Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214808
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3814214808.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. X. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. B., Ul. G. XXX/XX a 2. R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E. X/XX, obaja
zastúpení JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej č. 8, proti
žalovanému: Mesto Nováky, Mestský úrad Nováky, Námestie SNP č. 349, Nováky, IČO: 00318361,
zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, M. Hodžu 10/3,
o zaplatenie 3.604,48 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšísúddňa7.8.2014žalobcoviažiadali,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcom istinu vo výške 1.512,62 eur a náhradu trov konania. Žalobný návrh zdôvodnili tak, že
nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX pre k.ú. K. ako parc. č. reg. E: parc.
č. XXX/XX, orná pôda, o výmere XXXX m2, je vedená na Okresnom úrade V., katastrálnom odbore, v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v jednej polovici. Na vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa

nachádza spevnená cesta, ktorej užívateľom je mesto K.. Podľa geometrického plánu č. X/a/XXXX z
parc. č. XXX/XX užíva mesto K. výmeru XXX m2. V. znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Miroslava
Hamáčeka, znalcazodvetviaodhadnehnuteľností,jehodnota1m214,70eur.Priužívaníplochy344m2
x14,70eurza1m2jetrhovácena,resp.hodnotaužívanéhopozemkuvovýške5.042,10eur.Žalobcovia
si pri výpočte nájmu voľnou úvahou stanovili 15 % sadzby z hodnoty nehnuteľnosti. Výška nájmu im
tak vyšla na sumu 756,31 eur za rok. Z tohto dôvodu žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie
nájomného za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej hodnote 1.512,62 eur (756,31 eur x 2 roky).

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného listom zo dňa 19.4.2014 na
úhradunájomnéhoauzavretiemimosúdnejdohody.Žalovanýdodnešnéhodňanaichvýzvunereagoval.

2. Súd priznal žalobcom nimi v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom, č.k. 6Ro/206/2014-11, zo
dňa30.9.2014,protiktorémuvzákonnejlehotežalovanýpodalodpor.Vodporežalovanýnepoprel,žena
časti nehnuteľnosti v k.ú. K., vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. K., ako parc. č. E KN XXX/XX, sa nachádza
spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta. Najmenej od roku 2010 vedú strany rokovania o tom, že

žalovaný odkúpi časť pozemku do svojho vlastníctva, pričom došlo aj k zhode ohľadne kúpnej ceny vo
výške10eurzam2pozemku.Medzistranamijespornávýmerapozemku,ktorúbyžalovanýmalodkúpiť.
Podľa geometrického plánu vyhotoveného na objednávku žalobcov, spoločnosťou GEOMETRA Ing.
Dana Gašparovičová, č.p. 1a/2010, zo dňa 7.1.2010, by to malo byť 343 m2, podľa geometrického plánutoho istého zhotoviteľa, č.p. 15a/2010, zo dňa 20.3.2010, vyhoveného na skutočný záber pod cestou je
to len 183 m2, chcú však, aby žalovaný preplatil aj terénne úpravy a ochranné pásmo. Ide o účelovú
komunikáciu v časti, kde prechádza pozemkom navrhovateľov, umiestnenú v extraviláne obce, ktorá

bolapôvodnevybudovanápreOceľovékonštrukcie,štátnypodnikapremestoNovákyajehoobyvateľov
a ktorá je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu. Žalovaný preto nemá dôvod kupovať väčšiu výmeru,
ako je pod spevnenou plochou skutočne zabraté. Žalovaný je toho názoru, že ide o pozemok, na ktorý
sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby, dňom účinnosti tohto zákona, v prospech vlastníka stavby,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe tohto ustanovenia, ak
na pozemku vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nie je žalovaný povinný platiť
za pozemok pod stavbou cesty náhradu z titulu nájomného, preto pokladajú návrh v celom rozsahu za
nedôvodný. Ak sa súd nestotožní s týmto názorom, trvajú na tom, že pri výpočte nároku uplatneného v

tomto konaní je potrebné vychádzať z výmery 183 m2, cenu pozemku je potrebné stanoviť znaleckým
posudkom a všeobecnú hodnotu nájmu je potrebné určiť podľa bodu G príloha č. 3 vyhlášky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecký posudok č. 59/2010 doložený žalobcami určil
všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou 1/58 Prievidza Trenčín, čo nemôže byť hodnota
pozemku pod účelovou komunikáciou. Dali tiež do pozornosti, že výpočet všeobecnej hodnoty nájmu

podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. uvažuje obdobie predpokladanej návratnosti investície spravidla v
intervale 15 až 40 rokov, žalobcovia stanovili v žalobe nájom sadzbou 15 % hodnoty nehnuteľnosti, čo
by predstavovalo návratnosť len necelých 7 rokov, preto považujú výpočet za nepodložený.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Podľa § 470

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Od 1.7.2016 postupoval teda súd v

konaní podľa CSP.

4. Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, vypočutím strán sporu a svedkyne Ing. B. I.,
oboznámením s obsahom písomných dôkazov predložených stranami do spisu - výpisy z LV č. XXXX
pre k.ú. K., geometrický plán zo dňa X.X. 2010 (č.l. 5), list zo dňa 19.4.2014 (č.l. 6), písomné podanie

žalovaného - odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 12), listy mesta Nováky adresované žalovanému
(č.l. 16 a 17), list žalobcu v 1. rade žalovanému (č.l. 18), geometrický plán zo dňa 20.3. 2010 (č.l.
20) s prílohami, fotografia (č.l. 28), stanovisko k návrhu a odpredaj pozemku (č.l. 36), výpis zo
zápisnice č. 7/2015 Mestského zastupiteľstva mesta Nováky z 22.6. 2015 (č.l. 37), znalecký posudok
č. 59/2010 Ing. Hamáčka (č.l. 41), listy Mesta Nováky žalobcovi v 1. rade (č.l. 41), identifikácia

parciel (č.l. 41), oznámenie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 51), znalecký posudok ZP/49/2016
Ing. Dušana Homolu (č.l. 69), stanovisko právneho zástupcu žalobcov k znaleckému posudku (č.l.
88), písomné podanie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 93), písomné podanie žalobcov (č.l. 133,
144 a 146), Delimitačný protokol s prílohami (č.l. 162-168), uznesenie č. 5 z 5. Zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991, písomné podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa

23.10.2017, Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky
zo dňa 18.7.1989, Žiadosť Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988 (č.l. 181), zákres (č.l.
183), list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza zo dňa 2.3.1988 (č.l. 184), list MsNV Nováky zo dňa
12.1.1988 (č.l. 185), výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/1988 (č.l. 186),
a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, súd rozsudkom č.k. 12C/152/2014-202 zo dňa 20.11.2017

žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

5.Vodôvodnenívyššieuvedenéhorozsudkusúdokreminéhouviedol,žezákonč.66/2009Z.z.upravuje
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, vrátane priľahlejplochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Pretože žalovaný
ako vlastník stavby na pozemku žalobcov ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. nemal k pozemku
pod stavbou dohodnuté so žalobcami iné právo, vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou

užívanému vlastníkovi stavby, teda žalovanému, dňom účinnosti vyššie uvedeného zákona, v prospech
vlastníka miestnej komunikácie, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba
a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec. Vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania

pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Vecné bremeno možno podľa občianskeho práva
definovať ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Aj zákonné vecné bremená majú tento charakter, ich
režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou
úpravou právnych predpisov. Nejde však o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej
úpravy občianskeho práva o vecných bremenách a preto, ak špeciálne právne predpisy nemajú túto

zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou, občianskoprávnou úpravou. Práva a povinnosti zo
zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale aj zo
zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasne špeciálne predpisy zákonných vecných
bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu všeobecnú. Aj
keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit. zákona vzniká za

náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
a z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na
každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik
posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho potom vyplýva, že finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného

plnenia (renty). Žalobcom by teda patrila primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich
vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. (viď aj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015). Tento nárok na náhradu ako majetkové právo sa však premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade tak

začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.., teda dňom 2.7. 2009 a uplynula dňom 2.7. 2012,
pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na tunajšom súde bola podaná až dňa 7.8. 2014, teda
po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
žalovaným by bolo potrebné nárok žalobcov na zaplatenie jednorazovej náhrady podľa zákona č.
66/2009 Z.z. ako premlčaný zamietnuť. Žalobcovia si však v konaní napokon uplatnili voči žalovanému

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd uvádza nasledovné: Je nepochybné,
že pozemok vo vlastníctve žalobcov, zastavaný cestnou komunikáciou, bol zaťažený vecným bremenom
až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t. j. od 1.7. 2009. Žalobcovia nadobudli predmetný
pozemokvroku2006užzastavanýnevyporiadanoucestnoustavbouaažúčinnosťouzákonač.66/2009
Z.z. sa vlastníci stavby stali oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania

bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena,
ktorá je jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktoré by bránilo tomuto záveru. Nepochybne vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a
užívaťmajetok.Vzhľadomnato,žežalobcovianemalivočižalovanémunároknavydaniebezdôvodného

obohatenia s poukazom aj na to, že i ich prípadný nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. by
bol premlčaný a premlčanie nároku žalobcov žalovaný namietal, súd žalobu žalobcov v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd druhej inštancie, uznesením č.k. 6Co/21/2018-232, zo dňa 29.1.2019,

na základe odvolania, podaného žalobcami proti rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok tunajšieho
súdu, č.k. 12C/152/2014-202, zo dňa 20.11.2017, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
7. V odôvodnení svojho rozhodnutia, citujúc ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 a 2, § 3, § 4 ods.
1 a 3 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, Krajský súd v Trenčíne uviedol,

že účelom vyššie citovaného zákona je najmä ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky
prechádzajú do vlastníctva obcí, upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí. Medzi sporovými
stranami ostala sporná otázka, kto je vlastníkom miestnej komunikácie - cesty, ktorá je nepochybne
umiestnená na pozemkoch, za užívanie ktorých si žalobcovia uplatňujú nárok z titulu bezdôvodnéhoobohatenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu konania neprodukoval listinné
dôkazy, preukazujúce jeho vlastnícke právo k miestnej komunikácii. Na pojednávaní konanom dňa
5.10.2017, súd uznesením odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 2.11.2017.

Až následne, žiadosťou zo dňa 6.10.2017, žalovaný žiadal Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v
Trenčíne, pracovisko Bojnice, o predloženie dokladu o nadobudnutí vlastníckeho práva k cestnému
telesu na ul. Šimonovskej v Novákoch. V konaní žalovaný predložil Rozhodnutie Ministerstva vnútra a
životného prostredia Slovenskej republiky z 18.7.1989 a prílohy, z ktorých súd prvej inštancie nemohol
s určitosťou zistiť, či žalovaným predložený delimitačný protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo

vlastníctve žalovaného a záverom skonštatoval, že možno však predpokladať, že z delimitačného
protokolu prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného všetky miestne komunikácie postavené
štátom na nehnuteľnostiach v katastri mesta Nováky, teda i miestna komunikácia postavená na pozemku
vo vlastníctve žalobcov. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. V zmysle citovaných zákonných
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, je stanovený postup o prechode majetku Slovenskej
republiky do majetku obcí. Citujúc ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 4 ods. 1 a 2 zákona č.

66/2009 Z.z. a § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uviedol, že nadobudnutím
vlastníctva priamo ex lege bez ďalšej právnej skutočnosti, je taký spôsob nadobudnutia vlastníctva,
ktorý má výnimočnú povahu a obmedzuje sa na reštitúcie vlastníckeho práva a na prechody majetku
štátu na obce. V ustanovení § 2 zákona č. 138/1991 Zb. sa demonštratívne uvádza, ktoré veci
z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí. V zásade, účinnosťou citovaného

zákona, prešli do vlastníctva obcí všetky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu
právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, s výnimkou vecí, výslovne
uvedených v zákone, ktoré neprešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí. Takáto výnimka bola
zakotvená aj v § 3 zákona č. 138/1991 Zb., ktoré ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet vecí, ktoré
sa nestávajú vlastníctvom obcí. Z hľadiska skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo

nesporné, že pozemok nachádzajúci sa v k.ú. K., je vo vlastníctve žalobcov. Zmyslom a účelom
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí určite nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré
by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom (iný vlastník pozemku a iný vlastník stavby). Práve
naopak, ich význam bolo treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré
sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. V tomto zmysle

bolo preto potrebné pristúpiť aj k riešeniu otázky vlastníctva k uvedenej miestnej komunikácii. Podľa
odvolacieho súdu, zo žiadneho vykonaného listinného dôkazu priamo nevyplýva, že by bola miestna
komunikácia evidovaná v majetku Mesta Nováky. Podmienkou prechodu vlastníckeho práva je spísanie
tzv. delimitačného protokolu. Ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o majetku obcí ustanovuje povinnosť obce
spísať s obvodnými úradmi písomné protokoly podľa § 14 zákona. Tento protokol je listinou potrebnou

pre evidenčný zápis prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec. Odvolací súd akcentuje skutočnosť,
že okrem povinnosti dostatočne odôvodniť právne posúdenie veci má súd zároveň povinnosť dostatočne
odôvodniť proces dokazovania. Dokazovanie je jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového
konania, prostredníctvom ktorého súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami
strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Súd prvej inštancie sa však dôsledne neriadil

vyššie uvedenými skutočnosťami, keď uzavrel, že žalovaný síce v konaní nevedel preukázať listinnými
dôkazmisvojevlastníckeprávokmiestnejkomunikácii,avšakmedzistranamisporuprebiehalirokovania
o odkúpení časti pozemku. Žalovaný sa považoval za vlastníka predmetnej stavby a tesne pred
skončením dokazovania predložil delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku
medzi Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a MsNV Nováky, z ktorého však nie je možné

jednoznačne určiť, či predložený delimitačný protokol (ako aj príloha k delimitačnému protokolu) sa týkal
aj miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného.

