Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117217579
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117217579.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov v 1.rade: Y.. U. I., nar.

XX.XX.XXXX bytom B. č. 5, M. a v 2. rade: B.. K. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. an der V.
O. XX, U. republika, obaja v zastúpení W. & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Nitre,
Štúrova 13, proti žalovaným v 1. rade: U. I., narodený XX.X.XXXX, bytom B. 5, M., v zastúpení Mgr.
Štefan Slováčik, advokát so sídlom Mostná 46, Nitra a v X.rade: K. I., narodená X.X.XXXX, bytom B. 5,
M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1.rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1. a v 2. rade.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Žalovanej v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Právny predchodca žalobcov sa svojou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci H., okres C., katastrálne územie B., zapísaných na LV číslo XXX ako parcely

registra ,,C “, pod parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pod
parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/X
- záhrady o výmere XXX m2, pod parcelným číslom XXX/XX - záhrady o výmere XX mX a ako rodinný
dom súpisné číslo X umiestnený na parcele číslo XXX/X , vo výške spoluvlastníckeho podielu X/X-ice.
Zároveň žiadal určiť, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ice vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v obci M., okres C., katastrálne územie B., zapísaným na LV číslo XXX ako parcely
registra ,,C“, pod parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pod

parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pod parcelným číslom XXX/X
- záhrady o výmere XX mX , pod parcelným číslom XXX/XX - záhrady o výmere XX m2, a ako rodinný
dom súpisné číslo X umiestnený na parcele číslo XXX/X patrí do dedičstva po zosnulej B. S. , rod. R.,
nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. číslo XX, XXX XX M. .
Právny predchodca žalobcu svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že spolu so svojou manželkou darovali
ako darcovia a uzatvorili so žalovanými ako obdarovanými dňa 25. 01.2011 darovaciu zmluvu vo forme
notárskej zápisnice N16 / 21, NZ 2382/2011 spísanú na notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej .

Predmetom darovania boli spoluvlastnícke podiely žalobcu a jeho manželky vo výške 1/1 vzhľadom k
celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., v obci M., v okrese C., ktoré boli
zapísané na LV číslo XXX vedené Okresným úradom Nitra katastrálnym odborom, pričom sa jednalo o
pozemok parcely XXX/X registra ,,C“ -zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parcelyčíslo XXX/X registra „C“- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parcely číslo XXX/X
registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX , pozemok parcely číslo XXX/XX register „C“
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinný dom súpisné číslo X umiestnený na parcele

číslo XXX/X .
Ďalej v žalobe uviedol, že predmetný vklad bol povolený a to na základe rozhodnutia Správy katastra
v konaní vedenom pod číslom V XXX/XX .
Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaný v 1. rade neprejavoval záujem o žalobcu ako aj o jeho
manželku a to na rozdiel od obdobia predchádzajúcemu darovaniu predmetných spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam, prestal ich navštevovať a komunikovať s nimi .
Jeho nezáujem ako k žalobcovi a taktiež aj k jeho manželke pretrvával aj napriek skutočnosti, že
manželka žalobcu v čase po uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy trpela závažným onkologickým
ochorením v dôsledku, ktorého nakoniec zomrela, čo si vyžadovalo zvýšenú starostlivosť celej rodiny
ako aj poskytnutie pomoci zo strany členov, pričom žalovaný v 1. rade neprejavoval zjavný záujem,
nekomunikoval s nimi a neposkytoval im očakávanú pomoc .

Po obdarovaní začal ignorovať aj svoju manželku a nakoniec dňa 17.09.2013 podal návrh na rozvod
manželstva, pričom ich manželstvo bolo rozvedené .
Žalovaný v 1. rade sa svojim konaním voči žalobcovi ako aj k manželke a jeho dcére dopustil hrubého
porušenia dobrých mravov .
Žalobca spolu s manželkou vyzvali žalovaného v 1.rade listom zo dňa 19.08.2014, aby im vrátil dar, ktorý

nadobudol na základe darovacej zmluvy, pričom žalovaná v 2. rade ako obdarovaná vyslovila súhlas
s vrátením daru .

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili Darovaciu zmluvu zo dňa
25.01.2011 ( notárska zápisnica N16/2011, NZ 2382/2011), úmrtný list B. S., Rozsudok OS Nitra sp. zn.

25C/259/2013 - 16, zo dňa 21.01.2014, výzvu na vrátenie daru zo dňa 19.08.2014, súhlas žalovanej
v 2. Rade, žiadosť o spätný zápis darcov do katastra nehnuteľností zo dňa 01.02.2017, Oznámenie
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č.k. Z XXX/XXXX, pričom listiny, na ktoré sa žalobca odvolával
neboli súdu predložené.

3./ Súd doručil stranám sporu poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným žalobu
spolu s výzvou na vyjadrenie.

4./ Právny zástupca žalovaného 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení došlého súdu dňa 15.11.2017
uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú, nie sú splnené zákonné podmienky na

to, aby sa darca mohol úspešne domáhať vrátenia daru, respektíve určenia jeho vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam.
Voči žalobcovi ako aj žalovanej v 2. rade sa nedopustil konania, ktoré by sa dalo subsumovať pod hrubé
porušenie dobrých mravov.
Počas manželstva so žalovanou v 2.rade nehnuteľnosť patriacu svokrovcom viac ako 35 rokov

zveľaďoval a budoval.

