Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010495
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617010495.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

27. novembra 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
E. Q. O. E. P. Z., nar. XX. X. XXXX v Q., trvale bytom A. XXX/XX,
A. E., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 5. 3. 2017 asi o 16.00 hod. na Dubovej ulici v Liptovskom Mikuláši, fyzicky napadol C. J., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom A. XXX, okres S., tak, že ju chytil za tričko, následne udrel päsťou do oblasti
tváre, na čo ho opľula, odišla si sadnúť do motorového vozidla zn. Peugeot 106, červenej farby, ev. č.
LM 093 CY, z ktorého ju E. Q. vytiahol a 2 až 3-krát udrel päsťou do oblasti tváre, viackrát udrel aj do
oblasti pliec, hrudníka a pravej časti tela, čím jej údermi a ťahaním spôsobil zranenia - pohmoždenie

pravej strany tváre so zakrvácaním, pohmoždenie pravej strany hrudníka a prsníka, podvrtnutie kĺbu
palca pravej ruky, pohmoždenie pravého kolenného kĺbu s obmedzením v obvyklom spôsobe života od
5. 3. 2017 do 24. 3. 2017,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r
n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú C. J., nar. XX. X. XXXX R. S.,
trvale bytom A. XXX, okres S., s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 14. 12. 2017 E. Q. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.
Obžalovaný zhodne ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku jemu
kladenému za vinu. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 5. 3. 2017 v poobedňajších

hodinách sa vracal s rodinou z výletu, kde na ceste medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Mikulášom
mu auto prichádzajúce z bočnej cesty nedalo prednosť a ohrozilo jeho vozidlo. Išlo o motorové vozidlo
Peugeot červenej farby, na ktoré zatrúbil. Hoci mu vošlo do cesty, preto sa domnieval, že sa ponáhľa
išlo maximálne 50 km/h rýchlosťou, čo považoval za zbytočne pomalú jazdu a jeho obmedzovanie,
preto naňho opätovne zatrúbil a zablikal. V tom videl v ich spätnom zrkadle, ako sa mu vysmievajú. V

Okoličnom odbočilo smerom na sídlisko Podbreziny, čo bol aj jeho smer jazdy. Ďalej vozidlo odbočilo
doľava, rozhodol sa, že odbočí za ním a opýta sa šoféra, prečo jazdí nezodpovedne a nedodržiava
predpisy.Nakonciuliceautoodbočilodoľava,zastalo.Onzastalzpravejstranyvedľaneho,stiaholokno,
stále sedel v aute. Medzi nimi bola vzdialenosť asi štyri metre. Spolujazdkyňa z tohto auta vystúpila,
pristúpila k jeho autu a začala naňho kričať, prečo ich prenasleduje a oplzlo nadávala, na čo bola

upozorňovaná jeho manželkou, že majú v aute malé deti, aby pred nimi nenadávala. Medzitým červené
auto zacúvalo za jeho auto. Táto spolujazdkyňa ho nepustila k slovu a cez stiahnuté okno dverí vodiča ho
opľula na tvár, on sedel v aute. Následne utekala do červeného auta, ktoré stálo za ním. Vystúpil, utekal
za ňou. Keď chcela nastúpiť do červeného auta, dobehol ju a dal jej jednu facku pravou rukou do oblasti
krku vľavo. Nepotreboval už s ňou nič riešiť a hneď si šiel sadnúť do auta, teda nevie, čo táto osoba

robila potom. Keď si sadol do auta, počul buchnutie na aute. Myslel si, že do neho naschvál nabúrali.
Uvedená žena prišla k jeho predným dverám, on sediac v aute mal dvere zavreté, okno otvorené. Keďže
deti boli vystrašené, syn plakal, manželka ho utešovala. Dcéra zozadu na neho zakričala, aby si dával
pozor, pretože táto žena mala v ruke nejaký čierny predmet, s ktorým ho ohrozovala. Najprv s ním
kývala pred jeho tvárou a potom sa k nej otočil, ho s týmto predmetom udrela do tváre na pravé líce

a poškrabala ho. Manželka zavolala na linku XXX, žiadala o pomoc, pretože boli napadnutí. Predmet,
ktorým ho poranila, z ruky tej pani vytrhol a hodil na podlahu v aute. Z auta vystúpil a snažil sa ju upokojiť.
Uvedomil si, že jej z ruky vytrhol zadný stierač z jeho auta, ktorý ona musela odtrhnúť. Potom, čo zistila,
že jeho manželka volá políciu, chceli z miesta ujsť. Žiadal ich, aby počkali do príchodu policajnej hliadky.
Opätovne mu nadávala. Manželka vystúpila z auta, upozornila ju, aby nenadávala. Postupne sa situácia

upokojovala. Hliadka prišla do desiatich minút. Policajtov upozornil na svoje zranenie na pravom líci.
Išlo o jediné zranenie, ktoré bolo v tom čase policajnej hliadke oznámené. K veci sa vyjadrili obaja.
Nemal vedomosť o tom, že by tá žena nahlasovala nejaké poranenie, teda ak by jej mal vtedy spôsobiť
nejaké poranenia, tieto pred policajtmi neuviedla, ani nežiadala o poskytnutie lekárskej pomoci. Zámerne
zamlčala poranenie pravého palca, čo je jediné poranenie, ktoré tam bolo, pretože by len potvrdila, že

odtrhla stierač. Hliadka ich vyzvala na podanie písomného vysvetlenia. Na ošetrenie s poraneným lícom
sa nežiadal. Uvedenú ženu predtým nepoznal.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že J. pravou rukou chytila a odtrhla alebo odlomila stierač na jeho aute a
z jej konania mal poškrabané pravé líce. Ona na mieste hliadke nepovedala o žiadnom svojom zranení.
Má vedomosť o tom, že J. a T. na políciu prišli až s odstupom 1 až 1,5 hodiny. On volal políciu a žiadal

záznam z kamery z miesta, čo by nerobil, keby túto záležitosť nechcel objasniť. On žiadne zranenianevidel. Ruku, ktorú ako neskôr uvádzala, že mala zranenú, po celý čas držala vo vrecku aj vtedy, keď
tam bola polícia. Podľa jeho názoru preto, že by sa svojím zranením usvedčila z odlomenia stierača.
Je pravák a facku jej dal pravou rukou. Pokiaľ by ju mal udierať takým spôsobom, ako to ona uvádza,

udieral by jej ľavú stranu a zranenia by nevznikli tak, ako to ona popisuje. Je to celé vykonštruované
poškodenou a jej kamarátkou, ktoré sa zľakli, čo urobili, tak si to celé vymysleli. Poprel, že by poškodenej
v danom čase a na danom mieste spôsobil také zranenia, ktoré ona tvrdí. Facku jej dal preto, lebo ho
opľula. Išlo o reakciu na jej akciu.
Autá boli postavené najprv súbežne vedľa seba. V priebehu toho, ako sa poškodená s ním rozprávala

cez okienko, opľula ho a následne utekala preč, on vystupoval, ich auto už stálo za jeho vozidlom. Snažili
sa ich zadržať, aby na mieste vyčkali do príchodu polície. Bránili im len telom a slovne. Ona posunula
auto ešte asi 10 m smerom dopredu na cestu. Šetrenie políciou na mieste bolo ukončené krátko po 16-
tej hodine. Vonku bol z auta medzi fackou a vrátením sa do auta veľmi krátko, možno 5 sekúnd.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej C. J., svedkov H. T., I.

Q., E. P., H. C., Q. Q., znalca E.. Q. A. a prečítaním listinných dôkazov.
Poškodená C. J. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 5. 3. 2017 v poobedňajších hodinách bola
spolu s kamarátkou H. T. na jej motorovom vozidle zn. Peugeot červenej farby LM 093 CY sa previesť
do obce Beňadiková. Po ceste naspäť sa podľa nej normálne napojili z vedľajšej komunikácie od obce
Beňadiková na hlavnú cestu do Liptovského Mikuláša a asi po 100 m počula ako na nich niekto trúbi a

bliká. Podľa jej názoru toto vozidlo nijakým spôsobom neohrozili, ani neobmedzili. Jej kamarátka, ktorá
vozidlo viedla, spomalila, išla ku krajnici, spomalila na asi 50 km/h a odbočila smerom na podbreziny,
kde išli domov. Vozidlo, ktoré na nich trúbilo a blikalo išlo za nimi aj ďalej, keď na sídlisku odbočila. Obe
mali obavu, že ich niekto prenasleduje. Nevedeli, čo od nich chce. Keď chcela odbočiť, vozidlo išlo za
nimi, pribrzdila a ukázala vodičovi rukou, nech ich predbehne, na čo nereagoval. Pokračovali teda ďalej