8. Uznesením, č.k. 6Co/21/2018-232, zo dňa 29.1.2019, súd druhej inštancie prvostupňovému súdu
uložil, aby rešpektujúc vyššie popísané právne závery ohľadne skúmania pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného, opätovne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a následne vo veci rozhodol o
nároku žalobcov a vyporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcov.

9. Rešpektujúc právny názor súdu druhej inštancie, súd prvej inštancie opätovne v konaní vypočul
strany sporu, oboznámil s obsahom listinných dôkazov, uvádzaných vyššie (bod 3 odôvodnenia tohto

rozhodnutia), s obsahom písomného podania právneho zástupcu žalobcov zo dňa 20.5.2019 spolu s
pripojenými písomnosťami: list mesta Nováky adresovaný žalobcovi v 1. rade zo dňa 17.7.2013 (č.l.
274), výpisy z katastra nehnuteľností a ďalšie podklady z katastra (č.l. 276-281), identifikácia parciel (č.l.286-287), a Karty majetku mesta Nováky v evidencii ku dňu 28.5.2019, predloženými do spisu právnou
zástupkyňou žalovaného (č.l. 288-290) a mal zistený tento skutkový stav veci:

10. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, pozemku zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K., označenom ako pozemok parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere XXXX
m2 (výpis z listu vlastníctva z 11.5.2015 a 11.1.2016).

11. Medzi stranami nebolo sporné, že na časti nehnuteľnosti v k.ú. K., vedenej v liste vlastníctva č. XXXX,

pre k.ú. K., ako parcela č. E KN XXX/XX, sa nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta.

12. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že asi od roku 2010 viedli strany rokovania ohľadne odkúpenia
časti pozemku vo vlastníctve žalobcov, žalovaným, k dohode však nedošlo (výpis zo zápisnice č. 7/2015
z č.l. 37) a ani to, že je medzi nimi sporná výmera pozemku, ktorú by mal žalovaný od žalobcov
odkúpiť. Žalobcovia striktne trvali na tom, že by to malo byť 344 m2, na základe geometrického plánu,

ktorý si dali vyhotoviť spoločnosťou GEOMETRA, Ing. Danou Gašparovičovou, zo dňa 7.1.2010, číslo
plánu 1a/2010. Tvrdili, že cesta má svoje ochranné pásmo, má priľahlé terénne úpravy - priekopy,
ktoré sú súčasťou cestnej komunikácie a je preto správne a spravodlivé, aby žalovaný od nich odkúpil
celú výmeru pozemku pod cestou i s jej ochrannými pásmami, čo spolu podľa geometrického plánu
predstavuje výmeru 344 m2.

13. Podľa iného geometrického plánu, č. 15a/2010, takisto vypracovaného GEOMETROU Ing. Danou
Gašparovičovou, dňa 20.3.2010, na objednávku žalovaného, bola v súvislosti so zamýšľaným predajom
vyčlenená z pozemku vo vlastníctve žalobcov E KN XXX/XX časť pozemku vo výmere XXX m2. Podľa
vyššie uvedeného geometrického plánu vznikajú na predmetnej parcele nové pozemky. Pod miestnou

komunikáciou sa nachádza novovytvorená parc. č. XXXX/XX s plochou 183 m2.
14. Predmetná komunikácia prechádza pozemkov žalobcov, je umiestnená v extraviláne obce, pričom
podľatvrdeniažalovanéhobolavybudovanápreOceľovékonštrukcie,štátny podnikapreMestoNováky
a jeho obyvateľov a je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu.

15. Žalovaný až do doručenia mu uznesenia odvolacieho súdu, č.k. 6Co/21/2018-232, trval na tom, že
ide o pozemok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z..

16. Žalobcovia zas v priebehu celého konania žiadali, aby súd v súvislosti s ich žalobným návrhom
vychádzal z výmery pozemku 344 m2, čiže nielen z výmery pozemku, na ktorom sa predmetná

komunikácia nachádza, ale aj z ďalších súčastí tejto časti pozemku - spevnených plôch a priekopy.

17. V súvislosti s uplatneným nárokom, žalobcovia pôvodne vychádzali z nimi predloženého znaleckého
posudku Ing. Hamáčka, č. 59/2010, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou I./58
Prievidza vo výške 13,70 eur za 1 m2.

18. Žalobcovia v počiatočnom priebehu konania žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
im žalovanú istinu z titulu nájmu vyššie uvedenej časti nehnuteľnosti. V priebehu konania uvádzali, že
žalovanú sumu si od žalovaného uplatňujú z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní súdu dňa 4.5. 2017 žalobcovia,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že si žalovaný nárok uplatňujú v súlade s ust. § 4
zákona č. 66/2009 Z.z.. Napokon si žalobcovia voči žalovanému svoj nárok uplatnili podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“).

19. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní, zo dňa 3.5. 2017, okrem iného uviedol, že

žalovaný od začiatku konania vo veci pred súdom je toho právneho názoru, že na predmetnú vec
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku žalobcov vo výmere 183 m2 pod stavbou spevnenej
plochy - miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.
o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto

súvislosti tiež uviedol, že nemôže považovať znalecký posudok ZP 49/2016 vypracovaný dňa 7.12.
2016 znalcom Ing. Dušanom Homolom za relevantný pre predmetnú právu vec. Pre prípad, že súd
nevyhodnotí námietku premlčania nároku žalobcov, uplatnenú žalovaným ako relevantnú, opakovane
žiadal súd, aby bolo za účelom zistenia hodnoty jednorazovej odplaty práva zodpovedajúceho vecnémubremenu, ktoré sa riadi zákonom č. 66/2009 Z.z., za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov v užívaní
ich pozemku vo výmere 183 m2, nariadené znalecké dokazovanie.

20. Uznesením, č.k. 12C/152/2014-54, zo dňa 23.6. 2016, nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Súdom ustanovenému znalcovi
Ing. Homolovi súd uložil, aby po ohliadke nehnuteľnosti a po preštudovaní spisu určil výšku nájomného,
zodpovedajúceho nájomnému, dojednanému v nájomnej zmluve, obvyklého v danom mieste a čase, k
obdobnej nehnuteľnosti, ako je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. K., pozemok parcela č. reg. E KN XXX/

XX, v rozsahu plochy o výmere 183 m2, na ktorom pozemku sa nachádza spevnená plocha.

21. Písomným znaleckým posudkom ZP/49/2016, doručeným súdu dňa 8.12. 2016, súdom ustanovený
znalec určil výšku nájomného za žalované obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 vo výške 740 eur (2 x
370 eur). V znaleckom posudku znalec okrem iného takisto uviedol, že právna dokumentácia je takmer
totožná so skutkovým stavom. Pozemok je vedený ako „orná pôda“ mimo zastavaného územia obce. V

skutočnosti je na pozemku miestna asfaltová komunikácia, ktorá slúži ako prístup do priľahlých drobných
priemyselnýchprevádzokaprístupnapolia.PredanúparceluEKNXXX/XXbolvyhotovenýgeometrický
plán na majetkovoprávne vyporiadanie parc. č. 1884/11-14, č. 15a/2010 z 20.3. 2010. Zameranie,
geometrický plán však doposiaľ nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, t. j. parcely nie je možné nájsť
v katastrálnej mape. Pozemok je plne zastavaný komunikáciou, v bezprostrednom okolí sú len trávnaté

porasty a náletové dreviny. V tesnom susedstve je hlavná komunikácia A medzi K. a V. a železničná
vlečka. V. LV č. XXXX nie sú na pozemku vedené žiadne vecné bremená, no podľa zákona č. 66/2009
Z.z. je parcela už zaťažená vecným bremenom.

22. V písomnom podaní, zo dňa 21.4. 2017, právny zástupca žalobcov so závermi písomného

znaleckého posudku nesúhlasil a žiadal, aby súdny znalec ohodnotil celú parcelu zapísanú na LV č.
XXXXprek.ú.K.-parc.EKNč.XXX/XX,nielenovýmereXXXm2,čojelenskutočnýzáberpozemkupod
cestu. D., ako miestna komunikácia, ako cestné teleso, má aj ochranné pásmo, prípadne odvodňovací
kanál. Vyslovil názor, že na predmetnú vec sa zákon č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje.

23. Právny zástupca žalovaného, až do doručenia mu uznesenia odvolacieho súdu, č.k.
6Co/21/2018-232, vzhľadom na jeho právny názor, že vec je potrebné posúdiť v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z., tvrdil, že znalecký posudok je pre predmetný spor nepoužiteľný.

24. V písomnom podaní, zo dňa 6.9. 2017, žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, neakceptujú jeho právne názory
v tom zmysle, že na tento prípad je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Poukázali na to, že
ide o miestnu účelovú komunikáciu, ktorá bola v minulosti vybudovaná na pozemku parcela č. XXX/
XX pre k.ú. K.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to aj z vyjadrení žalovaného, že predmetná
miestna komunikácia nikdy nebola delimitovaná zo štátu, prípadne VSC na Mesto. Uviedli, že túto

komunikáciu vybudovalo niekedy v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia mesto Nováky v
spolupráci s Baňou Nováky, štátny podnik. Investorom a správcom bol od začiatku MsNV Nováky,
ktorý bol taktiež vlastníkom cesty. Túto cestu investor postavil bez súhlasu vlastníkov pozemkov a bez
riadneho stavebného a kolaudačného konania. V rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami uviedli, že majú
od začiatku súdneho konania ten právny názor, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať zákon č.

66/2009 Z.z.. Táto právna norma upravuje opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce. Predmetnú miestnu komunikáciu nikdy nemal štát
vo vlastníctve a ani ju teda nikdy nemohol delimitovať na mesto Nováky. Takisto táto právna norma je
na danú právnu vec neaplikovateľná. Žalovaný do dnešného dňa do súdneho spisu nezaložil takzvaný
delimitačný protokol, preukazujúci prechod vlastníctva zo štátu na mesto Nováky. Sú toho názoru, že

im patrí finančná náhrada, ktorá má charakter opakovaného plnenia (renty). Sú takisto toho názoru, že
znalecký posudok Ing. Homolu č. 49/2016 je relevantný, správny, a použiteľný pre predmetnú právnu
vec. Žiadali, aby súd pri výške náhrady vychádzal z výmery 344 m2, teda z celej parcely a nie z výmery
183 m2, keďže miestna komunikácia musí mať aj svoje zákonné ochranné pásmo.

25. Ďalším podaním, zo dňa 6.9. 2017, právny zástupca žalobcov rozšíril pôvodne podanú žalobu a
žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 3.604,48 eur
a náhradu trov konania. Vo vyššie uvedenom podaní uviedol, že žalobcovia požadujú od žalovaného
zaplatenie náhrady za užívanie pozemku aj za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017. Za predmetnúnehnuteľnosťpodľaznaleckéhoposudkuIng.Homolu,vychádzajúcznájomnéhonehnuteľnostivovýške
2,027 eur za 1 m2 za rok, si uplatňujú za rok sumu 697,28 eur (344 m2 x 2,027 eur).

26.Napojednávaní,dňa5.10.2017,právnyzástupcažalobcovuviedol,žežalobcoviasivočižalovanému
v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ uplatňujú za obdobie od
7.8.2012 do 6.9.2017 spolu sumu 3.604,48 eur.