5./Žalovanáv2.radevosvojompísomnomvyjadrenídošléhosúdudňa14.11.2017uviedla,ževšetkočo
je v žalobe je pravda, žalovaný v 1. rade mal mimomanželský vzťah, jej rodičom sa vyhýbal, nepodporil
ani ju a nepomohol jej v starostlivosti o jej rodičov.

6./ Pred začatím pojednávania žalobca Y. S., nar. XX.XX.XXXX zomrel a to dňa XX.XX.XXXX.
Z Uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 12D26/2018 - 90, zo dňa 03.12.2018 bolo zistené, že
právnymi nástupcami po neb. sú Y.. W. I., nar. XX.XX.XXXX a B.. K. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX.
Súd prvej inštancie Uznesením sp. zn. 17C/ 49/2017 - 46, zo dňa 13.05.2019 v konaní pokračoval s

dedičmi po neb. a to Ing. U. I. a B.. K. N. ako žalobcami.

7./ Právny zástupca žalobcov v 1. a v 2. rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach
ako vyplýva z priložených listinných dôkazov, kde pôvodný žalobca spolu s manželkou ako darcovia
a žalovaní ako obdarovaní dňa 25.01.2011 uzatvorili darovaciu zmluvu, titulom ktorej previedli na

žalovaných bezodplatne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Následne po rozvode sa zmenilo správanie žalovaného v 1. rade voči darcom, keď žalovaný v 1.
rade prestal s nimi komunikovať, navštevovať ich a zároveň neposkytoval nijakým spôsobom darkyni
starostlivosť a pomoc pri liečbe jej onkologického ochorenia.Následne žalovaný v 1.rade podal návrh na rozvod manželstva a návrh odôvodnil mimomanželským
pomerom.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy a v zmysle odbornej literatúry
citované ustanovenie Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný právny
úkon obsahuje v sebe silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný sa poskytnutý dar.
Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že za hrubé porušenie dobrých mravov sa okrem fyzického
násilia rozumie aj neposkytnutie pomoci, teda občiansky zákonník nevyžaduje také konanie, ktoré

obdarovaného, ktorý by bol priestupkom či trestným činom ale také konanie obdarovaného, ktoré by bolo
priestupkom či trestným činom postačujúce, aby to konanie bolo hrubým porušením dobrých mravov.
Žalobca v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na svojom návrhu, pričom uviedol, že pokiaľ poslúchali
svojho otca, neprotirečili mu, tak bolo všetko v poriadku, pokiaľ tam bol nejaký názor, začal presadzovať
dominanciu v spore.

8./ Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na danej adrese býva a žije 31 rokov a spolužitie
svojich rodičov ako aj svojich starých rodičov pozná veľmi dobre. Ďalej uviedol, že akonáhle prišlo
k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný požiadal o rozvod manželstva, čo podľa neho bolo
účelové. Taktiež bol svedkom, kde bol prítomný aj svedok pán S., ktorý je krstný otec a to pri ich
nezhode niekedy v roku 2002.

Ďalej uviedol, že počas manželstva rodičov bolo viacej excesov, svedkom ďalšej hádky bol v roku 2002,
bolo to včase , keď sa robila oprava kombajnu, , kde došlo k slovném konfliktu medzi otcom a starým
otcom, ďalší konflikt bol v rokoch 2002- 2004, kedy otec sotil do starého otca, avšak ten nespadol,
postavil sa medzi nich, nevie čo bolo predmetom možného konfliktu, je pravdou, že otec s babkou ako
tak vychádzal, tá sa nepriečila, dedko, keď mal sa mu niečo nepozdávala alebo mal iný názor, povedal

to otcovi, či niekto otca informoval o zdravotnom stave babky, nevie, on mu to nehovoril, nepýtal sa , či
babka nie čo potrebuje, ako sa má, babka bola onkologický pacient a starala sa o ňu mama.
Ďalej vie, že nezhody vznikali kvôli maďarskej národnosti starých rodičov, nemohli sa pred otcom
rozprávať maďarsky.

9./ Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že starí rodičia od ich nehnuteľnosti bývajú zhruba 5 minút peši, starých
rodičov navštevoval žalovaný len vtedy, keď niečo potreboval a potom, ako sa dom prepísal, tak už ich
nenavštevoval. Ona s rodičmi žila v spoločnej domácnosti až do roku 2003, v súčasnej dobe žije a býva
v Rakúsku. Nebola doma, doma zostávala len po dobu 1 - 2 dní, alebo týždeň a za ten čas videla situáciu.
Žalovaný sa nikdy nepýtal matky ako sa rodičom darí, ako sa majú, či niečo nepotrebujú, táto situácia

nastala hneď po rozvode manželstva jej rodičov, nechodil so starými rodičmi k doktorovi, matka chodila
k doktorovi, nosila ich, všetko financovala a starému otcovi nebol ani na pohrebe. Nezhody vznikali aj
kvôli národnosti starých rodičov, ktorí ju mali maďarskú.
Po rozvode starí rodičia už nechodili do domu, lebo mali pocit, že nie sú vítaní. Ďalej uviedla, že má
pocit, že sa otec zriekol svojich detí, nemá s nimi žiadny kontakt, keď je so svojím dieťaťom vonku, otec

sa nepozdraví, ani sa s ňou nerozpráva, ako keby bola cudzia. Ďalej uviedla, že je pravdou, že rodičia
mali nezhody v manželstve.

