Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210815
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116210815.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: KRESANDA, s.r.o.,

Seberíniho 1, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, IČO: 45 402 302, právne zastúpený IB Legal, s.
r. o., Sibírska 49, 831 02 Bratislava, IČO: 47 247 967, za účasti intervenienta J.. J. Y., N.. XX.XX.XXXX,
A. Ľ. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91
Košice, IČO: 36 599 361, právne zastúpená KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská
32 , Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 10.935,94 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca,
pričom ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.935,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od
22.02.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vyrába elektrinu zo slnka

zariadením - Fotovoltaickou elektrárňou, nachádzajúcej sa v na území obce Mokrá Lúka (okres Revúca),
na pozemku par. č. : K.-E. XXX/XX. Zariadenie fotovoltaickej elektrárne žalobcu bolo do prevádzky
uvedené dňom 21.06.2011 potvrdením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).
Žalobca je poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zmysle zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“)
vo forme odberu (výkupu) elektriny a vo forme doplatku. Za účelom zabezpečenia podpory v

zmysle Zákona o podpore bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 27.06.2011 Zmluva o
dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou
kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_262_2011, ktorá zanikla dňom
31.12.2014 v zmysle Čl. VII bodu 19 trojstrannej Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_262_2011_15, číslo pre VSE:
OZE_262_2011_15_VSE(ďalejlen„trojstrannáZmluva“).PodľatrojstrannejZmluvy,ktoráje uzatvorená
na dobu určitú, do zániku práva výrobcu, žalobcu, na podporu, čiže do roku 2026 (15 rokov od uvedenia

zariadenia do prevádzky), má počas celej doby podpory žalobca, výrobca elektriny, právo na výkup
elektriny za cenu elektriny na straty, ktorá pre rok 2015 bola schválená ÚRSO vydaným cenovým
rozhodnutím č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2014 a taktiež žalobca má právo na doplatok, ktorý bol
stanovený ÚRSO pre roky 2014-2026 vo výške 382,61 EUR/MWh bez DPH.Na účely preukázania skutočne vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vydáva v
zmysle Zákona o podpore tzv. potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (vydáva
ÚRSO na celú dobu podporu, u žalobcu od 2012 do 2026).

Žalobcovi bola podpora poskytovaná nerušene od roku 2011, ale žalovaný oznámil žalobcovi listom zo
dňa 15.12.2014, že pre rok 2015 nastala u žalobcu „nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok
2015“ z dôvodu porušenia zákonných povinností v zmysle ust. § 4 Zákona o podpore. Následne žalobca
žalovaného informoval, že si splnil všetky zákonné povinnosti riadne a včas voči nemu ako aj voči ÚRSO
a v roku 2015 vystavil v januári faktúru č. 2015001, ktorou si účtoval doplatok za elektrinu vyrobenú

a dodanú v januári 2015. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil a vrátil ju žalobcovi s poukazom na
to, že mu zaniklo právo na podporu pre kalendárny rok 2015 v zmysle Zákona o podpore. Žalovaný
v liste uviedol, že trojstranná Zmluvy ostáva v platnosti, ale pre rok 2015 je nevykonateľná, preto
navrhol žalobcovi podpísať Dodatok k trojstrannej Zmluve, ktorým by sa dodávky žalobcom vyrobenej
elektriny do distribučnej siete žalovaného pre odberateľa žalovaného nepovažovali za nevyžiadané a
neoprávnené. Žalobca Dodatok k trojstrannej Zmluve nepodpísal a svojho práva na obranu svojich

nárokov (vyplácanie podpory a taktiež práva na odoberanie vyrobenej elektriny) sa domáha súdnou
cestou.
Žalobca v žalobe podrobne uviedol svoju právnu analýzu s poukazom na zákonné ustanovenia, pričom
má za to, že žalobca si splnil povinností uložené mu zákonom o podpore a to aj v otázke zaslania
Oznámenia požadovaného ust. § 4 Zákona o podpore, pretože zákon bližšie nešpecifikuje v akej podobe

s akým obsahom (obsah a formu) má byť uskutočnené a preto pre splnenie si danej povinnosti je
možné učiniť právny úkon akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme, ktorým sa prevádzkovateľovi
distribučnej siete (žalovanému) a ÚRSO poskytnú požadované údaje, informácie. Poukázal na to, že
jeho nárok na podporu pre rok 2015 nezanikol, pretože sankcia v podobe straty nároku na podporu sa
z dôvodu aplikácie prechodného ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov elektriny,