27. V súlade s ust. § 142 CSP, na pojednávaní dňa 5.10.2017, súd pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie

v tomto znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3.604,48 eur a
náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

28. V listoch žalovaného adresovaných žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 31.4. 2012 (nesprávne
uvedený dátum) sa okrem iného uvádza, že miestna komunikácia, ktorá bola vybudovaná čiastočne aj
na predmetnom pozemku, bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva žalovaného prešla

na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona prešli do vlastníctva obcí z
majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných
výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na
obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na

ďalší prechod kompetencií z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešli v
roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného aj miestne komunikácie.
Podľa uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak však štát nebol
vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich

vlastníctva neprešli. Žalovaný poukázal takisto na zákon č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol, že
mesto Nováky v súčasnej dobe disponuje vhodným pozemkom, ktorý je možné ponúknuť žalobcom
na zámenu. V zmysle citovaného zákona bude žalobcom ponúknutý náhradný pozemok v primeranej
výmerevbonitearovnakéhodruhuakobolpôvodnepozemokpredzastavanímvtomistomkatastrálnom
území. Iné usporiadanie pozemku, ku ktorému je v zmysle uvedených predpisov zriadené vecné

bremeno, je otázkou rozpočtovania finančných prostriedkov.

29. Na pojednávaní, dňa 21.1. 2016, právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia si uplatňujú od
žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia pôvodne žalovanú sumu za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8.
2014. V skutočnosti je z celkovej výmery 344 m2 nehnuteľnosti, 183 m2 pod asfaltovou cestou, čo je

miestna komunikácia, ktorej vlastníkom a užívateľom je žalovaný.

30. Na pojednávaní, dňa 21.1. 2016, právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je spôsobilý preukázať
vlastnícke právo k miestnej komunikácii na vyššie uvedenom pozemku, pretože žalovaný nenašiel
vo svojej evidencii doposiaľ žiaden záznam o tom, že predmetná komunikácia patrí do vlastníctva

žalovaného, nenašiel sa žiaden delimitačný protokol zo štátu na obec. Z týchto dôvodov namietal
aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní. Uviedol, že pokiaľ sa preukáže, že sú vlastníkmi
predmetnej komunikácie, trvajú na tom, že daný prípad by sa mal riadiť zákonom č. 66/2009 Z.z., to
znamená, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Pokiaľ sa súd stotožní s tým, že ide o odplatné vecné bremeno, žiada vo veci ustanoviť znalca, ktorý

by sa vyjadril k výške predmetnej odplaty. Uviedol tiež, že pokiaľ by mesto Nováky malo vo vlastníctve
iný náhradný pozemok, ktorý by bol porovnateľný pod predmetnou cestou o výmere 183 m2, tento by
mesto zamenilo s pozemkom vo vlastníctve žalobcov.

31.Napojednávaní,dňa21.1.2016,žalobcav1.radeuviedol,žecestapostavenánapozemkužalobcov

je bez stavebného povolenia. Na predmetnom pozemku bola cesta, ktorú kupovala Slovenská republika
- Slovenská správa ciest, kde už mali vypracovaný posudok na cestu a žalobcovia si dali vypracovať svoj
posudok Ing. Hamáčkom. Potvrdil, že sa u žalovaného domáhali aj náhradného pozemku za pozemok
pod cestou, pričom im bolo najprv povedané, že taký pozemok mesto má a následne, že takýto pozemok
nenašli. Nesúhlasil, aby predmetom vyporiadania bola len časť pozemku vo výmere 183 m2, ale celá

výmera pozemku vo výmere 344 m2 vrátane priekop a odpadových kanálov, ktoré sú súčasťou cesty.

32. Na pojednávaní, dňa 21.1. 2016, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že z dlhoročnej písomnej a osobnej
komunikácie medzi žalobcami a žalovaným a jeho zástupcami jednoznačne vyplýva, že mesto Novákysa považovalo vždy za vlastníka miestnej komunikácie. Preto nemôže súhlasiť so vznesenou námietkou
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa považuje
za vlastníka nehnuteľnosti svedčí aj to, že viedol so žalobcami rokovania o odkúpení predmetnej časti

nehnuteľnosti.

33. Na pojednávaní, dňa 5.10. 2017, právny zástupca žalobcov uviedol, že dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný svojím spôsobom nikdy nenadobudol predmetný majetok, miestnu účelovú
komunikáciu postavenú na pozemku parcela č. XXX/XX v k.ú. K.. Má za to, že vyššie uvedenú účelovú

komunikáciu vybudoval bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Bane Nováky.
Žalovaný dlhodobo bez uzavretia zmluvy, bez platenia náhrady za toto užívanie, užíva predmetnú
nehnuteľnosť, z dôvodu ktorého považuje nárok žalobcov za dôvodný a právne opodstatnený. Pri
výpočte žalovanej sumy titulom náhrady bezdôvodného obohatenia vychádzali zo znaleckého posudku
Ing. Homolu, ktorý stanovil hodnotu 2,027 eur za 1 m2 za rok, ich výpočet však vychádza z celej
výmery pozemku, teda z výmery 344 m2. Majú totiž za to, že znalec mal robiť výpočet na celú výmeru,

nielen na konkrétne zastavanú plochu asfaltovou plochou. Nesúhlasil s tvrdením a argumentáciou
žalovaného v tom, že predmetnú miestnu komunikáciu nadobudol žalovaný podľa zákona č. 138/1991
Zb., pretože aj v zmysle tohto zákona štát bol povinný vyhotoviť delimitačný protokol o prevode štátneho
majetku na mestá a obce. Takúto písomnú zmluvu, resp. delimitačný protokol ako odovzdávajúca strana
uzatvára ONV za štát a za preberajúcu stranu obec, resp. mesto. V konaní žalovaný nepreukázal, že

by nehnuteľnosť nadobudol od štátu, takže dôkazné bremeno o nadobudnutí sporných nehnuteľností
žalovaná strana nepreukázala. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že na predmetný prípad nemožno
aplikovaťzákonč.66/2009Z.z.atedaneakceptujúaninázoržalovaného,žežalobcompatríjednorazová
finančná odplata. Predmetná cesta nikdy nebola v minulosti štátnou cestou, bola v zmysle zákona č.
135/1961 Zb. miestnou účelovou komunikáciou, štátnou cestou bola vždy cesta, ktorá spájala Nováky,

Koš a Prievidzu. Cesta, ktorá je predmetom konania, bola odo dňa jej výstavby dielom a majetkom
žalovaného, ktorý ju realizoval, bol správcom cesty podľa vtedy platných zákonov, pričom nevylučuje,
že mohlo ísť o cestu, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. V zmysle platnej
legislatívy, zákona o pozemných komunikáciách, miestne a účelové komunikácie sú zo zákona vo
vlastníctve obce. Žalobcovia nemusia veriť tvrdeniam žalovaného, že v štátnom archíve mesta sa žiaden

doklad o vlastníctve predmetnej komunikácie nenachádza, či už stavebné povolenie, alebo kolaudačné
rozhodnutie.

34. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, dňa 5.10. 2017, opätovne uviedol, že aj napriek snahe
sa im doposiaľ nepodarilo získať žiaden písomný dokument, ktorý by preukázal prechod vlastníckeho

práva k predmetnej cestnej komunikácii zo štátu na žalovaného. O získanie týchto dokumentov sa v
minulosti pokúšali aj prostredníctvom Archívu v Bojniciach a Slovenskej správy ciest, avšak neúspešne.
Aj napriek tomu je toho názoru, že vlastníctvo k predmetnej cestnej komunikácii prešlo zo štátu na
mesto Nováky v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Od žalovaného má informáciu, že v minulosti to bola
štátna komunikácia, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. Z toho, že sa nenašli

konkrétne písomnosti vyvodzuje, že mesto Nováky mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
komunikácii od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Nemajú žiadnu vedomosť, a k dispozícii žiaden
dôkaz o tom, že by predmetnú komunikáciu mal vybudovať MsNV v spolupráci s baňou Nováky tak, ako
totvrdíprávnyzástupcažalobcov.Vprípade,aksúdvyhodnotí,žežalovanýniejevlastníkompredmetnej
cesty, namietajú svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobcovia si vo svojich vyjadreniach

vzájomne odporujú, raz považujú znalecký posudok Ing. Homolu za relevantný a správny pre danú
právnu vec, inokedy zas so závermi znaleckého posudku nesúhlasia. Pokiaľ v rozšírenej žalobe žiadajú
náhradu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie 344 m2 s týmto žalovaný nesúhlasí, skutočný
výmer je 183 m2, na ktorý bol aj vypracovaný znalecký posudok. Má za to, že na uvedenú právnu
vec, v prípade predpokladu, že vlastníctvo cesty prešlo zo štátu na obec, je potrebné aplikovať zákon

č. 66/2009 Z.z.. Nemal žiadne výhrady voči tomu, že znalec vo svojom posudku určil správnu výšku
nájomného za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 a pokiaľ ide o ďalšie žalované obdobie od 8.8.2014
do 6.9.2017, žalovaný nemá takisto žiadne výhrady voči tomu, že výška nájomného určeného znalcom
aj za toto obdobie by zodpovedala tej výške, akú určil znalec za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014. Od
žalovaného má vedomosť, že bol informovaný od SSC a TSK, že žiadnu písomnosť, ktorá by sa týkala

preukázania vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej komunikácii k dispozícii nemajú.

35. Spolu s písomným podaním, zo dňa 17.10.2017, právny zástupca žalovaného pripojil do spisu
podľa jeho tvrdenia Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresnýmnárodným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch, zo dňa 1.5. 1991. Uviedol, že
týmto protokolom nadobudol žalovaný od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom
znení okrem iného majetku aj stavby: miestne komunikácie v meste, vrátane miestnej komunikácie

na ul. Bane Mládeže, ktorá je predmetom súdneho konania, sp. zn. 12C/152/2014, konkrétne ide o
tri komunikácie na ul. Bane Mládeže a to z roku nadobudnutia 1988 v dĺžke (bežných metroch) 950
m, z roku nadobudnutia 1962 v dĺžke (bežných metroch) 444 m a z roku nadobudnutia 1975 v dĺžke
(bežných metroch) 3000 m. Miestna komunikácia ul. Bane Mládeže, pravá strana v dĺžke 3000 m z
roku 1975 by mala byť podľa zamestnancov žalovaného tá miestna komunikácia, ktorá je postavená na

pozemku žalobcov parc. č. 1884/14 v k.ú. Nováky. Ulica Bane Mládeže bola v roku 1991 premenovaná
na ulicu Lehotská na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Novákoch č. 5 zo dňa 8.7.1991.
Uviedol, že predmetný dôkaz predkladá súdu až dodatočne, pretože až dodatočne mu bol delimitačný
protokol sprístupnený Štátnym archívom so sídlom v Bojniciach na jeho opakovanú žiadosť. Uvedený
protokol dokazuje, že žalovaný nadobudol miestnu komunikáciu delimitáciou od štátu podľa zákona
č. 138/1991 Zb. a teda v danej právnej veci je za účelom usporiadania vzájomných vzťahov medzi

stranami sporu potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalobcom síce patrí primeraná jednorazová
náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom
č. 66/2009 Z.z., avšak vzhľadom k tomu, že nárok žalobcov na zaplatenie odplaty je premlčaný v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, žalovaný opakovane
podáva námietku premlčania nároku žalobcov na zaplatenie odplaty a žiada súd, aby žalobu žalobcov

zamietol a zaviazal ich k náhrade trov konania.

36. Z predloženého Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi
Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch (ďalej aj „MsÚ
Nováky“) a jeho príloh mal súd zistené, že dôvodom delimitácie bolo uplatnenie zákona č. 138/1991

Zb. o majetku obcí. Predmetom delimitácie bol nehnuteľný majetok v sume 36 057 171 Sk. Ako
odovzdávajúca organizácia v delimitačnom protokole je uvedený Okresný národný výbor Prievidza v
likvidácii a preberajúcou organizáciou Mestský úrad Nováky. Delimitácia nadobudla účinnosť dňom
1.5.1991 a odovzdávajúca organizácia uskutočnila prevod nehnuteľného majetku bezodplatne. Z príloh
k delimitačnému protokolu vyplýva rekapitulácia nehnuteľného majetku MsÚ Nováky k 31.12. 1990 vo

vyššie uvedenej sume (č.l. 163), zoznam nehnuteľného majetku MsÚ k 31.12. 1990 (č.l. 164), zoznam
miestnych komunikácii v meste, okrem iného na ulici Bane Mládeže rok nadobudnutia 1988 - 950
bežných metrov, rok nadobudnutia 1962 - 444 bežných metrov a rok nadobudnutia 1975 - 3000 bežných
metrov (č.l. 165).

37. Skutočnosť, že pôvodne označená ulica, na ktorej sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve
žalobcov (Bane Mládeže), sa premenovala na ulica Lehotská, preukázal právny zástupca žalovaného
predložením uznesenia č. 5 z 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991 (č.l.
169).

38. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní, zo dňa 23.10.2017, uviedol, že podľa žalobcov
predmetným delimitačným protokolom žalovaný od štátu nenadobudol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, predmetnú miestnu komunikáciu. V zmysle uvedeného protokolu, účinného k 1.5.1991,
nadobudol žalovaný od štátu okrem iného aj stavby - miestne komunikácie v meste. Podľa Prílohy k
delimitačnému protokolu, predmetom delimitácie boli miestne komunikácie v meste, t.j. cesty a miestne

komunikácie v intraviláne mesta Nováky, ktoré sa nachádzali k 1.5. 1991 v meste na tam uvedených
uliciach. Aj keď predmetom delimitácie boli údajne 3 miestne komunikácie na ulici Bane Mládeže,
nadobudnuté štátom roku 1962, 1975 a 1988, predmetom tejto delimitácie nebola miestna komunikácia,
ktorá je predmetom súdneho konania a ktorá bola postavená na pozemku právnych predchodcov
žalobcov, na parcele č. XXXX/XX v k.ú. K.. U. zo znaleckého posudku Ing. Homolu, z listu vlastníctva

č. XXXX ako i z ďalších dostupných dokumentov a materiálov (katastrálna mapa, geometrický plán)
vyplýva, predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta. Miestna komunikácia na pozemku
žalobcov sa nikdy nenachádzala na ulici Bane Mládeže, resp. na ulici Lehotská, ako sa to snaží teraz
tvrdiť žalovaný. Aj v zmysle právneho predpisu o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev, sa
miestne komunikácie v extraviláne obce nikdy neoznačovali a neoznačujú ako ulica v obci (vyhláška

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z. v platnom znení).

39. Skutočnosť, že delimitačný protokol, uvádzaný vyššie, sa týka aj miestnej komunikácie na pozemku
vo vlastníctve žalobcov, právny zástupca žalovaného preukazoval takisto rozhodnutím Ministerstvavnútra a životného prostredie Slovenskej socialistickej republiky, zo dňa 18.7.1989. V tejto súvislosti
poukázal na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstvo vo veci usporiadania cestnej siete v
okrese Prievidza, rozhodlo podľa § 3, § 4a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný

zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, okrem iného o vyradení, dňom 1.9. 1989, z cestnej siete,
opustený úsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km v pôvodnom staničení 0,000 - 11,280
km.

40. Právny zástupca žalovaného k vyššie uvedenému rozhodnutiu predložil aj list Okresnej správy ciest

Prievidza, adresovaný Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza, zo dňa 28.12.1988, vo
veci žiadosti o schválenie zmeny v cestnej sieti (č.l. 181). Z vyššie uvedeného listu vyplýva, že Okresná
správaciestPrievidzanavrhla,vsúlades§4ods.2zákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách
a podľa § 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., vyradiť z cestnej siete úsek cesty III./06476, nachádzajúci sa v
intraviláne mesta Nováky, vyúsťujúci z cesty I./64 v km 140,322, ktorá vyúsťuje do novovybudovanej
cesty I./50 v km 169,520 Nováky - Prievidza. V odôvodnení tohto listu sa okrem iného uvádza, že

cesta III./06476 je po vybudovaní preložky I./50 Nováky - Prievidza opusteným úsekom, ktorý slúži ako
miestna komunikácia mesta Nováky od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko odbočiek
- účelových komunikácii k priemyselným podnikom, nachádzajúcich sa v okolí daného úseku. Navrhli
na základe dohody, aby vyradenú cestu prevzal do správy a údržby ako miestnu komunikáciu MsNV
Nováky. V predmetnom liste sa nachádza takisto technický popis navrhovanej komunikácie: a/ miestna

komunikácia mesta Nováky, b/ začiatok úseku je z cesty I./64 v intraviláne mesta Nováky v km 140,322,
v staničení od km 0,000 a končí vyústením na ceste I./50 v km 2,182, čo predstavuje 2,182 km dĺžky.

41. Na pojednávaní, dňa 2.11.2017, právny zástupca žalovaného predložil do spisu takisto zákres (č.l.
183), z ktorého sa snažil vyvodiť, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom sporu, sa nachádza na

ulici Lehotská v Novákoch.

42. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Štábu civilnej obrany okresu Prievidza č. 6/24,
zo dňa 2.3.1988, adresovaného ONV - odbor dopravy Prievidza, vyplýva súhlas so zmenami v cestnej
sieti. Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasil s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany, ktorá

bude zaradená do siete miestnych komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./064076 v Novákoch
a s jej zaradením do miestnych komunikácií mesta Nováky.

43. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu MsNV Nováky, adresovaným ONV, odbor
dopravy Prievidza, zo dňa 12.1.1988, vyplýva, že MsNV v Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty

III. č.064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do miestnych komunikácií a správy MsNV Nováky.

44. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č.
2/1988, adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza vyplýva, že v zmysle uznesenia 1/1988 na
zasadnutí dopravnej komisie, dňa 23.2.1988, bolo prijaté uznesenie 1/1988, z ktorého vyplýva, že

komisia súhlasí s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete miestnych
komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./06476 v Novákoch a s jej zaradením do miestnych
komunikácií miesta Nováky.

45. Právny zástupca žalovaného, na pojednávaní dňa 2.11. 2017, okrem iného uviedol, že hľadali

delimitačný protokol, aby vedeli preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnej ceste, komunikácii.
Po poslednom pojednávaní sa žalobca listom zo dňa 6.10.2017 opätovne (prvý raz písomne) obrátil
na štátny archív v Bojniciach, ktorý následne poslal žalovanému predmetný delimitačný protokol, s
účinnosťou delimitácie od 1.5.1991, ktorým okrem iného boli delimitované zo štátu na mesto Nováky
aj konkrétne miestne komunikácie, označené ulicami, bežnými metrami a takisto rokmi nadobudnutia,

okreminýchajtrikomunikácienauliciBanemládežezroku1988,1962a1975,oktorýchsúpresvedčení,
že ide o tie komunikácie, pod ktorými sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov. Dostal z
mesta Nováky ďalší písomný doklad, rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej
socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, na základe ktorého rozhodnutia ministerstvo vnútra rozhodlo
vyradiť pod písmenom D/ od 1.9.1989 z cestnej siete okrem iného opustený úsek cesty III. triedy č. 064

76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km, v pôvodnom staničení 0,000 - 2,182 km. Tomuto rozhodnutiu prechádzala
žiadosť Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988, adresovaná Okresnému národnému výboru,
odbor dopravy Prievidza, o vyradenie z cestnej siete úsek cesty III/06476, nachádzajúci sa v intraviláne
mesta Nováky, vyúsťujúci z cesty I/64 v km 140,322 a zaúsťujúci do novovybudovanej cesty I/50v km 169,520 Nováky - Prievidza. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetný úsek
slúži ako mestská komunikácia mesta Novák od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko
odbočiek-účelovýchkomunikáciíkpriemyselnýmpodnikom,nachádzajúcichsavokolídanéhoúseku.V

odôvodnení sa takisto uvádza, že na základe dohody vyradenú cestu prevezme do správy a údržby ako
mestskú komunikáciu MsNV Nováky. Prílohou je grafické znázornenie priebehu predmetnej cesty, kde
práve v úseku 2,182 km (v tom rozmedzí) sa podľa názoru žalovaného nachádza predmetný pozemok,
ktorý je vo vlastníctve žalobcov. K vyššie uvedenej písomnosti pripojil ešte tri ďalšie písomnosti a to 1.
Výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/88, kde sa uvádza, že súhlasí s vyradením

úseku cesty I/64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete MK, ako i s vyradením úseku cesty III/06476
v Novákoch a s jej zaradením do MK mesta Nováky, 2. list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 adresovaný
ONV, odbor dopravy v Prievidzi, podľa ktorého Mestský národný výbor v Novákoch súhlasí s vyradením
úseku z cesty III. triedy č. 064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do MK správy MsNV Nováky, 3. list
Štábu civilnej obrany okresu Prievidza, adresovaný ONV - odbor dopravy Prievidza, na základe ktorého
Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasí s vyradením úseku cesty I/64 v obci Bystričany, ktorá bude

zaradená do siete MK ako i s vyradením úseku cesty III/064076 v Novákoch a s jej zaradením do MK
mesta Nováky. Všetky uvedené písomnosti žalovaný považuje za podklady pre vyhotovenie samotného
delimitačného protokolu.

46. Právny zástupca žalobcov, na pojednávaní dňa 2.11. 2017, okrem iného tvrdil, že z delimitačného

protokolu, na základe ktorého štát delimituje majetok zo svojho vlastníctva do majetku mesta Nováky
1.5.1991, jednoznačne vyplýva v časti delimitácie o stavbách, že štát delimituje na mesto miestne
komunikácie v meste. Mesto je intravilán obce a pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania, je v extraviláne. Z delimitačného protokolu jednoznačne vyplýva,
že sporná miestna komunikácia nebola nikdy predmetom delimitácie vlastníctva zo štátu na mesto.

Aj keď žalovaný účelovo tvrdí, že predmetom delimitácie boli miestne komunikácie, na takzvaných
uliciach Bane Mládeže, predmetná miestna komunikácia nie je predmetom vlastníctva delimitácie. Z
žalovanýmpredloženýchlistínnevyplývajasne,zrozumiteľneaurčito,žerozhodnutieMinisterstvavnútra
a životného prostredia SSR z roku 1989, v zmysle vtedy platného cestného zákona, o vyradení akejsi
cesty z III. triedy z cestnej siete, je rozhodnutím, ktoré sa týka miestnej komunikácie, ktoré je predmetom

tohto súdneho konania. Práve naopak, predložené listiny hovoria len o tom, aká bola legislatíva a
právne predpisy 80-tych rokov minulého storočia, kde pri vyradení určitej cesty z cestnej siete musel
byť dodržaný ten postup, o ktorom hovorí predmetné rozhodnutie. Predmetné listiny svedčia o tom,
že akási cesta I. triedy 06476 v intraviláne mesta má byť vyradená ako cesta III. triedy a zahrnutá
ako miestna účelová komunikácia. Má za to, že aj tieto právne veci nesvedčia o tom, že predmetná

miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho sporu, bola vo vlastníctve štátu a mala byť aj
predmetom delimitácie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že aj tieto listiny mali slúžiť ako prípravné
podklady k vyhotoveniu delimitačného protokolu, pretože delimitačný protokol sa na takéto prílohy nikde
neodvoláva.

47. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, v rozhodnutí Ministerstva
vnútra a životného prostredia SSR, zo dňa 18.7.1989, sa nehovorí nič o pozemku vo vlastníctve
žalobcov, pretože bývalá cesta Mládeže (teraz Lehotská ulica) v tom čase končila asi 3 parcely pred
ich pozemkom. Keď baňa potrebovala voziť uhlie, cesta na ich pozemku sa vybudovala „na čierno“.
Bolo potrebné urobiť prepojenie, aby sa mohlo voziť uhlie po ceste III. triedy, pretože v tom čase sa

budovala nová rýchlostná cesta. Dobudovala sa vtedy aj iná cesta, smerujúca k vrátnici bane. Takisto k
delimitačnému protokolu nie je žiaden projekt, bez toho sa konať ani nedá.

48. Svedkyňa Ing. I., na pojednávaní, dňa 2.11. 2017, uviedla, že od 1.10.2015 je zamestnaná u
žalovaného v pracovnej pozícii vedúca oddelenia výstavby a rozvoja mesta. Keď získali delimitačný

protokol, snažili sa získať aj nejaké ďalšie technické podklady k predmetnému delimitačnému protokolu.
Podarilo sa im získať Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989, list
Okresnej správy ciest Prievidza, zo dňa 28.12.1988, takisto prílohu - grafické znázornenie cesty, výpis
z uznesenia, list MsNV Nováky, zo dňa 12.1.1988 a list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza zo dňa
2.3.1988.UlicaLehotskávNovákochmánetypickýtvar.Jenetypickávtom,žesanapájavblízkostiBane

Nováky na ulicu Šimonovskú. V predmetnom grafickom zobrazení je označená z časti ulica Lehotská
a z časti ulica Šimonovská. Svedkyňa ukázala, kde v grafickom znázornení je uvedená stará cesta
smerom na Koš (šípka s číslom 1), kde je hlavná cesta už na začiatku mesta Nováky (šípka s označením
2), kde je štvorprúdovka (šípka s číslom 3), kde začína ulica Šimonovská (hviezdička). Uviedla tiež,že ulica Šimonovská potom následne prechádza niekde do ulice Lehotskej, kde konkrétne je tento
bod v zákrese, uviesť nevedela. Vie však, že vzdialenosť od mesta, kde začína ulica Šimonovská po
najbližšiu križovatku je 1,542 km s tým, že v liste Okresnej správy ciest Prievidza, zo dňa 28.12.1988, sa

uvádzajú vyššie uvedené km - 1,542. Niekde v miestach, vo vzdialenosti od začiatku ulice Šimonovskej
1,2 km, by sa mal nachádzať začiatok pozemku vo vlastníctve žalobcov. V samotnom rozhodnutí z júla
1989, sa v bode 4 uvádza, že opustený nevybudovaný úsek cesty III. triedy č. 065 33 v dĺžke 4,68
km pôvodnom staničení 6,600 až 11,280 km sa nachádza v prvej časti, do 1,542 km bol zaradený do
miestnych komunikácií MsNV Nováky. Zostávajúci úsek už bol vyradený, vyplýva to z listu Okresnej

správy ciest Prievidza, ide o úsek od 1,542 do 2,182 km v dĺžke 0,640 km. To, že úsek cesty, pod
ktorým je pozemok žalobcov, sa nachádzal na ulici Lehotská, vyplýva i z Listu evidencie súpisných čísiel
budov (č. l. 187), na ktorom má mesto Nováky evidované rodinné domy, resp. ďalšie stavby, v tomto
prípadne kancelárie, sklady, výrobný závod. Ide o areál bývalých Oceľových konštrukcií. Predtým sa
uvedená budova nachádzala na ulici Bane mládeže č. 52, v súčasnosti ide o ulicu Lehotská. Na otázku
právneho zástupcu žalobcov, ,,či vie súdu uviesť, kde konkrétne má končiť Lehotská ulica?“, uviedla, že

sa domnieva, že končí v tých miestach, kde sa napája miestna komunikácia na štvorprúdovku.