10./ Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že najlepšie si z celej rodiny rozumel so svojou
dcérou, odkopla ho ako psa, nedala mu ani o svadbe vedieť, ani o narodení syna a keď sa dieťaťu

prihovorí, tak cíti, že dieťaťu je o ňom zle rozprávané, keď chcel vnukovi niečo ukázať, chytila ho za
ruku a zobrala preč.
Ďalej uviedol, že v čase, keď sa oženil dostali ústne od svokrovcov novostavbu rodinného domu, ktorý
spoločne prerábali, nepopiera, že im finančne a materiálne pomáhali jej rodičia. Nie je pravda, že by sa
zle správal k svojím svokrovcom, do rozvodu manželstva boli vzťahy dobré, po rozvode horšie. Mal

zlý pocit, že robil na nehnuteľnosti, ktorú celú zrekonštruoval a nebola písaná naňho a príčinou rozvratu
manželstva bola skutočnosť, že si s manželkou prestali rozumieť, má známosť, ktorá trvá dodnes.
O tom, že je svokra onkologický pacient nevedel, ani mu to nedali na vedomie, na pohrebe svokry bol,
ale keď svokor zomrel taktiež mu to ani nedali vedieť a na pohrebe nebol.
Syn ho vyháňal z domu, aby si už mohol spraviť poriadok v dome on sám. Ďalej uviedol, že nemal

žiadny konflikt so starými rodičmi, teda rodičmi žalovanej v 2. rade, mali rozdielne názory, ale že by si
ich presadzoval na úkor druhých, to nie. Syn mu na nehnuteľnosti, ktorú prerábal odmietal pomáhať s
tým, že mu nebude pomáhať, lebo tam nič nie je jeho. Manželka polovicu života nikde nerobila, keď ho
navštívili súrodenci veľakrát boli prítomní pri návšteve aj rodičia žalovanej.11./ Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nezhody vznikali aj z dôvodu, že jej rodičia
boli maďarskej národnosti, doma sa používala maďarčina, deti maďarsky nevedia, lebo nesmeli doma

hovoriť. V prítomnosti žalovaného sa nemohla s nikým rozprávať po maďarsky. Dom patril jej rodičom,
nebol napísaný na nich, nakoľko jej otec dostal nenávratnú pôžičku z družstva a vie, že 10 rokov s
predmetnou nehnuteľnosťou nesmel hýbať, pretože keby ju predal alebo prepísal na niekoho iného,
musel by peniaze vrátiť. Keď rodičia prepísali nehnuteľnosť aj na žalovaného, prestal sa o nich zaujímať
a keď sa rozviedli, už nechodil k rodičom vôbec a taktiež po rozvode neprejavoval záujem o jej rodičov,

keď boli rodičia chorí žalovaný sa nepýtal, či niečo nepotrebujú.

12./ V predmetnom spore bol vypočutý aj svedok Y., W. S., ktorý uviedol, že nevidel žiadne vzťahy, ktoré
by narušovali rodinu, naopak celá rodina bola súdržná, navštevovali sa , dá sa povedať, že pravidelne.
Dokonca deti žalovaných sú ich krstnými deťmi, nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi žalovaným v
1. rade a právnym predchodcom žalobcov teda starými rodičmi, naopak vzťahy boli priateľské, starý pán

vždy, keď išiel okolo ich navštívil, neponosoval sa na zaťa, jeho zať bol vždy pre neho U., nikdy o ňom
zlé nehovoril a nikdy sa nesťažoval, a dokonca aj po rozvode, keď zomrela jeho svokra boli na pohrebe
aj so žalovaným , čiže úcta tam bola, nikdy nebol svedkom incidentu opísaného žalobcom v 1. rade .

13./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a

následne dospel k týmto skutkovým a právnym zisteniam.
Právny predchodcovia žalobcov B. S., rod R. a Y. S. darovacou zmluvou uzavretou dňa 25.01.2011
vo forme notárskej zápisnice N 16/2011, NZ 2382/11, spísanej na notárskom úrade JUDr. Aleny
Mezsárosovej, notárky , darovali svojej dcére a to žalovanej v 2. rade a svojmu zaťovi - bývalému
manželovi žalovanej v 2. rade, žalovanému v 1.rade, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území B., v obci M., ktoré boli zapísané na LV číslo XXX vedené Okresným úradom Nitra katastrálnym
odborom, pričom sa jednalo o pozemok parcely XXX/X registra ,,C“ -zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, pozemok parcely číslo XXX/X registra „C“- zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX mX, pozemok parcely číslo XXX/X registra „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 ,
pozemok parcely číslo XXX/XX register „C“ - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a rodinný

dom súpisné číslo X umiestnený na parcele číslo XXX/X , pričom predmetný vklad bol povolený a to na
základe rozhodnutia Správy katastra v konaní vedenom pod číslom V XXX/XX.
Právny predchodca žalobcov vyzval žalovaných v 1. a 2. rade listom zo dňa 19.08.2014 na vrátenie
daru, čo ani jedna zo strán nerozporovala, predmetná písomnosť zo strany žalobcu založená do spisu
nebola, žalovaná v 2. rade súhlasila s vrátením daru, ktorý získala spoločne so žalovaným v 1. rade,

