
predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že konajúci súd správne posudzoval dôvodnosť podanej
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v závislosti od skutočnosti, či povinnosť žalobcu zaplatiť

žalovanému sumu 648,51 eur s príslušenstvom vyplývala z hmotného práva. Na podporu správnosti
postupu prvoinštančného súdu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016, v zmysle ktorého „zrušenie právoplatného rozhodnutia
deklaratórnej povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia,
pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom

základe“. Z uvedeného vyplýva, že ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú
mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne
existujúcom hmotno-právnom základe. Ak právny dôvod plnenia tu bol, tak potom trvá naďalej, bez
ohľadu na to, či rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Názor žalobcu, podľa
ktorého zrušenie rozsudku zakladá samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol

akceptovateľný iba v prípade rozsudku majúceho konštitutívne účinky, čo však v tejto veci nie je splnené,
keďže išlo o rozsudok deklaratórnej povahy. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a
rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú.

24. Pokiaľ ide o vyhodnotenie predbežnej otázky v prejednávanej veci, súd prvej inštancie konštatoval,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanému nemal za vykonané služby
zaplatiť odmenu. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaný vykonal pre žalobcu riadne
a včas doručenie zásielok. Žalobca svoje tvrdenie o neoprávnenom vystavení faktúr nepreukázal,
keď nešpecifikoval, v čom konkrétne, v akej službe, čase, priebehu dodávky či cene mali byť služby
poskytnuté zo strany žalovaného vadne. Žalobca v podanom odvolaní tento záver súdu prvej inštancie

nespochybnil ani nevyvrátil uvedením relevantných skutočností.

25. K námietke odvolateľa týkajúcej sa premlčania pohľadávky žalovaného na zaplatenie sumy
648,51 eur odvolací súd poznamenáva, že námietka premlčania nároku žalovaného je v tomto
konaní irelevantná, pretože žalovaný nežaluje (neuplatňuje si) danú pohľadávku, keďže jeho právo

na zaplatenie pohľadávky bolo konzumované. Ďalej je potrebné dať do pozornosti, že sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie ani v prípade, ak bol nárok žalovaného v čase plnenia zo strany žalobcu
už premlčaný, nakoľko podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa
nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.26. K námietke žalobcu, že žalovaný si pohľadávku voči žalobcovi nikdy neuplatnil, pretože faktúry
boli vystavené organizačnou zložkou, odvolací súd poznamenáva, že zriadenie organizačnej zložky

je jednou z možností, ako môže zahraničná osoba realizovať na Slovensku podnikateľskú činnosť.
Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu. Uvedená skutočnosť, bola napokon aj dôvodom, prečo
bolo pôvodné konanie o zaplatenie sumy 648,51 eur s príslušenstvom vedené Okresným súdom
Bratislava IV zastavené.

27. Odvolací súd sa takisto nestotožňuje s názorom odvolateľa, že aj v prípade trov súdneho konania,
trov právneho zástupcu, trov exekúcie oprávneného a trov súdneho exekútora ide o bezdôvodné
obohatenie. Vznik týchto nárokov je dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu a nevznikli by v prípade
riadneho splnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcej z hmotného práva. Okrem uvedeného, trovy súdneho
exekútora neobdržal žalovaný ani jeho právny zástupca a žalobca neuviedol, akým spôsobom sa mal
teda žalovaný prostredníctvom týchto čiastkových súm obohatiť.

28. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1as§262ods.1CSP,takžežalovanémupriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).