na parkovisko autobusu, kde sa chcela jej kamarátka otočiť, pričom vodič toho vozidla im zablokoval
cestu. Nevedeli dôvod prečo to vodič robí a čo má v úmysle. Chvíľu sa nič nedialo, všetci sedeli v aute
a následne sa ona išla opýtať vodiča vozidla zn. Ford striebornej farby, prečo ich prenasleduje. Vodič
otvoril okienko a začal jej nadávať a v jednom momente ju jednou rukou chytil za tričko pod krkom,
pričom druhou rukou ju udrel do oblasti tváre. Keďže bola v strese, nevedela povedať presne kde a či to

bolo päsťou alebo dlaňou a ona ho ako reakciu na toto konanie opľula. Na to ju pustil. Išla si sadnúť do
auta ku kamarátke s tým, že idú volať políciu. Keď zatvorila dvere spolujazdca na aute, chceli sa pohnúť
a vycúvať, dvere sa otvorili a ju sediacu na sedadle spolujazdca začal tento muž udierať rukami. Opäť
ju asi dva až tri krát udrel do oblasti tváre päsťou. Viacero úderov dostala do oblasti pliec a hrudníka
a následne ju začal vyťahovať z auta, čomu sa bránila rukami, aby ju z auta nevytiahol. Kamarátka ju

z druhej strany držala za oblečenie. Podarilo sa mu vytiahnuť ju z auta, pričom v úderoch pokračoval,
strkal do nej, vulgárne jej nadával. Kamarátka potom vystúpila z auta a podarilo sa jej ich rozdeliť.
Držala ho a kričala, aby niekto volal políciu. Ona políciu nevolala, pretože sa jej zablokoval telefón.
Bolela ju tvár. Jeho manželka vyšla z auta a povedala, že políciu už volala. Zo strany obžalovaného a
jeho manželky boli na ich adresu nadávky. Po príchode policajnej hliadky ich podrobili dychovej skúške,

pretože obžalovaný ich označil za „piče ožraté“ a žiadal, aby im dali fúkať. Nik z nich nenafúkal. Následne
manželka obžalovaného povedala na ňu, že im z auta odtrhla stierač, na čo sa bránila, že stierač v
ruke nedržala, aby vzal odtlačky prstov, policajt jej povedal, že on nie je kriminalista. Obaja popísali
situáciu a policajt ich vyzval, aby išli podať oznámenie na obvodné oddelenie, pretože oni majú ďalší
výjazd. Keďže mala bolestivú tvár, palec pravej ruky a hrudník po podaní výpovede bola na lekárskom

vyšetrení na pohotovosti a sťažovala sa na bolesť hlavy, sánky, hrudníka, prsta pravej ruky, pravej
nohy. Následne absolvovala rôzne vyšetrenia na chirurgickom oddelení, u obvodného lekára. Bola jej
vystavená práceneschopnosť. Chodila na neurologické vyšetrenia kvôli bolesti hlavy. Pri liečení dostala
dlahu na palec. Práceneschopná bola od 5. 3. 2017 do 26. 3. 2017. Uviedla, že k zraneniu palca pravej
ruky došlo vtedy, keď ju obžalovaný vyťahoval z auta. Vtedy ju mohol chytiť za palec. Presne to popísať

nevedela, pretože tam bol zmätok a stres a odohralo sa to rýchlo. Zranenie mohlo vzniknúť aj tak, že sa
mu aktívne bránila, keď ju vyťahoval z auta. Bolesť v palci intenzívne pociťovala, keď na miesto prišla
polícia. Obžalovaného nikdy predtým nestretla, nepozná ho. Skutočnosť, že z jeho vozidla odtrhla zadný
stierač, ktorým ho následne udierala po tvári poprela, uviedla, že nič také neurobila.
Na hlavnom pojednávaní poškodená ku skutku vypovedala v zásade zhodne. S obžalovaným už potom

nehovorila, len na polícii a raz sa stretli v obchode, kedy sa pozdravili. Neútočila naňho, len sa bránila.
Nevidela na ňom žiadne zranenia. Stierač z jeho auta neodtrhla, držala ho v ruke jeho manželka. Sama
navrhla, aby z neho policajti vzali odtlačky. Obžalovaný a jeho manželka si s policajtmi tykali. Keď dali
obžalovanému a jej kamarátke fúkať, pýtali a koľko nafúkal on, drzo im povedali, že ich to nemusízaujímať. Nadávky boli vzájomné. Jeho auto prvýkrát registrovala smerom na Podbreziny, keď na nich
trúbil a vyblikoval. Zranenia ju obmedzovali 21 dní. Policajti mi vyvolávali, kedy ukončím marodku, že
je to dlho, že treba urobiť výsluch. Okrem obžalovaného, jeho manželky a ich dvoch na miesto prišla aj

mladá slečna s tmavými vlasmi, asi jeho dcéra. Prišla po bitke, po rozdelení kamarátkou. V aute s nimi
nebola, bol tam len malý chlapec, ktorý plakal.
Autom ich zablokoval tak, že ich predišiel na strane vodičky, mohli len cúvnuť, nie posunúť sa dopredu a
takto stál aj vtedy, keď išla k jeho okienku. Autá súbežne nestáli. Nadával už keď prišla k okienku, ktoré
otvoril. Do auta ju vtiahol za tričko, hlavu mala v aute, ale nebolo to do pol pása. Ľavou rukou ju držal

a druhou rukou jej dal facku. K vyťahovaniu z kamarátkinho auta došlo tak, že otvoril prudko dvere a
udieral ju do pravej strany. Bránila sa aj tak, že sa v aute nohami zapriečila, má 100 kíl, aj napriek tomu sa
mu podarilo z auta ju vytiahnuť. Kamarátka potom vyskočila z auta von a rozdelila ich. Políciu nevolala,
lebo sa jej zablokoval mobil. Hesluje si ho. Keď ju vyťahoval z auta za oblečenie, pás nemala zapnutý,
tričko jej neroztrhol. To, že slečna v aute nesedela, zaregistrovala vtedy, keď mala hlavu dnu v jeho aute.
Videla, kto tam je. Chlapca videla sedieť za obžalovaným. Dcéru tam nevidela. Po ukončení šetrenia na

mieste šli na Obvodné oddelenie v Liptovskom Mikuláši, pretože ich tam poslali policajti. Išli tam rovno
z miesta incidentu. Predtým si šla prezuť topánky domov, lebo ich mala mokré. Býva asi 3 km odtiaľ,
trvalo to krátko. Hneď potom šli na políciu, kde boli prvé. O prezúvaní topánok predtým nehovorila, lebo
to nepovažovala za dôležité. Nejde jej do hlavy, že na mieste bola kamera, z ktorej záznam žiadali hneď
na polícii, kamera vraj bola otočená iným smerom. Záznam si žiadala hneď pri podaní oznámenia, či to

policajt uviedol aj do zápisu, si nepamätala. Pri spisovaní oznámenia bol prítomný policajt aj kamarátka,
ktorá bola prítomná pri podávaní oznámenia.

Svedkyňa H. T., kamarátka poškodenej v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 5. 3. 2017 bola s
kamarátkou C. J. na výlete na jej osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 106, červenej farby LM 093

CY. Keď vychádzala z vedľajšej cesty od obce Beňadiková, napájala sa na hlavnú cestu do Liptovského
Mikuláša. Nebola si vedomá, že by pri tomto manévri niekoho obmedzila alebo ohrozila, teda nie je
pravda to, čo tvrdí obvinený. Po určitej chvíli ako sa napojila na hlavnú cestu vozidlo Ford striebornej
farby, ktoré išlo za ňou začalo vytrubovať a vyblikovať. Keď si to všimla, odbočila vpravo ku krajnici,
spomalila a chcela, aby ju predbehol. Vozidlo však stále išlo za nimi, vytrubovala, vyblikovala, preto

spomalila na 50 km/h, bola už v obci za tabuľou Liptovský Mikuláš. Išla smerom na Podbreziny. Auto,
ktoré išlo za nimi odbočilo taktiež. Mala pocit, že ich prenasleduje. Pokračovala rovno, avšak aj po
odbočení išlo vozidlo stále za nimi. Pred spomaľovačom svoje auto odstavila a ukázala rukou, aby
pokračoval ďalej. On však ostal stáť za ňou na mieste a ostal aj sedieť vo vozidle. Ona ani kamarátka
nevedeli, čo majú robiť a čo si majú o tom myslieť. Mala strach z konfliktu. Následne sa s autom pohla

ďalej, pričom sa pohol tiež on a pri druhom spomaľovači jej skrížil cestu. Posádka vozidla ostala tiež
sedieť v aute, takže nevedela, kto sa v ňom nachádza. J. išla k vozidlu, k dverám vodiča spýtať sa ho,
o čo mu ide. Dvere vozidla nechala J. pootvorené, takže svedkyňa videla a počula, čo sa potom dialo.
Vodič začal C. J. nadávať, čo sú za piče, z akej riti vyšli a hovoril, že ho obmedzila. Ona však trvá na
tom, že ho nijakým spôsobom neobmedzila. Následne videla ako J. zdrapil a vtiahol cez okno do auta.