pričom taktiež súhlas, na ktorý poukazoval právny predchodca žalobcov sa taktiež v spise nenachádzal,
a takto nadobudnutá nehnuteľnosť darom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a
v 2. rade, pričom v súčasnej dobe sa vedie konanie o vyporiadanie BSM na tunajšom súde vedené
pod spisovou značkou 14C/748/2015, ktoré je v súčasnej dobe prerušené a to až do právoplatného
skončenia tohto konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcov neb. Y. S. v priebehu pojednávania a to dňa
XX.XX.XXXX zomrel , z Uznesenia Okresného súdu Nitre, sp. zn. 12D/26/2018 - 90, zo dňa 03.12.2018,
spísaného na notárskom úrade JUDr. Ota Kopana bolo zistené, že právnymi nástupcami po neb. sú
jeho vnuci a to z dôvodu, že žalovaná v 2. rade sa ako jediná dedička zriekla svojho dedičstva v
prospech svojich detí, a preto súd Uznesením sp. zn. 17C/49/2017- 46, zo dňa 13.05.2019 pokračoval

v predmetnom spore s dedičmi a to s Y.. U. I. , nar. XX.XX.XXX a B.. K. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX.

14./ Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

15./ Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16./ Domáhanie sa vrátenia daru je z právneho hľadiska jednostranný právny úkon darcu, ktorý smeruje
k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom

správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. K platnosti
právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru je z hľadiska jeho určitosti nevyhnutné, aby v ňom
darca celkom zreteľne a jednoznačne uviedol tie konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie
dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Úkon darcu smerujúci k vráteniudaru môže byť obsiahnutý priamo v žalobe; aj v nej musí však žalobca dostatočne presne, určito a
konkrétne opísať skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Právne účinky jednostranného právneho úkonu darcu (pokiaľ sú splnené podmienky vyplývajúce z

§630 Občianskeho zákonníka) nastanú v takom prípade ex nunc momentom doručenia výzvy darcu
obdarovanému, resp. doručenia žaloby obdarovanému. Skutkové okolnosti uvedené darcom vo výzve
alebo v žalobe sú potom predmetom dokazovania a tiež posudzovania z hľadiska, či došlo k naplneniu
predpokladov, za ktorých sa darca môže domáhať vrátenia daru (§ 630 Občianskeho zákonníka).
Jena súde, aby v oboch prípadoch skutkovo a právne vyhodnotil, či sa doručením výzvy alebo žaloby

obdarovanému obnovilo vlastníctvo darcu. (Rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 616/2015 zo dňa 10.
12.2015).

17./ Ako už bolo vyššie konštatované, právny predchodca žalobcov sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k darovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že žalovaný v 1. rade po uzavretí darovacej zmluvy
prestal prejavovať záujem o právnych predchodcov žalobcov, ako aj svoju bývalú manželku, žalovanú

v 2. rade, tento nezáujem pretrvával aj napriek skutočnosti, že manželka právneho predchodcu
žalobcu v čase po uzavretí darovacej zmluvy trpela závažným onkologickým ochorením, v dôsledku
ktorého nakoniec zomrela, pričom táto jej choroba si vyžadovala zvýšenú starostlivosť celej rodiny,
ako aj poskytnutie pomoci zo strany členov rodiny, pričom žalovaný v 1.rade neprejavoval záujem,
nekomunikoval s nimi a neposkytoval im očakávanú pomoc.

Taktiež dôvodom na vrátenie daru, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade bola skutočnosť, že žalovaný v
1. rade sa dopustil hrubého porušenia dobrých mravov nielen voči svojej bývalej manželke, ale aj voči
svojej dcére.
Žalobca v 1. rade ako právny nástupca žalobcu tvrdil, že ako náhle došlo k darovaniu nehnuteľnosti na
žalovaného v 1. rade ako aj na jeho matku, žalovaný v 1. rade podal žiadosť o rozvod, čiže z jeho strany

išlo o účelové konanie. Z rozprávania matky má vedomosť o tom, že otec na matku nepriamo tlačil, aby
darovali starí rodičia nehnuteľnosť na oboch.
Ďalej tvrdil, že niekedy v roku 2002 plus - mínus pár rokov bol svedkom skutočnosti, kde došlo ku
slovnému konfliktu otca t.j. žalovaného v 1. rade a starého otca, pričom predmetom konfliktu boli práce
okolo kombajnu. Ďalej tvrdil, že bol prítomný pri konflikte taktiež okolo roku 2002 - 2004 kedy vie, že

žalovaný v 1.rade sotil mierne starého otca, nadával mu, pričom on medzi nich vstúpil a potom sa to
ukľudnilo. Nevie, čo bolo predmetom hádky, možno práce, ktoré sa mali robiť.
Tieto skutočnosti žalobca uviedol na objasnenie vzťahu žalovaného v 1. rade voči právnym
predchodcom, teda voči babke a dedkovi. Ďalej žalobca tvrdil, že približne v roku 1995, keď chovali
zajace, prišiel domov a pri kontrole zajacov zistil, že jeden zajac chýbal, tak vyzhnal sestru hľadať von

zajaca a tá bola celá uplakaná, uzimená pretože v tom čase bola zima.
Ďalej žalobca na objasnenie vzťahov uviedol, že čo sa týka spolužitia otca, teda žalovaného v 1. rade
a starých rodičov, je pravda, že s babkou ako tak nejako vychádzal, lebo tá mu neprotirečila, ale dedko,
keď sa mu niečo nepozdávalo, mal iný názor, povedal mu to do očí, čo otca iritovalo.
K tvrdeniam ohľadom zdravotného stavu babky, že bola onkologická pacientka uviedol, že jeho sa otec

