Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/300/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5808203371.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., M. č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so
sídlom V. C., P. XXXX/XX, proti žalovaným: v 1/ rade T. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. nad
O. XXX, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom J., C. II, v 2/ rade Q. A., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, E., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/157/2008-427 zo dňa 20. apríla
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu zamietol, II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ trovy konania 2.632,64 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 2.333,14 eur a
iných trov 299,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v pomere medzi žalobcom a
žalovanou 2/ súd náhradu trov konania žalovanej 2/ nepriznal.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 37 ods. 1, § 39, § 132 ods. 1, 2 a § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V danej veci bolo preukázané, že žalobca uzatvoril určitý počet kúpnych zmlúv, z nich
spornými sa stali tri zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dielom novovytvorených
C KN parciel od pôvodných pozemno-knižných parciel, kde ako technický podklad slúžil geometrický
plán č. GP č. 32272677-064-95 zo dňa 21.06.1995 (prvá a druhá kúpna zmluva) a geometrický plán GP
č. 32272677-017-2001 zo dňa 23.05.2001 (tretia kúpna zmluva). U všetkých troch zmlúv bol povolený

vklad vlastníckeho práva dňa 18.03.2003. K tomu je potrebné uviesť, že hoci GP č. 64/1995, resp.
GP č. 17/2001, špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo na žalobcu ako
nadobúdateľa, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím (bývalej) Správy katastra u všetkých
troch zmlúv na podklade GP č. 17/2001, ktorý výmeru jednotlivých dielov a ich polohové určenie riešil
odlišne. Znalec vo svojom posudku č. 3/2013 skonštatoval, že diely č. 52 a 53 podľa GP č. 64/95 a diely
č.52a53podľaGPč.17/2001niesútotožné(výmerouipolohovýmurčením),boliprevádzanévrôznych
podieloch a tiež to, že novovytvorená parcela č. 7203/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234

m2 podľa GP č. 27/2009 nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré mal žalobca nadobudnúť na základe
uvedených kúpnych zmlúv. Práve tieto skutočnosti boli dôvodom pre postup (bývalej) Správy katastra
Tvrdošín, že aj napriek povoleniu vkladu vlastníckeho práva, ho do evidencie nehnuteľnosti nezapísala
(resp. zapísať nemohla pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nezachytávajúc platný popisný stav -zmeny po ZRPS, ktoré GP č. 64/1995 nezobrazoval, následne sa tieto neprejavili v procese uzatvorenia
zmlúv, ku ktorým došlo v roku 2000 a v roku 2001, a napokon ani v procese povoľovania vkladu
vlastníckeho práva, kedy už prebehla ROEP).

Zhrnúc preto vyššie uvedené, je súd názoru, že právne úkony - kúpne zmluvy, na základe ktorých mal
žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam medzi nim aj súčasnú C KN parc. č. 7203/48
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a C KN 7203/49 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 86 m2, sú absolútne neplatné pre ich neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(označenie nehnuteľností neurčitým, nezrozumiteľným spôsobom prejavujúcim sa nesúladom medzi

obsahovou časťou zmlúv a geometrickými plánmi), a preto musel žalobu (v dosiaľ nerozhodnutej časti)
zamietnuť. Je potrebné ďalej uviesť, že kúpna zmluva ohľadne oddelenia časti pozemkov je neurčitá,
ak geometrický plán potvrdený Okresným úradom, katastrálnym odborom nie je priamo súčasťou
kúpnej zmluvy, t.j. netvorí s kúpnou zmluvou jedinú listinu. V danej veci geometrické plány ani nemohli
tvoriť jedinú listinu (technickú a vôľovú jednotu), keďže k povoleniu vkladu došlo na základe iného
než v kúpnych zmluvách uvádzaného geometrického plánu, ktorý výmeru jednotlivých dielov a ich

polohové určenie riešil odlišne. Súdu nebol predložený dodatok ku kúpnym zmluvám (svedkyňa B.
ich uzavretie vyvrátila), súčasťou ktorých by bol práve geometrický plán, na základe ktorého došlo k
povoleniu vkladu, tvoriaci jednak technicky podklad (technická jednota) a jednak súčasť zmluvných
prejavov tých častí zmlúv, ktorými sa určuje predmet prevodu priamo odkazom na jeho obsah (vôľovú
jednotu). Záverom treba dodať, načo správne poukazovala strana žalovaného 1/, že obsahom kúpnych

zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k jednotlivým dielom, ktoré podľa geometrického plánu neutvorili
novú parcelu, resp. viac nových parciel, preto neboli spôsobilým predmetom prevodu podľa zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) účinného ku dňu povolenia vkladu. V tom čase platný katastrálny zákon ustanovoval,
že zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom sa nevykoná, ak sa neuskutoční

prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria podľa geometrického plánu
novú parcelu. Obsah kúpnych zmlúv obsahujúci prevod vlastníckeho práva k dielom bol v rozpore s
ustanovením § 45 ods. 1 katastrálneho zákona účinného ku dňu 18.03.2003 (povolenie vkladu), a preto
sú kúpne zmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ strana
žalovaného 1/ ďalej namietala, že v priebehu vkladového konania (ku dňu povolenia vkladu 18.03.2003)