Ruky mala J. vzadu a časťou tela bola v jeho okne. Čo sa tam dialo, ona priamo nepočula, vie to len z
rozprávania C. J., ktorá jej povedala, že ju napadol, drmal a dal jej facku. Potom ju pustil. Vrátila sa k jej
vozidlu a povedala jej, že ju napadol a idú to riešiť na políciu. Keďže mala strach, povedala jej nech si
sadne do auta a idú preč. Keď cúvala, vozidlo bolo v pohybe, obvinený vyskočil zo svojho auta, vytrhol
dvere spolujazdca a vrhol sa na J., ktorú bil rukou po tvári. Tiskol sa na ňu a drmal, trhal s ňou. Snažil sa

ju z auta vytiahnuť. Svedkyňa kričala, aby ju pustil, zastavila auto, snažila sa mu zabrániť, aby J. z auta
vytiahol. J. udieral rukami do pravej strany tela. Driapal ju za všetko, čo chytil, teda za ruku, oblečenie.
Podarilo sa mu vytiahnuť ju z vozidla, nadával jej, sácal do nej. Svedkyňa potom vystúpila z vozidla,
zakričala, že ide volať políciu, ale zablokoval sa jej mobil. Vstúpila medzi nich, aby J. viac neudieral. Ju
obžalovaný neudrel, nezaútočil na ňu. Útočil výhradne na J.. Podarilo sa jej ich od seba oddeliť, na čo

obžalovaný prestal a sadol si do auta. Z jeho auta vyšla žena, ktorá povedala, že policajtov už zavolala.
Začala si ju a jej auto nahrávať na mobilný telefón, na čo jej povedala, že mala nahrávať vtedy, keď
jej muž bil J.. Počkali na príchod polície. Medzitým boli obaja voči nim vulgárni. Policajti prišli traja, s
jedným z nich si obvinený tykal. Povedal, že sú „piče ožraté“, aby im dal fúkať, čo policajt urobil. Obaja sa
podrobili dychovej skúške, nikto nenafúkal a následne im povedali, aby išli podať oznámenie na políciu.

Jeho žena oznámila, že J. im odtrhla stierač, tá žiadala, aby jej zobrali odtlačky, pretože stierač v ruke
nemala. Potom išli podať oznámenie. K viditeľným zraneniam poškodenej sa vyjadrila tak, že na pravom
líci sa jej začala robiť modrina, nemohla zohnúť palec pravej ruky a z úst jej na pravej strane išla krv.
Sťažovala sa jej, že ju bolí hlava, sánka na pravej strane, nemohla hýbať palcom pravej ruky, bolela jupravá ruka, pravé koleno, prsník. Hovorila, že sa jej ťažko dýcha a má postihnutú celú pravú stranu tela.
Poškodenú sprevádzala na pohotovosti, kde bola hneď po výsluchu na polícii aj s papiermi od policajtov.
Tiež ju sprevádzala po vyšetreniach a kontrolách na chirurgii a neurológii. J. pozná približne 5 rokov, sú

dobré kamarátky, navštevujú sa, pomáhajú si. Obvineného videla pri incidente prvýkrát nepozná jeho,
ani jeho rodinu. Zotrvala na tom, že ho neobmedzila. Nevie, o čo mu išlo a prečo vyvolal taký konflikt
a prečo ju prenasledoval.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, dodala, že policajti k

nimboliodmeraní.Konanieobžalovanéhonechápala.Pripadalojejbezdôvodnéaakoprehnanáreakcia.
Nebola si vedomá, že by niekoho ohrozila v jazde. Auto obžalovaného zastalo po jej pravej strane, vedľa
dverí spolujazdca. Jeho auto bolo trochu viac vpredu, nie úplne súbežne. So svojím autom sa chcela
vytočiť, v jazde však nepokračovala, pretože J. vystúpila a rozprávali sa. Kto bol v jeho vozidle videla
len vpredu, teda jeho a ženu. Vzadu malo čierne sklá. J. videla vtiahnutú do auta, ale ruky mala vonku.
Čo sa dialo dnu v aute, jej povedala hneď, ako prišla späť do auta. Potom cúvala. Ako dlho trvalo, kým

ju vyťahoval z auta, povedať nevedela. Bola v strese a sledovala aj cestu, pretože auto bolo v pohybe
a ona bola s autom na ceste. Nesledovala presne, čo robila J.. Po šetrení políciou na mieste šli rovno
na policajné oddelenie na Školskej ulici, kam ich poslali policajti. Nikde sa nezastavovali. Pri podávaní
oznámenia boli spolu a ona navrhla, nech sa vytiahne kamerový záznam. Dopadlo to tak, že kamera
bola vraj otočená viac ku škole. Telefón sa jej zablokoval, pretože dotykový displej je heslo, zablokuje

sa, ak ho opakovane nezadá správne. Keď J. vytiahol z auta, tak ju päsťami neudieral, ale sácal ju,
ťahal za veci a drmal s ňou.

Svedkyňa I. Q., manželka obžalovaného v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 5. 3. 2017 bola spolu
s manželom a ich dvomi deťmi na výlete, odkiaľ sa vracali poobede asi o 16.00 hod., keď prechádzali

na ich vozidle cestou smerom od Liptovského Jána do Liptovského Mikuláša z vedľajšej cesty od obce
Beňadikováimvozidločervenejfarbynedaloprednosť,vletelodocesty,načojejmanželprudkozabrzdil,
zablikal. Toto vozidlo išlo veľmi pomaly, obmedzovalo premávku, napriek tomu, že v tých miestach ide
o rovnú cestu s dobrým výhľadom a povolenou rýchlosťou mimo obce. Vozidlo sa nedalo predbehnúť,
pretože tam bola plná čiara. Vodič tohto vozidla ich naschvál spomaľoval. Následne odbočilo na sídlisko

Podbreziny, čo bol aj ich smer jazdy. Pri základnej škole odbočilo. Manžel išiel za ním. Bolo viditeľné
ako vodička niečo kričala na jej manžela. Obe vozidlá sa presunuli ďalej na rázcestie, kde jej manžel aj
vodička zastali. Vozidlá boli viac menej vedľa seba. Manžel stiahol okienko na svojich dverách, pričom
spolujazdkyňa z tohto vozidla vyskočila, utekala smerom k nemu. Začala mu nadávať, urážať ho, že
ich prenasleduje, vulgárne nadávať na neho. Upozornila ju, či nevie, aké sú pravidlá cestnej premávky,

že ich ohrozila a následne išla pomalou jazdou. Ona však bola v amoku, neustále oplzlo nadávala.
Následne jej manžela opľula a hneď utekala do auta, na ktorom prišla. Musela sa venovať synovi, ktorý
sa rozplakal. Manžel šiel za tou ženou, ktorá ho opľula. Medzitým sa vrátil naspäť do auta, čo bola len
chvíľka. Nevidela ho, nebola svedkom toho, že by medzi nimi došlo k nejakému fyzickému kontaktu.
Nevidela, že by ju manžel udrel. Ona sa medzitým venovala synovi, aby sa nebál. Keď sa vrátil od toho

druhého vozidla do ich auta, sadol si na miesto vodiča. Dvere mal zavreté, okno otvorené. Následne
počula nejaký buchot, akoby sa stalo niečo s ich autom. Dcéra vykríkla na manžela, aby si dával pozor,
pretože tá žena sa objavila pri jeho okne a nejakým predmetom ho ohrozovala, chcela udrieť a udrela
po tvári a krku. Svedkyňa bola v strese, chcela rýchlo privolať policajnú hliadku. Podarilo sa jej vytočiť
XXX, oznámila, že bol napadnutý manžel neznámou ženou. Manžel mal aj zranenie na tvári, išlo o zadný

stierač ich auta, ktorý im tá žena z vozidla odtrhla. Asi po 10 minútach prišla policajná hliadka, ktorým
ona a jej muž oznámili, že táto žena im poškodila auto, odtrhla stierač a poranila manžela na tvári. Bolo
zjavné, že žena chce z miesta ujsť, pretože chcelo ujsť vozidlo, manžel ich vyzval, aby zastali. Chcel,
aby celý incident vyšetrila polícia. Na XXX oznamovala, že manžel bol napadnutý. Nevidela a nie je ani
pravda, že by manžel tú ženu nejako fyzicky napadol. Nevidela, že by tá žena mala na sebe nejaké

zranenia. Nešla jej krv, na nič sa nesťažovala a po príchode policajtov nežiadala lekárske ošetrenie. Táto
žena policajtom tvrdila, že napadnutá bola ona. Popierala, že by odtrhla stierač z ich vozidla a o tom, že
by potrebovala lekárske vyšetrenie nepovedala ani slovo. Potom jej manžel povedal, čo sa naozaj stalo
a priznal, že v rozčúlení jej strelil jednu facku po tom, ako ho opľula. Následne boli vyzvaní, aby podali
vysvetlenie na obvodnom oddelení. Poškodenú nepoznala, nikdy predtým sa s ňou nestretla a podľa jej

názoru nemohol jej v žiadnom prípade spôsobiť ublíženie na zdraví ani iné zranenia.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne a dodala, že najprv s autami stáli pri krajnici,
vtedy šoférka vyšla z vozidla a kričala na manžela, či nevie jazdiť. Potom sa presúvali ďalej. Autá stálitak, že oni boli prví a ony stáli za nimi, pozdĺž rieky. Manžel z auta vyšiel až po tom, ako ho pani opľula,
smerom k ich autu, resp. k tej pani. To auto bolo aj v tom čase za nimi. K odtrhnutiu stierača došlo až po
jeho návrate do auta. Ani manžel, ani ona poškodenej nenadávali, práve naopak, snažila sa to ukľudniť.