nikdy nepýtal, aký je zdravotný stav babky, či by niečo potrebovala a či sa pýtal matky, to nevie. Nikdy
sa neopýtal, či teda treba niečo pomôcť, či treba ísť k lekárovi. Tvrdil, že správanie otca považuje za
účelové, nakoľko po zápise jeho vlastníctva do katastra podal návrh o rozvod a ďalej uviedol, že čo sa
týka rekonštrukcie rodinného domu, všetci pracovali na rodinnom dome, pracovali aj starí rodičia.
Ako ďalšiu nezhodu, ktorá bola medzi žalovaným v 1. rade a starými rodičmi bola skutočnosť, že starí

rodičia boli maďarskej národnosti a matka pred otcom nemohla rozprávať po maďarsky, pretože otec
robil ako nepríčetný, vadilo mu, že mama sa rozprávala pred ním so svojimi rodičmi po maďarsky.
Žalobcavzávere zhrnul,ženešlookonkrétnenegatívnesprávaniežalovanéhovočistarýmrodičom,išlo
o dlhotrvajúce správanie a množstvo konfliktov, konflikty medzi nimi vznikali skôr, ako sa nehnuteľnosť
darovala a konflikty sa odohrali niekedy v roku 2002 a čo sa týka spomínaných konfliktov, tak tie sa

odohrali niekedy v roku 2002.
Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že s rodičmi žila v spoločnej domácnosti do roku 2003, v súčasnej dobe
žije v Rakúsku a domov chodí pravidelne 5 krát do roka. Vie o tom, že sa otec t.j. žalovaný v 1.rade
nepýtal nikdy matky, či sa starým rodičom darí, ako sa majú, či niečo nepotrebujú. Táto situácia nastala
hneď potom, čo sa manželstvo jej rodičov rozviedlo, čiže zhruba 4 - 5 rokov dozadu. Tak isto tvrdila, že

žalovaný nechodil s nimi k doktorovi, matka chodila s nimi k doktorovi, všetko financovala a dokonca
žalovaný v 1.rade nebol ani na pohrebe starého otca. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že nezhody vznikali aj
kvôli národnosti starých rodičov, ktorí mali národnosť maďarskú, starí rodičia po rozvode už nechodilido domu, lebo mali pocit, že tam už nie vítaní. Ďalej tvrdila, že matka chcela predmetnú nehnuteľnosť
napísať na nich, na deti, avšak žalovaný práve trval na tom, aby sa nehnuteľnosť napísala na nich.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že otec nemá s nimi žiadny kontakt jej dieťaťu, nerozpráva sa s ňou, ako by

bola cudzia, taktiež potvrdila, že rodičia mali nezhody v manželstve.
Žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany uviedol, že najlepšie si z celej rodiny rozumel so svojou dcérou,
nepozvala ho ani na svadbu a nedala mu vedieť ani o narodení syna a keď sa dieťaťu prihovorí, cíti, že
mu o ňom je len zle rozprávané a keď chcel niečo vnukovi ukázať, chytila ho za ruku a zobrala ho preč.
Čo sa týka vzťahu ku svokrovcom, žalovaný tvrdil, že keď sa oženil, dostali ústne od svokrovcov

novostavbu rodinného domu, ktorý zrejme začal stavať svokor pre svoju dcéru a od roku 1978 na
tejto nehnuteľnosti pracovali oni. On ju spolu s manželkou dokončil, nepopiera, že zo strany rodičov
manželky im nebolo pomáhané, pomáhali v rámci svojich možností, teda aj finančne aj materiálne. K
darovaniu nehnuteľnosti však došlo až v roku 2011, pričom nehnuteľnosť bola už obývateľná. Žalovaný
tvrdil, že nie je pravdou, že by sa zle správal ku svokrovcom, do rozvodu manželstva boli ich vzťahy
dobré, po rozvode to už bolo horšie. Tvrdil, že mal zlý pocit, pretože na tej nehnuteľnosti pracoval,

robil, rekonštruoval ju a nebola naňho vôbec písaná. S manželkou sa rozviedol, pretože si prestali
spolu rozumieť a má známosť, pričom táto známosť trvá. Žalovaný tvrdil, že nevedel o tom, že svokra
má vážne zdravotné problémy. Svokor bol mobilný, chodil k lekárovi autom, jeho manželka bola doma,
do roboty chodil on na 2 zmeny a čo sa týka pohrebu svojej svokry, na tom bol a keď zomrel svokor,
nedali mu ani vedieť.

18./ Žalovaná v 2. rade tvrdila, že nezhody vznikali v rodine kvôli maďarskému jazyku, ktorý sa doma
používal, deti maďarsky nevedia lebo nesmeli doma hovoriť a v prítomnosti žalovaného v 1. rade sa
nemohla s nikým rozprávať po maďarsky.
Ďalej tvrdila, že predmetný dom nebol napísaný na nich, nakoľko jej otec dostal nenávratnú pôžičku z

družstva a 10 rokov s predmetnou nehnuteľnosťou nesmel hýbať, lebo keby ju predal alebo prepísal,
musel by peniaze vrátiť. Ďalej tvrdila, že žalovaný už pred rozvodom veľmi nechodil k jej rodičom a keď
sa rozviedli, prestal chodiť vôbec a už neprejavoval o nich záujem.