ktorí svoje zariadenia uviedli do prevádzky do 31.12.2013. Nakoľko zariadenie žalobcu bolo uvedené
do prevádzky pre týmto rokom (uvedené do prevádzky v roku 2011) na neho sa sankcie v podobe straty
nároku na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti nevzťahujú. Zároveň poukázal aj na to,
že na Krajskom súde v Košiciach sa vedie spor pod sp. zn. 6S/134/2015 o návrhu na ochranou pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, kde je dôkaz o to, že voči žalovanému splnil povinnosť

v zmysle ust. § 4 Zákona o podpore tak, že mu zaslal na vedomie Cenové rozhodnutie ÚRSO zo dňa
25.11.2013, č. 1236/2014/E-OZ v januári 2014, preto má za to, že oznamovaciu povinnosť si splnil tak,
že listom zo dňa 22.1.2014 zaslal žalovanému Cenové rozhodnutie ÚRSO platné na roky 2014 až 2026,
z ktorého je zrejmé koľko žalobca ročne vyrobí elektriny, pretože je tam uvedené koľko je predpokladaná
ročná výroby elektriny, vlastná spotreba elektriny žalobcom z ním vyrobenej elektriny ako aj to koľko

elektriny bude dodávať.

3. Žalobca k žalobe doložil listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával a ktoré preukazujú jeho
nárok - výpis z obchodného registra žalobcu, žalovaného; rozhodnutie ÚRSO zo dňa 25.11.2013,
č. 1236/2014/E-OZ; potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo dňa

03.02.2012 č. 0858/2012/PoP-OZE; Zmluvu zo dňa 27.6.2011 o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku č. OZE_262_2011; Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_262_2011_15, číslo pre
VSE: OZE_262_2011_15_VSE; list žalovaného zo dňa 15.12.2014 nazvaný Oznámenie o nemožnosti

uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015; list žalobcu zo dňa 22.12.2014 nazvaný odvolanie sa
proti Oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 a nasledujúca vzájomná
listová komunikácia medzi stranami sporu; faktúra č. 2015001 vytavená žalobcom na sumu 10.935,94
EUR, ktoré mu mal uhradiť žalovaný titulom doplatku za dodanú a vyrobenú elektrinu za január 2015 a
následná korešpondencia medzi stranami sporu; informácie z webovej stránky ÚRSO a médií.

4. Žalobca počas konania, písomne alebo ústne na pojednávaniach, reagoval na vyjadrenia žalovaného
a zotrval na svojich tvrdeniach, že si svoje povinnosti v zmysle Zákona o podpore plnil a splnil aj v
roku 2014 pre uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015. Poukázal na gramaticko-logický výklad
prechodných a záverečných ustanovení Zákona o podpore, vyjadril sa k Nálezu Ústavného súdu zo dňa

22.03.2017, PL ÚS 50/2015-148 zaoberajúceho sa danou problematikou a poukázal na to, že Ústavný
súd Slovenskej republiky neposudzoval výklad pojmu „podmienky podpory“ v zmysle prechodných
ustanovení novely Zákona o podpore, ktorá zaviedla sankciu odobratia nároku na podporu pri nesplnení
povinnosti. Poukázal na to, že cenové rozhodnutie vydané ÚRSO a zaslané žalovanému v januári 2014obsahuje všetky náležitosti, aby ho bolo možné považovať za legitímne oznámenia podľa ust. § 4 ods.
2 písm. c) Zákona o podpore.

5. Súd žalobu spolu s prílohami zasielal na vyjadrenie žalovanému, spolu s poučením o následkoch
nevyjadrenia sa k žalobe.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe a jej prílohám doručenom súdu dňa 04.11.2016
uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pre

územie Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja na základe a v súlade s povolením
č. 2007E 0257 zo dňa 04.07.2007 vydaným ÚRSO. Poukázal na to, že v zmysle Zákona o podpore
má žalovaný určenú povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo
forme doplatku a odberom elektriny za cenu straty elektriny na straty za podmienok uvedených v
Zákone o podpore. Žalobcom uplatnený nárok pokladá v celom rozsahu za nedôvodný, ktorý nemá
oporu v platných právnych predpisoch, pretože žalobca si nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust.

§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov platných v danom období, t.j. že si
nesplnil povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete uplatnenie podpory
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do
15.8.2014 (v tomto spore), čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si uplatniť právo na podpore.