Žiadneho z troch policajtov, ktorí prišli na miesto nepoznala, ani manžel. Ona z auta vystúpila, až keď
privolala políciu. Poškodenú potom stretli na polícii. Že by im niekto vbehol do cesty počas jazdy sa stalo
prvýkrát. Nikdy predtým k takémuto incidentu nedošlo. Pokiaľ bol manžel vonku z auta, bolo to možno
pár sekúnd, viac nie. Riešenie s policajtmi na mieste sa skončilo krátko po 16-tej hodine. V mobilnom
telefóne má fotky, z ktorých sa dá zistiť čas ich vyhotovenia. Fotila si aj auto, s ktorým prišli do konfliktu,

chcela mať dôkaz evidenčnej značky vozidla. Na výlete boli s obidvomi deťmi. Obe boli celý čas v aute.

Svedok E. P., člen privolanej policajnej hliadky v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 5. 3. 2017
vykonával službu ako člen hliadky s kolegami Q. a Z. v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. Boli vyslaní na
vykonanie služobného zákroku. S odstupom času si už nespomínal na osobu, ktorá podala vysvetlenie
ako prvá. Išlo o spor medzi ženou a mužom v tom, že ho mala obmedziť počas jazdy motorovým

vozidlom. Na ich mená si nespomínal. Následne medzi nimi malo dôjsť ku konfliktu, žena mala muža
opľuť a ten jej na to mal dať facku. K fyzickému napádaniu malo dôjsť navzájom. Muž sa sťažoval
na to, že mu žena z motorového vozidla odtrhla stierač. Nemohol potvrdiť to, že ho žena mala tým
stieračom udrieť, tak, že ho poškriabala až mu tiekla krv, pretože on tam krv nevidel. Nespomínal si, že
by sa niekto z nich sťažoval na také zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú lekárske ošetrenie. Situácia

bola neprehľadná, každý tvrdil niečo iné, kto koho napadol. Poučili ich o tom, aby podali oznámenie
na obvodnom oddelení. Žiadali, aby sa na miesto dostavila realizačná služba, čo však nebolo možné,
pretože v tom čase bola na inom prípade a tým aj služobný zákrok ukončili.
Na hlavnom pojednávaní tento svedok vypovedal, že boli vyslaní s kolegom Q. Q., či na mieste boli vtedy
dvaja alebo traja si už nespomínal. S istotou vedel, že nikomu na miesto nevolali sanitku. K zraneniam

sa s odstupom času už vyjadriť nevedel. Pokiaľ je niekto viditeľne zranený, odosielajú ho na lekárske
vyšetrenie, v prípade vážnejších zranení je privolaná RZP. Kto spisoval úradný záznam si nepamätal,
riešilo si to OO PZ vo svojej réžii. Určite si s obžalovaným na mieste netykali, vôbec ho nepoznal.
Svedok H. C. v prípravnom konaní uviedol, že je zaradený ako starší referent na OO PZ Liptovský
Mikuláš a dňa 5. 3. 2017 vykonával realizačnú službu zameranú aj na dokumentovanie priestupkov. V

tejto konkrétnej veci na mieste skutku, teda konfliktu medzi Q. a J. nebol. Na mieste vykonávala zákrok
hliadka PMJ Žilina. Ako prvá podávala oznámenie J., že bola fyzicky napadnutá neznámou osobou,
mužom po tom, ako prenasledoval ich vozidlo, v ktorom sa viezla s kamarátkou T. a keď sa ho išla
opýtať, prečo ich prenasledoval, tento muž ju cez okienko vozidla mal vtiahnuť dnu, kde ju mal viackrát
udrieť. Keď J. vypočúval, bolo zjavne vidieť, že bola napadnutá inou osobou. Na líci mala modrinu a

sťažovala sa na bolesti na hrudníku. Vyhlásila, že po podaní oznámenia pôjde na lekárske ošetrenie, k
čomu jej vydal príslušné tlačivo. Že by sa sťažovala na bolesti palca, kolena si nespomínal. Sťažovala sa
na bolesti v hrudníku. Lekársku správu ešte v ten deň odovzdala na stálej službe. Na konci objasňovania
priestupku priniesla záverečnú lekársku správu ako aj fotodokumentáciu, kde boli nafotené zranenia,
ktoré jej mali byť spôsobené a žiadala, aby bola uložená do spisu. Po tom, ako podala C. J. oznámenie,

oznámenie o priestupku proti majetku podal aj E. Q., s tým, že C. J. mu mala poškodiť motorové vozidlo
odtrhnutímstierača.Tiežhonímudrela,jepoškrabanýnatvári,alenapadnutiezostranyJ.riešiťnechcel.
Taktiež ho vypočul k oznámeniu, ktoré podávala C. J., kde uviedol, že po tom, ako ho opľula jej dal facku.
Majetkový priestupok bol postúpený Okresnému úradu Liptovský Mikuláš na prejednanie. Vzhľadom na
to, že u C. J. doba liečenia jej zranení presiahla 7 dní, vec bola postúpená na skrátené vyšetrovanie.

Na hlavnom pojednávaní tento svedok s výnimkou určitých ďalej uvedených okolností vypovedal zhodne
a dodal, že poškodená sťažovala na bolesti líca, žeby uvádzala ďalšie zranenia si nepamätal. Ani žeby
mala nejaké viditeľné odreniny alebo monokle. Bola aj s kamarátkou, prišli spolu. Nepamätal si, či
kamarátka bola prítomná aj pri podávaní oznámenia. Poškodená dostala listinu na vypísanie lekárskej
správy. Chcela, aby sa zabezpečil záznam z kamery z mestskej polície. Urobil šetrenie, ale ukázalo sa,

že kamera práve tú časť ulice, kde sa to malo stať, nesnímala. Či navrhoval zabezpečenie kamerových
záznamov aj obžalovaný si nepamätal. Pamätal si, že poškodená hovorila, že na mieste je kamera a to
pri podaní oznámenia, ale do záznamu to nedával, šetrenie k tejto veci vykonal.

Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa poškodená sťažovala na bolesti líca, ďalšie zranenia

si nepamätal, ani viditeľné odreniny alebo monokle na poškdoenej, pričom pri predchádzajúcej výpovedi
uviedol, že pri vypočúvaní poškodenej bolo zjavne vidieť, že bola napadnutá inou osobou, na líci mala
modrinu a sťažovala sa na bolesti na hrudníku, tento rozpor vysvetlil uplynutím dlhšej doby, odkedy
bol v prípravnom konaní vypočutý. Vtedy uplynula kratšia doba, odkedy videl poškodenú a na hlavnompojednávaní sa mu s odstupom času vybavilo len to líce. Svoju predchádzajúcu výpoveď označil za
presnejšiu.

Svedok Q.Á. Q., člen privolanej policajnej hliadky v prípravnom konaní vypovedal, že je zaradený ako
starší referent PMJ PZ Žilina a dňa 5. 3. 2017 vykonával hliadkovú službu spolu s kolegami P. a Z.. V
poobedňajších hodinách boli vyslaní na vykonanie služobného zákroku na sídlisko Podbreziny na ulicu
Dubová v Liptovskom Mikuláši z dôvodu narušenia spolunažívania medzi mužom a ženou. V bližších
detailoch poukázal na úradný záznam zo služby. Po príchode na miesto zistili, že sú tam odstavené dve

motorovévozidlá.PrijednomsanachádzalobvinenýE.Q.smanželkou.Stýmitosvedokvpríbuzenskom
pomere nie je. Pri druhom vozidle sa nachádzali dve ženy. Po príchode hliadky Q. aj tá žena po sebe
kričali,chceliniečooznámiť.UsmernilichaakoprvéhovypočulQ.,ktorýmuuviedol,žesosvojourodinou
na svojom vozidle išiel smerom do Liptovského Mikuláša, pričom vozidlo tej pani ho malo obmedziť
v jazde. Následne za ním išiel s úmyslom, že sa chcel o tom porozprávať. Tá žena mala pristúpiť k
vozidlu a odtrhnúť stierač zo zadného skla, ktorým ho mala udrieť po tvári alebo po krku, na čo jej Q. dal