19./ Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcov na určenie

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a to titulom vrátenia daru nie je podaná dôvodne.

20./Žalobcovia,akoprávninástupcoviaponeb.Y.S.,vosvojichvýpovediachneuviedli,takéskutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre samotnú žalobu a k jej vyhoveniu, z ich strany nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že zo strany žalovaného došlo k takému správaniu, ktoré by vykazovalo znaky

takej intenzity, aby bolo možné konštatovať, že ide o rozpor s dobrými mravmi.
Samotný pôvodný žalobca vo svojej žalobe len poukazoval na nevhodné správanie sa žalovaného v 2.
rade voči jeho dcére t.j. voči manželke žalovaného v 1. rade ako aj na to, že po darovaní nehnuteľnosti
podal žalovaný v 1. rade návrh o rozvod manželstva, nakoľko mal známosť s inou ženou a taktiež ďalej v
žalobnom návrhu poukazoval na skutočnosť, že im neposkytol potrebnú pomoc, hlavne jeho manželke,

ktorá bola onkologickým pacientom, iné skutočnosti žalobca ani v žalobe netvrdil a ani neoznačil dôkazy
na preukázanie týchto jeho tvrdení.
Samotný pôvodný žalobca nekonkretizoval v samotnej žalobe, aká konkrétna pomoc mu zo strany
žalovaného v 1. rade nebola poskytnutá, či bol požiadaný žalovaný v1. rade o pomoc a ten ju odmietol,
nekonkretizoval jeho nevhodné správanie voči nemu, ako aj jeho nebohej manželke a vzhľadom na jeho

úmrtie v priebehu konania nedošlo ani právnymi nástupcami k preukázaniu, že by zo strany žalovaného
v 1. rade došlo k takému nevhodnému správaniu, ktoré by odôvodňovalo návrhu vyhovieť.
Právny nástupca žalobcu v 1. rade t.j. jeho vnuk vo svojej výpovedi taktiež len poukazoval na nezhody,
na ktoré si spomenul a ktoré sa približne odohrali v rokoch 2002 až 2004, uvádzal sprostredkované
informácie a taktiež len hodnotil jeho správanie, a podľa jeho vyjadrenia, keby to mal v globále zhrnúť,

tak pokiaľ otca t.j. žalovaného v 1. rade poslúchali a neprotirečili mu, tak všetko bolo v poriadku a pokiaľ
tam bol nejaký rozpor, už neboli poslušní, tak žalovaný v 1.rade svojou dominanciou začal presadzovať
svoje.
Tak isto ani samotná žalobkyňa v 2. rade ako právna nástupkyňa žalobcov a dcéra žalovaného v 1. rade
vo svojej výpovedi tvrdila, že k zmene správania žalovaného došlo po tom, čo ich manželstvo s matkou

bolo rozvedené, čo je zhruba 4 až 5 rokov dozadu a taktiež tvrdila, že nezhody videla v národnosti
starých rodičov,poukazovalanaskutočnosť, žesožalovanýmv1.rade nemážiadnykontaktanijejdeti,
keď sa stretnú nerozpráva sa s nimi, ako by bol cudzí, pričom taktiež z jej strany nebolo konkretizované,
či sa snažila o komunikáciu, či bola odmietnutá, nešpecifikovala nijaké vzniknuté respektíve konkrétnesituácie, čo možno vyhodnotiť tak, že z dôvodu rozvodu manželstva jej rodičov sa postavila na stranu
matky a k tomu podriadila aj svoje správanie k otcovi, t.j. k žalovanému v 1. rade, pričom vo svojej
výpovedi taktiež potvrdila, že rodičia mali nezhody v manželstve, čiže išlo len o jej subjektívny pocit,

ničím nepodložený.
Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že ich vzťahy v manželstve boli už dávno narušené, na predmetnej
nehnuteľnosti pracoval, prerábal ju ako svoju vlastnú, čo potvrdila aj samotná žalovaná v 2. rade, ktorá
vo svojej výpovedi uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nemohla byť na nich napísaná a to z dôvodu,
že jej otec si zobral pôžičku od zamestnávateľa a po dobu 10 rokov nesmel predmetnú nehnuteľnosť

nijakým spôsobom predať, ani darovať, avšak nehnuteľnosť si sami prerábali. Nehnuteľnosť bola na
nich prepísaná v roku 2011.
Žalovaný vo svojej výpovedi popieral, že by sa nevhodne správal voči svojím bývalým svokrovcom, ich
vzťahy boli dobré a k zhoršeniu vzťahov došlo až po samotnom rozvode.
Nepopieral, že im právny predchodcovia žalobcov, teda svokrovci bývalej manželky na nehnuteľnosti
pomáhali ako finančne tak aj materiálne, avšak nikdy sa nesprával tak nevhodne, že by svokrovcom

ublížil, nikdy neboli riešení ani priestupkovo a nebolo pre jeho správanie podané ani trestné oznámenie.
Svedka, ktorého navrhli vypočuť v predmetnom spore, potvrdil výpoveď žalovaného v tom zmysle, že
nemá vedomosť o tom, že by zo strany žalovaného došlo k takému správaniu sa, že by došlo k narušeniu
vzťahov, naopak celá rodina bola súdržná, navštevovali sa a dá sa povedať dosť pravidelne, dokonca je
krstným otcom ich detí. Taktiež potvrdil, že nebol svedkom žiadneho konfliktu, ktorý by sa mal odohrať

medzi žalovaným v 1.rade a nebohým žalobcom, prípadne starými rodičmi, naopak ich vzťahy boli
priateľské a dokonca aj po rozvode, keď zomrela manželka žalobcu, boli na pohrebe, on ako aj samotný
žalovaný, ako prejav úcty.