49. Právny zástupca žalobcov k výpovedi svedkyne uviedol, že ulice sa vždy končia nejakou stavbou.
Svedkyňa účelovo klame, tvrdí vymyslené a vykonštruované výklady. Miestna komunikácia, ktorá
je predmetom tohto súdneho konania nie je na žiadnej ulici Lehotskej. Predložené Rozhodnutie

ministerstva vnútra sa týka len vyradenia cesty III. triedy do kategórie miestnych komunikácii mesta
Nováky. Predložený náčrtok (zákres) je nepresný, neurčitý a je z neho zrejmé len vyradenie úseku cesty
III/06476 v meste Nováky a jej usporiadanie do miestnych komunikácií mesta Nováky. Išlo o normálne
správne konanie v zmysle vtedy platného zákona z roku 1961, keď cesty boli vo vlastníctve mesta. Pri
vyradení komunikácie z cestnej siete Okresná správa ciest Prievidza musela postupovať tak, ako je

uvedené vo vyššie uvedených listinách, o nič iné v tejto veci nejde. Tieto listiny nepreukazujú vlastníctvo
štátu tak, ako sa to snaží svedkyňa naznačiť. Z listu evidencie súpisných čísiel budov na Lehotskej ulici
jednoznačne vyplýva, že poslednou stavbou na predmetnej ulici je stavba spoločnosti Saargummi Dolné
Vestenice, kde končí aj predmetná ulica Lehotská. Až za predmetnou budovou spoločnosti Saargummi
sa nachádza pozemok vo vlastníctve žalobcov, je to zrejmé aj z fotodokumentácie vyhotovenej súdom

ustanoveným znalcom, tam je vidno predmetnú stavbu spoločnosti Saargummi s.r.o.. Žalobou sa
žalobcovia domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v sume
3.604,48 eur a to za obdobie od 7.8.2012 do 6.9.2017. Má za to, že vypracovaný znalecký posudok
v časti, kde súdny znalec Ing. Homola stanovil výšku náhrady za m2 vo výške 2,027 eur za 1 m2, je
cena objektívna a spravodlivá. Navrhol, aby podľa tejto výšky náhrady súd priznal nárok žalobcov na

celú výmeru 344 m2. Žalovaný dlhé roky bez dohody s vlastníkmi pozemku, bez platenia náhrady, užíval
pozemok žalobcov. Má za to, že vykonaným dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že miestna
komunikácia, ktorá je predmetom toho súdneho konania, je aj v zmysle platných zákonov, vlastníctvom
mesta Nováky. Jednak platná legislatíva, ako aj miestny užívací stav svedčia o tom, že len mesto
Nováky môže vystupovať ako žalovaná strana v tomto konaní. Má za to, že písomnosti predložené

žalovaným k delimitácii majetku k 1.5.1991 preukazujú, že predmetná miestna komunikácia nemohla byť
predmetom delimitácie, pretože predmetom delimitácie bol len majetok štátu, nachádzajúci sa na území
mesta Nováky. Taktiež predložené Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej
socialistickej republiky z júla 1989 a k nemu pripojené listiny svedčia o štandardnom postupe v správnom
konaní pri vyradení cesty III. triedy z cestnej siete do kategórie miestnych komunikácii, resp. účelových

komunikácií.

50. Na pojednávaní, dňa 8.4.2019, právny zástupca žalobcov na podanej žalobe zotrval. Mal za to,
že v konaní bolo medzi stranami nesporné, kto je vlastníkom miestnej komunikácie. Medzi sporovými
stranami bol spor o výklad, ako mesto nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej miestnej komunikácii.

Žalobcovia tvrdia, že túto komunikáciu v 80-tych rokoch minulého storočia vybudoval žalovaný ako
miestnu komunikáciu tretej triedy na pozemkoch právnych predchodcoch žalobcov. Namietali v tomto
konaní názor protistrany, že žalovaný mal túto nehnuteľnosť nadobudnúť delimitačným protokolom v
roku 1991 podľa zákona č. 138/1991 Zb. a argumentovali tým, že štát nikdy nedisponoval preukázateľne
vlastníckym právom k predmetnej nehnuteľnosti a táto nehnuteľnosť nemohla byť nikdy predmetom

delimitácie, teda nemohla prejsť zo štátu na obec. Majú za to, že na túto vec nemožno aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., pretože táto nehnuteľnosť jednak nebola nikdy vo
vlastníctve štátu a teda tento ju nemohol delimitovať na obec a preto neexistuje tu ani takzvaný verejný
záujem, resp. celospoločenský záujem na užívaní predmetného pozemku žalobcov, pričom následnenebola splnená ani ďalšia zákonná podmienka na aplikovanie ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona
na zriadení vecného bremena ex lege, stavba nebola riadne povolená v osobitnom povoľovacom konaní.
Na túto stavbu neexistuje žiadne riadne stavebné povolenie, ktoré by bol vydal príslušný stavebný úrad.

Má za to, že záver odvolacieho súdu o tom, že medzi sporovými stranami ostala sporná otázka, kto je
vlastníkom predmetnej miestnej komunikácie, je nesprávny. Pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie
sa považoval za vlastníka komunikácie, s poukazom tiež na samotné konania mestského zastupiteľstva,
vedenia obce, a primátora, keď jednali a rokovali so žalobcami v rámci predsúdneho konania a taktiež
aj predloženie delimitačného protokolu, ktoré predložila žalovaná strana a vykladá si ho, ako doklad o

vlastníctve miestnej komunikácie, sú nespornými dôkazmi o tom, že žalovaný sa cítil a bol si vedomý,
resp.považovalsazavlastníkapredmetnejmiestnejkomunikácie.Žalobcoviavždynamietajúlenspôsob
vzniku tohto vlastníctva k miestnej komunikácii. Má za to, že z písomností predložených do spisu
jednoznačne vyplýva, že mesto sa považuje za výlučného vlastníka predmetnej miestnej komunikácie.
Ajpridelimitáciivroku1991mestoargumentuje,žemalonadobudnúťmiestnukomunikáciunauliciBane
Mládeže v roku 1962 o výmere 444 m2, v roku 1975 o výmere 3000 m2, a v roku 1988 o výmere 950

m2, pričom všetky tieto skutočnosti mali za následok, že žalovaný sa považoval za vlastníka miestnej
komunikácie, nikdy sa tomu nebránil a aj ho uznával. Predmetnú komunikáciu užíva mesto Nováky a to
tým spôsobom, že ju užívajú jednak občania mesta Nováky, ako i autá miestnych prevádzok v meste
Nováky. Mesto Nováky navyše vykonáva údržbu na tejto ceste v lete i v zime a ide o cestu, ktorá je
prístupovou cestou prevádzky Baňa Nováky do areálu a slúži aj ako prístupová cesta pre občanov

mesta Nováky, vlastníkov nehnuteľností v tejto lokalite, ako prístup na predmetné polia, a užívajú
ju aj podnikateľské subjekty v tejto lokalite, nachádzajúce sa na území mesta Nováky, ktoré taktiež
odvádzajú do rozpočtu mesta svoje povinnosti - poplatky. V konaní sa domáhajú vydania bezdôvodného
obohateniapodľa§451OZ,zdôvodužežalovanýužívapredmetnúnehnuteľnosťbezsúhlasuvlastníkov
pozemkov a takým spôsobom získava bezdôvodné obohatenie, neoprávnený majetkový prospech a

teda bez právneho dôvodu, bez dohody, súhlasu, platenia náhrady, užíva predmetnú nehnuteľnosť.
Žalovaný do dnešného dňa vo svojej evidencii majetku eviduje predmetnú miestnu komunikáciu. Nikdy
nespochybňoval, že by nebol jej vlastníkom, o čom svedčí veľmi rozsiahla a písomná komunikácia
medzižalovanýmažalobcami,kdevoviacerýchdokumentochžalovanýuznávavlastníctvokpredmetnej
komunikácii a žiadosti žalobcov o majetkovoprávne vyporiadanie boli v rokoch 2008 až 2013 často

predmetomrokovaniakomisievýstavby,mestskejradyamestskéhozastupiteľstva,kdohodevšakmedzi
stranami nedošlo, z dôvodu inej predstavy strán sporu pokiaľ ide o kúpnu cenu. Aj svedkyňa Ing. I. na
pojednávaní potvrdila, že vlastníkom predmetnej komunikácie je obec, pričom sa odolávala aj na doklad
od OSC Prievidza a na rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SR o vyradení cesty
tretej triedy z cestnej siete. Miestna komunikácia, ktorá je predmetom tohto konania, nie je žiadnym

privádzačom na A a z dôvodu bezpečnostných opatrení boli na túto cestu položené betóny, aby sa
zamedzilo vychádzania áut z vedľajšej cesty na medzinárodnú cestu A. Na tomto základe má za to, že
mesto sa vždy považovalo za vlastníka miestnej komunikácie, nikdy nepopieralo svoje vlastníctvo a túto
skutočnosť akceptoval aj kataster, ktorý evidoval mesto Nováky ako užívateľa predmetných pozemkov.
Zotrváva na stanovisku, že mesto Nováky nadobudlo predmetnú komunikáciu podľa zákona č. 135/1961

Zb., že cesta bola vybudovaná bez súhlasu vlastníkov a túto skutočnosť funkcionári mesta a poslanci
nikdy nespochybnili.

51.Právnazástupkyňažalovaného,napojednávanídňa8.4.2019,okreminéhouviedla,žezrozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne jednoznačne vyplýva, že doposiaľ nebola preukázaná vecná pasívna

legitimácia žalovaného. S poukazom na CSP uviedla, že strana, ktorá v konaní niečo tvrdí, má povinnosť
takisto toto tvrdenie aj preukázať. Žalobcovia v konaní neprodukovali žiadne dôkazy smerujúce k tomu,
že žalovaný je vlastníkom predmetnej komunikácie. Paradoxne tieto dôkazy v konaní produkoval
žalovaný, tieto však žalobcovia spochybňovali. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že predmetnú komunikáciu
postavil žalovaný a bol jej vlastníkom od výstavby, poukazuje na právne predpisy platné pred rokom

1989 a na to, že samospráva v dnešnom ponímaní bola a existuje od roku 1990. Miestna komunikácia
bola postavená ešte pred týmto termínom čo tvrdia samotní žalobcovia. Podľa Ústavy, platnej pred
rokom 1989, sa vlastníctvo delilo na štátne socialistické vlastníctvo a na družstevné vlastníctvo, z čoho je
jednoznačné, že mesto nemohlo byť vlastníkom tejto komunikácie v čase, keď bola postavená, pretože
nemalo v tom čase právnu subjektivitu. Mestské národné výbory boli orgánom štátnej správy a ako

také vykonávali len správu verejného majetku. To, že mesto Nováky v priebehu konania, resp. pred
jeho začatím sa považovalo za vlastníka uvedenej komunikácie, na preukázanie vlastníctva mesta
nestačí. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že mesto Nováky predmetnú komunikáciu užíva, poukazuje na ich
odvolanie proti rozsudku, v ktorom uviedli: ,,...bola koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov minuléhostoročia uzatvorená betónovými prekážkami a už slúži len pre výjazd nákladných vozidiel z Bane Nováky
a do Bane Nováky“. Žiaden právny predpis neukladá žalovanému, aby zabezpečil prístup do areálu
súkromnej firmy. Ak teda súkromné firmy túto cestu užívajú, musia sa žalobcovia domáhať náhrady od

týchto súkromných firiem. Mesto Nováky predmetnú komunikáciu neužíva, z odvolania, ktoré žalobcovia
podali vyplýva i to, že predmetná cesta neslúži širokej verejnosti. K tomu, či žalovaný v minulosti
vykonával, resp. vykonáva údržbu predmetnej cesty, sa vyjadriť nevie. Nebola účastná na žiadnom
rokovaní mestského zastupiteľstva, pokiaľ sa riešilo to, že by sa pozemok vo vlastníctve žalobcov mal
odkúpiť. Má však vedomosť o tom, že žalovaný chcel odkúpiť len zastavanú výmeru pozemku, keď

vyjadrenie mesta bolo také, že predmetnú nehnuteľnosť nepotrebuje, že túto neužíva. Pokiaľ mesto
v minulosti komunikovalo so žalobcami ohľadne odkúpenia časti ich pozemku, bolo to preto, že sa v
tom čase domnievalo, že je vlastníkom predmetnej miestnej komunikácie, čo však bolo rozhodnutím
odvolacieho súdu vyvrátené s tým, že tento súd konštatoval, že z predložených písomností nie je
preukázané vlastnícke právo mesta Nováky k predmetnej komunikácii. V tejto súvislosti poukázala aj na
odpor, ktorý podali proti platobnému rozkazu, v ktorom tiež uviedli, že ,,jedná sa o účelovú komunikáciu

v časti, kde prechádza pozemkom navrhovateľov, umiestnenú v extraviláne obce, ktorá bola pôvodne
vybudovaná pre Oceľové konštrukcie, štátny podnik a pre mesto Nováky a jeho obyvateľovi je i v
súčasnosti bez akéhokoľvek významu. Odporca preto nemá dôvod kupovať väčšiu výmeru ako je pod
spevnenou plochou skutočne zabraté“.