facku alebo ju opľul alebo niečo také. Z jej verzie vyplývalo, že išli od Beňadikovej smerom na Liptovský
Mikuláš, dodržiavala rýchlosť, ale Q. na nich vyblikoval až na Podbreziny, kde sa konflikt udial. Ona
sama sa priznala, že mu odtrhla stierač auta, pretože Q. po tom údere krvácal, bol poškriabaný na líci
alebo krku. Okrem toho jej mal dať Q. facku. Menovaná neuviedla alebo si na to aspoň nespomínal
iný fyzický útok na ňu. Keď boli na mieste po vypočutí oboch strán žiadali vyslanie realizačnej služby,

pretože vznikla škoda na majetku s tým, že táto sa nemohla na miesto dostaviť a obe strany boli poučené
o tom, aby išli podať oznámenie o priestupku na obvodné oddelenie a boli poučení aj o tom, že ak majú
nejaké zranenia, aby išli na lekárske ošetrenie. Nikto nepovedal, že má nejaké zranenia. Nik z nich sa na
lekárske ošetrenie nežiadal. Jediné viditeľné zranenie mal Q., ktorý bol poškriabaný na tvári. Upozornil
na to, ale na ošetrenie sa nežiadal. Ďalej dodal, že osoba, ktorá bola s poškodenou niečo vykrikovala,

preto mali podozrenie, či nie je pod vplyvom alkoholu a bola podrobená dychovej skúške s negatívnym
výsledkom. Poškodená sa na zranenia pred hliadkou nesťažovala.
Na hlavnom pojednávaní tento svedok vypovedal v zásade zhodne, nepamätal si dátum incidentu,
bolo to poobede, možno o 16.00 až 17.00 hodine, kedy boli vyslaní na služobný zákrok, pretože na
miesto sa nemohla dostaviť hliadka OO PZ, preto poslali PMJ. Na mieste sa nachádzali dve ženy a

obžalovaný s manželkou a deťmi v aute. Prevládali tam emócie, kričali, chceli podať oznámenie, pričom
boli poučení, že PMJ takéto oznámenia nerealizuje a je potrebné ich podať na OO PZ. Obžalovaný mu
uviedol, že tá pani ho mala vyšľahať stieračom po tvári. Ten stierač asi ani nevidel, no nepamätal si
presne,nevedelpotvrdiť,čibolodlomený.Nespomínalsi,činaobžalovanombolovidnonejakézranenia,
ani či niekto šiel na lekárske ošetrenie. S obžalovaným si netyká. Predtým ho nevidel. Na vykonanie

dychovej skúšky si nepamätal, poukázal pri tom na spísaný záznam. Na reakciu obžalovaného, po údere
stieračom, či ju udrel alebo ju opľul alebo jej vynadal, si už s odstupom času nespomínal. Pri výpovedi
pred policajtom si okolnosti určite podrobnejšie pamätal. Kričali tie dve panie. Ona sa asi aj doznala,
že ho udrela, nepamätal si ako to prebiehalo, kto koho skôr udrel alebo opľul. Panie sa dožadovali
kamerového záznamu z miesta. Obžalovaný nič proti kamerovému záznamu zrejme nemal. Ak by mal

niekto vážnejšie zranenia, tak ho odporučia na lekárske ošetrenie, ak môže ísť sám, ak nie, volá sa
sanitka. Je pravdou, že druhá strana, tie dve panie, boli emočne rozhorčenejšie, od začiatku ich museli
ukľudňovať a rozdeľovať. Aj jednu aj druhú stranu si vypočuli osobitne. On vypočúval pána Q.. Riešilo
sa aj fyzické napadnutie, že tam boli facky. Na tej pani asi žiadne zranenia nevidel, nepamätal si to.
Tie panie vypočul niektorý z kolegov, komunikoval s oboma. Dôvodom, prečo ich rozdelili, bola vypätá

situácia a krik. Či niekto spomínal potrhané oblečenie nevedel, možno áno, možno nie.

Na hlavnom pojednávaní bol na návrh obhajoby vypočutý znalec E.. Q. A., ktorý v prípravnom konaní
vypracoval písomný znalecký posudok č. 39/2017 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
zo dňa 25. 3. 2017 a v súdnom konaní vypracoval doplnenie k tomuto znaleckého posudku zo dňa 21.

9. 2019. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že podľa zdravotnej dokumentácie u poškodenej C.
J. boli po incidente zo dňa 5. 3. 2017 zistené zranenia - pohmoždenie pravej strany sánky, podvrtnutie
palca pravej ruky, pohmoždenie mäkkých častí v oblasti pravého prsníka, pohmoždenie mäkkých častí
pravého kolena, pričom mechanizmom vzniku týchto zranení je pôsobenie fyzickej sily na zranené
časti tela poškodenej, či už úderom, nárazom alebo pádom. Údery mohli byť spôsobené dlaňou

alebo päsťou. Pokiaľ poškodená bola práceneschopná od 5. 3. 2017 do 24. 3. 2017, táto doba je
adekvátna rozsahu týchto zranení a obmedzenie v obvyklom spôsobe života trvalo rovnaký čas ako
doba práceneschopnosti, pričom spočívalo v bolestivosti hlavy, opuchu pravej strany tváre, obmedzenej
hybnosti palca pravej ruky, ako i pravého kolena a bolestivosti pravej strany hrudníka. V rovnakomrozsahu teda určil dobu liečenia v trvaní doby obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej, teda
od 5. 3. 2017 do 24. 3. 2017 s tým, že uvedené zranenia by nemali zanechať trvalé následky a tieto
zranenia hodnotil ako ľahké.

Znalec bol požiadaný o doplnenie znaleckého posudku, kde po oboznámení sa s výpoveďami
obžalovaného, poškodenej a svedkov z hlavných pojednávaní mal zodpovedať otázku, či k zraneniu -
podvrtnutiu kĺbu palca pravej ruky u poškodenej mohlo dôjsť tým, že poškodená pravou rukou odlomila
rameno zadného stierača osobného motorového vozidla Ford Galaxy na základe pripojených fotografií.
Na túto otázku znalec odpovedal, že podľa predložených fotografií a po vlastnej skúške zloženia krytu

zo zadného stierača motorového vozidla Ford Galaxy nemohlo dôjsť k podvrtnutiu kĺbu palca pravej
ruky u poškodenej. Jedná sa o zloženie krytu, nie o zlomenie ramena zadného stierača podľa priloženej
fotodokumentácie.
Na hlavnom pojednávaní znalec po tom, ako mu bol obhajcom predložený stierač z motorového vozidla
obžalovaného, ktorý mala odlomiť poškodená, pričom fotografie, ktoré boli predložené do spisu v počte
4 ks, a to zadného stierača z vozidla zn. Ford ev. č. LM 962 CR sú už s opraveným stieračom na

motorovom vozidle obžalovaného a predkladali ich pre ilustráciu, ako tento stierač vyzeral, uviedol, že
pokiaľ mu boli k doplneniu znaleckého posudku predložené tieto fotografie, zreteľne z nich vyplynulo,
že je na nich odlomená len krytka stierača a nie odlomený stierač, preto s takouto verziou aj pracoval.
Znalec poukázal na to, že z takto predloženého plastového stierača mu nie je známa pevnosť materiálu,
ktorým je stierač uchytený na zadnom skle. Podľa jeho informácií na tomto type stieračov je aj kĺb, ktorý

umožňuje jeho odklopenie. Pokiaľ by mal posudzovať mechanizmus vzniku zranenia -podvrtnutie kĺbu
palca pravej ruky s natiahnutím šľachového aparátu, či sa stierač uchopí zhora alebo zdola, palcom sa
nevykonáva určujúca činnosť, preto si mechanizmus vzniku takéhoto zranenia týmto spôsobom nevedel
predstaviť. Podvrtnutie palca vzniklo ťahaním a nie páčením rukou. Mechanizmus vzniku zranenia
odlomením ramena stierača vylúčil.

Následne súd za prítomnosti znalca vykonal aj obrazovo-zvukový záznam zabezpečený znalcom pri
vypracovaní doplnenia znaleckého posudku jeho premietnutím na technickom zariadení, k čomu znalec
opäť zdôraznil, že pri vykonaní tohto pokusu vychádzal z predloženej fotodokumentácie, kde bolo
zrejmé, že bola sňatá krytka stierača.

Poškodená k tejto časti dokazovania na hlavnom pojednávaní uviedla, že zranenie sa stalo pri tom, ako
ju vyťahoval z auta, nie pri nejakom stierači.