21./ Ako už bolo vyššie konštatované podľa ustálenej súdnej praxe hrubým porušením dobrých

mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity, alebo ich sústavné porušenie (R 88/1998),
pričom dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem,
ktoré v historickom vývoji vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú
dodržiavané rozhodujúcou časťou spoločnosti. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným
nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri

príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).
Ďalej súd uvádza, že predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie
obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov.
Právny predchodca žalobcu svojou žalobou ako aj samotní žalobcovia, t.j. právny nástupcovia žalobcu

vo svojich výpovediach nepreukázali a ani nekonkretizovali také skutočnosti, ktoré by preukazovali
nevhodné správanie sa žalovaného v 1.rade voči samotným darcom , ako aj im blízkym osobám, ktoré
by vykazovalo znaky takej intenzity, aby bolo možné konštatovať, že ide o rozpor s dobrými mravmi.
Z ich strany nenavrhli vypočuť žiadnych svedkov, ktorí by preukázali také správanie sa žalovaného v 1.
rade voči bývalým svokrovcom, ktoré by bolo možné s ohľadom na všetky okolnosti hodnotiť ako hrubé

porušeniedobrýchmravovataktiežprávnypredchodcažalobcovspodanímžalobybolpovinnýpriložiťaj
dôkazy,ktorémajúpreukázaťjehotvrdenia,žalobcavšakdôkazypreukazujúcehrubéporušeniedobrých
mravov k žalobe nedoložil a tie neboli doložené ani právnymi nástupcami žalobcu. .
Naopak, súd z výsluchu strán sporu mal jednoznačne za preukázané, že ide len o subjektívny pocit
strán sporu na strane žalobcov, vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa rozviedli,

pričom žalobcovia v 1. a v 2. rade zhodne potvrdili, že manželstvo ich rodičov nebolo najlepšie, že si v
poslednomobdobínerozumeliataktiežsúdmázato,žeideoúčelovopodanúžalobuzostranyprávneho
predchodcu žalobcov, ktorý si predmetnú žalobu podal až v roku 2017, poukazujúc na skutočnosť, že
na tunajšom súde pod spisovou značkou 14C/48/2015 sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov t. j. žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom toto konanie je v súčasnej dobe

prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.
Ďalej súd poukazuje jednoznačne na výpoveď samotného žalobcu v 1. rade, ktorý nevedel preukázať
akým spôsobom a kedy konkrétne respektíve kedy naposledy došlo k takému správaniu sa zo strany
žalovaného v 1. Rade a to, či už k právnemu predchodcovi žalobcu alebo k samotnej žalovanej v 2. rade,
čo by malo za následok vrátenia daru, čiže nevedel uviesť rozhodujúcu skutočnosť, kedy došlo k takému

hrubému porušeniu dobrých mravov, práve naopak vo svojej výpovedi poukázal na bežné problémy,
ktoré boli v rodine, či už medzi jeho rodičmi, alebo medzi svokrovcami z dôvodu, že žili v blízkosti
seba a taktiež popisoval aj skutočnosti, ktoré sa týkali rekonštrukcie na predmetnej nehnuteľnosti anezhody, ktoré tam vznikali, uvádzal len svoje zhodnotenie danej situácie bez akejkoľvek špecifikácie,
a konkretizácie a následného označenia dôkazov, išlo len o jeho subjektívny ničím nepodložený pocit.
Súd ďalej uvádza, že ani samotná žalobkyňa v 2. rade nevedela uviesť žiadne konkrétne dôvody,

respektíve opísať skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by zo strany žalovaného v 1. rade malo dôjsť
k nevhodnému správaniu sa voči samotným darcom.
Aj z jej výpovede vyplývalo, že dôvodom pre podanie takého žalobného návrhu ako aj to, že k podaniu
žaloby došlo až 6 rokov od darovania nehnuteľnosti bola skutočnosť, že v súčasnej dobe prebieha medzi
rodičmi vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorého predmetom je sporná nehnuteľnosť,

keďže tak ako žalobca v 1. rade ani ona nevedela bližšie konkretizovať a ani špecifikovať skutočné
nezhody vznikajúce medzi žalovaným v 1. rade a darcami v poslednom období, ktoré by jednoznačne
preukazovali jeho nevhodné správanie sa, resp. že by z jeho strany došlo k hrubému porušeniu dobrých
mravov voči samotným darcom.
Samotný žalovaný v 1.rade v rámci svojej obrany tvrdil, že medzi ním a právnymi predchodcami
žalobcov, teda medzi ním a darcami nedošlo nikdy k takému správaniu respektíve k takému konaniu z

jeho strany, ktoré by viedli k porušeniu dobrých mravov a toto jeho tvrdenie bola potvrdené aj výpoveďou
svedka, ktorého navrhol žalovaný v 1.rade a ktorý vo svojej výpovedi uviedol že nemá vedomosť
o nevhodnom správaní sa žalovaného v 1. rade voči darcom, samotný svedok vo svojej výpovedi
naopak potvrdil, že vzťahy medzi nimi boli dobré, spoločne sa podieľali na vykonaní rekonštrukcie
nehnuteľnosti, naopak rodina bola súdržná, navštevovali sa, on je dokonca krstným otcom žalobcov