52. Žalobca v 1. rade na pojednávaní, dňa 8.4.2019, okrem iného povedal, že predmetná cesta je plne
funkčná, pretože z bane i do bane stále chodia autá, ktoré slúžia pre banskú dopravu a podnikanie bane,
ktoré si platia určité poplatky a teda táto cesta je využiteľná a platia ju aj iné firmy, aj družstevníci, túto
cestu ako príjazd do polia užívajú. Zdá sa mu, že po rokovaniach medzi stranami túto cestu aj upravovali,
čo bolo v roku 2013. Myslí si, že sa predmetný pozemok vymeriaval, pretože aj Baňa Nováky odkupovala

v tom čase od nich (žalobcov) ďalšie pozemky. Baňa im povedala, že predmetný pozemok o výmere
344 m2 kúpiť nemôže, pretože je v užívaní mesta Nováky. Cesta je funkčná, uzatvárali ju znovu Baňa
alebo štát.

53. Dňa 23.5.2019 doručil právny zástupca žalobcov do spisu list Mesta Nováky adresovaný žalobcovi

v 1. rade zo dňa 17.7.2013, fotokópiu mapy GOOGLE - Mesto Nováky - ulica Lehotská, výpisy z
katastra nehnuteľností a ďalšie písomnosti (č.l. 274 až 282) tvrdiac, že tieto písomnosti preukazujú
vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti, s tým, že na žiadosť žalobcov o predloženie listiny
preukazujúcej vlastnícke právo mesta Nováky k spornej komunikácii, Okresný úrad Prievidza, odbor
katastrálny, odpovedal, že kataster k spornej komunikácii neeviduje v súčasnosti žiadneho vlastníka

(výpisy z katastra nehnuteľností na č.l. 276 a 277 a písomnosť č.l. 280). Osobitne poukázal na to, že z
listu Mesta Nováky adresovaným Ministerstvu vnútra SR, Štátny archív v Trenčíne, pracovisko Bojnice,
zo dňa 6.10.2017, vyplýva, že žalovaný disponuje takzvanými kartami o majetku mesta, z ktorých je
zrejmé, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho konania, bola zaradená do majetku mesta
v roku 1975.

54. Z výpisov z katastra nehnuteľností (č.l. 276 a 277), mal súd zistené, že listy vlastníctva k
nehnuteľnostiam parc. č. 1884/3 vo výmere 12545 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 1884/5 vo
výmere 639 m2 zastavaná plocha a nádvorie nie sú založené. Ide o pozemky mimo zastavaného územia
obce, pozemky na ktorých je umiestnená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,

lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Predmetná miestna komunikácia je
však podľa geometrického plánu z roku 2010 č. 15a/2010 postavená na pozemku parc. č. 1884/14.

55. V liste žalovaného, adresovaným žalobcovi v 1. rade, zo dňa 17.7.2013, sa uvádza, že miestna
komunikácia bola vybudovaná čiastočne aj na uvedenom pozemku ako štátna investícia a do vlastníctva

mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona prešli
do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe
hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská
a zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo
zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej

štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce podľa
zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie
územné celky, prešli v roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného ajmiestne komunikácie. podľa vyššie uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi
stavieb.

56. Z identifikácie parciel, z roku 2006, vyhotovenej dňa 31.7.2006, za účelom nájomnej zmluvy, ktorú
do spisu predložila právna zástupkyňa žalovaného, vyplýva, že tam uvedený predmetný pozemok vo
vlastníctve žalobcov, parcela č. XXX/XXXX, v tom čase vo výmere 7000 m2, bol v tom čase v nájme
dvoch subjektov, Agrodanu Koš a Slovenskej správy ciest Bratislava. Podľa predmetnej identifikácie,
pozemok parcela č. XXX/XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, v tom čase predstavoval ornú pôdu v užívaní

spoločnosti Agrodan Koš a zastavané plochy spolu s ornou pôdou, ktoré užívala Slovenská správa ciest
Bratislava.

57. Z kariet majetku v evidencii k 28.5.2019 (č.l. 288 až 290) predložených do spisu žalovaným, mal súd
zistené,žeod31.12.1975žalovanýevidovalvosvojomvlastníctvestavby,nauliciŠimonovskáachodník
(inv. číslo 282237), ul. Lehotská pravá strana (inv. číslo 282238), a MK ul. Lehotská (inv. číslo 282254).

58. Na pojednávaní, dňa 30.5.2019, právny zástupca žalobcov uviedol, že sporná komunikácia
je nesporne vo vlastníctve a užívaní žalovaného. Potvrdzuje to najmä list mesta Nováky, zo dňa
6.10.2017, adresovaný Ministerstvu vnútra SR, kde sa jednoznačne konštatuje, že mesto Nováky
disponuje informáciami z karty o majetku mesta, že táto cesta bola zaradená do majetku mesta v

roku 1975. Vlastníctvo žalovaného k predmetnej komunikácii podporuje aj skutočnosť, že mesto v
zimných obdobiach túto komunikáciu udržiava od snehovej prikrývky a v lete vykáša priľahlé ochranné
pásmo, stará sa o kanály. Vlastníctvo žalovanej k predmetnej komunikácii preukazuje aj stanovisko
mesta Nováky, zo dňa 17.7.2013, ako i stanoviská žalovaného počas celého súdneho konania,
ktorý nespochybňoval vlastnícke právo mesta k predmetnej komunikácii. Podľa vyjadrenia katastra, k

predmetnej miestnej komunikácii nie je založený list vlastníctva a kataster neeviduje žiadneho vlastníka
ani užívateľa či držiteľa predmetnej stavby vo svojej evidencii. K predloženým kartám o majetku mesta
Nováky uviedol, že v týchto kartách je jednoznačne uvedená cesta na ulici Šimonovská a miestna
komunikácia ulica Lehotská s dátumom obstarania 31.12.1975. Z tohto interného evidenčného dokladu
žalovaného jednoznačne vyplýva, že predmetná komunikácia už v tom období bola evidovaná ako

majetok mesta. To potvrdzuje aj list zo dňa 6.10.2017, adresovaný na Ministerstvo vnútra SR, kde sa
konštatuje, že sporná komunikácia bola zaradená do majetku mesta v roku 1975. Právnou zástupkyňou
žalovaného prednesené tvrdenia na pojednávaní sa nezhoduje s týmito listinami a síce, kartou o majetku
mesta a listom zo dňa 6.10.2017. Jej stanovisko nie je ani v súlade so stanoviskom mesta Nováky
zo dňa 17.7.2013, podpísané vtedajším primátorom. K predloženej identifikácii parciel z roku 2006

vyplýva, že táto identifikácia bola predložená žiadateľovi na účely uzatvorenia nájomnej zmluvy na
užívanie poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy, zastavaných plôch .... Má za to, že údaj pri parcele
577/1989 orná pôda v časti kto je užívateľom a držiteľom je nesprávny a nepresný. Aj keď na časť
tejto parcely je uvedený správny užívateľ Agrodan Koš ako užívateľ pôdy, ale užívateľom zastavenej
plochy a ornej pôdy ako je tam uvedené, o výmere 720 m2 a 343 m2, v užívaní Slovenskej správy

ciest Bratislava, nie je pravdivý. Namieta správnosť tohto údaju v časti D identifikácie parciel, k tejto
položke v osobách nájomcov, držiteľov a iných oprávnených osôb užívajúcich spornú parcelu. Majú
za to, že právna zástupkyňa žalovaného nehovorí pravdu, pretože sporná miestna komunikácia sa
nenachádza bezprostredne pred vstupom do areálu Hornonitrianskych baní. Nevie, na akej časti
pozemku v skutočnosti právna zástupkyňa žalovaného bola. Došlo zrejme k omylu a pochybeniu na jej

strane. V tejto súvislosti poukazuje aj na znalecký posudok Ing. Homolu, kde nielen v grafickej časti
je znázornené umiestnenie pozemku žalobcov, ale i z fotografií vyplýva, kde sa predmetná cesta a
pozemok nachádzajú. Predmetný pozemok žalobcov sa nachádza súbežne vedľa hlavnej cesty I./50
resp. I./64, takže v tej časti sa žiadna brána baní nenachádza a táto cesta a pozemok žalobcov je
užívaná nielen vozidlami baní, ale aj inými podnikateľskými a súkromnými vozidlami, vrátane mesta,

a je v užívaní aj celou motoristickou verejnosťou. Zastávajú ten názor, že nie je rozhodujúce, či cestu
mesto nadobudlo v roku 1975, ale samotné mesto vo svojich interných dokladoch eviduje takýto záznam
o zaradení tejto časti cesty do svojho majetku, ale rozhodujúce je to, že je tu delimitačný protokol z roku
1991 o prechode majetku štátu na obce a potom následne v rámci platnej legislatívy podľa zákona č.
416/2001 Z.z. prešli od roku 2002 do vlastníctva obcí a miest aj miestne komunikácie. Majú za to, že toto

sú rozhodujúce kritéria a skutočnosti, ktoré svedčia a preukazujú vlastnícke právo mesta k predmetnej
komunikácii. Cesta, ktorá vedie k areálu baní, ako aj rozľahlé polia v ďalšom smere, ktoré pokračujú k
hlavnej ceste I./50, nie sú pozemkami vo vlastníctve žalobcov. Na mieste, kde vyúsťuje pokračovanie
miestnej komunikácie na hlavnú cestu I./50, z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky, bolo nariadenépolíciou vykonať tam opatrenia položením betónových zábran, prípadne veľkých kameňov, aby z tejto
cesty vozidlá nemohli vychádzať na hlavnú medzinárodnú cestu.