Poukázal na to, že rozpor medzi žalobcom a žalovaným je len ten, či si žalobca splnil oznamovaciu
povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore k určitému dátumu. Žalovaný splnenie
oznamovacej povinnosti žalobcom do 15.08.2014 neeviduje (čo vyplýva aj zo zoznamu zverejneného
ÚRSO).Uviedol,žesúhlasístvrdením,žezákonnepredpisujeformuaobsahoznámenia,aleoznámenie
v zmysle citovaných zákonných ustanovení je potrebné chápať ako jednostranný adresný právny úkon

a na to, aby bol platný, musí spĺňať náležitosti prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon
uskutočňujú, a jeho obsah musí byť určitý a zrozumiteľný tak ako to vyplýva aj napr. z nálezu Ústavného
súdu II.ÚS 329/2010-47, v ktorom Ústavný súd vyslovil názor, že právny úkon je neurčitý, aj keď
síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce nedostatky spočívajúce v
neurčitom vyjadrení nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla uvedeného v ust.

§ 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Cenové rozhodnutie na ktoré sa žalobca odvoláva podľa názoru
žalovaného v zmysle Žalobcom zaslané Cenové rozhodnutie vydané ÚRSO a doručené žalovanému v
januári 2014 nie je možné považovať za splnenie si každoročnej oznamovacej povinnosti vychádzajúc
z vysloveného názoru Ústavného súdu, pretože nie je ho možné považovať za legitímne oznámenie v
zmysle ust. § 4 ods.2 písm. c) Zákona o podpore vychádzajúc z .jeho obsahu a z gramaticko-logického

znenia citovaného ustanovenia Zákona o podpore, ktoré vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti s
určitou pravidelnosťou od novely účinnej od 1.1.2014. Poukázal aj na to, že novelou Zákona o podpore
nedošlo k odňatiu práva, zániku práva na podporu, ale v prípade nesplnenia si povinnosti, iba k dočasnej
nemožnosti uplatniť si nárok na podporu ako dôsledok.
Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

7. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný v 1. rade doložil k písomnému vyjadreniu rozhodnutie
ÚRSO zo dňa 04.06.2007 - povolenie č. 2007E 0257 spolu so zmenami.

8. Žalovaný počas konania, písomne a ústne na pojednávaniach, zotrval na svojich vyjadreniach a

zároveň poukázal, že žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v roku 2015 (pre uplatnenie nároku
na podporu na kalendárny rok 2016) a na tlačive oznámil žalovanému predpokladané množstvo elektriny
pre uplatnenie podpory v roku 2016 spolu s oznámením o uplatnení podpory v roku 2016. Opakovane
uviedol, že nesplnenie povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, nie je možné
odpustiť ako aj to že on lehotu uvedenú v zákone, lehotu do 15.8. považuje za lehotu hmotno-právnu a

nieprocesno-právnu,ataktiež podrobnejšierozobralzáveryNálezuÚstavnéhosúduzodňa22.03.2017,
PL ÚS 50/2015.

9. Na podporu svojich tvrdení doložil rozsudky súdov vydaných v obdobných sporoch, Nález Ústavného
súdu zo dňa 22.03.2017, PL. ÚS 50/2015 ako aj list ÚRSO - odpoveď ÚRSO v obdobnej veci, z ktorého

záverov vyplýva, či ÚRSOm vydané Cenové rozhodnutie možno považovať za splnenie si povinnosti
zaslať Oznámenie prevádzkovateľovi distribučnej siete z pohľadu obsahových náležitosti Oznámenia.10. V zmysle ust. § 149 v spojení s ust. § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

11. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

12. Na základe uvedeného súd nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré považoval za
nesporné a teda k tým, ktoré strany sporu výslovne nepopreli. Súd za nesporné považoval tieto

skutočnosti:
a)žalobcajevýrobcomelektrinyzobnoviteľnýchzdrojovelektriny,ktoréhozariadenienavýrobuelektriny
bolo uvedené do prevádzky pred rokom 2014 (v roku 2011) a ktorému v zmysle ustanovení zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“) patrí

podpora podľa spôsobu a za splnenia podmienok určených citovaným zákonom;
b) žalovaný - spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, je prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy a má povinnosť podporovať žalobcu spôsobom v zmysle citovaného
zákona po splnení zákonom stanovených podmienok a povinností žalobcu;
c) existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosť Východoslovenská energetika a.s., IČO:

44 483 767 ako odberateľom žalobcom vyrobenej energie za účasti žalovaného ako prevádzkovateľom
distribučnej siete, na základe uzavretých zmlúv - Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu
vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku č. OZE_262_2011 a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_262_2011_15, číslo pre VSE:

OZE_262_2011_15_VSE;
d) splnenie povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 citovaného Zákona o podpore voči ÚRSO (súd
vychádza zo zoznamu zverejneného ÚRSO).

13. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

14. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

15. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

16. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

17.Zcitovanýchzákonnýchustanovenítedavyplýva,žestranysporumajúprocesnúpovinnosťpredložiť
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala

starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí
prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené
dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných
sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami.18. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu ostala otázka, či žalobca si svoje povinnosti v zmysle
ust. § 4 ods. 2 citovaného Zákona o podpore splnil tak, aby si mohol uplatniť nárok na podporu na

príslušný kalendárny rok, v danom prípade na rok 2015. Ak súd dospeje k záveru, že žalobca si splnil
svoje povinnosti, je potrebné zodpovedať aj na otázku, či žalobca si povinnosti splnil včas, teda či
oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatnenie
podpory a predpokladané množstvo dodanej elektriny, k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, čo v
danom spore znamená, či žalobca uvedené skutočnosti oznámil ÚRSO a žalovanému k 15.08.2014 pre

uplatnenie si podpory na kalendárny rok 2015 a taktiež otázke, či si túto povinnosť mal plniť vzhľadom na
prechodné ustanovenia, ust. § 18e, Zákona o podpore. V prípade rozhodnutia súdu, že žalobca si svoje
povinnosti voči obom subjektom splnil, patrí mu nárok na podporu v celom rozsahu v zmysle Zákona
o podpore za kalendárny rok 2015 a v prípade rozhodnutia súdu, že žalobca svoju povinnosť v danej
lehote nesplnil, hoci iba voči jednému z uvedených subjektov, jeho nárok na podporu na kalendárny rok
2015 zanikol v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

19. Žalobca k spornej skutočnosti uviedol vo svojich písomných vyjadreniach a v ústnych prednesoch,
že má za to, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, ktorého zariadenie na výrobu
elektrinybolouvedenédoprevádzkypredrokom2014apretosaunehopodmienkypodporyriadiapodľa
právnych predpisov účinných do 31.12.2013 (pred účinnosťou novely Zákona o podpore, čiže zákona č.

382/2013 Z.z., ktorý od 1.1.2014 zaviedol sankciu - stratu podpory po nesplnení si povinností, ust. § 4
ods. 3 Zákona o podpore účinného od 1.1.2014) a teda sa neho vzťahujú prechodné ustanovenia, ust.
§ 18e Zákona o podpore, a podmienky podpory výroby elektriny zostávajú zachované.
Žalobca uviedol, že v zmysle jeho názoru a pohľadu na gramatický a logický vklad pojmov obsiahnutých
v Zákone o podpore, sa na neho predmetná povinnosť v podobe podmienky včasného oznámenia

neaplikuje a má za to, že žalobca si aj napriek tomu všetky svoje povinnosti splnil, pretože
predpokladané množstvo dodanej elektrickej energie bolo žalovanému doručené v januári 2014
zaslaním cenového rozhodnutia ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013, z ktorého sú zrejmé
všetky údaje, ktoré požaduje znenie ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalobca poukázal na
to, že doručenie tohto oznámenia (Cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013)

nebolo žalovaným spochybnené. V odôvodnení tohto Cenového rozhodnutia sú uvedené údaje,
náležitosti, ktoré má obsahovať oznámenie (údaj o množstve elektriny, na ktorý si žalobcu uplatní
doplatok je totožný s predpokladaným množstvom dodania elektriny na rok 2015 do distribučnej siete
žalovaného) a teda žalovaný mal vychádzať z obsahu tohto cenového rozhodnutia ohľadom tohto údaju
atoajztohopohľadu,že údajesaoznamujúlenakopredpokladanéaichprekročeniaalebonedodržanie

nie je spojené so žiadnou sankciou. Žalobcovi sa opätovné zasielanie oznámenia s rovnakým obsahom
prevádzkovateľovi javí ako prílišný formalizmus.