v 1. a v 2 rade, nemá vedomosť o tom, že by sa právny predchodca žalobcov, teda darca nejakým
spôsobom ponosoval na svojho zaťa, vždy to bol pre neho lenO., nikdy naňho zlé nehovoril o dokonca
aj po rozvode, keď zomrela darkyňa, teda manželka právneho predchodcu žalobcu, boli všetci na
pohrebe ako aj samotný žalovaný v 1. rade.
Samotná žalovaná v 2. rade taktiež nevedela žiadnym spôsobom poukázať na konkrétne skutočnosti,

ktoré sa odohrali a ktoré by mali viesť k tomu, že by zo strany žalovaného v 1. rade došlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov voči darcom, poukázala len na bežné problémy, ktoré bývajú v manželstve
a na problémy vznikajúce v spolužití dvoch generácií, skutočnosť, že nemohla doma hovoriť pred
žalovaným v 1. rade po maďarsky, nakoľko jej rodičia boli maďarskej národnosti svedčí o tom, že
žalovaný v 1. rade maďarsky nevedel a nerozumel. Potvrdila, že samotnú nehnuteľnosť prerábali spolu

s manželom, nehnuteľnosť bola písaná na právneho predchodcu žalobcu, teda na jej otca z dôvodu, že
dostal finančný príspevok od zamestnávateľa a po dobu 10 rokov predmetnú nehnuteľnosť nemohol
darovať ani predať, takže preto nehnuteľnosť bola písaná na neho, a poukazovala jedine na skutočnosť,
že sa rozviedli z dôvodu, že si žalovaný v 1 rade našiel známosť s inou ženou, pričom táto skutočnosť
v rozvodovom konaní nebola nijak preukázaná.

22./ Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zo strany
žalovaného v 1. rade voči obdarovaným nedošlo k takému správaniu, čo by nadobudlo intenzitu hrubého
porušenia dobrých mravov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, samotný
žalobca vo svojej žalobe a následne aj právni nástupcovia žalobcu nepreukázali, a ani nekonkretizovali ,

kedy malo k takémuto správaniu zo strany žalovaného v 1. rade voči darcom , ako aj k žalovanej v
2. rade dôjsť, nekonkretizovali správanie žalovaného v 1. rade, ktoré by bolo možné subsumovať pod
hrubé porušenie dobrých mravov, nepreukázali, že by sa žalovaný nezaujímal o darcov, pričom bol na
pohrebe darkyne, naopak žalovaný preukázal, že nikto ho nikdy o žiadnu pomoc nepožiadal, čiže nebolo
preukázané, že by z jeho strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, ústne tvrdenia právnych

nástupcov žalobcu, ako aj samotného právneho predchodcu neboli nikým a ničím, ako aj žiadnymi
listinnými dokladmi preukázané.

23./ Súd v závere uvádza, že pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú vždy
rozhodujúce objektívne okolnosti, a nie prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu a osôb

blízkych, ktoré spočívajú v predstavách ako by sa mal obdarovaný t.j. žalovaný v 1. rade voči darcovi
správať, akým spôsobom prejavil náležitú vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby tým
nedošlo z jeho strany k porušeniu dobrých mravov podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich

rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomocidarcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine)
alebo zo zmluvného vzťahu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré
treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru.
Čiže predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa
obdarovaného, alebo prípadný „nevďak“, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu je možné posudzovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí sa jednať o

porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné a to buď fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím pomoci a podobne. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného vo vzťahu k darcovi, ktoré
je možné objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posudzovať
ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne a nie
subjektívne pocity darcu.
Skutočnosť, že došlo k zhoršeniu vzťahov medzi darcami a obdarovanými a to spôsobené rozvodom

manželstva medzi žalovanými, nie je závažným dôvodom , ktorý by svedčil o tom, že ide o hrubé
porušenie dobrých mravov.
Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie obdarovaného - žalovaného v 1. rade, ktoré
vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov, a takéto správanie sa jednoznačne vyznačuje značnou intenzitou alebo sústavnosťou

alebo opakovanosťou, ako je fyzické násilie, hrubé urážky, hrubý nezáujem a podobne, pričom takéto
správanie sa musí objektívne navonok prejaviť a nemôže spočívať len v subjektívnych pocitoch
samotného darcu tak, ako to bolo v tomto prípade, pričom išlo o jednoznačne subjektívne pocity nielen
darcu, teda právneho predchodcu žalobcu, ako aj jeho právnych nástupcov ale aj samotnej žalovanej v
2. rade, ktorá poukazovala na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade nadviazal známosť s inou ženou.

Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za preukázané, že žaloba žalobcov v 1. a v 2. rade
nie je dôvodne podaná. Žalobcovia nepreukázali v žalobe, respektíve neuniesli dôkazné bremeno, ktoré
by preukazovalo, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k takému nevhodnému správaniu sa voči
právnemupredchodcovižalobcov,ktorébymohlobyťkvalifikovanéakohrubéporušeniedobrýchmravov
zakladajúcich nárok na vrátenie daru a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

24/. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

25./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.