Q. C., nar. XX.XX.XXXX zomrel (t.j. dňa XX.XX.XXXX) k tomu je potrebné uviesť, že viazanosť
účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy a ku vzniku vecno-právnych účinkov, trvá aj
pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu.
Úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho
práva nehnuteľnej veci totiž nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku

vecno-právnych účinkov zmluvy. Rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva po smrti prevodcu v zmysle
vyššie uvedeného nie je preto nezákonným rozhodnutím, má za následok vecno-právne účinky zmluvy
(vznikajú účinky vkladu). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho
práva sa preto vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005). Uvedené ale platí za predpokladu, že uzavretá zmluva je platná.

V danom prípade bolo zistené, že kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva je absolútne neplatná pre jej nezrozumiteľnosť a tiež preto, že svojim obsahom odporuje zákonu, a
preto smrť jedného z účastníkov zmluvy v rámci vkladového konania je pre danú veci právne irelevantná.
Ďalšie stranou žalobcu navrhnuté dokazovanie súd nevykonal, keďže skutkový stav mal preukázaný z
dosiaľ vykonaných dôkazov a doplnenie dokazovanie, by neprinieslo jeho výraznú zmenu. S poukazom

na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

3. V pomere medzi žalobcom a žalovanou 2/ súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
jej náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatňovala. V pomere medzi žalobcom a
žalovaným 1/ súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému priznal

právo na náhradu trov konania v celkovej výške 2.632,64 eur, ktoré pozostávajú z iných trov 299,50 eur
(súdny poplatok za odvolanie 99,50 eur + zložená záloha 200,- eur) a z trov právneho zastúpenia vo
výške 2.333,14 eur za 16 úkonov právnej pomoci, ktorých špecifikáciu obsahuje odôvodnenie rozsudku
okresného súdu.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s právnym
názorom okresného súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku. K predmetnému právnemu názoru súd
prvého stupňa dospel na základe právneho názoru vyjadreného v odôvodnení rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn.: 1lCo/94/2015-384 zo dňa 26.10.2015, ktorým boli zrušené výroky (I., II., IV.)predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.: 5C/157/2008-346 zo dňa 19.11.2014,
ktorým rozsudkom súd prvého stupňa žalobnému návrhu čo do určenia vlastníckeho práva k parcelám,
ktoré boli predmetom konania v tomto štádiu konania vyhovel. K vyhovujúcemu rozsudku súd prvého

stupňa dospel na podklade predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn.:
7Co/60/2012-196 zo dňa 06.11.2012. V predmetnom uznesení odvolací súd uviedol právny názor,
podľa ktorého diel parcely je spôsobilým predmetom prevodu a nespôsobuje neurčitosť právneho
úkonu, teda jeho absolútnu neplatnosť. Na druhej strane druhý odvolací senát Krajského súdu Žilina
rozhodujúci vo veci rozsudkom sp. zn.: 11Co/94/2015-384 zo dňa 26.10.2015 sa už necítil byť viazaný

právnym názorom vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu Žilina sp.
zn.: 7Co/60/2012-196 zo dňa 06.11.2012 a to z dôvodu zmeny skutkových okolností prípadu (závery
znaleckého dokazovania). V tomto štádiu konania bolo jeho predmetom určenie vlastníckeho práva
v 1/1-ine k novovytvoreným pozemkom KN-C parcelám č. 7203/48, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 234 m2 a č. 7203/49, zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2. Predmetnou zmenou
právneho posúdenia veci iným senátom toho istého odvolacieho súdu (právny názor vyjadrený v

uznesení KS Žilina sp. zn.: 7Co/60/2012-196 a opačný názor vyjadrený v rozsudku KS Žilina sp. zn.:
11Co/94/2015-384) bola podľa názoru žalobcu porušená zásada predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,
ako aj základné ústavné právo žalobcu na spravodlivú súdnu ochranu. Zmenou právneho posúdenia bez
akéhokoľvek relevantného podkladu bola vážnym spôsobom narušená právna istota účastníka konania.
V súvislosti s údajným vyjadrením znalkyne, čo bolo podľa odôvodnenia senátu 11Co aj dôvodom na