20. Žalobca taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu zo dňa 22.03.2017, č.k. PL ÚS 50/2015-148, na
ktorý sa odvoláva aj žalovaný, a uviedol, že týmto Nálezom Ústavný súd nezaujal stanovisko k výkladu

pojmu „podmienky podpory“ v zmysle prechodných ustanovení novely Zákona o podpore, ktorá zaviedla
sankciu odobratia podpory pri nesplnení povinností.

21. Žalovaný k spornej skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch uviedol, že
má za to, že žalobca si nesplnil včas svoju oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej siete a preto mu zaniklo právo na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona
o podpore na nasledujúci kalendárny rok (rok 2015). Poukázal na to, že žalobca ako výrobca elektriny
s právom na podporu musí svojím právnym úkonom (zaslaním oznámenie) prejaviť vôľu, čoho sa
chce domáhať, v danom prípade, že chce, aby mu na ďalší kalendárny rok bola poskytovaná podpora
ako aj predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny. Z právneho úkonu žalobcu -

doručenie cenového rozhodnutia ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013 v januári 2014 a k nemu
vyjadrenému právnemu názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaný by doručenie cenového rozhodnutia
ÚRSO mal chápať ako splnenie žalobcovej oznamovacej povinnosti až do roku 2026. Žalovaný s
takýmto názorom žalobcu nesúhlasí, vychádzajúc z gramatického a logického znenia Zákona o podpore
poukázal na to, že zákonodarca by potom nestanovil určitosť a zrozumiteľnosť prejavenej vôle (vôľa, že

si uplatňuje podporu a k akému množstvu dodanej elektriny) a ani jej charakter pravidelnosti (ročne vždy
k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok). Keďže zákonodarca zaviedol určitú pravidelnosť takéhoto
prejavu vôle výrobcov elektriny má za to, že je potrebné si ju splniť každoročne od 1.1.2014, čiže po
prvý krát k 15.8.2014, zároveň uviedol, že nesplnením povinnosti dochádza k dočasnej strate podpory(nároku na podporu na ďalší kalendárny rok) a nie k strate, zániku práva na podporu (špecificky riešené
v us. § 3b ods. 2,3, a 5 Zákona o podpore) a poukázal na to, že daná problematika je riešená nálezom
Ústavného súdu zo dňa 22.03.2017, č.k. PL ÚS 50/2015-148.

Poukázal aj na to, že z obsahu žalovanému doručeného Cenového rozhodnutia ÚRSO č. 1236/2014/E-
OZ zo dňa 25.11.2013 vydaného pre žalobcu nevyplývajú určitým spôsobom skutočnosti požadované
Zákonom o podpore v zmysle jeho výkladu k ust. § 4 ods. 2 písm. c), pretože v zmysle uvedeného
ustanovenia notifikačná povinnosť výrobcov elektriny pozostáva z dvoch zložiek: a) oznámenie o
uplatnení podpory a b) oznámenie o množstve dodanej elektriny na nasledujúci rok.

S poukazom na gramatický a logický výklad ustanovení týkajúci sa otázky právnych úkonov, poukázal
na to, že samotné Cenové rozhodnutia vydané ÚRSO pre výrobcov elektriny neobsahujú tieto zložky
v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o podpore, pretože v jeho odôvodneniach je uvedená
predpokladaná ročná výroba elektriny a predpokladané ročné množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní
doplatok. Chýba „zložka“ oznámenie o predpokladanom množstve, ktoré výrobca dodá do distribučnej
siete prevádzkovanej žalovaným, pričom toto oznámenie je jednou z častí povinností, ktoré si žalobca

musí voči žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete splniť. Preto má za to, že predloženie
cenového rozhodnutia ÚRSO nie je možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle Zákona o
podpore. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a v dôsledku toho nastúpila zákonom predpokladaná sankcia
obsiahnutáv§4ods.3Zákonaopodporeažalobcastratilnároknauplatneniesipodporyprekalendárny
rok 2015.