V prípravnom konaní bol dňa 19. 10. 2017 za prítomnosti znalca, poškodenej, figuranta za účelom

objasnenia priebehu skutkového stavu, napadnutia poškodenej dňa 5. 3. 2017 asi o 16.00 hod. na
ulici Dubovej, Podbreziny, Liptovský Mikuláš s cieľom zistiť, či mechanizmus vzniku prezentovaný
poškodenou zodpovedá následku, ktorý vznikol, vykonaný vyšetrovací pokus, pri ktorom bola
vyhotovená zápisnica o vyšetrovacom pokuse vrátane pripojenej fotodokumentácie, ktorá bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná ako listinný dôkaz. Vyšetrovací pokus bol vykonávaný na dvore OO PZ

Liptovský Mikuláš za denného svetla a za použitia osobného motorového vozidla OKP. Poškodená sa
vyjadrila, že situácia na mieste úkonu zodpovedá situácii na mieste v dobe spáchania činu, vozidlo,
v ktorom sedela je podobné. Po výzve poškodená ukázala svoju pozíciu, najprv vozidlo obvineného,
následne ako sedela na mieste spolujazdca vo vozidle svedkyne H. T. a prostredníctvom figuranta
názorne ukázala, akým spôsobom bola fyzicky napadnutá zo strany obvineného so zameraním sa na

okolnosti mechanizmu zranení palca, hrudníka, prsníka. Na jednotlivé fotografie bol zachytený popis
skutkového deja poškodenou ako prišla odzadu k vozidlu obvineného (foto č. 1), naklonila sa do okna
vozidla (foto č. 2), obvinený ju ľavou rukou chytil pod krk, následne ju udrel do tváre, do stredu až vľavo
(foto č. 3), potom ako ho opľula, išla si sadnúť do auta svedkyne T., keď nasadala a chcela zatvoriť dvere,
v čom jej obvinený zabránil, držal jej dvere (foto č. 4), udieral ju do oblasti hlavy (foto č. 5), trhal ju za

oblečenie a vyťahoval ju z auta (foto č. 6), ako ju drmal, šklbal za oblečenie pri zadnej časti auta, po tom
ako ju obvinený vytiahol z auta (foto č. 7). K zraneniu palca, poškodená uviedla, že k nemu mohlo dôjsť,
keď sa zapierala o dvere pri bránení sa tomu, ako ju vyťahoval z auta (pozícia poškodenej je zachytená
na foto č. 8). Znalec E.. A. sa na základe jednotlivých čiastkových úkonov, z ktorých sa vyšetrovací
pokus skladal, vyjadril k najpravdepodobnejšiemu mechanizmu vzniku zranení poškodenej, a či tento

zodpovedá následku, ktorý vznikol. Znalec uviedol, že podľa rekonštrukcie poškodená bola napadnutá
druhou osobou použitím fyzickej sily, pričom útok smeroval v prvom prípade na tvár poškodenej, keď
sa nakláňala do okienka cez pravé predné dvere, pričom útok bol vedený mechanizmom - údermi
rukou, či už dlaňou alebo päsťou, hlavne do oblasti tváre. Následne poškodená po tomto útoku ukázala,ako sediac v aute pri otvorených pravých dverách vozidla a ju obvinený z polohy spolujazdca jednak
udieraním, ťahaním poškodenej došlo k jej zraneniam, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. Útok bol
vedený udieraním obvineného mechanizmom úderov, držaním, ťahaním poškodenej do oblasti tváre,

hrudníka, pričom poškodená sa bránila útoku, chránila si tvár, hrudník. K zraneniu palca pravej ruky
došlo pravdepodobne pôsobením fyzickej sily pri bránení sa útoku obvineného, či už držaním sa dverí
vozidla, pri násilnom vyťahovaní obvineným alebo je aj možnosť držaním, ťahaním alebo aj útokom
obvineného na oblasť palca pravej ruky. Poškodená sama nevedela presne identifikovať mechanizmus
zranení z dôvodu viacerých útokov na danú časť tela poškodenej, keď sa bránila útoku a vytiahnutiu

z vozidla. Ďalej znalec uviedol, že charakter zranení zodpovedá mechanizmu ako uviedla poškodená,
pôsobením fyzickej sily pri útoku obvineného a bránení sa poškodenej.
Z prepisu zvukovej nahrávky tiesňového volania č. XXX vyplýva telefonická komunikácia medzi
svedkyňou I. Q. a operačným dôstojníkom XXX, ktorá žiadala o dostavenie sa hliadky na sídlisko
Podbreziny, Liptovský Mikuláš z dôvodu, že pri Beňadikovej im neprimeranou rýchlosťou do cesty vbehlo
auto, skrížilo im cestu, pani vyskočila, že ju prenasledujú a nastal problém.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie, lekárskych ambulantných správ a fotodokumentácie poškodenej
vyplýva, že bola dňa 5. 3. 2017 ošetrená E.. H. B. v LNsP na oddelení úrazovej chirurgie pre napadnutie
inou osobou. zo správy vyplývajú subjektívne ťažkosti ošetrovanej: bolesť v oblasti sánky pravej,
palca pravej ruky, prsníka vpravo, objektívny nález zranení: pomliaždenie v oblasti sánky vpravo,
podvrtnutie palca pravej ruky, pomliaždenie prsníka vpravo. Predpokladaná predbežná doba liečenia

5 až 7 dní. Týmto lekárom bola vyhotovená aj ambulantná správa zo dňa 5. 3. 2017 o 18.49 hod. so
stanovenými diagnózami - povrchové poranenie inej časti hlavy: pomliaždenie, napadnutie s použitím
fyzickej sily, vyvrtnutie a natiahnutie jedného alebo viacerých prstov, pomliaždenie prsníka. Z ďalších
vyplýva ošetrenie na neurologickej ambulancii dňa 10. 3. 2017, chirurgickej ambulancii dňa 16. 3. 2017,
kontrola 21. 3. 2017. Všeobecný lekár podal konečnú správu dňa 24. 3. 2017. Poškodená predložila do

spisu fotodokumentáciu svojich zranení.

Z rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.
143/2017/003854 zo dňa 3. 4. 2017, v ktorom bola prejednávaná C. J. pre podozrenie zo spáchania
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu mala

naplniť tým, že dňa 5. 3. 2017 v čase asi o 16.00 hod. na ulici Dubovej v Liptovskom Mikuláši mala
odtrhnúť stierač z osobného motorového vozidla zn. Ford Galaxy a tým spôsobiť škodu E. Q. vo výške
76,- Eur, čím mala úmyselne spôsobiť škodu poškodením cudzieho majetku, vyplýva, že správny orgán
v zmysle § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, zastavil priestupkové konanie, pretože spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo nebolo obvinenej z priestupku preukázané. O náhrade škody nerozhodoval

a poškodeného odkázal, aby sa obrátil s nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 4. 2017.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom,
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho
obžalovaný E. Q., ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
preto ho súd uznal vinným z ich spáchania.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu
ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného

zákona sa rozumie také poškodenie iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
V súlade s ustálenou judikatúrou sa za ublíženie na zdraví považuje porucha zdravia poškodeného,
ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Nemožno
sa však obmedziť len na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby trvania poruchy, ale musí

ísť o poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo má naň iný vplyv, a
to nielen po krátku prechodnú dobu. Pri komplexnom posúdení okolností, za akých bolo zranenie
spôsobené, z lekárskych správ a zo znaleckého posudku, z výpovede poškodenej vyplýva, že zranenia
spôsobené konaním obžalovaného - pohmoždenie pravej strany tváre so zakrvácaním, pohmoždeniepravej strany hrudníka a prsníka, podvrtnutie kĺbu palca pravej ruky, pohmoždenie pravého kolenného
kĺbu si vyžadovali zvláštne lekárske ošetrenie a v súhrne obmedzovali obvyklý spôsob života poškodenej
po dobu od 5. 3. 2017 do 24. 3. 2017, v dôsledku čoho možno prijať spoľahlivý záver o tom, že u

poškodenej sa jedná o poruchu zdravia v zmysle zákonnej definície ublíženia na zdraví podľa § 123
ods. 2 Trestného zákona.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že

napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna
stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré
závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý
a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a

psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri
tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu od počiatku popieral, z jeho spáchania

je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej C. J., ktorá detailne popísala, čo presne predchádzalo
samotnému skutku a čím sa celý konflikt začal. V zásade zo všetkých výpovedí obžalovaného a svedkýň
vyplynulo, že podnetom malo byť údajné nesprávne vedenie motorového vozidla svedkyňou T.Z., pričom
obžalovaný a svedkyňa Q. tento spôsob považovali za ohrozenie a obmedzenie v jazde a naopak
svedkyňa T. a poškodená namietali, že takého obmedzenia jazdy motorového vozidla obžalovaného si

nie sú vedomé a T. takto rozhodne nejazdila. K uvedenému je potrebné len skonštatovať, že obžalovaný,
pokiaľ sa cítil byť ohrozený jazdou iného motorového vozidla, a chcel danú situáciu riešiť, mal požiadať
manželku, aby privolala policajnú hliadku, ktorá je kompetentná riešiť priestupky na úseku cestnej
premávky. Obžalovaný sa takto nesprával a rozhodol sa vozidlo svedkyne T. nasledovať a s vodičom
si záležitosť „vyjasniť“. Keďže na pred ním idúce vozidlo blikal a trúbil a pokračoval v jazde za ním,

svedkyňa T. a poškodená sa oprávnene začali obávať toho, že ich cielene prenasleduje a čo od nich
chce.DokoncazastaliavodičkaT.murukounaznačila,abyichpredišielapokračovalvjazde,čoneurobil
a v podstate neupustil od úmyslu si túto vec vyjasňovať, hoci nedošlo ani k stretu vozidiel a to, že
svedkyňa T. mala jazdiť podľa neho nezodpovedným spôsobom, tvrdí len on a jeho manželka. Táto
skutočnosť však objektívne preukázaná nebola. Po tom, čo sa T. s poškodenou rozhodli ísť zistiť, v čom