zmenu doterajšieho právneho názoru uvádza, že kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice
N54/2000, NZ 56/2000 nadobudol žalobca v 1/1-ine diel č. 53 o výmere 660 m2 zameraný GP č.
32272677-064-95 (ďalej ako „GP z roku 1995"). Podľa grafickej časti, ako aj výkazu výmer tohto GP
vznikol tento diel odčlenením od pôvodnej pk parcely č. 3172. Diel č. 53 podľa GP z roku 1995 teda
bol prevádzaný v 1/1-ine. Diel č. 53 podľa druhého GP č. 32272677-017-2001 (ďalej ako „GP z roku

2003") predmetnými kúpnymi zmluvami prevádzaný nebol. Znalkyňa na strane 2 doplnenia k svojmu
znaleckému posudku uviedla okrem iného, že diel 53 zameraný GP z roku 1995 nie je totožný s dielom
53 zameranom GP z roku 2001, čo sa týka výmery a polohového určenia. Ďalej uviedla, že tieto diely boli
naviac prevádzané v rôznych podieloch. Uvedené konštatovanie znalkyne, o ktoré oprel zásadnú zmenu
právneho názoru odvolací senát KS Žilina v rozsudku sp. zn.: 11Co/94/2015-384 zo dňa 26.10.2015 je

všakpretotokonanie,t.j.preto,čojevsúčasnostipredmetomkonania(určenievlastníckehoprávav1/1-
ine ku KN-C parcelám č. 7203/48 a 7203/49) právne bezvýznamné, keďže predmetnou kúpnou zmluvou
N54/2000, NZ 56/2000 sa prevádzal v 1/1-ine (a nie v rôznych podieloch - pozn.) diel č. 53, a to len podľa
GP z roku 1995. Znalkyňa ďalej uviedla, že diel č. 53 podľa GP z roku 1995 má podľa grafiky výmeru 778
m2, pričom zároveň vykonala v prílohe posudku v znení jeho doplnenia aj písomnú identifikáciu tohto

dielu, podľa ktorej tento diel zodpovedá častí KN-C parcele č. 7203/11 (je už vo vlastníctve žalobcu)
a ďalej zodpovedá KN-C parcelám č. 7203/48, zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a č.
7203/49, zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2. Napokon to, že tento diel bol prevádzaný na
žalobcu na základe kúpnej zmluvy N54/2000 v 1/1-ine uvádza aj samotná znalkyňa pod písomnou
identifikáciou predstavujúcou prílohu č. la) k doplnenému znaleckému posudku. Z vyššie uvedeného

teda vyplýva, že diel č. 53 podľa GP z roku 1995 bol teda riadne identifikovaný podľa súčasných údajov
katastra nehnuteľností. Okrem KN-C parcely č. 7203/11 zodpovedá aj KN-C parcelám č. 7203/48 a
7203/49, ktoré sú predmetom konania. Postačujúcim spôsobom teda bolo preukázané, akým súčasným
KN-C parcelám zodpovedá predmetný diel. Právny názor, že diel parcely teda vzhľadom aj na uvedené
skutočnosti nie je spôsobilým predmetom prevodu práva a teda takto určený predmet prevodu zakladá

neurčitosť právneho úkonu nie je správny a zákonný. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Nakoľko nebol zákonným výrok č. I., nebol zákonným ani výrok č. II. rozsudku
OS Námestovo sp. zn.: 5C/157/2008-427 zo dňa 20.04.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný k úhrade
trov konania žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský súd Žilina ako súd

odvolací rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.: 5C/157/2008-427 zo dňa 20.04.2016 v I. a II.
výrokovej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust.
§ 219 ods. 3 C. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.7. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, na ktoré dôvody poukazuje.

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolateľ tvrdí porušenie princípu právnej istoty, keď prvostupňový súd rozhodol viazaný vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu (uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/94/2015-384 zo dňa

26.10.2015), ktorý vyslovený právny názor je v rozpore s vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu v skoršom zrušujúcom uznesení (uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/60/2012-196 zo dňa
06.11.2012).