22. Súd vykonal dokazovanie smerujúce k spornej otázke a zistil tento skutočný stav veci:

23. Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa
09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_262_2011_15, číslo pre VSE: OZE_262_2011_15_VSE mal súd

preukázané, že ju uzavreli žalobca ako výrobca, žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete („PDS“)
a spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. ako odberateľ. Predmetom zmluvy podľa článku I
zmluvy je okrem iného záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi a odovzdať údaje o vyrobenej
elektrine podľa ustanovení prevádzkového poriadku žalovanému; záväzok odberateľa odobrať vo
vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore

za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy; záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú
elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3
ods. 1 písm. d) zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje
podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje
o takto vyrobenej elektrine „PDS“ v súlade s Prevádzkovým poriadkom „PDS“; záväzok „PDS“ v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi
doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi.
Fakturácia dodávky elektriny bola dohodnutá v článku III zmluvy, fakturácia doplatku v článku IV zmluvy
a cena bola dohodnutá v článku V zmluvy.

24. Rozhodnutím č. 1236/2014/E-OZ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 25.11.2013 mal súd
preukázané, že žalobcovi bola na roky 2014 až 2026 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie
doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu, žalobcu.
Z odôvodnenia Rozhodnutia vyplýva, že doplatok si regulovaný subjekt (žalobca) uplatní u
prevádzkovateľa distribučnej sústavy Východoslovenská distribučná, a.s. (žalovaný) ako aj to, že ÚRSO

pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2016 uplatní
doplatok, vychádzal z údajov pre roky 2014 až 2026 predložených regulovaným subjektom (žalobcom),
ktoré boli súčasťou návrhu ceny, a to
a) predpokladaná ročná výroba elektriny 1076,35 MWh/rok;
b) technologická vlastná spotreba elektriny 31,35 MWh/rok;

c) predpokladané ročné množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok 1045 MWh/rok.

25. Z rozhodnutia ÚRSO vydaného pre rok 2011 žalobcovi súd zistil, že v odôvodnení sú uvádzané
iné údaje ohľadom predpokladaná ročná výroba elektriny, či technologická vlastná spotreba elektriny a
predpokladané ročné množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok.

26. Z listu ÚRSO súd zistil, že úrad v obdobnej veci zaujal stanovisko ohľadom toho, či ním
vydané Cenové rozhodnutia obsahovo spĺňajú náležitosti oznámenia, ktoré majú výrobcovi elektriny z
obnoviteľných zdrojov pravidelne v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore zasielať prevádzkovateľomdistribučnejsieteaÚRSO.Zostanoviskavyplýva,ževydanéCenovérozhodnutiavosvojomodôvodnení
neobsahujú zložku oznámenia - predpokladané množstvo dodanej elektriny na ďalší kalendárny rok,
pretože obsahujú súhrnné údaje pre všetky roky podpory, na ktoré je vydané Cenové rozhodnutie

(predpokladaná očná výroba elektriny, technologicky vlastná spotreba elektriny a predpokladané ročné
množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok). Pojeme predpokladané ročné množstvo elektriny, na
ktoré sa uplatní doplatok nie je možné stotožňovať s pojmom predpokladané množstvo dodanej elektriny
pre kalendárny rok (v danom prípade pre rok 2015) tak ako to vyžaduje Zákon o podpore (§ 4 ods.2
písm. c)).

27. Zo Zoznamu výrobcov elektriny, ktorý si pre kalendárny rok 2015 nesplnili svoju oznamovaciu
povinnosť vydaného ÚRSO a zverejneným na webovej stránke ÚRSO, súd zistil, že žalobca si pre rok
2015 splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. 4 ods. 2 Zákona o podpore voči ÚRSO, ale
nesplnil voči prevádzkovateľovi distribučnej siete (žalovanému.)

28. Zo vzájomnej komunikácie medzi stranami sporu mal súd preukázané, že žalovaný vrátil žalobcovi
vystavenú faktúru za január 2015 bez úhrady a oznámil mu, že na žalobcom prevádzkovaný zdroj nie
je možné uplatniť nárok na podporu v zmysle Zákona o podpore pre kalendárny rok 2015 s poukazom
na zákonné ustanovenia.

29. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd
preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby ( ďalej len „zákon o podpore OZE“ ) v platnom znení nie je v rozpore
s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia

Nálezu ÚS SR, PL.ÚS 50/2015, vyplýva, že novelou zákona o podpore OZE účinnou od 1.januára
2014 došlo k zmene ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ktorá „len“ zmenila, resp. rozšírila právne
dôsledky nesplnenie niektorých povinností, pričom tieto povinnosti ukladá tento zákon v ust. § 4 ods.
2. Ústavný súd poukázal na to, že ide o „špecifickú sankciu“, ktorá má súkromnoprávny charakter,
ale je potrebné zdôrazniť, že neplnenie zákonom stanovených povinností nemôže v právnom štáte

požívať právnu ochranu. Ústavný súd poukázal aj na to, že konkrétne povinnosti pre výrobcov elektriny
z OZE boli stanovené zákonom o podpore OZE aj pred jeho novelou, ktoré považuje za legitímne s
poukazom na to, že vyplývajú zo špecifických čŕt právnej regulácie v odvetví elektroenergetiky a novelu,
ktorou zákonodarca sankcionoval nesplnenie povinností (nemožnosť uplatnenia práva na doplatok na
nasledujúci kalendárny rok) jednotlivých výrobcov elektriny z OZE a priori nie je možné hodnotiť ako

zásah do podstaty a zmyslu základného práva na podnikanie, ale smeruje k dôslednému plneniu ich
zákonom ustanovených povinností.

30. Súd sa oboznámil aj so súdnymi rozhodnutiami súdov prvej inštancie v obdobných veciach, na ktoré
poukázal žalovaný a zistených vlastnou činnosťou.

31. Súd každý z vykonaných dôkazov posúdil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a s poukazom
na citované zákonné rozhodnutia dospel k doleuvedenému záveru (odseky 39. a nasl. odôvodnenia).

32. V zmysle ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko

účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o podpore“),
Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny, Podpora výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy,

2. prístupom do sústavy,
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
c) doplatkom,

d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Podpora,
odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty a doplatkom, sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny
a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW,b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou
kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30%
alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako

vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%.
Podpora, doplatkom, sa vzťahuje na
a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým
inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane,
b)všetkuelektrinuvyrobenúvysokoúčinnoukombinovanouvýrobouvzariadenínakombinovanúvýrobu

s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane,
c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu
elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k
celkovému inštalovanému výkonu,
d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým
inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane,

e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu
elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom
pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu,
f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla,

g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a
podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla,
h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s
celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší

ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla,
i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s
celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší
ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla,
j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom

nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom
procese v palive je vyšší ako 40%.
Podpora, prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy,
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1
MW. Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora, prevzatím

zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, vzťahuje len na
zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW.
Podpora, odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie
výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty; doplatkom; prevzatím zodpovednosti za odchýlku
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu

15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie
technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.

33. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 Zákona o podpore v znení platnom a účinnom do 31.12.2013,
Práva a povinnosti výrobcu elektriny,

(1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny
s právom na podporu"), má právo na
a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu
elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky

sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,

c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenejvysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje,
d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu

elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období
1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto
zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo
2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku
rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.

(2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,
b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom

poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je
väčší ako 1 MW,
c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach

výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,
d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu
bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

(3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť
podľa odseku 2 písm. a) a b).

34. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 Zákona o podpore v znení platnom a účinnom od 01.01.2014,
Práva a povinnosti výrobcu elektriny,

(1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny
s právom na podporu"), má právo na
a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu
elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky

sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,

c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi
regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje,

d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období
1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto
zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo
2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku

rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.
(2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,

b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je
väčší ako 1 MW,c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach

výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,
d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu
bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

(3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)
na nasledujúci kalendárny rok.

35. Podľa ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore, Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2014, Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby

elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do
prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

36. V zmysle ust. § 261 ods. 1 a ods. 9 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,

že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi uvedenými osobami, ktoré nie sú upravené
v Obchodnom zákonníku, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníka u a týmto zákonom.

37. V zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami §§ 34 a § 35 ods.

1 a2 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne

úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

38. Podľa ustanovenia § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II
hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý

stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

39. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd

mal preukázané, že žalobca je subjektom, ktorému patrí právo na podporu v zmysle Zákona o
podpore ako aj to, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 09.12.2014 (trojstranná Zmluva uvedená v odseku
2. odôvodnenia a odseku 23. odôvodnenia). Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je výrobcom
elektriny z obnoviteľných zdrojov a ani to, že žalobca v zmysle Zmluvy dodal vyrobenú elektrinu

odberateľovi, ktorý bol povinný za ňu zaplatiť cenu dohodnutú v Zmluve (nebolo predmetom sporu).
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi ÚRSO vydal dňa 25.11.2013 rozhodnutie, ktorým schválil
žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61
EUR/MWh, vyrobenej v zariadení žalobcu a taktiež to, že žalovaný listom (december 2014) oznámil
žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdroju

prevádzkovanému žalobcom nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a
dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca doručil žalovanému Cenové rozhodnutie

vydaného ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013, ktoré vo svojom odôvodnení obsahuje určité
údaje, z ktorých je zrejmé koľko žalobca ročne vyrobí elektriny, koľko z toho ročne spotrebuje on sám a
na aké množstvo elektriny si uplatní ročne doplatok. Súd k uvedenému poukazuje na to, že sa stotožnil s
názorom prezentovaným žalovaným s poukazom na právnu teóriu týkajúcu sa právnych úkonov a teda,že Oznámenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, ktoré majú výrobcovia elektriny
pravidelne zasielať úradu (ÚRSO) a prevádzkovateľom distribučných sietí (žalovaný) je jednostranný
adresný právny úkon, ktorý aj keď nespĺňa formálnu stránku (zákon nepredpisuje formu oznámenia a

každá distribučná spoločnosť môže mať iné tlačivo), ale z jeho obsahu musí byť zrejmé, kto, komu
a čo oznamuje, čiže jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom musí výrobca elektriny (žalobca)
uviesť údaje v zmysle litery zákona, čiže predpokladanú charakteristiku svojej dodávky elektriny vrátane
predpokladaného množstva dodanej elektriny, ktoré vyrobí a taktiež musí byť zrejmé, že si na toto
predpokladané množstvo dodanej elektriny uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o

podpore (nárok na podporu).

41. Súd z vykonaného dokazovania má preukázané, že takýto prejav vôle žalobcu nebol žalovanému
doručený a žalobcom doručené Cenové rozhodnutie ÚRSO č. 1236/2014/E-OZ zo dňa 25.11.2013 v
zmysle hore uvedeného názoru súdu nepredstavuje Oznámenie spĺňajúce literu zákona, pretože z jeho
obsahu nie je možné s určitosťou vyvodiť záver napr. o tom, či si žalobca uplatňuje nárok na podporu,

či predpokladaného množstvo dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, ktorý nasleduje po roku
v ktorom podáva, doručuje oznámenie (po prvý krát na kalendárny rok 2015).

42. Z vykonaného dokazovania súd má preukázané, že žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej
distribučnej sústavy neeviduje vo vzťahu k žalobcovi včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu

v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Oznámenie žalobcu o predpokladanej
ročnej charakteristike dodávky elektriny vyrobenej v jeho zariadení na rok 2015 a oznámenie o
uplatnení podpory na rok 2015 (resp. iný prejav vôle žalobcu, ktorý by spĺňal náležitosti oznámenia
o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky elektriny vyrobenej v jeho zariadení na rok 2015 a
oznámenia o uplatnení podpory na rok 2015).

43. Súd po oboznámení sa s Nálezom ÚS SR a po posúdení gramaticko-logického výkladu ustanovení
Zákona o podpore (poukázali strany sporu) dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože novelou
citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore (novela zákonom č. 382/2013 Z.z. účinnou od
01.01.2014) nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené, došlo len k zmene následkov
nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore a to tak, že výrobca
elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 odseku 2, si nemôže na elektrinu
vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť nárok na podporu podľa § 4 odseku 1 písm.
b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, čiže dôjde k dočasnej strate nároku na podporu a nie k zániku

práva na podporu - § 4 ods. 3 Zákona o podpore.
Súd poukazuje na to, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148
zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a
účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.

44. Nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nestratil právo na podporu
(výklad ust. § 18e Zákona o podporu), a taktiež to, že žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2
písm. c) zákona o podpore si nesplnil voči žalovanému, má za to, že nemôže si na elektrinu vyrobenú vo
svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť nárok na podporu podľa § 4 odseku 1 písm. b) a c) Zákona
o podpore na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie

žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanému v zmysle vystavenej faktúry za mesiac január 2015.

45. Na základe uvedeného súd žalobu voči žalovanému v časti zaplatenia považuje za nedôvodnú a
zamietol ju tak ako to uviedol v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa ust. § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.49. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. V konaní bol úspešný žalovaný, preto súd rozhodoval o jeho nároku na náhradu trov konania tak,
že mu priznal plnú náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného žalobcu tak
ako to uviedol v II. výroku tohto rozsudku. Výška takto priznanej náhrady trov konania bude v zmysle
citovaných ustanovení špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.v (§ 365 ods.
1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok
žalovaného ako povinného.