je problém, je preukázané, že obžalovaný udrel poškodenú po tvári, avšak kým poškodená tvrdí, že tak
urobil sediac vo svojom aute, keď sa k nemu cez okienko naklonila a chytil ju rukou za tričko, udrel ju
druhou rukou do oblasti tváre, obžalovaný tvrdí, že sa tak stalo až po tom, ako vyšiel z auta a predtým ho
poškodená opľula. Obžalovaný tiež namietal, že je pravák a pokiaľ by poškodenú udrel do tváre, utrpela
byzranenienaľavejčastitváre.Zvýpovedepoškodenejvyplýva,žepresnémiestoúderusipreto,žebola

v strese nepamätá, pri vyšetrovacom pokuse uviedla, že ju udrel do tváre do stredu až vľavo. Znalec
mechanizmus úderu rukou, či už dlaňou alebo päsťou, do oblasti tváre potvrdil aj pri vyšetrovacom
pokuse aj v znaleckom posudku. Spôsob vedenia tohto úderu vyplýva aj z fotografie č. 3 vyhotovenej
pri vyšetrovacom pokuse, kde je zrejmé, že figurant (na mieste obžalovaného ako vodiča) vedie útok
do oblasti tváre poškodenej, držiac ju ľavou rukou za tričko. Z takejto pozície nie je vylúčený úder osoby

ani do pravej ani do ľavej časti tváre, práve naopak, takýto priebeh úderu je pravdepodobnejší, keďže
obžalovaný je pravák a bol by ťažšie uskutočniteľný, ak by bol obžalovaný ľavák.
V druhej časti skutkového deja, po tom, čo sa poškodená vzdialila od motorového vozidla obžalovaného
bolo preukázané, že si sadla do vozidla svojej kamarátky T., obžalovaný vystúpil zo svojho vozidla a
ako tvrdil obžalovaný, snažil sa im zabrániť v odchode z miesta, aby tam zotrvali do príchodu privolanej

hliadky polície. Spôsob, akým to urobil mal súd preukázaný z výpovede poškodenej a svedkyne T.Š. a
z vykonaného vyšetrovacieho pokusu, a to v takom rozsahu, že je možné bezpečne konštatovať, že po
tom, čo sa poškodená vrátila do vozidla, pribehol obžalovaný, dvere spolujazdca otvoril, začal ju udierať
- asi 2 až 3krát ju udrel do tváre päsťou, opakovane do oblasti pliec a hrudníka, vyťahoval ju z auta,
čomu sa aktívne bránila rukami, aj napriek tomu sa mu to podarilo a v úderoch pokračoval, strkal do nej,

vulgárne jej nadával, pričom jeho útok bol ukončený až na intervenciu svedkyne T.Z., ktorej sa podarilo
ich rozdeliť. Obe popísali priebeh tejto časti skutkového deja v zásade zhodne. Je treba poukázať aj
na to, že poškodená T. o prvom údere od obžalovaného povedala bezprostredne, na čo reagovala tým,aby si sadla a mali v úmysle odísť a T. následne aj bezprostredne videla, akým spôsobom a v ktorých
miestach (do pravej strany tela) udieral obžalovaný poškodenú.
Je zrejmé, že svedkyne H. T. a I. Q., ktoré sa nachádzali v čase skutku na mieste činu však nevnímali

úplne súvisle od začiatku až do konca celý priebeh deja. Pokiaľ bol obžalovaný mimo motorového
vozidla, túto časť nevidela jeho manželka svedkyňa Q., pretože sa venovala dieťaťu v ich vozidle a
svedkyňa T. zase nemohla vidieť úsek deja, kedy poškodená sa nachádzala hornou časťou tela v
motorovom vozidle obžalovaného, pretože v tom čase sedela vo svojom vozidle.
Z výpovedí dvoch z troch príslušníkov policajnej hliadky, ktorí boli na miesto činu vyslaní je preukázané,

žemedziobžalovanýmapoškodenoudošlokukonfliktu,obomumožnilisaknemuvyjadriťanásledneich
odkázali na podanie oznámenia na obvodnom oddelení. Svedok E. P. v prípravnom konaní skonštatoval,
že situácia bola neprehľadná a každý tvrdil niečo iné, kto koho napadol. On na mieste žiadnu krv nevidel
a nespomínal si, že by sa tam niekto sťažoval na zdravotné problémy vyžadujúce si lekárske ošetrenie.
Pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní bol v detailoch a opisoch ešte menej podrobný a na mnoho
vecísinespomínal.SvedokQ.Q.vypovedalvprípravnomkonanípodrobnejšie,nahlavnompojednávaní

si už veľa podrobností nepamätal. Na mieste to bol on, kto vypočúval obžalovaného, poškodenú s
kamarátkou vypočúval jeho kolega, nevedel však, ktorý to bol. Tento svedok potvrdil, že obžalovaný mal
škrabanec na tvári, z ktorého krvácal a poškodená sa údajne mala priznať k odtrhnutiu stierača. Podľa
neho jediný, kto mal viditeľné zranenia bol obžalovaný a nik iný sa na mieste nežiadal na ošetrenie, ani
nepovedal, že má zranenia. Obaja títo svedkovia popreli, žeby si s obžalovaným tykali tak, ako to tvrdí

poškodená. Svedok H. C., príslušník OO PZ, u ktorého potom poškodená podávala oznámenie však
výslovne vypovedal o tom, ako poškodenú vypočúval a bolo na nej zjavne vidieť, že bola napadnutá
inou osobu, na líci mala modrinu, sťažovala sa na bolesti v hrudníku, na ostatné bolesti si nespomínal.
Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedal o viditeľnosti zranení a sťažovaní sa poškodenej na bolesť
pri výsluchu, tak poukázal na odstup času a svoju skoršiu výpoveď považoval za presnejšiu.

Vo výpovediach poškodenej a svedkyne T. usvedčujúcich obžalovaného z jeho protiprávneho konania
súd nezistil také vnútorné odlišnosti alebo rozpory v podstatných okolnostiach, pre ktoré by ich mohol
súd vyhodnotiť ako nepresvedčivé a nedôveryhodné výpovede ako celok. Pri hodnotení jednotlivých
výpovedí, ktoré buď obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú alebo naopak jeho vinu vyvracajú,
je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná konzistentnosť a zhoda o

podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný motív svedka vypovedať
určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného, môže byť takýmto
motívom príbuzenský alebo kamarátsky vzťah, u svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech je potrebné
ich výpoveď hodnotiť v širších súvislostiach. Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie
žalovaného skutku popieral a na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní.

Poškodená C. J. ho od počiatku zo skutku usvedčovala a jej výpovede boli v jednotlivých štádiách
trestného konania zhodné. Výpovede týchto svedkýň na seba nadväzujú v logických aj časových
súvislostiach, jednoznačne a presvedčivo popísali skutkové okolnosti, za akých došlo k spáchaniu
trestného činu. Motivácia poškodených svedčiť krivo proti obžalovanému nebola zistená.
Ich výpovede preukazujú objektívne fakty potvrdené lekárskymi správami, fotografiami a znaleckým

posudkom ohľadne zranení poškodenej, preto súd nemal dôvod im neveriť. To, že poškodená javila
známky napadnutia, na bolesti sa sťažovala a bolo na nej vidieť prejavy zranení, potvrdil vo svojej
výpovedi svedok C.. V súlade s týmito výpoveďami sú aj výsledky vyšetrovacieho pokusu a tvrdenia
poškodenej verifikoval znalec pri svojej účasti na vyšetrovacom pokuse a tiež závermi znaleckého
posudku. Výpoveď poškodenej a svedkyne T. o mechanizme vzniku zranení, sú potvrdené znaleckým

posudkom. Znalec konštatoval, že mechanizmom vzniku zranení, ktoré poškodená utrpela je pôsobenie
fyzickej sily do postihnutých oblastí tela, či už úderom (údery mohli byť spôsobené dlaňou alebo päsťou),
nárazom a tieto možno pričítať konaniu obžalovaného, spočívajú v pohmoždení pravej strany sánky,
podvrtnutí palca pravej ruky, pohmoždení mäkkých častí v oblasti pravého prsníka a pohmoždení
mäkkých častí pravého kolena, v dôsledku ktorých bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe

života od 5. 3. 2017 do 24. 3. 2017. Hoci znalec nemohol pri doplnení znaleckého posudku pracovať
s verziou odlomenia stierača, pretože mu takéto podklady neboli dodané (fotografie boli s odňatou
krytkou, nie odlomeným stieračom), na hlavnom pojednávaní sa potom priamo vyjadril aj k otázke,
či podvrtnutie palca pravej ruky mohlo vzniknúť odlomením ramena zadného stierača poškodenou.
Takýto mechanizmus vzniku zranenia znalec vylúčil s poukazom na to, že palcom sa nevykonáva

určujúca činnosť, či sa stierač uchopí zhora alebo zdola, preto si mechanizmus vzniku takéhoto
zranenia (podvrtnutie kĺbu palca pravej ruky s natiahnutím šľachového aparátu) týmto spôsobom nevie
predstaviť. Podvrtnutie palca vzniklo ťahaním a nie páčením rukou. Poškodená k tomuto uviedla, že toto
zranenie jej vzniklo počas toho, ako ju obžalovaný vyťahoval z auta, túto okolnosť tvrdila aj pri svojichvýpovediach a vyplýva aj z vyšetrovacieho pokusu (foto č. 8). Naviac je potrebné dodať, že fakt, že by
poškodená obžalovanému odlomila rameno zadného stierača nebol preukázaný ani v priestupkovom
konaní, ktoré proti nej bolo vedené na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš. Z odôvodnenia predmetného

rozhodnutia vyplýva, že správny orgán nijako nepreukázal, že C. J. odtrhla stierač z tohto motorového
vozidla a poškodený E. Q. nepredložil žiadne dôkazy o tom, že mu stierač odtrhla J.. Relevantnosť
tvrdení obžalovaného oslabuje aj skutočnosť, že odtrhnutý stierač predložil obžalovaný prostredníctvom
obhajcu až na poslednom hlavnom pojednávaní, hoci mal na to dostatok času a priestoru v priebehu
priestupkového a trestného konania.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj ku námietke obžalovaného, podľa ktorej sa poškodená mala na
obvodné oddelenie za účelom podania oznámenia dostaviť až s časovým odstupom. Podľa vykonaného
dokazovania sa skutok stal asi o 16.00 hod. Z prepisu zvukovej nahrávky tiesňového volania XXX nie
je zrejmý čas, kedy bol prijatý telefonický hovor svedkyne I. Q., je však preukázané, že sa tak stalo po
ukončení napadnutia. Z úradného záznamu hliadky PMJ PZ Žilina síce vyplýva, že o 16.00 hod. boli
vyslaní operačným strediskom na miesto skutku, avšak z neho nevyplýva presný čas, kedy sa na mesto

dostavili a kedy šetrenie ukončili. Pokiaľ ukľudňovali situáciu a vypočuli obžalovaného a poškodenú,
mohlo ubehnúť rádovo niekoľko desiatok minút. V zázname o podaní oznámenia, ktoré spisoval dňa 5.
3.2017spoškodenoupríslušníkH.C.naOOPZLiptovskýMikuláš,jeuvedenýčasjehozačiatkuo17.10
hod. Z tohto súdu vyplýva, že poškodená od 16.00 hod., kedy sa stal skutok do 17.10 hod., kedy začala
podávať oznámenie na OO PZ, sa za ten čas stala obeťou skutku, čakala na príchod polície, polícii

podávala vysvetlenie, išla sa domov (v rámci Mesta Liptovský Mikuláš) prezuť, dopravila sa na obvodné
oddelenie, kde vyčkala, kým s ňou príslušník začne výsluch. Takúto dobu od napadnutia až, kým sa u
nej začalo s výsluchom nemožno označiť ako neprimerane dlhú alebo nezvyčajnú. Na uvedenom nič
nemení ani to, že v prípravnom konaní to, že medzitým šla domov neuvádzala, lebo to nepovažovala za
dôležité a ani to, že svedkyňa T. toto zastavenie sa doma neuvádzala vôbec.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom dospel k záveru, že obžalovaný E. Q. sa dopustil
vyššie uvedených trestných činov a išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaný vedome porušil
záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie
súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako spáchané úmyselne minimálne v nepriamom

úmysle (udieraním poškodenej do rôznych častí tela a jej násilným vyťahovaním z auta môže spôsobiť
zranenia s dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe života presahujúcou 7 dní a zároveň narušiť takýmto
správaním verejný pokoj a poriadok), pretože vedel, že svojím konaním môže porušenie spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinov, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu

„ultima ratio“, avšak vzhľadom na zrejmý a cielený zásah do práva na ochranu zdravia a verejného
poriadku, mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri žalovanom
prečine, z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, za preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania
činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia obžalovaného za dané.
Súd odmietol vykonať dôkaz vypočutím maloletej svedkyne, dcéry obžalovaného Q. Q., pretože je

názoru, že okolnosti, ktoré by týmto dôkazom mohli byť získané, boli zistené inými už skôr navrhnutými
dôkazmi, konkrétne výpoveďami obžalovaného, poškodenej a svedkýň T. a Q. v priebehu celého
trestného konania. Naviac je potrebné dodať, že poškodená a svedkyňa T. vyslovili pochybnosť o
prítomnosti štvrtej osoby v motorovom vozidle obžalovaného. Pokiaľ si dcéru obžalovaného poškodená
v aute nevšimla, neznamená to síce, že tam aj skutočne nebola. Je však preukázané, že dcéra

obžalovaného, ak bola prítomná, ani obžalovaný, ani svedkyňa Q. neuvádzali, že by bola vystúpila z
vozidla a videla tú časť skutku, ktorú nevidela ani svedkyňa Q., ktorá s dieťaťom alebo deťmi ostala
v aute. A práve okolnosti spáchania tejto časti priebehu skutkového deja, kedy obžalovaný vyťahoval
a nasledujúce po tom, čo poškodenú vytiahol z vozidla boli v dokazovaní najpodstatnejšie, pretože
vtedy vznikla podstatná časť jej zranení a napadnutie sa odohralo na verejnom priestranstve. Keďže

súd považoval skutkový stav za zistený dostatočným spôsobom pre konečné rozhodnutie a výpoveď
svedkyne Q. Q. by nemohla žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej situácie a
dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci, považoval jej vykonanie za nadbytočné.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov má osem záznamov

za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky v období od 2015 do 2019, za ktoré mu boli
uložené blokové pokuty vo výške od 5,- do 20,- Eur, resp. napomenutie. Zo správy o povesti vyplýva, že
mestským úradom nebolo proti obžalovanému vedené priestupkové konanie, voči jeho osobe neevidujú
žiadne sťažnosti alebo oznámenia zo strany spoluobčanov, celkom trikrát bol riešený mestskou políciouv roku 2015 a 2016 pre priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, napomenutím. V
odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam. V súčasnosti sa proti obžalovanému nevedie
žiadne iné trestné konanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní
trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom nezistil, žiadne poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti zistené neboli. Hoci obžalovaný nemá záznam v registri trestov, nemožno sa stotožniť s tým,
že by obžalovaný pred spáchaním skutku viedol alebo v súčasnosti, keď súd rozhoduje o treste vedie

riadny život a to s poukazom na viaceré priestupky na úseku cestnej premávky. Za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva
roky a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na
tri roky. Keďže sa obžalovaný svojím konaním dopustil dvoch prečinov, súd v súlade s ustanovením §
41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje

na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom určujúcou je pri rozdielnych trestných sadzbách je
určujúcou horná hranica trestnej sadzby, teda prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona.
S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil,
že je potrebné naňho vplývať trestom odňatia slobody a dostatočným a primeraným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu je uloženie trestu odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere

6 mesiacov s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu na 1 rok. Vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti spáchaného skutku a osobu obžalovaného súd ukladal výmeru trestu, ako aj dĺžku
skúšobnej doby na dolnej hranici. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na to, aby v priebehu jej plynutia
obžalovaný jednak preukázal, že sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu a je schopný
v tomto čase viesť riadny život a tento druh trestu dostatočne splní u obžalovaného účel individuálnej

prevencie a zároveň odradí iných páchateľov od páchania trestnej činnosti tohto druhu, čím naplní aj
účel trestu spočívajúci v generálnej prevencii.

V rámci adhézneho konania súd rozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenej C.
J., ktorú jej svojím konaním spôsobil obžalovaný, a ktorú si uplatnila vo výške 480,- Eur z titulu ušlej

mzdy. Je nepochybné, že poškodená utrpela škodu, ktorá jej bola spôsobená v priamej súvislosti s
protiprávnym konaním obžalovaného a ešte v prípravnom konaní si uplatnila jej náhradu vo výške
480,- Eur z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a ušlej mzdy, pričom na hlavnom
pojednávaní sa splnomocnenec poškodenej vyjadril, že si túto uplatňujú z titulu ušlej mzdy, pretože
ďalšie nároky budú predmetom civilného konania, teda bola uplatnená riadne a včas, avšak ujma na

ušlej mzde nebola súdu do času vyhlásenia dokazovania za skončené riadne zdokladovaná, preto súd
po zistení, že v spise sa nenachádzajú podklady, na základe ktorých by mohol rozhodnúť o povinnosti
na náhradu škody z titulu ušlej mzdy ku dňu rozhodovania o vine a treste obžalovaného, súd poškodenú
odkázal s jej nárokom na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhradeškody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 27. novembra 2019