59.Napojednávaní,dňa30.5.2019,právnazástupkyňažalovanéhookreminéhouviedla,žezuznesenia
Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že do jeho rozhodnutia nebolo preukázané vlastníctvo žalovaného
k predmetnej komunikácii. Od tohto rozhodnutia žalobcovia predložili súdu len doklady, ktoré im
boli doručené 23.5.2019, pričom z týchto dokladov nevyplýva, že by preukázali vlastnícke právo
žalovaného. List žalovaného nemôže byť dokladom o vlastníckom práve. Jediným spôsobilým dokladom

bol delimitačný protokol, ktorý bol v konaní predložený už skôr a tento mal k dispozícii aj odvolací
súd. Napriek tomu tento súd dospel k záveru, že nebolo preukázané vlastnícke právo žalovaného
k predmetnej komunikácii. V tejto súvislosti predložila súdu karty majetku mesta Nováky, ku ktorým
uviedla,žetietokartyvychádzajúzdelimitačnéhoprotokolu,idevlastneotričasticesty,ktorésúuvedené
v delimitačnom protokole. Poukázala na to, že pokiaľ je na týchto kartách uvedený rok zaradenia
majetku do vlastníctva žalovaného rok 1975, žalovaný v tom čase nemal právnu subjektivitu a teda

nemohol vlastniť ani žiaden majetok. Jednalo sa o majetok štátu, ktorý bol spravovaný prostredníctvom
MSNV Nováky. V tejto súvislosti predložila do spisu takisto identifikáciu parciel z roku 2006 vyhotovenú
31.7.2006, ku ktorej uviedla, že tam uvedený predmetný pozemok, parcela č. 577/1989, v tom čase ešte
vo výmere 7000 m2 bol v nájme dvoch subjektov, Agrodan Koš a Slovenská správa ciest Bratislava. Z
tohto dokladu nevyplýva, že by vlastníkom predmetnej komunikácie bolo Mesto Nováky. To, že mesto

Nováky v roku 1975 nemohlo byť vlastníkom predmetnej komunikácie, vyplýva z právneho predpisu z
pred roka 1989 a pokiaľ ide o identifikáciu prípadnej nesprávnosti parciel, ktorú predložila do spisu, k jej
nesprávnosti sa vyjadriť nevie, ide o doklad, ktorý bol žalovanému doručený z katastra a preto o jeho
správnosti nemá dôvod pochybovať. Majú vedomosť o tom, že túto cestu v predmetnej časti udržiavalo
mesto Nováky. V pláne zimnej údržby na rok 2017 je zahrnutá aj cesta Šimonovská a cesta Lehotská, z

toho však nevyplýva, v ktorom úseku sa táto cesta udržiava. Bola na mieste samom, kde sa nachádza
pozemok vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je realizovaná časť predmetnej miestnej komunikácie. Táto
cesta je v blízkosti nákladnej brány vedúcej do Hornonitrianskych baní, komunikovala s pani na vrátnici,
v záujme zistenia, kto sa o cestu stará, pričom jej povedala, že o cestu sa starajú bane, že po tejto časti
cesty chodia len motorové vozidlá do Hornonitrianskych baní, pričom ostatné spoločnosti majú vstup do

svojho areálu na inom mieste a predmetný úsek cesty v podstate už nepotrebujú. Má informácie tiež
také, že ani Hornonitrianske bane by predmetnú cestu nepotrebovali, keby tade nemohli chodiť, mali by
vstup aj cez iné miesto do svojho areálu.

60. Žalobca v 1.rade na pojednávaní dňa 30.5.2019 okrem iného uviedol, že časť miestnej komunikácie,

ktorá je postavená na pozemku žalobcov, nemôže byť uzavretá, táto slúži občanom.

61. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento
zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a
správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov

štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú
podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne
komunikácie, d/ účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jeho súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími úpravami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými

obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

62. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom do 30.6. 2009, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na základe štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva. Výstavbu a prestavbu automobilových ciest a miestnych

komunikácií plánujú národné výbory, výstavbu diaľnic plánuje Ministerstvo dopravy a spojov, výstavbu
a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia.

63. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
účinnom od 1.7. 1984 do 30.6. 1996, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na

základe národohospodárskych plánov. Výstavbu a prestavbu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
plánujú cestné správne orgány. Výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktoré
ich majú v správe.64. Štátnu správu vo veciach pozemných komunikácií vykonávali v minulosti cestné správne orgány,
ktorými boli Federálne ministerstvo dopravy, ústredné orgány štátnej správy vo veciach dopravy republík
a národné výbory všetkých stupňov. Okresným národným výborom patril v minulosti výkon štátnej správy

vo veciach ciest vo všetkých prípadoch, pokiaľ z ustanovení zákona nevyplývalo inak (išlo o výkon
štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií). Je pravda, ako to tvrdil
i právny zástupca žalobcov, že na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na
ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných
predpisov. V predmetnej veci žiadna zo strán nepredložila súdu žiaden dôkaz, preukazujúci existenciu

stavebného povolenia, týkajúceho sa predmetnej miestnej komunikácie. Žalobcovia navyše tvrdili, že
takéto stavebné povolenie ani neexistuje a v skutočnosti išlo o „čiernu stavbu“.

65. Miestnymi komunikáciami sú zákonom definované všeobecne prístupné a užívané ulice, cesty a
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

66. Medzi stranami nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísanom na LV č. XXXX,
pre k.ú. K. ako parcela č. E KN XXX/XX (teraz o výmere 344 m2), sa nachádza spevnená plocha vo
výmere 183 m2, ktorá je užívaná ako miestna komunikácia. Ide o účelovú komunikáciu v časti, v ktorej
prechádza pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Z výpisu LV č. 3703 mal súd zistené, že predmetný
pozemok (v celkovej výmere 1031 m2) nadobudli žalobcovia do svojho podielového spoluvlastníctva,

každý v podiele jedna polovica, na základe darovacej zmluvy, zo dňa 22.2. 2006.

67. Z dôvodu absencie akýchkoľvek písomných podkladov k stavbe predmetnej komunikácie
(strany nepredložili k tomu žiaden písomný dôkaz), nebolo možné v konaní ani bližšie určiť dátum, kedy
sa predmetná komunikácia stavala, kto ju a pre koho staval, resp. kedy bola a kým dokončená. Tvrdenia

žalobcov o tom, že túto komunikáciu vybudovalo niekedy v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia
mesto Nováky v spolupráci s Baňou Nováky, štátny podnik a investorom a správcom bol od začiatku
MsNV Nováky, ktorý bol taktiež vlastníkom cesty, teda preukázané neboli.

68. Z výpisov katastra nehnuteľností (č.l. 276 a 277) takisto vyplýva, že k pozemkom parc. č. XXXX/X a

XXXX/X,naktorýchjepostavenápredmetnáinžinierskastavba-cestná,miestnaaúčelovákomunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčastí, nie je založený list vlastníctva.

69. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 1.5. 1991
Zb., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré vecí z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do

vlastníctvaobcíaupraviťmajetkovépostavenieahospodárenieobcísichmajetkom.Majetokobcetvoria
nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva
prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo
vlastnou činnosťou.

70. Podľa § 2 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku
dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým

organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia
zmluvne.

71. Podľa § 3 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, vlastníctvom obcí sa nestáva
a) majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu,
b) pozemky v osobnom užívaní občanov,
c) nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom
užívaní inej než štátnej organizácie,

d) majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská
funkcia podľa osobitného predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolskýmzariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyužívajú na vyučovanie (vyučovací
proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu,
e) účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti s

výnimkou objektov budovaných v akcii "Z", ku ktorým právo hospodárenia ku dňu účinnosti osobitného
predpisu patrilo národným výborom,
f) objekty technickej vybavenosti, a to vodovody, kanalizácie, plynovody, regulačné stanice plynu,
rozvody elektrickej energie, trafostanice, telekomunikačné budovy, rozvody slaboprúdu a televízneho
signálu budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej výstavby národných výborov,

g) nehnuteľný majetok, ktorý sa používa na výkon diplomatických a konzulárnych činností zahraničných
zastupiteľských misií ako i zahraničných kultúrnych a informačných stredísk na území Slovenskej
republiky.

72. Podľa § 4 ods. 1 a 3 z.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do majetku obcí prechádzajú i súvisiace
majetkové práva, ku ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové a

príspevkové organizácie a drobné prevádzkárne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6 tohto
zákona. To platí i pri prechode investorskej funkcie Stavoinvesty. Tieto majetkové práva prechádzajú
na obecné podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (ďalej len "organizácie"), ku ktorým
zakladateľská a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám
vznikne k týmto majetkovým právam právo správy. Majetkovými právami podľa tohto zákona sú

pohľadávky a iné majetkové práva.

73. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 a 4 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, o prechode vlastníctva vecí,
postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické
osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a

záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú
príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy
a obecným zastupiteľstvom. Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu
nehnuteľného majetku obce podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku

obce. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do
12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie
majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

74. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej

správy na obce a na vyššie územné celky, tento zákon ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z
krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného
zákona samosprávne kraje, v rozsahu a pôsobností v článku II až XXI.

75. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z., prechod pôsobností podľa ods. 1 na účely tohto

zákona, je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce a samosprávne kraje a prechod
pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobností
obcí a samosprávnych krajov.

76. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 416/2001 Z.z., na obce prechádzajú pôsobností na úseku pozemných

komunikácii: 1. Zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia miest a miestnych komunikácii v ich
vlastníctve podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu, 2. Poskytovanie údajov z technickej evidencie
ciest a miestnych komunikácii v ich vlastníctve, 3. Vykonávanie pôsobností špeciálneho stavebného
úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie.

77. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 416/2001 Z.z., obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie
svojich úloh (§§ 2 a 3) z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú
prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. Ak zákon pri úprave pôsobností obce alebo
vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobností
štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku

(samosprávneho kraja).

78. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe inýchskutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

79. Účelom zákona č. 138/1991 Zb. je najmä ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky
prechádzajú do vlastníctva obcí, upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí. Medzi stranami
ostala sporná otázka, kto je vlastníkom miestnej komunikácie - cesty (nepreukázalo sa to ani doplneným
dokazovaním po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá je umiestnená na pozemku vo vlastníctve
žalobcov, za užívanie ktorého si žalobcovia uplatňujú nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa

názoru súdu, strany sporu v priebehu konania nepredložili súdu listinné dôkazy, preukazujúce vlastnícke
právo žalovaného k miestnej komunikácii. V konaní žalovaný predložil Rozhodnutie Ministerstva vnútra
a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky, zo dňa 18.7.1989 a prílohy, z ktorých nebolo
možné s určitosťou zistiť, či žalovaným predložený delimitačný protokol, zo dňa 1.5.1991, sa týkal aj
miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Vlastnícke právo žalovaného k predmetnej miestnej
komunikácii nemožno vyvodiť ani z listu Okresnej správy ciest Prievidza, adresovaným Okresnému

národnému výboru, odbor dopravy Prievidza, zo dňa 28.12.1988, vo veci žiadosti o schválenie zmeny
v cestnej sieti (č.l. 181), zákresu z č.l. 183 - vyradenie úseku cesty III/ 06476 v meste Nováky a
jej usporiadanie do MK mesta Nováky, listu Štábu civilnej obrany okresu Prievidza č. 6/24, zo dňa
2.3.1988, adresovaného ONV - odbor dopravy Prievidza, listu Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č.
2/1988, listu MsNV Nováky, adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza, zo dňa 12.1.1988, že MsNV v

NovákochsúhlasísvyradenímúsekuzcestyIII.č.064076vdĺžke1,542kmajejzaradenímdomiestnych
komunikácií a správy MsNV Nováky, z výpovede svedkyne I. a ani z komunikácie medzi stranami
pred podaním žaloby na súd, ktoré dôkazy mal k dispozícii už odvolací súd. Vo vyššie uvedených
písomnostiach sa žiadna zmienka o predmetnej miestnej komunikácii (ďalej aj len „MK“) nenachádza.

80. Z vykonaného dokazovania, vypočutím strán a svedkyne I. ako i oboznámením obsahu listinných
dôkazov, ktoré strany do spisu predložili (napr. Karty majetku mesta Nováky), je preukázané, že
predmetná miestna komunikácia bola postavená ešte v čase, keď náš právny systém poznal len štátne
socialistické a družstevné vlastníctvo.

81. Podľa názoru súdu, zo žiadneho vykonaného listinného dôkazu priamo nevyplýva, že by bola MK
evidovaná v majetku Mesta Nováky. Podmienkou prechodu vlastníckeho práva na obce je (aj podľa
právneho názoru odvolacieho súdu), spísanie tzv. delimitačného protokolu. Ustanovenie § 2a ods. 2
zákona o majetku obcí, ustanovuje povinnosť obce spísať s obvodnými úradmi písomné protokoly podľa
§ 14 zákona. Tento protokol je listinou potrebnou pre evidenčný zápis prechodu vlastníckeho práva zo

štátu na obec. Je síce pravda, že žalovaný v priebehu konania predložil súdu delimitačný protokol z
1.5. 1991 aj spolu s prílohou, ktorými písomnosťami sa pôvodne (do rozhodnutia súdu druhej inštancie)
snažil preukázať, že do vlastníctva žalovaného prešla MK podľa zákona č. 138/1991 Zb., z predmetného
delimitačného protokolu však jednoznačne nevyplýva, že predmetom delimitácie bola aj MK a keďže,
ako to skonštatoval odvolací súd, že podmienkou delimitácie je spísanie delimitačného protokolu podľa

§ 14 cit. zákona, možno uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný stal vlastníkom
miestnej komunikácie postupom podľa zákona č. 138/1991 Zb..

82. Súd nesúhlasí ani s právnym názorom právneho zástupcu žalobcov, a síce, že v nadväznosti na
ďalší prechod kompetencií z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z.

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy, na obce a vyššie územné celky prešli v
roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného aj miestne komunikácie.
Podľa uvedených zákonov sa podľa názoru súdu obce a vyššie územné celky nestali vlastníkmi stavieb,
pretože účelom vyššie uvedeného zákona bol prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z
okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne

kraje, v rozsahu a pôsobností v článku II až XXI., teda išlo o prenesenie výkonu pôsobností štátnej
správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov
štátnej správy do samosprávnej pôsobností obcí a samosprávnych krajov. Vyššie cit. zákon teda neriešil
nadobúdanie vlastníckeho práva k veciam.