10. Princíp právnej istoty je nosným princípom právneho štátu. Jeho obsahom je, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Ide vlastne o

princíp stability súdneho rozhodnutia, ktorý je vyjadrený jeho právoplatnosťou. Dodržiavanie požiadavky
princípu právnej istoty sa dotýka až právoplatne rozhodnutej veci a znamená, že v skutkovo i právne
porovnateľnýchveciachbysanemalorozhodovaťrozdielne,pokiaľnatoneexistujúvážneaodôvodnené
okolnosti. Situácia, ktorú v odvolaní opisuje žalobca, nesúvisí s princípom právnej istoty, pretože v
prípade obidvoch zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu ide o doposiaľ neprávoplatnú vec.

11. V slovenskom právnom poriadku existuje iba viazanosť nižšieho súdu vysloveným právnym názorom
súdu vyššieho stupňa. Nie je upravená viazanosť súdu toho istého stupňa vysloveným právnym
názorom. Pokiaľ však ide o viazanosť vysloveným právnym názorom ako takú, teda vo vzťahu k súdom
rôznych stupňov (vyšší - nižší), táto platí iba dovtedy, pokiaľ sa nezmení skutkový stav veci. Vec sa v

priebehu rozhodovania súdov rôznych stupňov vyvíja, najmä v prípade, ak sa dopĺňa dokazovanie, ak
sa zmení skutkový stav veci (čo sa aj v súdenej veci stalo, bolo vykonané znalecké dokazovanie), ani
súd nižšieho stupňa už nie je viazaný vysloveným právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Rovnako
po doplnení dokazovania, teda ak sa zmení skutkový stav veci, nie je dôvodné, aby odvolací súd
zotrvával na vyslovenom právnom názore, pokiaľ by sa preukázalo, že zmenený skutkový stav veci

tomuto vyslovenému právnemu názoru už nezodpovedá.

12. Zároveň ale musí odvolací súd konštatovať, že v prípade zrušujúcich uznesení Krajského súdu
v Žiline, na ktoré poukazuje žalobca, k zásadnému odchýleniu sa od vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu v skoršom zrušujúcom uznesení nedošlo.

13. Pokiaľ odvolací súd v skoršom zrušujúcom uznesení vydanom pod sp. zn. 7Co/60/2012-196 zo
dňa 06.11.2012 uviedol právny názor, podľa ktorého diel parcely je spôsobilým predmetom prevodu, od
tohto právneho záveru sa odvolací súd neodchýlil ani v poradí druhom zrušujúcom uznesení (uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/94/2015-384 zo dňa 26.10.2015).

14. Odvolací súd v prvom zrušujúcom uznesení vyslovil právny záver, že predmetom prevodu môže
byť aj časť zemského povrchu, ktorá síce nie je samostatnou parcelou, ale iba časťou parcely, ak je
geometricky a polohovo určená - identifikovaná. Odvolací súd okresnému súdu uložil, aby zameral
predmet dokazovania na zistenie, či nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho

práva, sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré žalobca nadobudol na základe sporných kúpnych zmlúv a
vkladov vlastníckeho práva. Žalobca sa totiž domáhal určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným
parcelám, ktoré podľa jeho tvrdení mali byť totožné s nehnuteľnosťami nadobudnutými na základe
spornýchkúpnychzmlúv.Včasevydaniazrušujúcehouzneseniakrajskéhosúduvšaknepredložildôkaz,
na základe ktorého by bolo možné stotožniť nehnuteľnosti, ku ktorým si uplatňuje vlastnícke právo, s

vymedzenými dielmi sporných kúpnych zmlúv, ktoré vychádzali zo zápisov pred vykonaním ROEP pre
katastrálne územie J..

15. Okresný súd na základe citovaného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pristúpil k vykonaniu
znaleckého dokazovania. Práve vykonaním znaleckého dokazovania vyšli najavo nové skutočnosti,

ktoré odvolaciemu súdu v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia neboli známe.16. Vykonaným znaleckým dokazovaním vyšiel najavo najmä nesúlad medzi obsahovou časťou zmlúv,
ktorých predmetom bol prevod sporných pozemkov a grafickými prílohami, resp. geometrickými plánmi,
na ktoré sa zmluvy odvolávali.

17.Pokiaľideopozemkyparc.CKN7203/48a7203/49,kuktorýmsižalobcauplatňovalvlastníckeprávo
na základe sporných kúpnych zmlúv, a ktoré majú predstavovať práve diel 53 vytvorený geometrickým
plánom č. 64/1995, odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne Ing. Anny Šobichovej č.
3/2013, ktorý záver sa nachádza na č. l. 224 spisu, kde znalkyňa uvádza v bode III záver pod bodom 1.