83. Nie je pravdivé ani tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že by vlastnícke právo k predmetnej
miestnej komunikácii mali žalobcovia nadobudnúť na základe zákona č. 135/1961 Zb.. Tento zákon
upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a
správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánovštátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. Výstavba a prestavba pozemných
komunikácií sa vykonáva na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Výstavbu a
prestavbu automobilových ciest a miestnych komunikácií plánujú národné výbory, výstavbu diaľnic

plánuje Ministerstvo dopravy a spojov, výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie,
ktorým tieto komunikácie slúžia. Keďže MK bola realizovaná najneskôr v 70- tych rokoch 20. storočia,
je vylúčené, aby vlastníkom tejto komunikácie sa po jej výstavbe stal žalovaný, pretože obce a mestá
nadobudli právnu subjektivitu až účinnosťou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z vyššie
uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný nemohol mať predmetný úsek miestnej komunikácie vo svojom

vlastníctve už v roku 1975. Navyše, predmetný úsek cesty v predmetných kartách majetku žalovaného
nie je vôbec identifikovaný. Vlastníctvo žalovaného k predmetnej miestnej komunikácii vzhľadom
na absenciu delimitačného protokolu nemožno vyvodiť ani z viacerých rokovaní medzi žalobcami a
žalovaným o odkúpení časti pozemku vo vlastníctve žalobcov pod predmetnou miestnou komunikáciou
a ani z toho, že žalovaný sa cítil byť vlastníkom miestnej komunikácie (vzájomná korešpondencia medzi
stranami vrátane listu žalovaného žalobcovi v 1. rade zo dňa 17.7.2013 a listu žalovaného zo dňa

6.10.2017 adresovaný Ministerstvu vnútra SR, štátny archív v Trenčíne, pracovisko Bojnice).

84. Navyše, v konaní žiadna zo strán netvrdila a nevyplýva to ani z listinných dôkazov, ktoré do spisu
predložili, že v neskoršom období, na základe nejakej právnej skutočnosti (§ 132 OZ), nadobudol
žalovaný predmetnú komunikáciu do svojho vlastníctva.

85. V konečnom dôsledku žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu po rozhodnutí
odvolacieho súdu tvrdili, že žalovaný predmetnú miestnu komunikáciu len užíva a že v skutočnosti nie
je jej vlastníkom (neskôr tvrdili, že je jej vlastníkom), pričom žalovaný takisto tvrdil, že nie je vlastníkom
miestnej komunikácii v časti, pod ktorou sa nachádza pozemok vo vlastníctve žalobcov. Z tvrdení strán

a dôkazov nimi predkladanými súd teda nemal v konaní preukázané, že žalovaný je vlastníkom miestnej
komunikácie, postavenej na pozemku žalobcov.

86. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššiehoúzemnéhocelkupodľaosobitnýchpredpisovvrátanepriľahlejplochy,ktorásvojimumiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

87. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok
v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne

vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

88. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu.

89. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona
schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

90. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.91.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

92. Tak, ako bolo zdôvodnené vyššie, podľa názoru súdu (vychádzajúc aj z názoru odvolacieho súdu),
zo žiadneho vykonaného listinného dôkazu priamo nevyplýva, že by bola MK evidovaná v majetku mesta
Nováky. Podmienkou prechodu vlastníctva je spísanie takzvaného delimitačného protokolu (§ 14 zákona

č. 138/1991 Zb.). Ustanovenie § 2a ods. 2 zákona o majetku obcí, ustanovuje povinnosť obce spísať s
obvodnými úradmi písomné protokoly podľa § 14 vyššie uvedeného zákona. Tento protokol je listinnou
potrebnou pre evidenčný zápis prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec.

93. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že vlastnícke právo k MK nemožno v žiadnom prípade vyvodiť
z listov doručených žalovaným žalobcom, zo vzájomných rokovaní strán ohľadne odkúpenia časti

pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa považoval za vlastníka
MK, alebo z toho, že na MK robil letnú a zimnú údržbu, pretože jediným dokladom, spôsobilým na
preukázanie vlastníckeho práva bol podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý názor je súd prvej
inštancie povinný rešpektovať, delimitačný protokol, ktorý mal k dispozícii už odvolací súd, ktorý uviedol,
že vlastnícke právo žalovaného k predmetnej komunikácii nebolo preukázané.

94. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol vlastníkom predmetnej miestnej
komunikácie, je zrejmé, že žalobcovia nemali voči žalovanému nárok na náhradu podľa § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z..

95. Žalobcovia sa v konaní domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia na tom
skutkovom základe, že žalovaný bol v žalovanom období výlučným vlastníkom miestnej komunikácie,
postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov
dlhodobo užíval.

96. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospekt získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospekt
získaný z nepoctivých zdrojov.

97. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

98. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

99. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie
(§ 489 OZ). Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom
ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto ,,na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Podstatou

bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne
v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie

získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo k vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty, hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2
OZ). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov:
a/ vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej
osoby (obohatenie), b/ k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe

právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§§ 451 ods. 2 a 454 OZ), c/ vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto
majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d/ nejde
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodnéhoobohatenia výslovne neustanovuje. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového
právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o
čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať

vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je
vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s
právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho
peňažnú náhradu. Bezdôvodné obohatenie (ďalej aj len „BO“) spočíva v tom, že sa niekto obohatí na

úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Predmetom
BO môžu byť jednak veci (napr. hnuteľné veci, vrátane peňazí), práva a iné majetkové hodnoty,
ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Je nerozhodné, či BO obohateného spočívalo v znížení
(zmenšení) jeho majetku (pasív) alebo v tom, že sa majetok obohateného nezmenil, hoci by inak k tomu
došlo, keby obohatený plnil za normálneho priebehu veci svoju právnu povinnosť (napr. užívaním cudzej
veci bez úhrady došlo na strane obohateného k ušetreniu majetkových hodnôt, čo by za normálneho

priebehu vecí, keby sa užívanie veci zakladalo napríklad na nájomnej zmluve, nestalo). Ak dôjde k
BO, t.j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami, resp.
viacerými individuálne určenými osobami, samostatný záväzkový právny vzťah, BO. Jeho obsahom je
aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na
koho úkor k obohateniu došlo. V ustanovení § 451 ods. 1 OZ je zakotvená všeobecná skutková podstata

BO. BO zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo
sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty BO uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a
454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a/ plnenie bez právneho
dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/

plnenie z neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho dôvodu, ktorý padol, d/ majetkový prospekt
získaný z nepoctivých zdrojov, e/ bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil
a ten, kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. V prípade, keď o bezdôvodnom obohatení rozhoduje
súd, ten má vo svojom rozhodnutí náležite zdôvodniť, prečo považuje vzťah vzniknutý medzi účastníkmi
za vzťah BO a pritom aj uviesť, pod ktorý z prípadov uvedených v § 451 ods. 2 a § 454 OZ zahrňuje

posudzovaný prípad (či ide o plnenie bez právneho dôvodu, či o plnenie z neplatnej zmluvy, či o plnenie
za toho, kto podľa práva mal plniť sám a či nedošlo o prospech získaný z nepoctivých zdrojov). O prvý
konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo
plnenie bez právneho dôvodu. Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie
(niečo dať, niečo vykonať v prospech inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom,

že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď.
bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). BO môže spočívať v tom, že a/ ten kto plnil,
predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto
zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu), alebo b/ ten, kto už raz splnil
dlh, plnil v omyle ten istý dlh ešte raz, c/ ak niekto plnil na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne

odpadol (napr. v dôsledku jednostranného odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy). Podľa názoru
súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho
dôvodu (napr. bez nájomnej zmluvy) alebo aj v prípade, keď podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec
nad rámec spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú zmluvu
(BO v oboch prípadoch spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť prostriedky,

ktoré by za iných okolností vynaložiť musel).

100. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v konaní zostalo sporné,
kto je vlastníkom predmetnej miestnej komunikácie. Odpoveď na túto otázku je podľa súdu podstatná
pre posúdenie nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Je podľa názoru

súdu nepodstatné, ktoré ďalšie konkrétne subjekty predmetnú miestnu komunikáciu užívajú a v akom
rozsahu. Podstatné podľa súdu je to, či subjekt, ktorý má MK vo svojom vlastníctve, a ktorý touto stavbou
obmedzuje vlastníkov pozemku (žalobcov) vo výkone ich vlastníckeho práva k pozemku, umožnil iným
subjektom MK užívať a v akom rozsahu.

101. V konaní nebolo preukázané, kto je, resp. bol vlastníkom miestnej komunikácie v dobe, za
ktorú si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Možno sa len domnievať, že
vybudovanie predmetnej cesty bolo štátnou investíciou, o čom svedčí predovšetkým právna úprava
platná do roku 1989 v Slovenskej republike, ale i vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, ktorý vpriebehu konania tvrdil, že cestu na časti pozemku žalobcov vybudovali zrejme niekedy v období 50-tych
až 60-tych rokoch minulého storočia spoločne bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym
podnikom Bane Nováky a vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý tvrdil, že MK bola pôvodne

vybudovaná pre Oceľové konštrukcie, š.p. a mesto Nováky a jeho obyvateľov a ktorá je v súčasnosti bez
akéhokoľvek významu, hoci žiadne relevantné listinné dôkazy ohľadne vlastníctva k MK strany sporu
v konaní nepredložili a tieto sa nepodarilo zabezpečiť ani súdu (z jeho iniciatívy do 30.6.2016). Hoci
žalobcovia tvrdili, že ohľadne MK nešlo o štátnu investíciu a že MK vybudovala Baňa Nováky a MsNV
Nováky, tieto svoje tvrdenia nepreukázali.

102. V prípade, že by žalovaný bol vlastníkom MK, zrejme by mal k dispozícii nájomnú zmluvu, z dôvodu
uzatvorenia ktorej bola vyhotovená Identifikácia parciel v roku 2006, z ktorej vyplýva, že pozemok parc.
č. XXX/XXXX bol v tom čase (ešte vo výmere XXXX m2) v nájme dvoch subjektov - Agrodanu Koš a SSC
Bratislava. Pokiaľ v tejto súvislosti právny zástupca žalobcov tvrdil, že údaje o užívaní pozemku parc. č.
XXX/XXXX sú v tejto písomnosti nepresné, resp. nezodpovedajú realite, nijako to v konaní nepreukázal.

103. Aj v prípade, ak by hypoteticky patril žalobcom voči žalovanému, ako nevlastníkovi MK, nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu užívania pozemku vlastnícky patriacom žalobcom
žalovaným (s čím sa súd nestotožnil), súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že MK sa nachádza v extraviláne obce, že v skutočnosti mala byť vybudovaná pre jeden štátny podnik,

že širokej verejnosti (občanom) neslúži ale slúži len ako prístupová cesta rôznym podnikateľským
subjektom, ktorý tam majú svoje prevádzky, resp. ako vstup na polia a do lesa. Zo znaleckého posudku
Ing. Homolu vyplýva, že na pozemku žalobcov sa nachádza asfaltová komunikácia, ktorá slúži ako
prístup do priľahlých drobných priemyselných prevádzok a prístup na polia. Pozemok je plne zastavaný
komunikáciou, v bezprostrednom okolí sú len trávnaté porasty a náletové dreviny. V tesnom susedstve je

hlavná komunikácia A medzi Novákmi a Prievidzou, na ktorú sa z MK nedá dostať motorovým vozidlom
a železničná vlečka. Z vyššie uvedených zistení podľa názoru súdu vyplýva, že MK žalovaný neužíva,
aj keď je pravda, že z dôvodu, že sa cítil byť jej vlastníkom, vykonával letnú i zimnú údržbu celej cesty.

104. Vzhľadom na vyššie uvedené závery tunajšieho súdu (body 100 až 103 odôvodnenia tohto

rozhodnutia), dospel súd k právnemu záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by sa žalovaný
na ich úkor bezdôvodne obohatil, z dôvodu ktorého žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

105. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný v celom

rozsahu úspešný, preto mu súd voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

106. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu aj trovy znaleckého

dokazovania, na náhradu ktorých má právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také
ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania
štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu.
Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia
Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci

súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že
štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak
sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti

tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Ide v podstate o normu, ktorá
je totožná s ustanovením § 148 ods. 1 zrušeného Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravovala
náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom,
na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok
konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu.
Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej
strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok nanáhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní boli žalobcovia v celom
rozsahu neúspešný, preto súd štátu voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, pretože u nich
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.