„Novovytvorená parcela č. 7203/48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 podľa geoplánu č.
14171724-27/2009 z 24.11.2009 nie je totožná s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol žalobca na základe
uvedených kúpnych zmlúv. Diely 52 a 53 podľa predmetných kúpnych zmlúv tvoria C KN parc. č. 7203/11
zastavané plochy a nádvoria o výmere 831 m2 evidovanú na LV č. XXXX". Pri svojom výsluchu v
zápisnici o pojednávaní konanom dňa 05. februára 2014, ktorý sa nachádza na č.l. 274 pv a 275 spisu,
znalkyňa na tomto závere zotrvala. V doplnenom znaleckom posudku zo dňa 17.06.2014 (č.l. 291 spisu)

znalkyňa uviedla, že diely 52 a 53 podľa geometrického plánu č. 32272677-064-95 a diely 52 a 53 podľa
geometrického plánu č. 32272677-017-2001 nie sú totožné, čo sa týka výmery i polohového určenia,
naviac boli prevádzané v rôznych podieloch. Diel 53 podľa geometrického plánu z roku 1995 má mať
výmeru 660 m2, podľa grafiky má však výmeru 778 m2, preto nie je možné povedať, kde sa tých 660
m2 nachádza.

18. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal,ženovovytvorenéparcelyCKN7203/48a7203/49k.ú.J.vytvorenégeometrickýmplánom
č. 14171724-27/2009 zo dňa 24.11.2009 sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe
kúpnych zmlúv spísaných formou notárskych zápisníc pod č. N 33/2000 NZ 31/2000 zo dňa 11.02.2000

a N 54/2000 NZ 56/2000 zo dňa 02.03.2000, ako aj N 229/2001 NZ 197/2001 zo dňa 12.07.2001.

19. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, čo žalobca nevyvrátil predložením žiadneho
dôkazu, že je tu nesúlad medzi obsahovou časťou sporných zmlúv, ktorých predmetom bol prevod
sporných pozemkov a grafickými prílohami, resp. geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávali.

Tieto skutočnosti odvolaciemu súdu neboli v čase vydania prvého zrušujúceho uznesenia známe,
pretože vyplynuli až zo znaleckého dokazovania.

20. Ako odvolací súd už uviedol v prvom zrušujúcom rozhodnutí, predmetom prevodu môže byť aj časť
zemskéhopovrchu,ktorániejesamostatnouparcelou,aleibačasťouparcely,musívšakbyťgeometricky

a polohovo určená. Pokiaľ sa stal predmetom prevodu pozemok nezapísaný v katastri nehnuteľností,
je predpokladom určitosti zmluvy ako právneho úkonu, aby bol geometricky a polohovo určený nielen
vymedzením v zmluve, ale aj graficky, na čo mal slúžiť priložený geometrický plán č. 32272677-064-95
zo dňa 26.06.1995. Ako to vyplýva zo znaleckého dokazovania, vyšiel najavo nesúlad medzi obsahovou
časťou zmlúv, kde bol predmet prevodu slovne vyjadrený uvedením medzi iným aj výmery pozemkov a

ich grafickými prílohami - geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávali (geometrický plán z roku
1995). Slovnému vymedzeniu vyjadrenému v sporných zmluvách nezodpovedala grafická časť, keď diel
53 podľa geometrického plánu z roku 1995 mal výmeru 778 m2, pričom podľa slovného vyjadrenia mal
mať výmeru 660 m2. Vznikol tu tak rozpor medzi obsahovým a grafickým vyjadrením, z ktorého dôvodu
nemožno s určitosťou zistiť, kde sa diel č. 53 nachádza a aká časť zemského povrchu sa tak stala

predmetom prevodu.

21. Právny úkon je neurčitý, ak vyjadrenie prejavu vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné,
ale nejednoznačný a tým neurčitý je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno preklenúť
výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom

listiny. Rozpor medzi obsahovou a grafickou časťou zmluvy spôsobil, že vo vzťahu k dielu č. 53 nemožno
určiť, aká časť zemského povrchu sa stala predmetom prevodu (nevie to určiť ani znalkyňa) a predmetná
kúpna zmluva je v tejto časti pre svoju neurčitosť, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, absolútne
neplatným právnym úkonom (§37 OZ).

22. Závery okresného súdu, keď žalobu žalobcu zamietol, sú tak vecne správne a odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorého vecná správnosť odvolacími
námietkami spochybnená nebola.23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. § 255
ods. 1 C. s. p. Žalovaní v 1/ a 2/ rade mali v konaní plný úspech, preto im odvolací súd priznal nárok na
náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi,

pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)